Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Cpr/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123210004.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B. C. C.,
D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935 proti žalovanej: Hotelová
akadémia F. B., so sídlom Dr. Alexandra 29A, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 162 175, právne zastúpený
JUDr. Miroslav Katunský, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032 o určenie neplatnosti

výpovede s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď žalovanej zo dňa 29.5.2023 daná žalobkyni je n e p l a t n
á a pracovný pomer žalobkyne u žalovanej t r v á .

II. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, upustenia žalovanej
od jej konania, napravenia protiprávneho stavu ako aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia vo výške
5.000 eur, súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2023 domáhala, aby súd vydal rozsudok
s výrokom, že výpoveď žalovanej zo dňa 29.5.2023 daná žalobkyni je neplatná a pracovný pomer
medzi žalobkyňou a žalovanou trvá. Zároveň sa domáhala aj určenia porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, upustenia žalovanej od jej konania, napravenia protiprávneho stavu ako aj primeraného

zadosťučinenia vo výške 5.000 eur, pričom sa domáhala aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2008 medzi žalobkyňou
ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, s
nástupom do zamestnania 09.09.2008, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala prácu na pracovnej
pozícii učiteľ odborných ekonomických predmetov. Žalovaná dňa 29.05.2023 dala žalobkyni písomnú
výpoveď v súlade s ustanovením § 63 ods.1 písm. b) a s ustanovením § 63 ods. 2 písm. a)

zákona č. 3l1/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,výpoveď“).
Výpovedná doba začala plynúť dňom 01.06.2023 a uplynula 31.08.2023. Žalobkyňa listom zo dňa
01.09.2023 oznámila žalovanej, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom prideľovaní práce.
Listom zo dňa 08.09.2023 žalovaná oznámila, že výpoveď považuje za platnú. Uvedenú výpoveď
zamestnávateľa zamestnancovi z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 2
písm. a) Zákonníka práce považujeme za neplatnú a to hneď z viacerých dôvodov. Poukázala na to,

že predmetná výpoveď nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov napriek tomu, že vyslovene
požaduje § 74 Zákonníka práce. Pre platnosť výpovede danej z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce je taktiež potrebné prepúšťanému zamestnancovi ponúknuť iné voľné pracovnémiesto. Žalobkyni však žiadne pracovné miesto pred a ani po daní výpovede ponúknuté nebolo.
Žalovaná vo svojej výpovedi iba konštatovala, že momentálne nemá k dispozícii iné pracovné miesto
zodpovedajúce kvalifikácii žalobkyne. Pri daní výpovede zamestnancovi pre jeho nadbytočnosť má

zamestnávateľ povinnosť ponúknuť akékoľvek pracovné miesto, ktoré by bol zamestnanec schopný
vykonávať, nie len také, ktoré zodpovedá jeho kvalifikácii. Zamestnávateľ si však svoju ponukovú
povinnosť voči žalobkyni nesplnil. Na skončenie pracovného pomeru výpoveďou nemal zamestnávateľ
kvalifikovaný právny ani skutkový dôvod, ktorým by naplnil ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľ alebo

príslušného orgánu. Ako vyplýva z výpovede, o znížení celkového počtu zamestnancov rozhodla
riaditeľka školy, nie zamestnávateľ. V neposlednom rade uviedla, že výpovedný dôvod bol vyslovene
vyfabulovaný, nakoľko je zjavné, že pracovná pozícia, ktorú zastávala žalobkyňa, je naďalej u žalovanej
potrebná. Žalovaná nedodržala zákonom ustanovenú lehotu podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce.
Dňa 3.10.2023, teda niečo len vyše mesiaca po tom, ako uplynula výpovedná doba žalobkyne, však
žalovaná zverejnila inzeráty na voľnú pracovnú pozíciu, ktorá zodpovedala pôvodnej pracovnej pozícii

žalobkyneatonawebovejstránkePrešovskéhosamosprávnehokrajastermínomnástupuod9.10.2023
na pozíciu učiteľ/ka odborných predmetov – hotelierstvo, cestovný ruch a marketing, na internetovej
stránke G. s termínom nástupcu do práce 9.10.2023 na pozíciu učiteľ/ka s aprobáciou hotelierstvo,
hotelový a gastronomický manažment a na stránke profesia s termínom nástupcu 9.10.2023 na
pozíciu učiteľ/ka odborných predmetov – hotelierstvo, hotelový a gastronomický manažment. Aj toto

konanie žalovanej svedčí o účelovosti výpovede a o jej neplatnosti v dôsledku nedodržania zákonných
ustanovení. Listom zo dňa 23.10.2023 požiadal právny zástupca žalobkyne žalovanú o pridelenie
pracovného miesta pre žalobkyňu. Na uvedenú žiadosť reagovala žalovaná telefonicky dňa 24.10.2023
s tým, že trvá na podanej výpovedi. Žalobkyňa bola na pracovisku dlhodobo vystavovaná šikane, tzv.
bossingu a diskriminácií a to zo strany súčasnej riaditeľky školy. Zneužívanie zvrchovaného postavenia

riaditeľky školy voči žalobkyni začalo približne pred šiestimi rokmi, kedy žalobkyňa bola karhaná za
používanie toalety tesne pred zvonením, dochádzalo k neakceptovaniu ojedinelých prípadov OČR, kedy
zamestnávateľ mal zjavné výhrady k tomu, že si žalobkyňa dovolila ísť na OČR, dôsledne zisťoval, či
OČR bolo dôvodné a upozornil ju na to, že si nemôže čerpať OČR hocikedy, čo sa u iných kolegov
nestávalo. Riaditeľka školy znemožnila žalobkyni vykonávať funkcie rozhodcu resp. posudzovateľa pri

rôznych súťažiach v súvislosti s profesijným vzdelávaním žiakov, ktorú žalobkyňa vykonávala dlhodobo
a niekoľko rokov a následne žalobkyni žalovaná oznámila, že nebude uvoľnená na 4 dni v roku za
účelom zastávanie reprezentatívnej pozície ako členka komisie na celoslovenské kolo stredoškolskej
odbornej činnosti v odbore hotelierstvo, gastronómia a cestovný ruch a pod.. Situácia sa po konfrontácii
s riaditeľkou školy na istý čas upokojila, ale zamestnankyňa sa už ďalej služobnej cesty s týmto

účelom nemohla zúčastňovať, čo bol aj dôvod pre upokojenie situácie. Dňa 29.7.2022 žalobkyňa
odcestovala na služobnú cestu, na ktorú ju vyslala riaditeľka školy, pričom z tejto služobnej cesty sa
vrátila dňa 22.9.2022. počas služobnej cesty, od určitého obdobia (4.8.2022) riaditeľka školy prestala
so žalobkyňou komunikovať, riešenie problémov súvisiacich so služobnou cestou nereflektovala. Po
návratezoslužobnejcestyriaditeľkaškolyžalobkyňuviacrázneprimeranepokarhalazaneprofesionalitu

počas služobnej cesty napriek tomu, že žalobkyňa si svoje povinnosti plnila riadne, na čo mala aj
podklady a dôkazy, riaditeľka školy ju však odmietla do dnešného dňa vypočuť a tieto si overiť.
Pred odchodom na služobnú cestu pedagóg, ktorý bol na služobnej ceste pred príchodom žalobkyne
si na rozdiel od žalobkyne nesplnil svoje povinnosti triedneho učiteľa, avšak riaditeľka pri tomto
zamestnancovi nevyvodila za jeho konanie žiadne dôsledky, čo tiež svedčí o nerovnom zaobchádzaní

zo zamestnancami. O bossingu na pracovisku taktiež svedčí pracovný posudok zo dňa 22.6.2023,
v ktorom sú uvedené vágne a značne negatívne hodnotenia žalobkyne. Uvedené údaje v posudku sú
nesprávne a skutočnosti interpretované tak, aby žalobkyňa pôsobila ako podpriemerný zamestnanec.
V posudku nie sú uvedené žiadne pozitívne skutočnosti, ako napríklad, že žalobkyňa pôsobila ako
koordinátorka propagácie a stredoškolskej odbornej činnosti. V posudku sa napríklad uvádza, že

žalobkyňa sa zúčastňovala školení nevyhnutných pre zvládnutie pracovných úloh. Žalobkyňa si však
počas obdobia pôsobenia na škole urobila všeobecnú štátnicu z nemeckého jazyka na úrovni C1-C2
(čím si zároveň zvýšila kvalifikáciu), študovala taktiež aj taliansky jazyk a vystupovala ako autorka
a spoluautorka a koordinátorka úspešných projektov. Nie je teda pravda, že sa žalobkyňa zúčastňovala
iba nevyhnutných školení. Je zjavné, že riaditeľka Hotelovej akadémie F. B. zneužíva svoje postavenie

na škodu žalobkyne, čím dochádza k bossingu a diskriminácii na pracovisku. Navrhla preto žalobe
v zmysle petitu vyhovieť.3. K žalobe sa vyjadrila písomným podaním z 22.11.2023 žalovaná, ktorá uviedla, že popiera, že by
predmetná výpoveď nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ale bola prerokovaná súlade
s ust. § 74 zákona č. 311/2001 Z. z.. Žalovaná iniciovala prerokovanie výpovede písomnou žiadosťou

zo dňa 29.05.2023. V rovnaký deň zástupca zamestnancov - ZO OZ PšaV pri Hotelovej akadémii
F. B. v Kežmarku uznesením vzal výpoveď na vedomie. V čase výpovede žalovaná nedisponovala
žiadnym voľným pracovným miestom bez ohľadu na úroveň kvalifikácie, preto nebolo objektívne
možné ponúknuť žalobkyni možnosť ďalšieho zamestnania. K popretiu tvrdení žalobkyne o tom, že
na skončenie pracovného pomeru výpoveďou nemal zamestnávateľ kvalifikovaný právny ani skutkový

dôvod, žalovaná uvádza, že rozhodnutie o organizačných zmenách prijala riaditeľka školy v rámci svojej
právomoci podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj podľa ČI. 5 časť A písm. q) organizačného poriadku školy.
Na základe toho nemôže byť pochybnosť o tom, že ide o rozhodnutie v súlade s § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Príslušný dôvod výpovede je explicitne a určitým spôsobom vymedzený vo výpovedi
jednak skutkovo a jednak s poukazom na konkrétne ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce. Tým je vylúčená akákoľvek zameniteľnosť s iným výpovedným dôvodom. Rovnako poprel, že
by bol výpovedný dôvod fabulovaný z dôvodu, že pracovná pozícia, ktorú zastávala žalobkyňa, je
naďalej u žalovanej potrebná. Žalovaný sa mala podľa žalobkyne dopustiť nedodržania zákonnej lehoty
podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaná nepopiera, že by po skončení pracovného pomeru so
žalobkyňoudočasneobsadzovalainúvoľnúpracovnúpozíciu.Dôvodombolodchodinejzamestnankyne

na materskú dovolenku, o čom sa žalovaná dozvedela v priebehu mesiaca september 2023. V
protiklade s tvrdeniami žalobkyne však táto nová pracovná pozícia nezodpovedá pracovnej pozícii,
ktorú zastávala žalobkyňa. Voľné pracovné miesto sa týkalo pozície učiteľa odborných technologických
predmetov (hotelierstvo, gastronómia), ktoré nemôže vykonávať osoba s kvalifikáciou zodpovedajúcou
ekonomickému odboru (čo je napr. aj prípad žalobkyne, ktorá ako vyplýva z bodu 1 pracovnej zmluvy

- vyučovala predmety v ekonomickom odbore, t. j. ekonomiku cestovného ruchu a manažment). Dodal,
že žalovaná znovu neutvorila zrušené pracovné miesto (tak ako sa uvádza v § 61 ods. 3 Zákonníka
práce), ale išlo len o dočasné obsadenie iného pracovného miesta po dobu trvania materskej dovolenky.
Čo sa týka tvrdení žalobkyne o diskriminácii a bossingu, tieto považujeme za účelovo vykonštruované
a nezakladajúce sa na pravde. Žalobkyňa svoje tvrdenia ani nijak nepodložila. Naopak, kladný vzťah

žalobkyne k riaditeľke žalovanej v priebehu trvania pracovného pomeru môžeme v prípade potreby súdu
preukázať výpismi z telefonickej komunikácie. Záverom uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovanej sa písomným podaním z 20.12.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
čo sa týka údajného riadneho prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, má za to, že táto

podmienka bola naplnená čisto z formálneho hľadiska, nie však z materiálneho. Výpoveď žalobkyni
bola žalovanou oznámená ústne už v piatok 26.5.2023, teda tri dni pred údajným prerokovaním so
zástupcami zamestnancov a písomným doručením výpovede žalobkyni. Žalovaná tvrdí, že iniciovala
prerokovanie výpovede zo zástupcami zamestnancov písomnou žiadosťou zo dňa 29.5.2023, a že
v rovnaký deň zástupca zamestnancov uznesením vzdal výpoveď na vedomie. Je potrebné uviesť, že v

uvedenýdeň,dňa29.5.2023,začalaprebiehaťteoretickáčasťodbornejzložkymaturitnejskúškyaosoby
podpísané na Zápisnici zo zasadnutia Výboru ZO OZ PŠV pri Hotelovej akadémii F. B. v Kežmarku
mali v ten deň rôzne pracovné povinnosti podľa harmonogramu vytvoreného vedením školy. A. H.
I., D. bola počas pracovnej doby so žalobkyňou na účelovom cvičení, skončení ktorého sa v daný
deň skončili aj ich pracovné povinnosti. Žalobkyňa sa po skončení účelového cvičenia vrátila naspäť

do školy na pokyn riaditeľky. Bezprostredne po príchode sa žalobkyňa dostavila do riaditeľne a teda
nie je fakticky možné, aby A. I., D. sa zúčastnila zasadnutia Výboru a prerokovala výpoveď danú
žalobkyni. Je zjavné, že prerokovanie výpovede neprebehlo riadne a už vôbec nie je predtým, ako
bola daná výpoveď žalobkyni. Žalovaná by totižto v deň, kedy sa konali maturitné skúšky a osoby
podpísané na zápisnici vykonávali svoje povinnosti mimo pracoviska, musela doručiť písomne žiadosť

o prerokovanie výpovede, túto by predmetní zamestnanci museli obratom prijať a prerokovať, čo nie je
možné. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovanej, máme za to, že aj tieto sú vytvorené účelovo. Žalovaná
dňa 3.10.2023, mesiac po uplynutí výpovednej doby žalobkyne, zverejnila inzeráty na voľnú pracovnú
pozíciu. Žalovaná uviedla, že sa jednalo o dočasné obsadzovanie, kvôli odchodu inej zamestnankyne na
materskú dovolenku. Žalovaná uvádza, že sa o odchode tejto zamestnankyne na materskú dovolenku

dozvedela až v mesiaci september, čo je však nepravdivé tvrdenie, nakoľko predmetná zamestnankyňa
svoje tehotenstvo oznámila ešte v predchádzajúcom školskom roku. Žalovaná teda vedela o minimálne
tejto jednej pracovnej pozícii, ktorú mala ponúknuť žalobkyni, čo však neučinila. Na argument žalovanej,
že žalobkyňa nespĺňa kvalifikáciu na výučbu týchto predmetov, je potrebné uviesť, že žalobkyňapočas trvania svojho pracovného pomeru so žalovanou už viackrát zabezpečovala výučbu predmetov
uvedených v inzeráte. Zákon taktiež uvádza, že zamestnávateľ nesmie počas dvoch mesiacov znovu
utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto

iného zamestnanca. To, že jedná o dočasné pracovné miesto, zamestnávateľa nijako spod tohto
zákazu nevyníma. Nerozumela, ako to, že na pracovné miesto žalobkyne nebolo dostatočné množstvo
finančnýchprostriedkov,avšaknavytvorenienovéhopracovnéhomiestaužáno.Čosatýkažalobcových
tvrdení o diskriminácií a bossingu, žalovaná tieto tvrdenia nijakým spôsobom nevyvrátila, ani neuviedla
dôkazy, ktoré by žalobcove tvrdenia vyvracali. Na našich tvrdeniach uvedených a podložených v žalobe

zotrvala v plnom rozsahu. Poznamenala, že je povinnosťou žalovanej hodnoverne preukázať, že
k uvádzanej diskriminácii a bossingu nedochádzalo a nie je povinnosťou žalobkyne preukázať, že takéto
konanie nastalo. Dôkazné bremeno je na žalovanej.

5. Napokon sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila písomným podaním z 23.1.2024 žalovaná, ktorá okrem
už uvedeného uviedla, že popiera jednoznačne to, že ústne žalobkyni dali výpoveď dňa 26.05.2023.

Vychádzajúc z mimoriadneho stretnutia predsedov predmetových komisií a podpredsedu ZOOZ pri
HAOB v Kežmarku konaného dňa 25.05.2023 bol okrem iného prerokovaný aj bod programu, ktorý
sa týkal riešenia problému skončenia pracovného pomeru zamestnanca. V rámci tohto mimoriadneho
stretnutia príslušní predsedovia odporučili riaditeľke žalovanej ukončiť pracovný pomer žalobkyne. Z
tohto dôvodu bola žalobkyňa oslovená len v tom zmysle, či je možné s ňou ukončiť pracovný pomer

formou dohody. Poprel, že by A. H. I., D. sa nezúčastnila zasadnutia Výboru ZOOZ pri žalovanej,
pretože menovaná sa tohto zasadnutia zúčastnila a tvrdenia žalobkyne sú v tomto smere nepravdivé.
Zamestnávateľ má právo sa rozhodnúť, s ktorým zamestnancom ukončí pracovný pomer a toto právo
dokonca ani súd nemá v právomoci riešiť v súdnom spore, resp. určitým spôsobom ho spochybňovať.
Žalobkyňa sa jednoznačne stala nadbytočnou, a preto sme nemohli inak rozhodnúť a to len tak, že

sme žalobkyni dali výpoveď. Tvrdila, že dočasne voľné pracovné miesto sa týkalo pozície učiteľa
odborných technologických predmetov Technika obsluhy a Technológia prípravy pokrmov a žalobkyňa
na tento odbor nemala splnené kvalifikačné predpoklady, teda na výučbu predmetov Technika obsluhy
a Technológia prípravy pokrmov. Z tohto dôvodu nebolo možné jej ponúknuť predmetné pracovné
miesto.Žalobkyňanikdynezabezpečovalavýučbuuvedenýchpredmetov.Totojejtvrdeniejenepravdivé.

Predložila ponuku na dočasné pracovné miesto, ktorá bola zverejnená, kde kvalifikačnými predpokladmi
na toto miesto bolo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore hotelierstvo, cestovný ruch a
marketing, pričom žalobkyňa má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore
medzinárodný obchod v špecializácii medzinárodný agrárny obchod a colný dohľad. Jednoznačne aj
naďalej tvrdíme, že žalobkyňa nebola diskriminovaná, šikanovaná a nebol voči nej vedený žiaden

bossing. Je to absolútny výmysel žalobkyne. Poznamenávame, že z hľadiska dôkazného bremena
nie sme povinní dokazovať, či k diskriminácii, šikane a bossingu dochádzalo z našej strany, ale
túto skutočnosť je povinná dokázať žalobkyňa. Napriek tomu predložil súdu dôkaz správ zaslaných
žalobkyňou riaditeľke žalovanej formou správ na messenger. Práve tieto správy preukazujú spokojnosť
žalobkyne so všetkým, čo sa týka žalovanej. Opätovne navrhla žalobu zamietnuť a žiadala priznať nárok

na náhradu trov konania.

6. V písomnom podaní z 19.3.2024 žalobkyňa ešte uviedla, že H. H. bola prijatá na zástup za materskú
dovolenku a teda mala byť prepustená dňom nástupu kolegyne po návrate z materskej dovolenky, čo
sa nestalo, pričom pani H., hoci bola len na zástup, bola zmenená pracovná zmluva z doby určitej

na dobu neurčitú. Opätovne zdôraznila, že predmetná výpoveď nemohla byť so zainteresovanými
stranami prediskutovaná a taktiež, že pri výpovedi z nadbytočnosti nemožno obsadiť takéto pracovné
miesto do 2 mesiacov po ukončení daného pracovného pomeru. V rozhodnom období navyše bolo
zrejmé tehotenstvo inej kolegyne, pričom napriek tomu žalobkyni nebol ponúknutý jej pracovný úväzok.
K inzerovaným požiadavkám na aprobáciu poznamenala, že predmet marketing vyučovala a mnoho

rokov aj základy cestovného ruchu a iné predmety so zameraním na hotelierstvo a gastronómiu.
K diskriminácii a bossingu uviedla, že spokojnosť s prácou u žalovanej v správe predloženej žalovanou
stranou sa viaže len na určité časové obdobie, nie na celkovú spokojnosť žalobkyne počas celého
obdobia, kedy bola daná riaditeľka vo funkcii. Navrhla žaloby vyhovieť v plnom rozsahu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi prečítaním obsahu
celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 9 a nasl. je
pracovná zmluva medzi žalovaným a žalobcom, na č. l. 10 je výpoveď z tejto pracovnej zmluvy, na
č. l. 11 je oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalobkynesmerom k žalovanému, na č. l. 13 a nasl. sú inzeráty na pracovné pozície týkajúce sa žalovaného, na
č. l. 18 a nasl. sú podklady preukazujúce nadobudnuté vzdelanie vo vzťahu k žalobkyni, na č. l. 32
a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 34 je žiadosť o prerokovanie výpovede smerujúca od

riaditeľky školy vo vzťahu k predsedníčke odborovej organizácie, na č. l. 35 je zápisnica zo zasadnutia
výboru základnej organizácie odborového zväzu u žalovaného, na č. l. 36 je rozhodnutie riaditeľky
školy č. 1/2023 týkajúce sa organizačných zmien, na č. l. 37 je oznámenie riaditeľky školy o znížení
počtu zamestnancov, na č. l. 38 a nasl. je organizačný poriadok žalovaného, na č. l. 4 4a nasl. sa
nachádza vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 50 je vyjadrenie žalovanej k ostatnému

vyjadreniužalobkyne,nač.l.52jezápisnicazmimoriadnehostretnutiapredsedovpredmetovýchkomisií
a podpredsedom odborovej organizácie základe organizácie pri žalovanom, na č. l. 59 sa nachádzajú
messengerové správy odoslané medzi žalobkyňou a štatutárnym zástupcom žalovaného, na č. l. 76 sa
nachádza vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej, na č. l. 95 sa nachádza zápisnica o pojednávaní
zo dňa 20.6.2024 pred tunajším súdom, na č. l. 104 a nasl. sú oznámenia právnych zástupcov strán
sporu o výsledkoch mimosúdnych rokovaní, na č. l. 110 a nasl. je výpočet čistej mzdy týkajúci sa

žalobkyne, na č. l. 122 je ešte odpoveď na výzvu súdu zo strany právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu
k mimosúdnym rokovaniam, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2008 medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou
ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, s nástupom do zamestnania

09.09.2008, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala prácu na pracovnej pozícii učiteľ odborných
ekonomických predmetov.

9. Žalovaná dňa 29.05.2023 dala žalobkyni písomnú výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) a § 63 ods. 2
písm. a) zákona č. 3l1/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Výpovedná doba začala

plynúť dňom 01.06.2023 a uplynula 31.08.2023.

10. Oznámením zo dňa 1.9.2023 o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany
zamestnávateľa z 29.5.2023 žalobca upovedomil žalovaného, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával,
nakoľko na skončenie pracovného pomeru nebol kvalifikovaný právny ani skutkový dôvod v zmysle §

63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom žalobcovi nebola ponúknutá iná práca, aj keď boli v škole
voľné aj iné pracovné miesta.

11. Listom zo dňa 8.9.2023 žalovaná oznámila žalobkyni, že dodržali zákonný postup týkajúci sa
predmetnej výpovede a túto považujú za platnú.

12. Z ponuky pracovných pozícií (č. l. 13 a nasl. spisu) vyplýva, že žalovaná mala voľné s rôznym
rozsahom výkonu práce dve pracovné miesta. Konkrétne išlo o pracovnú pozíciu na dobu určitú
od 9.10.2023 do 30.6.2024 počas zastupovania zamestnankyne na materskej dovolenke týkajúce
sa učiteľstva odborných predmetov – hotelierstvo, cestovný ruch a marketing ako aj 100% úväzok

s termínom nástupu od 9.10.2023 v aprobácii hotelierstvo, hotelový a gastronomický manažment.

13.Zosvedčenípredloženýchžalobkyňouvyplýva(č.l.18anasl.spisu),ženarôznychúrovniachovláda
taliansky, anglický a nemecký jazyk.

14. Z diplomu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – Pedagogickej fakulty zo dňa 3.6.2009 vyplýva,
že žalobkyňa ukončila študijný program J. a získal titul „Bc“.

15. Z diplomu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre – Fakulty ekonomiky a manažmentu
zo dňa 26.5.2005 vyplýva, že žalobkyňa ukončila študijný odbor medzinárodný obchod v špecializácii

medzinárodný agrárny obchod a colný dohľad a získal titul „Ing“.

16. Z diplomu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre – Fakulty ekonomiky a manažmentu zo
dňa 8.9.2008 vyplýva, že žalobkyňa ukončila doktorandské štúdium v študijnom programe Ekonomika
a manažment poľnohospodárstva a potravinárstva. A bol mu udelený akademický titul „PhD“.

17. Z pracovného posudku vydaného dňa 22.6.2023 žalovaným – zamestnávateľom (č. l. 24 spisu) na
žiadosť žalobkyne – zamestnanca vyplýva, že žalobkyňa bola hodnotená mierne pozitívne až neutrálne
s minimálne štyrmi vytknutiami vo vzťahu k pracovným okolnostiam u žalovanej.18. Z rozhodnutia riaditeľky školy č. 01/2023 zo dňa 10.1.2023 (č. l. 36 spisu) o organizačných zmenách
u žalovanej vyplýva, že sa rušia dve pracovné miesta pedagogických zamestnancov, konkrétne učiteľ

všeobecnovzdelávacích predmetov a učiteľ odborných ekonomických predmetov.

19. Zo zápisnice z mimoriadne stretnutia predsedov predmetových komisií a podpredsedom odborovej
organizácie (č. l. 52 spisu) zo dňa 25.5.2023 vyplýva, že z dôvodu ubúdania žiakov nastáva redukcia
počtu hodín je nutné znížiť stav zamestnancov v počte 1 učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov

a 1 učiteľ odborných ekonomických predmetov. Po zvažovaní predsedov predmetových komisií bolo
navrhnuté meno žalobkyne, pričom otvorená zostala otázka, či k skončeniu pracovného pomeru dôjde
dohodou alebo výpoveďou.

20. Zo žiadosti žalovanej (č. l. 34 spisu) zo dňa 29.5.2023 smerovanej k rukám predsedu odborovej
organizácie u žalovaného (A. J. C.) vyplýva, že štatutárny zástupca žalovanej (riaditeľka školy) požiadala

odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobcu z dôvodu nadbytočnosti pre organizáciu
s tým, že žalovaná nemá možnosť ponúknuť žalobkyni inú prácu, preto jej nebude táto ponuka daná.
K uvedenému zníženiu stavu zamestnancov dochádza z dôvodu zvýšenia efektivity práce organizácie,
pričom o takejto organizačnej zmene rozhodla riaditeľka školy rozhodnutím č. KK 2023/3HA zo dňa
10.1.2023.

21.Zozápisnicezodňa29.5.2023zozasadnutiazákladnejodborovejorganizáciezriadenejprižalovanej
vyplýva,žeprítomníA.J.C.(predsedníčka),A.K.F.(člen)aA.H.I.(člen)prerokovalispisKK2023/76HA
zo dňa 29.5.2023 a zobrali v pomere 3:0 (3 za k 0 proti) na vedomie informáciu vyplývajúcu z tohto spisu
a teda ukončenie pracovného pomeru žalobkyne z dôvodu nadbytočnosti pre organizáciu.

22. Z oznámenia H. H. B. zo dňa 15.6.2023 vyplýva, že 1.9.2023 by chcela nastúpiť do práce po
rodičovskej dovolenke.

23. Z messengerových správ (č. l. 58 a nasl. spisu) odoslaných žalobkyňou riaditeľke žalovaného

vyplýva, že žalobkyňa bola spokojným zamestnancom vo vzťahu k vedeniu školy a prejavila osobnejším
spôsobom riaditeľke školy ako priateľke vďačnosť za čas a pozornosť, ktoré jej venovala

24. Z messengerovej správy odoslanej riaditeľkou školy žalobkyni (predložená krátkou cesto na
pojednávaní 6.2.2025) vyplýva, že cit.: „Zamestnávateľ som ja, riaditeľ školy. Nik iný. A ja mam pravo

rozhodovat o všetkom. Dôvod výpovede je zrejmý, bola si nadbytočna, žiadne volne pracovne miesto
nie je.“

25. Z vyhlásenia p. J. L., ktorý v lete 2022 zastával funkciu riaditeľa štvorhviezdičkového komplexu Baia
di Conte v Alghere vyplýva, že žalobkyňa počas stáže študentov žalovanej v tomto komplexe vykonávala

svoju prácu usilovne a ohľaduplne voči vedeniu hotela ako aj voči zvereným študentom. Vzťahy so
zamestnancami a manažérmi boli korektné, dobré a srdečné. Poďakoval žalobkyni za spoluprácu s tým,
že by ju rád privítal ako tútora aj na inom mieste.

26. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na

argumentoch, ktoré doposiaľ uviedol, pričom zdôraznil, že výpoveď považujú za neplatnú a to najmä
z troch dôvodov: 1. že nebola táto výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov, 2. jednak dôvod
výpovede nadbytočnosť je právne nesprávny, nakoľko žalovaná následne do 2 mesiacov prijala na svoje
pracovisko ďalšieho zamestnanca a 3. dôvodom bolo, že nebolo ponúknuté žalobkyni pracovné miesto,
teda nebola splnená tzv. ponuková povinnosť. Vo zvyšku žaloby týkajúcej sa mobbingu a bossingu

uviedol, že odkazuje na bod III. samotnej žaloby s tým, že so žalobkyňou sa nemalo zaobchádzať
rovnako ako s ostatnými zamestnancami. Podľa jeho právneho názoru bola výpoveď daná v rozpore so
Zákonníkom práce. Uviedol, že jediným dôvodom je tvrdenie, že bola najkvalifikovanejšia, a že najľahšie
si nájde pracovné miesto, ako potvrdil vo výpovedi aj jeden zo svedkov. Uviedol, že je kvalifikovaná
žalobkyňa v mnohých predmetoch, pričom rozvrh sa mohol rozumne zostaviť a boli tam určité voľné

hodiny, teda bolo možné aj tento rozvrh reorganizovať. Konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že sa
snažil udržať zamestnanca, ale prijal v rozpore so Zákonníkom práce ďalšieho zamestnanca do svojho
kolektívu. Uviedol, že čo sa týka organizačných zmien je otázne, či tieto zmeny boli prijaté platne
a zákonným spôsobom. Vo vzťahu k mobbingu uviedol, že neexistujú žiadne dôkazy zo žalovanejstrany, ktoré by vyvracali tvrdenia klientky o negatívnom správaní voči jej osobe. Poukázal aj na súdom
oboznámené prehlásenie riaditeľa hotela na Sardínii ako aj pracovný posudok, ktorý bol viac-menej
neutrálny až negatívny vo vzťahu k činnostiam, ktoré žalobkyňa vykonávala. Záverom ešte doplnil, že

žalobkyni nebolo ponúknuté iné pracovné miesto, ktoré bolo vytvorené, resp. ani nižší pracovný úväzok,
ktorý bolo možné vyskladať. Navrhol preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť, uplatnil si nárok na náhradu
trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

27. Žalobkyňa na tomto pojednávaní vypovedala, že zamestnaná bola u žalovanej od 09/2008 na dobu

neurčitú, pričom učila odborné ekonomické predmety a nemecký jazyk. Uviedla, že okrem iného bola
aj koordinátorka propagácie marketingu. Vypracovávala rôzne projekty ako aj stredoškolskú odbornú
činnosť, pričom súčasná riaditeľka školy ako aj dve predchádzajúce riaditeľky počas trvania pracovného
pomeru boli s výkonom jej pracovných činností spokojné. Konštatovala, že v máji 2023 dostala výpoveď,
pričom bolo jej povedané, že sa vracia kolegyňa z materskej dovolenky, ktorá však mala aprobáciu
na predmety anglický jazyk a informatika. Uviedla, že riaditeľka zlúčila časť ekonomických predmetov

a týmto preukázala snahu, že ide len o to, aby bola žalobkyňa prepustená. Vypovedala, že 31.8.2023
sa skončil jej pracovný pomer, pričom začiatkom októbra 2023 boli na troch internetových portáloch
inzeráty, že sa hľadá nová pracovná sila, pričom išlo o zástup za ďalšiu kolegyňu, ktorá mala ísť na
materskú dovolenku. Konštatovala, že toto miesto jej nebolo ponúknuté, ale bola rovno prepustená
s tým, že už nebola vôľa ju ďalej zamestnávať. Konštatovala, že napr. 14.9.2015, keď potrebovala ísť

kvôli onkologickému ochoreniu matky žalobkyňa nestihla prísť na poradu, bolo jej povedané, že má aj
otca a tento sa môže o matku postarať, pričom u iného kolegu, ktorý bol v obdobnej situácii to takto
hodnotené nebolo. Čo sa týka vo vzťahu k zriedkavým práceneschopnostiam, ktorým bola vystavená
žalobkyňa bolo jej zo strany vedenia školy povedané, že nemá byť tak často chorá. Bolo jej taktiež
konštatované, že nebude uvoľňovaná na reprezentáciu školy, lebo v tomto prípade ju musia zastupovať.

Uviedla, že iní kolegovia chodili do rôznych komisií, napr. aj na týždeň, pričom ona keď bola 4 dni na
nejakých aktivitách reprezentujúcich školu už jej to bolo vytýkané. Uviedla, že v práci počas trvania
svojho pracovného pomeru chýbala minimálne. Dokonca poukázala aj na drobnosť, že sa malo riešiť
to, že išla na toaletu a vyšla z nej až po zazvonení. Poukázala na to, že v júni 2018 prebehol rozhovor
s riaditeľkou, ktorý bol otvorený a tam sa preberalo o. i. aj to, či je niekto iný namiesto žalobkyne.

Žalobkyňa uviedla, že od tejto doby, teda od zhruba júna 2018 sa vzťahy svojim spôsobom upravili, bola
dobrá pracovná atmosféra, do práce chodila rada, písali sa projekty, pričom bola schopná zabezpečiť aj
nejaké materiálno-technické pomôcky pre školu, teda zamestnávateľa, ktoré sa tam používajú doteraz.
Uviedla, že išlo o činnosť navyše a riaditeľka to v tomto období aj oceňovala. V júli 2022 odišla žalobkyňa
na služobnú cestu na Sardíniu, kde boli teda pochvalné vyjadrenia k jej práci, avšak následne už

v auguste 2022 nebola komunikácia zo Sardínie z riaditeľkou napriek tomu, že žalobkyňa tam bola
na služobnej ceste s 15 žiakmi zo školy, pričom žalobkyňa chcela riešiť nejaké problémy na Sardínii
týkajúce sa ubytovania a iné, avšak riaditeľka s ňou v tomto období nekomunikovala. Ku komunikácii
došlo až 14.9.2022 s tým, že vzhľadom na fotografie publikované zo Sardínie riaditeľka žalobkyni mala
uviesť, že to nebude klasifikované ako služobná cesta, ale ako dovolenka, zároveň sa v tomto období

mala riaditeľka o žalobkyni vyjadriť, že ide o narcistickú, egoistickú osobu. Koncom roka 2022 keď
sa prerozdeľovali odmeny žalobkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že niektoré jej kolegyne mali
vyššie odmeny ako ona napriek tomu, že nerobili mimoškolské aktivity a činnosti v rozsahu v akom to
vykonávala žalobkyňa. Následne uviedla, že 22.5.2023 jej bol doručený e-mail, teda výzva k projektu,
aby predložila nejaké návrhy a bolo jej oznámené, že už nebude mať úväzok, lebo sa vracia kolegyňa

z materskej dovolenky a kolegyňa, ktorá bola na zástup tam napriek tomu zostala. Uviedla, že bola
jej ponúknutá o skončení pracovného pomeru, ktorú však odmietla a následne dňa 29.5.2023, t.j.
v pondelok jej bola daná výpoveď. V utorok a stredu po podaní výpovede bola na návštevách u lekára,
nakoľko mala zhoršený zdravotný stav. Konštatovala, že požiadala aj o vydanie pracovného posudku,
v ktorom vôbec neboli uvedené činnosti, ktoré vykonávala mimoškolských aktivít a teda domnieva

sa, že cieľom takéhoto všeobecného vágneho posudku bolo jej uškodiť nielen prepustením, teda
skončením pracovného pomeru, ale aj zamedziť jej možnosti dobre sa zamestnať. Uviedla, že vo vzťahu
k nadbytočnosti tento dôvod je právne nelogický nakoľko má aprobáciu na 13 predmetov a kolegovia,
ktorí mali nadčasové hodiny napr. z nemčiny je z toho zrejmé, že bolo možné jej vytvoriť či už nejaký
nižší alebo iný úväzok. Poukázala ešte na to, že inzerát, ktorý bol zverejnený zamestnávateľom, teda

žalovaným v októbri 2023 bol zverejnený na internetových portáloch iba formálne, pretože následne
3.10.2023 bol zverejnený, avšak v blízkych dňoch už nastúpila iná osoba na toto pracovné miesto.
Uviedla, že podľa jej názoru sa zástupca zamestnávateľa teda riaditeľka školy správala neprofesionálne
anemalabyťsasprávaťtak,akosamánadriadenýsprávaťkzamestnancomazvlášťktým,ktorípracujúaj nad ráme svojho pracovného výkonu. Záverom poukázala na to, že za celé obdobie jej pôsobenia
u zamestnávateľa bola u nej vykonaná len raz hospitácia riaditeľom školy a taktiež konštatovala, že
za takmer 15 rokov, ktoré pracovala u žalovaného jej nebolo vytýkané žiadne porušenie pracovnej

disciplíny. Dôvodila, že mohla učiť v podstate 13 predmetov, avšak reálne vyučovala počas svojho
zamestnania u žalovaného predmetov 9. Konštatovala, že tehotná kolegyňa už v máji 2023 povedala, že
bude v práci len do septembra a teda riaditeľka školy mala vedomosť o tom, že takýto zamestnanec tam
budechýbať.VovzťahukSardíniiaslužobnejceste,naktorejbolauviedla,ženatútocestubolavyslaná,
nedožadovala sa toho, pričom chcela len poukázať na to, že telefón nemala vypnutý a počas 56 dní

bola 2-krát na nejakom výlete s riaditeľom hotela, pričom bola vzdialená približne hodinu od tohto miesta
a teda ju mohli žiaci bez akýchkoľvek problémov zastihnúť. Krátkou cestou doložila súdu vyhlásenie
riaditeľa hotela, v ktorom je konštatované, že žalobkyňa prišla vymeniť iného tútora a svoju prácu
vykonávala usilovne, ohľaduplne voči vedeniu školy a chlapcom a dievčatám na stáži. Ďalej žalobkyňa
konštatovala, že pracovný posudok, ktorý je súčasťou spisu je podľa jej názoru zaujatý. Uviedla, že
pri výkone svojej pracovnej činnosti bola aj administratívnym sprievodcom pri stredoškolskej odbornej

činnosti, ktoré mali robiť aj iní kolegovia, avšak vykonávala to ona. Uviedla, že 26.5.2023 t. j. v piatok išla
iniciatívne za riaditeľkou školy ona, nie riaditeľka ju mala predvolať. Poukázala na to, že v e-maile zo dňa
22.5.2023 je uvedené, že má pracovať žalobkyňa na projekte ešte niekedy v mesiaci júl a preto jej nebola
jasné, prečo jej bola daná výpoveď 29.5.2023. Konštatovala, že zastupujúca kolegyňa bola na škole,
pričom sa vracala kolegyňa z materskej dovolenky a niekto musel byť prepustený, keďže je potrebné

dodržaťZákonníkpráce,abysaudržalapracovnápozíciapreosobuvracajúcusazmaterskejdovolenky.
Uviedla, že jej mala v zmysle ponukovej povinnosti byť ponúknutá akákoľvek práca zamestnávateľom
a vzhľadom na jej kvalifikáciu a inzerované inzeráty jej nebol problém vytvoriť nejaký aspoň čiastočný
úväzok. Uviedla ešte, že je zrejmý rozpor vo výpovedi riaditeľky školy, ktorá uviedla, že nevedela o tom,
až v októbri pôjde na materskú dovolenku kolegyňa, pričom úväzky robila polroka dopredu a bolo

všeobecne a verejne známe, že už v máji a júni sa táto tehotná kolegyňa lúčila jednak so zamestnancami
a jednak so žiakmi, keďže bolo evidentné, že je tehotná a na materskú dovolenku pôjde. Uviedla, že
aj v tejto komunikácii, ktorá bola predložená súdu bolo uvedené, že žiadne voľné pracovné miesta pre
ňu nie sú. Čo sa týka výpovede svedkov konštatovala, že svedkovia vypovedali tak, ako vypovedali,
nakoľko majú obavu o vlastné pracovné pozície. Záverom konštatovala, že má pocit, že niekto kto má

moc v tomto prípade riaditeľ školy môže všetko a očakávala spravodlivé rozhodnutie.

28. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že výpoveď bola prerokovaná so
zástupcami zamestnancov, došlo k organizačnej zmene a so žalobkyňou bol ukončený pracovný pomer
pre nadbytočnosť. Poukázal na to, že z opatrnosti s odkazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce konštatuje,

že za predpokladu, žeby súd vyhodnotil výpoveď danú žalobkyni ako neplatnú navrhuje súd, aby
rozhodol tak, že nemožno spravodlivo od zamestnávateľa, t. j. od žalovaného požadovať, aby ďalej
zamestnával žalobkyňu, nakoľko s ohľadom na jej vysokú kvalifikáciu, nie je na škole vytvorené takéto
pracovné miesto. Napriek vysokej odbornej kvalifikácii žalobkyne na škole nie je voľná pozícia v smere
odbornosti, ktorú žalobkyňa má, pričom doplnil, že nemožnosť zamestnávať žalobkyňu u žalovaného je

nevyhnutné počítať od 1.9.2023. Uviedol, že odbory sa stretli 25.5.2023 vo štvrtok, kde mali prerokovať
tú organizačnú zmenu a položil si aj otázku, že odbory ani nemohli rozhodnúť, keďže mohli to len
vziať na vedomie, tak ako to predpokladá Zákonník práce, čo bolo v konaní preukázané. Uviedol, že
zamestnávateľ sa rozhoduje primárne o tom, kto bude prepustený a je to plne v jeho kompetencii.
Poukázal tiež nato, že je zbytočné zaoberať sa tým, či sa dali prerozdeliť úväzky, keďže platí, že

otomrozhodujezamestnávateľ.Uviedol,ževoľnépracovnémiestozodpovedajúcekvalifikáciižalobkyne
jej ponúknuté nebolo, lebo bolo voľné len možné zamestnať zamestnanca na tejto škole predmetom
týkajúcich sa techniky obsluhy a techniky úpravy pokrmov, pričom na toto nemala žalobkyňa kvalifikáciu
a teda ponuková povinnosť bola z vyššie uvedeného dôvodu splnená, keďže iné voľné pracovné miesto
nebolo. Čo sa týka výpovednej doby a toho, že mala dostať žalobkyňa e-mail od zamestnávateľa,

že mala pracovať na nejakom projekte, konštatoval, že aj počas výpovednej doby nemôže sedieť
zamestnanec takpovediac „so založenými rukami“, ale musí na niečo pracovať. Uviedol, že si je
vedomý toho, že dôkazné bremeno vo vzťahu k mobbingu a bossingu znáša zamestnávateľ, avšak
podľa jeho názoru išlo skôr o subjektívnu nespokojnosť zamestnanca ako mobbing a bossing, pričom
je právom zamestnávateľa hodnotiť tohto zamestnanca. Čo sa týka správania zamestnávateľa, teda

štatutárnehozástupcuriaditeľkyškolyvovzťahukžalobkyniajvýpoveďamisvedkovbolopreukázané,že
sa nesprávala ináč k iným zamestnancom ako k žalobkyni a teda k mobbingu, bossingu nedochádzalo.
Čo sa týka pracovného posudku zhrnul, že tento je podľa jeho názoru štandardný a nemožno si
dopustiť situáciu, aby si zamestnanec vynucoval ,,krajší, lepší, kvetnatejší“ pracovný posudok odzamestnávateľa. Konštatoval, že za predpokladu, že by súd dospel k tomu, že výpoveď je neplatná
navrhoval v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce konštatovať, že pracovný pomer skončil k 1.9.2023.
Navrhol žalobu zamietnuť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

29. Štatutárny zástupca žalovanej – riaditeľka školy vypovedala, že žalobkyňa bola vyzvaná na služobnú
cestu čo sa týka tej Sardínie, to konkrétne v júli 2022, kde si neplnila povinnosti o čom mali hovoriť
aj žiaci školy, následne jej nebolo zarátaný tento pobyt ako dovolenka, ale zostalo to ako služobná
cesta. Uviedla, že nie je pravdou, že sa mala vyjadriť o žalobkyni, že je egoistická, narcistická a mala

by zvážiť odchod z práce, keďže bol začiatok šk. roka a teda ešte nemala na to dôvod. Žalobkyňa
sa sťažovala, že jej kolegovia neposúvajú materiály, pričom riaditeľka školy sa snažila vytvoriť lepšiu
pracovnú klímu. Riaditeľkou školy je od roku 2014, pričom žalobkyňa učila len ekonomické predmety.
Uviedla, že od roku 2018 chcela žalobkyni pomôcť vo vzťahu ku kolektívu učiteľov, lebo mnohí sa jej
stránili a mala s ňou priateľský rozhovor, pričom jej nechcela uškodiť a od toho času bola situácia viac-
menej dobrá. Následne počas COVIDU išlo o dištančné vzdelávanie a teda aj k určitému rozviazaniu

vzťahov v pracovnom kolektíve. Uviedla, že nie je pravdou, že ju odvolala z krajskej komisie týkajúcej
sa stredoškolskej odbornej činnosti, keďže nebolo urobené školské kolo a teda nemusela chodiť už ani
do tejto krajskej komisie. Čo sa týka iných kolegov do maturitnej komisie je človek pozývaný, nie je to
nárokovateľné. Čo sa týka výpovede a jej prerokovania so zamestnancami uviedla, že si 26.5.2023,
t. j. v piatok zavolala žalobkyňu s tým, že bude nevyhnutné ukončiť jej pracovný pomer, že sa vracia

kolegyne z materskej dovolenky, pričom jej bolo navrhnuté, že tento pracovný pomer by mohol byť
skončený dohodou. Konštatovala, že predsedovia predmetových komisií jej odporučili ukončiť pracovný
pomer práve so žalobkyňou, nakoľko táto mala najvyššiu kvalifikáciu, pričom riaditeľka školy ešte
uviedla, že preferuje čo sa týka jazyka skôr ľudí z filozofickej fakulty, pričom žalobkyňa mala skončenú
poľnohospodárskufakultu.Dôvodila,žedňa26.5.2023,t.j.vpiatokodmietlaskončiťžalobkyňapracovný

pomer dohodou a následne v pondelok t. j. 29.5.2023 ráno riaditeľka prerokovala výpoveď so všetkými
členmi odborového zväzu vo vzťahu k žalobkyni. Vypovedala, že žalobkyňa učila ekonomické predmety
a to manažment marketingových podujatí, základy manažmentu ako aj základy cestovného ruchu od
roku 2008. K inzerovaným pracovným ponukám uviedla, že tieto pracovné pozície žalobkyňa zastávať
nemohla, nakoľko išlo o predmet technická príprava pokrmov, teda varenie, kde žalobkyňa má úplne

inú kvalifikáciu. Mohla síce učiť čiastočne nemecký jazyk, avšak počet týchto hodín sa permanentne
znižuje a nebolo možné deliť triedy. Vedela, že jedna zo zamestnankýň odíde na materskú dovolenku,
avšak nevedela presne kedy.

30. Svedok A. K. F. – zamestnanec žalovanej a člen odborovej organizácie u žalovaného na tomto

pojednávaní vypovedal, že je členom Výboru odborovej organizácie u žalovanej spolu s pani A. C. a pani
A. I., pričom bola ich povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru aj so žalobkyňou, toto sa
udialo, teda prerokovali tak ako im to ukladá zákon, pričom bolo to robené dosť pod stresom a bolo to
robené ráno, nakoľko sa rozbiehal maturitný týždeň, dokonca svedok uvádza, že má pocit, že pár minút
meškal ako skúšajúci, keďže sa prerokovávalo skončenie pracovného pomeru. Určite sa dostavil pred

samotným skúšaním. Ešte doplnil, že si nepamätá, aký bol dôvod výpovede a doplnil, že k predloženej
výpovedi nemal žiadne výhrady, ani pripomienky. Pri zmene organizačnej štruktúry navrhol, že ak má byť
niekto prepustený nech to bude ten, kto má v budúcnosti najväčšiu šancu sa zamestnať. Nebol svedkom
toho, že by bol zo strany riaditeľky školy vyvíjaný nejaký nátlak, alebo bossing, mobbing, čo krivda vo
vzťahu k žalobkyni, vzťahy boli podľa jeho názoru štandardné, niekedy až nadštandardné.

31. Svedkyňa A. J. C. – zamestnanec žalovanej a predseda odborovej organizácie u žalovaného na
tomto pojednávaní vypovedala, že jej bolo oznámené konkrétne 29.5.2023 to, že dôjde k skončeniu
pracovného pomeru konkrétne u žalobkyne, kde ráno 29.5.2023 to riešili. Bolo im aj ústne povedané,
že dôjde k tomuto skončeniu pracovného pomeru, keďže zobrali do úvahy aj to, že žalobkyňa nebola

členkou výboru, nebola ani členkou odborov, ani nebola zdravotne postihnutá, teda sa jej neposkytovala
zvýšená ochrana. Svedkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že bola týždeň predtým v Prešove, tak
29.5.2023 sa to všetko prerokovalo narýchlo. Zobrali na vedomie návrh vedenia školy ako odborová
organizácia, pričom žiaden z troch členov nemal námietky voči predloženému návrhu zo strany vedenia
školy. Uviedla, že najskôr boli v riaditeľni, kde ich riaditeľka oboznámila s tým, že najschodnejšie by

bolo skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, následne všetci členovia odborovej organizácie,
t. j. vypovedajúca svedkyňa ako aj A. I. a A. F. sa odobrali do inej miestnosti, kde prerokovali toto
skončenie pracovného pomeru. Vzťahy medzi riaditeľkou a žalobkyňou boli dá sa povedať štandardné,
razviacštandardné,razmenej,bolitotakébežnépracovnévzťahy.Nemalavedomosťotom,žebydošlok nejakému šikanovaniu, alebo bossingu zo strany riaditeľky vo vzťahu k žalobkyni, pričom doplnila, že
nebola účastná, alebo prítomná pri žiadnej takejto situácii.

32. Svedkyňa A. H. I., D. – zamestnanec žalovanej a člen odborovej organizácie u žalovaného na
tomto pojednávaní vypovedala, že ako traja členovia základnej odborovej organizácie boli oboznámení
s návrhom riaditeľky o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, ale keďže zo zákona nemali
právomoc rozhodovania zobrali iba na vedomie rozhodnutie riaditeľky, pričom bolo to v pondelok
29.5.2023 a bol tam časový stres, nakoľko už začínali maturity. V zborovni sa vo vzťahu k tomuto

prerokovaniu nestretli a prerokovali to len oni, traja členovia základnej odborovej organizácie
u zamestnávateľa. Vzťahy medzi riaditeľkou školy a žalobkyňou boli štandardné, niekedy možno až
mierne nadštandardné, svedkyňa viac do toho nevidela. Doplnila, že nebola svedkom toho, že by sa
riaditeľka školy správala inak k žalobkyni ako k iným zamestnanom.

33. Na základe vyššie zisteného skutkového stav súd prvej inštancie právne uzatvára :

34. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je
neplatná.

35. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

36. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane

nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

37. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia

podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),
iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

38. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

39. Podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami

zamestnancov a zamestnávateľom.

40. Podľa § 237 ods. 3 Zákonníka práce prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo
vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.

41. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola platne uzavretá
pracovná zmluva. Následne došlo k výpovedi tejto zmluvy žalovanou. Súd prvej inštancie sa pri
rozhodovaní v predmetnom spore riadil nasledovnými úvahami:42. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu

inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

43. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania

a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

44. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny

hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

45. Výpoveď daná žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnancovi bola odôvodnená §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda dôvodom bola nadbytočnosť zamestnanca. V konaní žalovanej
však súd vybadal znaky rozporu s dobrými mravmi, čo rezultovalo do vytvorenia situácie, aby mohol byť
so žalobkyňou ukončený pracovný pomer.

46. Súd sa následne zaoberal nosnými námietkami žalobkyne ako aj žalovanej, pričom prvou z nich
bola, že výpoveď daná žalobkyni nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

47. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalovaná mala snahu prerokovať výpoveď danú žalobkyni

so zástupcami zamestnancov, avšak táto bola podľa výpovedí samotných svedkov – zamestnancov
žalovanej, prerokovaná narýchlo, v strese, bezprostredne pred začiatkom maturitného skúšania (svedok
F. uviedol, že asi aj meškal na skúšanie), nakoľko to bolo ráno tesne pred maturitnými skúškami. Zákon
však predpokladá v § 237 ods. 3 Zákonníka práce, aby sa prerokovanie uskutočnilo zrozumiteľným
spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. Svedkami

uvádzanú časovú pieseň nemožno v žiadnom prípade považovať za prerokovanie vo vhodnom čase.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že predsedníčka odborov bola celý predchádzajúci týždeň v maturitnej
komisii v Prešove, nebola pri stretnutí predsedov predmetových komisií a taktiež tú skutočnosť, že
existuje rozpor vo výpovedi svedkov, kde svedkyňa C. vypovedala, že sa pred stretnutím odborov
stretli v zborovni s riaditeľkou a svedkyňa I. uviedla, že v zborovni sa vo vzťahu k tomuto prerokovaniu

nestretli a prerokovali to len oni, traja členovia základnej odborovej organizácie. Uvedené indikuje, že
k skutočnému prerokovaniu navrhovanej výpovede na zákonom požadovanej úrovni nedošlo.

48. Čo sa týka druhej námietky žalobkyne, je nutné uviesť, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj tzv.
ponukovou povinnosťou zamestnávateľa – žalovanej vo vzťahu k žalobkyni. Je nesporné, že žalovaná

reálne neponúkla žalobkyni pracovnú pozíciu a taktiež je nesporným, že žalovaná zverejnila začiatkom
októbra 2023 na internetovej stránke inzeráty, že prijme do pracovného pomeru učiteľa odborných
predmetov – hotelierstvo, cestovný ruch a marketing ako aj hotelierstvo, hotelový a gastronomický
manažment. Minimálne prvou z ponúk bolo možné ponúknuť aj žalobkyni, ktorá vo výpovedi pred
súdom uviedla, že okrem iného bola aj koordinátorka propagácie marketingu, čo nebolo protistranou

rozporované. Už len časová os súvisiaca so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou pred letnými
prázdninami a takmer hneď po prázdninách zverejneného inzerátu svedčí o tom, že žalovaná mala
eminentný záujem ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou.

49. S uvedeným súvisí aj tá skutočnosť, že v máji 2023, t. j. pred daním výpovede žalobkyni

odchádzala iná zamestnankyňa na materskú dovolenku, čo malo byť všeobecne známe, keďže sa lúčila
s kolektívom. Riaditeľka školy však tvrdila (vo vyjadrení na č. l. 33 spisu bod 11), že sa o odchode inej
zamestnankyne na materskú dovolenku dozvedela až v priebehu mesiaca september 2023, čomu súd
neuveril aj s ohľadom na tvorbu úväzkov a rozvrhov, keďže samotná riaditeľka vypovedala, že tieto sapripravujú vždy v predstihu, čo by odporovalo manažovaniu jednotlivých úväzkov, prípadne rozvrhov
v dostatočnom predstihu.

50. Nevyhnutné je tiež uviesť, že na jednej strane svedok F. vypovedal, že navrhoval, že ak má
byť niekto prepustený nech to bude ten, kto má v budúcnosti najväčšiu šancu sa zamestnať, čo je
samo osebe neprávny argument ad absurdum, pričom na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že
zamestnávateľ by mal mať snahu udržať si zamestnanca s takouto kvalifikáciou, ktorý je schopný odučiť
široký diapazón predmetov, minimálne vo vzťahu k suplovaniu iných vyučujúcich. V opačnom prípade

ide okrem porušenia pracovnoprávnych predpisov, ako bolo už uvedené vyššie, aj o mrhanie ľudským
aj odborným potenciálom človeka.

51. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a

každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

52. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

53. Bolo v konaní preukázané, že u žalovanej prebehli organizačné zmeny spojené s redukciou
zamestnancov avšak rovnako bolo preukázané, že s ohľadom na nezákonným spôsobom realizované
prerokovanie výpovede odborovým orgánom ako aj porušenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa,
možno za takéhoto stavu hovoriť o zlom úmysle zamestnávateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že

procesná obrana žalovanej nebola úspešná a táto vzhľadom na svoje tvrdenia dôkazné bremeno
neuniesla.

54. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že je nutné žalobnému návrhu žalobkyne čo do určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer trvá, vyhovieť a preto v tejto

časti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

55. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že od žalovanej nemožno očakávať, aby žalobkyňu ďalej
zamestnával súd konštatuje, že v čase skončenia pracovného pomeru to bol zamestnávateľ – žalovaná,
kto porušil pracovnoprávne predpisy vo vzťahu k svojmu zamestnancovi nielen nesprávnym a účelovým

prerokovaním výpovede so zástupcami zamestnancov, ale aj obchádzaním ponukovej povinnosti na
úkor žalobkyne, nemožno preto prenášať ťarchu týchto pochybení na žalobkyňu, ktorá je aj v zmysle
Civilného sporového poriadku tzv. slabšou stranou sporu.

56. Súd sa v kontexte skončenia pracovného pomeru podrobne nezaoberal tvrdeniami sporových strán,

kto sa ako mal správať počas zahraničných pobytov na praxi so študentmi, keďže tieto skutočnosti
sami osebe nemajú zásadný vplyv na aktuálne prebiehajúce konanie a prípadné ďalšie dokazovanie by
presiahlo potreby tohto konania.

57. Iná je podľa názoru súdu prvej inštancie situácia týkajúca sa určenia, že podľa názoru žalobkyne

došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, k protiprávneho stavu ako aj s tým súvisiacu
náhradu primeraného zadosťučinenia v žalobkyňou požadovanej výške 5.000 eur.58. Žalobkyňa síce tvrdila, že na pracovisku dochádzalo k mobbingu a bossingu, avšak toto
konštatovanie zo stalo len v rovine tvrdení. Z meseengerovej správy predloženej žalobkyňou, kde
riaditeľka školy uvádza, že cit.: „Zamestnávateľ som ja, riaditeľ školy. Nik iný. A ja mam pravo

rozhodovat o všetkom. Dôvod výpovede je zrejmý, bola si nadbytočna, žiadne volne pracovne miesto
nie je.“, vyplýva určitá deklarácia mocenského postavenia štatutára žalovanej, avšak podľa názoru
súdu nedosahuje intenzitu šikanózneho správania. Naopak z messengerových správ predložených
riaditeľkou školy (č. l. 58, 59 spisu) vyplýval medzi ňou a žalobkyňou skôr vrelý ako šikanujúci vzťah. Je
faktom, že neexistenciu mobbingu, príp. bossingu v pozícii zamestnávateľ – zamestnanec, preukazuje

práve zamestnávateľ. Podľa názoru súdu žalovaná dostatočne vysvetlila vzťahy na pracovisku, pričom
uvedené bolo podporené aj svedeckými výpoveďami svedkov F., C. a I., ktorí totožne a konzistentne
vypovedali, že vzťahy medzi riaditeľkou a žalobkyňou boli štandardné, miestami až nadštandardné.

59.Zuvedenéhodôvodusúdžalobuvovzťahukporušeniuzásadyrovnakéhozaobchádzania,upustenia
žalovanej od jej konania, napravenia protiprávneho stavu ako aj primeraného zadosťučinenia, ktoré je

súvisiacim petitom vo vzťahu k uvedeným, ako nedôvodnú zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku.

60. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri
posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a predmetná

kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že žiadne rozhodnutie
orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť vzájomnú slušnosť a toleranciu. Nastolenie
optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti vyporiadania vzájomných práv je výlučnou záležitosťou
samotných strán sporu. Súd ako štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli
nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto

víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou
brániť sa proti nim.

61. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje

pokoj,takmusíisámprispieťkjehovytvoreniu.Inaksanevyhnemebludnémukruhunegatívnychreakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus reakcií zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných
situácií alebo zmeniť prostredie pôsobenia, k čomu došlo ukončením pracovného pomeru žalobkyne

u žalovanej. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá len za seba - za svoje
reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že nikto nedokáže
ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom na to reaguje.
Len vzájomnou komunikáciou a vzájomnými ústupkami je možné prispieť k zamedzeniu vytvárania
špirály animozít a súdnych sporov, ktoré strany vyčerpajú ako emočne, tak finančne.

62. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,
zvlášť v situácii, že nejde o takpovediac „cudzie“ strany sporu, ale o dlhoročný vzťah zamestnávateľa a
zamestnanca, riešili všetky problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im
zabezpečia korektné vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

63. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených
záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 50 % (čo do
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá), žalovaná bola
úspešnátaktiežvrozsahu50%(čodozamietnutiaurčeniaporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,upusteniažalovanejodjejkonania,napraveniaprotiprávnehostavuakoajprimeranéhozadosťučinenia),
súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.