Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 6, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Cb/37/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406203450
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6406203450.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12Cb/37/2006

– 25 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX C. D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko s.r.o., IČO: 53 769 589, so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému Stavebné
bytové družstvo, IČO: 00 176 192, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, zastúpený JUDr.

Lenkou Balážiovou, advokátkou so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, o zaplatenie 1.138.750,58
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

12Cb/37/2006
– 25 –

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

12Cb/37/2006
– 22 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 21.04.2006 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.138.750,58 Eur (34.306.000,- Sk) s úrokom z omeškania
vo výške 13,5 % ročne od 03.05.2002 do zaplatenia.
1.2. V žalobe žalobca uviedol, že mal so žalovaným uzavreté zmluvy o dielo zo dňa 04.05.1995 a
22.05.1995 na predmet servisné zabezpečenie prevádzky TV satelitného a terestrického prijímacieho
systému, vonkajších a vnútorných rozvodov TV signálov, podľa ktorých mal poskytovať služby v lokalite

C. D. a E. do 31.05.2005 a v lokalite D. F. do 31.12.2005. V súvislosti s týmito zmluvami mal žalobca
poskytovať služby aj pre iných odberateľov - účastníkov TV siete. Žalobca uviedol, že počas trvania
zmluvného vzťahu žalovaný prípisom zo dňa 22.04.2002 v zmysle § 356 Obchodného zákonníka
jednostranne odstúpil od všetkých troch zmlúv o dielo. Na základe takéhoto konania žalovaný znemožnilvýkon činnosti žalobcu ako dodávateľa služby pre žalovaného, ako aj ostatných pridružených účastníkov
TVsiete.Takétokonaniespôsobiložalobcoviochromeniečinnostijehofirmy.Žalobcasivočižalovanému
uplatňoval náhradu škody v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/168/1999,

v rámci ktorého bol vyhotovený znalecký posudok znaleckou organizáciou CORPORA, a.s. zo dňa
25.11.2004, v ktorom bola trhová hodnota spoločnosti žalobcu v roku 2004 stanovená v rozsahu 10 až
15 miliónov Sk. S poukazom na ust. § 357 Obchodného zákonníka v nadväznosti na odstúpenie od
zmlúv o dielo zo strany žalovaného podľa § 356 Obchodného zákonníka, vznikla žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku odstúpenia od zmlúv. V tejto súvislosti si žalobca

uplatnil škodu 10 mil. Sk s poukazom na citovaný znalecký posudok z titulu, že žalovaný spôsobil
krach a zánik spoločnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že po riadnom ukončení zmluvného vzťahu z
predmetných zmlúv o dielo by žalobca vykonával predmet zmlúv o dielo aj v nasledujúcom období, avšak
v dôsledku konania žalovaného - odstúpenia od týchto zmlúv bolo žalobcovi znemožnené nadobudnúť
právo prevádzkovateľa tohoto alebo nového TV rozvodu s vlastníckym právom. Z tohto dôvodu vznikla
žalobcoviďalšiaškodaztituluušléhoziskuzaobdobie15rokov,počasktorejbysvojučinnosťvykonával.

2.1. Rozsudkom č.k. 12Cb/37/2006-200 zo dňa 13.12.2018 tunajší súd žalobu zamietol.
2.2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43Cob/62/2019
zo dňa 18.07.2019 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 13.12.2018 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bol nesprávny procesný postup tunajšieho súdu, keď vo veci

vykonal dokazovanie a rozhodol rozsudkom napriek zaslanej žiadosti o odročenie pojednávania zo
strany žalobcu z dôvodu, že požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, pričom súd prvej
inštancie v čase vykonania pojednávania dňa 13.12.2018 týmto ospravedlnením žalobcu nedisponoval.

3.1. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2019 žalobca uviedol, že protiprávne konanie žalovaného

vyplýva z rozsudku OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/168/1999 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/175/2005. Bol to žalovaný kto sa pričinil o zrušenie platnosti
povolenia na prevádzku televízneho káblového rozvodu, pretože neposkytol súčinnosť žalobcovi a
neoznámil mu dôležité skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia telekomunikačného úradu. Žalovaný tieto
skutočnosti oznámil, resp. zaslal žalobcovi rozhodnutie až po tom, ako uplynul termín na splnenie

povinností uvedených v rozhodnutí. Žalobca uviedol, že celý jeho podnikateľský zámer bol postavený
na predmetných zmluvách o dielo, na ich plnení a dodržiavaní. Žalovaný sa pričinil o zrušenie platnosti
povolenianaprevádzkutelevíznehokáblovéhorozvodu,pričomtietopovoleniaboliplatnédo31.05.2005
za splnenia rôznych technických podmienok. Neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného žalobcovi,
najmä neumožnenie výkonu činnosti žalobcovi a neposkytnutie nevyhnutných informácií, vyústilo do

odňatia týchto povolení. Predmetné zmluvy o dielo boli platne uzatvorené a zakladali pre strany sporu
vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný porušil právnu povinnosť z týchto zmlúv tým, že svojím konaním
zabránil žalobcovi vykonávať práva a povinnosti zo zmlúv o dielo a taktiež do budúcna žalobcu fakticky
aj právne vylúčil z poskytovania služieb tým, že žalovaný uzatvoril v čase platnosti zmlúv o dielo nové
zmluvy s inými spoločnosťami, ktoré tieto služby vykonávajú.

3.2. Aj po tom, ako žalovaný zapríčinil zrušenie povolenia na prevádzku vydaného telekomunikačným
úradom, mal žalobca záujem o obnovenie legálnej prevádzky KDS, preto zahájil konanie na stavebnom
úrade. Žalovaný však stavebnému úradu dňa 16.03.1998 oznámil, že so žalobcom ukončil činnosť
v lokalite C. D. - Vstup. Na základe toho stavebný úrad rozhodnutím č. G. zo dňa 18.03.1998 (č.l.
803pv spisu) zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o upustení od vydania územného rozhodnutia

o umiestnení stavby, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobcu, čím bolo žalobcovi právne znemožnené
vykonať plánovanú rekonštrukciu TV rozvodu. Toto žalovaný učinil napriek vedomosti o existencii
právoplatného rozsudku OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/387/1996 v spojení s rozsudkom KS v Banskej
Bystrici sp. zn. 40Cob/79/1997, právoplatné dňa 11.12.1997, ktorými bolo určené, že odstúpenie
žalovaného zo dňa 20.09.1995 od predmetných zmlúv o dielo uzavretých so žalobcom je neplatné a že

predmetnézmluvyodielosúplatné.Vuvedenejveciboloodmietnutédovolaniežalovanéhorozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/5/1998 zo dňa 30.09.1998. Žalobca listom z 27.12.1998, teda po
právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, vyzval žalovaného na oznámenie, či súhlasí, aby v lokalitách
E., C. D. H. D. F. žalobca začal s výkonom montáže nového TV rozvodu na objektoch predmetu zmlúv
o dielo (č.l. 319pv spisu). Na to mu žalovaný listom zo dňa 07.01.1999 (č.l. 320pv spisu) oznámil, že

mu takýto súhlas nedáva. Žalovaný teda žalobcovi naďalej aktívne bránil pokračovať v činnosti podľa
zmlúv o dielo.
3.3. Ohľadom špecifikácie žalovaného nároku žalobca uviedol, že si uplatňuje sumu 10 mil. Sk
(331.939,19 Eur) ako čiastkový nárok z titulu zodpovednosti žalovaného za zánik podniku žalobcu. Vtomto smere žalobca odkázal na dokazovanie vykonané v konaní vedenom na OS Žiar nad Hronom
sp. zn. 8Cb/168/1999 a na v ňom vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX znaleckej organizácie
CORPORA, a.s. Podľa predmetných zmlúv o dielo malo byť plnené do 31.05.2005, resp. do 31.12.2005.

Podľa názoru žalobcu, pokiaľ by žalovaný protiprávne nepristúpil k faktickému znemožneniu výkonu
činnosti žalobcu v zmysle zmlúv o dielo, resp. výkon jeho činnosti nezmaril, nedošlo by k zániku
podnikateľskej činnosti žalobcu, a tým aj k znehodnoteniu podniku, ktorý by v roku 2004 mal hodnotu
10 až 15 miliónov Sk, čo vyplýva zo znaleckého posudku spoločnosti CORPORA, a.s. Protiprávnym
konaním žalovaného došlo k zániku (totálnemu útlmu a znehodnoteniu) podniku žalobcu, čím mu vznikla

uvedená škoda.
3.4. Ďalším čiastkovým nárokom je nárok na náhradu škody, ktorá spočíva v ušlom zisku vo výške
24.306.000,- Sk (806.811,39 Eur), a to za obdobie 15 rokov (2006 až 2020), počas ktorých by žalobca
pokračovalvpodnikanívpredmetnejčinnosti,nebyťnezákonnéhokonaniažalovaného.Prevádzkovanie
TV rozvodov funguje na predmetných lokalitách dodnes, avšak činnosťou iných subjektov, ktoré tam
nahradili podnik žalobcu. Zo zmlúv o dielo, resp. z prílohy (dodatku) k nim zo dňa 01.06.1995 vyplýva,

že boli uzatvorené na obdobie 10 rokov. Strany sa tiež dohodli, že po tomto termíne nadobúda
žalobca právo prevádzkovateľa tohto alebo nového TV rozvodu s vlastníckym právom. Zároveň tým
žalobca ako zhotoviteľ nadobúda právo výkonu montáže na objektoch predmetu zmluvy pred aj po
termíne ukončenia platnosti povolenia k prevádzke vydaného telekomunikačným úradom za cieľom
budovania káblového rozvodu. Z uvedeného vyplýva, že skutočnou vôľou strán sporu bolo zabezpečiť

prevádzku TV satelitného a terestrického systému a rozvodov TV signálu prostredníctvom žalobcu
ako zhotoviteľa aj po uplynutí doby platnosti zmlúv o dielo. Telekomunikačný úrad neskôr zmenil
podmienky a generálnym povolením č. I./XXXX stratili platnosť individuálne povolenia na prevádzku, čím
telekomunikačný úrad povolil prevádzku všetkých TV rozvodov od roku 2001 na neobmedzenú dobu.
K uzatvoreniu predmetných zmlúv o dielo s takýmto časovým obmedzením viedli vtedajšie podmienky

príslušných úradov. Pokiaľ by takéto podmienky v tej dobe neboli dané, so žalovaným by žalobca
uzatvoril zmluvy o dielo na neurčitý čas. Zmluvy o dielo, resp. práva a povinnosti z nich vyplývajúce,
teda mali trvať aj po uplynutí doby, na ktorú boli uzatvorené.
3.5. Pokiaľ sa jedná o príčinnú súvislosť, pokiaľ by žalovaný neporušil svoje povinnosti a nebránil
žalobcovi vo výkone dohodnutých činností, k vzniku škody by nedošlo. S prihliadnutím na predpokladaný

vývoj a beh udalostí je možné podľa žalobcu rozumne predpokladať, že jeho podnik by aj naďalej
fungoval, mal by značnú hodnotu a dosahoval by zisk, nebyť protiprávneho konania žalovaného.

4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.01.2020 uviedol, že protiprávnym úkonom, s ktorým
v príčinnej súvislosti žalobcovi mohla vzniknúť škoda, nie je písomné odstúpenie žalovaného od

zmlúv o dielo zo dňa 22.04.2002, ale úkon žalovaného, ktorým fakticky znemožnil žalobcovi plnenie z
predmetných zmlúv o dielo pred ich platným ukončením, a to fyzickým zabránením vykonávať práva
a povinnosti zo zmlúv o dielo a uzatvorením nových zmlúv s inými spoločnosťami, ktoré tieto služby
namiesto žalobcu v ďalšom období vykonávali. Činnosť žalobcu bola definitívne ukončená prevzatím
TKR zo strany žalovaného v E. v auguste 1998, v C. D. J. F. dňa 28.08.1996, v C. D. J. F. dňa 27.02.1998

a v D. F. dňa 22.08.1996. Od septembra 1998 už žalobca nemal prístup k žiadnym rozvodom ani v jednej
lokalite. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému
nároku žalobcu.
4.2. Žalovaný uviedol, že žalobca vykonával servisné zabezpečenie prevádzky TV satelitného a
terestrického prijímacieho systému, vonkajších a vnútorných rozvodov TV signálov v lokalite E., C.

D. H. D. F. od roku 1991, na základe uzavretých hospodárskych zmlúv na dobu neurčitú. V čase
uzavretia predmetných zmlúv o dielo v roku 1995 žalobca dobre poznal stav rozvodov, ktoré sa zaviazal
prevádzkovať. Preto na základe zmlúv o dielo, ktoré so žalovaným uzatvoril, bol žalobca povinný
nesúlad rozvodov s platnými normami žalovanému minimálne oznámiť a požadovať nápravu, resp. bol
priamo povinný vykonať nápravu sám. Žalobca mal na vlastné náklady vykonať rekonštrukciu vtedajších

rozvodov na domoch v zmysle technických podmienok vydaných telekomunikačným úradom, čo vyplýva
aj z dokumentu žalobcu „Návrh zásad prevádzkovania TV systému sídliska v E.“ (č.l. 440 spisu).
Žalobcapoznalobsahrozhodnutítelekomunikačnéhoúraduopovolenínaprevádzkurozvodoveštepred
uplynutím termínov na splnenie technických podmienok vyplývajúcich z týchto rozhodnutí, o čom svedčí
aj list žalobcu zo dňa 21.08.1995 (č.l. 444 spisu), kde žalobca citoval číslo aj deň vydania jednotlivých

povolení na prevádzku, ktoré tieto podmienky obsahovali. Žalobca vykonával dohodnutú činnosť aj po
odstúpenížalovanéhoodzmlúvodielolistomzodňa20.09.1995,ktoréodstúpeniesúdnáslednevyhlásil
za neplatné.4.3.PrelokalituE.bolonáslednerozhodnutímOblastnéhotelekomunikačnéhoúraduStrednéSlovensko
č. K./XX zo dňa 10.03.1997 (č. l. 448 spisu) zrušené povolenie na prevádzku televíznych káblových
rozvodov pre Stavebné bytové družstvo z dôvodu, že kontrolou bolo zistené, že neboli splnené

podmienky stanovené v predošlých povoleniach na prevádzku. Následne dňa 15.10.1997 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzavretá kúpna zmluva (č.l. 451 spisu), na základe ktorej mal žalobca odkúpiť
televízne káblové rozvody v lokalite E. od žalovaného. Ani následne žalobca neuviedol rozvody do
súladu s technickými normami a ani nezačal s prácami. Následne listom z 24.04.1998 (č.l. 453
spisu) žalobca od tejto kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaný spolu s miestnou samosprávou v E. sa

pokúšali situáciu riešiť aj s inými prevádzkovateľmi TKR. Nakoniec bol na rekonštrukciu TKR v E. a
jeho prevádzku, vzhľadom na prijateľné podmienky, vybratý podnik pána D., ako vyplýva zo zápisu
z 31.07.1998 (č.l. 456 spisu). Žalobca situáciu rekonštrukcie rozvodov neriešil, namiesto toho podal
žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy týkajúcej sa vlastníctva rozvodov v E.. Rozsudkom OS Žiar nad
Hronom sp. zn. 12C/249/1999 zo dňa 16.03.2001 v spojení s rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp.
zn. 43Cob/200/2001 zo dňa 01.02.2002, právoplatné dňa 15.03.2002, bolo určené, že kúpna zmluva

zo dňa 15.10.1997 uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim a TV-SAT, montážna, servisná a
projektová služba ako kupujúcim, predmetom ktorej bol televízny káblový rozvod v lokalite E., je neplatná
z dôvodu, že na strane kupujúceho bola uzavretá neexistujúcim subjektom, právny úkon nebol urobený
zrozumiteľne, nebol dostatočne vymedzený predmet kúpnej zmluvy, tiež že televízne káblové rozvody
sú vo vlastníctve viacerých osôb.

4.4. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce
z právnych predpisov a zo záväzkového vzťahu, sám zneužíval prevádzku rozvodov na dosiahnutie
neprimeraných ziskov bez nákladov na zabezpečenie technického stavu rozvodov v súlade s
technickými normami, ktoré ako prevádzkovateľ musel poznať a dodržiavať.
4.5. Obdobné skutočnosti je možné konštatovať aj pre prevádzku káblových rozvodov v lokalite C. D.. Aj

pretútolokalitubolovydanérozhodnutieoblastnéhotelekomunikačnéhoúraduopovolenínaprevádzku,
kde boli stanovené podmienky, pričom lehota na ich splnenie bola následne predĺžená do 31.10.1996.
Keďže žalobca nepristúpil na zmenu zmluvy o dielo, tak ako to požadovali vlastníci a nájomníci bytov na
ulici F. v C. D., žalovaný vyzval žalobcu, aby dňa 28.08.1996 odovzdal TKR na ulici F. v C. D.. Na základe
toho dňa 28.08.1996 došlo k protokolárnemu odovzdaniu TV-SAT systému na ulici F. (zápis na č.l. 351

spisu). Pri kontrole zo dňa 15.04.1997 telekomunikačný úrad zistil, že neboli splnené podmienky na
prevádzku a na základe toho bolo povolenie na prevádzku pre lokalitu C. D. – ul. F. zrušené rozhodnutím
telekomunikačného úradu zo dňa 14.05.1997. Dňa 26.05.1998 uzatvoril žalovaný s firmou L. M. dve
kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol odpredaj TKR na ulici F. a na ulici F. I. C. D.. V ten istý deň uzatvoril
žalovaný s firmou L. M. zmluvu o dodávke a prevádzke TV a SAT programov (č.l. 434-436 spisu). Dňa

12.05.1998 vydal oblastný telekomunikačný úrad stavebné povolenie na sídlisko C. D. - rekonštrukcia
TKR pre žiadateľa N. L. - L. M..
4.6. Obdobná situácia bola aj v lokalite D. F.. Pre narastajúcu nespokojnosť so službami žalobcu
bolo uskutočnené výberové konanie dňa 27.06.1996 za účasti predsedov domových samospráv a
vchodových dôverníkov, kde bol vybratý nový dodávateľ. Žalobca bol vyzvaný do 01.08.1996 odovzdať

rozvody. Žalovaný listom zo dňa 22.08.1996 (č.l. 349pv spisu) oznámil žalobcovi prevzatie TV-SAT
systému v D. F.. Dňa 05.01.1998 uzavrel žalovaný s firmou I. D. – Telesat, D. F. zmluvu o zabezpečení
prevádzky TV a SAT rozvodov na sídlisku O. I. D. F. (č.l. 414 spisu).
4.7. Aj z vyjadrení samotného žalobcu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal na svoje náklady
inovovať celé TKR vo všetkých lokalitách bez finančných vkladov žalovaného, ktorý v roku 1995 uviedol,

že nie je ochotný do rozvodov investovať, pričom žalobca mal udržiavať TKR v prevádzkyschopnom
stave a ešte pred ukončením ich životnosti (právnej) vykonať podľa povolení telekomunikačného úradu
z roku 1995 inovácie tak, aby aj po roku 2005 pokračovala prevádzka TKR s tým, že žalobca by
bol samostatným prevádzkovateľom aj vlastníkom nových inovovaných rozvodov. Ak by žalobca konal
podľa uzavretých zmlúv o dielo, vykonal na vlastné náklady potrebné inovácie, nedochádzalo by ku

sťažnostiam klientov, pokutám zo strany telekomunikačného úradu a v konečnom dôsledku by neboli
zrušenépovolenianaprevádzku.Žalobcasineplnilsvojezákonnéanizmluvnépovinnosti,cudzímajetok
a nejednoznačné zmluvy zneužíval na dosahovanie neprimeraných ziskov, neinvestoval do rozvodov
a prevádzkoval ich v rozpore s normami. Preto bol žalovaný nútený konať tak, aby predišiel zrušeniu
povolenia a aby našiel prevádzkovateľa, ktorý by TKR prevádzkoval v súlade s normami.

4.8. Žalovaný namietol znalecký posudok organizácie CORPORA, a.s., ako aj vyčíslenie škody
uvádzanej žalobcom. Žalovaný nesúhlasil s výpočtom ziskovosti žalobcu v zmysle posudku CORPORA,
a.s.Vtomtosmereodkazovalajnasvojuargumentáciu,ktorúpredostrelžalovanývkonanínaOkresnom
súde Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/359/2000.5.1. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.04.2020 žalovaný uviedol, že odstúpením od zmlúv zo dňa
22.04.2002 žalovaný odstúpil od predmetných zmlúv o dielo pre všetky tri lokality podľa § 356

Obchodného zákonníka z dôvodu zmarenia účelu zmlúv o dielo, ktoré zmarenie bolo odôvodnené
zrušením povolení na prevádzku TKR pre všetky tri lokality, pričom žalovanému bola uložená povinnosť
ukončiť prevádzku uvedených káblových rozvodov.
5.2. Žalovaný uviedol, že pri uzatváraní predmetných zmlúv o dielo zmluvné strany vychádzali z
predpokladov, že žalobca ako zhotoviteľ zabezpečí prevádzkovanie TKR na základe a v súlade s

technickými podmienkami vyplývajúcimi z povolení na prevádzku vydaných telekomunikačným úradom
v roku 1995, pričom žalobca zabezpečí splnenie týchto podmienok do termínov stanovených v
povoleniach na prevádzku rekonštrukciou vtedajších rozvodov. Strany vychádzali pri uzatváraní zmlúv
o dielo z toho, že povolenia na prevádzku budú platné do doby v nich uvedenej. Uvedené sa však
podľa názoru žalovaného zavinením žalobcu nestalo a tak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých boli
zmluvy o dielo uzavreté, a to v tom zmysle, že povolenia na prevádzku TKR boli predčasne zrušené už

v roku 1997, hoci boli vydané s dobou platnosti do roku 2005. Na základe toho servisné zabezpečenie
prevádzky TV satelitného a terestrického prijímacieho signálu a rozvodov televíznych signálov podľa
technických podmienok a do termínu podľa vydaných povolení na prevádzku telekomunikačného úradu
z roku 1995 bolo pre objednávateľa (žalovaného) bezúčelné, nakoľko po uzavretí zmlúv o dielo došlo
k zrušeniu povolení na prevádzku TKR pre všetky tri lokality. K zrušeniu týchto povolení na prevádzku

došlo v dôsledku nesplnenia povinností, ku ktorým sa zhotoviteľ zaviazal v zmluvách o dielo. K
odstúpeniu od zmlúv o dielo z roku 2002 žalovaný uviedol, že toto odstúpenie považuje za neplatné,
avšak z dôvodu, že zmluvy o dielo už predtým zanikli iným spôsobom a už od nich nebolo možné v tom
čase odstúpiť. Žalovaný poukázal na to, že zmluvy boli uzavreté na dobu určitú, konkrétne do termínu
povolenia prevádzky rozvodov v roku 1995 telekomunikačným úradom. Pokiaľ povolenia na prevádzku

stratili platnosť ich zrušením, dňom ich zrušenia podľa vôle zmluvných strán vyjadrenej pri vzniku zmlúv
o dielo aj tieto zmluvy zanikli zánikom platnosti povolení na prevádzku.

6.1.Vďalšíchpísomnýchvyjadreniachžalobcauviedol,ževlokaliteE.kplatnémuodpredajutelevíznych
káblových rozvodov kúpnou zmluvou zo dňa 15.10.1997 vôbec nedošlo, keďže žalovaný odpredával aj

vec, ktorú nevlastnil. Súd následne aj určil, že táto kúpna zmluva je neplatná.
6.2. Pokiaľ žalovaný listom z apríla 2002 tvrdil, že od zmlúv o dielo odstupuje z dôvodu zmarenia účelu
zmluvy, tento účel zmaril sám žalovaný. Žalobca uviedol, že otázky včasnosti doručovania rozhodnutí
telekomunikačného úradu a iných dokumentov, ako aj otázky platnosti zmlúv o dielo s ich prílohami a
dodatkami už boli predmetnom dokazovania vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach, ktoré

sú právoplatne skončené. Dôvodom pre neplnenie zmluvného záväzku zo strany žalovaného nemôže
byť skutočnosť, že žalovaný si namiesto realizácie pôvodných zmlúv o dielo uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným kontrahoval iné subjekty pre totožnú činnosť. Podľa názoru žalobcu žalovanému trvá
povinnosť k plneniu záväzku plynúceho z predmetných zmlúv o dielo.
6.3. Žalobca uviedol, že si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla znehodnotením jeho firmy (firiem)

budovanej od roku 1990 ako podnik TV-SAT, ako aj v spojení so spoločnosťou COMMERCOM, s.r.o.,
C. D. založenej v roku 1993. Tiež si uplatňuje ušlý zisk za obdobie, za ktoré mal žalobca vykonávať
podľa žalovaným porušených zmlúv jeho plánovanú podnikateľskú činnosť, ktorá mu bola konaním
žalovaného zmarená. Podľa názoru žalobcu nie je podstatné aký účtovný zisk by žalobca dosahoval v
roku 2006 a ďalej, ale sú podstatné sumy zmarených tržieb. Žalobca má za to, že výpočet žalovanej

sumy je dostatočne opretý o dôkazy, hlavne znalecký posudok spoločnosti CORPORA a.s. z roku
2004. Ušlý zisk je to, čo by v budúcnosti podnikateľ dosiahol, keby ku škodovej udalosti nedošlo
alebo keby bol mal umožnené riadne vykonávať (v budúcnosti ) zazmluvnenú činnosť, resp. uplatňovať
nerušene svoje práva s potrebnou súčinnosťou žalovaného. Obchodný zákonník v § 381 umožňuje
požadovať aj tzv. abstraktný ušlý zisk. Vôľou strán bolo zabezpečenie nepretržitej funkčnej prevádzky

všetkých predmetných TV rozvodov na dobu neurčitú. Tak zneli aj prvotné hospodárske zmluvy na
dobu neurčitú. Teda aj po roku 2005. Pokiaľ sa v zmluvách o dielo hovorí o dobe určitej ich platnosti,
táto sa týkala iba rozsahu právneho stavu predmetu zmlúv a pomerov, resp. podmienok zabezpečenia
prevádzkovania do roku 2005. Pokiaľ by sa aj tieto podmienky plánovaným zánikom povolení na
prevádzku od telekomunikačného úradu vydaných v roku 1995 zmenili koncom roka 2005, v žiadnom

prípade by nebola skončila prevádzka týchto TV rozvodov a ani činnosť žalobcu na týchto rozvodoch. V
roku 2001 bolo navyše vydané telekomunikačným úradom všeobecné povolenie na prevádzku I./XXXX,
ktoré už nebolo časovo obmedzené. V zmysle zmlúv o dielo mal žalobca po termíne 31.05.2005, resp.
31.12.2005 nadobudnúť právo prevádzkovateľa tohto alebo nového TV rozvodu (podľa toho aký budebudúci stav veci) s vlastníckym právom. Žalobca uviedol, že aj keby povolenia na prevádzku vydané
v roku 1995 nezanikli v roku 1997, boli by zanikli dňom 31.12.2000 podľa nového zákona č. 195/2000
Z.z. o telekomunikáciách.

6.4. Žalobca uviedol, že pokiaľ sa jedná o vývoj jeho obchodného vzťahu so žalovaným,
žalobca začiatkom roka 1990 žalovanému priniesol ponuku na vybudovanie rozvodov televíznych a
rozhlasových, satelitných a terestrických signálov na sídliskách. Žalovaný túto ponuku prijal. Následne
žalobca dal vypracovať projekty primárnych a sekundárnych rozvodov a podľa toho so svojou firmou
tieto rozvody vybudoval, pričom bol dodávateľom technológie aj montážnych prác. K tomu boli uzavreté

hospodárske zmluvy podľa vtedy platného hospodárskeho zákonníka pre dlhodobé zabezpečenie
servisu a prevádzky rozvodov. Na týchto rozvodoch boli zúčastnení aj iní účastníci (mimo žalovaného),
ktorí sa nachádzali na sídliskách. Ich účasť z ekonomického hľadiska manažoval žalovaný. Pridružení
ďalší účastníci mimo bytov žalovaného tvorili približne 40 % účastníkov. Žalobca, resp. jeho podniky
fakturovali servisné služby za všetkých účastníkov žalovanému a ten ich následne prefakturovával
iným účastníkom televíznych rozvodov alikvotne podľa počtu pripojených bytov. Keďže sa žalovaný

chcel finančnej zodpovednosti za cudzích účastníkov zbaviť, vyzval žalobcu v roku 1994 na uzavretie
nových zmlúv, v ktorých budú zahrnuté iba byty žalovaného. Cieľom (vôľou) oboch zmluvných strán v
pripravovaných zmluvách bolo dosiahnuť zabezpečenie prevádzky a servisu TV systému na sídliskách
v E., C. D. H. D. F. nepretržite, trvale bez prerušenia na neobmedzenú dobu. V tom čase vykonávané
kontrolytelekomunikačnýmúradomnastavovalipodmienkyaajplánovanúživotnosťtýchtoTVrozvodov,

z čoho medzi stranami vyplynulo riešenie, že touto formou bude prevádzka zabezpečená za obdobie,
ktoré určí telekomunikačný úrad ako tzv. technickú a právnu životnosť, o čom sa vtedy zamestnanci
telekomunikačného úradu vyjadrili, že to bude cca 10 rokov. Žalovaný prijal so žalobcom konsenzus, že
k obdobiu konca „právnej životnosti“ TV rozvodov sa zmení vlastníctvo, kedy sa vlastníkom TV rozvodov
po skončení „právnej životnosti“ rozvodov, odhadom v roku 2005 stane žalobca. Aj preto v záujme

udržania technickej úrovne počas obdobia nasledovných 10 rokov mal žalobca vykonávať technické
úpravy spolu s výkonom povinností prevádzkovateľa na základe splnomocnenia na výkon takej činnosti,
ktoré žalobcovi udelil žalovaný. Predbežne bolo dohodnuté, že zostatková cena zariadenia v roku 2005
(v pôvodnej zostave z roku 1991, resp. 1995) bude už nulová, pretože vývoj si vyžiada priebežne
modernizáciu v celom priebehu životnosti. TV rozvody mali byť podľa plánu následne prevedené do

vlastníctva žalobcu, resp. odpredané za 1,- Sk. Z tohto dôvodu bolo zazmluvnené, že po roku 2005 sa
žalobca stane vlastníkom predmetných TV rozvodov. Keďže v čase rokovaní o uzavretí týchto zmlúv o
dielo nebol ustálený termín technickej a právnej životnosti predmetných TV rozvodov, boli tieto termíny
odkázané na to, čo bude uvedené v budúcich povoleniach na prevádzku od telekomunikačného úradu.
V zmysle uvedeného boli v máji 1995 uzavreté Zmluvy o dielo pre lokality sídlisk v E., C. D. H. D. F..

Na návrh žalovaného boli zmluvy doplnené dodatkom zo dňa 01.06.1995. Následne došlo na strane
žalovaného k zmene manažmentu a žalobcovi bolo doručené odstúpenie žalovaného od zmlúv o dielo
zo dňa 20.09.1995. Žalovaný následne odmietal vec riešiť konštruktívnym spôsobom. Ďalší vývoj už
vyplýva z právoplatne skončených súdnych konaní.
6.5. Pokiaľ žalovaný spochybňoval, či by žalobca investoval do modernizácie rozvodov a či by splnil

zákonné predpoklady na ich prevádzkovanie, ktoré si investíciu vyžadovali, žalobca uviedol, že žalovaný
sa v auguste 1996 násilne (neoprávnene) zmocnil jednotlivých TV rozvodov proti vôli žalobcu za
asistencie policajných zložiek v rozpore s platnými zmluvami o dielo. Rozhodnutia telekomunikačného
úradu stanovujúce technické podmienky na prevádzku rozvodov vydané v máji 1995, ktoré mal žalovaný
povinnosť plniť, mal žalovaný podľa zmluvy o dielo bezodkladne doručiť žalobcovi, aby ich on splnil za

žalovaného. Tieto žalovaný vedome a schválne vo vzťahu k žalobcovi zatajoval a blokoval.
6.6. Podnikateľský zámer žalobcu nebol dosiahnutý následkom aktívneho neoprávneného konania
žalovaného a kladenia prekážok žalobcovi. Faktom je, že na predmetných miestach sa naďalej
realizovala prevádzka TKR, hoci aj po technickej úprave za účasti samotného žalovaného. Žalovaný
uprednostňoval na týchto miestach činnosť iných podnikateľských subjektov, hoci mal žalobca platné

zmluvy o dielo. Tieto TV rozvody sú funkčné dodnes. Žalobca má za to, že zrušenie povolení
na prevádzku TKR spôsobil žalovaný svojou vedomou nezákonnou činnosťou, ako aj nečinnosťou,
neplnením svojich povinností, ku ktorým sa zaviazal podľa zmlúv o dielo, vedomým marením činnosti
žalobcu, neposkytovaním potrebnej súčinnosti žalobcovi, aktívnym násilným prevzatím TKR z dispozície
žalobcu a fyzickým zabránením prístupu žalobcu k TKR. Táto činnosť žalovaného je v rozpore s dobrými

mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku a takýto výkon práv nepožíva právnu ochranu.
Na základe toho nemožno akceptovať, že tento žalovaným vyvolaný následok (zánik povolení na
prevádzku) by mal predstavovať tzv. podstatnú zmenu okolností pre uplatnenie práva žalovaného naodstúpenieodpredmetnýchzmlúvodielo.Takýtovýkonprávažalovanéhopovažuježalobcazarozporný
so zásadami poctivého obchodného styku.
6.7. Pokiaľ sa jedná o konkurenčné prostredie na trhu v tomto období v podobe spoločností, ktoré si

zabezpečujú TV signál vlastnými rozvodmi, žalobca na porovnanie poukázal na ekonomické výsledky
spoločnosti ANTIK Telekom s.r.o., P., teda podniku obdobného zamerania, obdobného rozsahu, ktorý
vznikol v roku 1999. Žalobca má za to, že by mohol poskytovať rovnaké telekomunikačné služby ako
menovaný podnik, keby mu v tom nebol žalovaný aktívne zabránil a nezmaril jeho plány a vízie.

7.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.06.2024 uviedol, že hodnotu podniku žalobcu, ktorú
si uplatňuje ako náhradu škody, nepreukazuje znalecký posudok CORPORA, a.s. ani iné žalobcom
predložené dôkazy. Čísla v znaleckom posudku CORPORA, a.s. boli určované hrubým odhadom. Jedná
sa o nepodložené čísla. V uvedených výpočtoch vychádzajúcich z veľmi hrubého odhadu nebola ani
čiastočne zohľadnená zmluvná povinnosť žalobcu prebudovať a inovovať rozvody, náklady na čo bolo
nevyhnutné zohľadniť. Potreba takýchto nákladov zo strany žalobcu nebola zohľadnená ani v hodnote

jeho podniku, ktorú mal podnik v roku 1995, ako vyplýva zo znaleckého posudku CORPORA, a.s.,
nakoľko pri stanovení hodnoty podniku sa vychádzalo z údajov z roku 1995 a z nákladovosti v tomto
roku, t.j. kedy k inovácii rozvodov nedošlo. Inovácie celých TKR rozvodov vo všetkých zazmluvnených
lokalitách mali byť zo strany žalobcu vykonané bez finančných vkladov žalovaného.
7.2. Žalovaný tiež uviedol, že v rokoch 2006 až 2007 vyplatil žalobcovi sumu 278.978,55 Eur a v rokoch

2019 až 2024 sumu 203.376,30 Eur, čo je viac než žalobcom nárokovaná hodnota podniku, a to titulom
ušlého zisku do roku 2005. V tomto vyplatenom ušlom zisku neboli zohľadnené náklady na splnenie
povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmlúv o dielo (okrem iného prebudovať a inovovať rozvody), a teda
bolo mu vyplatené viac, než aký by bolo možné dosiahnuť zisk po odpočítaní investícií.
7.3. Pokiaľ si žalobca uplatňuje ušlý zisk za 15 rokov od roku 2006 do roku 2020, žalovaný namietol,

že sa jedná len o jeho hypotézu žalobcu, že by zmluvný vzťah pokračoval aj po roku 2005, nakoľko
zmluvy o dielo boli jasne a zrozumiteľne uzavreté na dobu určitú. Za obdobie do roku 2005 bol nárok
na náhradu škody zo strany žalovaného uhradený súdom v určených výškach. Po roku 2005 mal byť
žalobca v postavení prevádzkovateľa inovovaných TKR aj s prípadným vlastníckym právom po splnení
zmluvných záväzkov (inovácií rozvodov). Žalobca do konca roka 2005 mal inovovať celý TKR v rámci

svojej réžie bez finančných vkladov žalovaného, po splnení ktorej podmienky bude po roku 2005 TKR už
v podstate nový, a teda nie ani v čiastočnom vlastníctve žalovaného. Žalobca si túto povinnosť nesplnil,
v dôsledku čoho došlo jeho zavinením k zániku povolení na prevádzku, a teda sám môže za to, že v roku
2005 žiadne rozvody nemal a teda nepodnikal. Nemohlo byť vôľou žalovaného, aby žalobca pre neho aj
po roku 2005 zabezpečoval servis a údržbu TKR, lebo žiadne TKR by žalovaný vo vlastníctve nemal, a

teda nemal by ani dôvod zabezpečovať jeho chod. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal hodnotu
podniku, ktorú by mal mať pri predpokladanom chode vecí, tak ako je uvedené v žalobe. Podnikateľský
zámeržalobcuneboldotiahnutýdotakéhoštádia,kedybybolomožnépovažovaťdosiahnutieprospechu
z podnikania a hodnotu jeho podniku za vysoko pravdepodobné (hypotéza pokračovania zmluvného
vzťahu aj po roku 2005, nové rozvody). Nárok žalobcu uplatnený za obdobie po roku 2005 nie je stratou

ani konkrétnej, ani reálnej, ani preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, nakoľko po tomto roku už
neexistuje žiadny záväzok žalovaného byť pripojený na predmetný TKR, ktorého prevádzkovateľom by
hypoteticky mohol byť žalobca. To isté platí o vlastníkoch bytov, ktorí byty od žalovaného odkúpili a mohli
sa slobodne rozhodnúť od koho budú TV signál odoberať. Potom sa nemožno pridržiavať okolností z
roku 1995, najmä v počte pripojených účastníkov. Nie je ničím preukázaný počet pripojených účastníkov,

ktorí by potenciálne mohol byť, pokiaľ by prevádzkovateľ rozvodov bol žalobca.

8. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 23.01.2020, 26.04.2024 a 06.09.2024, na ktorých vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesmi strán sporu, resp. ich zástupcov.

9.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že žalobca vo všetkých doterajších
právoplatne skončených súdnych konaniach bol so svojimi nárokmi úspešný. Aj z nich vyplynulo, že
predmetné zmluvy o dielo sú platné, a to napriek tomu, že žalovaný uvádza, že od týchto zmlúv odstúpil.
Majú za to, že odstúpenie žalovaného nemalo žiadny právny základ.
9.2. Žalobca ako podnikateľský subjekt mal možnosť po uplynutí doby účinnosti týchto zmlúv prevziať

do vlastného majetku celú telekomunikačnú sieť, čím by sa enormne zvýšila hodnota jeho podniku. Toto
bolo zohľadnené v predloženom výpočte výšky škody. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody je
vnútorne diferencovaný ako skutočná škoda - hodnota podniku žalobcu a ušlý zisk, ktorý si uplatňuje za
obdobie rokov 2006 až 2020. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť dňa 30.11.2015. V danom prípadenemožno hovoriť o jednom konkrétnom momente, ktorý spôsobil vznik škody, ale ide o súhrn činností,
resp. nečinnosti a protiprávneho konania žalovaného, ktorý maril snahu žalobcu o plnenie si svojich
povinností zo zmlúv o dielo, ktoré sú naďalej platné a účinné. Žalobca fakticky ukončil činnosť svojho

podniku po doručení odstúpenia od zmlúv o dielo v roku 2002, dovtedy vyvíjal prípravnú činnosť a čakal,
že žalovaný si bude plniť svoje zmluvné povinnosti. Nemožno hovoriť o premlčaní nároku žalobcu.
Moment zániku podniku žalobcu po materiálnej stránke je možné odvodzovať až po tom, čo mu bolo
doručené odstúpenie od zmlúv o dielo v roku 2002. Aj toto odstúpenie žalobca považuje za neplatné,
lebo neboli naň splnené dôvody. Žalovaný nemôže platne odstúpiť od zmluvy, ktorej porušenie sám

spôsobil. Prejav vôle a konanie oboch strán smerovalo k tomu, aby žalobca mohol naďalej podnikať v
segmente, ktorý bol predmetom zmlúv, a to aj po ukončení ich platnosti vzhľadom na zmenu zákonných
podmienok. Žalovaný nikdy nemal záujem po skončení platnosti povolení na prevádzku ďalej vystupovať
voči regulátorom, ako bol telekomunikačný úrad a Rada pre televízne a rozhlasové vysielanie ako
prevádzkovateľ a niesť akúkoľvek zodpovednosť za technický a právny stav siete, a to ani ako vlastník
ani ako správca. Zmluvné strany mali záujem na tom, aby prevádzka systému existovala nepretržite a

pokračovala aj po roku 2005 bez podstatného prerušenia, ale už v zmenenom právnom postavení strán
voči regulátorovi aj tretím stranám, kedy žalobca sa mohol stať vlastníkom siete a celého systému.
9.3. Skutočnosť, že žalovaný je tou osobou, ktorá sa zapríčinila o zrušenie platnosti povolení na
prevádzku televízneho káblového rozvodu, bola konštatovaná v právoplatne skončených súdnych
konaniach, napr. v rozhodnutí KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/175/2005 zo dňa 23.11.2005.

9.4. Pokiaľ sa jedná o kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja káblových rozvodov v lokalite E. zo
strany žalovaného žalobcovi z 15.10.1997, táto bola od počiatku neplatná, keďže žalovaný predal
žalobcovi niečo, čo ani nevlastnil. Žalovaný ani netušil, čo vlastne vlastní, tie káblové rozvody boli
v spoluvlastníctve viacerých osôb. Napr. L. Q. D. R. E. oznámil, že je spolumajiteľom predmetného TV
systému na sídlisku v E. (č.l. 484 spisu).

9.5. Pokiaľ ide o otázku, či by žalobca mohol očakávať, že bude vykonávať podnikateľskú činnosť i v
období po 10-15 rokoch a či by dosahoval nejaký zisk, poukázali na spoločnosť ANTIK Telecom, ktorá
dosahuje kontinuálne zvýšené tržby, ako aj zisky, pričom začala podnikať v tomto segmente o 9 rokov
neskôrakožalobca.Neexistuježiadnyrelevantnýdôvod,ktorýbyneumožnilžalobcoviajdnesrealizovať
svoj pôvodný podnikateľský zámer a vykonávať služby spojené s prevádzkovaním telekomunikačných

služieb.

10.1. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že jeho podnik ukončil činnosť v roku 2002 po tom, ako
mu bolo doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy z roku 2002. Výkon zmluvných činností mu bol
žalovaným zmarený už v roku 1998, pričom na predmetných rozvodoch boli pripojení aj iní účastníci,

ktoré mali uzatvorené osobitné zmluvy, ktorých plnenie nie je možné z dôvodu porušenia povinností zo
strany žalovaného. Je potrebné vychádzať z hodnoty podniku žalobcu, ktorú by mal v prípade, že by mu
žalovaný nezabránil vykonávať zmluvne dohodnutú činnosť a túto činnosť by mohol aj ďalej vykonávať.
10.2. Žalobca nikdy nevystupoval v pozícii prevádzkovateľa káblových rozvodov, prevádzkovateľom bol
po celý čas žalovaný. Žalobca vystupoval v postavení servisnej spoločnosti, ktorá nebola v žiadnom

vzťahu k telekomunikačnému úradu. Je pravdou, že žalobca ako spôsobilá osoba mal poznať technické
normy vzťahujúce sa na prevádzku televíznych káblových rozvodov, avšak nemohol poznať všetky
výnimky, v zmysle ktorých boli povoľované prevádzky. Na to, aby žalobca mohol plniť podmienky zmlúv
o dielo, potreboval súčinnosť zo strany žalovaného a potreboval mať vytvorené podmienky na výkon
svojich zmluvných činností, na ktoré sa zaviazal. Odkedy sa žalovaný prvýkrát pokúsil odstúpiť od zmlúv

v roku 1995 žalobcu neustále opakovane vyzýval na ukončenie jeho činnosti a listom upozornil žalobcu
na skutočnosť, že vykonáva činnosť bez uzatvorenej zmluvy. Z týchto dôvodov mu žalovaný nemôže
vyčítať, že žalobca neuskutočňoval niektoré investičné činnosti.
10.3. Obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikal pôvodne v rokoch 1990 až 1991 na základe
uzavretých hospodárskych zmlúv, na základe ktorých boli predmetné káblové systémy vybudované

a prevádzkované. Už vtedy bola dohoda medzi stranami, že žalobca zabezpečí ako dodávateľ
vybudovanie týchto káblových sietí a následne ich prevádzku na dobu neurčitú. V tom čase bol takýto
zmluvný vzťah uzavretý medzi žalobcom a žalovaným pre všetky odberné miesta a pre všetkých
užívateľov sietí. Žalovaný bol však nie úplným, ale len väčšinovým vlastníkom, resp. prevádzkovateľom
tých odberných miest, resp. mal po sebou užívateľov v rozsahu cca 60 %, avšak platil služby aj za iných

užívateľov siete. Takýto stav sa pre žalovaného stal nepraktickým a z toho dôvodu koncom roku 1994
žalobca so žalovaným vstúpil do rokovaní. Žalovaný žiadal predložiť návrh nových zmlúv, ktorými budú
vyriešení len užívatelia spadajúci pod žalovaného. Tieto zmluvy boli následne uzavreté v roku 1995.
Telekomunikačný úrad sa na základe kontrol vyjadril, že bude potrebné na existujúcich vybudovanýchkáblových systémoch vykonať úpravy tak, aby boli splnené normy dané v tom čase. Na základe týchto
zistení sa strany dohodli na konkrétnom znení predmetných zmlúv o dielo. Telekomunikačný úrad v tom
čase plánoval vydať povolenie na prevádzku káblových systémov do roku 2005 za predpokladu, že

budú splnené technické podmienky, ktoré vo svojom rozhodnutí o povolení prevádzky určí. Z tohto
dôvodu žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvy na desať rokov. Vôľa žalobcu a žalovaného však
bola taká, že žalobca bude vykonávať tieto zmluvy a svoje zmluvné povinnosti z nich nepretržite,
pričom cieľom žalovaného bolo, aby sa postupne zbavil akejkoľvek zodpovednosti a povinností voči
telekomunikačnému úradu pri prevádzke týchto systémov do budúcna. Dohodli sa, že žalobca ako

zhotoviteľ splní podmienky stanovené telekomunikačným úradom na vlastné náklady, od žalovaného
nebude požadovať nič, okrem inkasovania úhrad za využívanie služieb od jednotlivých účastníkov,
ktorých združoval žalovaný. Z týchto dôvodov v máji 1995 so žalovaným uzatvorili 3 zmluvy o dielo.
So žalovaným sa dohodli, že už pred uplynutím ich trvania 10 rokov bude žalobca vykonávať úpravy
a inovácie rozvodov. Tieto zmluvy riešili teda len určitú právnu životnosť tohto stavu. Žalovaný preto
pristúpil v týchto zmluvách na to, že v roku 2005 sa káblové rozvody stanú vlastníctvom žalobcu, ktorý

si zabezpečí povolenie na prevádzku. Dňa 01.06.1995 so žalovaným uzavreli prílohu, resp. dodatok
k týmto zmluvám o dielo, ktorý podľa predbežného stanoviska telekomunikačného úradu upresňoval
dobu trvania uzavretých zmlúv o dielo, a to pre lokalitu C. D. do 31.05.2005, pre lokalitu E. do 31.05.2005
a pre lokalitu D. F. do 31.12.2005. V tomto dodatku je ďalej uvedené, že po tomto termíne nadobúda
zhotoviteľ právo prevádzkovateľa tohto alebo nového TV rozvodu s vlastníckym právom. Zároveň týmto

zhotoviteľnadobúdaprávovýkonumontáženaobjektochpredmetuzmluvypredajpotermíneukončenia
platnosti povolenia k prevádzke vydaného telekomunikačným úradom za cieľom budovania nového
káblového rozvodu. Zmluvy o dielo teda mali platiť do roku 2005 v zmysle vydávaných rozhodnutí
telekomunikačného úradu o povolení prevádzky. V auguste 1996 bol medzi stranami uzavretý ďalší
dodatok k zmluve o dielo, podľa ktorého prevádzkovateľ zabezpečí, aby po termíne povolenej prevádzky

bol systém inovovaný (prebudovaný) a pokračovala dodávka signálu bez prerušenia viac ako 24 hodín.
Dňa 15.07.1996 dal žalobcovi žalovaný aj plnomocenstvo, aby žalobca vo vzťahu k tretím osobám
zastupoval žalovaného ako prevádzkovateľa televízneho káblového rozvodu.
10.4. Problém nastal od momentu, keď sa u žalovaného vymenil manažment. Žalovaný zaslal žalobcovi
v roku 1995 odstúpenie od zmlúv o dielo, ktoré bolo v súdnom konaní určené ako neplatné. Podmienky

telekomunikačného úradu, ktoré stanovil vo svojich povoleniach na prevádzku, mali byť splnené do
konca roka 1995. Žalobca sa v zmluvnom vzťahu so žalovaným zaviazal, že ich splní, pričom žalovaný
mu toto znemožnil. V apríli 2002 mu žalovaný doručil ďalšie odstúpenie od zmlúv o dielo, v ktorých
uviedol, že si žalobca neplnil povinnosti zo zmlúv o dielo a z povolení telekomunikačného úradu, s čím
žalobca nesúhlasí.

10.5. Do roku 2005 si žalobca jednotlivými čiastkovými žalobami uplatňoval ušlý zisk, ktorý by dosiahol,
keby tieto zmluvy mohol riadne plniť, v čom mu žalovaný zabránil. V tomto konaní si uplatňuje ďalší
ušlý zisk s tým, že jeho podnikateľský zámer bol taký, že tieto zmluvy, resp. jeho činnosť vyplývajúca
z týchto zmlúv a v súvislosti s predmetnými káblovými rozvodmi, teda ďalej už ako prevádzkovateľ
a vlastník týchto rozvodov, bude trvať až do roku 2020. Žalobca si ako podnikateľ celý svoj aktívny život

naprojektoval ekonomicky, materiálne, personálne, čo bude s predmetnými káblovými rozvodmi robiť.
Z predmetných zmlúv o dielo vyplýva, že v roku 2005 mal byť žalobca vlastníkom a prevádzkovateľom
predmetných káblových systémov. Žalovaný po uzavretí zmlúv so žalobcom predmetné káblové rozvody
odovzdal firme MLOK z Levíc, ktorá ich prevádzkuje doposiaľ a teda má ten biznis, ktorý plánoval mať
žalobca.

10.6. Pokiaľ ide o konkrétny spôsob, ktorým sa žalobca mal stať prevádzkovateľom káblového rozvodu
s vlastníckym právom, žalobca uviedol, že plán bol taký, že sa uzavrie medzi ním a žalovaným napr.
kúpna zmluva, kde cena týchto káblových rozvodov bude vo výške ich zostatkovej hodnoty v stave,
v akom sa nachádzali v roku 1995. V lokalite E. sa mu žalovaný aj veľmi narýchlo pokúšal odpredať
tieto káblové rozvody do vlastníctva, uzavreli spolu kúpnu zmluvu, ktorá bola následne súdom určená

za neplatnú, nakoľko bolo zistené, že žalovaný mu predal aj to, čo mu nepatrilo. Žalobca dodatočne
zistil, že káblové systémy sú nepoužiteľné a prihlásili sa ich spoluvlastníci. Predmetné káblové rozvody
aj v lokalitách C. D. H. D. F. boli v podielovom spoluvlastníctve niekoľkých vlastníkov, ktorí združili
prostriedky na ich vybudovanie v roku 1990. Žalobca uviedol, že podľa vývoja situácie na trhu mu nič
nebránilo v tom, aby do roku 2005 vybudoval úplne nový káblový rozvod a nielen inovoval existujúci,

keďže v zmluvách sa uvádzal „pôvodný alebo nový káblový rozvod“. Myslí si, že náklady potrebné
na či už inovovanie existujúceho káblového rozvodu alebo vybudovaním nového neboli výslovne
zohľadňované pri výpočte výšky škody. Výpočet vychádzal z predpokladaných tržieb žalobcu a z týchto
tržieb by sa tieto náklady na inováciu, resp. vybudovanie nového systému dali ekonomicky zvládnuť.Žalobca má za to, že jeho predpokladaný zisk by bol v percentuálnom vyjadrení rovnaký ako ten,
ku ktorému dospel znalecký posudok CORPORA, a.s. aj po zohľadnení nákladov, ktoré by mal na
prebudovanie systému, resp. vybudovanie nového káblového systému. Má za to, že už v znaleckom

posudku CORPORA, a.s. boli v rámci položiek nákladovosti zohľadnené jeho investičné náklady na
prebudovanie káblového systému, resp. vybudovanie nového.

11.1. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach uviedla, že žalovaný fakticky zabránil činnosti
žalobcu reálnym prevzatím a zneprístupnením jednotlivých káblových rozvodov, čo bolo vykonané pre

jednotlivé lokality v období august 1996 až august 1998. Od tohto momentu žalovaný nemal prístup,
čiže reálne nemohol vykonávať servis ani údržbu týchto rozvodov. Vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania teda už v roku 1998 žalobca vedel, že zmluvy o dielo sú platné, nakoľko existovalo v tej dobe
právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým sa táto právna otázka vyriešila. Vedel, že mu škoda vznikla a
kto je zodpovedný, nakoľko sám žalobca svojimi listami v rokoch 1996 alebo 1998 vyzýval žalovaného
na odškodnenie.

11.2. Žalobca činnosť prevádzkovania telekomunikačných rozvodov vykonával od roku 1990. V
niektorých lokalitách žalobca sám tento telekomunikačný rozvod vybudoval v postavení zhotoviteľa. Ako
odborne spôsobilá osoba musel vedieť, v akom technickom stave tieto rozvody sú, aj to, že v roku 1995
platili isté technické normy. Žalobca vedel, že bude musieť urobiť rekonštrukciu alebo inováciu týchto
rozvodov, čo je uvedené aj v zmluvách z roku 1995. Tiež vedel, že žalovaný nebude do týchto rozvodov

investovať a preto sám žalobca v ponuke pred uzavretím zmlúv o dielo vyhlásil, že túto rekonštrukciu
vykoná na vlastné náklady. Zmluvy o dielo boli uzatvárané v priebehu roku 1995 a telekomunikačný
úrad vydal podmienky na prevádzkovanie systému, ktoré mali byť splnené po technickej stránke do
31.12.1995, pričom lehoty boli neskôr predĺžené. Rozvody žalobca prevádzkoval napriek skutočnosti, že
vedel, že nespĺňajú technické podmienky stanovené telekomunikačným úradom a nedal ich do súladu.

Telekomunikačný úrad následne tieto povolenia na prevádzku bol nútený zrušiť. Za takéhoto stavu
žalovaný nemal inú možnosť, ako zabezpečiť riadnu prevádzku a riadny technický stav týchto rozvodov,
než komunikovať s inými odborne spôsobilými osobami. Keďže hrozilo odpojenie tisícok domácností od
televíznych programov a rozhlasových staníc, bol žalovaný nútený fyzicky odobrať žalobcovi rozvody
a znemožniť mu prístup k nim a v enormne krátkom čase vykonať rekonštrukciu rozvodov, a to aj bez

príslušných povolení, aby nebola narušená ich prevádzka. Táto rekonštrukcia bola vykonaná zhruba
za časové obdobie 1 mesiaca. Rozvody boli odobraté žalobcovi a odovzdané tretím subjektom na to
spôsobilým, ktorí dali stav do súladu v rokoch 1996 až 1998. Na vybudovaných rozvodoch pokračovali
v činnosti iné subjekty, ktoré však na rozdiel od žalobcu vo veľmi krátkom čase do rozvodov investovali
a dali ich do súladu s platnými normami a technickými požiadavkami na ich prevádzku, čím sa konečne

dosiahol požadovaný stav bez výhrad dotknutých orgánov.
11.3. Žalovaný má za to, že žalobca nebol pripravený na plnenie svojich zmluvných povinností
smerujúcich k prebudovaniu a inovovaniu káblových rozvodov. Tento podstatný náklad, ktorý by žalobca
mal v súvislosti s takýmto prebudovaním systému, nikdy nebol zohľadnený vo výpočte nákladovosti, tak
ako vychádza zo znaleckého posudku CORPORA, a.s. ani v inom predloženom výpočte výšky škody.

Keby sa žalobca správal rovnako ako v čase, keď boli zohľadnené jeho náklady pri výpočte výšky škody,
tzn. pri nákladovosti v roku 1995, keď v tom čase ešte neinvestoval do prebudovania systému a jeho
jediné náklady boli na bežnú réžiu, tak hodnota jeho podniku by bola tvorená jeho tržbami zníženými
o prevádzkové náklady. Z toho vyplýva, že celý ušlý zisk, ktorý by mohol spočívať v hodnote podniku
žalobcu v roku 2005, bol už priznaný v právoplatne skončených konaniach za obdobie do roku 2005, čím

celá škoda žalobcovi už bola uhradená, vrátane škody za zánik jeho podniku. Pokiaľ mal žalobca aktívnu
živnosť do roku 2015, pričom sám uvádza, že od roku 1998 vlastne činnosť nevykonával, potom je
otázkou prečo žalobca v priebehu rokov 1998-2005 nedohodol žiadny obchod v rámci predmetu svojho
podnikania, napriek tomu, že mal finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplácané zo strany žalovaného
na základe prebiehajúcich súdnych konaní. Podnikanie zahŕňa aj podnikateľské riziká a žalobca sa

nemôže spoliehať na jeden obchod, resp. jedného odberateľa a vôbec nemať záujem o podnikanie s
inými subjektmi. Žalobca mal možnosť registrovať sa vzhľadom na zmenu legislatívy od 01.07.2000 a
vykonávať tak ďalej ako prevádzkovateľ svoju činnosť, takúto možnosť však nevyužil. Pokiaľ by mal
žalobca dosahovať v budúcnosti ním požadované zisky, musel by za obdobie, za ktoré si uplatňuje
náhradu škody, byť schopný aj naďalej vo svojej činnosti pokračovať, čo legislatívne umožnené bolo.

Pokiaľ žalobca poukazoval na výsledky hospodárenia spoločnosti ANTIK Telekom, táto spoločnosť
enormným spôsobom budovala nové siete a rozvíjala sa do nových oblastí, hľadala možnosti presadiť
sa v konkurenčnom prostredí, na rozdiel od žalobcu.11.4. Žalobcovi bola v ostatných konaniach nahradená škoda až do roku 2005, t.j. do roku, do ktorého
mali reálne zmluvy o dielo platiť v zmysle vydaných rozhodnutí. Žalobca ničím nepreukázal, že po roku
2005 by skutočne mal možnosť na cudzích rozvodoch v činnosti pokračovať, ani to, že by tieto rozvody

prešli do jeho vlastníctva.
11.5. Pri výpočte výšky škody tiež vôbec nie je zohľadnené konkurenčné prostredie oproti roku 1995 v
žalovanom období. Primárne žalovaný už by ani nemohol byť v takom rozsahu odberateľom služieb zo
strany žalobcu, keďže medzičasom väčšinu bytov, kde boli užívatelia káblových služieb, žalovaný predal
týmto užívateľom. Z predmetných zmlúv o dielo vyplýva, že boli špecifikované a uzavreté na dobu určitú

a aj s poukazom na vyššie uvedené záväzkový vzťah žalobcu by nemal s kým trvať. Keďže žalovaný
už nebol vlastníkom väčšiny bytov, nemal by dôvod so žalobcom ďalej v takomto vzťahu zotrvať.
Predmetnou žalobou podanou v roku 2006 si žalobca uplatňoval neexistujúce nároky do budúcna,
pričom sa jedná len o hypotetický zisk z budúcich období. Uplatňovanú náhradu škody považuje
žalovaný za hypotetickú a nereálnu. Je zrejmé, že podnikateľský zámer žalobcu nebol dotiahnutý do
takého štádia, aby mohol hovoriť o takejto škode, hlavne čo sa týka inovovania predmetných káblových

systémov, resp. ich prebudovania, a teda nie je možné dospieť k záveru, že by bolo možné považovať
uplatnený ušlý zisk a hodnotu podniku za vysoko pravdepodobné.

12.1. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 25.11.2004 vypracovaného znaleckou organizáciou
CORPORA, a.s. z odboru: Podnikové hospodárstvo, odvetvia: Oceňovanie a hodnotenie podnikov

vyplýva, že účelom posudku bolo okrem iného zistiť aká by bola výška zisku žalobcu, keby žalovaný
neodstúpil od zmluvy o dielo (v roku 1995) a žalobca by reálne vykonával predmet zmluvy o dielo,
a to za žalované obdobie od 10.09.1996 do 31.01.1999, tak ako bola náhrada ušlého zisku žalobcu
za toto obdobie predmetom konania vedeného na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. 8Cb/168/1999, v
rámci ktorého bolo aj toto znalecké dokazovanie nariadené. V znaleckom posudku sa uvádza, že výšku

predpokladaného zisku podnikateľa je možné len odhadnúť, pričom odhad vychádza z predpokladaných
tržieb v budúcnosti dosiahnutých zo zmluvy, pričom náklady sú stanovené percentuálne na základe
nákladovosti vykázanej v predchádzajúcom období. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri stanovení
miery ziskovosti žalobcu v uvedenom žalovanom období (1996-1999) bolo potrebné vziať do úvahy jeho
náklady, ktoré mu mali vzniknúť, avšak tieto podľa posudku nie je možné presne číselne špecifikovať. Z

tohto dôvodu posudok vychádzal z priemernej nákladovosti žalobcu za predchádzajúce dva roky, teda
za roky 1994 a 1995. Na základe toho znalecká organizácia dospela k záveru o nákladovosti žalobcu
v uvedenom žalovanom období na úrovni 33,02 %.
12.2. Úlohou znaleckej organizácie bolo tiež stanoviť trhovú hodnotu podniku žalobcu v roku 1995
a akú trhovú hodnotu by podnik mal v roku 2004. Znalecká organizácia k tomu uviedla, že žalobca

predložil finančný plán na roky 1996 až 2005, pričom v roku 2005 uvažoval až s tržbami vo výške
27 mil. korún. Podľa skutočnosti od roku 1999 podnikateľ nedosahuje žiadne tržby, len náklady v
minimálnej výške, pričom jeho podnikateľská činnosť bola prakticky ukončená. Podľa názoru znaleckej
organizácie je plán ambiciózny a z aktuálneho pohľadu (rok 2004), keď spoločnosť už nefunguje,
sa javí takmer ako nereálny. Pri stanovení hodnoty spoločnosti preto vychádzali z údajov roku 1995

aj z nákladovosti tohto roku, ktoré boli ročne upravené o rast rovný inflácii. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že všeobecná (trhová) hodnota spoločnosti k 31.12.1995 bola stanovená za hore uvedených
predpokladov vo výške 4.906.000,- Sk. Hodnotu spoločnosti v roku 2004 nie je možné vypočítať, keďže
podnikateľ už nevykonáva podnikateľskú činnosť a v čase vypracovania znaleckého posudku (2004)
je hodnota podniku len zlomková, predstavuje trhovú hodnotu prípadných starých pohľadávok, resp.

morálne opotrebovaného zariadenia využívaného na prevádzku po odpočítaní záväzkov. V prípade,
že by sa spoločnosť rozvíjala rovnakým tempom ako do roku 1996 aj v nasledujúcom období, jej
všeobecná hodnota by v roku 2004 bola podstatne vyššia ako vypočítaná hodnota roku 1995, veľmi
hrubýmodhadompribližnevintervale10až15miliónovkorún.Vroku2004sareálnevšeobecnáhodnota
spoločnosti približovala nule.

13. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa

zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo
iný zákon.Podľa § 356 ods. 1 ObZ, ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne
vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá
zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

Podľa § 356 ods. 2 ObZ, za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových
pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.
Podľa § 357 ObZ, strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356, je povinná nahradiť druhej strane
škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351.
Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu

tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.
Podľa § 381 ods. 1 ObZ, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v postavení podnikateľa so žalovaným platne
uzavrel v roku 1995 zmluvy o dielo, ktorými sa žalobca zaviazal, že bude pre žalovaného vykonávať

servisné zabezpečovanie prevádzky TV satelitného a terestrického prijímacieho systému, vonkajších
a vnútorných rozvodov TV signálov pre lokality C. D. (zmluva zo dňa 22.05.1995 – č.l. 8-9 spisu), E.
(zmluva zo dňa 04.05.1995 – č.l. 11-12 spisu) a D. F. (zmluva zo dňa 22.05.1995 – č.l. 14-15 spisu)
(ďalej aj len ako „servisné služby“ alebo „dielo“). Cena diela bola určená paušálnou sadzbou podľa
počtu účastníkov televízneho rozvodu vo výške 30,- Sk za mesiac na jedného účastníka. Zároveň

bola v zmluvách dohodnutá úprava ceny diela podľa vývoja miery inflácie a tiež podľa vývoja kurzu
slovenskej koruny voči nemeckej marke vychádzajúc zo základnej úrovne tohto kurzu platného v januári
1995. Predmetné zmluvy o dielo boli neskôr upravené dodatkom zo dňa 01.06.1995 (č.l. 10 spisu).
Právne vzťahy medzi stranami sporu sa riadia normami obchodného práva, keďže medzi žalobcom
(pôvodne vystupujúcim pod obchodným menom A. B. - S., služba, IČO: 10 930 345) a žalovaným

vznikol záväzkový vzťah zo zmlúv o dielo, pričom obe zmluvné strany vystupovali v tomto záväzkovom
vzťahu ako podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti. Počas konania žalobca ako živnostník ukončil
podnikateľskú činnosť dňom 30.11.2015, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra.

16. Bolo ďalej preukázané, že listom zo dňa 20.09.1995 (č.l. 347 spisu) oznámil žalovaný žalobcovi, že

od zmlúv o dielo odstupuje, pričom na odstúpenie od týchto zmlúv neboli splnené zákonné podmienky.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/387/1996 zo dňa 14.03.1997, právoplatným
dňa 11.12.1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 40Cob/79/1997 zo
dňa 08.10.1997 bolo určené, že odstúpenie žalovaného zo dňa 20.09.1995 od predmetných zmlúv o
dielo je neplatné. Súdy v uvedených rozhodnutiach súčasne konštatovali, že predmetné zmluvy o dielo

boli platne uzavreté. Dovolanie žalovaného v uvedenej veci bolo odmietnuté rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obdo/5/1998 zo dňa 30.09.1998.

17. Predmetom konania bola náhrada škody, ktorej vznik mal spočívať v dôsledku porušenia povinností
zo strany žalovaného, pokiaľ sa jedná o uzavreté zmluvy o dielo. Povinnosť náhrady škody postihuje

stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (najmä zo zmluvy). Predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú: a) protiprávny úkon, b)
vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti
oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich

zodpovednosť (§ 374 ods. 1 ObZ). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak
ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.18. Súd považuje po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce
mu zo zmlúv o dielo tým, že neoprávnene obmedzil žalobcovi výkon jeho činnosti vyplývajúcej zo
zmlúv tým, že znemožnil žalobcovi prístup k hlavným staniciam TKR v príslušných lokalitách a navyše

neposkytol žalobcovi súčinnosť v plnení povinností stanovených telekomunikačným úradom. Týmto
konaním žalovaný znemožnil žalobcovi plniť zmluvy nielen voči žalovanému, ale aj voči iným účastníkom
v týchto lokalitách. K obrane žalovaného, že žalobca si škodu spôsobil sám, pretože neposkytol
žalovanému súčinnosť, súd uvádza, že takéto konanie žalobcu nebolo v konaní preukázané. Súd mal
preukázané, že žalovaný neoprávnene zamedzil činnosť žalobcu, pričom nebolo sporné, že definitívne

k tomu došlo prevzatím TKR zo strany žalovaného v E. v auguste 1998 (žalovaný túto skutočnosť
oznámil žalobcovi aj listom zo dňa 16.10.1998 – č.l. 359 spisu), v C. D. J. F. dňa 28.08.1996 (zápis
z odovzdania TV-SAT systému č.l. 351 spisu), v C. D. ulica F. dňa 27.02.1998 (výzva žalovaného, aby
žalobca odovzdal prevádzkové zariadenie a kľúče od prístupových miest v tejto lokalite do 27.02.1998 –
č.l. 432 spisu) a v D. F. dňa 22.08.1996 (žalovaný zasielal žalobcovi zápis z odovzdania TV-SAT systému
v tejto lokalite – č.l. 349pv spisu). Uvedené zamedzenie činnosti žalobcu v zmysle predmetných zmlúv

o dielo žalovaný učinil po tom, ako neplatne odstúpil od zmlúv o dielo listom zo dňa 20.09.1995. Bolo
preukázané, že medzi stranami prebiehala písomná komunikácia, kde žalovaný neoprávnene žiadal
od žalobcu ukončenie poskytovania servisných služieb. Žalobca listom zo dňa 02.08.1995 (č.l. 709
spisu) žiadal žalovaného o zaslanie dokladov v zmysle uzavretých zmlúv o dielo (písomné oprávnenie
k vstupu do objektov za účelom vykonávania servisu, kópie dokladov k prevádzke, revíznych správ,

rozhodnutia telekomunikačného úradu, splnomocnenie na zastupovanie vo vzťahu k tretím osobám).
Žalobca listom zo dňa 22.08.1995 (č.l. 709pv spisu) žiadal žalovaného o zaslanie dokladov, najmä
dokumentov vydaných B. S. T. I. D. D.. Na neposkytnutie požadovanej súčinnosti žalobca opätovne
upozornil žalovaného listom zo dňa 26.11.1995 (č.l. 710 spisu). Žalovaný sa vo svojich listoch žalobcovi
odvolával na neplatné odstúpenie od zmlúv o dielo zo dňa 20.09.1995 a opakovane neoprávnene žiadal

žalobcu o ukončenie jeho zmluvnej činnosti [listy žalovaného z 10.04.1996 (č.l. 347pv), z 25.07.1996
(č.l. 349), z 29.07.1996 (č.l. 350pv), z 21.08.1996 (č.l. 350)]. Žalovaný tiež listom zo dňa 19.01.1998
(č.l. 710pv) oznámil žalobcovi, že prevádzku TKR bude riešiť až po skončení konania o mimoriadnom
opravnom prostriedku (pozn. súdu: v konaní sp. zn. 8Cb/387/1996, v ktorom súd rozhodol o neplatnosti
odstúpenia žalovaného od zmlúv o dielo). Žalobca vyzval žalovaného na riadne plnenie zmlúv o dielo

listom zo dňa 24.03.1998 (č.l. 358pv), ako aj listom zo dňa 27.12.1998 (č.l. 319pv).

19.Pokiaľideosamotnéporušeniezáväzkuzpredmetnýchzmlúvodielozostranyžalovaného,totobolo
konštatované vo viacerých právoplatne skončených súdnych konaniach a súd v teraz prejednávanej
veci nemal dôvod na základe vykonaného dokazovania dospieť k iným skutkovým zisteniam a právnym

záverom o tejto čiastkovej otázke.
20. V rozsudku OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/168/1999 zo dňa 01.03.2005, právoplatnom dňa
29.12.2005 v spojení s rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/175/2005 zo dňa 23.11.2005,
bolo konštatované, že žalovaný neplatným odstúpením od zmluvy o dielo v roku 1995 a znemožnením
plnenia záväzkov žalobcu vyplývajúcich z tejto zmluvy porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu

a je v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka povinný nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Súd
mal preukázané, že k zrušeniu platnosti povolenia na prevádzku televízneho káblového rozvodu s
umiestnením hlavnej stanice v C. D., J. F. XX došlo v dôsledku konania samotného žalovaného, ktorý
neposkytol súčinnosť žalobcovi, rovnako mu neoznámil skutočnosti, ktoré boli dôležité na odstránenie
závad, resp. mu ich oznámil až po termíne, kedy mali byť odstránené. Odvolací súd sa stotožnil zo

závermi, že to bol žalovaný, ktorý sa pričinil o zrušenie platnosti povolenia na prevádzku TKR. Žalovaný
tak nepostupoval v súlade s § 377 Obchodného zákonníka. Žalobcovi bola v uvedenom súdnom
konaní priznaná voči žalovanému náhrada škody, vrátane ušlého zisku týkajúceho sa lokality C. D. za
obdobie 10.09.1996 až 31.01.1999. Výšku priznanej škody súd odôvodnil závermi znaleckého posudku
organizácie CORPORA, a.s. č. XX/XXXX.

21. Porušenie zmluvných povinností žalovaným z obdobných dôvodov bolo konštatované aj v rozsudku
OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/359/2000 zo dňa 24.04.2019, právoplatnom dňa 03.12.2020 v spojení
s rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/104/2019 zo dňa 18.11.2020. Žalobcovi bola
v uvedenom súdnom konaní priznaná voči žalovanému náhrada škody, vrátane ušlého zisku týkajúceho
sa lokality D. Štiavnica za obdobie 21.09.1996 až 30.06.1998, lokality E. za obdobie 01.06.1998 až

31.12.2000 a lokality C. D. za obdobie 01.02.1999 až 31.12.2000.
22. Porušenie zmluvných povinností žalovaným z obdobných dôvodov bolo konštatované aj v konaní
vedenom na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12Cb/5/2005 (rozsudky súdu prvej inštancie zo dňa
29.05.2006 a 04.03.2021, rozsudky KS v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/319/2006 zo dňa 13.06.2007a sp. zn. 41Cob/37/2021 zo dňa 23.02.2022). Žalobcovi bola v uvedenom súdnom konaní priznaná voči
žalovanému náhrada škody, vrátane ušlého zisku týkajúceho sa lokalít Banská F., E. H. C. D. za obdobie
01.01.2001 až 30.11.2001 a 01.05.2002 až 31.12.2005.

23. Porušenie zmluvných povinností žalovaným z obdobných dôvodov bolo konštatované aj v konaní
vedenom na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12Cb/13/2006 (rozsudky súdu prvej inštancie zo dňa
29.05.2006, 25.06.2009 a 27.11.2018, rozsudky KS v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/20/2010 zo dňa
23.06.2010 a sp. zn. 41Cob/34/2019 zo dňa 13.08.2020). Žalobcovi bola v uvedenom súdnom konaní
priznaná voči žalovanému náhrada škody spočívajúca v ušlom zisku týkajúcom sa lokalít D. F., E. H. C.

D. za obdobie 01.12.2001 až 30.04.2002.

24. Ako už bolo uvedené, z dokazovania vyplynulo, že medzi stranami boli platne uzavreté v roku
1995 tri zmluvy o dielo (dňa 04.05.1995 pre lokalitu E. a dňa 22.05.1995 pre lokality C. D. a D. F.),
na základe ktorých mal žalobca vykonávať služby servisného zabezpečenia prevádzky televíznych
rozvodov pre žalovaného. Vykonávanie tejto prevádzky bolo na základe vtedy platnej legislatívy viazané

na povolenia telekomunikačného úradu a na podmienky, ktoré bude stanovovať tento úrad, vrátane
časového obmedzenia trvania týchto povolení na prevádzku. Toto sa odzrkadlilo aj v predmetných
zmluvách o dielo, keď vo všetkých je uvedené, že sa uzatvárajú na dobu určitú, konkrétne na obdobie
(do termínu), dokedy bude platiť príslušné povolenie na prevádzku televízneho káblového rozvodu
v príslušnej lokalite, udelené príslušným rozhodnutím telekomunikačného úradu. V zmluvách o dielo

bolo ďalej dohodnuté, že tento konkrétny termín ich trvania bude zvlášť písomne potvrdený stranami
po vydaní príslušných rozhodnutí telekomunikačného úradu a toto potvrdenie sa stane súčasťou zmlúv
o dielo. Presne v zmysle tohto zmluvného dojednania strán bol dňa 01.06.1995 uzavretý spoločný
dodatok ku všetkým trom zmluvám o dielo (nazvaný Príloha k zmluvám o dielo – č.l. 10 spisu). Týmto
dodatkom bolo vo všetkých zmluvách o dielo stanovené, že sa uzatvárajú na dobu určitú a bol do

nich doplnený konkrétny dátum pre jednotlivé lokality, dokedy sa predmetné zmluvy o dielo uzatvárajú.
Konkrétne v lokalite C. D. H. E. to bolo do 31.05.2005 a pre lokalitu Banská F. do 31.12.2005.

25. Je potrebné konštatovať, že vo všetkých doposiaľ prebiehajúcich a právoplatne skončených súdnych
konaniach, ktoré boli aj vyššie konkretizované, si žalobca uplatňoval jednak priamu škodu v podobe

zariadenia, prístrojov a materiálu, ktoré tvorili nakúpené nákladové položky žalobcu a ktoré mohol použiť
v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonával. Pokiaľ v konkrétnych prípadoch súdy dospeli k záveru, že
žalobcavýškutýchtonákladov(škody)preukázal,bolamupriznanánáhradaškody,pretožesúdydospeli
k záveru, že porušením povinností zo zmlúv o dielo zo strany žalovaného bola žalobcovi spôsobená
škoda, keď tieto veci nemohol využiť. Rozhodujúcu časť nárokov uplatnených vo všetkých doposiaľ

vedených súdnych konaniach tvorili nároky žalobcu na náhradu ušlého zisku. Ohľadom uvedených
v minulosti uplatnených nárokov žalobcu je rozhodujúcim faktom, že tieto nároky, vrátane nároku
na náhradu ušlého zisku boli uplatnené za obdobie, počas ktorého mala trvať dohodnutá platnosť
predmetných zmlúv o dielo, t.j. do 31.05.2005, resp. do 31.12.2005. V jednotlivých zmluvách o dielo bola
dohodnutá konkrétna cenotvorba, resp. spôsob stanovenia výšky odplaty pre žalobcu ako zhotoviteľa

za vykonávanie dohodnutého diela. V zmluvách o dielo bola stanovená výška odplaty pre žalobcu 30,-
Sk mesačne za jedného účastníka s tým, že bola súčasne dohodnutá inflačná doložka (cena sa bude
meniť každoročne od 01. januára podľa miery inflácie za predchádzajúci rok, zistenej z dostupných
štatistických údajov), resp. kurzová doložka (cena sa bude meniť aj podľa kurzu slovenskej koruny
k nemeckej marke). Na základe takto jednoznačne v zmluvách o dielo dojednanej cenotvorby bolo

možné presne dopočítať ušlý zisk žalobcu. Zmluvy o dielo boli uzavreté na dobu určitú (do 31.05.2005,
resp. 31.12.2005), bolo teda možné dopočítať tržby žalobcu, ktoré by dosiahol počas ich trvania za
konkrétne časové obdobia (s prihliadnutím na vývoj inflácie atď.) a zároveň koľko by žalobca zarobil,
t.j. aký by mal zisk. Za účelom stanovenia miery ziskovosti žalobcu bol vypracovaný v konaní sp. zn.
8Cb/168/1999 znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 25.11.2004 znaleckej organizácie CORPORA,

a.s., ktorý pri stanovení miery ziskovosti žalobcu vychádzal z jeho priemernej nákladovosti, ktorú
žalobca vynakladal v rokoch 1994-1995. Do výpočtu výšky ušlého zisku žalobcu vo všetkých doposiaľ
prebiehajúcich a právoplatne skončených súdnych konaniach teda vstupovali premenné, ktoré boli dané
objektívnymi ukazovateľmi - konkrétne dojednaná cenotvorba v zmluvách o dielo, konkrétne dohodnutý
čas trvania zmlúv o dielo a konkrétne zistené počty pripojených účastníkov v jednotlivých lokalitách, ako

tieto vyplynuli z dokazovania v jednotlivých súdnych konaniach. Pri výpočte bola následne zohľadnená
primeraná miera nákladovosti, resp. ziskovosti žalobcu, stanovená znaleckým posudkom a na základe
toho bola vypočítaná konkrétna výška ušlého zisku žalobcu v jednotlivých kontrahovaných lokalitách za
jednotlivé v žalobách uplatnené časové obdobia, a to v konečnom dôsledku až do konca dohodnutéhočasu trvania zmlúv o dielo, t.j. do 31.12.2005 (ku konkrétnym výpočtom ušlého zisku porov. napr.
rozsudok OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8Cb/359/2000 zo dňa 24.04.2019, body 26.1., 26.2., 26.3.
odôvodnenia).

26. Obidve strany sa v priebehu konania vyjadrovali k odstúpeniu žalovaného od zmlúv o dielo zo dňa
22.04.2002 (č.l. 16-18 spisu), či toto odstúpenie od zmlúv je platné alebo nie. Žalovaný v ňom uviedol,
že od predmetných zmlúv o dielo odstupuje podľa § 356 Obchodného zákonníka, t.j. z dôvodu, že v
dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluvy uzavreli, došlo k zmareniu ich základného

účelu. Konkrétne žalovaný uviedol, že zo strany telekomunikačného úradu došlo v jednotlivých lokalitách
k zrušeniu povolení pre žalovaného na prevádzku telekomunikačných rozvodov, žalovaný nespĺňal
zavinením žalobcu podmienky na obnovenie povolenia na prevádzku a nedošlo ani k registrácii
žalovanéhozaúčelomprevádzkyvzmyslevšeobecnéhopovoleniač.I./XXXX.Žalovanýuviedol,žeteda
nemôže prevádzkovať telekomunikačné rozvody a nemôže mať ani záujem na vykonávaní predmetu
zmlúv o dielo – servisné zabezpečenie prevádzky TV satelitného a terestrického prijímacieho systému,

vonkajších a vnútorných rozvodov TV signálov.
27. Vo vzťahu k uvedenému odstúpeniu z roku 2002 od zmlúv o dielo treba konštatovať, že samotný
žalobca v podanej žalobe zo dňa 21.04.2006 v teraz prejednávanej veci poukazoval na uvedené
odstúpenie žalovaného od zmlúv o dielo a uplatnil si voči žalovanému v zmysle § 357 Obchodného
zákonníka náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla práve týmto odstúpením od zmluvy. Až v priebehu

konania žalobca zmenil argumentáciu, začal spochybňovať platnosť predmetného odstúpenia z roku
2002, primárne s poukazom na jeho rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, keďže samotný
žalovaný mal byť tým subjektom, ktorý spôsobil zmarenie účelu predmetných zmlúv o dielo.
28. Tiež je potrebné uviesť, že aj v doposiaľ právoplatne skončených súdnych konaniach samotný
žalobca poukazoval na toto odstúpenie z roku 2002 ako na platné, argumentoval ním, najmä v tom

smere, že pokiaľ v roku 2002 žalovaný od zmlúv o dielo odstúpil, potvrdzovalo to platné uzavretie
týchto zmlúv. Napr. v žalobe zo dňa 31.12.2004, doručenej OS Žiar nad Hronom dňa 12.01.2005, na
základe ktorej začalo konanie pod sp. zn. 12Cb/5/2005, žalobca tiež uviedol, že žalovaný v máji 2002
od predmetných zmlúv o dielo odstúpil s poukazom na § 356 ObZ a žalobca má teda podľa § 357
ObZ nárok na náhradu škody, ktorej sa domáhal. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2002 na OS Žiar

nad Hronom vo veci sp. zn. 8Cb/168/1999 tiež žalobca uviedol, že zmluvy o dielo uzavreté medzi ním
a žalovaným boli platné až do apríla 2002, kedy došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od zmlúv.
29. Ďalej napríklad v právoplatnom rozsudku OS Žiar nad Hronom sp. zn. 12Cb/5/2005 zo dňa
29.05.2006 súd vyslovene konštatoval, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo v máji
2002 odstúpením od zmlúv o dielo v zmysle § 356 Obchodného zákonníka. Následne v tomto konaní

bola žalobcovi priznaná náhrada škody práve s poukazom na ust. § 357 ObZ, ktorý hovorí o tom, že
pokiaľ niektorá strana (v danom prípade žalovaný) odstúpi od zmluvy pre zmarenie jej účelu, je povinný
nahradiť škodu, ktorá tým druhej strane vznikla. Ako už bolo uvedené, aj v tomto označenom súdnom
konaní sa súdy zaoberali škodou, vrátane ušlého zisku žalobcu za obdobie do konca roka 2005, teda
pred tým, ako mal záväzok zo zmlúv o dielo zaniknúť uplynutím času, ktorý v nich bol dohodnutý.

30. Ďalej napr. v konaní, ktoré sa viedlo na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. 11Cb/89/2006, kde sa
Stavebné bytové družstvo domáhalo určenia neplatnosti predmetných zmlúv o dielo a dodatku k nim
(žalobabolazamietnutározsudkomzodňa06.03.2007,právoplatnýmdňa14.03.2008),odvolacíKrajský
súd v Banskej Bystrici v potvrdzujúcom rozsudku sp. zn. 41Cob/210/2007 zo dňa 13.02.2008 vyslovene
uvádza, že odstúpenie žalovaného z apríla 2002 od predmetných zmlúv o dielo bolo platné, zmluvný

vzťah bol ukončený a preto vlastne bola aj zamietnutá uvedená žaloba Stavebného bytového družstva,
pretože nemalo naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o dielo, pokiaľ tieto boli ukončené
odstúpením v roku 2002.
31. Súd teda konštatuje, že vo viacerých právoplatne skončených súdnych konaniach sa súdy zaoberali
prejudiciálne v rámci meritórneho rozhodovania veci aj odstúpením žalovaného z apríla 2002 od zmlúv

o dielo a dospeli k záveru, že záväzok zo zmlúv zanikol v roku 2002 odstúpením. Hoci žalovaný tým
využil svoje zákonné právo na odstúpenie pre zmarenie účelu zmlúv, bol to práve žalovaný, kto spôsobil,
že účel zmlúv už nebolo možné naplniť. Práve preto bol žalovaný v právoplatne skončených konaniach
zaviazaný na náhradu škody, či už z dôvodu porušenia povinností zo zmlúv o dielo alebo z dôvodu
odstúpenia od zmlúv o dielo pre zmarenie ich účelu.

32. Na rozdiel od všetkých doterajších súdnych konaní, v teraz prejednávanej veci si žalobca uplatňuje
náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť jednak v dôsledku straty hodnoty jeho podniku a primárne potom
spočívajúcej v ušlom zisku za ďalšie obdobie od roku 2006 neskôr, až do roku 2020.33. Súd dospel k záveru, že pre meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci nie je relevantné zaoberať
sa otázkou platnosti odstúpenia od zmlúv o dielo listom žalovaného zo dňa 22.04.2002. Je tomu tak

z dôvodu, že záväzok z predmetných zmlúv o dielo, bez ohľadu na platnosť uvedeného odstúpenia,
mal zaniknúť podľa ich obsahu v roku 2005. Konkrétne pre lokality C. D. a E. boli zmluvy uzavreté
na dobu určitú do 31.05.2005 a pre lokalitu D. F. do 31.12.2005. Čas trvania zmlúv v nich bol (na
základe uzavretého dodatku zo dňa 01.06.1995) explicitne uvedený v písomnej forme. Zo zhodných
tvrdení strán vyplynulo, že určitá rámcová vôľa strán pri uzatváraní zmlúv v roku 1995 bola taká,

že by mal žalobca následne bližšie nedojednaným spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo k TV
rozvodom a právo ich prevádzkovateľa, a to v roku 2005, po skončení dojednanej platnosti zmlúv (v
texte zmlúv: po tomto termíne). Obe strany zhodne potvrdili, že text zmlúv vyplynul z ich vzájomných
rokovaní a odzrkadľoval vtedajšiu vedomosť strán o skutkových okolnostiach a tiež vtedy platnú
legislatívu, ktorá na prevádzkovanie telekomunikačných rozvodov vyžadovala konkrétne povolenie zo
strany telekomunikačného úradu pre konkrétneho prevádzkovateľa na konkrétny určený čas. Práve

vychádzajúc z tejto množiny skutočností známych, resp. predvídateľných v čase vzniku záväzkového
vzťahu strán, boli zmluvy o dielo explicitne v písomnej forme uzavreté na dobu určitú, ktorá v nich bola
označená konkrétnym dátumom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by mal trvať zmluvný vzťah, resp.
záväzok strán naďalej, po uplynutí dohodnutého času trvania zmlúv, nevyhnutne by k týmto zmluvám
musel byť uzavretý dodatok, prípadne by museli byť nahradené inými zmluvami. Predmetné zmluvy

o dielo samé osebe nemohli platiť ďalej a pokiaľ v nich bolo uvedené, že sa uzatvárajú na dobu určitú
do 31.05.2005, resp. do 31.12.2005, bez najmenších pochybností najneskôr uplynutím uvedeného času
záväzok z nich zanikol. Pokiaľ žalobca na pojednávaní v prejednávanej veci dňa 06.09.2024, resp.
aj písomným podaním doručeným súdu krátko pred týmto pojednávaním, doručil súdu odstúpenie od
predmetných zmlúv o dielo, vychádzajúc z toho, že by tieto mali byť stále platné, takýto jeho úkon

nevyvolal žiadne právne účinky. Bez ohľadu na to, či záväzok strán zo zmlúv o dielo zanikol v roku 2002
po odstúpení žalovaného od týchto zmlúv (ktoré odstúpenie súdy vo viacerých právoplatne skončených
konaniach považovali za platné), po roku 2005 záväzok zo žiadnej z predmetných zmlúv o dielo už
netrval, neexistoval.

34.Škodajemajetkováujma,ktorúmožnovyjadriťvpeniazoch.Rozoznávamedvadruhyškôd:skutočnú
škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná
majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná
majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, teda to, o čo by sa
majetok poškodeného zväčšil v prípade, ak by nedošlo ku škodnej udalosti (ide teda o zisk spravidla

dosahovaný, prípadne zisk obvyklý). Teda ide tu o kategóriu škody, ktorá na rozdiel od skutočnej škody
predstavuje časť škody, o ktorú sa majetok poškodeného nezväčšil. Aj tu však ide o škodu, ktorá nastala,
lebo výsledkom dokazovania musí byť preukázané, že ušlý zisk by poškodený dosiahol.

35.Srozsahomnáhradyškodysúvisípredvídateľnosťškody.Ustanovenie§379Obchodnéhozákonníka

z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu nepredvídateľnú, t.j. takú, ktorú v čase vzniku záväzku
povinná strana nepoznala ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti alebo ktorá nebola v tom
čase ako takýto dôsledok predvídateľná. Tým je limitovaný rozsah náhrady škody. Predvídateľnosť
škody sa posudzuje objektívne na základe vedomostí povinnej strany a musí byť daná v čase vzniku
záväzkového vzťahu. Ak sa predvídateľnosť škody nedá určiť na základe vedomostí povinnej strany,

rozhodujúca je predvídateľnosť škody na základe skutočností, ktoré v čase vzniku záväzkového vzťahu
povinná strana poznala alebo pri obvyklej starostlivosti mala poznať.

36. Základnom argumentácie žalobcu v prejednávanej veci bolo, že nebyť porušenia zmluvných
záväzkov žalovaného z predmetných zmlúv o dielo, žalobca by v čase po roku 2005 (v žalovanom

období) mal podnik, ktorý by dosahoval tržby v stotisícoch, resp. miliónoch eur. Súd pre právne
posúdenie žalovaného nároku považuje za rozhodujúcu aplikáciu ust. § 379 Obchodného zákonníka.
Zákon okrem stanovenia, že v rámci náhrady škody sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, stanovuje
aj predvídateľnosti škody ako podmienku jej možnej náhrady. Zákon vylučuje náhradu takej škody, ktorú
povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti

nepredvídala alebo ktorú nebolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom
čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Záväzkový vzťah medzi
stranami sporu vznikol na základe zmlúv o dielo zo dňa 04.05.1995 a 22.05.1995. V okolnostiach
prejednávanej veci je tak pre účely rozhodnutia o náhrade škody potrebné vziať do úvahy, čo moholžalovaný ako ten, kto následne porušil predmetné zmluvy, v máji 1995 s prihliadnutím na akúkoľvek
možnú obvyklú opatrnosť predvídať. Ako už bolo uvedené, strany pri uzatváraní zmlúv o dielo mohli
vychádzať len z množiny skutočností známych, resp. predvídateľných v čase vzniku ich záväzkového

vzťahu. V máji 1995 rozhodne nebolo možné predvídať, že v roku 2001 bude telekomunikačným úradom
vydané všeobecné povolenie na prevádzku káblových rozvodov, v dôsledku ktorého už nebudú potrebné
konkrétne individuálne povolenia vydávané na dobu určitú, ktoré boli kľúčové a relevantné pri uzavretí
predmetných zmlúv o dielo a práve z týchto vyplynula aj dohodnutá doba platnosti zmlúv. V máji 1995
nebolo možné predvídať zmeny legislatívy v budúcnosti. Uvedenú nepredvídateľnosť budúcich zmien

potvrdzujú vyjadrenia žalovaného, že strany vychádzali pri uzatváraní zmlúv o dielo z toho, že povolenia
na prevádzku budú platné do doby v nich uvedenej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že keby takéto podmienky v tej
dobe neboli dané, so žalovaným by uzatvorili zmluvy o dielo na neurčitý čas, opäť to len potvrdzuje, že
všetky okolnosti vzniku záväzkového vzťahu strán boli podmienené skutočnosťami, o ktorých mali strany
vedomosť, resp. mohli ich predvídať v čase uzatvárania zmlúv. Akékoľvek tvrdenia o tom, že práva a
povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv o dielo by mali trvať aj po uplynutí dojednanej doby, na

ktorú boli uzatvorené, sú hypotetické. Nebolo možné predvídať, akým spôsobom sa bude vyvíjať situácia
na trhu za 10 rokov, počas ktorých mali dojednané zmluvy trvať, aké bude konkurenčné prostredie, ako
sa bude meniť technológia, obzvlášť s prihliadnutím na konkrétny segment, ktorý je predmetnom tohto
konania, čo sú technické záležitosti rozvodov televíznych, resp. iných telekomunikačných systémov.

37. Žalobca poukazoval na to, že v zmluvách o dielo bolo uvedené a vôľa strán bola taká, že by mal
po skončení dojednanej doby platnosti zmlúv nadobudnúť vlastnícke právo ku káblovým rozvodom, či
už existujúcim, inovovaným alebo úplne novým, ktoré by mohli byť v priebehu trvania zmlúv o dielo
vybudované. Strany potvrdili, že ich rámcová vôľa bola taká. Z dokazovania však vyplynulo, že aj toto
vychádzalo z absolútne nedostatočných, neúplných a nekonkrétnych predpokladov. Primárne strany

potvrdili, že predmetné káblové rozvody vo všetkých lokalitách boli po roku 1990 vybudované za
združené prostriedky viacerých subjektov a neboli len vo vlastníctve žalovaného, ale v spoluvlastníctve
viacerých subjektov. Toto vyplynulo aj zo záverov konania vedeného na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn.
12C/249/1999, v ktorom bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.1997 (č.l. 451 spisu), ktorou
mienil žalovaný previesť do vlastníctva žalobcu káblové rozvody v lokalite E.. Napr. Mestský podnik

bytového hospodárstva Žarnovica listom zo dňa 12.05.1998 (č.l. 484) oznámil, že je spolumajiteľom TV-
SAT systému v E.. Je teda zrejmé, že žalobca a žalovaní sa nemohli platne dohodnúť v predmetných
zmluvách o dielo z mája 1995, resp. v dodatku k nim z 01.06.1995 o prevode vlastníckeho práva
ku káblovým rozvodom na žalobcu, keďže žalovaný ani nebol výlučným vlastníkom týchto rozvodov,
pričom nebolo ani zrejmé, aký konkrétny podiel na rozvodoch by žalovaný mal vlastniť. Zo zmlúv o dielo

nevyplýva žiadny konkrétny spôsob, akým by sa žalobca mal stať vlastníkom existujúcich rozvodov. Na
pojednávaní žalobca na otázku nevedel uviesť, ako konkrétne by malo dôjsť k tomu, že nadobudne
vlastnícke právo k rozvodom. V jednom z písomných vyjadrení uviedol, že káblové rozvody mu mali byť
podľa plánu neskôr prevedené do vlastníctva, resp. odpredané za 1,- Sk. Toto však zo zmlúv o dielo
nijako nevyplýva a jedná sa opäť len o hypotetický predpoklad. Je zrejmé, že strany sporu pri vzniku

zmluvného vzťahu v roku 1995 nemali tieto okolnosti dohodnuté do takej úrovne konkrétnosti, aby bolo
možné vychádzať z toho, že žalovaný mohol dostatočne predvídať vznik žalovanej škody (ktorá mala
vzniknúť po roku 2005) ako dôsledok porušenia svojich povinností, tak ako to vyžaduje § 379 ObZ.
Nekonkrétna a rámcová vôľa strán o tom, že žalobca by sa v budúcnosti mal stať vlastníkom káblových
rozvodov a sám ich prevádzkovať (za stavu, keď v čase uzatvárania zmlúv o dielo nebol jasný ani

okruh spoluvlastníkov vtedajších rozvodov), bez znalostí budúceho vývoja legislatívy a situácie na trhu,
nepostačuje pre účely priznania náhrady tej škody, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní, a to s poukazom
na druhú vetu § 379 ObZ.

38. Súd opätovne zdôrazňuje, že v doterajších súdnych konaniach bola žalobcovi priznaná škoda, resp.

ušlý zisk, ktorý bolo možné exaktne dopočítať na základe cenotvorby dohodnutej v zmluvách o dielo,
a to za obdobie, v ktorom tieto zmluvy o dielo podľa ich obsahu mali trvať (do konca roku 2005). Na
rozdiel od teraz prejednávanej veci teda v doterajších súdnych konaniach bola splnená podmienka
predvídateľnosti vzniku škody ako následku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, ako
aj podmienka očakávaného vzniku ušlého zisku pri pravidelnom behu vecí. V čase vzniku záväzkového

vzťahu strán sporu však rozhodne nebolo možné nijako predvídať, aké tržby, resp. zisky by mal žalobca
dosahovať po roku 2005 (po uplynutí doby trvania zmlúv 10 rokov), resp. dokonca v ďalších rokoch
až do roku 2020, ani aká by mala byť hodnota jeho podniku. Nebolo možné predvídať aký by mal
žalobca podiel, resp. postavenie na trhu, akým spôsobom by sa vyvíjala jeho činnosť s prihliadnutímaj na vývoj technológie. Tieto okolnosti záviseli od obrovského množstva premenných, ktoré v čase
vzniku záväzkového vzťahu strán predvídať objektívne nebolo možné. Je pritom všeobecne známe, že
v roku 2005 bola úplne iná situácia na trhu aj z hľadiska konkurencie, pričom jednotliví odberatelia mali

možnosť uzatvárať zmluvy o dodávke rôznych telekomunikačných služieb s úplne inými subjektmi než
v roku 1995 a nie je vôbec zrejmé, aký by bol v čase skončenia platnosti predmetných zmlúv o dielo
záujem práve o služby poskytované žalobcom. Oproti času vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami
a v tom čase známych okolností sa jedná sa o obdobie viac než 10 rokov v budúcnosti. V prejednávanej
veci preto nebolo možné aplikovať bez ďalšieho ust. § 381 ObZ upravujúce možnosť domáhať sa

tzv. abstraktného ušlého zisku, dosahovaného spravila v obchodnom styku za podmienok obdobných
podmienkam porušenej zmluvy. Aj pre jeho priznanie by musela byť preukázaná taká miera istoty, na
základe konkrétnych a reálnych ukazovateľov známych v čase uzatvárania zmlúv o dielo, ktorá by mohla
viesť k záveru už v čase vzniku záväzkového vzťahu strán, že žalobcovi môže vzniknúť škoda uplatnená
v tomto konaní. S prihliadnutím na zákonnú požiadavku predvídateľnosti vzniku škody v čase vzniku
záväzkového vzťahu strán (máj 1995) súd nepovažoval za relevantné poukazovanie na hospodárske

výsledky iných subjektov pôsobiacich na trhu v obdobnom segmente podnikania v rokoch 2006 a neskôr.

39. Pokiaľ žalobca poukazoval na znalecký posudok spoločnosti CORPORA, a.s. zo dňa 25.11.2004,
ako už súd uviedol, tento bol použiteľný a bol použitý súdmi, pokiaľ sa jednalo o dopočítanie ušlého
zisku žalobcu za obdobie, počas ktorého mal trvať záväzkový vzťah strán zo zmlúv o dielo. Na otázku

akú hodnotu by mal podnik žalobcu v roku 2004 znalecká organizácia výslovne uviedla, že túto
hodnotu v roku 2004 nie je možné vypočítať, keďže žalobca už nevykonával podnikateľskú činnosť.
Znalecká organizácia následne uviedla, že pokiaľ by sa podnik žalobcu vyvíjal takým tempom, ako
do roku 1996, tak veľmi hrubým odhadom by mohla byť jeho hodnota v roku 2004 vo výške 10 až
15 miliónov korún. Pokiaľ by aj bola splnená podmienka predvídateľnosti vzniku konkrétnej škody

v čase vzniku záväzkového vzťahu strán (súd dospel k záveru, že táto podmienka predvídateľnosti
splnená nebola), uvedené údaje zo znaleckého posudku o predpokladanej hodnote podniku žalobcu
sú nekonkrétne, samotný znalecký posudok ich označuje ako veľmi hrubý odhad s tým, že takúto
hodnotu nie je možné reálne určiť a uvedený odhad vychádza z hypotetických predpokladov ako by
sa mohol vyvíjať podnik žalobcu po roku 1996. Žalobca predložil aj ďalšie výpočty škody [prípadová

štúdia spoločnosti Nationwide Income Properties, LLC z roku 2006 (v prílohovej obálke na č.l. 806-814,
resp. ako samostatná príloha spisu), resp. výpočet výšky náhrad škody z roku 2019 (č.l. 490-493)],
ktoré nie sú vypracované osobami uvedenými v zozname znalcov. Výpočet z roku 2019 vychádza opäť
z nekonkrétneho údaja - hrubého odhadu o predpokladanej hodnote podniku žalobcu vyplývajúceho
zo znaleckého posudku spoločnosti CORPORA, a.s. Okrem toho poukazuje na finančný, resp.

podnikateľský plán, t.j. dokument vypracovaný samotným žalobcom. Znalecký posudok spoločnosti
CORPORA, a.s. označuje finančný plán vypracovaný žalobcom na roky 1996-2005 ako ambiciózny
s tým, že sa javí ako takmer nereálny z pohľadu toho, že spoločnosť nefunguje. Súd nespochybňuje,
že konaním žalovaného došlo k zamedzeniu určitej podstatnej časti podnikateľskej činnosti žalobcu,
ako bolo konštatované v právoplatne skončených súdnych konaniach, v ktorých bola žalobcovi priznaná

škoda najmä v podobe ušlého zisku za obdobie, počas ktorého mal trvať záväzkový vzťah strán
z predmetných zmlúv o dielo a za ktoré teda bol takýto ušlý zisk predvídateľný ako dôsledok porušenia
zmluvných povinností zo strany žalovaného. Avšak pokiaľ si žalobca uplatňuje ušlý zisk za obdobie po
skončení trvania týchto zmlúv, resp. vychádza z určitého odhadu hodnoty podniku žalobcu, nejedná sa
o škodu, ktorú by pri vzniku záväzkového vzťahu v máji 1995 bolo možné predvídať s takou mierou istoty

a konkretizácie, aby tým bola splnená podmienka možnosti nahradiť ju v zmysle § 379 ObZ.

40. K tomuto záveru dospel súd aj po zohľadnení určitej rámcovej a nekonkrétnej dohody strán
z roku 1995 o tom, že by žalobca v budúcnosti mal byť vlastníkom a prevádzkovateľom káblových
rozvodov. Predmetné zmluvné ustanovenie v zmluvách o dielo, resp. dodatku k nim súd nepovažoval

za konkrétne a zaväzujúce strany do takej miery, aby z neho bolo možné odvodzovať závery o náhrade
škody. Ako už bolo uvedené, ani strany samotné nemali vlastne vedomosť o tom, či žalovaný môže
vôbec previesť vlastnícke právo ku káblovým rozvodom na žalobcu (neskôr vyplynulo, že žalovaný
ani nie je ich výlučným vlastníkom), kedy, za akých podmienok a akým spôsobom. Žalobca sa vo
svojej argumentácii o vzniku škody v podobe stratenej hodnoty podniku a ušlého zisku za ďalšie

roky po skončení doby platnosti zmlúv o dielo odvoláva na to, že by podľa jeho názoru už v tom
čase bol vlastníkom a prevádzkovateľom káblových rozvodov. Okrem už vyššie uvedených okolností
spôsobujúcich nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku je potrebné poukázať aj na to, že znalecký
posudok CORPORA, a.s., na ktorý sa žalobca odvoláva, vychádzal z priemernej nákladovosti žalobcu zrokov 1994 a 1995. V tom období žalobca nebol vlastníkom káblových rozvodov a dovtedy neinvestoval
žiadne prostriedky do ich kúpy, resp. nadobudnutia iným spôsobom, ani do inovácie existujúcich
rozvodov, ani do budovania nových, čo nebolo sporné. Znalecký posudok preto pri výpočte ziskovosti

žalobcu nezohľadňoval žiadne jeho prípadné investície do infraštruktúry káblových rozvodov. Pokiaľ
si v teraz prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s argumentáciou, že v roku
2006 a nasledujúcich by bol vlastníkom nového alebo inovovaného pôvodného káblového rozvodu,
nevyhnutne by musel investovať finančné prostriedky do takéhoto budovania, resp. inovácie. Tieto však
neboli žiadnym spôsobom špecifikované a súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa ich výškou

nie je potrebné osobitne zaoberať, pretože uplatnená výška škody mala predstavovať len časť ním
predpokladanej hodnoty jeho podniku, resp. výšky ziskov, ktoré by v rokoch 2006-2020 dosahoval.

41. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v tomto konaní nebola preukázaná zo strany žalobcu taká
miera istoty na základe konkrétnych a reálnych ukazovateľov, ktorá by mohla viesť k záveru, že žalovaný
ušlý zisk by žalobca skutočne dosiahol, resp. že by mu vznikla škoda v žalovanej výške a najmä, že

by vznik takejto škody mohol žalovaný v čase vzniku záväzkového vzťahu (v máji 1995) objektívne
predvídať ako možný dôsledok porušenia svojej zmluvnej povinnosti. Súd preto nepovažoval žalobu v
tomto konaní za dôvodnú a zamietol ju.

42. Pokiaľ súd zamietol vykonanie ďalšieho navrhnutého dokazovania, toto by bolo nadbytočné

s poukazom na dôvod zamietnutia žaloby primárne s poukazom na nesplnenie podmienky
predvídateľnosti žalovanej škody, nevyhnutnej pre možnosť priznania jej náhrady.

43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaný
bol vo veci úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Preto mu súd priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

12Cb/37/2006
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362

ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.