Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208404
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Matúš Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7,
091 01 Stropkov proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, IČO: 47 233 516, so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia z a s t a v u j e.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „ Klient svojím podpisom potvrdzuje,
že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil
s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke
v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a
okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.10.2024 domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 692,63 eur s príslušenstvom dôvodiac, že dňa 06.08.2013
so žalovaným uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8300064481 (ďalej len „Zmluva“), na
základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky. Žalovaný zaslal jej predchádzajúcemu
zamestnávateľovi Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.06.2022, v zmysle ktorej žiadal jej
predchádzajúceho zamestnávateľa o zrážanie celkovej sumy vo výške 592,77 eur. Proti vykonávaniu
zrážok zo mzdy sa žalobou bránila na súde, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa

18.04.2023 č.k. 24Csp/134/2022-45 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300064481 zo dňa 6.8.2013 k zmluve o úvere
č. 8300064481 zo dňa 6.8.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo
mzdy žalobkyne. Začiatkom roka 2024 jej nový zamestnávateľ (Železnice Slovenskej republiky) začalvykonávať zrážky zo mzdy. Má viacero nesplácaných úverov, preto tomu spočiatku nevenovala bližšiu
pozornosť. V lete 2024 sa však začala u svojho zamestnávateľa informovať ohľadom vykonávania
zrážok zo mzdy, pričom zamestnávateľ jej oznámil, že zrážky vykonáva na základe žiadosti spoločnosti

PROFI CREDIT Slovakia, a.s. v požadovanej výške 429,87 eur na základe Zmluvy. Zamestnávateľ jej
zároveň oznámil, že sumu 429,87 eur jej zrazil za šesť mesiacov, avšak žalovaný mu emailom zo dňa
09.08.2024 oznámil, že dlh navyšuje o ďalších 508,75eur, ktoré žiada dozrážať. Po zistení, že zrážky
zo mzdy sa týkajú práve Zmluvy od spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s. om zamestnávateľovi
predložila rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 18.04.2023 č.k. 24Csp/134/2022-45 s doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti. Zamestnávateľ jej následne výkon zrážok zastavil. Žalovaný v priamom
rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.04.2023 č.k. 24Csp/134/2022-45
sa prostredníctvom zrážok zo mzdy na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu výške 692,63 eur
(neprednostné exekúcie). Rovnako tak sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok
uvedených vo výroku rozsudku.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril s tým, že k žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia
sumy 692,63 eur uviedol, že tento predmet konania odpadol vzhľadom na to, že žalovaný uhradil
túto sumu v prospech žalobcu dňa 28.10. 2024. K namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam
uviedol cit.: „Predmetom dohody o poskytnutí služby bola samostatná služba v podobe záväzku veriteľa
poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda predmetom plnenia právo dlžníka na

splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Žalovaný tvrdí aj to, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálne
uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej
listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere respektíve že bol vopred formulovaná žalovaným
neznamená v zmysle právnej úpravy automaticky ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a
uzavretý právny úkon. Občiansky zákonník v § 52a ods. 1 určuje, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské

zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku
formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť že takáto podmienka sa
nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu
stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto

rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť (v tomto prípade) úverovú zmluvu za takých podmienok,
ako keby podmienku akceptoval. V tejto súvislosti dáva žalovaný do pozornosti aj názor prezentovaný v
odbornej literatúre Štandardné zmluvy, kde ohľadne výkladu pojmu individuálne dojednané sa uvádza,
že za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané
(na obsah ktorých mal spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ

nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale
ani nemuseli). Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre
vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania.
Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí
služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o

poskytnutíslužbyuzatváranazákladeslobodnejvôle,jejobsahuporozumelasvojímpodpisomvyjadruje
súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“). Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému
spotrebiteľoviindikujeprizachovaníjehoelementárnejzodpovednostiaobozretnostioddelenosťdohody
o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o
poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného

obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a
neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je
samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu
ZmluvyoRÚ. Pritompriemernýspotrebiteľ(vzmysledefiníciebodu18preambulysmerniceEurópskeho
parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a

obozretná si na základe uvedených okolností je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so
zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody.
Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a
povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby
je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej

stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Dohoda o poskytnutí služby a jej uzavretie predstavuje vo
svojej podstate rovnakú dohodu, akou je napríklad zakúpenie balíka televíznych programov, predĺženie
záručnej doby nad zákonný rámec za odplatu a pod. Ak si spotrebiteľ kúpi určitý balík televíznych
programov, telefónnych služieb alebo dohodne predĺženie záruky nad zákonný rámec, potom mázmluvný nárok na to, aby tieto služby využil. Dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok mu ich
poskytnúť. Poukazujeme na obdobnú skutkovú a právnu situáciu, akú posudzoval Najvyšší súd Českej
republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 1956/2007. Prípustnosť dohody o poskytnutí služby a oddelenosť

od zvyšného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere pritom konštatoval napr. aj Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozsudku, č.k. 43CoR/5/2016-14, na str. 14 (bod 45). Rozdielnosť právneho posúdenia dohody
nie je dôvod pre záver o neprijateľnosti.“

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že zmluvné podmienky neboli s ňou individuálne dojednané. Individuálne

dojednanie bodu 8.1 a 8.4 Dohody o poskytovaní služieb žalovaný do dnešného dňa nepreukázal.
Spolu so spotrebiteľskou zmluvou podpisovala aj viaceré dokumenty (dohoda o zrážkach zo mzdy,
zmluvné dojednania, rozhodcovská zmluva, sadzobník poplatkov, štandardné európske informácie,
informácia o RPMN). Oboznámenie sa s takýmto množstvom zmluvných podmienok (písaných
drobným písmom) predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt práva veľmi náročnú úlohu a už samotné
prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a

vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy vrátane všetkých na ňu nadväzujúcich dokumentov je
totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Žalovaný sa nemôže alibisticky vyviniť z povinnosti náležitým
spôsobom poučiť spotrebiteľa o jednotlivých ustanoveniach vzťahujúcich sa na spotrebiteľskú zmluvu
a povinnosti náležitým spôsobom spotrebiteľa poučiť o možnosti odmietnuť jednotlivé jej ustanovenia
tým, že do takto obsiahlo naformulovaného textu zakomponuje jednu vetu o tom, že uzatvorenie

predmetnej dohody nie je podmienkou či predpokladom zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a
zákazníkom. Žalovaný sa takýmto jednoduchým spôsobom snaží formálne naplniť zákonné podmienky
pre platné uzavretie takejto spoplatnenej služby. Pri uzatváraní Zmluvy nemala vedomosť o zmluvných
podmienkach vymedzených v bode 8.1 a 8.4 tejto dohody o poskytnutí služby. Žalovaný do zmluvy
neprijateľným spôsobom zakomponoval aj dohodu o poskytnutí služieb, pričom o tieto služby v čase

podpisu spotrebiteľskej zmluvy nemala záujem. Jej jediným cieľom bolo získať finančné prostriedky a
žiadne doplnkové služby som nežiadala. Už vôbec nebolo vo sfére jej záujmu platiť za takéto služby
odplatu, ktorú si žalovaný automaticky strhne už pri poskytnutí úveru bez ohľadu na to, či danú službu
využije alebo nevyužije. Dňa 29.10.2024 bola na jej účet zo strany žalovaného pripísaná suma vo výške
692,63 eur. V časti uplatnenej sumy 692,63 eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania (vzhľadom k

ich zanedbateľnej výške) preto berie žalobu čiastočne späť a navrhuje, aby súd postupom podľa § 145
ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

4. V duplike žalovaný poukázal na to, že žalobca ani v žalobe a ani v replike neuviedol, aký konkrétny
a existujúci záujem na určení neprijateľnosti konkrétnej podmienky má. Medzi zmluvnými stranami

neexistuje žiadny zmluvný vzťah, v rámci ktorého by sa označené ustanovenie uplatňovalo alebo v
budúcnosti malo uplatniť. Neexistuje teda žiadna skutková okolnosť, vo vzťahu ku ktorej by malo
navrhované určenie niečo zmeniť. Právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je
absolútne v takom ponímaní, že neplatia ostatné právne a procesné princípy. Jedným z nich je zmysel
určovacej žaloby – užitočná zmena v právnom vzťahu do budúcnosti. Toto v prípade prejednávanej

žalobysplnenýmnieje.Medzizmluvnýmistranamiprebehlokonanievedenépodsp.zn.13Csp/91/2019,
konanie vedené pod sp. zn. 24Csp/134/2022, a konanie vedené pod sp. zn. 16Csp/84/2022. Ani
v jednom z týchto konaní žalobkyňa nenavrhovala rozhodnúť o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, rovnako tak nespravil žiadny súd v uvedených konaniach ani ex offo. Za situácie, kedy
žalobkyňa nepožadovala rozhodnutie o neprijateľnosti označeného ustanovenia pred 5 rokmi (v prípade

konania 13Csp/91/2019), resp. pred 2 rokmi (v prípade zvyšných konaní označených vyššie) a z podanej
žalobyaninevyplývazdôvodnenieapreukázanieskutočností,ktoréaktuálnezdôvodňujúpodaniežaloby
žalovanýtvrdí,žeprávodomáhaťsaurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienokobjektívneneexistuje,
a navrhované určenie nezmení žiadne postavenie žalobcu. Zákonným predpokladom pre každú žalobu
je existencia ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré vyžaduje poskytnutie súdnej ochrany (§ 131

CSP) – v tomto prípade takáto situácia ani ku dňu podania žaloby a ani neskôr nevznikla a neexistuje.
Podotkol, že vo všetkých prípadoch bola žalobkyňa zastúpená advokátom, príslušná plná moc bola
formulovanámaximálnevšeobecneaneobmedzovalaprávnezastúpenienakonkrétnytyp/druhnároku.
S ohľadom na obsah podanej žaloby nevznikol a neexistuje žiadny dôvod pre vyhovenie podanej
žalobe, a aj v prípade ak by existoval potom žalobcovi nie je možné priznať náhradu trov konania.

Predpokladom prípustnosti každej žaloby je existujúci reálny dôvod, ktorým sa odstráni spornosť alebo
zmení postavenie sporových strán. S ohľadom na opísané skutočnosti v tomto prípade táto procesná
podmienka splnená nie je. Množstvo dokumentov neurčuje žalovaný, ale zákonodarca reguláciou v
zákone určenou na ochranu spotrebiteľa. Už vo fáze žiadosti o úver majú zo zákona byť samostatnedané štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o RPMN. Následne je
predpísané, že vo forme samostatného dokumentu má byť zmluva o spotrebiteľskom úvere, ak je to
aktuálne samostatne dohoda o zrážkach zo mzdy, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, prihláška do

poistenia. Popri formálnej požiadavke zákonodarca predpisuje požiadavky na obsah, čoho praktickým
dôsledkom je rozsah dokumentácie. Žalovaný poprel tvrdenie, že nepreukázal samostatnosť uzavretia
dohody o poskytnutí služby. Okrem formálnych prvkov – grafické oddelenie dohody o zrážkach zo
mzdy, samostatné podpisovanie je dôležitá aj obsahová stránka, ktorá jasne v bode 8.5 hovorí, že
uzavretie dohody je dobrovoľným. Tieto fakty sú, aj s ohľadom na obsah vyjadrenia žalobcu, nesporné

a nespochybnené. Žalobkyňa v konaní netvrdí, že by si uvedených skutočností vedomý nebola.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju
neprítomnosťospravedlnilasúhlasil,abysakonalovjehoneprítomnosti.. Pretosúdprejednalarozhodol
spor na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo

výške 1000 eur s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 40,62 eur, s počtom splátok 40, ročnou
úrokovou sadzbou 25% a RPMN 28,07%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 469,86 eur.
Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.

8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010

v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti znie: „ Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi
oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami
úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička
[Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“

9. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] znie: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle
ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú
splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“

10.RozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.24Csp134/2022-45zodňa18.4.2023 súdrozhodoltak,že:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8300064481 zo dňa 6.8.2013 k zmluve o úvere č. 8300064481 zo dňa 6.8.2013 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Zistený skutkový stav takto právne posúdil
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 6.8.2013 (ďalej len

„ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1 tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu.18b Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného
predpisu,1a niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b a nezabezpečené

úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov1c týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;
obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 6.8.2013
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však

nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,
keďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa.

13. Písomným podaním zo dňa 29.11.2024 vzala žalobkyňa žalobu v čiastočne späť v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu úhrady žalovanej sumy zo strany žalovaného a žiadal konanie
v tejto časti zastaviť.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia späť, a to ešte
predtým, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd nevyžadoval súhlas
žalovaného s procesným úkonom žalobkyne a konanie s poukazom na § 145 ods. 1 CSP v tejto časti
zastavil.

Neprijateľné zmluvné podmienky

16. Podanou žalobou sa žalobkyňa môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo
Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

17. V súvislosti argumentáciou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby súd považujúc túto za
nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik

záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci

zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by

v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“18. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi

vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“

19. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

20. Namietané zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia.

21. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).

22. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

23. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

24. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

25. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť

participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).26. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej

existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

27. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. D., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
28. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)

značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného

ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok

v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností

v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmenepodmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)

značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu

právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve

táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,

a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

29. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou

spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
30.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
31. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
4Csp 64/2022 z 14.6.2023 cit.: „22. V danom prípade žalobkyňa nepochybne mala záujem o poskytnutie

úveru od žalovaného. Hlavným predmetom jej záujmu teda bolo poskytnutie úveru. Prostredníctvom
bodu 5 tlačiva žiadosti/zmluvy pritom výslovne požiadala žalovaného o úver vo výške 600 eur čo je
jasne uvedené v jej žiadosti ( bod 5 tlačiva zmluvy), teda že poskytnutá čiastka úveru ( úverový limit )
má byť 600,-eur. Namiesto toho žalovaný reálne vyplatil žalobkyni sumu nižšiu, teda sumu zníženú
už o odplatu za danú službu v zmysle článku 8 bod 8.1 tlačiva. 23. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí

služby, tá síce formálne je osobitne podpisovaná, ale je zakomponovaná do formulára samotnej zmluvy
takým spôsobom, z ktorého ani maximálne obozretný spotrebiteľ nemusí pochopiť čo podpisuje a že
nepodpisuje len zmluvu- úver, ale aj akúsi ďalšiu osobitnú dohodu. Z pohľadu posúdenia či sa nejedná
o neprijateľné zmluvné podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom,
že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na

zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať dohodu o poskytnutí služby, keďže bez
poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobkyne plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo
by tak bezpredmetné dohadovať možnosť odkladu splatnosti splátok. 24. Ak žalovaný argumentoval
dobrovoľnosťou uzavretia danej doplnkovej zmluvy o poskytnutí služby žalobkyňou, tak potom mu

nič nebránilo ( keďže práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania individuálneho
vyjednania tejto dohody) predložiť alebo aspoň označiť dôkaz, že nie každý spotrebiteľ s ním napriek
takto predformulovanej dohode takúto dohodu o doplnkovej službe následne uzavrel, respektíve dôkaz,
že obdobné úvery skutočne poskytuje ( či aspoň raz niekomu poskytol)
aj bez uzavretia dohody o poskytnutí služby, nakoľko súd sa pri svojej činnosti s takým prípadom

zatiaľ nestretol. Odôvodnenie žalovaného, že táto dohoda bola uzavretá dobrovoľne je nepreukázané
a navyše nelogické, lebo ťažko predpokladať že ak by žalobkyni skutočne bola daná možnosť
slobodne sa rozhodnúť pre takú dohodu, tak žeby už po prečítaní jej prvého článku ( že zaplatiť musí
vopred celú odplatu bez ohľadu na to, či služby niekedy využije alebo nie ) neodmietla jej uzavretie.Výhoda spotrebiteľa v tomto prípade je len iluzórna, absolútne neadekvátna výške dojednanej odplaty.
Naopak výhoda je daná u žalovaného. 25. Súd nemal pochybnosti o neprijateľnosti daných zmluvných
podmienok, ktoré môžu reálne

viesť (paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne
dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa.
26. Argumentácia žalovaného, že spotrebiteľ platí v podstate už za samotný záväzok veriteľa poskytnúť
odklad splatnosti splátok je absolútne neprijateľná. Spotrebiteľ je teda povinný dojednanú odplatu za

služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa
názoru súdu je zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy
ale záujmy dodávateľa a odporuje zákonu ( § 53 ods.1. Občianskeho zákonníka ), pričom za daných
okolností sa javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie úveru (bez toho,
aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo splatnej čiastky) keďže
nedá sa inak vysvetliť postup, keď spotrebiteľ už pri uzavretí zmluvy má platiť tak vysokú odplatu za

službu, ktorú možno vôbec nikdy nevyužije a teda len za „záväzok žalovaného“ s ktorým ten možno
nebude mať vôbec žiadne náklady. 27. Daná dohoda o poskytnutí služby podlieha prieskumu súdu
podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia, pričom
cieľomzákonodarcunebolovylúčiťzpreskúmavaniazhľadiskaneprijateľnostivedľajšiezmluvnécenové
dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia

práve ich netransparentným
zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový
prospech od spotrebiteľov. 28. Žalobkyňa mala takto v súhrne zaplatiť žalovanému za službu
neprimerane vysokú odplatu a to aj za stavu, že jej žiadna služba poskytnutá nebude. Z materiálneho
hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom

neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška (pričom garantuje mu
inkasovanie odplaty aj keď vôbec žiadne náklady na služby nevynaloží a ak k odkladu splátok nikdy
nedôjde). Predmetné ustanovenia tak vyznievajú výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom
na ich koncepciu a samotnú výšku odplaty. Ide preto podľa názoru súdu o neprijateľné a neplatné
dojednania. 29. Dané zmluvné podmienky nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných

zmluvných podmienok z dôvodu, že by odplata za ne azda mala byť cenou plnenia. K tomu podporne
pozri aj napr. JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS
ČR, ESD, ESĽP,
vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015 strana 710, komentár k § 53 ods.1 veta druhá, cit“ Výnimka
spravidla nebude postihovať dojednania na základe tzv. formulárových zmlúv, pri uzatváraní ktorých

spotrebiteľ nemal možnosť ich obsah ovplyvniť.“ 30. Akokoľvek obsiahla a sofistikovaná je argumentácia
žalovaného k prijateľnosti daných zmluvných podmienok v článku 8 bod 8.1 a 8.4 zmluvy, tak to nič
nemení na tom, že táto neobstojí, o čom svedčí
aj to, že opakovane a mnohokrát už boli tieto súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné zmluvné
podmienky. Nielen rozhodnutia ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe a s ktorými sa súd stotožňuje ale

aj množstvo ďalších súdnych rozhodnutí po prieskume argumentácie žalovaného totožnej s tou, ktorú
produkoval v tomto spore ju odmietlo a uznalo dané zmluvné podmienky za individuálne nevyjednané a
neprijateľné. 31. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 24Co/61/2018 zo dňa 16.10.2018 pri určení
identických zmluvných podmienok uvedených v žiadosti, resp. v zmluve o revolvingovom úvere v článku
8 bod 8.1 a pod bodom 8.4 za neprijateľné označil tento názor v podstate už za nespochybniteľnú

notorietu, keď v bode 10 odôvodnenia už len úplne stručne a bez ďalšieho výslovne uviedol, že
cit „Vzhľadom na právoplatnosť rozsudkov o určení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky,
všetky námietky uvedené zo strany žalovaného v odvolaní namietajúce nesprávny právny záver súdu
o neprijateľnosti týchto podmienok neopodstatnené.“
32. Už len záverom súd poznamenáva, že žalovaný sa bráni v súdenej veci poukazujúc na iné konania

(13Csp 91/2019 – konanie o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, 16Csp 84/2022 -
konanie o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, 24Csp 134/2022 – konanie o zdržanie sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy), v ktorých nebolo o neprijateľných zmluvných podmienkach ani
zmienky, napriek tomu, že bola právne zastúpená, no opomína tú najvýznamnejšiu právnu skutočnosť,
že žalovaný bol subjektov, ktorý právoplatný zákaz súdu ignoroval a v rozpore s ním predložil dohodu

o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne na účely realizácie zrážok zo mzdy. Je viac ako
povážlivé domáhať sa súdnej ochrany s poukazom na predchádzajúce súdne konanie, ktorého výsledok
žalovaný bezočivo nerešpektuje.33. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ C - 511/17 pritom neplynie povinnosť súdu skúmať ex offo
neprijateľnosť zmluvných podmienok v akomkoľvek súdnom konaní vedenom so spotrebiteľom cit:
„Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej
spotrebiteľom o určenie nekalej povahy určitých podmienok uvedených v zmluve, ktorú tento spotrebiteľ
uzavrel s predajcom alebo dodávateľom, nie je povinný ex offo a individuálne preskúmať všetky
ostatné zmluvné podmienky, ktoré neboli uvedeným spotrebiteľom napadnuté, aby overil, či ich možno
považovať za nekalé, ale má preskúmať len tie, ktoré súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili

účastníci konania, hneď, ako má vnútroštátny súd k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na
tento účel, prípadne doplnené opatreniami na vykonanie dokazovania.
Článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ na posúdenie
nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej sa zakladá nárok spotrebiteľa, treba zohľadniť všetky
ostatné podmienky zmluvy uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom, toto
zohľadnenie ako také nezahŕňa povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý koná vo veci, preskúmať ex

offo prípadnú nekalú povahu všetkých týchto podmienok.“

34. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade súd skúmal procesné zavinenie na
čiastočnom zastavení konania späťvzatím žaloby a dospel k záveru, že úhradou žalovanej sumy po
podaní žaloby žalovaný zavinil zastavenie konania, preto žalobkyni v tejto časti patrí náhrada trov

konania. Vo zvyšnej časti (v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok) má žalobkyňa
úspech, preto jej aj vo zvyšku patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému. Preto patrí
žalobkyni voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.