Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by Mgr. Katarína Radičová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13Csp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125200634
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:6125200634.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXXX, obaja právne
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A,
Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: MHN-GROUP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 51/12,
Námestovo, IČO: 51 989 611, v konaní o zaplatenie 30.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 30 000 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 30 000 eur od 11.07.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.01.2025 sa žalobcovia domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 30 000 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 30 000 eur od 11.07.2024 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

2. V žalobe poukázali na to, že ako objednávatelia uzatvorili so žalovaným ako zhotoviteľom dňa

07.03.2024 zmluvu o dielo, podľa ktorej zhotoviteľ mal vykonať dielo uvedené v čl. I, a to strecha na kľúč
bez odkvapových zvodov, najneskôr do 15.06.2024. V zmysle čl. III bod 2 zmluvy zaplatili žalovanému
dňa 08.03.2024 časť odmeny vo výške 30 000 eur bez DPH. Žalobcovia poukázali na to, že dielo
nebolo vykonané v stanovenej lehote, a preto v zmysle čl. VII ods. 2 písm. b) zmluvy uplatnili svoje
právo a od zmluvy odstúpili, ktoré odstúpenie ma za následok zrušenie zmluvy od počiatku a povinnosť
zmluvných strán vydať všetko, čo si navzájom plnili. Vzhľadom na uvedené dňa 01.07.2024 písomne
vyzvali žalovaného na vrátenie sumy 30 000 eur, nakoľko k tomuto dátumu sa ani nezačalo s realizáciou

diela. Žalovaný na výzvu a odstúpenie od zmluvy nereagoval, napriek tomu, že mu bola doručená dňa
03.07.2024, čím sa po uplynutí lehoty 7 dní na plnenie dostal od 11.07.2024 do omeškania, z ktorého
dôvodu si uplatnili aj úroky z omeškania.

3. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu (upomínacím súdom) sp. zn.
33Up/2/2025 zo dňa 07.01.2025, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s
vecným odôvodnením. Žalovaný považoval platobný rozkaz na nedôvodný, pričom poukázal na to, že

si žalobcovia u neho vo firme objednali materiál na strechu, ktorý materiál následne nechali uskladniť
u žalovaného na sklade. Časť materiálu bola žalobcom doručená a materiál bol aj použitý pri prácach
na rodinnom dome. Jedná sa o atiky, betón a železo, vrátane vykonanej práce. Ďalej uviedol, že so
žalobcaminebolomožnésadohodnúťnapokračovaníprácadovozumateriálu.Znemožňovaliimprístupa objednali si inú firmu na zhotovenie strechy. Pokiaľ ide o materiál, ktorý nebol odovzdaný, uviedol,
že tento má stále na sklade a chce ho žalobcom odovzdať. V prípade, ak mu nebude umožnené
materiál žalobcom vrátiť, tak ho predá spätne na stavebniny, stiahne si poplatky za uskladnenie,

za škody, neuhradené faktúry a zvyšok peňazí odovzdá žalobcom. Žalobcovia mali ceny materiálu
prispôsobené tomu, že práce na streche vykoná žalovaný ako firma. Žalovaný poukázal na to, že
žalobcovia znemožňovali prístup robotníkom, dokonca ich zo stavby bezdôvodne vyhodili, nedodržiavali
splatnosť platieb a nezaplatili všetky faktúry. Pri poslednom pokuse zavolali na pracovníkov žalovaného
políciu, pričom si nemohli vziať ani nástroje v hodnote 1 300 eur.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.02.2025 zotrvali na podanej žalobe. Mali
za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa
07.03.2024 a všetky jeho námietky sa týkajú inej zmluvy uzatvorenej so žalovaným ohľadom hrubej
stavby. Žalobcovia popreli, že by mali od žalovaného prevziať nejaký materiál, pričom o tom žalovaný
nepredložil ani žiaden doklad. Pokiaľ ide o tzv. nezaplatené faktúry, ktoré však boli v plnej miere

uhradené, tieto sa týkajú inej zmluvy o dielo, a to zmluvy o dielo zo dňa 27.02.2024, predmetom
ktorej bola hrubá stavba rodinného domu, ktorú stavbu žalovaný do podania vyjadrenia neodovzdal.
Žalobcovia poukázali na to, že na súd podali aj žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty za neodovzdanie
diela.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2025, na ktorom pojednávaní strany sporu zotrvali na
predchádzajúcich vyjadreniach. Následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, výsluchom žalobkyne a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Žalobcovia ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 07.03.2024 Zmluvu o dielo
podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo zhotovenie strachy na kľúč bez
okapových zvodov za odmenu 38 000 eur bez DPH. V zmysle čl. II zmluvy mala byť časť odmeny v sume
30 000 eur bez DPH zaplatená zhotoviteľovi v lehote 2 kalendárnych dní od podpisu zmluvy. Ďalšia časť
odmeny v sume 8 000 eur bez DPH mala byť zaplatená po dokončení prác na streche. Odovzdanie diela

bolo dohodnuté v čl. IV., kedy malo byť dielo vykonané najneskôr do 15.06.2024. V prípade udalosti,
ktorá znemožňuje vykonanie diela v uvedenej lehote a ktorú nebolo možné predvídať (napr. prírodná
katastrofa, požiar, nepriaznivé počasie) sa strany dohodli na predĺžený lehoty o čas trvania tejto udalosti.
Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá aj zodpovednosť za vady, zmluvná pokuta, ako aj odstúpenie
od zmluvy. Pokiaľ ide o samotné odstúpenie od zmluvy, v zmysle čl. VIII bod 2 písm. b) je objednávateľ

oprávnený odstúpiť od zmluvy ak zhotoviteľ nevykonal dielo v lehote uvedenej v čl. IV ods. 3 zmluvy, ak
mu vo vykonaní diela v tejto lehote nebránili vážne okolnosti. V zmysle bodu 3 je odstúpenie od zmluvy
účinné doručeným písomného oznámenia o odstúpení druhej zmluvnej strane. Odstúpením od zmluvy
sa zmluva zrušuje a zmluvné strany sú si povinné vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia.

7. Z detailu pohybu účtu žalobcu 1/ v Tatra banke a.s. mal súd preukázané, že žalovanému (účet
manželky konateľa) bola na bankový účet dňa 08.03.2025 zaslaná suma 30 000 eur, čo žalovaný ani
nerozporoval.

8. Z výzvy na vrátenie finančných prostriedkov a odstúpenie od zmluvy zo dňa 01.07.2024 adresovanej

žalovanému súd zistil, že žalobcovia v zmysle čl. VIII ods. 2 písm. b) zmluvy odstúpili od zmluvy o dielo,
nakoľko žalovaný dielo nezhotovil včas. Zároveň poukázali na skutočnosť, že žalovanému bola dňa
08.03.2024 zaslaná platba vo výške 30 000 eur, ktorá mala byť použitá strechu, ktorej zhotovenie bolo
predmetom zmluvy o dielo. Nakoľko dielo nebolo zhotovené v stanovenej lehote a do dňa vyhotovenia
výzvy žalovaný s realizáciou diela ani nezačal, vyzvali ho žalobcovia na vrátenie sumy 30 000 eur

na účet, z ktorého mu bola predmetná suma zaslaná, a to v lehote 7 dní od doručenia oznámenia.
Z potvrdenia o doručení zásielky zo slovenskej pošty mal súd preukázané, že výzva bola žalovanému
doručená dňa 03.07.2024.

9. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 27.02.2024 súd zistil, že jej predmetom bolo

zhotovenie hrubej stavby od platne k atikam, ktoré dielo sa žalovaný zaviazal vykonať do 15.04.2024
za odmenu 58 214 eur bez DPH. V zmysle čl. III mala byť odmena vo výške 20 241 eur bez DPH
žalovanému zaplatená v lehote 2 kalendárnych dní od podpisu zmluvy, suma 20 000 eur bez DPH po
dodaní materiálu na stavenisko a sumu 18 000 eur bez DPH mali žalobcovia zaplatiť žalovanému poukončení diela hrubej stavby. Rovnako ako v zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu, si zmluvné strany
dohodli zodpovednosť za vady, zmluvnú pokutu aj podmienky odstúpenia do zmluvy. V čl. X sa uvádza
podrobný rozpis platieb, kedy ako 5 platba je vyúčtovaná suma 2 000 eur za vymurovanie atik a priečok

a naizolovanie základovej dosky.

10. Zo žaloby o zaplatenie sumy 2 708,20 eur s príslušenstvom súd zistil, že žalobcovia podali dňa
13.08.2024 voči žalovanému na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu na zaplatenie sumy 2 708,20
eur s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať zmluvnú pokutu z dôvodu že dielo, ktoré bolo predmetom

zmluvy o dielo zo dňa 27.02.2024 nebolo odovzdané včas. Po tom, ako bol vo veci vydaná platobný
rozkaz a zo strany žalovaného podaný odbor, bola vec postúpená Okresnému súdu Námestovo, ktorý
dňa 13.05.2025 vydal v konaní sp. zn. 17Csp/43/2024 rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle §
274 CSP, ktorým rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Zo zápisnice o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne pod

ČVS:ORP-377/2-VYS-DK-2024 zo dňa 06.10.2024 súd zistil, že konateľ spoločnosti žalovaného B. F.,
vypovedal v trestnej veci prečinu podvod podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného poriadku. V rámci výsluchu
žalovaný okrem iného potvrdil uzavretie zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie strechy, kedy
mu zo strany žalobcu bola dňa 08.03.2024 zaslaná suma 30 000 eur na materiál. Žalovaný uviedol,
že do dňa výsluchu strecha urobená nebola, ani sa s touto prácou nezačalo, nakoľko im žalobcovia

neumožnili prístup k ich stavbe. Žalovaný poukázal na to, že prvotná objednávka na hrubú stavbu
rodinného domu bola z jeho strany úplne ukončená. Ďalej uviedol, že po spore ohľadne vystavenia faktúr
nastal ďalší problém a to, že v rodinnom dome žalobcov praskla základová doska, ktorej zhotoviteľom
bol subdodávateľ. Doska po ukončení ich prác praskla, nakoľko neuniesla tlak všetkého materiálu, ktorý
na nej bol. K samotnej streche žalovaný uviedol, že materiál na strechu zakúpil, má o tom aj potrebné

doklady, pričom tento materiál chcel trikrát doviesť žalobcom na stavbu, čo mu ale nebolo z ich strany
umožnené. Stavebný materiál má preto uskladnený vo firemnom sklade. V závere poukázal na to, že
na streche už boli vykonané stavebné práce bočných kufrov tzv. atik.

12. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní poprel tvrdenia žalovaného ohľadne dodania materiálu. Uviedla, že

v čase keď im mal byť materiál odovzdaný mala zoznam, aby skontrolovala, či je tam všetko, avšak keď
prišla na stavbu, žalovaný povedal, že nič nedoviezol. Platby boli z ich strany vždy uhradené, pričom
ak meškali, tak najdlhšie 1 týždeň. Ďalej uviedla, že je pravdou, že sa na stavbe objavila prasklina, bolo
to však až po tom, ako bola urobená hrubá stavba. Vtedy im projektant povedal, že majú so stavbou
radšej chvíľu počkať, trvalo to asi pol roka. Projektanta sa pýtali, či môžu dať spraviť okná a strechu,

pričom povedal, že je to potrebné zakryť. Po odstúpení od zmluvy dali strechu spraviť inej firme. Pokiaľ
ide o atiky, tieto mali byť súčasťou prvej zmluvy. Pokiaľ ide o hrubú stavbu, bolo tam veľa vád, ktoré bolo
potrebné opraviť. Žalovaný od 15.06.2024, kedy malo byť dielo odovzdané až do odstúpenia od zmluvy
dňa 01.07.2024, nevykonal na diele žiadne práce. V závere uviedla, že ich žalovaný nikdy nevyzval,
aby si prevzali materiál, dozvedeli sa to až v rámci niektorého zo súdnych konaní. Nie je pravda ani to,

že by účelovo zdržiavali dokončenie stavby, práve naopak, viackrát žalovaného zháňali, aby pokračoval
v stavbe, keďže vykonával viac projektov naraz.

13. Žalovaný, konateľ firmy B. F., na pojednávaní poukázal na to, že žalobcovia nechali strechu zhotoviť
inej firme, z ktorého dôvodu považuje odstúpenie od zmluvy za účelové. Žalobcovia si zobrali aj atiky

– konštrukciu strechy, ktorú zadovážil. Je síce pravdou, že dodanie atiku bolo súčasťou prvej zmluvy,
následne však boli urobené zmeny a cenové ponuky, kedy atiky už boli súčasťou zmluvy, ktorá je
predmetomtohtosporu.Ouvedenommákonverzáciusožalobcomaprojektovúdokumentáciu.Kzmene
ceny predmetu diela týkajúceho sa hrubej stavby z dôvodu, že atiky mali byť predmetom druhej zmluvy
nedošlo, nakoľko došlo k zmene materiálu, z ktorého mali byť atiky vyhotovené. Hrubú stavbu ukončili

25.06.2024. Pokiaľ ide o materiál, ktorý má uskladnený, jedná sa napr. o fatrafol, lišty, pričom je toho
názoru, že tento materiál mu nikde nezoberú a nevyužije ho ani pri stavbe iného domu. Žalovaný mal
za to, že žalobcovia nemajú nárok na vrátenie celej sumy.

14. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v

tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.15. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

16. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

17. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy 30 000 eur s príslušenstvom, ktorá suma

predstavuje časť odmeny za zhotovenie diela, ktorú žalovanému ako zhotoviteľovi vyplatili. Žalobcovia
mali za to, že platne odstúpili od zmluvy o dielo uzavretej dňa 07.03.2024, z ktorého dôvodu došlo
k zrušeniu zmluvy od počiatku a zmluvné strany sú si v zmysle zmluvného dojednania strán sporu,
povinné vydať všetko, čo si navzájom plnili. Uvedené žalovaný namietal, majúc za to, že žalobcovia
nemajú nárok na vrátenie celej sumy, nakoľko z časti odmeny bol zakúpený materiál na zhotovenie diela
– strechy, pričom na streche boli vykonané aj určité práce, a to atiky.

18. V konaní bolo nesporným, že dňa 07.03.2024 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu písomnej
zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal do 15.06.2024 vykonať dielo, a to strechu na kľúč
bez okapových zvodov za odmenu celkovo v sume 38 000 eur bez DPH. Zmluvou o dielo vznikol medzi
účastníkmi záväzkovo-právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný

právny úkon, v ktorom sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo
a druhá strana žalovaný ako objednávateľ diela sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi
cenu, ktorá bola medzi stranami dohodnutá. Zároveň si strany sporu v zmluve dohodli aj podmienky
odstúpenia od zmluvy, a to v čl. VIII., v zmysle ktorého mohli žalobcovia ako objednávatelia odstúpiť
od zmluvy, ak zhotoviteľ nevykonal dielo v stanovenej lehote, ak mu vo vykonaní diela v tejto lehote

nebránili vážne okolnosti. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom, ktorý
spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas zmluvného partnera. Pre odstúpenie od zmluvy zákon
nevyžaduje osobitnú formu. Ak však zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy
musí byť písomné. Platným odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy (zániku záväzkovo-
právneho vzťahu) priamo zo zákona. Ako vyplýva z ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo

odstúpiť od zmluvy môže spočívať v zákone alebo v dohode. Ak si strany v zmluve dojednali možnosť
odstúpenia od nej, spravidla si dojednajú aj právne následky, ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda má
prednosť pred zákonom. Ako súd uviedol vyššie, v prejednávanej veci si strany sporu priamo v zmluve
o dielo dohodli odstúpenie od zmluvy, ako aj právne následky, ktoré odstúpenie od zmluvy vyvolá. Súd
tak v danom prípade posudzoval dôvody odstúpenia od zmluvy, ako aj spôsob vysporiadania nárokov

strán sporu v zmysle ich zmluvných dojednaní, pričom dospel k záveru, že žalobcovia platne odstúpili od
zmluvy o dielo, nakoľko dielo nielenže nebolo vykonané včas, ale v čase odstúpenia od zmluvy žalovaný
so zhotovením diela ani nezačal, čím došlo k naplneniu dôvodov uvedených v čl. VIII bod 2 písm. b)
zmluvy. Zároveň v konaní neboli preukázané vážne okolnosti, ktoré by žalovanému bránili dielo vykonať.

19. Žalovaný v konaní namietal, že z jeho strany došlo k zhotoveniu časti diela, a to konkrétne
k zhotoveniu atik, z ktorého dôvodu žalobcovia nemajú nárok na vrátenie celej sumy 30 000 eur.
V tejto súvislosti na pojednávaní tvrdil, že došlo k zmene zmluvy o dielo zo dňa 27.02.2024, ktorej
predmetom malo byť zhotovenie hrubej stavby od platne k atikam, kedy zhotovenie atik malo byť
súčasťou zmluvy o dielo zo dňa 07.03.2024. Uvedené tvrdenia však súdu žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal. V sporovom konaní sa pritom uplatňuje prejednacia zásada, čo znamená, že strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,
ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Ak teda malo dôjsť k zmene zmluvy o dielo a k zmene predmetu diela, bolo potrebné
aby žalovaný uvedenú skutočnosť súdu preukázal, a to aj z dôvodu, že žalobcovia zmenu zmluvy
o dielo rozporovali. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uvádzal, že môže predložiť mailovú komunikáciu so
žalobcami a projektovú dokumentáciu, tu je potrebné poukázať na to, že v danom prípade bola uzavretápísomná zmluva o dielo, a preto akékoľvek zmeny museli byť vykonané písomne (§40 Občianskeho
zákonníka). Na písomnej forme sa pritom dohodli aj strany sporu v oboch zmluvách, a to konkrétne
bod 3 Záverečné ustanovenia. Súd má za to, že mailová komunikácia, ani projektová dokumentácia

nespĺňa náležitosti písomnej formy vyžadovanej zákonom. Zároveň boli medzi stranami sporu uzavreté
dve zmluvy o dielo, preto ak atiky nemali byť súčasťou prvej, ale druhej zmluvy, bolo podľa súdu
potrebné aby došlo k písomnej zmene pri oboch zmluvách, nakoľko od predmetu diela sa odvíja aj cena
diela. Žalovaný pritom netvrdil, že by so žalobcami bol uzavretý dodatok k zmluve, resp. že by bola
uzavretá písomná dohoda, ktorá by menila alebo dopĺňala zmluvu o dielo zo dňa 27.02.2024 alebo zo

dňa 07.03.2024. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval tvrdenia žalovaného za účelové, nakoľko
dospel k záveru, že ak boli na rodinnom dome žalobcov vykonané práce týkajúce sa zhotovenia atik,
s ktorými prácami bol zadovážení aj potrebný materiál, stalo sa tak v zmysle zmluvy o dielo zo dňa
27.02.2024. Uvedené je zrejmé z čl. X. zmluvy, kde sa uvádza suma 2 000 eur za vymurovanie atiky
a priečok a naizolovanie základovej dosky. Vzhľadom na uvedené súd nemal v konaní preukázané, že
by v súvislosti s vykonaním diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo zo dňa 07.03.2024, boli zo strany

žalovaného vykonané práce, ktoré by predstavovali plnenie poskytnuté žalobcom, o ktoré plnenie by
sa mala znížiť suma 30 000 eur. Zároveň z tohto dôvodu nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného
ohľadne toho, že žalobcom dodal nejaký materiál na strechu.

20. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s odstúpením od zmluvy namietal, že oneskorenie s dokončením

diela spôsobili aj žalobcovia, s ktorými nebolo možné sa dohodnúť na pokračovaní prác, súd uvádza,
že tieto tvrdenia v konaní preukázané nemal. O to viac, ak sám žalovaný potvrdil, že hrubá stavba,
ktorej zhotovenie bolo predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 27.02.2024, bola
dokončená až 25.06.2024, t.j. po 15.06.2024 (termín zhotovenia diela zmluvy, ktorá je predmetom tohto
sporu). Nie je preto zrejmé, ako mohlo byť žalovanému bránené v dokončení diela, ak sa práce na diele

ani nezačali. K tvrdeniu žalovaného, že dokončeniu diela bránilo aj prasknutie základovej dosky, súd
uvádza, že je pravdou, že žalobkyňa 2/ na pojednávaní potvrdila, že na stavbe praskla základová doska,
z ktorého dôvodu neboli na stavbe zhruba pol roka vykonávané práce, stalo sa tak však až po tom ako
bola postavená hrubá stavba, t.j. po termíne odovzdania strechy na kľúč. Uvedenú skutočnosť, potvrdil
aj žalovaný v zápisnici ORPZ v Dolnom Kubíne o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku

ČVS: ORP-377/2-VYS-DK-2024 zo dňa 05.10.2024, kedy sám uviedol, že v rodinnom dome praskla
základová doska, ktorej zhotoviteľom bol subdodávateľ, a to po ukončení ich prác, nakoľko neuniesla
tlak všetkého materiálu, ktorý na nej bol. Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu prác týkajúcich sa
hrubej stavby došlo dňa 25.06.2024, nemohla uvedená skutočnosť ovplyvniť termín zhotovenia strechy,
nakoľko v tom čase už bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nevykonania diela v lehote

do 15.06.2024. Žalovaný v konaní ďalej namietal to, že dokončenie diela odďaľovala neskorá úhrada
faktúr zo strany žalobcov, uvedené tvrdenia súd nielenže nemal preukázané, ale sa ani netýkajú tohto
konania, keďže v konaní bolo preukázané, že k úhrade dohodnutej časti odmeny 30 000 eur došlo dňa
08.03.2024. Súd tak v konaní nemal preukázané žiadne vážne okolnosti, ktoré by bránili žalovanému
dielo, ktoré je predmetom tohto sporu, v lehote uvedenej v zmluve vykonať a riadne odovzdať.

21. K žalovaným namietaným tvrdeniam ohľadne zakúpenia materiálu na vykonanie diela súd uvádza,
že žalovaný opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal, aký materiál a za akú cenu mal byť v súvislosti
s vykonaním diela zakúpený. Zároveň nie je zrejmé ani to, kedy bol daný materiál zakúpený, teda
či pred alebo po odstúpení od zmluvy. Odhliadnuc od uvedeného sa podľa súdu nejedná o plnenie,

ktoré by bolo poskytnuté zo strany žalovaného. V zmysle dohody strán sporu sú si zmluvné strany
povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia, pričom práve z dôvodu, že žalovaný do odstúpenia od
zmluvy nevykonal na diele žiadne práce (keďže súd konštatoval, že atiky boli predmetom zmluvy o dielo
zo dňa 27.02.2024), teda neposkytol žalobcom žiadne plnenie, nevznikla na strane žalobcom povinnosť
žalovanému niečo vrátiť. Ak teda žalovaný zakúpil v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo zo dňa

07.03.2024 nejaký materiál, nič mu od 03.07.2024, t. j. od doručenia odstúpenia od zmluvy, nebránilo
v tom, aby ho dodávateľovi vrátil alebo predal a v prípade, ak by bol v tomto smere stratový (vznikla by
mu škoda), žiadal žalobcov o zaplatenie rozdielu, ktorý mu v súvislosti s nákupom materiálu vznikol. Je
potrebné podotknúť, že žalovaný je spoločnosťou, ktorá sa zameriava na výstavbu rodinných domov,
preto súd nerozumie tvrdeniu žalovaného, že materiál nevyužije pri stavbe iného domu. Zároveň súd

nevidí ani dôvod, pre ktorý by nebolo možné, v prípade, ak žalovaný disponuje potvrdeniami o nákupe
materiálu, tento vrátiť dodávateľovi.22. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobcovia platne odstúpili od zmluvy
o dielo zo dňa 07.03.2024, z ktorého dôvodu sú si strany sporu v zmysle dojednania povinné vráti
vzájomne poskytnuté plnenia, žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

23. Na záver súd uvádza, že pokiaľ žalovaný žiadal odročiť pojednávanie za účelom kontaktovania
právnika a predloženia všetky dokladov, ktoré k pejednávanej veci má, súd žiadosti žalovaného
nevyhovel. Žalovaný bol o koncentrácii konania, teda o povinnosti predkladať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení riadne poučený, a to uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 13Csp/4/2025-51

zo dňa 24.02.2025, v rámci ktorého uznesenia bol poučený aj o tom, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovanému bolo spolu s uznesením zaslané aj
poučenie o procesných práva a povinnostiach strán sporu, v ktorom bol osobitne poučený aj o možnosti
zastúpenia. Predmetné uznesenie spolu s poučením strany sporu bolo žalovanému doručené dňa
12.03.2025. Žalovaný tak mal dostatok času splnomocniť na zastupovanie v konaní advokáta a súdu
predložiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,čosavšaknestalo.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajna

to, že skutkové tvrdenia ohľadne zmeny zmluvy o dielo začal žalovaný tvrdiť až na pojednávaní konanom
dňa 18.06.2025. Odhliadnuc od uvedeného, súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že akékoľvek zmeny
zmluvy o dielo museli byť urobené písomne, pričom sám žalovaný netvrdil, že by bol urobený dodatok
k zmluve, poukazoval len na mailovú komunikáciu a projektovú dokumentáciu. Súdu nie je zrejmé aké
iné dôkazy týkajúce sa veci samej mal žalovaný na mysli. Odročenie pojednávania by preto nemuselo

priniesťpožadovanýúčelazbytočnebytakvyvolaloďalšietrovykonania.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
aj na kontradiktórnosť konania, ktorého podstatou je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť
využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Žalobcovia
počas celého konania zotrvali na tom, že v čase odstúpenia od zmluvy neboli na diele vykonané žiadne
práce, žalovanému preto bola daná možnosť na to, aby dôkazy preukazujúce opak predložil, čo sa však

nestalo.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť sumu 30 000 eur, čím sa dostal do omeškania, z ktorého
dôvodu súd žalobcom okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania.

Žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy Výzvou na vrátenie finančných prostriedkov
zo dňa 01.07.2024, v rámci ktorej výzvy bol žalovaný povinný vrátiť dlžnú sumu do 7 dní od jej prevzatia.
Žalovaný výzvu prevzal dňa 03.07.2024 avšak dlžnú sumu neuhradil, z ktorého dôvodu sa dostal do
omeškania deň po uplynutí lehoty na zaplatenie, t.j. od 11.07.2024. Výška úrokov z omeškania podľa
§ 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., predstavuje sadzbu 5 % ročne, t.j. základná úroková sadzba

ECB vo výške 4,25 % (ku dňu omeškania) po pričítaní 5 % predstavuje 9,25 %.

27. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko boli žalobcovia v
konaní plne úspešní, pretože súd žalobe vyhovel, priznal im súd voči neúspešnému žalovanému právo

na plnú náhradu trov konania, pričom o jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.