Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203294
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom

Dvořákov nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 48 113 671, právne zastúpeného: JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 1.770,48 Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.342,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.342,70 Eur od 07.12.2021 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Bardejov dňa 20.11.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.770,48 Eur, úrok vo výške 1.043,58 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.770,48 Eur od 7.12.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a
trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom
zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 2 000.00 €, ktorý sa žalovaný
zaviazaluhradiťformouzmluvnedojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Vrozporesozmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a
včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť
vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej

výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v zmysle čl. 3, bod
3.2 písm. d) úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej
splátky splatnej dňa 20.08.2021. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 29.11.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-
dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi
sa tak od 07.12.2021 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný
bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru.

Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 1.770,48 €, spolu s príslušenstvom,
ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca v tomto konaníuplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi
celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 20.12.2024, avšak k tejto sa nevyjadril.

4. Na výzvu súdu žalobca v podaní doručenom súdu 7.2.2025 uviedol, že žalovaný sa poskytnutý úver
v sume 2.000,00 € zaviazal splácať formou 96 pravidelných mesačných anutiných splátok á 36,16 €.
Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 3.471,36 €. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z

úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok. Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 657,30 €. Uvedené
vyplýva z prílohy k žalobe s názvom prehľad splátok a úhrad k zmluve číslo XXXXXXXXXX. Z úhrad
v celkovej sume 657,30 € zaplatenej žalovaným bolo na istinu úveru 229,52 €, zvyšná časť v sume
427,78 € bola započítaná na úhradu úrokov. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená istina,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu predstavuje sumu 1.770,48 Eur s príslušenstvom a taktiež
nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s

úveromaplnenímzapočítanýmnaúhraducelkovýchnákladov.Poodpočítanísumy427,78€započítanej
na úhrady úrokov od celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 1.471,36 € sme si v žalobe uplatnili
neuhradené zmluvné úroky vo výške 1.043,58 €. Z prehľadu splátok a úhrad, ktorý sme priložili ako
prílohu k žalobe jasne vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelne mesačné splátky nesplnil
riadne a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny sme poslednou výzvou pred zosplatnením zo

dňa 25.10.2021 upozornili žalovaného na omeškanie so splácaním úverových splátok. Výzvu spolu s
doručenkou sme okresnému súdu predložili v prílohe žaloby. Zároveň sme žalovaného upozornili, že
pre prípad nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko
žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, sme v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ
listom zo dňa 24.11.2021 úver predčasne zosplatnili pre splátku splatnú 20.08.2021.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.3.2025, na ktoré sa nedostavil bez
ospravedlnenia žalovaný. Ani žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom
sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní vopred ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti.

6. Postupujúc podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu
žalobcu, pričom pri oboznamovaní podaní a listinných dôkazov strán sporu postupoval podľa § 204
CSP s tým, že oboznámil nasledovné podania a listinné dôkazy: žaloba na č.l. 1-2, III. upomienka na
č.l. 4, vyhlásenie okamžitej splatnosti na č.l. 5, doručenky na č.l. 6, zmluva o spotrebiteľskom úvere na

č.l. 7-9, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere na č.l. 9-11, informácie o finančnom
sprostredkovaní na č.l. 11-12, súhlasy na č.l. 13-14, údaje žiadosti na č.l. 15-16, kópia OP na č.l. 17,
výplatné pásky na č.l. 18, prehľad splátok a úhrad na č.l. 19-21, dáta dopytu na č.l. 22-26, vyjadrenie
žalobcunač.l.47-48,podaniežalobcuzodňa05.3.2025akoajostatnýobsahspisuazistiltentoskutkový
stav:

7. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX medzi žalobcom (v tom čase pod obchodným názvom Amico Finance a.s.) ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Základné podmienky spotrebiteľského úveru sú uvedené v bode
2 nasledovne: druh úveru – bezúčelový spotrebiteľský úver; výška úveru 2.000 Eur; úroková sadzba

fixná 16,50 % ročne; počet splátok 96; výška splátky 36,16 Eur; splatnosť splátok 20. dňa v mesiaci,
splatnosť prvej splátky 20.2.2020 a poslednej 20.1.2028; celková čiastka na zaplatenie 3.471,36 Eur;
celkové náklady 1.471,36 Eur; RPMN 16,50 %. Konkretizované sú aj predpoklady použité na výpočet
RPMN, uvedený je jeho vzorec a vysvetlenie všetkých jeho symbolov.

8. V bode 3.2 zmluvy pod písm. d/ bolo dohodnuté právo veriteľa žiadať od dlžníka zaplatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý sa stane okamžite splatným, ak je dlžník v omeškaní s
úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok
ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

9. Zmluva bola podpísaná sprostredkovateľom veriteľa REALITNÝ SVET s.r.o. a žalovaným.

10. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný zaplatil celkovo sumu 657,30 eur.11. Treťou upomienkou z 25.10.2021 žalobca písomne vyzval žalovaného na okamžitú úhradu
omeškaných splátok vo výške 108,48 Eur. Zároveň ho upozornil, že ak neuhradí ani splátku splatnú
20.8.2021 vo výške 36,16 Eur najneskôr do 25.11.2021, bude veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú

splatnosť úveru. Tento list žalovaný prevzal dňa 4.11.2021. Ani časť svojho dlhu žalovaný nezaplatil,
preto listom z 24.11.2021 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, svoju pohľadávku vyčíslil na
1.862,38 Eur a vyzval žalovaného na jej úhradu do 7 dní od doručenia tohto listu. Tento list žalobca
prevzal dňa 29.11.2021.

12. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy XX.X.XXXX.

13. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce
sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa

odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

14. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.17)

19. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

20. Podľa § 7 ods. 16 citovaného zákona veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úverya)spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b)s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 citovaného zákona vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 19 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

23. Podľa § 7 ods. 20 citovaného zákona na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 23 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa

limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

25. Podľa § 7 ods. 41 citovaného zákona opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na
zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie

údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška
tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na
podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa
osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto
limitu,

f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

26.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne

označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

27. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

28. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
c) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
d) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazanéhospotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

29. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

30.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomobdobí,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu.

36. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a preto je potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre
dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „smernica“)).

38. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci E. F. G. B. a H. C. I. (J./XX) a medzi B. G. B.
K. A. C. B. K. L. a spol., spojené prípady J./XX K. J./XX je vyvoditeľná obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými

a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

39. Súd preskúmal na základe uvedeného predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom po jej
posúdení musel konštatovať, že spotrebiteľský úver medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť
ako bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie skúmania bonity žalovaného.

40. Vychádzajúc z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom

konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť

vyplývajúcu mu z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť predpokladá overenie
údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa
dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú
napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o
priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými

informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

41. Veriteľ v zmysle § 7 a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je pri posúdení úverovej schopnosti
klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i
skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou

pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je

možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo
ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa

tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných,
tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých
je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať akosituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).

42. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, pričom

jeho výdavky skúmal len pro forma a úplne bez odbornej starostlivosti.

43. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-679/18 „ Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí

pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s

povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe“.

44. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je

veriteľ povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať
nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a
zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra
2014, J. J. M., C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, B. J./XX, G.:J.:XXXX:XXX, bod40,
a z 5. marca 2020, E., J./XX, G.:J.:XXXX:XXX, bod 20). Taká povinnosť tým, že má chrániť

spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich zásadný
význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, B., J./XX, G.:J.:XXXX:XXX, bod41, a z 5. marca
2020, E., J./XX, G.:J.:XXXX:XXX, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

45.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,žežalobcapristúpilkposudzovaniu

bonity žalovaného, bez riadnej odbornej starostlivosti, resp. ju v tomto prípade hrubo zanedbal, keďže
vychádzal len z príjmu žalovaného, pričom nedôsledne sa zaoberal výdavkami žalovaného, pričom
už len z dát dopytu, ktoré predložil súdu je zrejmé, že žalovaný bol „preúverovaný“, keď okrem 16
ukončenýchsplátkovýcha2ukončenýchnesplátkovýchúveroch,malvčaseposkytovaniaúveruďalších
8 existujúcich splátkových úverov a jeden úver z kreditnej karty. Z uvedených dát dopytu je zrejmé, že

žalovaný mal v čase uzatvorenia zmluvy existujúci úver vo finančnej inštitúcii D. s dátumom poslednej
aktualizácie XX.X.XXXX, dátumom poslednej delikvencie XX.X.XXXX, celkovou čiastkou úveru 800 eur
a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.253 Eur. Ďalej mal úver vo finančnej inštitúcii D. s dátumom
poslednej aktualizácie XX.X.XXXX, dátumom poslednej delikvencie XX.X.XXXX, celkovou čiastkou
úveru 1.100 Eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.758 Eur (leasing na spotrebný tovar). Ďalej

mal úver vo finančnej inštitúcii D. s dátumom poslednej aktualizácie XX.X.XXXX, celkovou čiastkou
úveru 1.000 Eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.439 Eur (leasing na spotrebný tovar). Ďalej
mal úver vo finančnej inštitúcii D. s dátumom poslednej aktualizácie XX.X.XXXX, celkovou čiastkou
úveru 1.400 Eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 2.389 Eur. Ďalej mal úver vo finančnej
inštitúcii N. s dátumom poslednej aktualizácie XX.XX.XXXX, celkovou čiastkou úveru 690 Eur, dátumom

poslednej delikvencie XX.X.XXXX a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 748 Eur. Ďalej mal úver vo
finančnej inštitúcii D. s dátumom poslednej aktualizácie XX.X.XXXX, celkovou čiastkou úveru 1.500 Eur,
dátumom poslednej delikvencie XX.XX.XXXX a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 2.418 Eur. Ďalej
mal úver vo finančnej inštitúcii N. s dátumom poslednej aktualizácie XX.XX.XXXX, celkovou čiastkou
úveru 1.170 Eur, dátumom poslednej delikvencie XX.X.XXXX a zostávajúcou istinou a príslušenstvom

1.149 Eur. Ďalej mal úver vo finančnej inštitúcii N. s dátumom poslednej aktualizácie XX.XX.XXXX,
celkovou čiastkou úveru 3.920 Eur, dátumom poslednej delikvencie XX.X.XXXX a zostávajúcou istinou
a príslušenstvom 4.326 Eur. Okrem toho mal v čase poskytnutia úveru aj existujúci kontrakt s finančnouinštitúciou D. s dátumom poslednej aktualizácie XX.X.XXXX zostávajúcou istinou a príslušenstvom vo
výške 6664 eur. Iné výdavky vôbec neskúmal.

46. Už len tento dôkaz - dáta dopytu preukazuje, že žalobca nepostupoval pri posudzovaní nákladov
žalovaného s odbornou starostlivosťou, pokiaľ z uvedených dát je zrejmé, že žalovaný je preúverovaný
a v temer v každom jednom úvere bol v čase poskytnutia uvedených dát so splácaním úveru v omeškaní.
Žalovaný má 9 existujúcich úverov (8 splátkových + 1 kreditná karta), pričom všetky z nich sú v úvode
úverovania (uzavreté v krátkom čase po sebe) s tým, že temer všetky okrem úveru zo dňa XX.X.XXXX

s finančnou inštitúciou D. a úveru zo dňa XX.X.XXXX s finančnou inštitúciou D., pričom pri všetkých
ostatných bol v krátkom čase pred poskytnutím úveru v omeškaní so splácaním, preto už len tento fakt
nemožno posúdiť inak ako konanie bez odbornej starostlivosti, resp. realizovanej len pro forma, pričom
okrem tohto vôbec neprevereného stavu, neskúmal vôbec zistené a preverené iné jeho výdavky.

47. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len

na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na
tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard
posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019 najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku).

48. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že posúdenie bonity žalovaného nespĺňalo štandardy. Tu treba
pripomenúť odbornú starostlivosť dodávateľa, pričom nemožno vychádzať len z tvrdení, či čestného
prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch
spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Ako už bolo spomenuté žalobca

riadne nepreveril výdavky žalovaného (vôbec neprihliadal na to, že žalovaný je v krátkom čase pred
poskytnutím úveru, bol temer s každým úverom v omeškaní, resp. meškal so splátkami a vôbec
nepreveril iné jeho výdavky). Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce,
keďže nejde o náležité preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie výdavkov
žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval a zároveň v rozpore s reálnym stavom prihliadal na

nereálny príjem žalovaného. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že došlo k hrubému porušeniu
povinnosti veriteľa zistiť a spracovať reálnu výšku príjmu žalovaného a výšku nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré
dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil (podporne viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/130/2019).

49.Veriteľnezohľadňoval,neposúdilanepreverilvýdavkovúzložkužalovaného,pokiaľideoekonomický
status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou starostlivosťou. Nejedná
sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti
vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ

nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovaného. Iba ich vzájomným
porovnanímjemožnévyhodnotiť,čispotrebiteľjedostatočnesolventnýačipravdepodobnevbudúcnosti
(minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity
žalovanéhozostranyveriteľajepotrebnépovažovaťzaúplneformalistické(podporneviďnapr.rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

50. Súd sa stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn.
6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 a na ne odkazuje: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie
ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť
bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec

nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho
zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na
finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti,
pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé,čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od

neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

51. V tejto súvislosti súd poukazuje aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a
rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské
štáty by mali prijať vhodne opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz
úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu
napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách

spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou.
Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne
alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v

smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo dňa 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností
úverovýchinštitúcii,veriteliabymalibyťzodpovednízaindividuálnekontrolyúverovejbonityspotrebiteľa.
Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy
príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by
tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne

a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

52. Záver súdu vo vzťahu k nutnosti riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa nemôže byť pre
žalobcu prekvapujúci a neočakávaný, keďže v mnohých rozhodnutiach všeobecných súdov dôsledok
nesplnenia povinnosti bol vyslovený. Len na margo viď napr. na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020 a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/130/2019
zo dňa 27.02.2020, z ktorého citujúc: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na
pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po
vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre
účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“ Podobne v rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019 je ohľadom nutnosti náležite posúdiť bonitu
spotrebiteľa, súd druhej inštancie uvádza: „je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č.
129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka

musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy.
Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva
z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny
a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými
dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie

ačimutedazostávadostatokfinančnýchprostriedkovnasplácanieúveru.Vkonanížalobcanepreukázal
splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil
zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov“.

53. V predmetnej veci je však potrebné konštatovať aj to, že nielen pre nepreukázanie postupu podľa §
7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a následku v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, ale beztak by zmluva v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná, a to pre rozpor
daného dojednania s dobrými mravmi.

54. Dobré mravy (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

55. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a
nato, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá.
V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny)
za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným

(obvyklým)spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška
úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s
prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

56.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané

úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

57. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu nad
5 rokov v období A. XXXX, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,56 % ročne. Výška
úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 16,50 % ročne. Úroková sadzba

predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri
úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška
úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

58. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa

priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy.“

59. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a

vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch v
kontexte s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, resp. túto bezúročnosť spôsobila aj neplatná časť zmluvy v časti úroku z úveru. Žalovaný je
teda povinný veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, ktorú predstavuje suma vo výške 2.000 Eur.
Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma 2.000 Eur a na úver zaplatil sumu

657,30 Eur, preto súd žalobcovi priznal rozdiel medzi týmito sumami t.j. 1.342,70 Eur a v prevyšujúcej
časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.

60. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
žalovanej sumy od 7.12.2021 do zaplatenia.

61. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.62. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

63. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

64. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd

priznal žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov nárok na
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.342,70 Eur a to odo dňa 7.12.2021, teda dňom
nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom v zmysle doručeného
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s bodom 10.3 zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný

úrok z omeškania.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.770,48 Eur a úroku 1.043,58 Eur (spolu 2.814,06 Eur (100
%)), úspešným bol v časti súdom priznanej sumy 1.342,70 Eur (48 %) a v zamietavej časti

(52%) bol procesne neúspešným. Z uvedeného plynie, že strany sporu majú obdobný úspech, preto súd
vyslovil postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365

ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.