Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3223200185
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3223200185.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Železničiarska
3191/18, IČO: 51 643 359, proti žalovanej D. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., G. XX/X, zastúpenej JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom
Trenčín, Jilemnického 2, IČO: 31 202 551, o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. BN - 2C/10/2023 – 119
zo dňa 26. februára 2025 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. BN -
2C/10/2023 – 156 zo dňa 06. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. BN - 2C/10/2023 – 119 zo dňa 26.02.2025 r u š í a

v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. BN - 2C/10/2023 – 156 zo dňa 06.06.2025 r u š í a
v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu a vo výroku II. priznal

žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal určenia, že je v spoluvlastníckom pomere 1/2 (slovom jedna polovica) vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, ktorý je vedený H. I. J. E. J., okres: J. E. J.,
obec: C. D., k. ú. C. D. ako: - pozemok reg. „C“ s par. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, pozemok reg. „C“ s par. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, pozemok reg. „C“ s par. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, pozemok reg. „C“

s par. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, rodinný dom so súpisným číslom
XXX, postavený na pozemku reg. „C“ s par. č. XXX/X. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa
§ 137 písm. c) CSP. Uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne
úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom právnom určení. V danom prípade uvedená podmienka splnená nebola, nakoľko nejde
o prípad určovacej žaloby ako prostriedku ochrany porušeného práva, pretože žalobca touto žalobou

nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, nakoľko
vlastnícke právo žalovanej je nesporné medzi stranami, ale ide mu len o vyplatenie nákladov, ktoré do
nehnuteľnostiinvestoval,resp.oužívaniedanejnehnuteľnosti,tedaoplnenie,ktoréhosamôžedomáhať
žalobou na plnenie. Preto postavenie žalobcu z pozície spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností
nemôže byť neisté. Súd preto zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom matky žalobcu o
tom, kto uhrádzal náklady ako aj splátky hypotéky vo vzťahu

k dotknutým nehnuteľnostiam a taktiež oboznámením listín zo spisu z konania o vypratanie
nehnuteľností za účelom oboznámenia konkrétnych listín o podaní trestného oznámenia žalovanou nažalobcu. Z dôvodu, že žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal,
predstavoval nedostatok naliehavého právneho záujmu už samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý
určovacia žaloba nemohla obstáť, a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Ak súd dospel k

záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, bolo potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť pritom podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú
existenciu takéhoto záujmu (bez skúmania vecnej stránky žaloby), inak musí žalobu ako neprípustnú
zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Pre posúdenie súdu

preto netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaná strana vôbec urobila.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacej žaloby. Pokiaľ ide o trovy konania, súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej
žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, označiac odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedol, že s odôvodnením a závermi uvedenými v napadnutom
rozsudku sa nestotožňuje. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím svojvoľným, trpí absenciou riadneho
odôvodnenia, absenciou riadneho vysporiadania sa
s procesom dokazovania a nevysporiadaním sa so všetkými relevantnými okolnosťami
a tvrdeniami žalobcu. Súd nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil

a odmietol relevantné návrhy na vykonanie dokazovania. V otázke naliehavého právneho záujmu
žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, konkrétne
na Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.03.2015, sp. zn. 6Co/25/2015, ako aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 6Cdo/179/2010. Podľa žalobcu na jeho strane
nepochybne existuje naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva, keďže toto určenie,

akoužvpodanejžalobeuviedol,jenevyhnutnýmpodkladomprevykonaniezmenyvzápisevlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností. Právne postavenie žalobcu je neisté a bez požadovaného určenia
bude jeho právo naďalej ohrozené. Žalobca sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu o absencii
naliehavého právneho záujmu. Zo strany súdu neboli vykonané dôkazy, ktoré žalobca navrhoval
vykonať, pričom toto rozhodnutie súdu nebolo ničím odôvodnené. Zároveň ide o dôkazy, ktoré sú

nevyhnutne potrebné na skutkové a právne posúdenie danej veci. Bez týchto dôkazov nie je možné
vo veci meritórne rozhodnúť. Je povinnosťou súdu zisťovať skutkový stav, a to na základe vo veci
navrhnutých a predložených dôkazov zo strany strán sporu, pričom tak v tomto prípade nebolo a z toho
dôvodu má žalobca za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby na základe
zistenýchskutočnostívovecirozhodol.Sohľadomnauvedenéjenapadnutýrozsudoknezákonnýamalo

by dôjsť k jeho zrušeniu. Súd rozhodol svojvoľne, v rozpore so zisteným skutkovým stavom, na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Rozhodnutie tiež možno v podstatnej časti považovať za nepreskúmateľné
a zmätočné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že ani jeden zo žalobcom uvedených
odvolacích dôvodov neobstojí a nezakladá dôvod na podanie odvolania voči uvedenému rozsudku.
Žalobca odvodzuje svoj právny nárok na podielové spoluvlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam poukazom na investovanie vlastných financií do týchto nehnuteľností,

ktoré sú vo vlastníctve žalovanej. V tejto súvislosti niet sporu o tom, že žalobca investoval svoje finančné
prostriedky do splátok hypotekárneho úveru na ťarchu žalovanej.
K tomu však žalovaná už vo svojich vyjadreniach uviedla, že je ochotná so žalovaným o tom rokovať
a takto vynaložené financie mu uhradiť. To však samo o sebe nie je právnym dôvodom na zmenu
vlastníctva súdnou cestou a ani to nezakladá naliehavý právny záujem na obmedzení žalovanej vo

vykonávaní jej vlastníckeho práva. Rovnako tak dôvodom na zmenu vlastníctva súdnou cestou nie je ani
fakt, že žalobca investoval svoje financie do predmetných nehnuteľností s tým „aby tam mohol bývať“.
Ak totiž žalobca zhodnotil cudziu vec tým, že do nej investoval svoje financie s akoukoľvek pohnútkou
vo vlastný prospech, avšak bez relevantnej listiny, potom ide skôr o jeho neopatrnosť, či nedostatok
právneho vedomia.

Z formálno-právneho hľadiska je notorietou, že práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo
zanikajú vkladom do katastra nehnuteľností. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal naliehavý právny
záujem na učení, že tu je vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (v jeho prospech) tak, ako to má
na mysli ust. § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo jealebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť ani prelomiť
zásadu hodnovernosti a záväznosti katastra nehnuteľností relevantnými dôkazmi, na základe ktorých

by táto nehnuteľnosť nemala byt' výlučným vlastníctvom žalovanej. Žalovaná považuje za nadbytočný
a nepotrebný výsluch matky žalobcu ako základný dôkazný prostriedok súdneho konania, nakoľko
tento výsluch by nijakým spôsobom nemohol zmeniť vyššie uvedené skutočnosti, t. j. nepreukázal by
naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva a už vôbec by nespochybnil zásadu
hodnovernosti a záväznosti katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil

podľa žalovanej predložené tvrdenia a dôkazy vecne aj právne správne, a preto navrhla aby odvolací
súd odvolanie žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vrátiť

vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva
z procesných dôvodov, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

6. Odvolacie námietky žalobcu boli koncentrované najmä na tvrdenia o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení, na tvrdenia o nevykonaní žalobcom navrhnutých a pre
rozhodnutiepotrebnýchdôkazov,vdôsledkučohonebolnáležitezistenýskutkovýstav,akoajnatvrdenia
o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

7. Žalobca ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP). Odvolací súd z obsahu odvolania zistil (posúdiac
odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu), že žalobca uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,keďnamietalnedostatky
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
právspojenýchsosúdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným

zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana

navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie
označených nehnuteľností, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

13. Žalobca sa tak domáhal určenia, či tu právo je. Takáto žalobca je procesne prípustná v prípade,
že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie

žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté.

14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že
žalobca ňou nesleduje zosúladenie zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, ale ide
mu len o vyplatenie jeho investícií do sporných nehnuteľností, resp. o užívanie sporných nehnuteľností,

čoho sa môže domáhať žalobou na plnenie.

15. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca síce v žalobe
uvádza skutkové tvrdenia ohľadne jeho investícií do sporných nehnuteľností, označuje žalovanú ako
ich vlastníčku a tiež uvádza okolnosti týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností jeho osobou,

avšak domáha sa určenia vlastníckeho práva, ktoré odvodzuje od zhodnotenia nehnuteľností jeho
osobou s odkazom na konkrétnu zmluvu a zároveň dôvodí svojím neistým postavením, ako aj tým, že
požadované určenie je nevyhnutným predpokladom pre zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri.

16. Žalobca sa teda domnieva, že zhodnotením nehnuteľností v nadväznosti na ním označenú zmluvu

by mal byť podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Pre posúdenie existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení nie je podstatné, či žalobcovi v dôsledku ním opísaných
skutočností vzniklo alebo nevzniklo vlastnícke právo v ním tvrdenom rozsahu, podstatné je, že žalobca
ho odvodzuje od ním tvrdených skutočností, domáha sa jeho určenia, a to aj s cieľom posilniť svoje
právne postavenie a docieliť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Z uvedeného

je teda zrejmé, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, a preto keď súd
prvej inštancie zamietol žalobu z procesného dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, v dôsledku čoho sa potom nezaoberal vecnou stránkou sporu, postupoval
procesne nesprávne a svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

17. Zároveň je potrebné dať za pravdu žalobcovi aj pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce uvádza, aké dôkazy vykonal,
avšak v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP neuviedol, ktoré skutočnosti považoval z vykonaného
dokazovania za preukázané. Žalobca pritom tiež namieta, že súd nesprávne zistil skutkový stav,
no z napadnutého rozsudku ani nie je zrejmé, aký skutkový stav vôbec súd prvej inštancie zistil.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tiež vnútorne rozporné, resp. nejasné, pretože na jednej strane
súd tvrdí, aké dokazovanie vykonal (ods. 3. rozsudku), no neuvádza nič o tom, čo z vykonaných dôkazov
zistil, a zároveň uvádza (ods. 9. rozsudku), že: „Ak súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, bolo potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania
ďalšieho dokazovania.“. Z tohto odôvodnenia nie je zrejmé, aké ďalšie dokazovanie nebolo potrebné

vykonať, keď súd nejaké dokazovanie vykonal, no neuviedol z neho plynúce skutkové zistenia, pričom
konkrétne dôkazy, ktoré nevykonal, uvádza v ods. 8 odôvodnenia. Z uvedeného kontextu tak nie je
zrejmé, čo mal súd na mysli pod pojmom „ďalšie dokazovanie“.

18.Keďžesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcuna

požadovanom určení, v dôsledku čoho sa už vecne žalobou nezaoberal, ale túto zamietol z procesných
dôvodov jej neprípustnosti, a zároveň je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné a zmätočné,
zaťažil súd konanie takými vadami, ktoré predstavujú porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces,a ktoré zároveň nemožno napraviť v odvolacom konaní, a preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, v ďalšom konaní súd prvej inštancie nariadi vo veci samej pojednávanie, na ktorom zopakuje
vykonanédokazovanie,skutočnostipreukázanévykonanýmdokazovanímuvedenievnovomrozhodnutí
(rozsudku) a všetky vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach v súlade

sustanovením§191CSPadôslednesavysporiadaajsargumentáciouobochstránvkonanívrozsudku,
ktorý bude spĺňať náležitosti podľa § 220 CSP v zmysle vyššie uvedeného. Súd najmä uvedie,
aké skutočnosti sú konkrétnymi dôkazmi preukázané a následne vyhodnotí, či v dôsledku takýchto
skutočností vzniklo alebo nevzniklo vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ súd
akékoľvek dôkazné návrhy strán neakceptuje, rozhodne na pojednávaní o nevykonaní konkrétnych
dôkazov

a v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré to boli a prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Súd musí
v odôvodnení uviesť všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, a ktoré nevykonal, ako aj dôvody, pre ktoré
tak postupoval.

20. Uznesením č. k. BN - 2C/10/2023 – 156 zo dňa 06.06.2025 súd prvej inštancie rozhodol o návrhu

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.05.2025 tak, že tento návrh odmietol podľa §
327 CSP. Uviedol, že zo žalobcom formulovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu
nie zrejmé, ako presne má byť formulovaný výrok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak,
aby bol vykonateľný. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.05.2025 nie je
dostatočne zrozumiteľný a určitý, aby bolo prípadné rozhodnutie súdu o jeho nariadení aj následne

vykonateľné, pričom súd nemôže
z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany sporu alebo jeho zástupcu.

21. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že jeho bývala partnerka
neprimerane zasahuje do života jeho rodiny. Dala odpojiť od energii rodinný dom, o ktorý sa súdia. V

tomto dome žije žalobca s ich spoločným synom K.
a už 4 týždne sú bez energií. Energie boli na meno žalobcu, tak nemala žiadny dôvod na ich odpojenie.
Napadnuté uznesenie žalobcu šokovalo. Ak súdu niečo chýbalo, mohol si to od žalobcu požiadať a
obratom by doručil čokoľvek by bolo potrebné, prípadne súd mohol vytýčiť pojednávanie a tam by
žalobca prípadne nedostatky vysvetlil a doložil. Navrhol, aby výroková časť mala asi takéto znenie: K.

D. C. sa až do odvolania – zrušenia tohto neodkladného opatrenia zakazuje akákoľvek manipulácia
s uvedenou nehnuteľnosťou, a to hlavne vstup do nehnuteľnosti, manipulácia s energiami, predaj,
prenájom a všetko, čo by mohlo znehodnotiť túto nehnuteľnosť. Ďalej sa pani C. D. prikazuje znášať
v plnom rozsahu náklady na ňou už vykonané odpojenie a následné pripojenie nehnuteľnosti
k energiám do pôvodného stavu pred jej zásahom.

22. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal i predmetné napadnuté uznesenie podľa § 379
a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

23. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

24. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

25. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26.Podľa§327CSPAknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
22.05.2025 za dostatočne zrozumiteľný a určitý z dôvodu, že z neho nie je zrejmé, ako presne má byť

formulovaný výrok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bol vykonateľný.

28. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 22.05.2025 má síce vady, avšak tieto nie sú takého charakteru, že by bránili
pokračovaniu v konaní. Predmetný návrh žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa požiadavky
kladené Civilným sporovým poriadkom na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takej kvalite

a v takom rozsahu, že o ňom možno konať a rozhodnúť.

29. Civilný sporový poriadok okrem všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia upravuje aj jeho osobitné náležitosti. Okrem iného z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Takto formulovanú

zákonnú požiadavku na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vykladať
formalisticky prísne v neprospech strany sporu a v tomto duchu nemožno posudzovať návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedenej zákonnej požiadavke na náležitosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nezodpovedá taký výklad, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia presne
formuloval výrok neodkladného opatrenia, ako to v napadnutom uznesení vyhodnocuje súd prvej

inštancie. Na druhej strane má byť návrh formulovaný tak, aby jeho formulácia nebránila pokračovať
v konaní.

30. Žalobca v podanom návrhu uviedol, že žiada o ochranu, aby sa nedalo s domom manipulovať až
dokedy sa nerozhodne, čo bude s domom ďalej a tiež žiada opätovné pripojenie k energiám, ktorého

náklady má znášať žalovaná. Návrh žalobcu je potrebné posudzovať ako celok (aktuálne už aj spolu
s tým, čo uviedol v odvolaní – zákaz vstupu žalovanej, predaj, prenájom domu, úhrada nákladov
a pod.) z hľadiska jeho obsahu a nie formalisticky požadovať od strany sporu, aby určitou vetou
presne formulovala budúci výroku neodkladného opatrenia. Takáto požiadavka zo zákonnej úpravy
náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva a je v rozpore aj so zmyslom

a účelom neodkladného opatrenia, ktorým má byť zabezpečená rýchla a účinná ochrana ohrozených
alebo porušených práv, čomu nezodpovedá taký výklad náležitosti návrhu zo strany súdu, ktorý kladie
nedôvodne zvýšené požiadavky na presnosť a precíznosť návrhu.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že primárnou úlohou súdov je poskytnúť spravodlivú

a účinnú ochranu porušeným resp. ohrozeným záujmom a subjektívnym právam. V tejto súvislosti čl.
6 ods. 2 CSP a § 160 ods. 2 CSP ukladá súdom povinnosť zohľadňovať špecifické potreby strán
sporu vyplývajúce z ich sociálneho postavenia. Čl. 11 CSP ukladá súdu povinnosť úkony strán sporu
posudzovať s prihliadnutím na ich obsah, pričom v zmysle čl. 17 CSP súd postupuje bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Výklad

a používanie ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne náležitostí podaní a ich odmietaní musí
v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Všeobecný súd musí vykladať
a používať vyššie citované ustanovenie Civilného sporového poriadku v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán
sporu, ktoré nemá oporu v zákone, ktoré ide nad rámec zákona alebo nemá základný význam pre
ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Civilný sporový
poriadok umožňuje odmietnuť návrh podľa § 327 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky
návrhu pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez

zásadnejších prekážok. K uvedenému odvolací súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR z 27.
októbra 2004, sp. zn. II. ÚS 174/04, nález Ústavného súdu SR z 24. septembra 2008, sp. zn. II. ÚS
154/08, a uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 30. apríla 2013, sp. zn. 2 Cdo 279/2012.32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

33. Súd prvej inštancie bude povinný o podanom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
znovu konať, t. j. skúmať, či žalobca osvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného
opatrenia, teda či sú splnené podmienky tak z hľadiska osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, ako aj z hľadiska potreby bezodkladnej úpravy pomerov. To, akého neodkladného
opatrenia sa žalobca domáha, posúdi súd nielen podľa obsahu návrhu z 22.05.2025, ale už aj v kontexte
jeho odvolania voči uzneseniu, ktorým bol jeho návrh odmietnutý.

34. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má
možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).