Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Jana Kordošová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/113/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207752
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207752.1
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výživného medzi plnoletými osobami a vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A.: B., narodená XX.X.XXXX a C., narodená XX.X.XXXX, D. E. F. G.; deti matky: H. A., narodená
XX.X.XXXX, bytom I. XXX (navrhovateľka, manželka), zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth,
s. r. o., J. XXXX/XX, A., a otca: F. A., narodený X.X.XXXX, bytom obec I. (manžel); o neodkladných
opatreniach, takto
r o z h o d o l :
I. Návrhy sa z a m i e t a j ú.
II. Maloletým deťom sa na zastupovanie v tomto konaní ustanovuje opatrovník Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.10.2025 domáhala vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by súd jednak dočasne do rozvodu manželstva účastníkov zveril
maloleté deti C. a B. A. do osobnej starostlivosti matky. Ďalej navrhovateľka žiadala upraviť styk detí
s otcom po dohode s matkou a so súhlasom maloletých detí. Napokon navrhla dočasne zaviazať
otca prispievať na výživu dcér sumou po 250 eur mesačne každej z nich k rukám matky a takisto na
svoju výživu žiadala navrhovateľka priznať neodkladné výživné od manžela vo výške 300 eur mesačne,
lebo životná úroveň manželov nie je rovnaká, manželka je nerovnomerne zaťažovaná vyživovacou
povinnosťou voči deťom, navyše sa o deti osobne stará, denne zabezpečuje všetky ich potreby vrátane
bývania, stravy, školských potrieb, ošatenia aj zdravotnej starostlivosti. Matka sa s deťmi nachádza
v materiálne náročnej situácii, ktorá niekedy hraničí so stavom existenčného nedostatku pokiaľ ide
o stravu a základné potreby, tvrdila v návrhu. Na druhej strane poukazovala na vysoký štandard životnej
úrovne otca, ktorý sa adekvátne nepodieľa na výžive detí, a to napriek jeho zjavnej ekonomickej
schopnosti tak konať. Tesne pred podaním návrhu poslal manžel navrhovateľke na jej naliehanie sumu
300 eur výživné; nie je však jasné, že sa tak bude diať pravidelne každý mesiac, obávala sa.
2. Navrhovateľka v návrhu uvádzala, že žije v dlhodobo nefunkčnom manželstve a od XX.X.XXXX
nebývajú s manželom v spoločnej domácnosti, ktorú on opustil. Manželka opisovala psychický
a sexuálny nátlak, emocionálnu manipuláciu, vyhrážky, prenasledovanie zo strany manžela. Deti trpia
strachom z otca, odmietajú styk s ním, otec ich prenasleduje a jeho správanie má negatívny vplyv na
ich duševný vývoj i zdravie (vracanie a podobne). B. si otec osvojil, pričom nedovoľuje jej biologickému
otcovi kontakt s dieťaťom, o ktorý sa pokúša.
3. Manžel sa správal k manželke manipulatívne, ponižujúco, ekonomicky a fyzicky obmedzujúco;
spôsobil navrhovateľke zlomeninu kostrče a dcére kopol pri futbale do kolena. Od januára 2025 prestal
otec prispievať na výživu spoločných maloletých detí, ako aj na domácnosť. Navrhovateľka sa pretonachádza vo vážnej finančnej tiesni a nie je schopná pokryť základné životné potreby maloletých detí.
Všetky výdavky financuje zo svojho platu a úspor, ktoré už minula. Manžel si zabezpečuje bezstarostný
akomfortnýspôsobživota,zatiaľčonavrhovateľkasdeťmitrpínedostatkom.Takýtostavpodľamanželky
zakladá dôvod na urýchlený zásah súdu formou určenia výživného.
4. K návrhu pripojila navrhovateľka prehľad svojich príjmov a rozpis výdavkov, rodné listy maloletých
detí, pracovné zmluvy účastníkov, výplatné pásky, účtovnú závierku otca, potvrdenia o vynaložených
poplatkoch.
5. Z tabuľky príjmov a výdavkov vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavky na deti vo výške 120 eur
mesačne; mzdu 572,39 eur mesačne; cestovné zo ZŠ 35 eur mesačne, spolu 727,39 eur. Ako mesačné
výdavky označuje sporenie pre deti, pre seba, životné a úrazové poistenie, poistenie domácnosti,
telefóny a paušály, sporenie/rezerva, poplatok za vedenie účtu, úrok z čerpania debetu na účte,
zdravotná starostlivosť, voľný čas, vreckové pre deti, krmivo pre zvieratá, darčeky. Ďalšie výdavky na
základné potreby špecifikovala navrhovateľka nasledovne: 98 eur elektrina, 100 eur drogéria, 400 eur
strava, 100 eur oblečenie a obuv, 10 eur/mes. odpad, 104 eur/mes. drevo a uhlie, spolu 812 eur.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods.
1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak
súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa odseku 2 vety prvej tohto
ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa §
329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením
môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
7. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu
porušeným alebo ohrozeným právam. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň
osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletého
vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní
záujmumaloletéhodieťaťasa,okreminého,zohľadňujeúroveňstarostlivostiodieťa,bezpečnosťdieťaťa
ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana jeho dôstojnosti, tiež
duševného, telesného a citového vývinu, ohrozenie jeho vývinu, mravnej výchovy a podobne. Obsahom
neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné iba v nevyhnutnej miere.
Uvedené sa týka všetkých druhov vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine.
8. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ods. 2). Každýrodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
9. Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (ods. 1). Súd postupuje rovnako aj
v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní (ods. 2). Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh (ods. 3).
10. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa má zamedziť
vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí; jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných
sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského spolužitia. V rodičovských
vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie a úcty k právam druhého rodiča i k právam
dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa,
ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine
uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich maloletých
detí.Žiadasatiežzdôrazniť,žeprinariadeníneodkladnéhoopatreniasúdnemusíaprekrátkosťčasuani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto
súd rozhoduje len na základe zistených skutočností z listinných dôkazov a tvrdení navrhovateľky, ktoré
aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu
žiadala. Z doposiaľ zisteného stavu veci nevyplýva záver ohľadom bezodkladnej potreby upraviť pomery
maloletých detí, ani určiť nevyhnutné výživné na manželku. Neodkladné opatrenie nie je inštitútom
slúžiacim na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci.
11. Súd vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí a tiež ako nárok manžela na neodkladný
zásah súdu do pomerov účastníkov podľa § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c), § 154 a nasl., § 366 CMP, §
324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1 až 3 a § 71
ods. 1 Zákona o rodine, pričom dospel k záveru, že v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy vzťahov spôsobom navrhovaným v návrhu, ani inak.
12.Navrhovateľkasatotižsvojímnávrhomdomáhalavydanianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbytunajší
súddočasnedorozvodumanželstvazverilmaloletédetiC.aB.A.doosobnejstarostlivostimatky,pričom
deti sú v jej výlučnej starostlivosti odkedy manžel v C. 2025 opustil spoločnú domácnosť a navrhovateľka
nepreukázala, ale ani netvrdila, že by bol tento súčasný stav zabezpečovania opatery detí matkou
spochybnený a vyžadoval si nevyhnutný zásah, či úpravu zo strany súdu. Ďalej žiadala upraviť styk detí
sotcompodohodesmatkouasosúhlasommaloletýchdetí,pričomtakýtovýrokjejednaknevykonateľný
a tiež nadbytočný, lebo z návrhu znova nevyplynulo, že by sa otec úpravy dočasného styku s deťmi
domáhal. Napokon navrhovateľka žiadala dočasne do rozvodu zaviazať otca maloletých detí prispievať
na ich a tiež na manželkinu výživu. Z tabuľky príjmov a výdavkov vyplynulo, že navrhovateľka poberá
prídavky na deti, mzdu, cestovné zo ZŠ, spolu 727,39 eur. Ako mesačné výdavky označila sporenie pre
deti, pre seba, životné a úrazové poistenie, poistenie domácnosti, telefóny a paušály, sporenie/rezerva,
poplatok za vedenie účtu, úrok z čerpania debetu na účte, zdravotnú starostlivosť, voľný čas, vreckové
pre deti, krmivo pre zvieratá, darčeky. Tieto výdavky však nepovažoval súd za nevyhnutné vynaložiť.
Ako základné náklady špecifikované navrhovateľkou v návrhu súd zohľadnil 98 eur za elektrinu, 100 eur
za drogériu, 400 eur na stravu, 100 eur na oblečenie a obuv, 10 eur/mes. odpad, 104 eur/mes. drevo
a uhlie, spolu 812 eur, ktorá suma prevyšuje príjem navrhovateľky o cca 85 eur. Z tejto sumy nevyhnutnej
na zabezpečovanie základných potrieb výživou oprávnených osôb by súd vychádzal pri určení nutného
výživného manželovi a otcovi maloletých detí v prípade, ak by na výživu navrhovateľke neprispieval,
ktorý predpoklad však nebol naplnený, keďže navrhovateľka potvrdila prijatie sumy 300 eur od manžela
práve z tohto titulu. Potreba urýchleného zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia
nebola osvedčená a súd celý návrh zamietol, keďže v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin,
výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletých detí nijako bezprostredne ohrozený. Ani
manželka bezodkladné poskytnutie nevyhnutnej výživy od manžela nepotrebuje, keďže jej dobrovoľne
na výživu tesne pred podaním návrhu prispel (základná podmienka pre vyhovenie návrhu je dobrovoľnéneplnenie vyživovacej povinnosti povinnou osobou), pričom rovnaká životná úroveň manželov nie je
predmetom konania o posudzovaní splnenia predpokladov pre zabezpečovanie nevyhnutnej výživy.
Nateraz teda nebola preukázaná hrozba ujmy na právach maloletých detí ani ich matky, ktorú by bolo
dôvodné odstrániť formou nariadenia neodkladného opatrenia. Preto súd oba návrhy navrhovateľky
zamietol.
13. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých
by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Opatrovníka súd
ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca
nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Funkcia opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely
bol ustanovený (§ 31 ods. 2, 3 a 4 veta druhá Zákona o rodine). Ak treba, aby za maloletého konal
opatrovník súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad,
že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (§ 117 Civilného mimosporového poriadku).
14. Súd ustanovil maloletým deťom na ochranu ich záujmov v tomto konaní za opatrovníka Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny uvedený vo výroku príslušný podľa miesta ich bydliska, lebo nebola navrhnutá
iná vhodná osoba, ktorá by s ustanovením súhlasila.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
lebo tento zákon neustanovil ani účastníci nenavrhli inak
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie
(§ 357 písm. d) CSP). V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku; ďalej proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.