Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123371500
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123371500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu RH&VH s.r.o., Sobotište
č. 358, 906 05 Sobotište, IČO: 52 000 583, práv. zast. Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Palánok 3, 949
01 Nitra, proti žalovanému S.R. - WELDINGSTEEL s.r.o., Ernestova bašta 2, 940 02 Nové Zámky,
IČO: 50 201 557, práv. zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02
Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 12.096,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra, č.k. 57Cb/66/2023-125 zo dňa 15.4.2024, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 57Cb/66/2023 - 125 zo dňa 15.4.2024

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým
výrokom žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s úrokom z omeškania a

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky titulom nezaplatenej faktúry za vykonané práce v zmysle
Rámcovej zmluvy o dielo č. 5882023 zo dňa 24.3.2023 a Objednávky č. 5882023-1 zo dňa 24.3.2023.
Žalovaný e-mailom zo dňa 8.6.2023 potvrdil vykonanie počtu hodín prác za mesiac máj 2023, na základe
čoho žalobca ako zhotoviteľ vystavil žalovanému ako objednávateľovi diela faktúru č. 207-2023-06
na sumu 12.096,- EUR, splatnú dňa 11.7.2023, za zváračské práce, montážne práce, zámočnícke
práce, kovoobrábacie práce vykonávané 8 kvalifikovanými zváračmi s platnými zváračskými certifikátmi
v mieste výkonu Stuttgart Altbach, Nemecko a na projekty v rámci celého územia Nemecka. Žalovaný

svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry neuhradil.

3. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla
započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorú žalovaný evidoval voči žalobcovi, na základe faktúry č.
23070012 v sume 16.350,- EUR, splatnej rovnako dňa 11.7.2023. Faktúrou č. 23070012 si žalovaný
uplatnil u žalobcu zmluvne dohodnuté sankcie a nárok na náhradu ušlého zisku, ktoré mu vznikli
z porušenia Rámcovej zmluvy o dielo č. 5882023 zo dňa 24.3.2023 a Objednávky č. 5882023-1

zo dňa 24.3.2023 v súlade s čl. IX bod 3 tretia, štvrtá a piata veta Rámcovej zmluvy o dielo. E-
mailom zo dňa 10.7.2023 žalobca bol informovaný o započítaní týchto vzájomných záväzkov. Žalovaný
sa bránil tým, že žalobca sa zaviazal pre žalovaného vykonať zváračské a zámočnícke práce na
projekte v Ingelheim, Nemecko pre objednávateľa A. A. Montaža d.o.o. prostredníctvom 8 zváračovv termíne od 11.4.2023 do 31.12.2023 podľa požiadaviek a pokynov žalovaného. Práce prebiehali v
mesiacoch apríl a máj 2023, následne bola prestávka v júni 2023 a ďalšie práce sa mali realizovať
od 4.7.2023. V júni 2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že bude potrebovať od žalobcu 6 pracovníkov

na projekte v Berlíne, Nemecko. Žalobca mu potvrdil e-mailovou komunikáciou zo dňa 13.6.2023
pripravenosť 4 robotníkov (zvárač, zámočník), na základe čoho mal žalovaný za to, že práce, ktoré
mal vykonať pre svojho objednávateľa, budú zastrešené subdodávateľsky prostredníctvom žalobcu.
Dňa 4.7.2023 žalobca na projekt nenastúpil, žalovaného o tejto skutočnosti vopred neinformoval a
počnúc mesiacom júl 2023 nevykonal pre žalovaného žiadne práce, a to napriek tomu, že zmluva medzi

zmluvnými stranami bola uzavretá až do 31.12.2023 a projekt má trvať až do 10/2023. V dôsledku
tejtoneprítomnostirobotníkovobjednávateľžalovanéhoznížilžalovanémurozsahpôvodneobjednaných
prác z 12 robotníkov na 6 robotníkov a zvyšných 6 robotníkov si zabezpečil prostredníctvom inej
spoločnosti. Žalovanému teda vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku, ktorý by mal, keby žalobca v
zmysle dohody zabezpečil prítomnosť 4 potvrdených robotníkov. Nároky žalovaného, ktoré si uplatnil
u žalobcu faktúrou č. 23070012, sú podrobne špecifikované v odseku 2. odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Žalovaný uviedol, že aj po započítacom úkone má žalovaný voči žalobcovi nároky, nakoľko
jeho pohľadávka na náhradu ušlého zisku je vyššia ako je pohľadávka žalobcu a bude rásť.

4. Žalobca vo svojej žalobnej replike v celom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalovaného. Mal za to, že
žalovaný nespochybnil uplatnený nárok žalobcu a faktúru č. 23070012 vystavenú žalovaným neuznal

a nevedie ju ani v účtovníctve. Mal za to, že e-mail žalovaného zo dňa 13.6.2023 sa týkal inej veci.
Podľa názoru žalobcu žalovaný v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka nemal v čase splatnosti faktúry
žalobcu voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, nie je možné započítať predpokladaný
ušlý zisk. Žalobca vytýkal nedostatky objednávky, ktoré mali vplyv na existenciu pohľadávky žalovaného.
Zároveň vyčítal žalovanému účelové konanie, keď žalobcovi deň pred splatnosťou faktúry poslal e-mail

o započítaní pohľadávok s cieľom vyhnúť sa zaplateniu faktúry vystavenej žalobcom. Uviedol, že faktúra
vystavená 10.7.2023 s dátum dodania 10.7.2023 má splatnosť 11.7.2023, čiže 1 deň od vystavenia.
Žalovanému vytýkal uplatnenú položku 5 faktúry (zmluvná pokuta - náhrady škody za ušlý zisk) vo výške
13.600,- EUR. Mal za to, že v čase vystavenia tejto faktúry nemohol žalovaný vedieť výšku ušlého zisku,
pretože sa jedná o predpokladaný ušlý zisk, čo potvrdil aj žalovaný v odpore.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu trval na tom, že nárok uplatnený žalobcom zanikol
započítaním oproti pohľadávke žalovaného z faktúry č. 23070012. Skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy
odieloatedakakceptáciiobjednávkyžalovanéhodošlo,preukazujúe-mailovésprávyzodňa13.6.2023,
ktoré zasielal konateľ žalobcu W. H. pani N. D., pracovníčke žalovaného, a z ktorých vyplýva, že

žalovaný potvrdil na realizáciu diela štyroch pracovníkov, pričom dvaja pracovníci boli v tejto správe aj
konkretizovaní. Uviedol, že položky 1 a 2 faktúry žalovaného žalobca uznal e-mailom zo dňa 20.7.2023
a v tomto rozsahu (250,- EUR) pohľadávka žalovaného nie je sporná. Žalovaný považoval predmetné
tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jeho nároku v zmysle faktúry č. 23070012 za účelové a nepravdivé. V
súvislosti s vyčíslením ušlého zisku žalovaný uviedol, že vzhľadom na viaceré obdobné projekty ako

aj vzhľadom na obsah tejto predmetnej zákazky, žalovaný mal dostatok informácii, aby vedel vyčísliť
predpokladaný ušlý zisk. Už dňa 5.7.2023 žalovaný vedel, že mu ušlý zisk vznikne, nakoľko mu jeho
zmluvný partner oznámil, že z dôvodu nedostavenia sa pracovníkov, ktorých mal zabezpečiť žalobca,
počet pracovníkov znižuje. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku proti nároku žalobcu do istiny
12.096,- EUR pre prípad námietok ohľadom započítacieho úkonu žalovaného zo dňa 10.7.2023.

6. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 536 ods. 1-3, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 152 C.s.p. a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že na základe Rámcovej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom a Objednávky č. 5882023-1 zo dňa 24.3.2023 na dobu určitú od 11.4.2023 do

31.12.2023, v zmysle ktorej malo byť miestom plnenia Stuttgart Altbach 73730 Nemecko + projekty v
rámci celého územia Nemecka, žalobca vykonal pre žalovaného montážne práce podľa objednávky
žalovaného od 1.5. - 31.5.2023. Nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonal montážne práce,
ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 207-2023-06 v sume 12.096,- EUR, so splatnosťou
dňa 11.7.2023. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 23070012, ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu

a náhradu škody v sume 16.350,- EUR, splatnosť faktúry dňa 11.7.2023. Postupom podľa § 580, §
581 Občianskeho zákonníka si žalovaný si započítal svoju pohľadávku vyúčtovanú žalobcovi faktúrou
č. 23070012, do výšky 12.096,- EUR oproti pohľadávke žalobcu vyúčtovanej žalovanému faktúrou
č. 207-2023-06 v sume 12.096,- EUR. Žalovaný si tiež v konaní proti žalobcovi uplatnil svoj vlastnýkompenzačný nárok v sume 12.096,- EUR. Z tvrdenia žalovaného bolo preukázané, že objednávky
podpisoval konateľ žalobcu, ktorý následne odkázal na ďalšiu komunikáciu s p. B., s ktorým žalovaný
priamo komunikoval. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca nevykonal pre žalovaného práce

v dojednanom rozsahu a žalovanému vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku, ktorý by mal, keby
žalobca v zmysle dohody zabezpečil prítomnosť 4 potvrdených robotníkov. Žalovaný si uplatnil u žalobcu
zmluvne dohodnuté sankcie a nárok na náhradu ušlého zisku v súlade s Čl. IX. bod 3. tretia, štvrtá
a piata veta Rámcovej zmluvy o dielov nasledovnom rozsahu: zmluvná pokuta v sume 500,- EUR,
porušenie v 4 prípadoch (4 potvrdení robotníci) v celkovej sume 2.000,- EUR, náklady na ubytovanie za

obdobie od 4.7.2023 do 9.7.2023 v celkovej sume 500,-, ušlý zisk vychádzajúci z reálne fakturovaných
hodín za pracovníkov, ktorí na projekte pracovali v mesiacoch júl a august 2023 (priemerný počet
hodín odpracovaných jedným robotníkom za jeden mesiac bol 192 hodín mesačne). Priemerný zisk
žalovaného na 1 hodinu a 1 robotníka predstavoval sumu 11,- EUR (hodinová odmena robotníkov 24,-
EUR/hod., fakturovaná odmena zákazníkovi 35,- EUR/ hod.), teda za mesiac júl žalovaný evidoval stratu
spočívajúcu v absencii 4 robotníkov v sume 8.448,- EUR (4 x 192 x 11). Ku dňu 18.8.2023 žalovaný

vyčíslil ušlý zisk za mesiac august sumou 5.068,80 EUR [4 x 11 x (192/30x18)]. Žalovanému vznikol ušlý
zisk ku dňu podania odporu v celkovej výške 13.516,80 EUR, teda vyšší ako bol žalobcom uplatnený
nárok faktúrou č. 23070012. Žalovaný si v predmetnej faktúre uplatnil aj zmluvnú pokutu podľa čl. IX. bod
3 prvá a druhá veta Rámcovej zmluvy o dielo v sume 250,- EUR (2 x 100,- EUR a náklady na ubytovanie
2 x 25,- EUR) z dôvodu, že v mesiaci máj 2023 robotník žalobcu sa v dvoch prípadoch nedostavil na

stavbu. Položky 1 a 2 v predmetnej faktúre žalobca uznal e-mailom zo dňa 20.7.2023 v sume 250,- EUR,
tátopohľadávkažalovanéhozfaktúryč.23070012spornánebola.Kžalobcomnamietanýmnedostatkom
ohľadom objednávky súd prvej inštancie mal za preukázané prostredníctvom e-mailových stráv zo dňa
13.6.2023,ktorézasielalkonateľžalobcupánW.H.paniN.D.,pracovníčkežalovaného,žekuzatvoreniu
zmluvy o dielo (k akceptácii objednávky žalovaného ako objednávateľa) došlo. Žalobca nepreukázal, že

e-mail žalovaného zo dňa 13.6.2023 sa týkal inej veci. Pokiaľ ide o jednotlivé položky uvedené vo faktúre
žalovaného č. 23070012, ktoré uplatnil žalovaný v rámci kompenzačnej námietky, žalobca tieto položky
uvedené vo faktúre ako zmluvné pokuty podľa Čl. IX bod.3 Rámcovej zmluvy o dielo nepoprel, ich výšku
nenamietal,nenamietalanivýškužalovanýmuplatnenýchnákladovzaubytovanieaušlýzisk,spôsobich
výpočtu, výšku ušlého zisku. Náklady na ubytovanie žalovaný preukázal dokladom, z ktorého vyplynulo,

že ubytovanie bolo v sume 25,- EUR na osobu / deň. Po zhodnotení započítacej pohľadávky žalovaného
v sume 12.096,- EUR z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty a náhrady škody v Článku IX. bod 3 Rámcovej
zmluvy o dielo, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadom
jeho tvrdení, preukázal oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty žalobcovi a náhrady za ubytovanie a
ušlý zisk podľa Čl. IX bod.3 Rámcovej zmluvy o dielo. Preukázal, že žalobca porušil predmetnú zmluvu,

pričom podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný účinne uplatnil svoju kompenzačnú pohľadávku na

započítanie proti pohľadávke žalobcu, došlo k zániku obidvoch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne
kryjú, a preto súd zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu. Zároveň uzavrel, že dňom stretu a zániku
započítaných pohľadávok (t.j. 11.7.2023) nevznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa
žalovaný do omeškania nedostal a rovnako z tohto dôvodu nemá žalobca ani nárok na zaplatenie sumy
40,- EUR ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O nároku na náhradu

trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca podal žalobu dôvodne, kedy by bol plne úspešný vo
veci a žalovaný účinne uplatnil kompenzačnú námietku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, kde
bol vo veci plne úspešný žalovaný.

8. Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaanavrholodvolaciemusúdu,abynapadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p.
a uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné a nezákonné.

Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dôkazy produkované v rámci konania žalobcom riadne
neposúdil a v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadal. Žalobca preukázal, že od žalovaného
objednávku na projekt Berlín neobdržal. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaný mal
uzatvorenú rámcovú zmluvu o dielo aj s p. B.. Dňa 30.6.2023 bola zo strany žalovaného zaslaná e-mailom objednávka na projekt Berlín, avšak p. B. a nie žalobcovi. Z predloženej sms komunikácie medzi
žalovaným a p. B. jednoznačne vyplynula tá skutočnosť, že projekt Berlín zastrešoval p. B., resp. jeho
firmaaniežalobca.Taktiežp.B.žalovanémuprisľúbilpracovníkovnaprojektBerlín.Žalobcasadôvodne

domnieva, že žalovaný by mal smerovať prípadné nároky ohľadom projektu Berlín na p. B. a žalovaným
uplatňovaná pohľadávka uplatnená formou kompenzačnej námietky nesvedčí žalobcovi. Žalobca
preukázal oprávnenosť svojej pohľadávky voči žalovanému súhrnom listinných dôkazov, napokon tento
nárok nebol sporný ani medzi stranami sporu. Naopak žalovaný nepreukázal vznik a oprávnenosť jeho
pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi, neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazov. Skutkové tvrdenia a nárok

žalovaného žalobca v konaní účinne poprel a vyvrátil najmä výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi,
ktoré súd prvého stupňa nepochopiteľne vyhodnotil v neprospech žalobcu. Žalobca ďalej vytýkal súdu
prvej inštancie, že nenariadil predbežné prejednanie sporu a na prvom pojednávaní dňa 24.1.2024 súd
neuviedol predbežné právne posúdenie veci, riadne neoznačil, čo v konaní považuje za sporné a čo za
nesporné. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal a nezaoberal zisťovaním
dôvodnosti a pravosti spornej pohľadávky žalovaného, a len v odôvodnení rozsudku stroho opísal

kompenzačnú námietku žalovaného bez aplikácie a konkretizácie k prejednávanému prípadu. Zdôraznil,
že žalobca nepotvrdzoval e-mailovou komunikáciou zo dňa 13.6.2023 pripravenosť 4 robotníkov na
konkrétny projekt. Poukazoval na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej vyplýva, že
žalovanýnikdyneoznamovalžalobcovipotrebnosťpracovníkovnaprojektBerlín.Boltoprávep.B.,ktorý
prisľúbilrobotníkovnaprojektBerlín,aleichužnezabezpečil.Komunikáciamedzižalobcomažalovaným

o projekte Berlín nebola v tomto konaní preukázaná, nakoľko ani nikdy neprebehla. Žalobca zdôraznil,
že p. B. nebol oprávnený prijímať objednávky za alebo v mene žalobcu. Trval na tom, že objednávka
č. 5882023-1 zo dňa 24.3.2023 bola zaslaná zo strany žalovaného žalobcovi na projekt Ingelheim. K
projektu Berlín žalobca uviedol, že p. B. nebol zo strany žalobcu poverený, resp. splnomocnený na
vybavovanie alebo prijímanie objednávok za, resp. v mene žalobcu. Podľa názoru žalobcu, žalovaný

mal s p. B. individuálny obchodnoprávny vzťah nezávislý od obchodnoprávneho vzťahu žalobcu so
žalovaným.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími argumentmi žalobcu a uviedol, že v čase

realizácie projektu Berlin nemali medzi sebou iný rozrobený projekt a navyše žalobca v rámci svojich
tvrdeníneuviedol,oakýinýprojektsajedná.Žalovanýzotrvalnasvojejskutkovejaprávnejargumentácii,
ktorú prezentoval pred súdom prvej inštancie. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcej sa
absencie predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, žalovaný mal za to, že súd prvej
inštancie predbežné právne posúdenie veci uviedol na prvom pojednávaní, ako vyplýva aj zo zápisnice

z pojednávania zo dňa 24.1.2024. Podľa názoru žalovaného vec bola riadne prejednaná, sporovým
stranám bolo umožnené riadne produkovať dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení a z pohľadu
žalovaného k porušeniu žiadnych procesných práv žalobcu neprišlo.

10. Žalobca následne v odvolacej replike zotrval na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii, ktoré

uviedol pred súdom prvej inštancie, a na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Žalobca
upriamil pozornosť na výpoveď žalovaného ako aj na obsah dôkazov predložených žalovaným, mal za
to, že nárok žalovaného nebol hodnoverne preukázaný.

11. Žalovaný v rámci svojej odvolacej dupliky zotrval na doterajších svojich argumentoch a nestotožnil

sa s tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol vo svojej odvolacej replike.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.11.2025. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

17. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací
súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorej konanie pred súdom prvej inštancie
trpí takými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 24.1.2024 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie účastníkom konania umožnil
plnohodnotne uplatniť ich procesné práva, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany i k

vykonaným dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň v potrebnom rozsahu naznačil svoje predbežné
právne posúdenie, označil, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné, a z obsahu spisu
nevyplýva, že by ktorémukoľvek z účastníkov boli odňaté ich procesné práva. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie nepostupoval v zmysle predstáv žalobcu, sama osebe neznamená existenciu procesnej vady
konania.

18. Knámietkenepreskúmateľnostianezákonnostiodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancieodvolací
súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých skutkových tvrdení
vychádzal súd prvej inštancie, aké dôkazy vykonal, ako tieto dôkazy vyhodnotil a k akému právnemu
záveru dospel. Súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol, prečo považoval pohľadávku žalovaného,

uplatnenú faktúrou č. 23070012, za preukázanú a spôsobilú na započítanie voči pohľadávke žalobcu.
Odvolací súd preto nepovažuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný; žalobca z jeho odôvodnenia
jednoznačne mohol zistiť, na akom skutkovom a právnom základe súd prvej inštancie rozhodol.

19. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), odvolací súd

zdôrazňuje,žesamotnáskutočnosť,žežalobcaponúkavlastnýspôsobhodnoteniavykonanýchdôkazov
a na ich základe dospieva k odlišnému skutkovému záveru, nepostačuje na záver o nesprávnosti
skutkových zistení súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa detailne zaoberal listinnými dôkazmi, e-
mailovou a SMS komunikáciou medzi účastníkmi, resp. medzi žalovaným a p. B., ako aj výpoveďami
účastníkov konania. Na základe toho dospel k záveru, že žalobca bol zmluvným partnerom žalovaného

aj vo vzťahu k projektu Berlín, resp. že prijatie objednávky a potvrdenie zabezpečenia pracovníkov pre
tento projekt bolo možné pripočítať na ťarchu žalobcu. Odvolací súd poukazuje najmä na e-mailovú
komunikáciu zo dňa 13.6.2023, v ktorej konateľ žalobcu potvrdil pripravenosť štyroch pracovníkov,
pričom dvaja z nich boli aj konkrétne označení. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov dôvodne vyhodnotil, že žalovaný mohol oprávnene vychádzať z toho, že tieto osoby

budú zabezpečené žalobcom, a to aj pre predmetný projekt.

20. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu, podľa ktorej mal žalovaný svoje
prípadné nároky smerovať výlučne voči p. B., resp. jeho spoločnosti. Súd prvej inštancie správne
poukázal na to, že žalovaný mal samostatný zmluvný vzťah so žalobcom na základe Rámcovej zmluvy

o dielo a súvisiacich objednávok, pričom žalobca nepreukázal, že by p. B. bol oprávnený konať výlučne
vo vlastnom mene. Naopak, zo vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že p. B.
bol fakticky poverený zabezpečovaním pracovníkov pre projekty žalovaného, pričom jeho oprávnenie
konať v mene žalobcu vyplýva aj z WhatsApp komunikácie medzi konateľom žalobcu a žalovaným,
ktorej prepis sa nachádza na č. l. 99 spisu. Dôkazné bremeno znášal v tomto smere žalobca, pretože

práve on tvrdil skutočnosť odchyľujúcu sa od obsahu vykonaných dôkazov - konkrétne, že p. B. nebol
oprávnený konať za žalobcu. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. je účastník povinný preukázať pravdivosť
tých skutočností, ktoré tvrdí a ktoré sú pre neho priaznivé. Išlo pritom o skutočnosť pochádzajúcu
zo sféry žalobcu, ktorú mohol jednoznačne doložiť, avšak tak neurobil. Keďže žalobca svoje tvrdenie
nijako nepreukázal, súd prvej inštancie dôvodne uzavrel, že dôsledky nesplnenia povinnosti zabezpečiť

dohodnutých pracovníkov znáša sám žalobca vo svojom zmluvnom vzťahu so žalovaným.

21. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného uplatnená faktúrou č. 23070012 bola včase započítania spôsobilou pohľadávkou. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že nárok
žalovaného pozostával zo zmluvnej pokuty podľa čl. IX Rámcovej zmluvy o dielo a z náhrady škody vo
forme ušlého zisku. Pri náhrade ušlého zisku súd správne vychádzal zo zníženia rozsahu objednaných

prác zo strany objednávateľa žalovaného v priamej súvislosti s neprítomnosťou pracovníkov, ktorých mal
zabezpečiť žalobca, ako aj zo spôsobu výpočtu ušlého zisku vychádzajúceho z reálne fakturovaných
hodín a obvyklej marže žalovaného. Nešlo teda o nárok hypotetický, ale o nárok opretý o reálne a
preukázané údaje.

22. Žalobca v konaní nespochybnil spôsob výpočtu ušlého zisku ani samotnú výšku jednotlivých
položiek (náklady na ubytovanie, hodinová sadzba a pod.), hoci mu nič nebránilo tieto konkrétne
skutočnosti namietať. Jeho obrana smerovala výlučne proti samotnému základu pohľadávky
žalovaného, t. j. tvrdeniu, že za projekt Berlín nezodpovedá. Tento základ súd prvej inštancie správne
neakceptoval. Odvolací súd preto považuje záver súdu prvej inštancie, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno o vzniku a výške svojej pohľadávky, za vecne správny.

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že započítanie je podľa § 358 a nasl. Obchodného
zákonníka spôsob zániku záväzkov medzi podnikateľmi, pri ktorom jednostranným právnym úkonom
jednej zo strán dôjde k zániku vzájomných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú. Podmienkami
započítania podľa Obchodného zákonníka sú najmä vzájomnosť pohľadávok, ich rovnaký druh,

splatnosť započítavanej pohľadávky a jej spôsobilosť na započítanie. Účinky započítania nastávajú
okamihom, keď sa pohľadávky stretli, pričom v tomto rozsahu obe pohľadávky zanikajú. Tento záver
korešponduje aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutím sp. zn. 2 Obo
113/2008, podľa ktorého „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, tieto zanikajú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak účastník urobí prejav smerujúci k započítaniu, pričom zánik

nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie.“

24. Za správny preto považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že v okamihu stretu
pohľadávok účastníkov konania (11.7.2023) došlo k zániku pohľadávky žalobcu v rozsahu, v akom
sa kryla s pohľadávkou žalovaného, a preto žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania ani na

paušálnu náhradu 40,- EUR. Ak sa žalovaný nedostal do omeškania, nie je právny základ na priznanie
týchto príslušenstiev.

25. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd uvádza, že žalobca napadol rozsudok v celom
rozsahu, pričom sa domáhal jeho zmeny tak, že súd odvolací žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Z obsahu

odvolania vyplýva, že žalobca smeroval svoje námietky výlučne proti právnemu posúdeniu veci samej.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalobca žiadal jeho zmenu iba ako dôsledok prípadného úspechu
vo veci samej, avšak neuviedol žiadne samostatné ani osobitné odvolacie dôvody namietajúce jeho
nesprávnosť. Žalovaný odvolanie proti rozsudku v časti výroku o trovách konania nepodal. Za tejto
situácie je odvolací súd viazaný zásadou apelácie vyjadrenou v § 379 C.s.p., podľa ktorej preskúmava

rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Zároveň je potrebné
aplikovať aj zásadu zákazu reformatio in peius zakotvenú v čl. 16 ods. 3 C.s.p., podľa ktorej v konaní o
opravnom prostriedku nemožno rozhodnúť nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok podala.
Keďže odvolanie podal iba žalobca, odvolací súd nemohol rozhodnúť o výroku o trovách konania
spôsobom, ktorý by zhoršil jeho postavenie. Odvolací súd preto preskúmal výrok o trovách konania len v

rozsahu povinnosti prihliadnuť na vady, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti podľa § 382
C.s.p. Keďže neboli zistené vady, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť ex offo, nebol daný zákonný
dôvod na zmenu alebo zrušenie výroku o trovách, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil aj vo výroku o trovách konania.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného

súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).