Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-10Cb/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422201815
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1422201815.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému:
Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 45 272 956 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves,
IČO: 54 228 573, o zaplatenie 1.182,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 432,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 750,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 05.08.2021 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 432,- eur od
05.08.2021 do 15.07.2022.

IV. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 11.05.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.182,- eur s príslušenstvom,

titulom náhrady za nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený pri dopravnej nehode prenajal od
žalobcu.

2. Svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 07.04.2021 došlo k dopravnej nehode pričom vinník dopravnej
nehody mal uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody uplatňoval
poškodený, resp. žalobca. Priebeh nehody, zavinenie, vzniknutý rozsah poškodenia vozidiel ani právny
základ nie sú medzi stranami sporu sporné. Poškodený, p. E. H., bol v dôsledku škody vzniknutej

na jeho motorovom vozidle značky Seat Exeo, EČV: BL XXX IR nútený účelne si požičať náhradné
motorové vozidlo a to po dobu opravy jeho poškodeného vozidla, resp. po dobu riešenia poskytnutia
náhrady škody za jeho totálne zničené motorové vozidlo. Poškodený za týmto účelom uzavrel nájomnú
zmluvu so spol. Poistná udalosť s.r.o., predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla,
ktoré zodpovedalo rovnakej kategórii akej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného. Za 25 dní
nájmunáhradnéhomotorovéhovozidlaznačkyKiaCeedbolapoškodenémunáslednevystavenáfaktúra
č. XXXXXX v celkovej výške 1.650,- eur. Žalovaný z povinne zmluvného poistenia vinníka nehody

(poistná udalosť č. 640 X XXXXXX) vyplatil žalobcovi za náhradné vozidlo poistné plnenie v celkovej
výške 468,- eur. Pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v nároku na náhradu škody
za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla žalobca prevzal od poškodeného na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2021, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanémuoznámené. Poškodený sa so žalobcom zmluvne dohodol na nájme náhradného motorového vozidla v
cene 66,- eur/deň, ktorý trval od 16.04.2021, 9:00 hod do 10.05.2021,11:30 hod, t.j. celkovo 25 dní.
Žalovaný podľa informácii žalobcu uznal nárok na náhradu škody v cene 36,- eur/deň, za obdobie

celkovo 13 dní (do 29.04.2021, 9:00 hod) pričom vyplatením tomu zodpovedajúcej sumy považoval
poistnú udalosť za vybavenú. V súdnom konaní tak ostala sporná iba cena nájmu a doba nájmu. Podľa
ustálenej súdnej praxe, na základe § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení, má poškodený nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla. Pretože
ceny rôznych autopožičovní sú veľmi rozdielne, najmä v závislosti od podmienok nájmu, súdna prax

ustálila, že oprávnený nárok poškodeného je vo výške ceny obvyklej. Nie teda ceny nájmu priemernej či
ceny nájmu najnižšej. Podľa súdnej praxe je ustálené, že čo sa týka doby nájmu, tak oprávnený nárok
poškodeného je za obdobie, kedy náklady na nájom vozidla boli vynaložené účelne. Za účelnú dobu
nájmu ustálená súdna prax považuje obdobie opravy poškodeného vozidla, resp. pri totálnej škode na
poškodenom vozidle, podľa najaktuálnejšej súdnej praxe, obdobie počas ktorého sa rieši plnohodnotná
náhrada škody za totálne zničené vozidlo poškodeného. V súvislosti s obdobím nájmu žalobca predložil

súdu ako dôkaz čestné prehlásenie poškodeného o tom, že náhradu škody obdržal až v ten deň, kedy
zrealizoval vrátenie požičaného náhradného motorového vozidla, pričom čo sa týka bežne používanej
argumentácie poisťovní o tom, že pri totálnej škode je nárok na náhradné vozidlo iba do oznámenia
poisťovne o vzniku tzv. totálnej škody uviedol, že tento právny názor je už v súčasnej dobe prekonaný a
to aj na základe nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 383I/17 zo dňa 24.07.2018, resp. na základe

množstva rozhodnutí už aj slovenských súdov o tom, že pri tzv. totálnych škodách je rozhodujúci až
finálny oznam poisťovne o dátume ukončenia šetrenia poisťovne a výške poistného plnenia, vystavený
a doručený poškodenému v zmysle §11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP č. 381/2001 Z. z.. Žalobca si
zároveň uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.182,- eur od 05.08.2021 do
zaplatenia. Dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 1.182,- eur, bol stanovený

ako deň nasledujúci po dni, keď mal žalovaný v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla,poskytnúťžalobcovipoistnéplnenie,t.j.15dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Za skončenie prešetrovania
žalobca považuje dátum kedy žalovaný ukončil šetrenie, príp. kedy žalovaný vyhotovil oznámenie o

výške poistného plnenia za náhradné vozidlo, resp. kedy žalovaný zaslal poistné plnenie za požičané
náhradné motorové vozidlo vo výške 468,- eur. V tomto prípade ide o dátum kedy žalovaný ukončil
šetrenie a teda dátum 20.07.2021.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, pričom úvodom uviedol, že po doručení žaloby prehodnotil likvidáciu

poistnej udalosti ukončenú na základe oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 20.07.2021,
ktoré tvorí prílohu žaloby, uznal nárok poškodeného na prenájom náhradného vozidla v trvaní 25 dní
od 16.04.2021 do 10.05.2021, t. j. za celú uplatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla v zmysle
faktúry č. XXXXXX a doplatil v prospech účtu žalobcu sumu 432,- eur. Vo zvyšnej časti žalobou
uplatnený nárok vo výške 750,- eur neuznáva, žalobu považuje za nedôvodnú a v tejto časti nároku

rozporuje skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Žalovaný dňa 20.07.2021 ukončil šetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému z titulu uplatneného nároku
na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla, a to na základe oznámenia, zisteného rozsahu
poškodenia a predložených dokladov v zmysle z. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Žalovaný považoval za oprávnené a preukázané náklady za prenájom
vozidla v trvaní 13 dní. Listom zo dňa 14.07.2022 doplatil sumu 432,- eur za zvyšný 12 dní prenájmu
náhradného vozidla, t.j. od 29.04.2021 do 10.05.2022. V súdnom konaní tak zostáva spornou „len“ cena
denného nájmu náhradného vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu nákladov na
prenájom náhradného vozidla, pričom vychádzal zo zmluvne dojednanej a fakturovanej ceny denného

nájmu náhradného vozidla v sume 66,- eur. Po vykonaní prieskumu trhu a cenníkov autopožičovní v
regióne, kde si poškodený prenajal náhradné vozidlo, bolo zistené, že poškodený si u žalobcu, ako
prenajímateľa náhradného vozidla, dojednal neprimerané podmienky nájmu. Z cenníka spoločnosti MK
CAR s.r.o., dostupného na www.mkcar.sk, vyplýva cena prenájmu motorového vozidla rovnakej značky,
ako náhradné vozidlo, t.j. Kia Ceed II 1.6 CRDi (automat), za 1 deň v sume 25,- eur bez DPH, t.j. 30,-

eur s DPH, pri dĺžke prenájmu 21 - 25 dní. Z cenníka autopožičovne EUCARS Bratislava, dostupného
na www.eucars.sk, vyplýva cena prenájmu motorového vozidla Kia Ceed 1,4 AC KOMBI za 1 deň
prenájmu vo výške 22,- eur bez DPH, t.j. 26,40 eura s DPH, pri dobe prenájmu 15 - 29 dní. A napokon
z cenníka Autopožičovne Mibel, dostupnom na www.autopozicovna-mibel.eu, vyplýva cena dennéhoprenájmu za prenájom motorového vozidla zn. KIA Ceed SW vo výške 28,- eur bez DPH, t.j. 33,60
eura s DPH pri dobe prenájmu 15 - 30 dní. S poukazom na dostupné cenníky v regióne žalovaný
poškodenému resp. žalobcovi priznal sumu denného nájomného vo výške 36,- eur s DPH ako obvyklú

cenu za prenájom motorového vozidla rovnakej triedy v danom čase a regióne ako poškodené vozidlo
resp. náhradné vozidlo pri pôvodne priznanej dĺžke prenájmu 13 dní. Pritom žalovaný poukazuje na to,
že poškodenému resp. žalobcovi priznal náhradu za prenájom náhradného vozidla v zmysle najvyššej
sumy denného nájomného podľa dostupných cenníkov na trhu v rámci regiónu pri pôvodne priznanej
dĺžke nájmu 13 dní, t.j. 30,- eur bez DPH (36,- eur s DPH) podľa cenníka Autopožičovne Mibel. Žalovaný

teda priznal denné nájomné za náhradné vozidlo dokonca nad rámec obvyklých cien denného nájmu pre
príslušnú triedu v danom mieste a čase, nakoľko pôvodne bral do úvahy kratšiu dĺžku prenájmu, kedy
v zmysle predložených cenníkov je účtované vyššie denné nájomné v porovnaní s denným nájomným
pri dĺžke prenájmu v rozsahu 25 dní tak, ako je uplatnené v žalobe. Žalobca na podporu svojich
tvrdení ohľadne fakturovanej výšky denného nájomného za prenájom náhradného vozidla vo výške
66,- eur predložil zoznam právoplatných súdnych rozhodnutí prvostupňových, resp. druhostupňových

súdov SR, ktorými chce preukázať obvyklosť ceny denného prenájmu v zmysle predloženej faktúry. V
zmysle judikatúry, na ktorú žalovaný poukázal v časti III. podania, sú pri stanovení výšky náhrady škody
za prenájom náhradného vozidla rozhodujúce obvyklé ceny prenájmu motorového vozidla rovnakej
triedy v danom čase a regióne. Poškodený si zapožičal od žalobcu náhradné motorové vozidlo v
roku 2021, pričom zo spisových značiek na priloženom zozname súdnych rozhodnutí, je zrejmé, že v

daných rozhodnutiach nemohli byť posudzované cenníky prenájmu motorových vozidiel v roku 2021.
Zoznam označených právoplatných rozhodnutí preto žalovaný nepovažuje v prípade tohto sporu za
smerodatný a relevantný pre stanovenie obvyklej ceny prenájmu motorového vozidla zn. Kia Ceed
v Bratislavskom regióne. Žalovaný na preukázanie obvyklosti fakturovaného denného nájomného za
prenájom náhradného vozidla nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, v dôsledku čoho svoj nárok podľa

názoru žalovaného nepreukázal.

4. V ďalších vyjadreniach strany sporu sa obšírnym spôsobom vyjadrovali k otázkam primeranosti cien
nájmu motorových vozidiel vo všetkých jej aspektoch. Poukázali taktiež na rozhodovaciu činnosť súdov
v obdobných otázkach. Súd považuje za nadbytočné vzhľadom k právnemu záveru, na základe ktorého

súd o podanej žalobe rozhodol bližšie sa zaoberať týmto procesným útokom a obranou.

5. Žalobca okrem obsiahlych vyjadrení k dôvodnosti výšky nájmu motorového vozidla poukázal na
§ 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého je poškodený povinný poisťovni preukázať uplatnený
nárok za náhradné vozidlo, čo poškodený urobil predpísaným postupom a to tým, že podľa §

799 ods. 2 Občianskeho zákonníka poisťovateľovi predložil potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ
vyžiadal, konkrétne nájomnú zmluvu a k nej prislúchajúcu dokumentáciu za uskutočnený a uplatňovaný
nájom náhradného vozidla. Poškodený je povinný poisťovateľovi podľa zákona predložiť iba potrebnú
dokumentáciu a nie hocičo, resp. všetko čo si poisťovateľ vyžiada. Takýto postup zákon predpisuje
v súvislosti s preukázaním uplatneného nároku a presne toto poškodený za účelom preukázania

uplatnenéhonárokuajvykonal.Poškodenývšakniejepodľazákonapovinnýpoisťovateľovipreukazovať
obvyklosť cien v ním predložených dokladoch. Práve naopak, obvyklosť cien má podľa § 11 ods. 6
zákona o PZP skúmať v rámci vykonávaného šetrenia poisťovateľ a v prípade zníženia či odmietnutia
poistného plnenia za uplatnený nárok je poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP povinný
poškodenému písomne vysvetliť dôvody zníženia či odmietnutia uplatneného nároku. Podľa § 11 ods. 6

písm. b) zákona o PZP, v rámci písomného oznámenia o poistnom plnení (resp. oznámenia o ukončení
šetrenia), mal v danom prípade poisťovateľ teda v tomto písomnom oznámení poškodenému uviesť
plnohodnotné vysvetlenie/objasnenie/ozrejmenie, pre čo konkrétne a z akých konkrétnych dôvodov
platí menej ako si poškodený uplatnil. Zákon o PZP, čo sa týka povinnosti písomného vysvetlenia
dôvodov zníženia poistného plnenia za uplatnený nárok, v tomto prípade teda preukázania neobvyklosti

ceny nájmu, preniesol dôkaznú povinnosť na poisťovateľa. Toto je poisťovateľ povinný podľa zákona
poškodenému po ukončení šetrenia v prípade zníženia poistného plnenia preukázať a to v písomnom
vysvetlení dôvodov (napr. v oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia) a nie až v
rámci vyjadrení poisťovateľa pri súdnom spore. V prípade ak si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť
podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP a po skončení šetrenia a zlikvidovaní uplatneného nároku

neposkytne poškodenému zákonom predpísané písomné vysvetlenie, tak nie je oprávnený, podľa
§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, uvedené dôvody následne použiť v súdnom konaní. Inými
slovami, ak poisťovateľ po ukončení šetrenia za uplatnený nárok plnil len čiastočne, tak je na ňom,
aby poškodenému v rámci písomného vysvetlenia preukázal neobvyklosť uplatňovanej ceny nájmu.Poisťovňa je viazaná poskytnutým písomným vysvetlením a dôvodmi zníženia požadovaného plnenia,
uvedenými v oznámení, napr. v oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia, ktoré nie je
podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnená dodatočne meniť. Ak teda poisťovateľ v rámci

písomného vysvetlenia neobvyklosť ceny nájmu poškodenému nepreukázal konkrétnymi dokumentmi,
tak takéto dokumenty nemôže použiť ako prípustný dôkaz v súdnom konaní. Zákonodarca tento odsek
v Občianskom zákonníku vytvoril práve z toho dôvodu, aby si poisťovňa, resp. jej právny zástupca, v
súdnomkonaní,nemohlidodatočne„vymýšľať“ďalšieaďalšiedôvodyadôkazy,prektorépoisťovňačasť
požadovaného poistného plnenia odmietla, resp. pre ktoré znížila poistné plnenie, ktoré žiadal vyplatiť

poškodený. Rovnako tak preto, že identifikácia konkrétnych a nemenných dôvodov a dôkazov zníženia
poistného plnenia za uplatnený nárok je základným predpokladom žalobcu na zváženie podania žaloby,
a preto je neprípustné v súdnom konaní, navyše roky po podaní žaloby rozširovať dôvody zníženia
požadovaného poistného plnenia a/alebo produkovať také dôkazy, ktoré poisťovateľom neboli použité
pri písomnom vysvetlení zníženia poistného plnenia. Pretože poisťovňa v oznámení o poistnom plnení,
ktoré je zároveň písomným vysvetlením dôvodov odmietnutia/zníženia časti požadovaného poistného

plnenia, neuviedla de facto nič konkrétne, tak akékoľvek rozširujúce dôvodenie žalovaného nad rámec
vysvetlenia v tomto oznámení a produkcia nových dôkazov je v súdnom spore podľa § 797 ods. 4
Občianskeho zákonníka neprípustná a bez právneho významu.

6. Žalovaný k nemožnosti aplikácie § 797 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci uviedol, že

toto ustanovenie je systematicky zaradené v treťom oddiely pätnástej hlavy tretej časti Občianskeho
zákonníka, nazvanej Práva a povinnosti z poistenia, a upravuje postup pri likvidácii poistnej udalosti,
vrátane uviesť dôvody neplnenia alebo zníženia plnenia, avšak nevzťahuje sa na likvidáciu a plnenie
nárokov poškodených na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Zákon o PZP totiž ako
špeciálny právny predpis upravuje povinnosti poisťovateľa pri likvidácii poistnej udalosti v zmysle

zásady lex specialis derogat legi generali, a preto nie je možné aplikovať na likvidáciu nárokov na
náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, čo je prípad aj žalobou uplatneného nároku žalobcu,
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu. Okrem toho je nutné pripomenúť, že
medzi poškodeným, ktorý postúpil svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu, a
žalovaným neexistoval žiadny zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou, ale tento vzťah vyplýva zo

zákona o PZP a je nárokom z mimozmluvnej zodpovednosti, kedy je žalovaný povinný poškodenému
nahradiť uplatnenú a preukázanú škodu, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného v zmysle ust.
Zákona o PZP. Právny názor o nemožnosti aplikácie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka na nároky
na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zaujal aj Krajský súd v Bratislave, a to v rozsudku Krajského súdu v Bratislave

sp.zn. 5Cob/3/2023 zo dňa 30.08.2023, v ktorom potvrdzujúc právne závery prvoinštančného súdu
mimo iného konštatoval nasledovné: ,,Zákon o PZP v ustanovení § 10 upravuje „Práva a povinnosti
poisteného“avustanovení§11„Právaapovinnostipoisťovateľa“.Vrámciprávapovinnostípoisťovateľa
zákon o PZP podrobne upravuje postup a povinnosti poisťovateľa pri likvidácii škody, na ktorú sa
zákon o PZP vzťahuje, vrátane povinnosti v lehote troch mesiacov poskytnúť poškodenému písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, ako aj
stanovenie sankcií za porušenie povinností poisťovateľa. Občiansky zákonník v ustanovení § 797 v
ods. 3 a 4 rovnako upravuje postup pri likvidácii poistnej udalosti, vrátane povinnosti uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o PZP, ako špeciálny
právnypredpis,upravujepodrobnepovinnostipoisťovateľaprilikvidáciipoistnejudalosti,niejemožnéna

likvidáciu poistnej/škodovej udalosti aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného
právneho predpisu. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o PZP nie je možné vykladať tým spôsobom, že i ten
najmenší rozdiel, obsiahnutý vo všeobecnom právnom predpise je nutné aplikovať na otázky komplexne
upravenévšpeciálnomprávnompredpise.“Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipovažuježalovaný
argumentáciu žalobcu o údajnom menení dôvodu zníženia poistného plnenia s poukazom na ust. § 797

ods. 4 Občianskeho zákonníka za nesprávnu a nemajúcu oporu v platnej právnej úprave. Navyše ak by
sa aj toto ustanovenia na predmetný prípad vzťahovalo, nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného,
že údajné neuvedenie konkrétneho dôvodu zníženia plnenia má za následok nemožnosť tento dôvod v
budúcnosti bližšie rozviesť resp. doplniť, a to aj v súdnom spore.

7. Žalobca v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Nájomná zmluva (č.l. 7), Faktúra č. XXXXXX
(č.l. 8), Potvrdenie o úhrade (č.l. 9), Čestné prehlásenie k platbe v hotovosti (č.l. 10), Zmluva o postúpení
pohľadávky (č.l. 11), Zoznam rozhodnutí súdov (č.l. 13), Čestné prehlásenie ku kúpe iného vozidla (č.l.
15), Oznámenie o zaslaní poistného plnenia (č.l. 16), Potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla (č.l.68, 69, 70), Cenník nájmu vozidiel platný od 01.01.2016 (č.l. 71), Faktúra č. O (č.l. 103), Oznámenie o
postúpení(č.l.104),Potvrdeniekcenenájmumotorovéhovozidla(č.l.106),Cenníknájmuvozidielplatný
od 15.10.2022 (č.l. 107), Čestné prehlásenie a žiadosť o refundáciu nákladov (č.l. 138), Oznámenie

o postúpení (č.l. 139), Potvrdenie (č.l. 140), Dohoda o urovnaní (č.l. 231), emailová komunikácia (č.l.
237), Uznesenie MS BA IV č.k. 4C/43/2018-339 zo dňa 02.07.2025 (č.l. 239), Oznámenie o ukončení
likvidácie (č.l. 241), Faktúra č. 250602 (č.l. 242), Nájomná zmluva (č.l. 243).

8. Žalovaný v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Oznámenie o ukončení likvidácie (č.l. 46),

email zo dňa 19.07.2021 (č.l. 47), printscreen webových stránok autopožičovní (č.l. 48-52), printscreen
webových stránok (č.l. 117 - 124), Potvrdenie o dostupnosti vozidiel autopožičovne a podmienkach
nájmu (č.l. 164), Vyjadrenie na žiadosť (č.l. 165), výsluch p. H. E..

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
„Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“

Podľa § 1 ods. 1) a 2) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (,, ďalej len
zákon o PZP,,). Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

Podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona o PZP: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.“

Podľa § 797 ods. 4) Občianskeho zákonníka), ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť
dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa § 799 ods. 2) Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 524 ods.1) a 2) Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

9. Súd zastavil konanie v často o zaplatenie sumy 432,- eur nakoľko po začatí konania žalovaný uhradil
uvedenú sumu, žalobca na pojednávaní vzal žalobu späť v tejto časti s čím žalovaný súhlasil. Žalobca

však zotrval na úhrade úrokov z omeškania z uvedenej sumy.

10. Po zistenom skutkovom stave, keď nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti, pri ktorej
poškodenému p. Viliamovi E. vznikla škoda a tento si prenajal motorové vozidlo od žalobcu. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka za prenájom vozidla vo výške 1.650,- eur za 25 dní

nájmu postúpená na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 20.07.2021 nepriznal plnú náhradu za prenájom
vozidla poškodeným, ale priznala náhradu len za 13 dní nájmu. V uvedom liste žalovaný oznámil, že
zvyšné dni nájmu nie je možné priznať, nakoľko táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou. Ako už bolo uvedené, po začatí konania žalovaný doplatil za zvyšné dni náhradu vo výške
432,- eur. Spornou ostala otázka, či je uplatnený nárok na doplatenie sumy 750,- eur dôvodný. Uvedený

nárok predstavuje rozdiel v dennej sadzbe nájomného 66,- eur, ktorú účtoval žalobca poškodenému a
sumou36,-eur,ktorúžalovanývyplatil.Napriekrozsiahlejargumentáciistránsporuohľadomdôvodnosti,
či nedôvodnosti výšky denného nájmu za vozidlo vo výške 66,- eur s poukazom na množstvo súdnych
rozhodnutí, súd vo veci rozhodol bez ohľadu na tieto argumentácie právnym posúdením procesného
úroku v tom smere, že podľa § 797 ods. 4) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak poistiteľ odmietol

plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je
možné dodatočne meniť. Žalovaný bezpochyby listom zo dňa 20.07.2021 neplnil plnú uplatnenú sumu
z dôvodu, že zvyšné dni nájmu nemajú súvis s poistnou udalosťou. Počas súdneho konania nakoniec
úhradu za zvyšné dni vyplatil, avšak nie v požadovanej výške 66,- eur, ale len vo výške 36,- eur.
Procesnú obranu viedol tým smerom, že chcel preukázať nedôvodnosť výšky uplatnenej náhrady za

denný nájom vozidla vo výške 66,- eur. Súd prezentovanú procesnú obranu teda vyhodnotil ako zmenu
oproti dôvodom nepriznania plnej náhrady v uvedenom liste zo dňa 20.07.2021, čo zákon vylučuje.
Súd sa teda nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že na prejednávanú vec nemožno uvedené
zákonné ustanovenie aplikovať. Svoj názor, že aj na nároky z povinného zmluvného poistenia možno
aplikovať § 797 ods. 4) Občianskeho zákonníka súd opiera o znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP podľa

ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy,
teda aj Občiansky zákonník. Aj podľa § 11 ods. 6 písmeno b) zákona o PZP je poisťovateľ povinný
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené. Znenie § 797 ods. 4) Občianskeho zákonníka teda dopĺňa právnu úpravu obsiahnutú v
zákone o PZP, keďže v zákone o PZP takáto úprava absentuje. Podľa názoru súdu význam § 797 ods.
4 Občianskeho zákonníka je nutné vnímať najmä z pohľadu poškodeného, ktorý musí mať možnosť

zvážiť, či sa bude domáhať svojich práv súdnou cestou v prípade ak došlo ku kráteniu alebo odmietnutiu
plnenia zo strany poisťovateľa. Ak poisťovateľ v súdnom konaní použije iný dôvod procesnej obrany,
iný dôvod pre ktorý poisťovateľ odmietol alebo krátil plnenie, poškodený ako žalobca je postavený donovej situácie, ktorú keby poznal pred podaním žaloby, mohol by sa rozhodnúť za daného stavu, že
žalobu nepodá.

11. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1Cob/80/2022, predmetom
ktorého bola náhrada škody z PZP, kde žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o PZP. V bode 20
uvedeného rozsudku súd priamo poukazuje na znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP aj § 797 ods. 4
Občianskeho zákonníka. V označenej veci krajský súd argumentuje aj tým, že oznámenie poisťovateľa
- žalovaného o poistnom plnení neobsahuje žiadne konkrétne zdôvodnenie nedostatočné preukázanie

výkonu vozidiel na oprave, nebolo uvedené v čom žalovaný považoval záznamy o prevádzke vozidiel
za nedostatočné. Žalovaný v uvedenom prípade nezdôvodnil nepriznanie istých nákladov. Podľa názoru
súdu označené rozhodnutie jednoznačne potvrdzuje záver, že aj v prípadoch náhrady škody podľa
zákona o PZP je nutné, aby poisťovateľ jednoznačne v oznámení o poistnej udalosti poškodenému
oznámil prípadné dôvody krátenia plnenia alebo odmietnutia plnenia. V prejednávanej veci žalovaný
oznámil v liste dôvod krátenia v nepreukázanej, nedôvodnej dĺžke nájmu vozidla, po začatí konania však

doplatil plnenie aj za zvyšné dni nájmu, čím v podstate žalovaný uznal dôvod, pre ktorý pôvodne krátil
plnenie.

12. Súd v konaní vykonal aj výsluch svedka, poškodeného p. H. E., ktorého výpoveď vzhľadom na prijatý
právny záver súdu, nemala vplyv na rozhodnutie súdu.

13. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške a rozsahu, nakoľko táto bola uplatnené
v zmysle platnej právnej úpravy. Začiatok plynutia žalobca stanovil ako deň po dni, keď mal žalovaný
podľa § 11 ods. 7) zákona o PZP poskytnúť plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V tomto prípade ide o dátum kedy žalobca

ukončil šetrenie, teda 20.07.2021. Úrok z omeškania zo sumy 432,- eur, v ktorej časti bolo konanie
zastavené súd priznal úrok z omeškania od 05.08.2021 do 15.07.2022, teda do dňa, kedy žalovaný
listom priznal náhradu za túto sumu.

14. Z uvedených dôvodov, súd o podanej žalobe rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods.
1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov

konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.