Rozsudok – Ostatné – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208395
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8123208395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Prešovský samosprávny kraj,
Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, proti žalovanej: A. B. C. - ATELIER MK, miesto
podnikania Třebíčska 1834/5, 066 01 Humenné, IČO: 40 123 758, zastúpenej: JUDr. Júliusom Bučekom,
advokátom, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti a o zaplatenie 13.333,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16. mája 2024, č.k.
21Cb/87/2023 – 313, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov zo 16. mája 2024, č.k. 21Cb/87/2023 – 313 tak, že:

Žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku uložil žalovanej povinnosť vypratať parcelu KNC č. 852/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2, k. ú. D., zapísanú na LV č. XXXXX, vrátane demontáže
kamerového systému na objekte so súp. č. XXXX na parcele KNC č. 852/1, zapísanom na LV č. XXXXX,
k. ú. D. a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 13.333,- eur s 7,07 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.546,70 eur
od 19.3.2018 do zaplatenia a 3,56 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.786,30 eur od 1.1.2024 do
zaplatenia. Výrokom III. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uviedol súd prvej inštancie, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o
prenájme nehnuteľného majetku PSK (ďalej len „zmluva“), neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa
16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012, Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom č.
4 zo dňa 7.7.2015, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu – parcely KNC
č. 852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania
plateného systému na parcele KNC č. 852/2 a kamerového systému na objekte na parcele KNC č. 852/1

(taktiež vo vlastníctve žalobcu). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030.
Žalobca odstúpil od zmluvy dňa 12.3.2018 z troch dôvodov, pričom platnosť odstúpenia bola medzi
stranami sporná.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 261 ods. 1 až 4, 8, 9, § 266 ods. 3, § 265,
§ 266 ods. 1, 2, § 272 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1 až 3, § 346 ods. 1, 2, § 347 ods. 1, 2, § 348 ods. 1,
2, § 349 ods. 1 až 3, § 350 ods. 1, 2, § 351 ods. 1, 2, § 365 ods. 1 až 4, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods.

1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1, § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných
celkov, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu zo zmluvy,
preto žalobca platne od zmluvy odstúpil.

4. Žalovaná porušila čl. II. ods. 3 zmluvy, keď zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených
dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a nezabezpečila inštaláciu
dopravného značenia v súlade s projektom parkoviska – tzv. Alternatívu č. 1. Tento projekt dala
vypracovať žalovaná, pričom žalobca ho prijal, čím sa stal záväzným dokumentom. O tom, že práve táto
Alternatíva č. 1 bola záväzná, svedčí aj to, že bola zapracovaná do čl. IV. ods. 1 zmluvy, kde sa žalovaná
ako nájomca zaviazala vytvoriť 95 parkovacích miest a čl. V. ods. 1 písm. e) zmluvy, kde sa zaviazala

vyhradiť 40 parkovacích miest pre zamestnancov PSK. Žalovaná znížila počet vyhradených parkovacích
miest zo 4 na 2 a v rozpore s projektom zmenila aj ich rozmiestnenie. Svedok p. C. potvrdil, že žalovaná
nemala nijaký písomný súhlas prenajímateľa (žalobcu) na zmenu projektu parkoviska a svedok p. E.
uviedol, že nedával žalovanej žiadne pokyny na zmenu rozmiestnenia parkovacích miest (viď zápisnica
zo dňa 17.9.2020). Žalovaná bola viazaná podmienkami zmluvy a bez predchádzajúceho písomného

súhlasu žalobcu podpísaného jeho štatutárnym orgánom nemohla a nemala zmeniť ani počet, ani
rozmiestnenieparkovacíchmiestpreosobysobmedzenouschopnosťoupohybu.Parkovaciemiestaboli
nastriekané raz, a keď už vôbec nebolo vidieť čiary, tak ich žalovaná znova nastriekala až v roku 2020,
čiže dva roky po odstúpení od zmluvy a znova nesprávne (v rozpore s projektom parkoviska). Obrana
žalovanej, že vyhradené parkovacie miesta mali zaniknúť stavebnými úpravami žalobcu, nebola podľa

súdu prvej inštancie dôvodná, keďže vybudovanie nájazdovej rampy vôbec nezasiahlo do prenajatého
pozemku (parc. KNC č. 852/2). Nájazdová rampa bola vybudovaná na parc. KNC č. XXX/X. Navyše
stavebné práce na budove (nájazdová rampa a zadný vchod) boli vykonané v roku 2015, teda 5 rokov
po uzatvorení zmluvy. V čase stavebných prác bolo teda parkovisko dávno nastriekané v rozpore s
projektom parkoviska.

5. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázaný aj druhý dôvod uvádzaný v odstúpení a to, že žalovaná
znížila počet kamier kamerového systému, čím porušila čl. II. ods. 3. zmluvy a čl. V. ods. 1. písm. c)
zmluvy, nakoľko nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a zároveň nenainštalovala
funkčný kamerový systém, keďže kamery sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia

sú vypnuté od napájacej siete. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané len
namontovanie dvoch zo štyroch kamier kamerového systému. Žalobca nikdy nedal písomný súhlas na
zníženie počtu kamier zo 4 na dve. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že argument o nejakom vlastnom
kamerovom systéme žalobcu nebol dôvodom pre to, aby žalovaná nemusela plniť svoje záväzky zo
zmluvy. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že nemala prístup do serverovne. Nepreukázala, že by

niekedy o prístup vôbec žiadala, ani že by jej mal byť takýto prístup odopretý. Kamerový systém je
vlastníctvom žalovanej, ona mala kontrolovať jeho stálu funkčnosť, starať sa o neho a plniť tak záväzky
zo zmluvy. Žalobca nemal povinnosť žalovanú upozorňovať na to, že je potrebné domontovať kamery,
alebo že je systém nefunkčný. Napokon vo vzťahu k tomuto dôvodu odstúpenia súd prvej inštancie
uviedol,žeuzatvorenýDodatokč.2(vktoromjeuvedenáhodnotaparkovaciehoakamerovéhosystému,

výška a spôsob zápočtu tohto systému do nájomného ako aj podmienky platenia nájomného) nemal nič
spoločné so znižovaním počtu kamier predmetného kamerového systému.

6. Vo vzťahu k tretiemu dôvodu odstúpenia – nevykonávaniu zimnej údržby (napríklad v dňoch 17.1.,
22.1., 13.2. a 21.2.2018), čím došlo k porušeniu čl. V. ods. 1. písm. d) zmluvy, súd prvej inštancie

uviedol, že aj tento dôvod odstúpenia bol vykonaným dokazovaním preukázaný. V súdnom spise je
fotodokumentácia, na ktorej je zachytené zasnežené parkovisko, poľadovica. V konaní bolo výpoveďou
svedka p. C. preukázané, že zimnú údržbu robil v skutočnosti žalobca prostredníctvom Správy a údržby
ciest PSK.

7. Pokiaľ ide o údajnú ,,ústnu dohodu“ so svedkom E. ohľadne zmien zmluvy, tento podľa súdu prvej
inštancie nebol v čase zmluvného vzťahu štatutárom žalobcu, ale len jeho zamestnancom a v priebehu
konania sa ani nepreukázal žiadnym poverením, aby mohol konať v zmluvných veciach namiestoštatutára žalobcu. Ústnymi pokynmi zamestnanca nebolo možné meniť písomne dohodnuté podmienky
zmluvy.

8. Odstúpenie zo dňa 12.3.2018 od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa 19.3.2018, kedy došlo
k skončeniu zmluvy. Žalovaná tak užíva nehnuteľnosti – parcelu KNC č. 852/2 a objekt na parcele KNC č.
852/1bezprávnehodôvodu.ČlánokIII.ods.2písm.c)zmluvyupravovalodstúpenieodzmluvyvprípade
neplnenia podmienok podľa čl. V. zmluvy. Neupravoval písomné výzvy, ani poskytovanie dodatočných
lehôt pre plnenie, preto už samotným porušením povinností v čl. V. zmluvy mohol žalobca od zmluvy

odstúpiť, čo aj učinil.

9. Vo vzťahu k uplatnenej peňažnej sume súd prvej inštancie uviedol, že strany sa dohodli na postupnom
započítavaní hodnoty kamerového a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. 2 k Zmluve
bolo definitívne stanovené, že výška ročného nájmu (1.100,- eur) sa každoročne upraví o sumu 1.000,-
eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota

predstavuje 16.419,07 eur. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému
sa mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaná mala potom platiť ročné
nájomné1.100,-eur.Nakoľkožalobcaodzmluvyodstúpil,nedošlokuplynutiudobyzápočtuažalobcasa
nestal vlastníkom kamerového a parkovacieho systému. Kamerový a parkovací systém je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Do doby odstúpenia však žalobca plnil žalovanej podľa zmluvy a započítal jej do

nájomného hodnotu kamerového a parkovacieho systému vo výške 7.546,70 eura a za roky 2019 až
2023 v sume 5.786,3 eur. Zo zmluvy tak plnila iba jedna zmluvná strana a to žalobca. S poukazom na
§ 351 Obchodného zákonníka je žalovaná povinná vyššie špecifikované plnenie žalobcovi vrátiť spolu
s úrokmi z omeškania podľa § 502 Obchodného zákonníka.

10. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd
prvej inštancie v súlade s § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z.z. aj na zaplatenie príslušného 7,07 %, resp. 3,56 % ročného úroku z omeškania z dlžných súm odo
dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho
plnenia zo strany žalovanej.

11. K rozhodnutiu dovolacieho súdu v tomto konaní súd prvej inštancie záverom uviedol, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by stavebné úpravy na budove žalobcu spôsobili omeškanie
žalobcu s poskytnutím spolupôsobenia potrebného na inštaláciu kamier. Pokiaľ ide o prípadné
posúdenie, či výkon práva žalobcu je v súlade s poctivým obchodným stykom, tak je potrebné uviesť,

že žalovaná nešpecifikovala, aké konanie žalobcu má byť v rozpore s poctivým obchodným stykom
a súd prvej inštancie v konaní žalobcu rozpor s poctivým obchodným stykom nevidel. Vo vzťahu
k právoplatnému rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/87/2023, súd prvej inštancie uviedol,
že nakoľko bol viazaný právnym názorom vyššej súdnej autority – Najvyššieho súdu SR – nemohol sa
ním riadiť.

12. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. a § 453 ods. 3 C.s.p., pričom podľa pomeru úspechu priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala jeho zrušenie
a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. jeho zmenu tak, že sa žaloba zamietne.
V odvolaní podrobne rozpísala, prečo podľa nej nebolo preukázané porušenie jej zmluvných povinností,
ktoré by odôvodňovalo odstúpenie zo dňa 12.3.2018 od zmluvy zo dňa 9.9.2010 zo strany žalobcu.
Odstúpenie označila za neúčinné, v dôsledku čoho nájomný vzťah trvá naďalej, pričom k takémuto

záveru prejudiciálne dospel aj Okresný súd Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 22Cb/83/2019, s ktorou
skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Tým je dané nesprávne právne posúdenie veci,
porušenie princípu právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,

keď súd prvej inštancie správne dospel ku skutkovým záverom o existencii porušení zmluvy zo dňa
9.9.2010, v znení jej dodatkov a platnosti odstúpenia zo dňa 12.3.2018. Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil v súlade so záväzným uznesením dovolacieho súdu.15. V ďalších vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Je zrejmé, že medzi sporovými stranami sa viedli dve sporové konania. Okrem tohto konania
(vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/73/2019, po vrátení veci z dovolacieho súdu pod
sp. zn. 21Cb/87/2023), v ktorom sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľností (a zaplatenia peňažnej

sumy) z dôvodu zániku Nájomnej zmluvy zo dňa 9.9.2010 v znení dodatkov, ktorá zanikla odstúpením
zo dňa 12.3.2018, sa viedlo aj konanie (na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 22Cb/83/2019), v ktorom
sa žalovaná (v procesnej pozícii žalobkyne) domáhala proti žalobcovi (v procesnej pozícii žalovaného)
určenia, že dôvody odstúpenia zo dňa 12.3.2018 neboli dané a zmluva zo dňa 9.9.2010, v znení
dodatkovtrváajnaďalej.Jetakjednoznačné,ževobochkonaniachsariešilaotázkaplatnostiodstúpenia

zo dňa 12.3.2018 od zmluvy zo dňa 9.9.2010, otázka danosti uplatnených dôvodov odstúpenia a otázka
trvania nájomného vzťahu po realizovanom odstúpení. V tunajšom konaní sú tieto otázky otázkami
predbežnými (prejudiciálnymi), v konaní sp. zn. 22Cb/83/2019 boli tieto otázky otázkami meritórnymi.

19. Sporové konanie vedené na Okresnom súde Prešov sp. zn. 22Cb/83/2019 sa skončilo rozsudkom

Okresného súdu Prešov zo dňa 13.4.2022, č. k. 22Cb/83/2019 – 221, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.4.2022. Okresný súd Prešov v tomto meritórne určil, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 9.9.2010,
v znení dodatkov je právne neúčinné a určil trvanie nájomného vzťahu založeného zmluvou zo dňa
9.9.2010, v znení dodatkov. Toto svoje rozhodnutie založil na tom, že nebolo preukázané, že by
žalobkyňa (žalovaná v tunajšom konaní) porušila povinnosti zo zmluvy zo dňa 9.9.2010, v znení

dodatkov, ktoré dôvody porušenia boli uplatnené v odstúpení zo dňa 12.3.2018.

20. Odvolací súd za zásadné v danej veci považuje vysporiadanie sa s otázkou prejudiciality
a otázkou subjektívnej záväznosti rozsudku. Ustanovenie § 228 C.s.p. upravuje tzv. materiálnu stránku
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti rozhodnutia pre určitý okruh subjektov.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný predovšetkým pre sporové strany. Odborná literatúra
k tomuto uvádza, že súd je v prebiehajúcom spore viazaný výrokom (čím sa na tento účel rozumie
skutkové a právne posúdenie procesného nároku súdom /záväznosť výroku largo sensu/) právoplatného
rozhodnutia súdu, ktoré je záväzné pre strany prebiehajúceho sporu. Takáto situácia nastáva napríklad,
ak sa v skončenom spore medzi A a B rozhodlo v merite veci o otázke, ktorá je v prebiehajúcom spore

medzi A a B otázkou predbežnou (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2022, s. 795, marg. č. 5.). Subjektívna záväznosť právoplatného rozsudku teda znamená,
že ním ustálený súkromnoprávny vzťah nemôže byť v inom spore medzi totožnými stranami vyriešený
odlišne (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 1Cdo/44/2010, ktoré bolo zverejnené
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 40/2013). Totožne to uviedol Najvyšší súd SR aj v inom

svojom rozhodnutí, kde uzavrel, že z procesného hľadiska sú právoplatné súdne rozhodnutia záväzné
akoprejavautoritatívnejvôlesúduprivýkonesúdnictva.Žalobca,ktorýbolúčastníkomkonania,vktorom
súd vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým určil, či tu určitý právny vzťah alebo právo (ne)existuje, je
týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný, a preto sa nemôže v inom súdnom konaní úspešne domáhať
toho istého určenia, o ktorom už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Ak by tak urobil, zastavením takéhoto

nového konania súdom sa prejavia účinky právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý)
nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným
súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický
s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd je v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom
konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako

vec sama) týmto vyriešením viazaný. Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie,
resp. neexistencie vzťahu medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo
právoplatne rozhodnuté (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.3.2015, sp. zn. 4Cdo/84/2014).21. Vzhľadom na tieto skutočnosti má teda odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v tunajšom
konaní sa už nemal a nemohol zaoberať otázkou právoplatne medzi sporovými stranami vyriešenou,
a to otázkou danosti uplatnených dôvodov odstúpenia zo dňa 12.3.2018 ako aj jeho celkovej platnosti

a skončenia či trvania zmluvy zo dňa 9.9.2010 po tomto realizovanom (a právne neúčinnom, neplatnom)
odstúpení od zmluvy. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní mal vychádzať (v zmysle princípu
prejudiciality a subjektívnej záväznosti právoplatného rozhodnutia medzi stranami) zo záverov súdneho
rozhodnutia o týchto predbežných (prejudiciálnych) otázkach, teda vysporiadať sa tým, či je nárok na
vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie uplatnenej peňažnej sumy daný v prípade, ak je odstúpenie zo

dňa 12.3.2018 od zmluvy právne neúčinné (neplatné) a zmluvou zo dňa 9.9.2010, v znení dodatkov
založený nájomný vzťah trvá aj po tomto realizovanom (a neplatnom) odstúpení od zmluvy.

22. S ohľadom na tieto skutočnosti tak súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
neprihliadol, v zmysle § 228 C.s.p., na subjektívnu záväznosť skoršieho rozsudku o otázkach, ktoré
sú pre toto konanie predbežnými (prejudiciálnymi). Toto nesprávne právne posúdenie, spočívajúce

v absencii aplikácie relevantných zákonných ustanovení (§ 228 C.s.p., § 194 C.s.p.), viedlo
k nedôvodnému opätovnému skutkovému dokazovaniu a právnemu posúdeniu už záväzne vyriešených
otázok. Odvolací súd posúdenie týchto otázok súdom prvej inštancie, vzhľadom na ich záväzne
vyriešenie v inom konaní vedenom medzi sporovými stranami, už nemohol preskúmavať a vychádzal
teda z nich.

23. Je zrejmé, že pri takomto vychádzaní z právoplatne vyriešených predbežných (prejudiciálnych)
otázok nemožno dospieť k inému záveru, ako záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Vypratanie
nehnuteľností totiž žalobca odvodzoval práve od skončenia zmluvy odstúpením, k čomu však (vzhľadom
na jeho neúčinnosť, neplatnosť) nedošlo. Súčasne nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý bol

odôvodnený predčasným skončením zmluvy a nemožnosťou nadobudnutia vlastníctva k parkovaciemu
a kamerovému systému po uplynutí trvania zmluvy nebol dôvodný, keďže zmluva trvá a nadobudnutie
vlastníctva k parkovaciemu a kamerovému systému po uplynutí trvania zmluvy je stále možné a v zmysle
zmluvy nastane.

24. Odvolací súd tak uzatvára, že zmluvný vzťah založený zmluvou zo dňa 9.9.2010 v znení dodatkov
je tak stále existujúci a dôvod na vypratanie a vydanie žalovaných 13.333,- eur s príslušenstvom nie je
daný. Odvolací súd preto vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko nebol dôvod
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

25. Záverom odvolací súd uvádza, že nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nebolo možné
prihliadnuť na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 21Cb/87/2023 vzhľadom na viazanosť
právnym názorom dovolacieho súdu. Dovolací súd (pre súdy nižšej inštancie záväzným spôsobom)
uzavrel, že v prípade zmluvy zo dňa 9.9.2010, v znení jej dodatkov ide o nakladanie s majetkom
žalobcu, na ktoré sa v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov

vzťahuje obligatórna písomnosť právnych úkonov. Zmena alebo zrušenie tejto zmluvy, pre ktorú zákon
predpisuje písomnú formu, v inej forme, než písomnej, je tak absolútne neplatným právnym úkonom.
Ak by teda súdy nižšej inštancie v ďalšom konaní posudzovali právne úkony týkajúce sa zmeny alebo
zrušenia zmluvy zo dňa 9.9.2010, museli by prihliadať na to, či boli tieto uzatvorené v povinnej písomnej
forme. Keďže však, vzhľadom na meritórne rozhodnutie o predbežných otázkach v konaní vedenom na

OkresnomsúdePrešovvovecisp.zn.21Cb/87/2023,nemožnoposudzovaťdanosťdôvodovodstúpenia
zo dňa 12.3.2018, platnosť odstúpenia či trvanie zmluvy zo dňa 9.9.2010, v znení dodatkov po (neplatne)
realizovanom odstúpení od zmluvy, právny záver dovolacieho súdu, ktorým sú súdy nižších inštancii
bezpochyby viazané, nie je v tomto konaní aplikovateľný. Existencia dovolacieho rozhodnutia a jeho
záverov nemôže byť dôvodom pre nerešpektovanie subjektívne záväzného meritórneho rozhodnutia

o predbežných (prejudiciálnych) otázkach tohto konania.

26. K argumentácii žalobcu, že voči právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Prešov sp.zn.
21Cb/87/2023 podal žalobu o obnovu konania odvolací súd udáva, že žalobou na obnovu konania
sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní pôvodnej veci alebo

nesprávností procesnej povahy - na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a
charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého
žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa
§ 397 C.s.p. [pozri rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000].27. Odvolací súd ako obiter dictum udáva, že súd prvej inštancie zároveň dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca v spore preukázal existenciu ním udávaných

dôvodov na odstúpenie od zmluvy.

28. Nevykonávanie zimnej údržby žalobca preukazoval fotografiami, na ktorých je zreteľná snehová
pokrývka. Svedok A. E., ktorý bol zamestnancom žalobcu v pracovnej pozícii vedúci správy budov,
však uviedol, že zimnú údržbu sa žalovaná snažila vždy riešiť. Problémy boli len počas kalamít, avšak

aj to sa snažili riešiť. Svedok A. C. rovnako priznal, že počas kalamít bol problém s udržiavaním
parkoviska. Uviedol, že vtedy žalovanej pomohla aj Správa a údržba ciest žalobcu. Súd prvej inštancie
na základe týchto dôkazov uzavrel, že došlo k porušeniu povinnosti žalovanej zabezpečovať zimnú
údržbu. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Povinnosťou súdu je vždy vyhodnocovať
jednotlivé dôkazy samostatne a zároveň vo vzájomných súvislostiach, pričom je potrebné prihliadať
na všetko, čo počas konania vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť zimnej či letnej údržby

predstavuje komplexnú dlhodobú činnosť, ktorá sa vykonáva opakovanými prácami smerujúcimi k cieľu
plnej využiteľnosti parkoviska. Nemožno na základe určitých fotografií, ktoré zobrazujú bez celého
relevantného kontextu len určitý okamžitý stav, vyvodiť skutkový záver o nerealizovaní zimnej údržby.
Rovnako zo skutočnosti, že niekedy (v presne nešpecifikovanom počte a rozsahu údržby) vykonala
údržbu Správa a údržba ciest PSK, nemožno uzavrieť, že v skutočnosti údržbu realizoval žalobca

prostredníctvom svojej organizácie. Zmluva nešpecifikovala kvantitu a kvalitu zimnej údržby, ktorú mala
zabezpečiť žalovaná. Preto relevantným porušením povinnosti zabezpečovať údržbu by bolo len jej
úplne nevykonávanie. Zo svedeckých výpovedí (ktoré na rozdiel od fotografii majú potenciál poskytnutia
komplexnejšej informácie o vykonávaní či nevykonávaní údržby parkoviska) navyše vyplynulo plnenie
tejto povinnosti žalovanou. Svedecké výpovede udávali problémy s údržbou len v čase kalamitných

situácii, čo možno považovať za očakávateľné.

29. Ďalej odvolací súd zvýrazňuje že, z výsluchu svedka A. F. C. na pojednávaní dňa 21.3.2024 vyplýva,
že dodatok č. 2 k zmluve, ktorým sa ponížila cena za kamerový a parkovací systém na sumu 16.419,07
eur bol uzatvorený z dôvodu, že žalobca už nechcel 2 kamery na fasáde budovy, čo sa premietlo do

dohodnutej ceny, teda podľa odvolacieho súdu došlo k (písomnej) zmene zmluvy. Zároveň svedok E. pri
svojom výsluchu na pojednávaní dňa 17.9.2020 ozrejmil, že keď žalovaná chcela namontovať sporné 2
kamery, dostala od žalobcu pokyn, aby tieto z dôvodu rekonštrukcie fasády budovy a následnej súťaže
na kamerový systém celej budovy neinštalovala, čo podľa odvolacieho súdu predstavuje omeškanie
žalobcu, ktorý neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby žalovaná ako dlžník mohla splniť svoj

záväzok podľa § 370 Obchodného zákonníka, čo by vylučovalo omeškanie žalovanej so splnením si
svojej povinnosti. Zároveň z obsahu zmluvy nevyplýva povinnosť žalovanej napojiť zriadený kamerový
systém na server žalobcu.

30. Pokiaľ ide o samotné rozmiestnenie parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou

pohybu, svedok E. potvrdil, že tieto boli zakreslené podľa plánu a svedok C. na pojednávaní dňa
17.9.2020 uviedol, že až následne bola požiadavka žalobcu, aby sa tie parkovacie miesta vyznačili
bližšie k budove, čo sa aj realizovalo a došlo k navýšeniu ich počtu na 6. Za takejto situácie, keď
sa žalovaná fakticky správala podľa pokynov žalobcu, ktorých plnenie navodzovalo stav prípadného
porušenia zmluvy, ktoré malo trvať dlhodobo (po dobu viac rokov) a ktoré žalobca zároveň toleroval,

žalovanú naň neupozorňoval a až následne dňa 12.3.2018 uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy,
predstavuje podľa odvolacieho súdu zároveň výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom
podľa § 265 Obchodného zákonníka, tak ako to už naznačil dovolací súd v ods. 44 odôvodnenia svojho
rozhodnutia z 29.6.2023.

31. Vzhľadom na dôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalovanej v konaní pred súdom prvej
inštancie a v odvolacom konaní, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.
1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. Ohľadne trov dovolacieho konania, vedeného na Najvyššom súde pod sp. zn. 3Obdo/44/2022,
v ktorom bol na základe dovolania žalobcu zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove z 14.10.2021,
č. k. 5Cob/13/2021 – 213 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 15.10.2020, č. k. 21Cb/73/2019 –
168, rozhodol odvolací súd samostatným výrokom podľa úspechu strán v dovolacom konaní (§ 453ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd k trovám dovolacieho konania poukazuje na
názor ústavného súdu, ktorý uvádza, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od
ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku

sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v
dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (sp. zn. I. ÚS 453/2019). Preto aj v tomto
prípade odvolací súd, vzhľadom na odlišný úspech strán v celkovom konaní, v porovnaní s dovolacím
konaním, rozhodol o trovách dovolacieho konania samostatne a odlišne ako v prípade trov konania pred
súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).