Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121575500
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121575500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zást. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 53 255 739, za ktorého ako konatelia konajú advokáti A. A. B., C. A. D. a C. C. E., proti žalovanej:
A. F., G. D. XX, G., nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Attila Elek, Jovická 2, Rožňava, o 7 164,67
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 9Csp/13/2022 -
287 z 19. novembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) v poradí druhým rozsudkom
označeným v záhlaví pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie postupníka titulom zmluvy z 22.6.2021
o postúpení pôvodne bankovej pohľadávky (po čiastočnom späťvzatí žaloby) zamietol jeho žalobu
o plnenie peňažného dlhu vo výške 7 164,67 € s príslušenstvom z dôvodu predčasného zosplatnenia
jej dlhu voči banke ako postupcovi zo zmluvy č. 5132397153 z 11.7.2017 a žalovanej, ako tiež aj štátu
proti žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako nebankový subjekt splnenie zákonných podmienok pred

postúpením pohľadávky banky zo zmluvy z 11.7.2017 bez súhlasu klienta (§92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách; ďalej aj len ako „ZoB“) v konaní preukazoval jednak (i) výzvou z 30.1.2021,
(ii) oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 4.3.2021 a jednak (iii) výzvou z 18.3.2021
upozorňujúcou žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky. Vychádzajúc z obsahu oznámenia
zo 4.3.2021 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 3.3.2021 uzavrel, že podmienky platného
zosplatnenia úveru ustanovené v §53 ods. 9 o. z. v spojení s jeho §565 boli splnené vo vzťahu k splátke
zročnej 20.11.2020 a konštatoval preto, že k uplatneniu žaloby na súde dňom 15.12.2021 došlo pred

uplynutím trojročnej premlčacej doby (21.2.2024) plynúcej od uplynutia troch mesiacov od splatnosti
neuhradenej splátky (21.2.2021). Posudzujúc podmienky platného postúpenia pohľadávky ustanovené
v§92ods.8ZoBpozistení,ževýzvabankyz18.3.2021žalovanejbolapreukázanedoručená24.3.2021,
kým zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá už 22.6.2021, t. j. presne na 90. deň od doručenia
výzvy, uzavrel, že neboli splnené zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt bez súhlasu klienta, ktorý takto k dispozícii mal len 89 dní na plnenie podľa výzvy a že ide preto o
postúpenie v rozpore so zákonom a že v zmysle §39 o. z. išlo preto o neplatný právny úkon, v dôsledku

čoho postupník nie je aktívne vecne legitimovaným v konaní a jeho žalobu preto zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania s odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 odôvodnil plným úspechom žalovanej v spore.
3. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie dôvodiac odvolacími dôvodmi ustanovenými v §365
ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov. Proti rozsudku namietal, že za výzvu
banky podľa §92 ods. 8 ZoB možno považovať nielen výzvu z 18.3.2021 žalovanú upozorňujúcu na
možnosť postúpenia pohľadávky tejto doručenú 24.3.2021, ale aj výzvu z 30.1.2021, resp. aj oznámenie

zo 4.3.2021 o vyhlásení splatnosti, ktoré v konaní súdu predložil spolu s poštovým podacím hárkom,
resp. spolu s doručenkou a ako žalobca v konaní tak preukázal splnenie zákonných podmienok pre
riadne a platné postúpenie bankovej pohľadávky bez súhlasu klienta banky ustanovené v §92 ods. 8
ZoB vrátane podmienky viac ako 90 dní trvajúceho omeškania klienta pred postúpením pohľadávky.
Súdu pritom vytýkal, že pri tomto svojom závere nesprávne vychádzal len z dátumu podpisu zmluvy

o postúpení pohľadávky, pričom sa nezaoberal rozhodujúcou otázkou nadobudnutia účinnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorá v zmysle článku XIII, bod 13.2. zmluvy v danom prípade nastala až dňom
pripísania odplaty za postúpenie pohľadávky na bankový účet postupcu.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Okrem dôvodov zamietnutia žaloby súdom prvej
inštancie, s ktorými sa stotožnila, poukázala aj na hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu

žalobcu vyplývajúcej mu z §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úver jej bol
poskytnutýzaúčelomsplateniapredchádzajúcichúverovspoluvovýške8356,58€,takžespolusďalším
dlžníkom zo sporného úveru obdŕžali len 643,44 €. Zdôraznila, že bremeno preukázania splnenia si
povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver zaťažuje žalobcu, pričom následkom porušenia
tejto povinnosti je nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

5. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti sporného úveru, bránila sa, že tomuto musí predchádzať
upozornenie spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný
dlžníkovi, ktorým mu oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa §565 o. z., pretože
dlžníkjevomeškanísozaplatenímsplátky,právnypredchodcažalobcuvšakanivjednejvnímzaslaných
výzvach pred zosplatnením úveru neuviedol, s ktorou konkrétnou splátkou bola žalovaná ako dlžník v

omeškaní, v dôsledku čoho predmetnú výzvu nemožno považovať za kvalifikovanú, a teda vyvolávajúcu
právne účinky predpokladané ustanovením §53 ods. 9 o. z. Podľa nej aj z uvedených dôvodov nemohlo
dôjsť k účinnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu a tento nie je preto
aktívne vecne legitimovaným v tomto súdnom spore.
6. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania prejednal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho
potvrdil, hoci z iných dôvodov, než pre ktoré žalobu zamietol súd prvej inštancie.

8. Z článku XIII, bod 13.2. zmluvy z 22.6.2021 o postúpení pohľadávky, z ktorej žalobca odvodzoval svoju
aktívnuvecnúlegitimáciuvtomtosúdnomsporeskutočnevyplynulo,žejejúčinnosťmalanastaťaždňom
pripísania odplaty za postúpenie pohľadávky na bankový účet postupcu. Hoci uvedená skutočnosť,
kedy v skutočnosti došlo k pripísaniu odplaty za postúpenie pohľadávky na bankový účet postupcu,
a teda či účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom (ne)nastala až po

uplynutínajmenej90dníomeškaniadlžníkanebolapredmetomdokazovaniapredsúdomprvejinštancie,
hoci sa mohlo javiť, že vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie pre rozhodnutie
tohto sporu v odvolacom konaní v prospech odvolateľa by mohlo ísť o otázku rozhodujúcu, táto nebola
predmetom dokazovania ani pred odvolacím súdom, a to z nasledovných dôvodov.
9. Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako i s obsahom predloženého

spisového materiálu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov vzhľadom na predmet konania, ktorým
je zaplatenie pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy a v ktorom žalobcom je postupník,
ktorý svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzuje od zmluvy o postúpení pôvodne bankovej
pohľadávky, mal za to, že na vec sa vzťahuje o. i. aj §37 ods. 1 o. z. v jeho znení k 30.1.2021, ktorý pri
doterajšom rozhodovaní nebol použitý a pretože pre rozhodnutie veci samej je rozhodujúcim, postupom

podľa §382 CSP vyzval preto sporové strany, aby k jeho možnému použitiu v stanovenej lehote písomne
sa vyjadrili. Zároveň ich oboznámil, že odvolací súd s poukazom na toto zákonné ustanovenie bude
posudzovať, či výzva veriteľa obsiahnutá v upozornení z 30.1.2021 v zmysle §53 ods. 9 o. z. (nie) je
platným právnym úkonom, a to z hľadiska jeho určitosti (§37 ods. 1 o. z.) za účelom ustálenia, či na
základe tohto právneho úkonu následne (ne)mohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru žalovanej listom

veriteľa zo 4.3.2021 a poť. k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z pôvodného veriteľa na
žalobcu.
10. Žalovaná nemala námietky s naznačeným zamýšľaným postupom odvolacieho súdu, žalobca
k predmetnej výzve odvolacieho súdu sa nevyjadril.11. V spotrebiteľských súdnych sporoch, akým je aj prejednávaná vec, kde žalobcom je nebankový
subjekt ako postupník, ktorý svoju vecnú legitimáciu v spore odvodzuje zo zmluvy o postúpení
pohľadávky, rozhodovacia prax súdov je ustálená v požiadavke posudzovania jeho vecnej legitimácie

najmä vo vzťahu k dodržaniu §92 ods. 8 ZoB, ktorý v spojení s §53 ods. 9 o. z. a jeho §565 ustanovuje
podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky inému, a to aj nebankovému subjektu bez
súhlasu klienta banky, pričom jednou z týchto kumulatívnych podmienok v zmysle §92 ods. 8 ZoB je, aby
postupovaná pohľadávka bola splatná. Pretože žalobou uplatnený pôvodne bankový nárok na peňažné
plnenie žalobca zakladal na zmluve o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný spotrebiteľ svoj

záväzok dodávateľovi mal plniť v splátkach, pričom konečná splatnosť úveru mala nastať až k 20.7.2025,
súd prvej inštancie, ktorý vo veci samej rozhodoval 19.11.2024, postupoval správne, pokiaľ primárne
pristúpil k právnemu posúdeniu rozhodujúcej predbežnej otázky, či k tzv. zosplatneniu pohľadávky banky
vdanomprípade(ne)došlozadodržaniazákonnýchpodmienokustanovenýchv§53ods.9o.z.vspojení
s jeho §565, od ktorej vzhľadom na dikciu §92 ods. 8 ZoB priamo sa odvíja aj otázka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu ako postupníka v tomto spore.

12. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z dedukcie, že k 3.3.2021 došlo k platnému
zosplatneniu pohľadávky dodávateľa z posudzovanej zmluvy o úvere pre nezaplatenie splátky splatnej
20.11.2020, avšak k tomuto záveru dospel bez toho, aby na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie
§37 ods. 1 o. z., v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný a jeho záver o platnom zosplatení sporného úveru bol preto predčasný.

13. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným
hmotnoprávnym úkonom dodávateľa vykonanou zmenou zmluvne dohodnutých podmienok
spotrebiteľskej zmluvy týkajúcich sa tak podmienok plnenia záväzku spotrebiteľa (trvanie), ako aj jeho
výšky, t. j. týka sa práv a povinností spotrebiteľa, je nevyhnutné, aby tento ako akýkoľvek iný úkon,
ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, bol náležite

odôvodnený uvedením jednoznačného, jasného, určitého a rovnako aj nezameniteľného skutkového a
právneho odôvodnenia jeho urobenia/vykonania. Požiadavka na odôvodnenie takéhoto jednostranného
konania dodávateľa naplňujúceho znaky zmeny zmluvných podmienok je daná pritom nielen preto, aby
spotrebiteľ sa mohol adekvátne oboznámiť s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale najmä preto,
aby proti tejto jednostrannej zmene zmluvných pomerov prípadne sa mohol aj adekvátne brániť.

14. Za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie spotrebiteľa ako bezvadný
právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim jednostranným hmotnoprávnym
úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním zamýšľané právne účinky
ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi), možno pritom považovať
len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné obmedzenia vyplývajúce z §53

ods. 9 o. z. v spojení s jeho §565, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebiteľ bez príslušného právnického
vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku dodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie
spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej tri mesiace a (iii) súčasne v lehote nie kratšej
ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného
v §565 o. z., teda také upozornenie, ktoré je dostatočne určité a zrozumiteľné.

15. Z 23. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že z výzvy
bankového veriteľa z 30.1.2021 vyplynulo, že tento žalovanej ako jednému z dlžníkov oznámil, že
k 30.1.2021 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2 016,76 € a vyzval ju na jej
zaplatenie najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Z tohto sporného upozornenia z 30.1.2021
vyplynulo teda, že veriteľ žalovanú upozornil na existenciu jej dlhu v uvedenej výške 2 016,76 €

bez akejkoľvek bližšej špecifikácie jeho pôvodu, pričom tieto skutočnosti zo sporného upozornenia
bezpochyby nie je možné zistiť a tak žalovaná dodávateľom deklarovanú hrozbu zosplatnenia svojej
pohľadávky voči tomuto svojmu dlžníkovi z toho dôvodu ani nemohla odvrátiť prípadným dodatočným
zaplatením omeškanej splátky, ktorú preto objektívne nebolo v jej moci identifikovať, a teda proti
avizovanému použitiu práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. ako spotrebiteľ ani sa nemohla

mimosúdne úspešne ubrániť. Nie je totiž v súlade so zákonom stanovisko dodávateľa voči spotrebiteľke
prezentované v spornom upozornení, že oprávnenosť použitia práva dodávateľa ustanoveného v §565
o. z. dlžník zvráti jedine vyrovnaním celej, k 30.1.2021 dodávateľom voči nemu deklarovanej dlžnej
pohľadávky z posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy vo výške 2 016,76 €, pričom žalovaná ako dotknutý
spotrebiteľ v danom prípade ani nebola uzrozumená, za aké obdobie dodávateľom takto deklarovaná

pohľadávka voči nej vznikla, či táto prípadne, a to čo i len sčasti prípadne (nie) je premlčaná alebo či
prípadne (ne)vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok.
16. Pre túto obsahovú neurčitosť sporný hmotnoprávny úkon dodávateľa z 30.1.2021 je absolútne
neplatným a rovnako neplatným preto je aj na tento neplatný právny úkon nadväzujúce zosplatneniepohľadávkypísomnýmúkonomdodávateľazo4.3.2021.Zdôvodu,žepreuvedenénedostatkyvpostupe
dodávateľa v rozpore s hmotným právom nedošlo preto k platnému zosplatneniu žalovanej pohľadávky,
neplatným bolo aj následné postúpenie bankovej pohľadávky voči žalovanému spotrebiteľovi na žalujúci

nebankový subjekt, keďže v zmysle platnej právnej úpravy v §92 ods. 8 ZoB a rovnako aj v §17 zákona č.
129/2010 Z. z., ktorý súd prvej inštancie síce necitoval, ale na daný prípad správne aplikoval, úverujúca
banka bez súhlasu žalovanej ako klienta banky bola oprávnená aj na nebankový subjekt, akým je
žalobca, postúpiť len svoju už splatnú pohľadávku voči spotrebiteľovi, čo zo zhora uvedených dôvodov
nebol prípad prejednávanej veci, pričom zmluvne dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru pred

postúpením pohľadávky v danom prípade ešte neuplynul.
17. Z týchto dôvodov išlo preto o postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom, ktoré preto ako
neprípustné (§525 ods. 2 o. z.) v zmysle §39 o. z. je neplatným právnym úkonom, čo zároveň znamená,
že nepochybne správnym (hoci z iného právneho dôvodu než o tom v danej veci rozhodol súd
prvej inštancie) preto je aj právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore. Odvolací súd z týchto dôvodov sa preto nezaoberal

odvolacou námietkou žalobcu o neskoršom nadobudnutí účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky než
bol deň jej uzavretia, nakoľko ani prípadná dôvodnosť tejto odvolacej námietky, nebola spôsobilá zmeniť
správny, aj keď inak odôvodňovaný právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní.
18. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že za výzvu v zmysle §92 ods. 8 ZoB možno

považovať aj výzvu v zmysle §53 ods. 9 o. z. v danom prípade datovanú dňom 30.1.2021, resp.
aj následné oznámenie o vyhlásení zo 4.3.2021 o mimoriadnej splatnosti úveru k 3.3.2021, a teda
že omeškanie žalovaného dlžníka od ich doručenia trvalo viac ako 90 dní, odvolací súd sa s týmto
právnym názorom odvolateľa nemohol stotožniť. Upozornenie banky z 30.1.2021 nevzniklo totiž v
relevantnom čase, ale ešte pred zosplatnením úveru a pre účely posudzovania, či prostredníctvom

neho (ne)bol dodržaný zákonný postup banky ustanovený v §92 ods. 8 ZoB, je preto bezpredmetným.
Potrebnou výzvou banky klientovi v omeškaní v zmysle §92 ods. 9 ZoB nemohlo byť pritom ani následné
vyhlásenie banky zo 4.3.2021 o mimoriadnej splatnosti úveru, a to ani za predpokladu, že by išlo o
platný právny úkon. Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vo
veci sp. zn. 4Cdo/75/2020. V zmysle jeho záverov „písomná výzva banky dlžníkovi v omeškaní je prvým

predpokladom pre platnú cesiu splatnej bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, pričom aj v
zmysle záverov dovolacieho súdu vyslovených v jeho rozsudku z 31.3.2022 vo veci 2Cdo/266/2020,
na ktorý dovolací súd vecne nadviazal aj vo svojom uznesení z 27.10.2022 vo veci 4Cdo/75/2020,
„obsah prvej vety §92 ods. 8 ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že klient
je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku“, pričom „skrz spotrebiteľského charakteru

dojednanej zmluvy o úvere oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru“ (v danom prípade listom banky
zo 4.3.2021) „nemožno prisvedčiť aj charakter výzvy v zmysle §92 ods. 8 ZoB“.
19. Na základe vyššie uvedeného je bezpochyby zrejmé, že napadnuté zamietavé rozhodnutie súdu
prvej inštancie pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore
bolo vecne správnym rozhodnutím a odvolacie námietky žalobcu neboli preto spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým
súd prvej inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie a ako také preto
neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 1 CSP zamietavý rozsudok súdu prvej
inštancie preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania správne
a zákonne založeného na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore (§255 ods. 1 CSP).

20. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodolajotrováchodvolaciehokonania(§262ods.1CSP),atorovnakovsúladesozásadouúspechu
ustanovenouv§255ods.1CSPavovecivcelomrozsahuúspešnejžalovanejpriznalpretonároknaplnú
náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolateľ netvrdil a odvolací súd

ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania
postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného odvolateľa, ktorý je nebankovým
subjektom, na úkor úspešného spotrebiteľa.
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).