Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214088
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4413214088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XXC.D.E.XX,zastúpenejspoločnosťouRPKlawfirms.r.o.,sosídlomSuchémýto1,81103Bratislava,
IČO: 56 142 072, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, zastúpenému
spoločnosťou HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950
690, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/154/2013-1367 zo dňa 29.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov(ďalej
aj „BSM“) tak, že I. výrokom určil, že do BSM patrí:
1/ Nehnuteľnosť vedená na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísaná na LV č. XXX
kat. územia C. D. E., obec C. D. E., okres Nové Zámky, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej
mape, parcela č. 210/1 vo výmere 352 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 210/2
vo výmere 461 m2, druh pozemku záhrady, parcela č. 210/4 vo výmere 93 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, na ktorej parcele je postavený rodinný dom so súp. č. 32, v podiele 1/1 strán sporu
a so všeobecnou hodnotou 67.500 eur,
2/Aktíva–Zmluvaoosobnomúčtezodňa04.07.1994uzavretásG.H.,I.,sosídlomDvořákovonábrežie
4, 811 02 Bratislava, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., so zostatkom ku dňu 01.07.2010 v sume
75,32 eura,
3/ Pasíva:
a) Zmluva o stavebnom sporení č. 0873370203 zo dňa 06.10.2004, Zmluva o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere č. 0873370705 zo dňa 06.10.2004 so zostatkom ku dňu 01.7.2010 v sume 6.690,71
eura, a
b) Zmluva o úvere č. 2106715210 zo dňa 08.02.2010 uzavretá medzi Poštovou bankou, a. s., so sídlom
Bratislava, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., so zostatkom ku dňu 01.07.2010 v sume 880 eur.

2. Výrokom II. súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť označenú pod bodom
1. so všeobecnou hodnotou 67.500 eur. Výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného

zostatok na jeho osobnom účte vedeného v G. H., a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IBAN J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 75,32 eura. Výrokom IV. žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiťžalovanémutitulomúplnéhovyporiadaniaBSMsumu32.157,33eurado15dníodprávoplatnosti
rozsudku. Výrokom V. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť titulom trov štátu znaleckého dokazovania naúčet súdu 158,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť titulom trov štátu znaleckého dokazovania na účet súdu 158,50 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokmi VII. a VIII. uložil samostatne žalobkyni aj žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu

súdny poplatok za vyporiadaný majetok z BSM u každého po 1.013,50 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom IX. napokon súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na ich náhradu.

3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou dňa 13.06.2013 žiadala

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) z dôvodu, že jej manželstvo
so žalovaným bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.06.2010
č. k. 10C/106/2010-35, právoplatným dňa 01.07.2010, a ich vtedy ešte maloletá dcéra K. B., nar.
XX.XX.XXXX, bola zverená do jej výchovy, pričom otec bol zaviazaný na výživné vo výške 200 eur
mesačne. K dohode o vyporiadaní BSM medzi nimi nedošlo. Podľa žalobkyne za trvania manželstva
nadobudli do BSM nehnuteľnosť zapísanú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, na

LV č. XXX kat. úz. C. D. E., finančné prostriedky nachádzajúce sa ku dňu rozvodu na bankových účtoch,
ktoré bližšie v žalobe nešpecifikovala, a spoločné záväzky vzniknuté za trvania manželstva, a to úver na
dom, nesplatený zostatok pôžičky na kúpu vozidla Renault 19 a pôžičku zo dňa 01.01.2010. Žalobkyňa
navrhla nehnuteľnosť prikázať do jej výlučného vlastníctva.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z jeho strany bola ochota vec riešiť mimosúdne, ale
žalobkyňa mu na vyporiadanie ponúkla veľmi nízku cenu. On dal vypracovať znalecký posudok na
určenievšeobecnejhodnotynehnuteľnostíanáslednesúhlasil,abynehnuteľnostibolivcelostiprikázané
jej. Čo sa týka pôžičky - úveru z G. J. J., I. - tento spláca žalobkyňa od rozvodu manželstva a on spláca
ďalší úver od G. H., I., vo výške 1.000 eur. Mali založený spoločný účet v G. H., a. s., so zostatkom ku

dňu 30.06.2010 v sume 75,32 eura a žiadne iné úspory nemali. Na kúpu motorového vozidla značky
Renault 19 dostali peniaze od brata žalobkyne niekedy v r. 2008 -2009 vo výške 24.000 Sk a po rozvode
žalovaný toto vozidlo prepísal na žalobkyňu. Podľa neho šlo o dar im obom a nie o pôžičku; o pôžičke
uvádzanej žalobkyňou ku dňu 01.01.2010 on nevedel. Ohľadom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa
v dome netrval na ich vyporiadaní v rámci BSM a súhlasil s tým, aby si ich ponechala žalobkyňa. Navrhol

vyporiadať BSM tak, že mu žalobkyňa vyplatí finančnú náhradu v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.

5. Súd v danej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 6C/154/2013-1128 zo dňa 21.11.2022 v spojení
s opravným uznesením č. k. 6C/154/2013-1205 zo dňa 20.01.2023, avšak odvolací súd na základe
odvolania oboch strán tento rozsudok uznesením č. k. 12Co/45/2023-1282 zo dňa 30.04.2024 zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd sa má vysporiadať s tým, či na strane
žalovaného došlo k hromadeniu úspor z jeho príjmov, ktoré ku dňu rozvodu manželstva ostali v rodine
nepoužité, a rovnocenne sa zaoberať s ohľadom na navrhnuté dôkazy strán sporu aj s príjmami za
strane žalobkyne v pomere k výdavkom realizovaným v rodine. V prípade kladného záveru sa zistenie
súdu musí odraziť vo výroku rozsudku.

6. Súd prvej inštancie následne vo veci vykonal dôkazy (lustrácie v bankových inštitúciách) navrhnuté
žalobkyňou; konštatoval, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 10C/106/2010-35, právoplatným dňa 01.07.2010. Za trvania manželstva nadobudli strany
sporu majetok bližšie špecifikovaný vo výroku I. bod 1., 2. a 3. napadnutého rozsudku, nehnuteľnosť

označenú v bode 1. so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti 67.500 eur, aktíva pod bodom 2. ako
zostatok na osobnom účte strán sporu v G. H., I., ktorý ku dňu 01.07.2010 predstavoval 75,32 eura,
pasíva uvedené v bode 3., keď strany sporu počas trvania manželstva uzatvorili také zmluvy o úvere,
ktoré neboli ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva splatené. Ide o zmluvu o stavebnom sporení
zo dňa 06.10.2004 so zostatkom ku dňu 01.07.2010 v sume 6.690,71 eura a zmluvu o úvere zo dňa

08.02.2010 uzavretá žalovaným v G. H., I. so zostatkom ku dňu 01.07.2010 vo výške 880 eur.

7. Z výpisu LV č. XXX kat. úz. C. D. E., obec C. D. E., okres Nové Zámky, mal súd preukázané, že
strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
bližšie špecifikované vo výroku 1. napadnutého rozsudku s tým, že tieto pozostávali z pozemkov a z

nadstavby rodinného domu. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Taktiež nebola sporná ani
všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti 67.500 eur, na ktorej sa strany dohodli. Tiež sa zhodli v tom,
že nehnuteľnosť má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovaný požadoval, aby mu
žalobkyňa vyplatila polovicu z hodnoty 67.500 eura, s čím žalobkyňa nesúhlasila z dôvodu, že peniazena zaplatenie kúpnej ceny pozemku v sume 28.000 Kčs pochádzali z jej osobných predmanželských
úspor. Súd nepovažoval návrh žalobkyne za dôvodný, pretože žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala,
a to ani svedeckými výpoveďami svojich rodičov vo forme notárskych zápisníc. Samotná kúpna zmluva

spísanávoformenotárskejzápisniceN841/90zodňa24.10.1990jednoznačnepreukazujeapotvrdzuje,
že pozemky, na ktorých strany sporu ako manželia postavili rodinný dom, kúpili jednak počas trvania
manželstva a v zmluve nie je uvedené, že by pozemky boli kúpené z finančných prostriedkov žalobkyne,
ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva. Žalobkyňa nepredložila ani žiadny listinný dôkaz, vkladnú
knižku alebo výpis, príp. potvrdenie banky o tom, že mala pred uzavretím manželstva našetrený finančný

obnos vo výške cca 100.000 Kčs. Preto súd nepovažoval výpovede rodičov žalobkyne za hodnoverné,
a neprihliadal na ne.

8. Strany sporu nerozporovali, že počas trvania manželstva uzatvorili zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, ktorý splácala žalobkyňa, ktorá od právoplatnosti rozvodu 01.07.2010
do 30.4.2016, uhradila sumu 5.737,64 eura, preto súd v rámci vyporiadania polovicu z tejto hodnoty

zohľadnil ako mínusovú položku žalovaného a plusovú položku žalobkyne.

9. Úver uzatvorený žalovaným dňa 08.02.2010 v G. H., I., splácal žalovaný, ktorý od právoplatnosti
rozvodu manželstva od 01.07.2010 do 25.10.2013, uhradil sumu 1.577,22 eura, čo súd zohľadnil pri
vyporiadaní BSM. Žalobkyňa mala za to, že úver nepatrí do BSM a nemá byť predmetom vyporiadania,

keďže žalovaný nepreukázal spojitosť medzi účelom úveru a BSM. Súd sa s názorom žalobkyne
nestotožnil, pretože úver bol poskytnutý počas trvania manželstva, nebolo podstatné, či žalobkyňa
mala vedomosť o úvere alebo nie, a to s poukazom na ustanovenie § 145 odsek 1, 2 OZ, keď bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V prípade úveru, ktorý uzatvoril žalovaný bez

vedomia žalobkyne, išlo o bežnú vec, ku ktorému nebol potrebný súhlas žalobkyne, ktorá nikdy počas
konania nespochybnila, že takýto úver poskytnutý Poštovou bankou, a.s. by nebol spoločným úverom,
ktorý nadobudli počas trvania manželstva, alebo že by tento úver nebol spotrebovaný v BSM, tiež
nespochybnila,žehosplatilžalovaný.ZtohtodôvodusúdúverpoňaldopredmetumasyBSM,vyporiadal
ho tak, že polovicu hodnoty pripočítal ako mínusovú položku žalobkyni a žalovanému ako plusovú

položku.

10. Do predmetu masy BSM patrí aj aktívum, a to zostatok na spoločnom účte č. XXXXXXX/
XXXX, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý mali strany sporu počas trvania manželstva
a ktorý bol založený na základe zmluvy o osobnom účte zo dňa 04.07.1994 s Poštovou bankou, a.s.

Bratislava a žalovaným s tým, že podľa potvrdenia banky bol zostatok na tomto účte ku dňu 01.07.2010
75,32 eura. Žalobkyňa účet považovala za tunelovanie spoločných finančných prostriedkov manželov
žalovaným s cieľom ukryť ich pred ňou. Žalovaný sa bránil tým, že k účtu mali obaja dispozičné právo,
prístup a debetné karty, na základe ktorých mohli z účtu vyberať finančné prostriedky a platiť nimi v
obchodoch. Všetky peniaze, ktoré sa na účte nachádzali, boli zo zárobkovej činnosti ako žalobkyne,

tak aj žalovaného, na tento účet bola poukazovaná ich výplata, ale aj iné finančné prostriedky, ktoré
dostávala žalobkyňa ako podporu v nezamestnanosti, dávky v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne,
rodinné prídavky, preplatok na základe daňových priznaní a pod. Výbery z účtu boli realizované v dobe,
keď bolo zvykom výplatu z banky vyberať v hotovosti a v hotovosti uhrádzať náklady spojené s bežným
chodom domácnosti. Výplaty, ktoré prichádzali na spoločný bankový účet neboli nadštandardné a boli

postačujúce iba na bežný život štvorčlennej rodiny. Účet spoločne používali manželia, keďže obaja mali
dispozičné právo a aj debetnú kartu, čiže hociktorý z nich vedel z účtu vyberať, resp. vkladať na účet
peniaze. Peniaze sa počas trvania manželstva jednoducho spotrebovali, nebolo preukázané, že by sa
na účte hromadili finančné prostriedky, ktoré by nadobudol výlučne iba žalovaný, o ktorých by nemala
žalobkyňa vedomosť, keď rovnako ako žalovaný, mala také isté dispozičné právo s účtom nakladať,

vyberať si z neho finančné prostriedky, a rovnako aj jej výplata chodila na tento účet. Nebolo žiadnym
dôkazompreukázané,žebynatentoúčetpreosobužalovanéhobolipripísanétakésumy,ktorébyneboli
počas trvania manželstva spotrebované alebo boli minuté na iný účel, resp., že by žalovaný akýmkoľvek
spôsobom tuneloval finančné prostriedky z tohto účtu na úkor rodiny, resp. žalobkyne.

11. V konaní sa nepotvrdili tvrdenia žalobkyne, že by zo strany žalovaného došlo k prevedeniu
spoločných finančných prostriedkov manželov zo spoločného účtu na iné účty alebo vkladné knižky, a to
zdôvodu,ževkladnáknižkač.XXXXXXXXXX/XXXX,resp.č.XXXXXXakoajč.účtuXXXXXXXX/XXXX,obe zriadené v G. H. I., boli vedené na vkladateľov C. B., r. č. XXXXXX/XXX a F. B., r. č. XXXXXX/XXX,
čím sa vyvrátilo tvrdenie žalobkyne, že skutočným majiteľom účtu č. XXXXXXXX/XXXX je žalovaný.

12. Rovnako sa nepreukázalo, že žalovaný mal zriadené ďalšie dva účty vo VÚB a.s. Napriek
rozsiahlemu dokazovaniu sa taktiež nepreukázalo, že by mal žalovaný bez vedomia žalobkyne zriadené
aj iné účty v iných bankových inštitúciách v SR, a už vôbec nie s finančnými zostatkami. V tomto smere
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala existenciu iného účtu vedeného v banke
s pôsobnosťou v SR. Preto súd iné aktívum nemohol poňať do masy BSM.

13. Osobné motorové vozidlo značky Renault 19 nadobudli strany sporu počas trvania manželstva
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.12.2008, za kúpnu cenu 24.000 Sk. Po rozvode manželstva auto
používala žalobkyňa a tiež ho ona aj predala. Finančné prostriedky na kúpu vozidla poskytol stranám
sporu brat žalobkyne ako dar, a preto súd túto hnuteľnú vec nepoňal do masy BSM.

14. Pri vyporiadaní súd zohľadnil, že hrubá masa BSM predstavuje hodnotu 67.575,32 eura
(nehnuteľnosti v hodnote 67.500 eur, zostatok na osobnom účte v sume 75,32 eura). Pasíva predstavujú
hodnotu ku dňu právoplatnosti rozvodu sumu 7.570,71 eura. Túto sumu bolo potrebné odpočítať od
hrubej masy BSM (67.575,32 eura - 7.570,71 eura), čím sa súd dopracoval k hodnote 60.004,61 eura,
ktorú vydelil dvoma, čo predstavuje 30.002,30 eura, teda sumu, ktorú má dostať každá zo strán sporu

v súlade s ustanovením § 150 OZ. Žalobkyni súd prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v
hodnote 67.500 eura. Žalobkyňa mala obdržať sumu 30.002,30 eura. Od tejto hodnoty súd odrátal
polovicu z hodnoty 5.737,64 eura, teda sumu 2.868,32 eura, ktorú zaplatila žalobkyňa na stavebnom
úvere v G., I. od rozvodu manželstva do 30.04.2016 a pripočítal jej hodnotu 788,61 eura, teda polovicu
zo sumy 1.577,22 eura, ktorú vyplatil žalovaný na úvere, ktorý čerpal od G. H., I., a ktorú zaplatil

od rozvodu manželstva do 25.10.2013. Takto obdržala žalobkyňa majetok v hodnote 35.417,49 eura.
Žalovaný by mal dostať sumu 30.002,30 eura, pričom súd mu prikázal do výlučného vlastníctva zostatok
na osobnom účte vedenom v G. H., I. v sume 75,32 eura, dostáva teda sumu 30.077,62 eura, ku ktorej
sume pripočítal polovicu hodnoty na zaplatenom úvere žalobkyňou 2.868,82 eura a odpočítal polovicu
hodnoty úveru, ktorý zaplatil žalovaný v G. H. vo výške 788,61 eura, a tak žalovanému patrí titulom

vyporiadania suma 32.157,83 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobkyňu po zohľadnení všetkých zásad
týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä zásady rovnosti podielov,
teda princípu parity. Zohľadnil tiež skutočnosť, akým spôsobom sa ktorý z manželov staral o rodinu a
ako ju zabezpečoval, zaoberal sa aj príčinami rozvratu manželstva.

15. Napriek skutočnosti, že súd zistil v SLSP, a.s. so sídlom Bratislava, že žalovaný nemal účet v
ich banke vo Vrábľoch pod č. IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a túto odpoveď na lustráciu
v J., I. zaslal stranám sporu, resp. v tom čase ešte právnemu zástupcovi žalobkyne, žalobkyňa opäť
v deň pojednávania predložila súdu písomnú žiadosť o zahrnutie do finančnej masy BSM tento účet,
pričom mala vedomosť o tom, že žalovaný nemal zriadený takýto účet a nemal žiadny finančný zostatok

ku dňu právoplatnosti rozvodu na tomto účte. Z tohto dôvodu súd na pojednávaní konanom dňa
29.01.2025 uviedol žalobkyni, že nebude prihliadať na tento dôkaz. Súd sa na pojednávaní dozvedel
od žalobkyne, že nie je zastúpená právnym zástupcom, ktorý jej vypovedal plnú moc, čo jej uviedol v
mailovej komunikácii zo dňa 20.12.2024. Bolo na žalobkyni, aby preukázala svoje tvrdenia, že žalovaný
mal úspory na rôznych bankových účtoch v rôznych bankách, ktoré reálne existovali alebo neboli za

trvania manželstva relevantne použité ku dňu rozvodu. V tomto smere žalobkyňa dôkazné bremeno
absolútne nezvládla a bezpochyby nepreukázala súdu ani opätovným dotazom na banky, že by ku dňu
právoplatnosti rozvodu strán sporu existovali zostatky na účtoch, ktoré by mal žalovaný hromadiť počas
trvania manželstva a ktoré by nepoužil na spotrebu rodiny, ale na nejaký iný účel. Žiadny z účtov, ktoré
žalobkyňa uviedla, nepatril žalovanému. Účty, ktoré žalobkyňa označila, patrili úplne iným subjektom

a nie žalovanému. Jej tvrdenia sa teda ukázali ako nepravdivé. V konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalobkyne ohľadom tunelovania spoločného bankového účtu zo strany žalovaného. Všetky výbery zo
spoločného účtu boli realizované v dobe, keď si ľudia bežne vyberali hotovosť z bánk a prostredníctvom
hotovosti uhrádzali náklady spojené s bežným chodom domácnosti. Okrem toho je potrebné prihliadnuť
aj na skutočnosť, že strany sporu mali počas trvania manželstva zriadený iba jeden spoločný účet, na

ktorý prichádzali výplaty oboch manželov a obaja manželia mali dispozičné právo s účtom nakladať
a vykonávať výbery v hotovosti, čo bolo aj z výpisu z účtu preukázané. Z výpisu z účtu nie je možné
zistiť, ktorý z manželov tieto výbery realizoval. Vzhľadom k tomu, že ku dňu právoplatnosti rozvodu na
spoločnom účte bývalých manželov zostala suma 75,32 eura, je možné konštatovať, že všetky peniaze,ktoré sa počas trvania manželstva na účte hromadili a zároveň sa vyberali, boli použité na bežný chod
domácnosti a spotrebovali sa počas trvania manželstva. Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že v
tomto období prebiehali dokončovacie práce výstavby rodinného domu strán sporu. V predmetnom

konaní bolo vykonaných množstvo dopytov a lustrácií na zistenie majiteľov rôznych bankových účtov,
v rôznych bankách, pričom žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne,
že žalovaný tuneloval spoločný bankový účet a že takto získané finančné prostriedky použil vo svoj
výlučný prospech. Z výsledkov rozsiahle vykonaného dokazovania nevyplýva nad všetky pochybnosti a
nebolo to ani v konaní žiadnym dôkazom preukázané, že by žalovaný so spoločným účtom nakladal nie

bežným spôsobom a nad rámec dohody manželov. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť a ani nebolo
možné rozhodnúť o existencii finančných prostriedkov, ktoré by bolo potrebné vyporiadať v rámci BSM
a osobitným výrokom ich poňať do masy BSM. Žalobkyňa mala dispozičné právo so spoločným účtom
nakladať, mala debetnú kartu, čo znamená, že mala rovnaký prístup k spoločnému účtu ako aj žalovaný
a mohla z neho vyberať hotovosť, kedy potrebovala.

16. Súd zaviazal strany sporu k povinnosti každého osobitne zaplatiť titulom trov štátu znaleckého
dokazovania na účet tunajšieho súdu sumu 158,50 eura, súdny poplatok v sume 1.013,50 eura. O
trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

17. Proti výrokom I. a IV. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že predmetom vyporiadania BSM budú aj úspory vo výške
102.003,08euraa80.614,78eura,zostatoknavkladnejknižkežalovanéhovsume12.133,39eurastým,
že žalovaný bude zaviazaný titulom vyporiadania zaplatiť žalobkyni sumu 61.957,64 eura. Namietala

porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods.
1 písm. b), e), f), h) CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nepredložila žiadny listinný dôkaz
o tom, že pred uzatvorením manželstva mala našetrenú sumu 100.000 Kčs. Na výpovede svedkov –
jej rodičov neprihliadal, pretože ich nepovažoval za hodnoverné, pričom jediným dôvodom bolo tvrdenie

žalovaného, s ktorým sa súd stotožnil, a to, že rodičia nemôžu svedčiť v prospech svojich detí, pretože sú
blízkymi osobami. Súd nemôže automaticky považovať výpoveď rodiča strany sporu za nehodnoverný
lenzdôvodujehovzťahukdieťaťu. Dôveryhodnosťvýpovedemusíposudzovaťnazákladeobjektívnych
kritérií, ako sú konzistentnosť, súlad s inými dôkazmi alebo možné dôvody zaujatosti. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný účet v G. H. cieľavedome a dlhodobo tuneloval, vyvádzajúc z neho peniaze

mimo BSM, s cieľom ukryť ich pred ňou a vytvoriť si úspory pre vlastné potreby, ktoré nikdy nepoužil na
zveľaďovaniespoločnéhomajetkuaaninabežnýchodrodiny.Dodomusanasťahovalivroku1994,kedy
bol aj dokončený a nebola v ňom vykonaná žiadna významná rekonštrukcia. Žalovaný ju obmedzoval
v tom, aby mohla plnohodnotne využívať peniaze na manželskom účte, holdoval alkoholu, bol na ňu
vulgárny. Súd však v odôvodnení uviedol, že mala dispozičné právo k predmetnému účtu, aj keď nemala

platobnú kartu na svoje meno. Na základe čoho dospel súd k záveru, že mala možnosť s účtom
disponovať, sa však z odôvodnenia nedozvieme. Ona peniaze z účtu vyberať nemohla, peniaze, ktoré
zarobila v zahraničí, jej žalovaný zobral a nemohla s nimi nakladať. Súd ju núti preukazovať negatívnu
skutočnosť, keď uviedol, že v konaní nepreukázala, že nemala prístup k účtu. Na dôkazy, že bola počas
trvania manželstva „chudobná“ a musela si požičiavať peniaze na zabezpečenie starostlivosti o deti,

neprihliadol. Ani jedna banková karta nebola vydaná na jej meno. Tvrdenie, že na disponovanie s účtom
nepotrebuje osoba kartu na svoje meno, je len domnienkou, ktorá nie je v spisovom materiáli podložená
žiadnym dôkazom. Počas celého konania žiadala o riadnu a dôslednú lustráciu účtov žalovaného, k
čomu ale zo strany súdu nedošlo. Nesúhlasí s odôvodnením súdu, že žalovaný nemal v SLSP, a.s.
zriadený účet pod IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. O existencii účtu žalovaný vypovedal

pred OR PZ Nové Zámky, keď tvrdil, že ešte v decembri 2022 mal v SLSP aktívny účet, na ktorý
previedol peniaze určené na rekonštrukciu domu. Konajúci súd síce preveroval existenciu účtov, ale
k prevereniu tohto účtu zo strany súdu nikdy nedošlo. Nerozumie tomu, ako súd dospel k záveru,
že tento účet neexistuje, že žalovaný takýto účet zriadený nemal a nemal teda na ňom ani žiadny
zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Súdu predložila výpis z tohto účtu, je preto zrejmé,

že tento účet stále existuje. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2025 súd uviedol, že na tento dôkaz
nebude prihliadať, pretože bola upozornená na to, že návrhy na dokazovanie sa nepredkladajú v deň
pojednávania, keď boli strany vyzvané na predloženie záverečných rečí. Zdôraznila, že o lustráciou tohto
účtu žiadala v konaní niekoľkokrát, má za to, že boli porušené jej práva, keď súd nepristúpil k tomu,aby zistil pohyby na tomto účte a vedel tak zodpovedať, či boli alebo neboli na tento účet odčerpávané
finančné prostriedky z BSM. Na uvedenom pojednávaní nebola právne zastúpená, keďže zo strany
právneho zástupcu došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Má za to, že súd

jej mal dať možnosť zvoliť si právneho zástupcu, keďže išlo o najdôležitejšie pojednávanie, na ktorom
sa prednášali záverečné reči. Keďže v čase rozhodovania nebola právne zastúpená, považuje to za
porušenie práva na spravodlivý proces. Ďalej namietala, že pozemky mali byť oddelené od masy BSM,
lebo peniaze na zaplatenie kúpnej ceny 28.000 Kčs pochádzali z osobných predmanželských úspor,
čo bolo preukázané notárskymi zápisnicami, ktoré zachytávajú svedecké výpovede jej rodičov. Súd

sa nevenoval ani tomu, že došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti z jej výlučných peňazí, čo preukázala
notárskou zápisnicou, v ktorej je uvedené, že od brata L. H. dostala peňažný dar celkovo v sume 2.620
DEMnavýstavbudomu.Súdprirozhodovanínijakoneprihliadolnajejnávrh,abysaneuplatňovalprincíp
parity podielov. Jej otec vykonával na dome všetky odborné práce bez nároku na odmenu, čo nie je
možné peňažne oceniť, lebo išlo o bezodplatnú rodinnú výpomoc, ale miera jeho zásluh vytvára záver,
že osobný pracovný príspevok žalovaného k výstavbe domu je na bagateľnej úrovni. Jej otec ako aj

svedkovia potvrdili, že strany sporu nikdy nemali dostatok financií. Ak by žalovaný riadne hospodáril a
nepresúval peniaze z manželského účtu mimo BSM, netvoril si úspory pre svoju potrebu, nemohla by
takáto situácia vôbec vzniknúť. V konaní jednoznačne preukázala, že peniaze, ktoré, žalovaný počas
manželstva zarobil, nikdy nepoužil v rámci BSM, ale presúval ich, tvoril si z nich úspory, ktoré nikdy
na chod rodiny nepoužil. Súd sa nijako nevenoval tomu, že vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX

trvala od 13.01.1994 do 31.12.2010 a zostatok pri zrušení bol preúčtovaný na účet č. XXXXXXXX/XXXX
v G. H., pričom zo správ, ktoré banka poskytla, bolo preukázané, že skutočným majiteľom účtu bol
žalovaný. Na výpise z účtu je zachytená plusová položka 12.133,39 eura, ktorá dňa 31.12.2010 prišla
žalovanému z neznámeho účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý ona žiadala lustrovať v G. H.. Keďže
žalovaný túto platbu nevysvetlil, žiadala ju zaradiť do vyporiadania BSM. Trvá na tom, že preukázala,

že žalovaný od všetkých zamestnávateľov ako živnostník prijal za trvania manželstva zárobky spolu v
sume 80.614,78 eura, pričom polovica z tejto sumy v hodnote 40.307,39 eura pripadá v jej prospech,
pretože počas trvania manželstva neobdržala z týchto zárobkov žalovaného žiadnu sumu. Rovnako má
súdpovinnosťzohľadniťajpolovicupeňazívybratýchzmanželskéhoúčtučísloXXXXXXX/XXXXvsume
51.001,54 eura, keďže celková suma vybratých peňazí žalovaným z tohto účtu, bola podľa výpisov z

Poštovej banky v sume 102.003,08 eura. Žalovaný nevedel preukázať ani vysvetliť súdu počas celého
konania, ako naložil s týmito peniazmi, keď bolo v konaní preukázané, že ako manželia a rodina nemali
peniaze a vždy si museli požičiavať. Nesúhlasí s tým, že by mal súd skúmať a odpočítať jej zárobok,
pretože tento bol na rozdiel od zárobku žalovaného spotrebovaný v manželstve na bežný chod rodiny. Z
týchto zarobených peňazí si ona úspory nevytvorila a nenachádzali sa tak na účte v deň právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva, a nemôžu byť preto ani predmetom vyporiadania. Hodnota BSM tak
predstavuje sumu 262.326,57 eura, z toho nehnuteľnosti hodnotu 67.500 eur, zostatok na osobnom
účte žalovaného vo výške 75,32 eura, peniaze odčerpané žalovaným na jeho úspory mimo BSM vo
výške 102.003,08 eura, úspory predstavujúce súhrn miezd žalovaného za trvania manželstva vo výške
80.614,70 eur a zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 12.133,39 eura, ktorej

skutočným majiteľom bol žalovaný.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ňou spochybňované dôkazy boli súdom
v konaní správne vyhodnotené. Odvolateľka uviedla, že nemohla disponovať s účtom v G. H., I.,
pretože nemala platobnú kartu. Platobná karta však nie je jediný prostriedok, ktorý umožňuje dispozíciu

s účtom. Žalobkyňa mala neobmedzenú možnosť navštíviť banku osobne a finančné prostriedky za
príslušný poplatok vybrať z účtu, ktorým aj podľa jej vyjadrení mohla disponovať. Vzhľadom na uvedené
neobstojí tvrdenie, že nemohla vyberať peniaze a zabezpečovať chod domácnosti. V konaní nebolo
nikdy prezentované, že by na úhradách spojených s chodom domácnosti boli nedoplatky, z čoho možno
vyvodiť záver, že uvedené úhrady boli vykonávané. Tvrdenia žalobkyne o tom, že zarobené finančné

prostriedky v zahraničí jej on odobral a nemohla nimi disponovať, neboli v súdnom konaní žiadnym
spôsobom preukázané a ide o ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne. Rozsiahlym dokazovaním
zároveň nebola preukázaná existencia iných účtov, na ktoré si mal odkladať finančné prostriedky, ktoré
mali patriť do masy BSM. S neakceptovaním dôkazov predložených v deň pojednávania sa môže
len stotožniť, vzhľadom na koncentračnú zásadu konania. Konanie sa začalo v roku 2013, a preto

dôkazy predložené v deň vyhlásenia rozsudku, v poradí už druhého (rok 2025), nespĺňajú kritériá
koncentračnej zásady konania a navyše sa priečia aj dobrým mravom, keďže odvolateľka sa odvoláva
na zápisy z OR PZ v Nových Zámkoch z roku 2023, t. j. 10 rokov od začatia konania o vyporiadanie
zaniknutého BSM a 13 rokov po zániku samotného BSM. Skutočnosť, že odvolateľka nebola počasprednesuzáverečnýchrečízastúpenáprávnymzástupcom,nemávplyvnaobsahsamotnéhoodvolaním
napadnutého rozsudku, keďže dokazovanie v predmetnej veci prebiehalo na niekoľkých pojednávaniach
10 rokov a uvedené preto nemôže mať vplyv na obsah rozsudku. Úplne absurdným sa javí požiadavka

na vyplatenie polovice jeho zárobku, ktorý zarobil počas trvania BSM. Odvolateľka žiadnym spôsobom
nepreukázala, z čoho boli platené bežné réžie domácnosti a jej chod. A contrario by následne on
mohol požadovať polovicu zárobkov žalobkyne, ktoré ona nadobudla počas trvania BSM, k čomu sa
však nevyjadrila a s čím by s najväčším predpokladom ani nesúhlasila. Uviedla, že zárobky prijal ako
živnostník, pričom tiež nepreukázala, že predmetné finančné prostriedky tvorili tzv. „čistý príjem“, v

ktorom napr. nebol obsiahnutý aj materiál, ktorý si obstarával a ktorý mu bol uhradený. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti sa absolútne nestotožňuje s odvolacími dôvodmi odvolateľky a ani s jej
návrhom na vyporiadanie BSM, a preto navrhol odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný mal počas trvania manželstva

zriadené viaceré bankové účty. Okrem spoločného účtu v G. H., mal žalovaný dva súkromné účty
vo M., z ktorých prvý bol zrušený v roku 1993 a druhý dňa 31.12.1999, šesť účtov vedených v J., z
čoho dva boli úverové a štyri vedené ako osobitné bežné účty, pričom jeden z nich je aj v súčasnosti
aktívny, viaceré vkladné knižky založené na mená ich maloletých dcér, pričom hotovosť z nich bola
vybratá v čase ich maloletosti bez jej súhlasu a vedomia. Žiadny z vyššie uvedených účtov nebol

zahrnutý do vyporiadania BSM. Domnieva sa, že na týchto účtoch boli počas trvania manželstva
zhromažďované finančné prostriedky v značnom rozsahu, ktoré mali byť predmetom spravodlivého
vyporiadania spoločného majetku. Žalovaný bez jej vedomia a súhlasu založil vkladnú knižku na jej
meno, o čom sa dozvedela až po zániku manželstva, kedy bol na nej evidovaný zostatok 1 euro. Uviedla,
že disponuje dokladom podpísaným pani C. B., z ktorého vyplýva, že diéty žalovaného boli zasielané

na vkladné knižky vedené na mená Matildy a Ľudmily Zúborových. Stav účtu ku dňu rozvodu (75 eur)
považuje za nevierohodný, pretože neodzrkadľuje reálnu výšku príjmov, majetkového zázemia a životnej
úrovne žalovaného počas trvania manželstva. Preukázala existenciu ďalšieho účtu vedeného na meno
žalovaného v J., ktorého existencia nebola žalovaným priznaná, nebol predmetom vyporiadania BSM, a
ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode bola na ňom suma cca 286.000 eur. Vzhľadom na to, že tento

účet nebol v konaní uvedený, resp. lustrovaný, považuje to za vedomé zamlčanie majetku zo strany
žalovaného. Na financovanie nehnuteľností neprispel žalovaný žiadnymi prostriedkami. Výstavbu a
rekonštrukciu financovali jej rodičia a brat. Výpis z účtu J. nepredložila oneskorene, pretože ho predložila
na výzvu súdu ešte v roku 2015 JUDr. Záhorákovi. Tento výpis však nebol v čase rozhodovania súdu
súčasťou súdneho spisu. Účet v G. H. bol vedený na meno žalovaného, nebola jeho disponentom

viac ako dva a pol roka od jeho založenia a nemala ani zákonnú možnosť manipulovať s finančnými
prostriedkami na účte. Aj napriek tomu, že jej výplata v zahraničí bola poukazovaná na tento účet,
nebolo jej umožnené s ňou nakladať. Finančné prostriedky vyplácané jej v hotovosti zo zahraničia, neboli
poukazované na tento účet, no napriek tomu ich žalovaný bez jej vedomia odcudzil a ona bola nútená
financovať svoje životné náklady z pôžičiek od brata a rodičov. Existujú dôvodné podozrenia, že značná

časť spoločných finančných prostriedkov bola vyňatá z BSM a zatajovaná prostredníctvom účtu v J.,
ku ktorému nemala žiadny prístup. Žalovaný nepreukázal, z akých konkrétnych zdrojov a v akej výške
boli hradené bežné výdavky spoločnej domácnosti, vrátane výdavkov na bývanie, energie, výživu detí
a iné životné potreby. Napriek svojej zákonnej povinnosti nepredložil všetky účtovné doklady, daňové
priznania, výpisy z podnikateľských účtov a iné relevantné dokumenty, napríklad pracovnú zmluvu s

CODECON s.r.o., ktoré by preukazovali výšku jeho čistých príjmov ako živnostníka a zamestnanca v
rozhodnom období.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa obsahu spisu žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovstým,žeichBSMboloprávoplatnezrušenézatrvaniamanželstvaanásledne
bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Predmetom tohto konania boli tak aktíva ako aj pasíva, ako
ich súd prvej inštancie uviedol do výrokov 1., 2., 3. svojho rozsudku. Spornými zostali najmä investíciez výlučných prostriedkov žalobkyne a tiež finančné prostriedky, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že ich
žalovaný mal na svojom účte a tie buď previedol na účty svojich príbuzných alebo ich použil na jeho
potreby, pričom na druhej strane v rodine dostatok peňazí nemali a museli si požičiavať od príbuzných,

ktorí im okrem toho vypomáhali aj kúpou rôznych vecí. Žalovaný pravdivosť tohto tvrdenia popieral
a uvádzal, že za trvania manželstva boli peniaze spotrebované pre potreby rodiny.

22. Konanie o vyporiadanie BSM sa vo všeobecnosti začína na návrh niektorej zo strán, súd však
nie je viazaný návrhom ohľadom rozsahu a spôsobu vyporiadania. Pri vyporiadaní BSM ide o prípad,

v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a ani
odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380 ods. 1 CSP), avšak je viazaný
dôvodmiodvolania.Podľa§365ods.3CSPmožnoodvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemeniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedených
právnych predpisov zaoberal v rámci odvolacieho konania len tými dôvodmi, ktoré uviedla žalobkyňa
vo svojom odvolaní.

23. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne odvolací súd vychádzal zo zásady, že v BSM manželov
je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci

predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143
Občianskeho zákonníka). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144
Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.

V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1
Občianskehozákonníka).Zprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnýchvecísúoprávneníapovinníobaja
manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zánikom manželstva zanikne
i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ak bezpodielové
spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok.

24. Žalobkyňavodvolanínamietala,žesúdprvejinštancievodôvodneníuviedol,ženepredložilažiadny
listinnýdôkazotom,žepreduzatvorenímmanželstvamalanašetrenúsumu100.000Kčs,anavýpovede
jej rodičov neprihliadol, pretože ich nepovažoval za hodnoverné. Odvolací súd súhlasí so žalobkyňou, že
súd nemôže výpoveď blízkej osoby – rodiča, považovať automaticky za nehodnovernú len z dôvodu jeho

vzťahu k dieťaťu. Súd musí všetky dôkazy posudzovať jednotlivo a tiež vo vzájomných súvislostiach.
Dôveryhodnosť výpovede musí posudzovať aj s ohľadom na ďalšie vykonané dôkazy. Odvolací súd
sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na preukázanie existencie finančných prostriedkov
žalobkynevsume100.000Kčspredmanželstvom,lensamotnévýpovederodičovžalobkyneobsiahnuté
v notárskych zápisniciach, vyhotovených za účelom preukázania tvrdenia žalobkyne v priebehu konania

(september 2014), nie sú postačujúce. Na jednoznačné preukázanie uvedeného tvrdenia bolo potrebné
predložiť ďalší dôkaz (výpis z účtu, z vkladnej knižky) o tom, že žalobkyňa skutočne takouto sumou
disponovala, nadobudla ju pred uzatvorením manželstva, a teda že išlo len o jej výlučné finančné
prostriedky. Zároveň bolo potrebné preukázať, že tieto finančné prostriedky skutočne aj investovala do
výstavby rodinného domu a kúpy pozemku tak, ako tvrdila v priebehu konania. K uvedeným skutkovým

tvrdeniam však žalobkyňa žiadny dôkaz, ktorý by podporil jej tvrdenia, okrem výpovedí jej rodičov,
nepredložila, a svoje tvrdenia tak nepreukázala.

25. Žalobkyňaďalejvodvolanínamietala,žežalovanýdlhodobotunelovalúčetč.J.XXXXXXXXXXXX
XXXX XXXX vedený v G. H., I., z ktorého ona nemohla vyberať peniaze, no súd napriek tomu uviedol,

že mala k účtu dispozičné právo, aj keď nemala platobnú kartu na svoje meno. Nevie, ako dospel súd k
záveru, že mala možnosť s účtom disponovať. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný na pojednávaní
dňa 07.11.2017 uviedol, že dispozičné právo k účtu mala aj žalobkyňa ako jeho manželka a k účtu mal
k dispozícii dve výberové karty. Aj právny zástupca žalobkyne potvrdil, že s jednou kartou disponovalažalobkyňa a tiež, že z výpisu z účtu je zrejmé, že prevažnú časť výberov bolo uskutočnených kartou,
ktorú mal k dispozícii žalovaný a niekoľko pár výberov bolo realizovaných kartou, ktorú mala k dispozícii
žalobkyňa (č. l. 556, 557 spisu). Rovnako G. H., I. oznámila listom zo dňa 18.12.2018 (č. l. 676 spisu),

že ako disponent okrem majiteľa účtu žalovaného, bola na účte vedená žalobkyňa a dispozičné právo
jej bolo zrušené dňa 01.07.2010. Tvrdenie žalobkyne, že k účtu nemala dispozičné právo a že z neho
nemohla vyberať peniaze, sa z vyššie uvedených dôvodov nezakladá na pravde. Rovnako žalobkyňa
ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že peniaze zarobené v zahraničí, jej žalovaný zobral a nemohla s
nimi nakladať.

26. Napriek rozsiahlym lustráciám vo viacerých peňažných inštitúciách nebolo v konaní preukázané,
že by mal žalovaný zriadené účty v iných bankách, na ktoré by prevádzal peňažné prostriedky z účtu č. J.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXvedenéhovG.H.,a.s.Žalovanývýberyzdôvodňovalplatbouvhotovosti
a príjmom, ktorý postačoval na bežný chod domácnosti. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn.
6C/154/2013 zo dňa 21.11.2022 vykonal súd opätovne dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, z ktorého

vyplynulo, že účty zadané žalobkyňou neboli vo M., I., J. J., I., G. H., I., L. H., I., N., I., vedené na
žalobkyňuaanižalovaného(č.l.1324-1328).J.J.,I.savyjadrilaajkúčtuč.J.XXXXXXXXXXXXXXXX
XXXX, pričom uviedla, že za obdobie posledných desať rokov neeviduje uvedený účet. Tiež uviedla,
že majiteľa účtu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX neeviduje ako účastníka konania. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že súd mal z lustrácie v J. J., I. jednoznačne preukázané, že účet č. J. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na žalovaného neeviduje. Podľa tvrdení žalobkyne mal žalovaný o
existencii účtu vypovedať pred OR PZ Nové Zámky, a tvrdiť, že v decembri 2022 bol tento účet aktívny.
Existencia účtu však napriek lustrácii v J. J., I. preukázaná nebola. Rovnako z lustrácií, ktoré súd vykonal
v priebehu roku 2015 (č. l. spisu 319-342) je zrejmé, že J. J., I. listom zo dňa 07.04.2015 oznámila súdu,
že ku dňu 01.07.2010 neviedla žiadny účet, vkladnú knižku, ani termínovaný vklad na meno žalovaného

(č. l. 350 spisu).

27. Žalobkyňa namietala, že súd nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie, nevykonal lustráciu účtu č.
J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v J. J., I., čím porušil jej právo na spravodlivý súdny proces.
K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v deň pojednávania dňa 29.01.2025 o 8.05

hod. (pojednávanie začalo o 9.00 hod.) predložila do podateľne súdu návrh na vykonanie dokazovania,
a to lustráciu uvedeného účtu ako aj zahrnutie zostatku na účte do masy BSM. Súd s poukazom na
koncentráciu konania, vykonanie ďalších dôkazov nepripustil. Súd svojím postupom ničím neporušil
zásady civilného sporového konania, keď odmietol vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz. Na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä

ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153
ods. 2 CSP). Strany mali možnosť podať návrhy na vykonanie dokazovania, keď boli listom zo dňa
05.06.2024 (č. l. 1306, 1307 spisu) vyzvané, aby v lehote 20 dní predložili súdu dôkazy. Žalobkyňou včas
navrhnuté dôkazy (č. l. 1311) boli súdom vykonané. Vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobkyňou
v deň pojednávania, považoval súd za nehospodárne a takýto dôkaz vzhľadom na koncentráciu konania

nevykonal. Navyše v bode 30. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že tento účet už lustroval, pričom zistil,
že žalovaný takýto účet zriadený nemal a nemal ani žiadny finančný zostatok na takomto účte ku dňu
zániku BSM. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že k prevereniu tohto účtu konajúcim súdom nikdy
nedošlo. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súdu predložila výpis z tohto účtu, je preto zrejmé, že tento
účet stále existuje. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobkyňou predložená listina nie je výpisom z účtu

J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uvedené číslo je na predmetnej listine uvedené len pod pokynom:
pre cezhraničný prevod použite IBAN J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 1354 spisu). Za podstatné
odvolací súd v súvislosti s predmetným účtom považoval to, že na základe vykonaných lustrácií bolo
jednoznačne preukázané, že predmetný účet nebol na meno žalovaného vedený.

28. Ďalej namietala, že na pojednávaní konanom dňa 29.01.2025 nebola právne zastúpená, súd jej
mal dať možnosť zvoliť si právneho zástupcu, keďže išlo o najdôležitejšie pojednávanie, na ktorom
sa prednášali záverečné reči. S uvedeným názorom žalobkyne sa odvolací súd nestotožnil. Strana
sporu má právo byť zastúpená v konaní, pričom v konaní o vyporiadanie BSM právne zastúpenie nie
je podmienkou vedenia konania tak, ako pri sporoch vymedzených v § 90 CSP. Na pojednávaní sama

žalobkyňa uviedla súdu, že spoločnosť LEXANTE s.r.o. ju už ďalej v spore nezastupuje, čo jej bolo
oznámené dňa 20.12.2024. Od oboznámenia sa s uvedenou skutočnosťou do dňa pojednávania uplynul
viacako1mesiac,čoboldostatočnýčasovýpriestor,abysižalobkyňavprípadezáujmuzvolilaprávneho
zástupcu, ktorý by ju v spore zastupoval. Na pojednávaní nežiadala odročiť pojednávanie z dôvodu,že nebola právne zastúpená a súd ani nemal dôvod odročiť pojednávanie len z dôvodu, že žalobkyni
jej právny zástupca vypovedal plnú moc. Pokiaľ by žalobkyňa žiadosť o odročenie pojednávania
z uvedeného dôvodu vzniesla, bolo by na rozhodnutí súdu pri zohľadnení všetkých okolností, či jej

návrhu vyhovie. Takýto návrh zo strany žalobkyne však vznesený nebol, a preto súdu nič nebránilo, aby
v konaní pokračoval a vec rozhodol.

29. V odvolaní žalobkyňa tiež uviedla, že pozemky mali byť oddelené od masy BSM, lebo peniaze
na zaplatenie kúpnej ceny 28.000 Kčs pochádzali z jej osobných predmanželských úspor, čo bolo

podľa nej preukázané notárskymi zápisnicami, ktoré zachytávajú svedecké výpovede jej rodičov. Súd
sa podľa nej nevenoval ani tomu, že došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti z jej výlučných peňazí, čo
preukázala notárskou zápisnicou, v ktorej je uvedené, že od brata L. H. dostala peňažný dar celkovo
v sume 2.620 DEM na výstavbu domu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, súd musí všetky dôkazy
posudzovať jednotlivo a tiež vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že na preukázanie existencie finančných prostriedkov žalobkyne pred manželstvom,

len samotné výpovede rodičov žalobkyne obsiahnuté v notárskych zápisniciach, vyhotovených za
účelom preukázania tvrdenia žalobkyne v priebehu konania (september 2014), nie sú postačujúce.
Na jednoznačné preukázanie uvedeného tvrdenia bolo potrebné predložiť ďalší dôkaz (výpis z účtu,
z vkladnej knižky) o tom, že žalobkyňa skutočne takouto sumou disponovala, nadobudla ju pred
uzatvorením manželstva, a teda že išlo len o jej výlučné finančné prostriedky. Zároveň bolo potrebné

preukázať, že tieto finančné prostriedky skutočne použila na vyplatenie kúpnej ceny pozemku. Uvedené
však žalobkyňa nepreukázala, čo súd skonštatoval v bode 23. odôvodnenia. Rovnako v prípade
finančných prostriedkov v sume 2.620 DEM nebolo preukázané, akú sumu peňazí a na čo konkrétne
použila žalobkyňa pri výstavbe domu, nepredložila žiadne faktúry, pokladničné doklady preukazujúce
výšku investícií do domu. Z listinných dôkazov (č. l. 236 – 253) je zrejmé len to, že žalobkyňa disponovala

nemeckými markami, avšak nie je zrejmé či a v akej sume boli peniaze použité na výstavbu domu.

30. Vytkla súdu, že pri rozhodovaní nijako neprihliadol na jej návrh, aby sa neuplatňoval princíp parity
podielov. Uviedla, že jej otec vykonával na dome všetky odborné práce bez nároku na odmenu, čo nie
je možné peňažne oceniť, lebo išlo o bezodplatnú rodinnú výpomoc. Rozsudok súdu prvej inštancie

vychádza zo zásady rovnakých podielov oboch strán na ich bezpodielovom spoluvlastníctve v súlade
s ustanovením § 150 prvej vety Občianskeho zákonníka. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri
vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov
mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než
druhý manžel. Posudzujúc daný prípad z uvedených hľadísk, odvolací súd s ohľadom na výsledky

vykonaného dokazovania námietku žalobkyne nepovažoval za opodstatnenú. Žalovaný spochybnil
väčšiu mieru podieľania sa na výstavbe domu zo strany rodinných príslušníkov žalobkyne, a uviedol, že
aj jeho rodičia sa podieľali na stavbe rodinného domu. Práce na rodinnom dome zo strany rodinných
príslušníkov žalovaného potvrdil aj svedok L. H., ktorý uviedol, že väčšinu prác vykonával jeho otec,
lebo bol murár; s prácami pri stavbe domu pomáhal aj otec žalovaného, ale v menšom rozsahu. Keď

sa vykonávali väčšie práce, bol prítomný väčší počet robotníkov a tiež žalovaný. Matka žalobkyne pre
robotníkov zabezpečovala jedlo. Rovnako svedok C. J. O. potvrdil, že na stavbe domu sa podieľali aj
rodičia žalovaného. Keďže sa obe strany sporu podieľali na výstavbe domu podľa svojich možností
a schopností, nedáva obsah spisu podklad pre prijatie záveru o disparite podielov strán sporu v prospech
žalobkyne. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podiely oboch strán sú

rovnaké.

31. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v konaní jednoznačne preukázala, že peniaze, ktoré žalovaný
počas manželstva zarobil, nikdy nepoužil v rámci BSM, ale presúval ich, tvoril si z nich úspory, ktoré
nikdy na chod rodiny nepoužil. S uvedeným tvrdením žalobkyne nie je možné súhlasiť. V konaní nebolo

preukázané, že žalovaný presúval peniaze z manželského účtu na iné účty. Odvolací súd sa stotožnil
s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala,
že žalovaný tuneloval spoločný bankový účet, alebo že so spoločným účtom nakladal nie bežným
spôsobom a nad rámec dohody manželov. Sama žalobkyňa potvrdila, že na spoločný účet bola
poukazovaná jej mzda a aj mzda žalovaného, ako aj iné finančné prostriedky, ktoré dostávala žalobkyňa

ako podporu v nezamestnanosti, dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky, preplatok na základe
daňových priznaní a pod. Je potrebné uviesť, že príjmy manželov počas manželstva nedosahovali takú
výšku, ktorá by umožňovala žalovanému odvádzať peniaze, pretože v opačnom prípade by nemali
z čoho platiť výdavky spojené s bežným chodom domácnosti a rodinným životom. Manželia mali dvedcéry. Pokiaľ žalobkyňa nemala z čoho žiť a musela si požičiavať peniaze, nie je zrejmé, prečo súhlasila
s poukazovaním jej mzdy na spoločný účet. V konaní bolo výpoveďami svedkov preukázané, že bývalí
manželia si požičali peniaze od manželov O. (tri možno päťkrát). Pri požičaní peňazí však boli obaja

manželia a peniaze vždy spolu aj vrátili. Zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu vyplýva, že napr.
za obdobie od 01.06.2006 do 31.12.2008, bola zo spoločného účtu vybratá suma 888.565,22 Sk, čo
mesačnepredstavujevpriemere951eur.Podľanázorusúdunejdeotakvysokúsumupeňazí,vzhľadom
na štvorčlennú rodinu strán sporu, z ktorej by sa po úhrade bežných výdavkov spojených s chodom
domácnosti a rodinným životom, mohli tvoriť aj ďalšie úspory v prospech žalovaného.

32. Vytýkala súdu, že sa nevenoval tomu, že zostatok pri zrušení vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/
XXXX, dňa 31.12.2010, bol preúčtovaný na účet č. XXXXXXXX/XXXX v G. H., pričom zo správ,
ktoré banka poskytla, bolo preukázané, že skutočným majiteľom účtu bol žalovaný. Poukázala na
to, že na výpise z účtu je zachytená plusová položka 12.133,39 eura, ktorá dňa 31.12.2010 prišla
žalovanému z neznámeho účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý žiadala lustrovať v G. H.. Keďže

žalovaný túto platbu nevysvetlil, žiadala ju zaradiť do vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie sa v bode
26. odôvodnenia zaoberal skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v odvolaní, avšak z rozsiahleho
dokazovania vyplynulo, že sa nepotvrdili skutočnosti o tom, že by zo strany žalovaného došlo k
prevedeniu spoločných finančných prostriedkov manželov z účtu vedeného v G. H., I. na iné účty alebo
vkladné knižky, a to z dôvodu, že vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, resp. č. 912411, ako aj účet

č. XXXXXXXX/XXXX, boli vedené na vkladateľov C. B., r. č. XXXXXX/XXX a Štefana Zúboru, r. č.
XXXXXX/XXX (otca žalovaného), čím sa vyvrátilo tvrdenie žalobkyne, že skutočným majiteľom účtu č.
XXXXXXXX/XXXX je žalovaný. Vkladná knižka teda nepatrila žalovanému a tiež nebolo preukázané,
že by finančné prostriedky z osobného účtu strán sporu žalovaný previedol na vyššie uvedenú vkladnú
knižku a číslo účtu. Z listu Poštovej banky, a.s. zo dňa 24.08.2015 (č. l. 426 spisu), ktorý je odpoveďou

na žiadosť adresovanú jej okresným súdom dňa 11.08.2015 vyplýva, že žalovaný nemal okrem účtu
č. XXXXXXX/XXXX vedené iné účty ani vkladné knižky. Vkladateľmi vkladnej knižky s číslom vkladu
XXXXXXXXXX/XXXX boli C. B. a P. B., žalovaný nebol vkladateľom na uvedenej vkladnej knižke.

33. Požiadavka žalobkyne na zohľadnenie zárobkov žalovaného, ktoré ako živnostník prijal za trvania

manželstva v sume 80.614,78 eura, a peňazí, ktoré vybral zo spoločného účtu v sume 102.003,08 eura,
pričom jej vznikol nárok na polovicu z týchto peňazí, t. j. na sumu 40.307,39 eura a 51.001,54 eura,
nezodpovedá zásadám, ktorými sa riadi vyporiadanie BSM. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku

vynaložilo na jeho ostatný majetok. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že finančné prostriedky,
ktoré nadobudli so žalovaným počas manželstva, neboli spotrebované, ale odvádzané zo spoločného
účtu manželov na účty zriadené žalovaným. Uvedená skutočnosť a ani existencia účtov však nebola
napriek rozsiahlemu dokazovaniu preukázaná. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, zárobky bývalých
manželov nedosahovali takú výšku, aby po úhrade výdavkov spojených s bežným chodom domácnosti

a štvorčlennej rodiny, umožňovali žalovanému paralelné vytváranie úspor, ako tvrdila žalobkyňa. Pokiaľ
by to tak bolo, ako tvrdila žalobkyňa, bolo na nej, aby svoje tvrdenia v konaní preukázala, t. j. preukázala
existenciu účtov vytvorených žalovaným a tiež odvádzanie peňazí zo spoločných úspor na tieto účty.
Svoje tvrdenia však žalobkyňa ničím nepreukázala. Manželstvo strán sporu trvalo 22 rokov, žalobkyňa
mala dispozičné právo k spoločnému účtu, aj ona realizovala výbery z neho, čo uviedol jej právny

zástupca na pojednávaní. Ani tvrdenia žalobkyne o pôžičkách v priebehu manželstva nepreukazujú, že
žalovaný mal hromadiť peniaze na ním vytvorených účtoch. Ako uviedli aj svedkovia O., manželia si
k nim prišli požičať peniaze spolu a spolu peniaze aj vrátili, nezostali im teda dlžní, to, čo si požičali, aj
vrátili, čiže museli si následne vytvoriť úspory, aby mohli požičané peniaze vrátiť. Požiadavku žalobkyne
na vyplatenie polovice zo zárobku žalovaného a finančných prostriedkov vybratých zo spoločného účtu

v priebehu manželstva, považoval odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodnú.

34. S ohľadom na všetko vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne
smerujúce voči rozsudku súdu prvej inštancie je nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a z tohto dôvodu

mu patrí aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.
O výške týchto trov v zmysle § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).