Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12Csp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120210241
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Trubianska

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120210241.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Kristínou Trubianskou, v spore žalobcu: S.

V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. K. XXXX/X, Ž. J. E., zastúpeného advokátom Mgr. Richard Bebjak,
so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 31 025 544, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Katarína
Hegedüšová, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 767 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu vo výške
400 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.06.2020 sa žalobca domáhal
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 767 eur a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzavreli
dňa 30.04.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver

vo výške 800,00 eur. Žalobca ako spotrebiteľ sa voči žalovanému domáhal ochrany svojich práv v
súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 18C/81/2015, a to vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko predmetná zmluva o úvere je v rozpore s právnou úpravou zákonom
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom a
uvedená skutočnosť spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere.
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom pod č. k.: 18C/81/2015-47 zo dňa 13.5.2015 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: 14Co/37/2016-86 zo dňa 18.7.2017

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.557,89 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čo má
za následok sankciu , že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.
18C/81/2015 si úspešne uplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a bolo konštatované
porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zo strany žalovaného.Z horeuvedených dôvodov si žalobca uplatnil voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 767,00 eur, čo predstavuje 30 % zo sumy bezdôvodného obohatenia, čo sa dá považovať za
primerané finančné zadosťučinenie.

Žalobca aj bez zákonom uloženej povinnosti preukazovať dôvodnosť vzneseného nároku uviedol, že si
ho uplatňuje z nasledovných dôvodov:
- došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;
- žalovaný dlhé obdobie používal finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok na svoju podnikateľskú
činnosť a zvyšovanie svojho zisku (úroky cca 96 % a viac);

- žalobca svoje právo musel brániť pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom;
- i napriek právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, žalovaný priznanú sumu z titulu
bezdôvodného obohatenia dobrovoľne neuhradil a žalobca musel podať návrh na vykonanie exekúcie
a až v rámci exekučného konania došlo k vymoženiu bezdôvodného obohatenia;
- žalovaný za poskytnutie finančných prostriedkov požadoval a prijal odplatu, ktorá sa dá charakterizovať
ako úžera zo strany žalovaného, čím v danom období došlo k výraznému znižovaniu príjmu žalobcu a

znižovaniu finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie jeho základných potrieb ako aj členov
jeho rodiny;
- žalobca sa ako spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom
spotrebiteľských práv, aj keď mu hrozilo, že v spore nebude úspešný a bude zaviazaný na úhradu trov
právneho zastúpenia žalovaného;

- žalovaný sa úmyselným konaním snažil, aby sa na predmetnú zmluvu nevzťahoval zákon o
spotrebiteľskom úvere, a to tak, že zaškrtol v zmluve, že úver je poskytnutý na výkon zamestnania, čo
sa nezakladalo na pravde;
- žalovaný si svoj nárok zo zmluvy zabezpečil zmenkou, ktorú uplatnil na rozhodcovskom súde a
následne žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo zamietnuté ako vyplýva z

rozsudku súdu prvej inštancie.
K žalobe pripojil rozsudok OS ZH č.k.18C/81/2015-47 zo dňa 13.05.2015, rozsudok KS BB sp. zn.
14Co/37/2016 zo dňa 18.07.2017.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ustanovenie § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z.

síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto
ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné
zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj
iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať
ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných

finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
Žalovaný mal za to, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom spolu s uznesením Krajského

súdu Banská Bystrica má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie.
Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadné priznanie náhrady
finančného zadosťučinenia za neprimerané.
Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď
porušenieprávaniejemožnéužnapraviťinak.Porušenieprávebynebolomožnénapraviťinaknapríklad

v tom prípade, ak by Žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch,
v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany nie len jeho deklaráciu. Žalobca mal za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom
na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že Žalobcovi žiadna

ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jeho
priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa
a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v
zmysle generálnej prevencie). Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá
a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú
funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu preventívnu. Nemožno však opomenúť, že práve inštitútprimeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne
účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť
naprieč existujúcich spotrebiteľských právnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na

spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu
správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie.
Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého
spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho
vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na

finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, pokiaľ však Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že sa úspešne domáhal svojich spotrebiteľských práv, na druhej strane je potrebné
uviesť, že to bol Žalobca, kto žiadal o úver. S poukazom na vyššie uvedené, za daného stavu a s
ohľadom na opakované ľahostajné konanie Žalobcu, výška uplatneného finančného zadosťučinenia
nezodpovedá svojmu účelu, teda pôsobiť preventívne naprieč existujúcich spotrebiteľských vzťahov. V
danom prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia ani z

toho dôvodu, že Žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov
nepoužíva vytýkané nedostatky. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do
popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V
danom prípade bolo Žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo
kompenzovať Záverom žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Na pojednávaní konanom dňa 08.12.2025 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom
rozsahu a vyjadril presvedčenie, že mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3
ods.1písm.ezákonač.108/2024oochranespotrebiteľaažesúsplnenévšetkypodmienkyvyžadované
týmto ustanovením, teda žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje práva v súdnom konaní voči

žalovanému. V podrobnostiach odkázal na podanú žalobu, čo sa týka výšky a teda primeranosti
finančného zadosťučinenia, žalobca bol toho názoru, že 30 % z uplatnenej sumy v pôvodnom konaní pri
porušení jeho práv je primerané, poukázal na to, že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby si u žalobcu
na základe zmluvy uplatňoval úrok, ktorý bol väčší ako 96 % po dlhú dobu, pričom pri poskytnutom úvere
800 eur žalobca zaplatil žalovanému 3 700 eur v priebehu 5 rokov, z čoho 2 900 eur bolo bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný si svoj údajný
nárok vymáhal prostredníctvom rozhodcovského súdu, kde nemal nárok zo zmenky pričom podal aj
návrh na exekúciu na základe rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd exekúciu neumožnil a
konštatoval, že je to z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

4. Po právnej stránke súd aplikoval ustanovenia nasledovných právnych predpisov:

V súlade s ust. § 53 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa

právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Ods. 3 tohto ustanovenia ďalej upravuje, že konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa
začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna
2024.

Vsúladesust.§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení účinnom v dotknutom období proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.5. Súd, na základe oboznámenia sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, s
vyjadreniami žalovaného ako aj skutočnosťami vyplývajúcim z verejných registrov (napr. obchodného

registra a podobne), zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

6. Žalobca sa domáha sumy 767 eur ako primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré má zodpovedať
30 % sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré mu boli priznané rozsudkom OS ZH č. k. 18C/81/2015-47
zo dňa 13.05.2015 potvrdeným rozsudkom KS BB sp. zn. 14Co/37/2016 zo dňa 18.07.2017. Žalovaný

mu na základe zmluvy o úvere XXXXXXXXX poskytol úver v sume 800 eur, ktorý bol vyššie uvedenými
rozsudkami označený ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu viacerých detekovaných nedostatkov,
pričom súčasne žalovaného zaviazal voči žalobcovi na úhradu sumy 2.557,89 eur s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedené v konaní nebolo sporné a vyplýva z priložených rozsudkov.

7. Žalovaný sa bránil tým, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nevznikol, lebo žalobca

bol už úspešný v časti vydania bezdôvodného obohatenia. Naviac vznik primeraného finančného
zadosťučinenia nepreukázal, nie je splnená kompenzačná funkcia zadosťučinenia, keďže bezdôvodné
obohatenie mu už bolo vydané a zdôrazňovať len sankčnú povahu tohto inštitútu nepovažuje žalovaný
za správnu. Zdôraznil žalobcovu ľahostajnosť pri uzatváraní zmluvy pričom priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom

prípadenemožnochápaťakopozitívnepreventívnepôsobenie.Právenaopak,takýtopostupvaplikačnej
praxisúdovbymalzanásledokľahostajnosťkaždéhospotrebiteľa,ktorýdôverujúcbezhraničnejochrane
súdov,budevstupovaťdoakéhokoľvekprávnehovzťahubeztoho,abysaspoliehalajnavlastnýúsudok.

8. Súd argumentáciu žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Úvodom súd uvádza, že v

zmysle prechodných ustanovení k zákonu č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov na predmetné konanie aplikoval úpravu zákona č. 250/2007 Z. z.
Zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

keď dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn.
10CoCsp/13/2024, 1Cdo 173/2022, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 298/2020, uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo 193/2022). Jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech

spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené.
Pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v zmysle tohto zákonného ustanovenia treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti (nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo sa vo výroku určí
neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve). Žiadnu

inú podmienku, t.j ani podmienku vzniku privodenia konkrétnej ujmy spotrebiteľovi, zákon nevyžaduje.
Dôkazná situácia je tak pre spotrebiteľov výrazne uľahčená, nakoľko odpadá náročné preukazovanie
výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neurčuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné
zohľadniť. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 127/2017, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (sp.

zn. III ÚS 124/2020) stanovil kritérium primeranosti finančného zadosťučinenia. Bude teda vecou úvahy
súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného
zadosťučinenia, ktorý musí byť adekvátny skutočnostiam prejednávaného prípadu a bude sledovať
základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie spravodlivej satisfakcie spotrebiteľovi a
odradenie dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Zároveň platí, že nemôže ísť o nepreskúmateľnú

ľubovôľu a z rozhodnutia musí byť jasné, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení konkrétneho
rozsahu finančného zadosťučinenia opieral. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť
voľnou úvahou nemôže totiž znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto
svojvôľa by bola v rozpore s princípmi právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala
nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty (II.

ÚS 117/2011, 4Cdo 298/2020).
Bez právneho významu tak ostáva argumentácia, ktorou žalovaný uviedol, že súdmi detekované
nedostatky už roky v úverových zmluvách nepoužíva. Predmetné konanie je iniciované práve ako
následok použitých nedostatkov v konkrétnej úverovej zmluve uzatvorenej so žalobcom a samotnáskutočnosť, že žalovaný od ich používania upustil vyplýva zo samotného znenia zákona, ktorý mu túto
povinnosť výslovne ukladá.

9. Súd mal za splnenú podmienku konštatovania porušenia práva spotrebiteľa - v odôvodnení rozsudkov
sa jednoznačne uvádza, že poskytnutý úver je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,
pričom žalovaný bol zaviazaný aj na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobca vyčíslil na
sumu 2557,89 eur. Bol teda úspešný aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalšou kľúčovou
časťou je zodpovedať otázku primeranosti primeraného finančného zadosťučinenia. Súd tu má zákonom

zverenú diskrečnú právomoc, pričom výška sa naprieč rozhodovacou praxou súdov všetkých stupňov
pohybuje a osciluje v rozmedzí od 10 % do 30 % zo sumy bezdôvodného obohatenia. Súd priznal vo
výrokusumuzodpovedajúcupribližne15%sumypriznanéhobezdôvodnéhoobohatenia,ktorúpovažuje
vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočnú, vo zvyšnej uplatnenej časti žalobu zamietol.

10. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v časti, že priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia prichádza do úvahy vtedy, ak nebolo možné priznať bezdôvodné obohatenie z dôvodu
premlčania. Úspešné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v žiadnom prípade
nekonzumuje nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, tieto 2 inštitúty nie sú
vo vzájomnom vzťahu konkurencie ani subsidiarity. Nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vzniká nezávisle za súčasného splnenia podmienky, že si spotrebiteľ úspešne uplatnil

porušenie práva alebo inej povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a samotná skutočnosť
či si žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie a či mu v konaní bolo vyhovené nekonzumuje primerané
finančné zadosťučinenie ani ho neoslabuje, pretože ide o 2 rôzne inštitúty, ktorých právny základ je
odlišný. Je však nutné konštatovať, že vznik primeraného finančného zadosťučinenia sa môže odvíjať
aj od samotnej existencie priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi (ktorý

je priznaný práve z dôvodu porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa ako podmienky, ktorú
treba splniť aj pri nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

11. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel ako plne dôvodnej, nakoľko žalobcovi, vzniklo právo na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, súd vzhľadom na zákonom zverenú voľnú úvahu

sumu korigoval v rozsahu približne 15 % sumy bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (I a II. výrok rozsudku).

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, v súlade s princípom
úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu (keďže
určenie samotnej výšky primeraného finančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu) priznal voči

žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. (III. výrok rozsudku)

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.