Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010472
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123010472.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti odsúdenej A. B., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24.06.2025, sp. zn. 4Pp/9/2023, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 23. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 68 odsek 2 Tr. zák.
vyslovil, že odsúdená A. B. (ďalej len „odsúdená“) sa v skúšobnej dobe v trvaní 30 (tridsať) mesiacov
neosvedčila a trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace uložený jej trestným rozkazom Okresného

súdu Senica sp. zn. 1T/77/2018 zo dňa 29.05.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp.
zn. 1Nt/73/2021 zo dňa 21.06.2022 vykoná.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadla odsúdená.

V písomných dôvodoch sťažnosti, prostredníctvom obhajcu, namietala porušenie zásady výkonu

trestov podľa chronológie ich právoplatnosti. Zdôraznila, že časová chronologickosť jednotlivých
výkonov trestov odňatia slobody má odrážať závažnosť a taktiež časovú postupnosť protiprávneho
konania. Trestný zákon a trestná prax vychádzajú z toho, že právoplatne uložené tresty by mali byť
vykonané pred tými neskoršími, ak výkon trestu nebol nijak prerušený, odložený alebo inak právne
dotknutý. Zásada právnej istoty v trestnom práve zaručuje, že výkon trestu sa uskutoční podľa vopred
známeho a zákonne stanoveného poradia, teda podľa právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí, čím sa

zabezpečuje predvídateľnosť a zákonnosť zásahov do osobnej slobody. Uviedla,
že sťažnosť sa týka nesprávneho právneho postupu pri výkone trestu odňatia slobody, ktorý bol
odsúdenej nariadený na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/255/2022
a trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/56/2022. Tieto trestné rozkazy nadobudli
právoplatnosť oveľa neskôr, keďže pred týmito trestnými rozkazmi bol vydaný trestný rozkaz sp. zn.
1T/77/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť už dňa 29.07.2020, teda vyše dva roky pred trestným

rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/255/2022 a trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 0T/56/2022. Napriek tomu, že trestný rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/77/2018
mal byť na základe chronológie výkonu trestov vykonaný ako prvý, k jeho výkonu dochádza až teraz
- po výkone novšieho trestu. Tento postup považuje odsúdená za porušenie zásady chronologického
poradia výkonu trestov. Ak by totiž táto zásada bola dodržaná, odsúdená by v súčasnosti už vykonala
trest odňatia slobody 4 mesiace uložený na základe trestného rozkazu Okresného súdu Senica sp. zn.

1T/77/2018, nakoľko zvyšok trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného súdu Malacky
sp.zn. 0T/56/2022 zo dňa 23.04.2025 sa podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku nevykoná, pretožev dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona. Navrhla, aby Krajský
súd v Nitre zrušil napadnuté uznesenie a zároveň rozhodol o jej bezodkladnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody.

Vo vlastnom písomnom zdôvodnení sťažnosti zo dňa 24.06.2025 len uviedla že podáva sťažnosť bez
bližšej argumentácie.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou - odsúdenou, v zmysle § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, preskúmal nadriadený súd
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia s probačným dohľadom a v rámci tejto svojej

prieskumnej povinnosti zistil, že jasné a úplné skutkové zistenia a zrozumiteľné právne úvahy súdu
I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia a ktorého obsahom je záver, že
odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom, ktorá začala plynúť dňa 08.06.2023 neviedla riadny život a preto sa v prejednávanej veci
neosvedčila, keďže sa počas jej plynutia dopustila v dvoch prípadoch ďalšej úmyselnej trestnej činnosti,

za ktorú bola právoplatne odsúdená, sú zákonu zodpovedajúce a opodstatnené a je potrebné, aby
vykonala uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Správne súd I. stupňa poukázal aj
na priestupkové postihnutie odsúdenej za spáchaný priestupok počas skúšobnej doby, z ktorého tiež
vyplýva záver, že odsúdená neviedla v skúšobnej dobe riadny život.

V odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú poznatky z výkonu probácie a to priebežné správy
z probácie (čl. 49 a čl. 63-64), z ktorých vyplýva, že odsúdená počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom do 17.12.2024 (od
kedy sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody) porušovala podmienky probačného dohľadu (ani
raz sa na probáciu nedostavila, nebola známa jej adresa pobytu, neplnila uloženú povinnosť zamestnať

sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie). Probačný dohľad je počas
výkonu trestu odňatia slobody prerušený, skúšobná doba odsúdenej počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody neplynie, avšak aj jeho porušovanie predstavuje jednu z významných okolností,
na ktorú mal súd I. stupňa prihliadať, keďže podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. je neplnenie uložených obmedzení
a povinností pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dôvodom na rozhodnutie

o neosvedčení sa odsúdeného, o čom môže súd rozhodnúť aj v priebehu skúšobnej doby. V tomto smere
je potrebné zdôrazniť, že súdu I. stupňa boli tieto skutočnosti známe už na základe prvej priebežnej
správy o porušení, ktorá mu bola doručená dňa 22.01.2024, teda viac ako rok pred jeho rozhodnutím.

K sťažnostným námietkam odsúdenej nadriadený súd v prvom rade uvádza, že odsúdená namieta

nesprávny právny postup pri výkone trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenej nariadený na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/255/2022 a trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/56/2022, avšak z obsahu spisového materiálu nevyplýva,
že odsúdená v súčasnej dobe vykonáva alebo bude vykonávať trest odňatia slobody v uvedených
konaniach. Z lustrácie v ZVJS (čl. 132) je zrejmé, že odsúdená sa nachádza vo výkone trestu

odňatia slobody od 17.12.2024, keďže bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Mestského súdu
Bratislava I sp. zn. 0T/286/2024, pričom predpokladaný koniec trestu je 14.11.2025 a následne by mala
vykonávať trest odňatia slobody v trestnej veci Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/355/2023. Výkon
uvedených trestov odňatia slobody nepodlieha prieskumnej činnosti súdu v tomto konaní ( každý súd
individuálne a nezávisle od iných nariaďuje výkon trestu odňatia slobody ). Preto nie je možné odsúdenú

z výkonu trestu odňatia slobody prepustiť tak, ako to žiadala v podanej sťažnosti.

V dôvodoch sťažnosti odsúdená poukazovala na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.
o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 475/2005
Z. z.“), podľa ktorého možno odsúdeného prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku

súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k nariadeniu
výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu
dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Ak odsúdený dodaný do výkonu
trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správynemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť
písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť,
ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.

Z citovaného ustanovenia vyvodila nesprávny právny záver, že výkon trestov sa riadi v poradí
právoplatnosti rozhodnutí a teda od najstaršieho rozhodnutia. Nie je pravdivá predstava odsúdenej, že
poradie výkonu trestov je viazaný na poradie, v akom došlo k právoplatnosti odsudzujúcich rozhodnutí.
Takýto postup nemá oporu ani v žiadnom ustanovení Trestného poriadku, zákona č. 475/2005 Z. z. ani

vyhlášky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

K namietanému porušeniu chronologického poradia výkonu trestov nariadený súd zdôrazňuje, že pri
postupe danom ustanovením § 68 ods. 2 Tr. zák. skúma súd podmienky osvedčenia resp. neosvedčenia
sa len vo vzťahu k tomu trestu odňatia slobody, ktorého sa podmienečné prepustenie týkalo. V prípade,
že sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, je daná povinnosť súdu rozhodnúť tak, aby

výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou, v čom zo strany súdu I. stupňa nedošlo
k žiadnemu pochybeniu, o neosvedčení sa odsúdenej rozhodol ešte počas výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý jej bol uložený za trestný čin, ktorý spáchala v skúšobnej dobe. V prejednávanej veci,
keďže bola odsúdená z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustená a plynula jej skúšobná
doba, nedošlo k vykonaniu trestu odňatia slobody aj napriek tomu, že bol jeho výkon nariadený skôr, ako

došlo k ďalším právoplatným odsúdeniam. Následkom toho, že odsúdená neviedla riadny život napriek
možnosti, ktorú jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dávalo, je rozhodnutie
súdu, že trest odňatia slobody musí odsúdená vykonať.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie

rozvedenými úvahami, nadriadený súd sťažnosť odsúdenej podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)