Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707207744
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8707207744.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B. C., bytom D. XX, proti
žalovaným: 1/ Mesto Spišské Vlachy, so sídlom SNP 34, Spišské Vlachy, IČO: 00329657, zast. JUDr.
Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Košice, Štúrova 27, 2/ E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., I. XXX/X, 3/ Okresný súd Spišská Nová Ves, so sídlom Stará cesta 3, Spišská Nová Ves, 4/
Krajský súd v Košiciach, so sídlom Štúrova 20, Košice, 5/ A. J. F., nar. X.XX.XXXX, bytom I., K. F. XXXX,
6/ L. L. F., nar. X.X.XXXX, bytom I., I. XX/XX, 7/ A. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX (žalovaní v 2.
a 5. až 7. rade sú právnymi nástupcami pôvodne žalovaného v 2. rade neb. L. F., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. dňa 2.3.2025), o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu
škody s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/92/2007-734 zo dňa 4.7.2023 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu.

Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. až 7. rade stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu proti žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade zamietol (I.). Žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.) a žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania
nepriznal (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému Mestu Spišské Vlachy
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.6.1997 medzi Mestom Spišské Vlachy na strane
predávajúceho a žalobcom a L. F. na strane kupujúcich, ako aj uloženia povinnosti žalovanému vydať
žalobcovi predmet plnenia vo výške 87.403,11 € (2.633.106,- Sk) so 14 % úrokmi z omeškania, titulom
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktorá pre neplatnosť právneho úkonu vznikla žalobcovi
a jeho matke L. C. „na ukradnutom majetku v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.1997 vo výške

92.942,97 € (2.800.000,- Sk)“. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že spolu s L. F., každý z nich v
podiele 1, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v Hospodárskom stredisku
Dobrá Vôľa, evidovaných na LV č. XXXX pre kat. územie D. M., ktoré nadobudli do podielového
spoluvlastníctva na základe napadnutej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu vo výške 1.750.000,- Sk odpredávajúceho Mesta Spišské Vlachy, zast. primátorom mesta A. L. I.. Podkladom kúpnej zmluvy
bol znalecký posudok č. 236/1996 zo dňa 11.9.1996 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kaffanom.
Nadobudnutú nehnuteľnosť, ktorú žalobca spoločne s L. F. zakúpili na poľnohospodárske účely,

spoluvlastník L. F. v súčinnosti s A. L. C. a E. C. a vtedajším primátorom Mesta Spišské Vlachy A.
L. I. chceli založiť pre ručenie za účelom získania podvodného úveru vo výške 5.266.212,- Sk, na
základe podvodného znaleckého posudku č. 57/1997, ktorý bol vypracovaný A. L. A. na vyžiadanie
L. F.. Podľa žalobcu išlo o organizovanú zločineckú a podvodnícku skupinu, ktorej členmi boli okrem
menovaných aj E. N., D. N., O. P., M. P., B. P., A. O. I. a L. G. Q., na čele s exekútorom E. E. R. a E.

C., ktorá začala organizovane páchať závažnú trestnú činnosť v podobe krádeží ošípaných a dobytka,
vydierania, prepadov a porušovania domovej slobody. Žalobca tvrdil, že pri kúpe uvedenej nehnuteľnosti
bol podvedený, pretože L. F. a spol. od samého začiatku mali úmysel a cieľ objekt založiť, pričom im
v tom pomáhal primátor Mesta Spišské Vlachy A. L. I.. Z týchto dôvodov žalobca považoval kúpnu
zmluvu uzatvorenú dňa 1.6.1997 za neplatnú priamo zo zákona, nakoľko jej predmetom je nemožné
plnenie a zmluva svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom,čímodôvodňovalinaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníneplatnostikúpnejzmluvy.
Dôvodil ďalej, že listom zo dňa 25.6.2007 oznámil Mestu Spišské Vlachy odstúpenie od zmluvy a vyzval
ho na mimosúdne vyrovnanie, na ktorú výzvu ale žalované Mesto Spišské Vlachy nereagovalo, a preto
bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv podaním žaloby na súde.

3. Podaním doručeným súdu dňa 1.3.2010 žalobca navrhol pripustiť vstup do konania na stranu
žalovaných ďalších účastníkov konania, a to L. F., Okresný súd Spišská Nová Ves a Krajský súd
v Košiciach, ako žalovaných v 2., 3. a 4. rade a navrhol zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorej žalovaní
v 1. a 2. rade sú povinní vydať žalobcovi predmet plnenia a spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu
87.403,11 € (2.633.106,- Sk) so 14 % úrokmi z omeškania. Súd prvej inštancie uznesením 10C/92/2007

zo dňa 17.6.2010 pripustil vstup do konania na strane žalovaného ďalších strán sporu, a to L. F., Okresný
súdSpišskáNováVesaKrajskýsúdvKošiciachapripustilžalobcomnavrhovanúzmenužaloby.Žalobca
žaloval Okresný súd Spišská Nová Ves a Krajský súd v Košiciach, ako žalovaných v 3. a 4. rade na tom
skutkovom základe, že tieto súdy vo svojich rozhodnutiach, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie
konania a na nariadenie neodkladného opatrenia, dospeli k nesprávnym záverom.

4. Podaním doručeným súdu dňa 15.2.2011 žalobca opätovne navrhoval zmenu žaloby a rozšírenie
žaloby o ďalších účastníkov na strane žalovaných, ktorý návrh na výzvu súdu doplnil podaniami zo
dňa 23.3.2011, 31.3.2011, 18.4.2011 a 4.5.2011. Uznesením zo dňa 9.5.2011 súd návrh žalobcu na
pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na žalovanej strane a na zmenu žalobného petitu

zamietol. Uznesením zo dňa 9.5.2011 v znení opravného uznesenia zo dňa 7.7.2011 súd zastavil
konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré (obe) uznesenia na odvolanie žalobcu
potvrdil Krajský súd v Košiciach uzneseniami č.k. 1Co/267/2011, 1Co/268/2011 zo dňa 22.9.2011. Na
základe podaného dovolania žalobcu cit. uznesenia boli predmetom dovolacieho prieskumu Najvyšším
súdom SR, ktorý uznesením zo dňa 25.1.2017 odmietol dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach 1Co/267/2011, 1Co/268/2011 zo dňa 22.9.2011.

5. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie, vec právne posúdil podľa
ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1
až 6, § 40a, § 132, § 420, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že
žaloba proti žalovanému v 1. rade je nedôvodná, nárok na peňažné plnenie voči žalovanému v 1.
rade je premlčaný a žalovaní v 2., 3. a 4. nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, a preto súd
žalobu proti všetkým žalovaným v celom rozsahu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že
medzi predpoklady nevyhnutné na to, aby bol právny úkon platný, patrí najmä urobenie právneho úkonu

slobodne a vážne, v určitej a zrozumiteľnej forme, možný predmet plnenia, spôsobilosť na právne úkony
účastníkov právneho úkonu, právny úkon je urobený v predpísanej forme, že nejde o úžeru a právny
úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým
mravom. Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu)
kedykoľvek. Relatívna neplatnosť pôsobí až od momentu, kedy sa jej osoba dotknutá neplatnosťou

úspešne dovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote,
ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, aby napadnutá predmetná kúpna zmluva uzatvorená dňa 1.6.1997, predmetom ktorej
bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie D. M., nemala čo i len jednu zuvedených základných náležitostí platného právneho úkonu. Zmluva bola riadne podpísaná zmluvnými
stranami a bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy sa kupujúci A. B. C.
a žalovaný v 2. rade L. F. stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v rovnakých spoluvlastníckych

podieloch 1 z celku. Z aktuálneho LV č. XXXX súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti
sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu A. B. C. v podiele 1 a O. K. v podiele 1, ktorý vlastnícke
právo k nim nadobudol na základe kúpnej zmluvy M./2020 zo dňa 15.1.2001-107/2021 od žalovaného
v 2. rade L. F.. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania, ktorú uplatnili žalovaní v 1. a 2. rade vo
vzťahu k nárokom o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel

k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Poukázal na to, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej, resp. desaťročnej premlčacej dobe; pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je rozhodujúci okamih získania
subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na
jej úkor obohatil, pričom je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, teda nie len predpokladanej
vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k bezdôvodnému
obohateniu skutočne došlo. Obe premlčacie lehoty sú nezávislé a ak skončí priebeh jednej z nich, právo
sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej
lehoty však platí zásada, že subjektívna lehota nemôže skočiť neskôr ako objektívna lehota, ale končí
najneskôr s touto objektívnou lehotou. V danej veci objektívna premlčacia doba nároku uplatneného

žalobcom začala plynúť dňom 1.6.1997, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva. Subjektívna premlčacia
doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak,
aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom
prípade žalobca ako oprávnený mal takéto vedomosti preukázateľne najneskôr dňa 29.10.1997, kedy

uvádza, že bol vypracovaný podvodný znalecký posudok A. L. A. na vyžiadanie žalovaného v 2.
rade na sumu 5.266.212,- Sk, za účelom zabezpečenia a realizácie úverového podvodu. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr dňa 29.10.1997 a márne uplynula dňa
29.10.1999. Žalobca podal žalobu na súde dňa 9.8.2007, teda zjavne už po uplynutí premlčacej doby.
Z týchto dôvodov súd uzavrel, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a z tohto dôvodu nie

je možné žalobcovi právo priznať. V tejto súvislosti konštatoval, že vznesenou námietkou premlčania
sa zaoberal len okrajovo, nakoľko v konaní bolo preukázané, že napadnutá kúpna zmluva je platná,
a preto nemohlo ani dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a teda aj v takom prípade, ak by nárok na
plnenie nebol premlčaný, bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť pre neunesenie dôkazného
bremena. Súd zamietol dôkazný návrh žalobcu na zabezpečenie znaleckých posudkov v konaní, ktoré

nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vzhľadom na záver ohľadne platnosti napadnutej kúpnej
zmluvy, či premlčania nároku. Zamietol tiež návrhy žalobcu na výsluch viacerých svedkov k neplatnosti
kúpnej zmluvy, z toho dôvodu, že žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, na ktoré majú byť svedkovia
vypočutí. Žalobcom navrhovaní svedkovia právni zástupcovi, exekútori či vedúci Centra právnej pomoci,
okrem vtedajšieho zástupcu Mesta Spišské Vlachy A. L. I., neboli prítomní pri uzavretí kúpnej zmluvy.

Žalobca od tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy odvíjal aj návrh na plnenie, ktorým sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody, o ktorom žalobca nepreukázal, akým spôsobom, resp.
akým porušením povinnosti mu bola spôsobená škoda spôsobená, od čoho odvíja jej výšku, keďže
kúpna zmluva je platným právnym úkonom, a teda neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Vzhľadom na
to, že napadnutá kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade (Mesto Spišské Vlachy) ako

predávajúcim a žalobcom a žalovaným v 2. rade (L. F.) ako kupujúcimi, Okresný súd Spišská Nová Ves
(žalovaný v 3. rade ) a ani Krajský súd v Košiciach (žalovaný v 4. rade) neboli jej zmluvnými stranami,
preto súd uzavrel, že žalovaní v 3. a 4. rade nie sú nositeľmi tvrdenej povinnosti a z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie preto žalobu voči nim zamietol. Žalovaný v 2. rade bol spoluvlastníkom
nehnuteľností, avšak podľa zistenia súdu svoje vlastnícke právo v priebehu sporu previedol na inú osobu

(O. K.), po realizovanej predchádzajúcej ponuke predkupného práva voči žalobcovi. Na pojednávaní
dňa 19.12.2022 preto súd vyzval žalobcu, či v súvislosti so zmenou spoluvlastníka má nejaký procesný
návrh,avšakžalobcanavýzvunereagoval.Súddospelkzáveruonedostatkuvecnejpasívnejlegitimácie
aj na strane žalovaného v 2. rade a z tohto dôvodu žalobu aj proti nemu zamietol. K námietkam žalobcu
o porušení jeho práv, nakoľko súd vo veci pojednával napriek tomu, že nemal v tomto konaní právne

zastúpenie, súd poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 625/2022-31 zo dňa 9.3.2023
vydaný v tejto veci. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak,
že priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým sakonanie končí. Žalovaní v 3. a 4. rade mali vo veci plný úspech, avšak v konaní im žiadne trovy nevznikli,
a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

6. Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom uplatnil odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f). g) a h) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že sa absolútne nezaoberal žalobou a súvisiacimi otázkami, nevyrovnal sa s argumentmi strán, ktoré
mali vplyv na rozhodnutie, odmietol argumenty žalobcu a v rozhodnutí ich nevyvrátil alebo aspoň
vecne nedokázal spochybniť, resp. sa s nimi vyrovnal svojvoľným spôsobom, zanedbal povinnosť

v zmysle novej právnej úpravy vychádzať zo základných princípov kontradiktórnosti sporu, najmä
prejednacieho princípu v zmysle ust. § 195 CSP, opomenul ustanovenia o poučovacej povinnosti,
vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, zvlášť prítomnej u žalovaného v 2.
rade L. F. a flagrantným spôsobom porušil viaceré ustanovenia zákona (CSP), nepoučil žalobcu ako
opraviť žalobu ohľadom žalovaných v 3. a 4. rade, nerešpektoval dôkazné inštitúty, princíp právnej
rovnosti subjektov práva, čím nerozptýlil jeho dôvodné pochybnosti a podozrenia zo zaujatosti (napriek

nevylúčeniu sudkyne) a prepojenia a rôzne väzby súdu na žalované strany sporu. Možno konštatovať,
že súd sa v konaní neriadil Civilným sporovým poriadkom, nerozhodol v zmysle jeho ustanovení,
hoci to v rozsudku proklamuje. Zopakoval skutočnosti uvádzané v žalobe a kúpnu zmluvu zo dňa
1.6.1997 považoval za zosnovanú, uzatvorenú nie pre jeho potrebu, ale pre zištné potreby A. L. C.
a E. C., na vyriešenie ich finančných záležitostí, podvodov, ekonomickej trestnej činnosti a ďalších

zločinov, prostredníctvom omylu žalobcu, jeho vydierania a na jeho škodu. V ďalšej časti odvolania
žalobca v spleti ťažko čitateľného textu rekapituloval priebeh konania pred súdom prvej inštancie
a nezrozumiteľne argumentoval skutočnosťami týkajúcimi sa ďalších ním vedených súdnych sporov
a rozhodnutí prejednávaných žalovanými (v 3. a 4. rade) súdmi, nečinnosťou súdov v týchto súdnych
sporoch, poukazoval na množstvo súdmi vydaných protichodných uznesení a vykonštruované exekúcie

vychádzajúce z rozsudku 6C/636/99-116, ako aj na dedičské konanie vedené po poručiteľke L. C. sp.
zn. 1D/123/2009, ktoré podľa neho „extrémne zaujatý“ Okresný súd Spišská Nová Ves zmanipuloval a
prejednal bez účasti dedičov na Notárskom úrade notárky JUDr. Eriky Lukáčovej, čím odňal zákonným
dedičom a právnym nástupcom možnosť konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu daný spor vyplýva
z jasného skutkového stavu, pričom premlčacia lehota, ku ktorej sa uchyľujú žalovaní, tu nepripadá do

úvahy. Považoval za preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 1.6.1997 spísaná a uzavretá na MsÚ Spišské
Vlachy platná nie je, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom a so zásadami etiky a morálky t.j.
s dobrými mravmi a mala nemožný predmet plnenia, za čo nesie zodpovednosť predávajúce Mesto
Spišské Vlachy a z tohto dôvodu žalobca žiada o náhradu škody. Dal do pozornosti odvolacieho súdu
rozdielny postup rozhodovania Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp.zn. 6C/42/2008 (traktory)

– vec odňatá Okresnému súdu Spišská Nová Ves a prikázaná Okresnému súdu Košice I (JUDr.
Iveta Slebodníková) a sp. zn. 10C/92/2007, v ktorej vec Okresnému súdu Spišská Nová Ves nebola
odňatá. Nesúhlasil s rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súdu v Košiciach
v označených sporoch týkajúcich sa jeho osoby, v ktorých Okresný súd Spišská Nová Ves každú
žalobu zamietol a spriaznený Krajský súd v Košiciach tieto zamietavé rozsudky a uznesenia potvrdil a

žalobcom podané odvolania a vznesené námietky zaujatosti zamietol. Mal za to, že žalovaný v 2. rade
v danom spore neuniesol bremeno dokazovania, nepredložil žiadne dôkazy, iba v konaní „táral nezmysly
a bludy nacvičené na stretnutiach zločineckej bandy“ a „s pokojom mafiána užíval a užíva podvodom
nadobudnutý a ukradnutý majetok žalobcu“. Vytýkal ďalej súdu prvej inštancie, že sa odmietol zaoberať
ním predloženými dôkaznými prostriedkami, ktorými sú aj listinné dôkazy, fotografie, novinové články

– aj tie boli odmietnuté, čím mu nebola súdom poskytnutá ochranu jeho porušených alebo ohrozených
práv a oprávnených záujmov. Nesúhlasil preto so záverom súdu, že žaloba proti žalovanému v 1. rade je
nedôvodná, nakoľko za trestnú činnosť zodpovedá zást. žalovaného v 1. rade sám ako fyzická osoba (§
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dal do pozornosti ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2,
§ 107 ods. 3, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, 2, § 421, § 424, § 438, § 442 ods. 1 a 2, § 451

ods. 1 a2, § 456 a § 457 OZ, tiež ust. § 35 ods. 3, § 37 ods. 2, § 39, § 42, § 49a (je to prípad tejto právnej
veci), § 49, § 518 Občianskeho zákonníka (predávajúci v zmysle tohto ust. nepostupoval), § 565, § 575
ods. 1, § 586 ods. 1, § 597 ods. 1 a § 601 Občianskeho zákonníka. Namietal postup súdu, ktorý na
základe vykonaného dokazovania neposúdil, aká bola skutočná vôľa strán, keďže k záveru o neplatnosti
právnehoúkonubudemožnédospieťspravidlavýkladomprejavuvôle.Niejepravdou,žezmluvanemala

ťarchy (viazli na nej) a iné právne vady, o ktorých sa žalobca dozvedel v lehote na odstúpenie od kúpnej
zmluvy. Uviedol, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže spôsobiť sama zmluva, taktiež
ho nemôže spôsobiť vklad do katastra bez perfektnej a platnej zmluvy. Mal za to, že preukázal súdu
vedomosťoúmysležalovanýchv1.a2.radeukrátiťžalobcu.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobcanavrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil ako nesprávny a nezákonný
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu, odkázal
na svoje doterajšie vyjadrenia, najmä vyjadrenie zo dňa 26.10.2022, ako aj na detailné dôvody rozsudku
prvej inštancie, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že čitateľnosť
textu odvolania je v niektorých častiach veľmi zlá, reagoval na niektoré tvrdenia žalobcu, konkrétne že:
- súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou v konaní, - sudkyňa sa mala vylúčiť z konania, - žalovaní

tvoria zločineckú skupinu, ktorá páchala trestnú činnosť, - kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi,
- súd nevypočul svedkov a - nárok nie je premlčaný. K týmto námietkam žalobcu uviedol, že podľa jeho
názoru súd prvej inštancie dôkladne a veľmi precízne odôvodnil rozsudok a dal stranám sporu odpovede
na všetky otázky, ktoré majú podstatný význam, čo je absolútne zrejmé zo samotného odôvodnenia
rozsudku. Odkázal v tejto súvislosti na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 736/2016, I. ÚS 241/07, IV.
ÚS 115/03) a Európskeho súdu pre ľudské práva (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.1.1999), ktorá

nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. K tvrdeniu
žalobcu o zaujatosti sudkyne žalovaný poukázal na námietky zaujatosti, ktoré žalobca podal počas
konania voči viacerým sudcom a súdom, pričom o jeho námietkach bolo právoplatne rozhodnuté.
Na poslednú námietku zaujatosti sudkyne JUDr. Petry Pavlisovej vznesenú na pojednávaní súd prvej
inštancie správne neprihliadal, nakoľko jej dôvodom bola okolnosť spočívajúca v procesnom postupe

sudkyne - nepredvolaní svedkov. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaní tvoria zločineckú skupinu, ktorá
podľa neho páchala trestnú činnosť, žalovaný citoval ust. § 129 ods. 4 Trestného zákona, v ktorom
je pojem „zločinecká skupina“ definovaný a dôrazne sa ohradil voči tomu, že by mesto (ak je to
vôbec právne možné) alebo jeho zástupcovia (primátori), boli členmi zločineckej skupiny, s poukazom
i na to, že zástupcovia mesta neboli nikdy odsúdení, vyšetrovaní a to ani v pozícii svedkov, za

členstvo v zločineckej skupiny a nemajú ani žiadnu vedomosť o existencii akéhokoľvek rozsudku alebo
vyšetrovania ohľadom údajnej zločineckej skupiny, na ktorú sa odvoláva žalobca. Žalobca svoje tvrdenia
o existencii „zločineckej skupiny“ nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno v tomto súdnom
spore. Práve s ohľadom na tvrdenia o zločineckej skupine žalobca odvodzuje svoj názor o neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorá má byť podľa neho v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, s čím žalovaný

nesúhlasil, nakoľko kúpna zmluva v žiadnom prípade nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.
Samotný žalobca totiž sám vo svojich podaniach uvádza, že zmluvu uzatvoril dobrovoľne, na základe
jeho žiadosti, s cieľom výkonu svojej podnikateľskej činnosti a predmetné nehnuteľnosti chcel užívať
za účelom poľnohospodárskej výroby. Až po uzavretí kúpnej zmluvy sa mali podľa žalobcu udiať
údajné nekalé konania tretích osôb, ktoré žalobca označuje za rozporné s dobrými mravmi. Podľa

názoru žalovaného ak by žalobca aj preukázal existenciu nekalých konaní (čo sa nestalo - pozn.), tieto
konania by nemali žiadny vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, pretože sa mali udiať po uzavretí kúpnej
zmluvy a s uzavretím kúpnej zmluvy nemali nič spoločné (napr. údajná krádež ošípaných, ničenie
areálu Rómami, krádeže na Spišskom hrade, následné založenie nehnuteľnosti v prospech banky a
pod.). Žalovaný v 1. rade opätovne poukázal, že si splnil všetky povinnosti predávajúceho z kúpnej

zmluvy stanovené v ust. § 588 OZ, predmet kúpy žalobcovi odovzdal a previedol naňho vlastnícke
právo, ktoré žalobcovi svedčí dodnes. Navyše žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu slobodne, vážne, nie
v tiesni a žalovaný v 1. rade si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu ukladal zákon, pričom plnením
zmluvy bola nehnuteľnosť, ktorej vlastnícke právo bolo na žalobcu riadne prevedené. Predmetná kúpna
zmluva preto nebola uzatvorená ani v rozpore so zákonom a ani nemala nemožný predmet plnenia !

Podľa žalovaného akékoľvek odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy či domáhanie sa jej neplatnosti, je
neplatné. K námietkam nevypočutia svedkov žalovaný citoval články 8 a 17 CSP a poukázal na zásadu
hospodárnosti ako základnú zásadu civilného procesu, ktorou je povinný sa riadiť nielen súd ale aj
strany sporu. Žalobca sa však touto zásadou podľa názoru žalovaného neriadil, keď navrhoval vykonať
výsluch svedkov, ktorí s kúpnou zmluvou nič spoločné nemali, ale sa údajne podieľali na krivdách,

ktoré boli žalobcovi počas jeho života spôsobené. Bolo preto evidentné, že súd vyhodnotil výsluch
takýchto osôb za nehospodárny. Navyše žalobca ani vôbec neoznačil, k akým skutočnostiam majú byť
svedkovia vypočutí, čím porušil povinnosť, ktorú stranám sporu ukladá ust. § 197 ods. 2 CSP, podľa
ktorého: „...V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,
adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka

preukázané.“ Nehovoriac o tom, že žalobca podal návrh na výsluch svedkov až dňa 27.12.2022, pričom
súdny spor je vedený od roku 2007, čo už samo o sebe dokazuje nehospodárnosť vykonania týchto
dôkazov. Citoval ďalej ust. § 106 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 OZ a zotrval na námietke premlčania
(ktorú z opatrnosti opätovne vzniesol) a na názore, že nároky žalobcu na náhradu škody či vydaniebezdôvodného obohatenia (ak existujú - čo žalovaný rezolútne odmieta, pozn.), sú premlčané. Nakoľko
bola kúpna zmluva uzatvorená 1.6.1997 a žaloba bola podaná na súde dňa 9.8.2007, ide o premlčaný
nárok, ktorý v celom rozsahu je nedôvodný, a preto žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že aj napriek ťažko zrozumiteľnému
pisateľskému štýlu žalobcu, v jeho obsahu nevzhliadol čo i len kontúry odvolania podaného aj proti
parciálnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o žalobe voči žalovanému v 4. rade. Zdôraznil, že

uplatnený nárok voči nemu nevykazuje znaky zakladajúce prípadné nerozlučné spoločenstvo s iným
subjektom, a preto sa domnieval, že v konštelácii samostatného procesného spoločenstva mohlo
rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k nemu nadobudnúť právoplatnosť. Podľa názoru žalovaného
v 4. rade v celom doterajšom priebehu konania nedošlo k uspokojivému ustáleniu nároku, ktorý si
voči nemu žalobca vlastne uplatňuje, preto ani v tomto jeho štádiu nevedno, na akom skutkovom
základe a čoho sa žalobca voči nemu domáha. I táto skutočnosť podstatne podporuje prakticky

nemožnosť jednoznačne vyselektovať v spleti už tak ťažko zrozumiteľných argumentov žalobcu, ktorá
časť odvolania sa ho má týkať. Preto rovnako, ako nemohol vecne reagovať už na žalobu, nie je v jeho
siláchmeritórnezaujaťstanoviskoanikodvolaniu.Ztýchtodôvodov,pokiaľsasúdnestotožnísnázorom,
že vo vzťahu k žalovanému v 4. rade už rozsudok nadobudol právoplatnosť, navrhol, aby sa procesným
postupom podľa ust. § 373 ods. 1 v spojení s § 129 CSP pokúsil o zrozumiteľné vysvetlenie žalobcu, či a

pokiaľ áno, ktorý z ním uvádzaných argumentov (dôvodov) sa týka nároku uplatneného voči žalovanému
v 4. rade. Pripomenul, že samotné dôvody odvolania je možné formulovať len v zákonom stanovenej
odvolacejlehoteažeajztohtodôvodusaodvolateľnadoplnenieodvolacíchdôvodovzásadnenevyzýva
(§ 373 ods. 1 veta druhá CSP). Pokiaľ zostane prípadné odvolanie vo vzťahu k žalovanému v 4. rade
v nezmenenej podobe, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť vyjadrenia jeho dôvodov, žalovaný navrhol, aby ho

odvolací súd v súlade s § 386 písm. d) CSP odmietol.

9. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v 4. rade vyjadril pochybnosť, či žalovaný
v 4. rade sa oboznámil s podaným odvolaním proti rozsudku. Vyjadrenie žalovaného podľa názoru
žalobcu nereflektuje judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, kde súdy musia zohľadňovať

hmotnoprávnu i procesnoprávnu rovnováhu sporových strán. V tomto smere poukázal na čl. 6 ods.
1 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej možnosti
uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem prípadu ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzené nerovnovážne postavenie
strán. V tomto smere poukázal na totálne zlyhanie Centra právnej pomoci, ktoré žalobcovi právnu

pomoc vôbec neposkytuje, a to nielen v tejto právnej veci, v skutočnosti vystupuje ako „korupčné
lepidlo“ organizovanej zločineckej skupiny. Žalobca trval na tom, že uplatňovaný nárok vo vzťahu
k žalovanému v 4. rade jednoznačne vykazuje znaky zakladajúce prípadné nerozlučné spoločenstvo
s iným subjektom, preto je mylná domnienka žalovaného v 4. rade, že rozhodnutie okresného súdu
vo vzťahu k nemu nadobudlo právoplatnosť. Tvrdenie žalovaného v 4. rade vo vyjadrení, cit.: „i táto

skutočnosť podstatne podporuje prakticky nemožnosť jednoznačne vyselektovať v spleti už tak ťažko
zrozumiteľných argumentov žalobcu“ – podľa žalobcu je v rozpore s obsahom kompletného spisu,
z ktorého vyplýva, „ako jednotliví sudcovia Krajského súdu v Košiciach reagovali v tejto právnej veci,
resp. nereagovali a mali reagovať“.

10. V odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobca uviedol, že nakoľko si vyjadrenie
vyžaduje zvýšenú pozornosť, prípravu a dôslednosť, zašle ho súdu v lehote 10 dní (od 27.10.2023),
ktoré však v tejto lehote a ani do rozhodnutia (27.8.2025) odvolaciemu súdu nedoručil.

11. Žalovaný v 4. rade v odvolacej duplike zotrval na svojom stanovisku prezentovanom vo vyjadrení

k odvolaniu zo dňa 31.8.2023. Konštatoval, že žalobca svojou nezrozumiteľnou a nevecnou reakciou
na uvedené vyjadrenie implicitne potvrdil ťažiskový argument žalovaného v 4. rade, a síce že
benevolentným pripustením zmien v predmete a subjektoch sporu, bez vyjasnenia čoho a na akom
skutkovom základe sa žalobca voči každému zo žalovaných domáha, došlo k procesne neprípustnej
kumulácii subjektov. Tento stav (účasť v konaní na strane žalovaného bez uplatnenia konkrétneho

nároku) je dôvodom, pre ktorý v priebehu prvoinštančného konania v napadnutom rozsudku, ale ani
v odvolaní žalovanému v 4. rade nie je venovaná žiadna pozornosť a zároveň predstavuje prirodzené
vysvetlenie, prečo žalobca nevie protiargumentovať inak než nezrozumiteľnými frázami.12. Ďalšie vyjadrenia a podania strán v odvolacom konaní neboli podané.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku ako

podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP
a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f). g) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, procesné podmienky konania v danej veci sú splnené a napadnutý rozsudok je vecne
správny; zákonné, úplné, správne a presvedčivé sú i dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku I. vo veci samej, ako aj v súvisiacich
výrokoch o trovách konania, ako vecne správny.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27.8.2025 o 10:50 hod. na Krajskom súde
v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a
webovej stránke krajského súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci procesný postup súdu prvej

inštancie v rozsahu relevantných odvolacích námietok a z hľadiska uplatnených, resp. do úvahy
prichádzajúcich odvolacích dôvodov, ktorými žalobca odôvodnil podané odvolanie, a dospel k záveru,
že namietané odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie žalobcu je
neopodstatnené v celom rozsahu. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležite zistený
skutkový stav po právnej stránke posúdil správnym spôsobom, aplikoval na vec relevantné ustanovenia

právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a vyvodil zákonu zodpovedajúce závery o právach a
povinnostiachsporovýchstránakoajsprávnyzáveronedôvodnepodanejurčovacejžalobeoneplatnosť
kúpnejzmluvyzodňa1.6.1997uzatvorenejmedziMestomSpišskéVlachy(žalovanýv1.rade)nastrane
predávajúceho a žalobcom a L. F. (pôvodne žalovaný v 2. rade) na strane kupujúcich a o premlčaní
nároku na peňažné plnenie (titulom vydania bezdôvodného obohatenia, event. náhrady škody) proti

žalovanému v 1. rade, ako aj o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 2., 3. a 4. rade vo
vzťahu k uplatneným nárokom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom správne
rozhodol, pokiaľ žalobu proti žalovaným v 1. až 4. rade ako nedôvodnú, prípadne z dôvodu premlčania
práva, zamietol.

16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní zistené skutočnosti opodstatňujú záver, že kúpna
zmluva uzatvorená dňa 1.6.1997 medzi Mestom Spišské Vlachy (žalovaný v 1. rade) na strane
predávajúceho a žalobcom a L. F. (pôvodne žalovaný v 2. rade) na strane kupujúcich, na základe
ktorej nadobudli žalobca a L. F. do podielového spoluvlastníctva (každý v spoluvlastníckom podiele
o veľkosti 1) nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre kat. územie D. M., Obec D. M., N. D. S. M., je

platným právnym úkonom, nakoľko vykonaným dokazovaním v konaní nebolo preukázané jej uzavretie
v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, s nemožným predmetom plnenia, prípadne aby chýbala
právne relevantná (skutočná a vážna) vôľa zmluvných strán (i na strane žalobcu) na uzavretie kúpnej
zmluvy ako základ právneho úkonu. Rovnako správnym je aj záver súdu prvej inštancie o premlčaní
žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 87.403,11 € (2.633.106,- Sk) s prísl. titulom vydania

bezdôvodného obohatenia, event. náhrady škody z neplatnej zmluvy, ktorý nárok už z tohto dôvodu
vzhľadom na ust. § 100 ods. 1 OZ nebolo možné žalobcovi priznať.

17. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu danej veci
a zásadám pre hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP, a preto sa odvolací súd s nimi

vcelomrozsahustotožňujeazároveňvsúlades§387ods.2CSPodkazujenadôvodypreskúmavaného
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), a tiež úplné
z hľadiska posúdenia všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP).

18. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalobca
opakovane uvádza iba skutočnosti a argumenty namietané už v prvoinštančnom konaní a jeho
odvolacienámietkyniesúspôsobiléspochybniťskutkovýzákladrozhodnutiaaanisprávnosťhodnotenia
vykonaných dôkazov alebo prijatých právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a pretoneodôvodňujú navrhované zrušenie ani zmenu preskúmavaného rozhodnutia v jej prospech ako
odvolateľa. Odvolací súd konštatuje, že so všetkými podstatnými skutočnosťami a relevantnou
argumentáciou prezentovanou žalobcom v danom spore, opakovane namietanými i v podanom

odvolaní, sa vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, a to jasným,
úplným, právne korektným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom a dospel k správnym záverom,
ktoré sú v plnom súlade so zákonom, konzistentné i so závermi ustálenými právnou praxou, a ktorým
preto niet čo vytknúť.

19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že žalobcom opisované
skutkové okolnosti prípadu (ním tvrdené podvodné správanie a konanie po uzavretí napadnutej kúpnej
zmluvy zo strany spoluvlastníka L. F. a ďalších menovaných tretích osôb, ktoré ani neboli účastníkmi
uzatvorenej kúpnej zmluvy, úmysel kupujúceho L. F. nehnuteľnosti nadobudnuté do vlastníctva následne
založiť za účelom získania úveru na podnikateľskú činnosť, uvedenie žalobcu do omylu, atď.)
nevyvolávajú žiadne pochybnosti o tom, že strany kúpnej zmluvy (v rozhodnom čase jej uzavretia, t.j.

k 1.6.1999) zamýšľali privodiť právne účinky, ktoré zákon s uzavretím kúpnopredajnej zmluvy spája
t.j. prevod a nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcimi – žalobcom a L. F., pričom vkladom do
katastra nehnuteľností kupujúci aj nadobudli nehnuteľnosti do svojho podielového spoluvlastníctva
v rovnakých spoluvlastníckych podieloch, každý o veľkosti 1 z celku. Ani samotná okolnosť, že jeden
zo spoluvlastníkov (právny predchodca žalovaných v 2. a 5. až 7. rade L. F.) zakupované nehnuteľnosti

mienil následne zaťažiť záložným právom na zabezpečenie bankového úveru, ak žalobcu na to pri kúpe
neupozornil, nespôsobuje absolútnu neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že účastník
zmluvy uviedol iného účastníka zmluvy úmyselne do omylu, aj podľa záverov právnej praxe nemá za
následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom alebo s dobrými mravmi (pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2506/1999). Podľa právnej teórie i súdnej praxe

ak konajúca osoba pri uzavretí zmluvy konala v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti rozhodujúcej
pre uskutočnenie kúpnej zmluvy (tzv. vnútorný omyl vo vôli), tento omyl je v zmysle ust. § 49a OZ
kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle (existujúcej – pozn. odvolacieho súdu) smerujúcej k uzavretiu
právneho úkonu, ktorá však nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 alebo
podľa § 39 OZ, ale mala by za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a OZ, ktorej sa

môže úspešne dovolať iba druhý účastník zmluvy, a to v trojročnej premlčacej dobe (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 2733/2009). Omyl konajúcej osoby však má za následok neplatnosť
právneho úkonu podľa § 49a OZ iba vtedy, ak ide o omyl podstatný (bez neho by k právnemu úkonu
nedošlo)aosoba,ktorejbolprávnyúkonurčený,tentoomylvyvolalaalebooňomvedela(muselavedieť),
ale druhú stranu na neho neupozornila (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo

1931/2013, 29Cdo 1830/2007).

20. V posudzovanej veci napádaná kúpna zmluva zo dňa 1.6.1997 nemôže byť absolútne neplatná
z dôvodu tvrdeného podvodného konania, ktorého sa (podľa tvrdení žalobcu) mali dopustiť voči nemu
kupujúci L. F., ktorý nehnuteľnosti zakupoval spoločne so žalobcom do podielového spoluvlastníctva,

či tretie osoby, ktoré ani neboli stranami uzavretej zmluvy. Žalobca sa podvodného konania na strane
účastníkov zmluvy a tretích osôb či svojho konania v omyle nedovolával ako dôvodu pre odstúpenie od
zmluvy (odstúpiť možno len od platnej zmluvy, pozn. odvolacieho súdu), pričom v konaní ani netvrdil, že
by sa kvalifikovaným prejavom vôle (žalobou, oznámením alebo námietkou v rámci súdneho konania,
prípadne námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu a pod.) adresovaným druhému účastníkovi

zmluvy, t.j. žalovanému v 1. rade, resp. všetkým účastníkom zmluvy, včas (v trojročnej premlčacej dobe
od uzavretia kúpnej zmluvy podľa § 101 OZ, t.j. do 1.6.2000) dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
Žalobca v konaní namietal (absolútnu) neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodov jej rozporu so zákonom
a s dobrými mravmi, resp. pre nemožný predmet plnenia, pričom tento dôvod neplatnosti v konaní ani
bližšie nešpecifikoval. Odvolací súd poznamenáva v tejto súvislosti, že právny úkon, u ktorého je daný

dôvod tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ, sa považuje za platný so všetkými dôsledkami na
právne vzťahy z toho vyplývajúcimi, kým sa ten, na ktorého ochranu je dôvod neplatnosti právneho
úkonu určený, neplatnosti (včas) nedovolá.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov je potrebné plne súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, podľa

ktorého kúpnu zmluvu nemožno z napádaných dôvodov považovať za neplatnú (absolútne ani relatívne)
a účastníci zmluvy sú (boli) svojimi prejavmi v zmluve viazaní. Keďže neplatnosť napadnutej kúpnej
zmluvy vykonaným dokazovaním nebola preukázaná, žalobca sa podanou žalobou nedôvodne domáha
od žalovaných (žalovaného v 1. rade) aj peňažného plnenia získaného na základe (platnej) kúpnejzmluvy, nakoľko iba účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy majú vzájomnú povinnosť vyplývajúcu zo
synalagmatického vzťahu vrátiť si prijaté plnenia podľa § 457 OZ, predávajúci je povinný vrátiť kúpnu
cenu kupujúcemu oproti prevodu vlastníckeho práva kupujúceho (žalobcu) spätne na predávajúceho

(žalovaného v 1. rade). Odvolací súd poznamenáva v tejto súvislosti, že kúpna zmluva je typickou
obojstranne zaväzujúcou zmluvou, kedy práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne
podmienené, a rovnako tak sú vzájomne podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak
je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú vzájomnými a vzájomne
podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie

kúpnej ceny. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená a kupujúci teda nie je vlastníkom veci,
hoci zaplatil kúpnu cenu (na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť
vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 96/95), predávajúci je
povinný kúpnu cenu kupujúcemu vrátiť, pričom vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým,
že vlastníctvo k predmetu kúpy ostáva zachované predávajúcemu. V tomto synalagmatickom vzťahu sa

preto môže domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho
splniť a vrátiť to, čo na základe neplatnej zmluvy obdržal od druhej zmluvnej strany on sám (porov. napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 1444/2014).

22. Odvolací súd aj v kontexte odvolacej argumentácie žalobcu poukazuje na to, že v danom prípade

žalobca neprezentoval v konaní svoju pripravenosť vrátiť plnenie (nehnuteľnosti) nadobudnuté na
základe tvrdenej neplatnej kúpnej zmluvy, pričom svoj záväzok voči žalovanému v 1. rade objektívne ani
nemôže splniť, nakoľko ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu už nie je spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov k nim o veľkosti 1 z celku. Žalobca v rozpore so svojimi
tvrdeniami a namietanými dôvodmi absolútnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.1997

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, resp. svoje spoluvlastnícke podiely k nim o veľkosti 1,
v priebehu odvolacieho konania (po podaní odvolania proti rozsudku zo dňa 4.7.2023) previedol kúpno-
predajnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.7.2024 na druhého spoluvlastníka O. K., bytom T. U. XXX (na
ktorého svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 previedol aj právny predchodca žalovaných v 2. a 5.
až 7. rade L. F. už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2021),

pričom vklad do katastra bol povolený pod zn. V-2097/2024, čo odvolací súd zistil z verejného portálu
katastra nehnuteľností (LV č. XXXX pre kat. územie D. M.). Mylný je názor žalobcu, že zmienená kúpno-
predajnázmluvazodňa30.7.2024nemávtomtokonanížiadnyvýznamasúdbysaňounemalzaoberať.
Podľa názoru odvolacieho súdu takéto konanie žalobcu, ktorý v priebehu neskončeného súdneho
sporu predmetné nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, resp. na druhého podielového spoluvlastníka

v zmysle jeho predkupného práva, len podporuje správnosť záveru, že žalobca nedôvodne napáda
platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade dňa 1.6.1997, jej účinkami chcel byť viazaný
a nemôžu byť žiadne pochybnosti ani o vážnosti (existencii) jeho vôle nehnuteľnosti kúpiť (stať sa
spoluvlastníkom prevádzanej veci). Je zrejmé, že samotný žalobca kúpnu zmluvu považoval za platnú,
pokiaľ disponoval s nehnuteľnosťami ako ich vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu

vlastníctva, lebo v opačnom prípade by bolo nelogické a racionálnemu úsudku odporujúce, aby sporné
nehnuteľnosti nadobudnuté do (spolu)vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorej platnosť napáda, v priebehu
zatiaľ neskončeného súdneho sporu previedol na tretiu osobu, resp. na druhého spoluvlastníka, pričom
si musel byť vedomý následkov neplatnosti uzavretej zmluvy v prípade nadobudnutia veci kupujúcim od
nevlastníka, vzhľadom na všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť

na iného viac práv než má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Ak by
totiž napadnutá kúpna zmluva uzatvorená 1.6.1997 bola neplatná, v takom prípade by nenastali účinky
prevodu vlastníckeho práva a vlastníkom sporných nehnuteľností by nebol žalobca, ale naďalej by ním
zostal žalovaný v 1. rade a žalobca (ako nevlastník) tieto nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely
k nim, nemohol platne previesť do vlastníctva tretej osoby.

23. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou argumentáciou
žalovaného v 4. rade, podľa ktorej žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne (zrozumiteľné a
konkrétne) spôsobilé odvolacie dôvody, na podklade ktorých spochybňuje správnosť záveru súdu prvej
inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie subjektov označených na strane žalovaných v 3.

a 4. rade. Odvolací súd konštatuje, že iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov vymenovaných
v § 365 ods. 1 CSP, bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu, nie je postačujúce na
prejednanie odvolania a preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v tejto časti odvolacím
súdom. Nakoľko odvolacie dôvody po uplynutí odvolacej lehoty nie je možné meniť ani dopĺňať (§ 365ods. 3 CSP), pričom súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov (§ 373
ods. 1 veta druhá CSP), odvolanie žalobcu podané proti zamietavému výroku rozsudku o zamietnutí
žaloby proti žalovaným v 3. a 4. rade z dôvodu nedostatku zákonných náležitostí odvolania, nebolo

možné podrobiť vecnému prieskumu. Odvolací súd však napriek tomu musí z úradnej moci prihliadať
na procesné vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania, aj keď v odvolaní neboli uplatnené (§
380 ods. 2 CSP), preto v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR (pozri uznesenie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 8.11.2023), preskúmal napadnutý rozsudok v časti výroku o zamietnutí

žaloby proti žalovaným v 3. a 4. rade (iba) v rozsahu splnenia procesných podmienok konania podľa
§ 161 CSP, pričom konštatuje, že nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok konania,
ktoré v danej veci sú splnené. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj v časti
zamietavého výroku, ktorým súd zamietol žalobu proti žalovaným v 3. a 4. rade, postupujúc podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP, za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, ktoré ust. upravuje
spôsob rozhodnutia najbližší posudzovanej veci a použitie tohto ust. zároveň zodpovedá účelu a zmyslu

ust. § 380 ods. 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd je povinný prihliadať na procesné vady z úradnej
moci a to aj pri tzv. blanketových odvolaniach.

24. Nesprávny je i názor žalobcu, že uplatnený nárok voči žalovaným v 3. a 4. rade vykazuje znaky
zakladajúce nerozlučné spoločenstvo so žalovanými v 1. a 2. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu na

strane žalovaných v 3. a 4. rade ide o samostatné procesné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, v ktorom
ide o samostatné práva a povinnosti, o ktorých súd rozhoduje vo vzťahu ku každému zo žalovaných
samostatne a meritórne rozhodnutie vo vzťahu ku žalovaným nemusí vyznieť jednotne. Odvolací
súd viazaný rozsahom podaného odvolania a odvolacími dôvodmi, preto odvolanie vecne prejednal
a rozsudok meritórne preskúmaval v medziach vymedzených podaným odvolaním a uplatnenými

odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP) len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a pôvodne žalovanému v 2. rade
L. F., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, preto na jeho strane pokračoval v odvolacom konaní s jeho dedičmi,
žalovanými v 2. a 5. až 7. rade (uznesenie Krajského súdu v Košiciach 11co/55/2025, 11Co/56/2025-839
zo dňa 30.7.2025).

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Vo
vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. až 7. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, avšak žiadne

preukázateľné trovy im v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nich koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).