Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 70Cb/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123413177
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123413177.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu:

Porsche Finance Slovakia s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 31 341 438, zastúpený: JUDr. Elena Štefančíková, Veternicová 1, 841 05 Bratislava -
Karlova Ves, proti žalovanému: LGM, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 44 964 692, zastúpený: JUDr. Ľubomír Messinger, advokát, Skuteckého 13, 974 01 Banská
Bystrica, o zaplatenie 23.891,86 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.195,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 6.195,43 eura od 20.10.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 48,14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 23.891,86
eura s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 08.12.2016

Zmluvu o operatívnom lízingu č. XXXXXX (ďalej len ,,lízingová zmluva“), súčasťou ktorej boli všeobecné
podmienky zmluvy o nájme - operatívny leasing (ďalej len ,,VPZOL“). Na základe tejto lízingovej zmluvy
žalobca zabezpečil kúpu žalovaným vybraného motorového vozidla AUDI A8 3.0 TDI, ktoré žalovanému
poskytol do užívania. Žalovaný bol povinný žalobcovi pravidelne uhrádzať mesačné splátky vo výške
1.829,46 eura po dobu 36 mesiacov. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou lízingových
splátok, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať splátky riadne a včas, žalobca na základe
čl. VII. bod 2 a nasl. VPZOL listom zo dňa 21.11.2019 oznámil žalovanému predčasné ukončenie

lízingovej zmluvy. Keďže žalovaný svoj dlh neuhradil, v dôsledku omeškania došlo k povinnosti vrátiť
predmetné motorové vozidlo žalobcovi, pričom k protokolárnemu odovzdaniu vozidla došlo 29.11.2019,
a to tak ako to vyplývalo zo záverečnej správy zo dňa 06.12.2019. V dôsledku predčasného ukončenia
zmluvy vznikla žalovanému v súlade s čl. VII. bod 6 VZPOL povinnosť uhradiť žalobcovi pohľadávku
vo výške 23.891,86 eura, ktorá bola vyčíslená v listine zo dňa 05.10.2020, označenej ako finančné
vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom lízingu č. 937249. Dlžná suma pozostávala z
dlhu žalovaného na lízingových splátkach vo výške 4.365,98 eura, náhrady škody vo výške 17.702,53

eura, poplatku za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 1.829,45 eura a odpočítaných nákladov
spojených s finančnými službami vo výške -6,10 eura. Žalobca poukázal na to, že žalovaný listom zo
dňa 09.03.2021 uznal dlh v časti 6.195,43 eura, avšak ani v tejto časti svoj dlh neuhradil.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k.
38Up/1588/2023 zo dňa 19.10.2023 uviedol, že so žalobcom uzatvoril dňa 08.12.2016 lízingovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo užívanie motorového vozidla AUDI A8 3.0 TDI. Žalovaný mal na základe tejto

zmluvy zaplatiť žalobcovi 36 splátok po 1.829,45 eura s tým, že posledná splátka mala byť zaplatená
dňa 09.11.2019. Žalovaný uviedol, že zaplatil 34 mesačných splátok v celkovej výške 62.201,30 eura
a neboli tak zaplatené len posledné dve splátky, zo dňa 09.10.2019 a 09.11.2019. Žalovaný mal za to,
že minimálne splátka splatná dňa 09.10.2019 je premlčaná, keď premlčanie splátky začalo plynúť dňa
09.10.2019 a žaloba bola podaná na súd až dňa 10.10.2023. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa

žalobou domáhal aj zaplatenia náhrady škody vo výške 17.702,53 eura, ako rozdielu medzi zostatkovou
hodnotou vozidla a cenou odpredaného vozidla. Žalovaný mal však za to, že cena odpredaného
motorového vozidla vo výške tvrdenej žalobcom 21.677,55 bola s prihliadnutím na vek, technický stav a
počet najazdených km neprimerane nízka. Žalobca podľa neho nijak nepreukázal výpočet zostatkovej
hodnoty motorového vozidla, nie je jasné kedy sa motorové vozidlo predávalo, aký bol stav najazdených
km v čase odpredaja, akým spôsobom sa predávalo (dražba, ponukové konanie alebo iné), či bolo od

jehoodovzdaniažalovaným29.11.2019ešteprenajímanéaužívanétreťouosobouaakobolastanovená
kúpna cena vo výške 21.677,55 eura bez DPH. Žalovaný mal za to, že nebolo preukázané, či cena
bola stanovená znaleckým posudkom, či iným odborným posudkom. Žalovaný zároveň poukázal na to,
že pri odhade ceny obdobného motorového vozidla na stránke Inštitútu finančnej politike Ministerstva
financií SR, bola odhadovaná cena stanovená vo výške 43.940,71 eura. Žalobca navyše žalovanému

neoznámil, že vozidlo bude predávať a ani cenu odpredaja. Žalovaný tak považoval požadovanú výšku
náhradu škody za neprimeranú a nepreukázanú.

3. Žalobca v replike zo dňa 14.12.2023 uviedol, že žalovaný nerozporoval skutočnosť, že bol v omeškaní
s plnením splátok, keď sám uviedol, že uhradil len 34 mesačných splátok, ako ani tú skutočnosť, že

žalobca oprávnene ukončil zmluvu a došlo k vráteniu motorového vozidla. Žalobca ozrejmil, že dlh na
lízingových splátkach 4.365,98 eura bol tvorená jednak nezaplatím dvoch splátok vo výške 1.829,45
eura (t.j. 3.658,90 eura) a neuhradenými faktúrami uplatňovanými v súlade s VPZOL č. XXXXXXXX vo
výške 147,14 eura, ktorou si žalobca uplatnil penalizáciu za opakované omeškanie, č. 11663 vo výške
165,97 eura, ktorou si uplatnil spoluúčasť na vzniknutej škode na vozidle pri nehode zo dňa 13.11.2019,

č. XXXXXXXX vo výške 228,- eur, ktorou si uplatnil poplatok za odobratie vozidla a č. 11762 vo výške
165,97 eura, ktorou si uplatnil spoluúčasť na vzniknutej škode pri nehode zo dňa 19.11.2019. Žalobca
opätovne poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 09.03.2021 uznal svoj záväzok vo výške 6.195,43
eura, a teda v uvedenej časti 4.365,98 eura, ako aj v časti poplatku za predčasné ukončenie zmluvy
vo výške 1.829,45 eura, nároky považoval sám žalovaný za opodstatnené. Žalobca zároveň považoval

námietku premlčania vznesenú žalovaným za neopodstatnenú a nedôvodnú. Sumu 1.829,45 eura si
žalobca uplatňoval v zmysle čl. VII bod 6 písm. b) a písm. j) VZPOL a svojou podstatou táto suma
predstavuje zmluvnú pokutu vo výške mesačnej splátky za porušenie zmluvnej povinnosti uhrádzať
dohodnuté splátky riadne a včas.

K uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 17.702,53 eura žalobca uviedol, že tento nárok si
uplatňuje v zmysle čl. VII bod 6 písm. b) VPZOL a je výsledkom zápočtu zostatkovej hodnoty predmetu
lízingu ku dňu ukončenia povinnosti žalovaného platiť lízingové splátky vo výške 39.380,08 eura a ceny,
za ktorú bol predmet lízingu odpredaný tretej osobe vo výške 21.677,55 eura. Tento nárok žalobca
vyúčtoval faktúrou č. V vo výške 17.702,53 eura. Žalobca mal za to, že ako vlastník motorového vozidla,

ktoré bolo predmetom lízingu, bolo výlučne jeho vecou, akým spôsobom disponoval s motorovým
vozidlom a povinnosť informovať žalovaného o tom, či sa vozidlo odpredalo a akým spôsobom mu
nevyplývala z lízingovej zmluvy ani zákona. Podľa žalobcu sa vozidlo snažil odpredať za podstatne
vyššiu cenu, avšak nebol oň predpokladaný záujem, preto ho odpredal tretej osobe až po dlhšom čase,
a to v medzinárodnej dražbe za sumu 21.677,55 eura.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 07.02.2024 uviedol, že žalobca k replike nepriložil faktúry, na ktoré vo
svojom vyjadrení poukazoval a zároveň uviedol, že tieto neboli priložené ani k finančnému vyrovnaniu.
Rovnako tak poukázal na to, že k replike nebol priložený ani výpočet zostatkovej hodnoty vozidla,
na ktorý žalobca poukazoval a taktiež nepredložil žiadne dôkazy k tvrdeným skutočnostiam ohľadne

postupu pri odpredaji vozidla. Podľa žalovaného tak je stále nejasné kedy sa motorové vozidlo
odpredávalo, aký bol stav najazdených km pri odpredaji, akým spôsobom sa motorové vozidlo predalo,
či bolo do predaja prenajímané a užívané a ako bolo stanovená kúpna cena motorového vozidla
len vo výške 21.677,55 eura. Žalovaný tak mal za to, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorúsi voči žalovanému uplatňuje a ktorá mu mala vzniknúť z titulu predčasného ukončenia zmluvy, ako
rozdiel medzi zostatkovou hodnou vozidla a cenou odpredaného motorového vozidla. Podľa žalovaného
škoda musí byť nie len tvrdená, ale aj preukázaná, pričom žalobca podľa neho nepreukázal naplnenie

základných podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že je síce vecou vlastníka
akým spôsobom bude disponovať so svojim majetkom, ale na druhej strane nemôže požadovať od
žalovaného náhradu škody vo výške, na ktorú malo vplyv aj nekonanie žalobcu, resp. nijakým spôsobom
nepreukázané tvrdenie, že postupoval pri predaji motorového vozidla s obozretnosťou a odbornou
starostlivosťou.

5. Na pojednávaní dňa 05.11.2025 žalobca zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a replike a mal za
to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Podľa žalobcu bol výpočet výšky škody uvedený v zmluvných
podmienkach, na čo poukázal už vo svojich písomných podaniach.

6. Na pojednávaní dňa 05.11.2025 žalovaný zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore a duplike, pričom

malzato,žežalobcavovecineuniesoldôkaznébremenoohľadnetvrdenejvýškeškody.Knezaplateným
splátkam lízingu a zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že tieto sú uznané a je už zbytočné ich namietať.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a
to: Zmluva o operatívnom lízingu č. XXXXXX (č.l. 9 spisu), všeobecné podmienky zmluvy o nájme

motorového vozidla - operatívny leasing (VPZOL) (č.l. 11), protokol o odovzdávaní a prevzatí vozidla zo
dňa 09.12.2016 (č.l. 17), oznámenie o predčasnom ukončení zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa
21.11.2019 (č.l. 18), záverečná správa zo dňa 06.12.2019 (č.l. 19), protokol o prevzatí vozidla zo dňa
29.11.2019(č.l.20),finančnévyrovnaniepredčasneukončenejzmluvyooperatívnomlízinguč.XXXXXX
zo dňa 05.10.2020 (č.l. 21), výzva na uhradenie pohľadávky zo dňa 24.02.2021 (č.l. 23), odpoveď

žalovaného k vyrozumeniu o finančnom vyrovnaní zo dňa 02.12.2020 (č.l. 47), splátkový kalendár k
zmluve o operatívnom lízingu (č.l. 50), odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 09.03.2021 (č.l. 55).

8. Súd nevykonal dokazovanie pôvodne navrhovaným znaleckým posudkom zo strany žalovaného v
duplike zo dňa 07.02.2024, nakoľko na pojednávaní dňa 05.11.2025 žalovaný uviedol, že na tomto

návrhu na doplnenie dokazovania netrvá. Zároveň súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
označenými vo vyjadrení (duplike) žalobcu zo dňa 14.12.2023, nakoľko tieto žalobca súdu k vyjadreniu
nedoložil (a to ani dodatočne) a neboli ani prílohou elektronického súdneho spisu.

9. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 08.12.2016 k uzatvorení Zmluvy o operatívnom lízingu č.
XXXXXX (ďalej len ,,lízingová zmluva“), súčasťou ktorej boli všeobecné podmienky zmluvy o nájme -
operatívny leasing (ďalej len ,,VPZOL“). Na základe tejto zmluvy žalobca zabezpečil kúpu žalovaným
vybraného motorového vozidla AUDI A8 3.0 TDI, ktoré žalovanému poskytol do užívania. Žalovaný

bol povinný žalobcovi pravidelne uhrádzať mesačné splátky vo výške 1.829,46 eura po dobu 36
mesiacov. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou lízingových splátok a neuhradil dve
posledné splátky, porušil svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať splátky riadne a včas, žalobca na základe
čl. VII. bod 2 a nasl. VPZOL listom zo dňa 21.11.2019 oznámil žalovanému predčasné ukončenie
lízingovej zmluvy. Motorové vozidlo bolo protokolárne odovzdané žalobcovi dňa 29.11.2019. V dôsledku

predčasného ukončenia zmluvy, vystavil žalobca žalovanému dňa 05.10.2020 finančné vyrovnanie
predčasne ukončenej zmluvy, na základe ktorej mala žalovanému vzniknúť povinnosť uhradiť mu
pohľadávku vo výške 23.891,86 eura, ktorá pozostávala z dlhu žalovaného na lízingových splátkach vo
výške 4.365,98 eura, náhrady škody vo výške 17.702,53 eura, poplatku za predčasné ukončenie zmluvy
vo výške 1.829,45 eura a odpočítaných nákladov spojených s finančnými službami vo výške -6,10 eura.

Žalovaný uvedenú sumu neuhradil, keďže mal za to, že výšku náhrady škody žalobca nepreukázal, keď
nie je jasné, ako dospel k výslednej sume náhrady škody.

10. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§323ods.1a2Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať
na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov

z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.

Akveriteľpožadujeúrokyzomeškaniavsadzbeurčenejpodľaodseku1,použijesatentospôsoburčenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú čiastočnú dôvodnosť žaloby. Medzi

stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzatvorili lízingovú zmluvu, ani fakt, že došlo k jej
predčasnémuukončeniuzdôvodunezaplateniaposlednýchdvochsplátokspoluvovýške3.658,90eura.
Súd považoval za nespornú aj časť žalovanej sumy vo výške 6 195,43 eura, ktorá predstavovala práve
posledné dve neuhradené lízingové splátky, penalizáciu za omeškanie, poplatok za odobratie vozidla,spoluúčasť na škode vzniknutej pri nehodách dňa 13.11.2019 a 19.11.2019 a poplatok za predčasné
ukončenie zmluvy. V tejto časti má súd za to, že táto suma bola žalovaným uznaná, a to tak listom
zo dňa 02.12.2020, ako aj listom zo dňa 09.03.2021, kde sám žalovaný žalobcovi uviedol, že dlh na

lízingových splátkach vo výške 4.365,98 eura, ako aj poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vo
výške 1.829,45 eura, považuje za opodstatnené. Žalovaný síce pôvodne vzniesol námietku premlčania
ohľadne prvej z neuhradených splátok, avšak na pojednávaní dňa 05.11.2025 sám vyhlásil, že túto časť
dlhu už nenamieta a považuje ju za uznanú. Vzhľadom na to, že žalovaný listami zo dňa 02.12.2020 a
09.03.2021 uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 6.195,43 eura, keď sám uviedol, že túto časť

dlhu považuje za opodstatnenú a v zmysle vyjadrenia na pojednávaní dňa 05.11.2025 už ani v súdnom
konaní túto časť žalovanej sumy nenamietal, súd žalobe v tejto časti žalovanej sumy vyhovel.

12. Súd má za to, že aj v prípade, ak by žalovaný na námietke premlčania trval, v danom prípade
nedošlo k premlčaniu ani jednej z neuhradených splátok, keďže žalovaný práve túto časť dlhu uznal,
a teda nová štvorročná premlčacia doba sa v danom prípade, v zmysle § 407 ods. 1 a 3 Obchodného

zákonníka, počítala od dňa uznania dlhu, t.j. odo dňa 02.12.2020. Nakoľko žaloba vo veci bola podaná
dňa 10.10.2023, bola žalobcom podaná včas.

13. Sporná medzi stranami sporu ostala zvyšná časť žalovanej sumy vo výške 17.696,43 eura, ktorú
si žalobca uplatnil voči žalovanému ako náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť ako výsledok zápočtu

zostatkovej hodnoty predmetu lízingu a ceny, za ktorú bolo motorové vozidlo predané tretej osobe.
Žalobca poukazoval na to, že tento nárok mu vznikol v zmysle čl. VII. bod 6 písm. b) VZPOL, v zmysle
ktorého v prípade, ak zmluva končí predčasne z dôvodu odobratia vozidla, bol žalobca oprávnený v
prípade odpredaja vozidla si nárokovať aj náhradu škody, ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi účtovnou
zostatkovou hodnotou motorového vozidla ku dňu ukončenia povinnosti platiť mesačné splátky a cenou,

za ktorú sa motorové vozidlo odpredalo.

14. Súd na základe predložených a vykonaných dôkazov žalobu v časti 17.696,43 eura, tvoriacej nárok
žalobcu na náhradu škody, považoval za nedôvodnú. Súd mal za to, že žalobca túto časť žalovanej
istiny nepreukázal. Súd dáva žalobcovi za pravdu, že zmluva prostredníctvom čl. VII. bod 6 písm. b)

VZPOL upravovala možnosť uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v prípade
predčasného ukončenia zmluvy z dôvodu odobratia vozidla pre neplatenie splátok riadne a včas, avšak
žalobca v konaní nijak nepreukázal, na základe čoho dospel k žalovanej výške náhrady škody. Keďže
žalobca uplatňuje svoj nárok titulom náhrady škody, súd musel skúmať tri základné podmienky, ktoré
musia byť splnené pre to, aby mohlo vôbec dôjsť k vzniku nároku na náhradu škody. Musí dôjsť k

protiprávnemu úkonu, t.j. k porušeniu povinnosti žalovaného, v dôsledku tohto porušenia musí vzniknúť
škoda, ktorá musí byť preukázaná v uplatnenej výške a zároveň musí byť medzi nimi príčinná súvislosť.
Z predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrení strán sporu mal súd za to, že žalobca v konaní
nepreukázal výšku samotnej škody. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.12.2023 (v duplike) síce poukázal
na výpočet škody, ako aj s tým súvisiace listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať cenu odpredaja

motorového vozidla, avšak žiadny z nich do konania nepredložil. Súdu preto, rovnako ako žalovanému,
nebolo zrejmé ako žalobca dospel k výške škody uplatnenej v súdnom konaní 17.696,43 eura. Žalobca
nijak nepreukázal, na základe akého právneho titulu došlo k predaju predmetu lízingu, komu bolo
motorové vozidlo odpredané, na základe čoho bola stanovená kúpna cena a či vôbec bolo predané za
tvrdenú kúpnu cenu 21.677,55 eura. Súd nemal žiadnu z týchto skutočností preukázanú, keď žalobca

v konaní nepredložil ani kúpnu zmluvu, z ktorej vyplývala nie len kúpna cena za predaj motorového
vozidla, ale aj to komu bolo predané a jeho stav v čase predaja. Žalobca zároveň tvrdil, že vozidlo bolo
predanévmedzinárodnejdražbe,avšakanitútoskutočnosťnijaknepreukázal.Rovnakotaknepreukázal
tvrdenie, že sa vozidlo snažil odpredať za čo najvyššiu cenu nie len na slovenskom, ale aj zahraničnom
trhu. Žalobca zároveň súdu nedoložil ani podrobný výpočet zostatkovej hodnoty, ktorý mal byť taktiež

pripojený k duplike žalobcu, avšak ako príloha k podaniu predložený nebol. Súd má za to, že žalobca
ako vlastník vozidla, tak ako tvrdil, má právo s vecou nakladať a disponovať, ako ju aj odpredať, avšak v
prípade,aksivsúdnomkonanívočižalovanémuuplatnilnároknanáhraduškody,vyplývajúcizlízingovej
zmluvy, bol povinný tvrdenia ohľadne výšky náhrady škody, t.j. skutočnosti ohľadne predaja motorového
vozidla a hlavne výšku ceny, za ktorú vozidlo predal, v konaní aj preukázať, čo sa v danom prípade

nestalo. Žalobca tak síce preukázal, že žalovaný nezaplatením splátok lízingu riadne a včas porušil
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, avšak nijak nepreukázal výšku škody, ktorej náhradu si v tomto
súdnom konaní uplatnil.15. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba žalobcom v časti 17.696,43 eura, tvoriacej nárok
na náhradu škody, nebola podaná dôvodne, keďže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno,
ktorým by preukázal výšku uplatnenej škody. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

16. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou časti dlžnej sumy 6.195,43 eura, súd mu v zmysle cit.
ust. zákona uložil povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur. Súd žalovanému v zmysle cit. ust. zákona uložil aj povinnosť uhradiť úroky z omeškania
z časti dlžnej istiny 6.195,43 eura, výška ktorých je súdu známa z rozhodovacej činnosti a vyplýva z cit.

ust. nariadenia, a to v súlade so žalobnou žiadosťou, odo dňa 20.10.2020, t.j. dňa nasledujúceho po
skončení lehoty v zmysle výzvy na uhradenie dlžnej sumy, ktorá bola súčasťou finančného vyrovnania
zo dňa 05.10.2020.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci
čiastočný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 48,14 %. Súd pri výpočte pomernej náhrady

trov konania, vychádzal z celkovej hodnoty konania, t.j. 23.891,86 eura, pričom žaloba bola dôvodná
v časti istiny 6.195,43 eura, t.j. 25,93 % celkovej sumy a nedôvodná v časti istiny 17.696,43 eura, t.j.
74,07 % celkovej sumy. K výške čistého úspechu v konaní žalovaného 48,14 % súd dospel odpočítaním
percentuálneho úspechu žalobcu v konaní, ktorý predstavuje 25,93 % od percentuálneho úspechu
žalovaného v konaní, ktorý je 74,07 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.