Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123444348
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123444348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu ARIES TRUSTEE,
k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 732 727, správca konkurznej
podstaty úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze, Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 47 822
091, právne zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO:
47 241 543, proti žalovanému PRO FINANCE, s.r.o., Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 780 928,
právne zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36
722 758, o zaplatenie 12.091,54 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského

súdu Bratislava III, č.k. 75Cb/26/2024-86 zo dňa 4.11.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 75Cb/26/2024-86 zo dňa
4.11.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a tretím výrokom štátu náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
22.11.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 12.091,54 Eur s
príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K
27/2021 zo dňa 7.12.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka G&F energy s.r.o., IČO: 47 822
091, pričom úpadca v čase pred vyhlásením konkurzu dňa 23.10.2019 poskytol žalovanému služby
a dodal mu plnenie v celkovej hodnote 12.091,54 Eur, ktoré mu vyfakturoval na základe vystavenej

faktúry č.19171, splatnej dňa 22.11.2019. Správca predmetnú pohľadávku úpadcu voči žalovanému
zahrnul do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 34/2023 zo
dňa 17.2.2023 pod položkou K008445. K žalobe žalobca pripojil stránku z knihy pohľadávok, Výzvu na
úhradu pohľadávky zo dňa 26.9.2023 spolu s doručenkou, výpis z Obchodného vestníka č. 238/2022 s
dňom vydania 13.12.2022, výpis z Obchodného vestníka 34/2023 s dňom vydania 17.2.2023.

3. Žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom

sú vágne, nekonkrétne, nepreukázané a nepodložené ničím relevantným. Žalobca vôbec nešpecifikoval
právny titul tvrdenej pohľadávky a nepreukázal vznik údajného nároku na zaplatenie žalobou uplatnenej
sumy. Žalovaný žiaden záväzok voči žalobcovi neeviduje. Hoci žalobca tvrdí, že predmetné plnenie,
ktoré žiadnym spôsobom nekonkretizoval vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 19171, k návrhu žiadnufaktúru nepripojil, navyše samotná faktúra nepreukazuje vznik záväzkovo-právneho vzťahu, dohodu
o cene a jej splatnosti, dodanie plnenia, jeho prevzatie ako ani ostatné atribúty vzťahu medzi
objednávateľom a dodávateľom

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku
Výzvou, na ktorú žalovaný nereagoval, rovnako ako nereagoval na Výzvu na poskytnutie súčinnosti pri
zisťovaní majetku úpadcu zo dňa 12.2.2024.
5. Žalovaný vo svojej duplike doplnil, že Výzvu na poskytnutie súčinnosti mu žalobca zaslal už v štádiu

prebiehajúcehosúdnehokonania,včase,kedyžalobcadisponovalvyjadrenímžalovanéhoobsiahnutom
v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný jednoznačne poprel existenciu akýchkoľvek
záväzkov voči žalobcovi. Navyše žalobca vo svojej výzve neuviedol žiadne nové skutočnosti, nepripojil
žiadne nové doklady, dokonca ani faktúru, ktorú spomínal v žalobe a ani nešpecifikoval právny titul jej
vystavenia. Žalovaný výzvu preto považoval za bezpredmetnú.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca v prebiehajúcom konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť svojho nároku, nakoľko vôbec nešpecifikoval
právny titul tvrdenej pohľadávky, nie je zrejmé, o aký záväzkový vzťah sa malo v danom prípade
jednať, či malo ísť o dodanie tovaru, alebo o poskytnutie služby. Žalobca síce odvodzuje svoj nárok
z faktúry, ktorú však k žalobe nepredložil. Samotná faktúra navyše bez spojitosti s inými dôkazmi nie

je dostatočným dôkazným prostriedkom na preukázanie vzniku záväzkovo právneho vzťahu, dohody o
cene plnenia a jej splatnosti, nepreukazuje odovzdanie resp. prevzatie tovaru alebo služby. Konajúci
súd zdôraznil, že je pravdou, že žalobca, ktorý sa ocitol v dôkaznej núdzi vyzval žalovaného Výzvou zo
dňa 12.2.2024 na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku úpadcu, na ktorú žalovaný nereagoval.
Žalovaný však vo svojom odpore voči vydanému platobnému rozkazu jednoznačne poprel existenciu

akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi, čiže následné vyjadrenie považoval za bezpredmetné a preto
na Výzvu nereagoval. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, kedy sa žalobcovi nepodarilo
preukázať oprávnenosť a dôvodnosť svojho nároku, súd žalobu zamietol.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa

4.11.2024 žalobca cestou právnej zástupkyne navrhol doplnenie dokazovania o výsluch konateľov
úpadcu. Tu súd poukázal na ust. § 153 ods. 1, ods. 2, ods.3 C.s.p. a § 149 C.s.p. a zdôraznil, že
zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom konateľov úpadcu, nakoľko takýto návrh žalobca
súdu nepredložil včas, hoci tak mohol urobiť po prvý krát už v podanom návrhu na vydanie platobného
rozkazu, resp. následne vo svojom vyjadrení voči odporu, keď mal vedomosť o tom, aké námietky

voči uplatnenému nároku žalovaný vzniesol. Žalobca takýmto spôsobom nepostupoval, vykonanie
ním navrhnutého dokazovania by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a preto súd návrh na
doplnenie dokazovania zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl.
C.s.p. a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, e/,a f/ C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odvolaní žalobca uviedol, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 4.11.2024
navrhol na základe predbežného právneho posúdenia veci súdom vykonanie dôkazu, a to výsluch
svedkov - konateľov úpadcu, pričom súd prvej inštancie jeho návrh zamietol. Žalobca poukázal na

uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 33/2021 zo dňa 26.01.2021,podľa ktorého „Procesný úkon
nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala
starostlivo (subjektívne hľadisko). Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho
úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá

spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská
koncentrácia konania podľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v
diskrečnej právomoci súdu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových
tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, ...“.. Tiež poukázal na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Cdo/25/2022 zo dňa 31.01.2023, podľa ktorého „Skutkový stav, ktorý sa bude subsumovať

pod hmotnoprávne ustanovenia zákona, sa môže v priebehu konania vyvíjať, preto strany sporu môžu
skutkové tvrdenia meniť a dopĺňať. Nemožno teda vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo
dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné napr. ak je bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženiaprostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v zmysle § 153 CSP vyhodnotí v
okolnostiach konkrétneho prípadu súd.“ Žalobca má za to, že ním navrhnuté doplnenie dokazovania
prostredníctvom vypočutia svedkov - konateľov úpadcu, bolo vykonané so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania, nakoľko žalobca zistil opodstatnenosť požadovaných výsluchov svedkov až na
pojednávaní uskutočnenom dňa 04.11.2024, a to po prednesení predbežného právneho posúdenia
zo strany súdu. Žalobca teda nenavrhoval uvedený procesný úkon skôr, keďže žalovaný relevantným
spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu - predložené saldo konto preukazujúce existenciu
pohľadávky voči žalovanému. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že na to, aby sa považovalo

popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (t. j. také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky), je
potrebné, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, čo však žalovaný v tomto prípade neurobil, tzn. že žalobca
nemal dôvod navrhovať vykonanie výsluchu svedkov - konateľov úpadcu skôr. Žalobca poukázal aj na
skutočnosť, že aj v prípade, ak by navrhol vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchov svedkov -
konateľov úpadcu skôr, napríklad vo vyjadrení k odporu žalovaného, súd by o tomto návrhu rozhodoval

až na pojednávaní uskutočnenom dňa 4.11.2024 a v prípade vykonania takéhoto dôkazu, by rovnako
tak za účelom výsluchu svedkov musel nariadiť ďalšie pojednávanie.

9. Žalobca zdôraznil, že naďalej trvá na tom, že výsluch svedkov je nevyhnutné vykonať pre
náležité zistenie skutkového stavu a následné rozhodnutie vo veci samej. Žalobca síce na pojednávaní

uskutočnenom dňa 4.11.2024 predložil súdu listinný dôkaz preukazujúci odovzdanie všetkých účtovných
dokladov a zmluvnej dokumentácie p. B. W. O. S. X, XXX XX Č., T., a to Preberací protokol zo dňa
13.09.2023, z čoho vyplýva, že navrhovaní svedkovia nedisponujú listinami dokazujúcimi existenciu
žalovaného nároku, avšak uvedené nevylučuje, že navrhovaní svedkovia ako konatelia úpadcu môžu
poskytnúť svojou výpoveďou informácie dôležité na náležité objasnenie skutkového stavu, a to napríklad

informácie preukazujúce existenciu zmluvného vzťahu, predmetu plnenia či nároku na odplatu. Podľa
žalobcu napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces, nakoľko
bolo žalobcovi znemožnené uplatňovať jemu patriace procesné práva, a to doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov - konateľov úpadcu bez náležitého odôvodnenia. Z uvedeného dôvodu má žalobca
za to, že súd nemohol uskutočneným dokazovaním, t.j. prečítaním listín dospieť ku všetkým zisteniam

relevantným pre rozhodnutie vo veci samej a túto správne právne posúdiť.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok za vecne správny a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na priebeh prvostupňového konania podľa žalovaného

nemožno hovoriť o naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Aplikovaním
sudcovskej koncentrácie konania súd reflektoval požiadavku hospodárnosti konania a v rozsudku
náležite odôvodnil nepripustenie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom konateľov
úpadcu. K citovanému rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/25/2022 žalovaný uviedol, že žalobca odignoroval
podstatu názoru NS SR. V samotnom rozsudku Najvyššieho súdu SR je výslovne uvedená podmienka

„ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti“. Najvyšší súd SR síce hovorí o pripustení nových
dôkazných prostriedkov v priebehu konania, avšak poukázal na dôležitú skutočnosť, v zmysle ktorej
toto právo neplatí absolútne. Počas pojednávania uskutočneného dňa 4.11.2024 však ani žalobca a
ani žalovaný neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by predpokladali potrebu vykonania výsluchu
svedkov - konateľov úpadcu. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že z hľadiska skutkového stavu obe

strany sa pridržiavali podaným návrhom v zmysle neskorších vyjadrení. Žalobca disponoval podaniami
žalovaného z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný údajný nárok žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu
rozporuje. Žalovaný viackrát v písomných podaniach i na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že
údajný nárok žalobcu považuje za nepodložený a nepreukázaný i vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
nepredložil ani jeden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu nie je teda zrejmé prečo

žalobca „zistil opodstatnenosť výsluchu požadovaných svedkov-konateľov úpadcu až na pojednávaní
uskutočnenom dňa 04.11.2024“. Žalobca síce tvrdí, že potrebu výsluchu svedkov zistil až po prednesení
predbežného právneho posúdenia zo strany súdu, avšak takýto názor súdu nemôže byť považovaný
za novú skutočnosť oprávňujúcu žalobcu predkladať nové návrhy na vykonanie dôkazov. Žalobca od
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu až do dňa pojednávania nepredložil a nenavrhol žiadne

dôkazy preukazujúce jeho údajný nárok voči žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
nie je ani zrejmé, akým spôsobom by malo dôjsť k údajnému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces zo strany Mestského súdu Bratislava III.11. K namietaniu skutočnosti žalobcu, že žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil skutkové
tvrdenia žalobcu - predložené saldo konto preukazujúce existenciu pohľadávky žalovaný uviedol, že
uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. Žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu a taktiež

i vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu jednoznačne poprel existenciu
akéhokoľvek nároku žalobcu voči žalovanému. Žalobca sa pokúsil preukázať svoju údajnú pohľadávku
voči žalovanému odpisom z knihy pohľadávok-„saldo konto“. Žalovaný k uvedenému dôkazu v podanom
odpore uviedol že „Žalobca de facto k svojmu návrhu nepripojil žiadne dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia. Aj samotný odpis z knihy pohľadávok po partneroch možno považovať len za vyhlásenie

(tvrdenie) žalobcu.“ Žalobca počas celého konania nenavrhol a ani nepredložil čo i len jeden dôkaz,
ktorý by bol spôsobilý preukázať akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v
písomných podaniach a i na pojednávaní viackrát zdôraznil skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Žalobca na pojednávaní uskutočneného dňa 04.11.2024 sám uznal, že je v dôkaznej núdzi.
Žalobca ani nesplnil základnú podmienku pre vydanie platobného rozkazu - nepripojil ani len faktúru,
ktorou žalobca údajne vyfakturoval údajne poskytnuté služby žalovanému. Žalobca tvrdil, že faktúru

eviduje v účtovníctve, pokiaľ by tak bolo, žalobca by nemal problém ju predložiť počas konania, čo však
neurobil.

12. Knávrhunavýsluchsvedkov-konateľovúpadcužalovanýzdôraznil,ževýsluchstranysavykonáaž
vtedy, ak tvrdené skutočnosti nie je možné preukázať inak, čo vyplýva zo samotného postavenia strany

sporu, ktorá je sama zainteresovaná na výsledku sporu /R60/2021/. Podľa žalobcu navrhovaní konatelia
úpadcu môžu poskytnúť svojimi výpoveďami informácie dôležité na objasnenie skutkového stavu, a to
napríkladinformáciepreukazujúceexistenciuzmluvnéhovzťahu,predmetuplneniačinárokunaodplatu.
Podľa žalovaného však žalobca zjavne zavádza súd. Žalovaný poukázal na to, že počas pojednávania
zo dňa 4.11.2024 žalobca navrhol výsluch konateľov - menovite p. E. a p. Q.. Údajne vystavená faktúra

je zo dňa 23.10.2019 s dátumom splatnosti dňa 22.11.2019. Podľa výpisu z Obchodného registra SR
je jednoznačné, že pán E. je konateľom len od dátumu 24.1.2020. Z uvedeného dôvodu je otázne, či a
akým spôsobom by sa mohol vyjadriť konateľ úpadcu k existencii zmluvného vzťahu, predmetu plnenia
či nároku žalobcu na odplatu, ktoré vznikli ešte pred samotným vznikom funkcie pána E.. Žalovaný
opätovne poukázal na výpis úpadcu z Obchodného registra SR, kde podľa dostupného výpisu pán E.

je jediným konateľom úpadcu. Z úplného výpisu je zrejmé, že úpadca ani v minulosti nemal štatutára s
priezviskom Q.. Z uvedených skutočností je teda jednoznačné, že uvedené návrhy žalobcu na výsluch
konateľa a údajného konateľa úpadcu boli len snahou žalobcu o odročenie pojednávania, faktom je,
že navrhované výsluchy žiadnym spôsobom by neboli spôsobilé preukázať akýkoľvek vzťah medzi
žalobcom a žalovaným.

13. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadril žalobca, ktorý naďalej zotrval na svojich tvrdeniach
uvedených v odvolaní. Zdôraznil, že žalobca sa nachádza v dôkaznej núdzi bez vlastného zavinenia.
Žalobca na pojednávaní dňa 4.11. 2024 žiadal súd o uloženie edičnej povinnosti žalovanému, aby
predložil zmluvnú dokumentáciu zakladajúcu vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na ktoré konanie

vyzýval žalobca, ako správca konkurznej podstaty žalovaného, a to na účely konkurzného konania.
Žalobca zároveň adresoval súdu dňa 28.10.2024 návrh na zloženie pokuty, nakoľko v zmysle ust. § 75
ods.4zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciibolžalovanýpovinnýžalobcoviakosprávcovi
konkurznej podstaty poskytnúť predmetnú dokumentáciu, a to bezodkladne po tom, čo sa dozvedel o
vyhlásení konkurzu a aj bez výzvy správcu.

14. Knámietkežalovanéhotýkajúcejsakonateľovúpadcu žalobcauviedol,žep.E.akokonateľúpadcu
mal prístup k účtovnej a zmluvnej dokumentácií spoločnosti, nakoľko mu táto pri nástupe do funkcie bola
odovzdaná. V zmysle zákona ako aj spoločenskej zmluvy bolo povinnosťou p. E. ako nového konateľa
úpadcu konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a teda sa oboznámiť s

relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa úpadcu, a to vrátane existujúcich pohľadávok, ktoré boli aj
naďalej evidované. Na základe uvedeného je dôvodné predpokladať, že aj napriek tomu, že účtovaná
dokumentácia bola odovzdaná na základe Preberacieho protokolu zo dňa 13.9.2023, p. E. ako konateľ
úpadcu má relevantné informácie týkajúce sa uplatňovaného nároku.

15. K námietke žalovaného, že z výpisu z Obchodného registra SR je podľa žalobcu zrejmé, že úpadca
ani v minulosti nemal štatutára s priezviskom Q., a teda že jeho výsluch je v danej veci bezpredmetný,
žalobca uviedol, že p. Y. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXXX/X, XXX XX S. bol vymenovaný do funkcie
konateľa spoločnosti úpadcu, a to na základe Rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti s ručenímobmedzeným zo dňa 12.11.2021. Predmetným rozhodnutím bol z funkcie správcu odvolaný p. E. a
vymenovaný p. Q., a teda rovnako ako p. E. mal možnosť a povinnosť sa oboznámiť so zmluvnou a
účtovnou dokumentáciou úpadcu, nakoľko k jej odovzdaniu došlo až v roku 2023. Uvedené rozhodnutie

bolo podpísané p. E. ako konateľom úpadcu, a teda nastali právne účinky aj bez ohľadu na to, že nebol
vykonaný zápis do Obchodného registra SR, nakoľko tento zápis má iba deklaratórny, t.j. osvedčujúci
účinok. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty poskytnuté v rámci
súčinnosti zo strany úpadcu, a aj napriek skutočnosti, že žalovaný o tomto rozhodnutí nemal vedomosť,
je zrejmé, že tak ako p. E. aj p. Q. disponujú relevantnými informáciami potrebnými k náležitému

zisteniu skutkového stavu, postavenie p. Q. ako štatutára nebolo sporné, a preto žalobca nemal dôvod
preukazovať jeho postavenie ako konateľa už skôr v konaní.

16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k tvrdeniu žalobcu, že pán E. napriek skutočnosti,
že je konateľom úpadcu až od roku 2020, mal prístup k účtovnej a zmluvnej dokumentácií spoločnosti,
nakoľko mu táto pri nástupe do funkcie bola odovzdaná, t.j. v roku 2020 uviedol, že sám žalobca

v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že účtovná dokumentácia bola odovzdaná pánovi E. na základe
Preberacieho protokolu až dňa 13.9.2023. Žalobca k svojmu vyjadreniu priložil Rozhodnutie jediného
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 12.11.2021 v zmysle ktorého ku dňu prijatia
uvedeného rozhodnutia jediný spoločník úpadcu odvolával pána Ľ. E. z funkcie konateľa spoločnosti
- úpadcu. Žalobcom uvedené tvrdenia teda z časového hľadiska pôsobia zmätočne a chronologicky

do seba nezapadajú. Nemožno identifikovať, či bola teda účtovná dokumentácia odovzdaná pánovi
E. pri nástupe do funkcie konateľa, t. j. dňa 24.01.2020 alebo až v roku 2023. Pokiaľ bol pán E.
Rozhodnutím jediného spoločníka odvolaný z funkcie konateľa úpadcu v roku 2021, aké boli dôvody
na to, aby mu bola v roku 2023 odovzdaná účtovná dokumentácia úpadcu? Žalovaný nesúhlasí ani s
tvrdením žalobcu v zmysle ktorého žalobca nemal dôvod preukazovať postavenie pána Q. ako konateľa

úpadcu. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný navrhol výsluch konateľov úpadcu a postavenie
pána Q. nevyplýva z Obchodného registra SR, žalobca mal povinnosť preukázať postavenie pána
Q. ako riadne ustanoveného konateľa úpadcu. Vzhľadom na skutočnosť, že už samotný návrh na
výsluch konateľov úpadcu nebol uplatnený včas a z toho dôvodu ani nebol pripustený s poukazom na
sudcovskú koncentráciu práva, žalovaný má za to, že žalobcom uvedený dôkaz - Rozhodnutie jediného

spoločníka s ručením obmedzeným zo dňa 12.11.2021, taktiež nebol uplatnený v súlade s princípom
hospodárnosti konania. Preto vzhľadom na priebeh súdneho konania uvedený dôkaz taktiež nemal byť
súdom pripustený. Odhliadnuc od nejasností v postavení konateľov žalobcu, žalovaný naďalej trvá na
svojom vyjadrení, v zmysle ktorého je otázne, či a akým spôsobom by sa mohli konatelia vyjadriť k
údajnému záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by mal vzniknúť ešte pred vznikom

funkcie pána E. a pána Q..

17. Na vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.3.2024 žalobca uviedol, že zotrváva na všetkých svojich
uvedených skutočnostiach, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava. Namietal, že konateľ úpadcu
nie je stranou sporu, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 44 ods. 1 ZKR

„Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo
veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná
v mene a na účet úpadcu“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že iba správca konkurznej podstaty
je aktívne (resp. pasívne) legitimovaný na vedenie súdnych sporov týkajúcich sa majetku úpadcu, a
teda konateľ úpadcu, za ktorého koná správca konkurznej podstaty je v prípade potreby výsluchu

v postavení svedka. Okrem uvedeného aj v prípade, že by konateľ úpadcu bol v postavení strany
sporu, jeho výsluch je o to viac možné považovať za dôvodný, a to s poukazom na ust. § 190 ods. 1
C.s.p., nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti nie je možné preukázať inak. K námietke zmätočnosti
žalobca uviedol, že táto vyplýva z nepozornosti žalovaného, nakoľko žalobca vo svojom Vyjadrení
žalobcu k vyjadreniu žalovaného z 16.12. 2024 uviedol, že p. E. ako konateľ úpadcu mal prístup k

účtovnej a zmluvnej dokumentácii, nakoľko mu táto bola pri nástupe do funkcie odovzdaná. Účtovaná
dokumentácia bola p. E. odovzdaná na základe Preberacieho protokolu zo dňa 13.09.2023,aj napriek
tomu má ako konateľ úpadcu relevantné informácie týkajúce sa uplatňovaného nároku. Na základe
uvedeného žalobca naďalej trvá na doplnení dokazovania výsluchom svedkov - konateľov úpadcu -
p. E. a p. Q., nakoľko z uvedeného je zrejmé, že v súlade s povinnosťou konateľa konať s odbornou

starostlivosťou boli obaja konatelia dostatočne oboznámení s účtovnou dokumentáciou úpadcu pred jej
odovzdaním p. B. W. O. S. X, XXX XX Č., T. a žalovaný má za to, že ním tvrdené skutočnosti nie je
možné preukázať inak, ako výsluchom uvedených svedkov.18. KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolacípodľa§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/
ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.11.2025. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

23. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu /SKP/, ktorým sa
domáhalzaplateniažalovanejistinytitulomposkytnutiaslužbyadodaniaplneniažalovanémuúpadcomv
celkovej hodnote 12.091,54 EUR. Správca konkurznej podstaty úpadcu zahrnul predmetnú pohľadávku
úpadcu voči žalovanému do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zverejnenom v OV č. 34/2023 zo dňa
17.2.2023 pod položkou K008445. Spornou otázkou bola otázka existencie zmluvného vzťahu medzi

úpadcom a žalovaným.

24. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

25. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného úroku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

26. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

27. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v konaní, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje aj

odvolací súd. Žalobca nešpecifikoval právny titul tvrdenej pohľadávky, nepreukázal záväzkový vzťah
medzi úpadcom a žalovaným, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Ako nedôvodná sa
odvolaciemu súdu javí odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepristupoval k veci
riadne, keď nevypočul navrhovaných svedkov-konateľov úpadcu navrhnutých na pojednávaní dňa
4.11.2024. Žalobca v odvolaní uvádza, že návrh na vykonanie dôkazu navrhol na základe predbežného

právneho posúdeniavecisúdomprvejinštancie.Žalobcanenavrholprocesnýúkonskôr,keďžežalovaný
relevantným spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu-saldo konto preukazujúce existenciu
pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa nejedná u žalobcu o
bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z vykonaného dokazovania. Tak isto nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že až na pojednávaní dňa 4.11.2024 po predbežnom právnom posúdení

veci súdom prvej inštancie zistil opodstatnenosť požadovaných výsluchov svedkov-konateľov úpadcu.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalobca od momentu podania žaloby vedel, že je v dôkaznej
núdzi, k žalobe nepriložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval právny vzťah medzi žalobcom /
úpadcom/ a žalovaným, nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku, napriek tomu, že bol v konanízastúpený advokátom. Žalobca mohol navrhnúť výsluch svedkov skôr, spolu s podanou žalobou alebo
vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, nakoľko už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný
namietal nešpecifikovanie právneho titulu tvrdenej pohľadávky a nepreukázanie vzniku údajného nároku

na zaplatenie žalovanej sumy.
28. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil
skutkové tvrdenia žalobcu, preto nemal žalobca dôvod navrhovať dôkaz výsluchom svedkov-konateľov
úpadcu skôr. Odvolací súd tu opätovne odkazuje na žalovaným podaný odpor proti platobnému rozkazu,
kde žalovaný od počiatku rozporoval údajný nárok žalobcu v celom rozsahu, tento považoval za

nepreukázanýzdôvodu,žežalobcanepredložilanijedendôkaznapodporusvojichtvrdení.Kžalovaným
cit. rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5 Cdo/25/2022 odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že predloženie dôkazného návrhu až na pojednávaní je
dôvodné „ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti“, čo neplatí na prejednávanú vec. Počas
pojednávania konaného dňa 4.11.2024 žalobca a ani žalovaný neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré
by predpokladali potrebu vykonania dôkazu -výsluchu svedkov. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že žalobca

mal dostatok času a priestoru na to, aby navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ako aj nároku
ako takého, to že žalobca takto nepostupoval, nemôže byť následne považované ako porušenie práva
na spravodlivý proces. Z uvedeného považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
29. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán
na dokazovanie, teda je na jeho úvahe či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Toto

konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Konanie
je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite
v konaní, to znamená v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok
konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné
bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Odvolací súd ďalej uvádza, že nie je

povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dokazovania, lebo v akom rozsahu bude
súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv
žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedeného potom
vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, nebol týmto postupom
žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí. Žalobca mal dostatok času

na predkladanie dôkazov a následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení dôkazu, nie je
možné interpretovať ako porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na bod
22. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vysvetľuje, z akého dôvodu
tento dôkaz pripustený nebol. Súd tu konštatuje, že návrh na vykonanie dôkazu výsluchom konateľov
úpadcu žalobca nepredložil včas, hoci tak mohol urobiť po prvý krát už v podanom návrhu na vydanie

platobného rozkazu, resp. vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, keď mal vedomosť
o vznesených námietkach žalovaného voči uplatnenému nároku. Preto súd prvej inštancie oprávnene
a dôvodne, takýto dôkaz nevykonal a uplatnil na pojednávaní sudcovskú koncentráciu konania /§ 153
C.s.p./. S postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Keďže ani v odvolacom konaní
neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového

stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť
dôvodov, ktoré žalobca uvádzal vo svojom odvolaní. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skúmanie kto
je alebo nie je konateľom úpadcu, príp. od ktorého dátumu, je vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti
odvolacím súdom bez právneho významu.
30. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.

12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie
dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).