Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204713
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425204713.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: N.. P. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom Š. XXXXX/X S., XXX XX X., zastúpený: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, 811 07
Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX H., XXX XX X., 2/ C. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX X., prechodne bytom: U. XXXX/XX H., XXX XX X., obaja

zastúpení: Mgr. Jozef Štefanko, PhD., LL.M., advokát, Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, v konaní o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III č. k. 70Cb/46/2025 - 118 zo dňa 18.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 70Cb/46/2025 - 118 zo dňa
18.6.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 70Cb/46/2025 - 118 zo dňa 18.6.2025 výrokom I. zamietol
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vo výroku II. žalovaným nárok na náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom voči žalovanému

1/ domáhal, aby súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v
prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ v podiele 1/1, zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava
III, obec X. - B. T., katastrálne územie P., a to pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/X, o výmere
458 m2, druh pozemku - záhrada, pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 302 m2, druh
pozemku - záhrada, pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 123 m2, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie, pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 71 m2, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 22 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na
parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie, záhradný domček (bez súpisného čísla) postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo
XXXX/XX, o výmere 22 m2; vo vzťahu k žalovanému 2/ zriadenia záložného práva v prospech žalobcu

k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ v podiele 1/1, zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, pre okres Bratislava I, obec X. - U. T., katastrálne územie U. T., v bytovom dome postavenom
na ul. Y.W. XXXX/X, X., postavenom na pozemku C KN parcelné číslo XXXX/X o výmere 266 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a na priľahlých pozemkoch C KN parcelné číslo XXXX/X o výmere
24 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 24 m2, druh

pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, a to byt č. X nachádzajúci sa na X. L. T.B., vchod (číslo)
Y. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve aspoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX, nebytový priestor č. 10 (druh nebytového priestoru
- garáž) nachádzajúca sa na X. L. X. J., vchod (číslo) Y. X, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX,

nebytový priestor č. XX (druh nebytového priestoru - garáž) nachádzajúci sa na X. L. X. J., vchod
(číslo) Y. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX, nebytový priestor č. X (druh nebytového priestoru
- sklad) nachádzajúci sa na X. L. X. J., vchod (číslo) Y. X, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomu,napríslušenstveaspoluvlastníckypodielkpozemkuXXX/XXXXX.Ďalej

sa návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na obchodný
podiel žalovaného 1/ v spoločnosti DIVARI s.r.o., IČO: 35 863 943 vo veľkosti XX% na základnom imaní
spoločnosti, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 13.942,- Eur a na obchodný podiel žalovaného
1/ v spoločnosti DIVARI INVESTMENTS s.r.o., IČO: 44 319 584 vo veľkosti XX% na základnom imaní,
ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 2.250,- Eur, to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávok
žalobcu vo výške 500.000,- Eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil
tým, že má splatné pohľadávky voči spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2, s.r.o. v konkurze, so
sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914 (ďalej len ako „SEL 2“), vo výške 470.991,28
Eur z rôznych právnych dôvodov, napríklad neuhradenej dividendy, či nároku na vyrovnací podiel z

dôvodu zrušenia/zániku jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti SEL 2, ktoré mu žalovaní ako konatelia
spoločnosti SEL 2 odmietli uhradiť, teda ako konatelia spoločnosti SEL 2 zodpovedajú žalobcovi za
škodu. Žalobca ďalej poukázal na to, že spoločnosť SEL 2, konajúc prostredníctvom žalovaných, sa
v priebehu roku 2023 zbavila všetkého významného majetku, najmä previedla technológiu slúžiacu na
prevádzkovanie slnečnej elektrárne, čím stratila jediný zdroj príjmov. Predaj technológie mal za následok

zánik možnosti produkovať príjmy z prevádzky slnečnej elektrárne, čoho dôsledkom bola neschopnosť
splácať záväzky, t. j. aj neschopnosť uhradiť splatné pohľadávky žalobcu. V auguste 2024 podala,
konajúc prostredníctvom žalovaného dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom žalovaní zatajili
majetok, pôžičky, ktoré SEL 2 poskytla spoločnosti Bioplyn Budča v celkovom objeme 1.100.000,- Eur.
Podľa údajov z registra úpadcov a súpisu majetku SEL 2 je v konkurznom konaní spoločnosti Slnečná

elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. zistený majetok vo výške 80.953,34 Eur. Žalobca do konkurzu prihlásil
svojepohľadávky(vkonečnomzoznamepohľadávokzapísanépodporadovýmičíslami1až7)vcelkovej
výške 470.991,28 Eur ako nezabezpečené pohľadávky/iné pohľadávky, t. j. s právom na uspokojenie z
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Pred ich prihlásením do konkurzu boli pohľadávky 1 až 4 a 6
a 7 uplatnené v súdnych konaniach. Žalobca poukazuje na to, že po uspokojení nezabezpečených a

nepopretýchpohľadávokvsume24.250,36Euraodpočítanípohľadávokprotipodstate,ktorévodhaduje
v sume 19.000,- Eur (4.600,- Eur odmena správcu do konania 1. schôdze bez DPH, paušálna náhrada
nákladov za vedenie kancelárie v sume 3.000,- Eur + odmena SKP za speňaženie majetku vo výške
cca 11.000,- Eur), zostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok len suma vo výške cca 35.000,-
Eur a vo zvyšnej časti sumy vo výške cca 450.000,- Eur zostanú pohľadávky žalobcu neuspokojené.

Žalovaní ako konatelia SEL 2 s právom konať v mene spoločnosti samostatne v čase, keď SEL 2 mala
dostatok prostriedkov na úhradu splatných záväzkov voči žalobcovi, tieto odmietli uhradiť a keď už
bolo z rozhodnutí súdov zrejmé, že SEL 2 prehrala súdny spor o náhradu škody voči žalobcovi, teda
bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že SEL 2 nemá započítateľnú pohľadávku voči žalobcovi, previedli
všetok majetok spoločnosti, technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne na tretiu

osobu a podali dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Samotná skutočnosť, že žalovaní ako konatelia
SEL 2 previedli technológiu, vytvára reálnu obavu, že po skončení konkurzu na majetok SEL 2, ak súd
vyhovie žalobe žalobcu na náhradu škody voči žalovaným, žalovaní nebudú mať z čoho uspokojiť jeho
pohľadávku vo výške presahujúcej sumu 500.000,- Eur.

3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1 až ods. 3, § 344, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 z. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 135a ods. 5
zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) a dospel k záveru že nie sú splnené
predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením
Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024 bol vyhlásený konkurz na majetok

dlžníka Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO:
45 668 914 a do funkcie správcu bol ustanovený LGP Recovery, k. s., so sídlom kancelárie Dvořákovo
nábrežie4,81102Bratislava,zn.správcu:S2070.Súdprvejinštanciepotomdospelkzáveru,žežalobca
nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Akovyplýva z § 135a ods. 5 posledná veta ObZ, ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje
nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty, teda aktívne legitimovaným
na podanie žaloby je v zmysle tohto ustanovenia správca konkurznej podstaty úpadcu. Čiže nárok

veriteľa (žalobcu) spoločnosti na náhradu škody voči konateľom takej spoločnosti uplatňuje správca.
V danom prípade tým, že bol na majetok spoločnosti SEL 2 vyhlásený konkurz, uplatňovanie nárokov
prešlo okamihom vyhlásenia konkurzu na správcu. Rovnako ako pri uplatňovaní nárokov, aj prípadný
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mal podávať správca.

4. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že z návrhu žalobcu nevyplýva ani ohrozenie budúceho
výkonu rozhodnutia, nakoľko obavy žalobcu samé o sebe nemôžu byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil, že zo strany žalovaných boli uskutočňované
kroky k znižovaniu ich majetku, túto skutočnosť nepreukazuje ani tvrdenie žalobcu, že spoločnosť
Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., v ktorej sú konateľmi, stratila možnosť generovať príjmy
z prevádzkovania elektrárne, nakoľko nesúvisí s majetnosťou žalovaných. Ani osvedčenie existencie

právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, až dôvodná obava z ich ohrozenia dovoľuje súdu ho nariadiť, pričom
takéto ohrozenie musí byť konkrétne. Podstata návrhu žalobcu spočívala v existencii dlhu spoločnosti
SEL 2 voči nemu a z obavy, že žalovaní pristúpia k prevodu alebo zaťaženiu svojho majetku, čím by
bola ohrozená vymožiteľnosť nároku na náhradu škody voči konateľom a výkon súdneho rozhodnutia.

Osvedčenie existencie pohľadávky však nie je možné stotožňovať s osvedčením nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktorú treba poskytnúť ohrozenému nároku ochranu v podobe
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. V opačnom prípade by súd akceptoval stav, že vydanie
zabezpečovacieho opatrenia by bolo dôvodné vždy, ak by navrhovateľ čo i len tvrdil, že má voči
žalovanému pohľadávku. V prejednávanej veci však žalobca dôvodnosť vydania zabezpečovacieho

opatrenia nepreukázal. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaní mali v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mali
by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania, avšak keďže im žiadne trovy
nevznikli, tak im ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f)
a písm. g) alebo h) CSP, odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca považuje napadnuté uznesenie za zmätočné
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie podľa žalobcu odignoroval jeho

argumentáciu týkajúcu sa dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konštatujúc, že nie sú
splnené predpoklady pre jeho nariadenie. Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi
procesnými zabezpečovacími inštitútmi, ktoré upravuje CSP, keďže konštatuje, že žalobca nepreukázal,
že žalovaní robia kroky smerujúce k znižovaniu svojho majetku, resp. kroky smerujúce k predaju ich
nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť je potrebné preukazovať pri neodkladnom opatrení. Sledovaný

účel je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, keďže obaja žalovaní sú vlastníkmi
nehnuteľnéhomajetkuažalovaný1/ajvlastníkomobchodnéhopodieluvspoločnostiach(atosodkazom
na § 324 ods. 3 CSP).

6. Žalobca taktiež považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie. Podľa žalobcu žiadny zákon neukladá povinnosť podať žalobu o náhradu škody správcovi,
čo je tak výlučne iba v kompetencii správcu. Žalobca, hoci je najväčším veriteľom v konkurze SEL
2 a veriteľom, kvôli ktorému bol na majetok SEL 2 vyhlásený konkurz, nemá možnosť dávať pokyny
správcovi. S poukazom na absenciu právnej úpravy je žalobca aktívne legitimovaný na podanie návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (pred začatím konania o náhrade škody), opačné závery

súdu prvej inštancie sú nesprávne.

7. Žalobca ďalej namieta, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu argumentáciu na odôvodnenie záveru,
že z návrhu a obáv žalobcu nevyplýva ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia a že neosvedčil,
že by zo strany žalovaných boli robené kroky k znižovaniu ich majetku. Súd prvej inštancie z

predložených dôkazov vyvodil nesprávne závery a poukázal na svoje skutkové tvrdenia v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (napr. bezdôvodné neuhradenie splatných pohľadávok
žalobcovi, obštrukčné konanie žalovaných, prevedenie hodnotného majetku na iný subjekt), ktoré podľa
žalobcu nie sú iba domnienkami, ale reálne a existujúce obavy z ďalšieho postupu žalovaných.8. Žalobca ďalej uvádza, že ustanovenie § 343 ods. 1 CSP nepodmieňuje zabezpečenie pohľadávky jej
uplatnením v súdnom konaní, je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné

prezáveropravdepodobnostinároku,nazabezpečeniektoréhomábyťzriadenézáložnéprávo.Žalobca
sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda
potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia
rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Žalobca poukazuje na skutkovo obdobný prípad, kedy súd
prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie vydal (uznesenie OS BA II, spis. zn. 42Cb/122/2017-47 zo

dňa 8.6.2017). K možným následkom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dopĺňa, že v prípade, ak
žalovaní nemajú v úmysle svoj majetok previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s ním nakladať,
zásahdoichvlastníckehoprávajefaktickyibaformálnyanemážiadnyreálnydopad,nakoľkoichvydanie
zabezpečovacieho opatrenia v podstate nijakým spôsobom neobmedzí.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, považujú napadnuté uznesenie za správne, navrhujú,

aby ho odvolací súd potvrdil a uplatňujú si voči žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaní popreli
skutkové tvrdenia a nároky žalobcu. Z návrhu aj odvolania je zrejmé, že žalobca neosvedčil existenciu
nároku voči žalovaným, keďže nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce existenciu pohľadávok voči
spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany-blok 2, s.r.o. v konkurze. Ako uvádza sám žalobca, žiadna
z tam špecifikovaných pohľadávok nie je judikovaná, o týchto pohľadávkach prebiehajú konania

na súdoch, spoločnosť SEL 2 ich popiera a právnymi prostriedkami sa voči nim bránila. Všetky
pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil v konkurze, správca poprel. Voči žalovaným si žalobca žiadnu
pohľadávku nikdy neuplatnil a žalovaní sa o nej prvý krát dozvedeli v tomto konaní. Žalovaní sa
stotožňujú so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nemôže mať aktívnu legitimáciu na uplatnenie
údajných nárokov voči žalovaným, keďže tieto má podľa § 135a ods. 5 posledná veta ObZ správca.

K prípadnému vydaniu zabezpečovacieho opatrenia žalovaní uviedli, že by znamenalo, že by súd
prvej inštancie zriadil záložné právo na majetok žalovaných značnej hodnoty, vysoko prevyšujúcej
údajnú pohľadávku žalobcu, na neobmedzený čas. Žalobca v návrhu neuviedol, že začne v určenej
lehote nejaké konanie vo veci samej, ale návrh formuloval tak, akoby konzumoval vec samu a mala
sa zabezpečiť trvalá úprava pomerov. Reálna hodnota majetku žalovaných, ktorý žalobca v návrhu

žiada zabezpečiť, presahuje mnohonásobne výšku tvrdenej pohľadávky žalobcu a medzi hodnotou
požadovaného predmetu zabezpečenia a výškou pohľadávky je celkom zjavný nepomer. Žalobca tiež
neosvedčil splnenie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že by žalovaní
vykonávali akékoľvek úkony, ktorými by sa zbavovali svojho majetku alebo ho zaťažovali a žalovaní
popierajú, že by sa niečo také dialo. Neexistuje vôbec žiadna indikácia, že by sa majetku žalovaní

zbavovali alebo mali záujem vyhlasovať osobný bankrot, ako tvrdí žalobca v návrhu, ide o nepodložené
účelové špekulácie žalobcu (poukazujúc pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí
sp. zn. 2Cob/16/2024 z 29.4.2024 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II ÚS 741/2017). Úkony, ktoré
žalobca podrobne popisuje v odvolaní, sa netýkajú žalovaných a ich majetku a nemôžu odôvodniť záver
o potrebe vydať zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie nikde nevyslovil, že by považoval za

preukázanú existenciu reálnej a dôvodnej obavy z ohrozenia práva na strane žalobcu, ale len všeobecne
vyslovil, že obava sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
potom správne konštatuje, že žiadne kroky žalovaných smerujúce k znižovaniu ich majetku žalobca
neosvedčil.

10. K vyjadreniu žalovaných doručil vyjadrenie žalobca. K námietke žalovaných, že žalobca k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce existenciu pohľadávok
voči spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2, s.r.o. v konkurze uvádza, že súd pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia vychádza iba z tvrdení žalobcu, ktorý osvedčuje základné skutočnosti
svojho nároku, pričom osvedčenie musí byť dostatočne presvedčivé a nemusí byť preukázané dôkazmi.

CSP ani nepredpokladá, že by mal súd vykonať dokazovanie. Žalobca uvádza, že k návrhu priložil
prihlášky pohľadávok do konkurzu na majetok SEL 2, z ktorých je zrejmý právny dôvod vzniku jeho
pohľadávok a nie je potreba predkladať aj samotné právne tituly: (i) rozhodnutia valných zhromaždení,
na základe ktorých mu vznikol nárok na dividendu, (ii) zmluvy o pôžičkách a (iii) rozhodnutia o trovách
a ďalšie právne tituly. Pohľadávky prihlásené do konkurzu nemusia byť judikované. SEL 2, konajúc

prostredníctvom žalovaných realizoval špekulatívne procesné prostriedky, ktoré v súhrne smerovali k
oddialeniu rozhodnutia vo veci samej, aby v získanom čase došlo k zbaveniu majetku a vyhláseniu
konkurzu. SEL 2, konajúc žalovanými v konaní o pohľadávkach žalobcu argumentoval neexistenciou
pohľadávok z dôvodu ich započítania s neexistujúcou náhradou škody, tento spor je právoplatneskončený v neprospech SEL 2, kedy žaloba bola zamietnutá, t.j. žiadna pohľadávka SEL 2 titulom
náhrady škody spôsobilá na započítanie so splatnými pohľadávkami žalobcu neexistuje. Pohľadávky,
ktoré si žalobca prihlásil do konkurzu na SEL 2 sú nesporné/právny titul nesporný/ a riadne preukázané.

Žalobca tiež zotrváva na argumentácii v odvolaní v súvislosti s aktívnou legitimáciou (bod 2. odvolania).
Žalobca má v konkurze postavenie podriadeného veriteľa (keďže bol v minulosti spoločníkom úpadcu),
nemôže byť členom veriteľského výboru, pričom členmi veriteľského výboru sú osoby, ktoré majú
protichodné záujmy, nakoľko členom veriteľského výboru je advokátska kancelária JUDr. Július Brichta,
ktorá zastupovala úpadcu v sporoch (aj o náhradu škody a pod.) proti žalobcovi. Žalobca teda nemôže

iniciovať konanie o návrhu na odvolanie správcu. Z doterajšej činnosti správcu úpadcu je však zrejmé,
že sám správca žalobu o náhradu škody voči konateľom nepodal a pravdepodobne ani nepodá.

11. Žalobca sa tiež nestotožňuje s námietkami žalovaných, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia
by znamenalo zriadenie záložného práva na ich majetok na neobmedzený čas. Poukazuje na úpravu
zabezpečovacieho inštitútu sudcovského záložného k nehnuteľnostiam a iným majetkovým hodnotám a

ustanovenia § 344, § 336 ods. 1, § 333, § 334 a § 434 ods. 3 CSP. Z povahy veci je pri zabezpečovacom
opatrení vylúčené, že by mohla konzumovať vec samu. Vychádzajúc z § 336 CSP z uznesenia súdu,
ktorým nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, musí byť zrejmé akú žalobu má žalobca podať, čoho a
proti komu sa ňou má domáhať. Sudcovské záložné právo zanikne v dôsledku uplynutia času, na ktorý
bolo nariadené, odpadnutím dôvodov, pre ktoré bolo nariadené resp. v dôsledku samotného výkonu

záložného práva, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t. j. nie je zriadené na neobmedzený
čas.

12. K námietkam žalovaných vo vzťahu k zásade proporcionality žalobca uvádza, že žalovaní k
tvrdeniam o údajnej hodnote majetku, ku ktorému žalobca navrhol zriadiť sudcovské záložné právo,

nepredložiližiadnydôkaz.Jepotrebazabezpečiťpohľadávkyžalobcuvovyššejsumeakohodnotaistiny,
nakoľko žalobca má okrem istiny aj nárok na úroky z omeškania, náhradu trov súdneho konania, ako aj
nárok na náhradu prípadných trov exekučného konania, ktoré môžu predstavovať hodnotové navýšenie
aj o 30% z hodnoty istiny pohľadávky.

13. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

16. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,

sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní
nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto
zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

20. Podľa § 135a ods. 5 ObZ, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo

svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku
spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči
konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohoduo urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči
konateľom správca konkurznej podstaty.

21. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa
§ 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s
obsahom spisu a obsahom odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaných dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

22. V zmysle platnej právnej úpravy cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho
pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie
môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako

aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155

s.).

23. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem
existencie nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť

bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne
skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva,
voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na
úkor veriteľa je otázkou subjektívnou, kedy je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia
exekúciemôževyvolaťakákoľvekskutočnosťsvedčiacaotom,žežalobcanebudevbudúcnostischopný

účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

24. V posudzovanej veci je však skutkový a právny stav taký, že žalobca sa podaným návrhom domáha
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v postavení veriteľa, ktorý má pohľadávky voči dlžníkovi -
právnickej osobe, ktorá je v čase podania návrhu v konkurze. Konkurz na majetok dlžníka Slnečná

elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., IČO: 45 668 914, bol vyhlásený Mestským súdom Bratislava III
uznesením sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024 a do funkcie správcu ustanovený LGP Recovery,
k. s., zn. správcu: S 2070. Pohľadávky voči dlžníkovi žalobca prihlásil do konkurzu a boli správcom
popreté. Za takéhoto skutkového a právneho stavu žalobca žiada o zriadenie sudcovského záložného
práva zabezpečovacím opatrením na majetok žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako konateľov úpadcu na

zabezpečenie tvrdenej pohľadávky na náhradu škody voči konateľom, pričom z návrhu vyplýva, že ide
o škodu, ktorú žalovaní spôsobili spoločnosti tým, že ako konatelia v priebehu roku 2023 uskutočnili
úkony, ktorými sa spoločnosť zbavila všetkého významného majetku, najmä previedla technológiu na
prevádzkovanie slnečnej elektrárne, čím stratila jediný zdroj príjmov a tento predaj mal za následok
zánik možnosti produkovať príjmy z prevádzky slnečnej elektrárne a v auguste 2024 spoločnosť podala,

konajúc prostredníctvom žalovaných dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom žalovaní zatajili
majetok, pôžičky, ktoré SEL 2 poskytla spoločnosti Bioplyn Budča v celkovom objeme 1.100.000,- Eur.
Z návrhu je teda zrejmé, že žalobca tvrdí, že je veriteľom spoločnosti, ktorej žalovaní ako konatelia
spôsobili škodu a nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.

25. Primárnym dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu bol v danom prípade nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (napr.
NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009). Na to, aby sa niekto stal stranou v sporovom konaní, netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípadesa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,

kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto

o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. (napr. NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

26. Odvolací súd je toho názoru, že citované závery sú plne aplikovateľné ako požiadavka na úspech
vo veci pri využití ktoréhokoľvek z prostriedkov súdnej ochrany, teda nielen pre žalobcu vo veci samej,
ale aj pre konanie o nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ žalobca nie

je subjektom disponujúcim nárokom vyplývajúcim z hmotného práva, nemôže sa úspešne domáhať
ochrany tvrdeného práva ani nástrojmi civilného práva na rýchlu úpravu pomerov strán. Odvolací súd
preto postup súdu prvej inštancie, ktorý sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie
na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzajúc z hmotnoprávnej úpravy
§ 135a ods. 5 veta posledná Obchodného zákonníka, považuje za správny a so záverom súdu prvej

inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu sa stotožňuje.

27. Žalobca sa domáha ochrany tvrdeného ohrozeného práva na náhradu škody voči žalovaným ako
konateľom úpadcu tvrdiac, že má splatné pohľadávky voči spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany
- blok 2, s.r.o. v konkurze (z titulu neuhradenej dividendy, či nároku na vyrovnací podiel z dôvodu

zrušenia/zániku jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti SEL 2) a že ako konatelia jeho dlžníka
zodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti. Predmetom súdnej ochrany podľa skutkových tvrdení
žalobcu má byť tvrdený nárok žalobcu, ktorý je veriteľom spoločnosti, ktorého pohľadávky nemohli
byť uspokojené z majetku spoločnosti, na náhradu škody voči žalovaným ako konateľom spoločnosti
podľa § 135a ods. 2 ObZ. Ustanovenie § 135a ods. 5 ObZ upravuje vecnú aktívnu legitimáciu

veriteľa spoločnosti na uplatnenie nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, základným
predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia
jeho pohľadávky voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom
je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za predpokladu existencie týchto
dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť nárok

spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, a to aj súdnou cestou, avšak s výnimkou, ak je na
spoločnosť vyhlásený konkurz. V takom prípade hmotnoprávna úprava výslovne umožňuje uplatňovať
nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom výlučne správcovi konkurznej podstaty. V danej veci je
tak rozhodujúcou skutkovou okolnosťou, že konkurz na majetok dlžníka žalobcu bol vyhlásený dňa
24.09.2024, žalobca podal na súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie

budúcej exekúcie tvrdenej pohľadávky na náhradu škody voči konateľom úpadcu dňa 15.05.2025, teda
po vyhlásení konkurzu. Nejde teda o prípad konania začatého veriteľom pred vyhlásením konkurzu. Súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že opísaný skutkový a právny stav nemôže zakladať vecnú
aktívnu legitimáciu žalobcu domáhať sa právnej ochrany ani ním zvoleným prostriedkom súdnej ochrany
- návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie budúcej exekúcie pohľadávky

na náhradu škody voči konateľom úpadcu.

28. Odvolací súd je toho názoru, že je totiž podstatné, že stále ide o pohľadávku spoločnosti (voči
konateľom, bez ohľadu na to, že žalobca má ambíciu ako veriteľ ju vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet), preto je dôvodné, že po vyhlásení konkurzu by výnos takéhoto sporu nebol majetkom

žalujúceho veriteľa, ale majetkom spoločnosti, a teda patril do podstaty úpadcu. Pohľadávku veriteľa
(žalobcu), ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, ani nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku
podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Opačným výkladom
by sa potom žalobca ako veriteľ uspokojil mimo konkurzu v neprospech ostatných veriteľov.

29. Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre úspech v konaní
a súd ju skúma aj bez návrhu niektorej sporovej strany. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok
nepriaznivé rozhodnutie pre stranu v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne
legitimovaná,pretoodvolacísúdvodôvodnenízaujalstanoviskolenktýmdôvodomodvolania,ktorémalirozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto nad rámec tohto dôvodu len stručne
konštatuje, že ani v prípade, že by dospel k opačnému záveru (o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu),
nebolo by možné návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko neosvedčil splnenie predpokladov pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom, že je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené
záložné právo. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobca osvedčil akoukoľvek listinou pripojenou

k návrhu, že by spoločnosť disponovala nárokom na náhradu škody voči konateľom úpadcu. Je síce
potrebné súhlasiť so žalobcom, že podmienkou pre nariadenie sudcovského záložného práva nie je
existencia judikovanej pohľadávky, absolútne sa však nie je možné stotožniť s jeho argumentom, že
súd pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia vychádza iba z tvrdení žalobcu (ktorými podľa neho
osvedčuje základné skutočnosti svojho nároku, pričom nemusia byť preukázané dôkazmi, nakoľko
CSP ani nepredpokladá, že by mal súd vykonať dokazovanie). Žalobca tak zjavne stotožňuje pojem

skutkové tvrdenie s osvedčením tvrdenia. Pojem „osvedčenie“ (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda
nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to
pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná (analog. NS SR sp. zn. 6Cdo/171/2010). Skutočnosť, že súd pri rozhodovaní

nevykonáva dokazovanie ale neznamená absenciu povinnosti navrhovateľa osvedčiť predpoklady
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu peňažnej pohľadávky a osvedčenie obavy, že
bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude exekúcia ohrozená.

31. Prihláška tvrdených pohľadávok do konkurzu na majetok SEL 2 je procesným podaním žalobcu

ako veriteľa v konkurznom konaní, nie je listinou spôsobilou osvedčiť právny dôvod vzniku pohľadávok
ani výšku pohľadávok voči spoločnosti, najmä v spojení s tvrdením samotného žalobcu, že správca
pohľadávky poprel. Pohľadávky veriteľa voči spoločnosti prihlásené do konkurzu tiež nie je možné
stotožniť s pohľadávkami spoločnosti voči konateľom z titulu náhrady škody. Obchodný zákonník
upravuje zodpovednosť členov štatutárnych orgánov za škodu pre spoločnosť s ručením obmedzeným

v kogentnom ustanovení § 135a ods. 2 ObZ, ide o zodpovednosť objektívnu. Na zodpovednosť
člena štatutárneho orgánu za porušenie povinnosti vo vzťahu k spoločnosti sa použije subsidiárne
právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka v spojení s § 757
Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa spoločnosti za škodu je síce konštruovaná ako
objektívna zodpovednosť (výsledková) bez ohľadu na zavinenie, čo ale nie je možné vykladať tak, že

každé nakladanie s majetkom spoločnosti musí nevyhnutne znamenať porušenie povinností konateľov a
vznik škody spoločnosti. Konateľ zodpovedá za porušenie povinnosti, nie za samotný škodlivý výsledok
a ani za to, že sa určitý výsledok nedostavil, hoci člen orgánu konal v súlade so svojimi povinnosťami.
V prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda žalujúci veriteľ povinný minimálne
osvedčiť existenciu pohľadávky na náhradu škody voči konateľom (ktorú ale nie je možné stotožniť s

osvedčením existencie pohľadávky veriteľa voči spoločnosti čo do dôvodu ani výšky). Žalobca v návrhu
len všeobecne tvrdí, že spoločnosť SEL 2, konajúc prostredníctvom žalovaných sa v priebehu roku
2023 zbavila všetkého významného majetku, najmä previedla technológiu slúžiacu na prevádzkovanie
slnečnej elektrárne, čím stratila jediný zdroj príjmov. Z tohto tvrdenia ale nie je možné vyvodiť záver o
vzniku škody spoločnosti, ani osvedčení predpokladov zodpovednosti konateľov za tvrdenú škodu.

32.Odvolacísúdtieždodáva,žežalobcanávrhomneosvedčilaniohrozenieprípadnejbudúcejexekúcie.
I keď „obava“ ako psychický stav, pocit navrhovateľa, je kategóriou subjektívnou, navrhovateľ je povinný
osvedčiť existenciu okolností, pre ktoré je jeho obava dôvodná, t.j. vzhľadom na objektívne skutočnosti
musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu budúceho rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva

na uspokojenie oprávneného. Žalobca existenciu takýchto okolností na strane žalovaných ani len
netvrdil. V návrhu uvádza len špekulatívnu úvahu, že skutočnosť, že ako konatelia SEL 2 previedli
technológiu by mala vytvárať reálnu obavu, že nebudú mať z čoho uspokojiť pohľadávku žalobcu
vo výške presahujúcej sumu 500.000,- Eur. Ako už odvolací súd uvádza vyššie, každé nakladanie s
majetkom spoločnosti nemusí nevyhnutne znamenať porušenie povinností konateľov, ani vznik škody

spoločnosti a konanie za spoločnosť pri nakladaní s majetkom spoločnosti neosvedčuje objektívny stav
ohrozenia exekúcie.33. Odvolací súd záverom dáva do pozornosti žalobcu, že rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré
predložil na podporu odvolacej argumentácie, sú neaplikovateľné na posudzovanú vec. Uznesenie
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/122/2017 zo dňa 8.6.2017, ktorým súd nariadil

zabezpečovacie opatrenie na majetok obchodnej spoločnosti, nejde o návrh na zabezpečenie
pohľadávok navrhovateľa ako veriteľa na náhradu škody voči konateľom spoločnosti v konkurze, ale
išlo o návrh voči spoločnosti (na ktorú nebol vyhlásený konkurz) smerujúci k zabezpečeniu pohľadávok
konateľa tejto spoločnosti ako veriteľa na zaplatenie odmeny na výkon funkcie a z rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/151/2017 vyplýva len to, že odvolanie žalovaného voči rozhodnutiu

nebolomeritórneprejednané,aleodmietnutéakooneskorenepodané.Nejdeoskutkovoobdobnýprípad
ako argumentuje žalobca.

34. Odvolací súd z vysvetlených dôvodov odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným
žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).