Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123011586.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona,
o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 21.10.2025 sp. zn.

3T/71/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i
e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 50 ods. 4
veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. rozhodol, že odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) sa v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest, uložený mu trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 3T/71/2023 zo dňa 29.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2024, vo
výmere 1 rok vykoná a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 50 ods. 8
Tr. zák. odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že trestným rozkazom Okresného

súdu Nitra sp. zn. 3T/71/2023 vydaným dňa 29.11.2023, právoplatným dňa 03.02.2024, bol odsúdený
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Skúšobná doba odsúdenému
začala plynúť dňa 04.02.2024 a uplynula dňa 04.02.2025, pričom pred uplynutím skúšobnej doby
zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/72/2024, právoplatným

07.12.2024 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., ktorý spáchal v období od 02.02.2024 do 25.11.2024 a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odsúdený sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dostal opätovne do rozporu so zákonom, opätovne

spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., za ktorý
bol i právoplatne odsúdený a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poukázal
na skutočnosť, že opakovanie úmyselnej trestnej činnosti u odsúdeného nepovažoval za výsledok
náhodného zhluku nepriaznivých okolností, ale za prejav určitého negatívneho postoja odsúdeného
k dodržiavaniu spoločenských noriem. Mal za to, že podmienečné odsúdenie nemalo na odsúdeného

žiadny výchovný vplyv, k jeho náprave doposiaľ nedošlo, naďalej nerešpektuje všeobecne záväzné
právne predpisy a ani rozhodnutia súdov a opätovne sa dopúšťa rovnakého protiprávneho konania.Konštatoval, že odsúdený svojím správaním v rozpore s pravidlami určenými zákonodarnou mocou,
nesplnil zákonné kritériá ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák., porušil podmienky skúšobnej doby
opätovným spáchaním úmyselného trestného činu, a preto rozhodol, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil

a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov vykoná. Na výkon trestu odsúdeného
súdzaradilpodľa§48ods.2písm.a/Tr.zák.doústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,
nakoľko desať rokov pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil sám ako
aj prostredníctvom svojho obhajcu. Sám v písomných dôvodoch uviedol, že dlžnú čiastku zaplatil
Exekútorskému úradu JUDr. Jozef Ivančík so sídlom M. R. Štefánika v Nových Zámkoch. Trest,
ktorý vykonáva, mu dal veľa ponaučenia, preto chce touto cestou poprosiť o alternatívny trest, napr.
verejnoprospešné práce, peňažný trest, domáce väzenie. Uviedol, že všetky tresty bude trpieť, len, aby
ho krajský súd nechal na slobode, aby riadne žil, pracoval a hlavne aby mohol prispievať na svoje

maloleté deti, pretože nič nie je horšie, ako keď je niekto odlúčený od rodiny.
V odôvodnení sťažnosti obhajca uviedol, že rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného je vzhľadom na
jeho život neprimerane prísne, pretože viedol riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti a pracoval.
Mal za to, že pojem „riadny život“ je potrebné v každom konkrétnom prípade posudzovať individuálne,
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, ako aj životné špecifiká konkrétneho odsúdeného. Uviedol, že

sa naozaj snaží viesť riadny život, aby sa nedostal do väzenia, chcel sa zamestnať, avšak vzhľadom na
jeho psychické problémy a lieky, ktoré mu nepomáhajú, to nebolo úplne možné. Taktiež mal za to, že
trestné konanie, na základe ktorého je teraz vo výkone trestu, nebolo urobené zákonne, predovšetkým
súd nezobral do úvahy jeho skutočné možnosti a schopnosti a podľa jeho názoru mal stanoviť výšku
výživného podľa jeho skutočných vtedajších možností a nie iba formálne podľa civilného rozhodnutia,

pričom zároveň poukázal na ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.
Záverom uviedol, že vzhľadom na jeho osobu a s prihliadnutím na okolnosti jeho prípadu nie je na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a na jeho nápravu nepodmienečný trest odňatia slobody nevyhnutný
a navrhol, aby nadriadený súd jeho sťažnosti vyhovel.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel
k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia
slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods.
3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak,

aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na
okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený,
vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia, po preskúmaní spisového materiálu, nadriadený súd
len sumarizuje, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 29.11.2023 sp. zn. 3T/71/2023,
právoplatným 03.02.2024, bol odsúdený A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák.

a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Odsúdenému plynula skúšobná doba od 04.02.2024 do 04.02.2025.Odsúdený sa počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil úmyselnej trestnej
činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený, pričom sa opakovane dopustil prečinu zanedbania povinnej
výživy (za obdobie od 02.02.2024 do 25.11.2024), za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý vykonáva od 02.04.2025, s predpokladaným ukončením trestu
02.04.2026. Odsúdený na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa uviedol, že sa chcel zamestnať, avšak
nebolo to na základe jeho schopností ani veľmi možné.
S poukazom na takto zistený skutkový stav, súd I. stupňa správne konštatoval, že odsúdený počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nepreukázal polepšenie, naopak, bol odsúdený a to za

opakované spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy, preto bolo potrebné vysloviť záver, že sa v
skúšobnej dobe neosvedčil, nakoľko neviedol riadny život.
Kladné rozhodnutie o osvedčení sa podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia viaže zákon na tri podmienky splnené kumulatívne, teda ak páchateľ viedol v skúšobnej
dobe riadny život, vykonal riadne iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia alebo povinnosti.
Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok je dôvodom na nariadenie výkonu nepodmienečného

trestu odňatia slobody.

Na základe vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že trest, ktorý bol odsúdenému uložený, nemal na
neho prevýchovný účel a hlavne neviedol k jeho náprave, keď počas skúšobnej doby opätovne páchal
totožnú trestnú činnosť, teda jeho správanie sa nezlepšilo. I nadriadený súd zdôrazňuje, že konanie

odsúdeného nemožno považovať za ojedinelé vybočenie z medzí vedenia riadneho života, keďže t. č. za
odsúdenie v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, je vo výkone trestu odňatia slobody.
Účel podmienečného odsúdenia - motivácia k riadnemu životu - bol zo strany odsúdeného vedome
zmarený.
Je nutné zdôrazniť, že nejde len o spáchanie akejkoľvek trestnej činnosti odsúdeným, ale o opakovanie

rovnakého druhu trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil bezprostredne po začiatku skúšobnej
doby, pričom ide o trestný čin, ktorého podstatou je dlhodobé a vedomé neplnenie zákonnej povinnosti
voči vlastným deťom.
Takéto konanie svedčí o absolútnej absencii nápravy, o ignorovaní predchádzajúceho odsúdenia aj
o nepochopení významu podmienečného odsúdenia ako šance viesť riadny život na slobode, a preto

mal i nadriadený súd nepochybne preukázané, že odsúdený svojím správaním dal príčinu na nariadenie
výkonu pôvodne mu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

K sťažnostným námietkam odsúdeného nadriadený súd poukazuje opakovane na pojem „riadny život“,
ktorý je v ustálenej súdnej praxi, ako i judikatúre vykladaný predovšetkým ako život v súlade s právnym

poriadkom, najmä bez páchania ďalšej trestnej činnosti. Vedenie riadneho života nemožno zužovať len
na subjektívnu snahu odsúdeného, ale musí ísť o objektívne overiteľný stav.
Tvrdenia odsúdeného o psychických ťažkostiach a užívaní psychiatrických liekov neboli preukázané
spôsobom, ktorý by ich robil právne relevantnými pre posúdenie osvedčenia sa. Odsúdený nepredložil
žiadny znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, z ktorého by vyplývalo, že jeho psychický stav mu

znemožňoval pracovať alebo ho zbavoval schopnosti plniť vyživovaciu povinnosť, prípadne obmedzoval
jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti, pretože samotné subjektívne hodnotenie účinnosti
liekov odsúdeným nemôže nahradiť odborný medicínsky záver a zároveň z obsahu spisu taktiež
nevyplýva, že by odsúdený podnikol konkrétne kroky smerujúce k preukázaniu zdravotnej prekážky
práce (napr. uznanie invalidity, dočasná pracovná neschopnosť, aktívna spolupráca s úradom práce

a pod.).
Taktiež samotné tvrdenie odsúdeného, že sa chcel zamestnať, nepostačuje na splnenie podmienky
vedenia riadneho života. Riadny život neznamená len deklarovanú snahu, ale reálne správanie
a konkrétne kroky odsúdeného, ktorý bol povinný aktívne si hľadať zamestnanie alebo aspoň čiastočne
plniť vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností. Zo spisu však vyplýva, že odsúdený si vyživovaciu

povinnosť neplnil dlhodobo už od 1.5.2021 (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/257/2022
z 13.03.2023), teda aj v čase, keď jeho psychické problémy neboli nijako preukázané a to ani
v minimálnom rozsahu.
Tvrdenie odsúdeného o úhrade dlžného výživného exekútorovi nemá vplyv na posúdenie osvedčenia
sa, keďže ide o následné plnenie vynútené exekúciou a neodstraňuje skutočnosť, že počas skúšobnej

doby odsúdený dlhodobo a vedome neplnil svoju povinnosť, keďže bol opätovne právoplatne odsúdený
za totožnú trestnú činnosť.
Nadriadený súd zároveň zdôrazňuje, že sa nemôže a ani nesmie zaoberať zákonnosťou právoplatného
odsudzujúceho rozsudku v inom trestnom konaní (odsúdeným uvádzané konanie Okresného súduNitra sp. zn. 5T/72/2024), keďže platí zásada, že právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné, v konaní
o osvedčení sa neskúma správnosť ani primeranosť uloženého trestu v inom konaní a i súd I. stupňa
bol oprávnený vychádzať zo skutočnosti, že odsúdený bol počas skúšobnej doby právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin.
K návrhu odsúdeného na uloženie alternatívnych trestov nadriadený súd poukazuje na ustanovenie § 50
ods. 4 Tr. zák., ktoré konanie nie je konaním o druhu alebo výmere trestu, ale o posúdení, či odsúdený
splnil podmienky podmienečného odsúdenia. Nadriadený súd preto nemá právomoc nahrádzať výkon
pôvodne uloženého trestu alternatívnymi sankciami, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.

Nadriadený súd za daného skutkového a právneho stavu uzatvára, že odsúdený neviedol riadny
život, neplnil opakovane vyživovaciu povinnosť, keďže spáchal počas skúšobnej doby ďalší úmyselný
trestný čin a tým zásadne porušil podmienky podmienečného odsúdenia. Rozhodnutie súdu I. stupňa
o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe je preto vecne správne a zákonné a plne v súlade
s účelom trestu a bolo nevyhnutné na ochranu spoločnosti a zabezpečenie individuálnej prevencie,

i napriek tejto namietanej skutočnosti obhajcom odsúdeného.
Pokiaľ súd I. stupňa rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rozhodol tak správne v súlade s ustanovením
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného
trestného činu nebol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin.
Zároveň bude dodržané ustanovenie § 50 ods. 4 veta tretia Tr. zák. ak sa odsúdený nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali
plynule za sebou, keďže odsúdený sa t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 02.04.2025
s predpokladaným ukončením trestu 02.04.2026.

Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia,
krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.