Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424203805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424203805.5

Uznesenie

-8- 11C/29/2024
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast.
JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, s miestom výkonu advokácie Cyrila a Metoda 4, Rožňava, proti
žalovanej: A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, o zrušenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

-8- 11C/29/2024

I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 70C/9/2023-24 zo dňa 10.02.2023,
právoplatné dňa 06.06.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Co/50/2023-67
zo dňa 28.04.2023, v časti v ktorej súd uložil žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX,
I., aby písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou úplne nekontaktoval žalobkyňu: A. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. – B..

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

-7- 11C/29/2024

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.04.2024, doplneným dňa 03.05.2024
domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k.
70C/9/2023-24 zo dňa 10.02.2023, právoplatným dňa 06.06.2024, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 16Co/50/2023-67 zo dňa 28.04.2023.

2. Predmetný návrh žalobca odôvodnil skutočnosťami, že neodkladným opatrením súd uložil žalobcovi

(pôvodne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v postavení žalovaného) aby sa nepribližoval
k žalobkyni: A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. – B., na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov
s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v
konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi (1), aby písomne,
telefonickyaelektronickoukomunikáciouúplnenekontaktovalžalobkyňu(2),zároveňpoučilžalovaného,
že môže ako žalobca podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať

nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia (3). Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd nariadil neodkladné
opatrenie pretože mal za osvedčené, že duševná alebo telesná integrita žalobkyne: A. E. B. môže byť
konaním žalovaného ohrozená a uzavrel, že hoci bola osoba predstavujúca riziko na nevyhnutný čas
vzatá do väzby, táto skutočnosť sama o sebe nevylučuje bezodkladnosť potreby úpravy pomerov strán.
Poukázal,žepodanoužalobousadomáhanavráteniadopôvodnéhostavuatoznasledovnýchdôvodov:

Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.: X B. XX/XX/XXXX-XX, J.: X-XX-XXX-XXXX, zo dňa
23.03.2023 bolo v trestnej veci obvineného A. B., t.j. žalobcu pre trestný čin: zločin týrania blízkej osoby azverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ TZ podľa § 215 ods. 1 písm. a/ TP trestné stíhanie zastavené,
pretože sa v konaní preukázalo, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a
príkazom prokurátora OP Bratislava V, č.: X B. XX/XX/XXXX – 40 zo dňa 22.03.2023 podľa § 79 ods. 1,

ods. 4 TP bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, nakoľko pominul dôvod na ďalšie trvanie väzby
a obvinený bol eskortovaný na Psychiatrickú kliniku Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej 11.
Následne Uznesením Okresný súd Bratislava V, sp.zn. 2Nt/16/2023 – 328, IČS: XXXXXXXXXX, zo dňa
02.05.2023 rozhodol tak, že podľa § 73 ods. 1, § 74 ods. 1 TP, uložil žalobcovi ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou. Uznesením Okresný súd Pezinok zo dňa 05.02.2024, sp.zn. 46Nt/3/2024-54,

IČS: XXXXXXXXXX, v trestnej veci obvineného, t.j. žalobcu vo veci rozhodovania o zmene spôsobu
výkonu ochranného liečenia podľa § 446 ods. 1 TP rozhodol tak, že podľa § 446 ods. 1 TP súd zmenil
ochranné ústavné psychiatrické liečenie u A. B. na ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.
dôkaz: Uznesenie OS Pezinok zo dňa 05.02.2024, sp.zn. 46Nt/3/2024, spis Okresného súdu Pezinok,
sp.zn. 46Nt/3/2024. Podanou žalobou sa domáha navrátenia do pôvodného stavu s poukazom na
vyššie popísaný skutkový stav. Trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, v trestnom konaní nebolo

preukázané konanie, ktoré žalovaná popísala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani
zavinenie žalobcu, a po prepustení z väzby sa tento podrobil ochrannému psychiatrickému liečeniu
ústavnouformou,ktorásplnilasvojúčelvdôsledkučohoboloochrannéliečeniezmenenénaambulantnú
formu. V súčasnosti sa zdržiava v Rožňave, v rodinnom dome svojich rodičov na ulici K. L. XX a
naďalej sa podrobuje nariadenému liečeniu v ambulancii v D.. Poukázal, že so žalovanou sa nestretáva.

V čase podania návrhu prebieha medzi stranami sporu na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn.
B5-22P/21/2023, IČS: XXXXXXXXXX konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu E. B., nar. XX.XX.XXXX, doposiaľ uvedené
konanie nie je ukončené.

3. Podaním doručeným súdu dňa 03.05.2024 označeným ako Doplnenie a opravenie podania
doručeného súdu dňa 08.04.2024, upresnil žalobca žalobný nárok a poukázal na skutočnosť, že odpadli
dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, pričom tieto už v predmetnom podaní bližšie
nešpecifikoval.

4. K návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil ako listinný dôkaz: Uznesenie OS
Bratislava V zo dňa 10.02.2023, sp.zn. 70C/9/2023-24, Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V,
č.: 4 Pv 31/23/1105-45, EEČ: 2-12-558-2023, zo dňa 23.03.2023, Príkaz na prepustenie z väzby na
slobodu, č. 4 Pv 31/23/1105 – 40 zo dňa 22.03.2023, Uznesenie OS Bratislava V, sp.zn. 2Nt/16/2023 –
328, zo dňa 02.05.2023, Uznesenie OS Pezinok zo dňa 05.02.2024, sp.zn. 46Nt/3/2024.

5. Súd výzvou zo dňa 17.06.2024 vyzval žalovanú, aby sa k návrhu žalobcu vyjadrila. Žalovanej bola
výzva na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu doručená dňa 19.06.2024. Žalovaná sa k návrhu žalobcu
nevyjadrila.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.12.2024. Na predmetnom pojednávaní
žalobca poukázal na skutočnosť, že komunikácia medzi stranami prebieha najmä za účelom
zabezpečenia styku žalobcu s maloletým dieťaťom. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nad zrušením
neodkladného opatrenia kvôli dieťaťu uvažovala, avšak potom, čo sa dozvedela, že žalobca popiera
a neľutuje čo si pri ňom roky vytrpela, so zrušením neodkladného opatrenia nesúhlasí. Následne uviedla,

žesozrušenímzákazukomunikáciesúhlasí,nazákazepriblíženiatrvá.Ďalejpoukázala,žestykžalobcu
s dieťaťom v zmysle R MS BA II prebieha bez problémov. Uviedla, že sa cíti byť subjektívne ohrozená
a poukázala na obsah spisovej dokumentácie.

7. Súd si na návrh žalobcu vyžiadal rozsudok z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod

sp.zn. B5-22P/21/2023 a správu od A. K. M. k celkovému duševnému stavu žalobcu.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. B5-70C/9/2023 je zrejmé, že uznesením
Okresného súdu Bratislava V č.k. 70C/9/2023-24 zo dňa 10.02.2023, právoplatným dňa 06.06.2024,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Co/50/2023-67 zo dňa 28.04.2023,

právoplatným dňa 06.06.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: uložil žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvalo bytom H. XX, I., aby sa nepribližoval k žalobkyni: A. E. B., nar. X.XX.XXXX, trvalo
bytom I. - B., na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom
na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnomkonaní a správnymi orgánmi (výrok I.); uložil žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom H. XX,
I., aby písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou úplne nekontaktoval žalobkyňu: A. E. B., nar.
X.XX.XXXX, trvalo bytom I. – B. (výrok I.); poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni

ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu
alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok
II.); žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

9. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosť, že z výsledkov trestného

konania mal tunajší súd v čase rozhodovania prinajmenšom za osvedčené, že duševná alebo telesná
integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného ohrozená. Žalovaný sa k žalobkyni správa agresívne
a násilnícky, opakovane a dlhodobo jej spôsobuje telesné i duševné utrpenie, čím závažne narušuje
fyzickú a psychickú integritu žalobkyne. Existuje tu tiež dôvodné podozrenie, že žalovaný trpí duševnou
poruchou, voči ktorej je nekritický a nepodstupuje liečbu. Za týchto okolností je zrejmé, že približovanie
sa žalovaného k žalobkyni, ako aj kontaktovanie žalobkyne zo strany žalovaného sú spôsobilé privodiť,

resp. prehĺbiť u nej ujmu a že takéto prejavy zo strany žalovaného by žalobkyňa dôvodne mohla
pociťovať ako ohrozujúce. Nariadené neodkladné opatrenie pritom s ohľadom na princíp proporcionality
žalovaného obmedzí len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie jeho účelu, teda zabezpečenie ochranu
duševnej a telesnej integrity žalobkyne pred hroziacou ujmou. Okrem iného súd v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia zároveň zohľadnil, že v zmysle § 82 ods. 1 Trestného poriadku ak sudca pre

prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode
alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže
orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností,
medzi ktoré patrí zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek

forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami. Tieto primerané povinnosti a obmedzenia sa svojim obsahom blížia povinnostiam, ktoré
možno strane uložiť podľa § 325 ods. 2 C. s. p., avšak pri rozhodovaní o nich sa sleduje iný účel - v
tomto prípade najme zabránenie obvinenému pokračovať v trestnej činnosti. Povinnosti uvedené v § 325
ods. 2 C. s. p. smerujú do väčšej hĺbky, nakoľko nie každé protiprávne a prípadne aj násilné správanie

sa osoby predstavujúcej riziko musí mať povahu trestného činu, čo však neznamená, že ohrozená
osoba nemá právo na ochranu pred akýmkoľvek protiprávnym narušovaním jej osobnej integrity. Navyše
úprava pomerov strán neodkladným opatrením nie je viazaná na dosiahnutie účelu trestného konania,
ale umožňuje navodenie v zásade trvalého režimu chrániaceho ohrozenú osobu. V neposlednom rade
treba zdôrazniť, že súd nemôže prejudikovať, či takéto primerané povinnosti a obmedzenia budú v

trestnom konaní žalovanému uložené. Súd teda uzavrel, že hoci bola osoba predstavujúca riziko na
nevyhnutný čas vzatá do väzby, táto skutočnosť sama o sebe nevylučuje bezodkladnosť potreby úpravy
pomerov strán.

10. Z návrhu žalobcu vyplýva, že Príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.: 4 Pv

31/23/1105 – 40 zo dňa 22.03.2023 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, nakoľko pominul
dôvod na ďalšie trvanie väzby a obvinený bol eskortovaný na Psychiatrickú kliniku Nemocnice sv.
Cyrila a Metoda na Antolskej 11 z dôvodu, že obvinený nie je trestne zodpovedný za trestný čin, pre
spáchanie ktorého je trestne stíhaný, nakoľko znalkyňa v predmetnom konaní konštatovala, že obvinený
v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania. Zároveň uviedla, že pobyt

obvineného je na slobode pre spoločnosť nebezpečný a navrhla nariadiť psychiatrické liečenie ústavnou
formou.

11. Z predložených dokladov súd ďalej zistil že, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. 4
Pv 31/23/1105-45 zo dňa 23.03.2023 bolo v trestnej veci obvineného A. B., t.j. žalobcu pre trestný

čin: zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ TZ podľa § 215 ods.
1 písm. a/ TP trestné stíhanie zastavené, pretože sa v konaní preukázalo, že obvinený nebol v čase
činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. V predmetom uznesení prokurátorka konštatovala, že zo
spisového materiálu je preukázané, že skutku uvedeného vo výroku predmetného uznesenia sa dopustil
obvinený.Zvykonanéhodokazovaniajenepochybnepreukázané,žekonanieobvinenéhonapĺňavšetky

obligatórneznakyobsiahnutévskutkovejpodstatezločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§
208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a preto bolo konanie zastavené.12. Z predložených listín má súd ďalej preukázané, že Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k.
46Nt/3/2024-54 zo dňa 05.02.2024 súd zmenil ochranné ústavné psychiatrické liečenie u žalovaného

na ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

13. Zo správy od A. K. M. zo psychiatrického odd. nemocnice v Rožňave zo dňa 16.12.2024 vyplýva,
že žalovaný na liečbu dochádza pravidelne, jeho stav je v dobrej remisii, nejaví známky agresivity ani
iných porúch správania. To či predstavuje nebezpečenstvo pre svoju bývalú manželku nevie posúdiť.

14. Z rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B5-22P/21/2023-390 zo dňa 19.09.2024 má súd
preukázané, že súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol, maloletý syn bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým synom v súdom upravenom čase.

15. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Podľa § 339 C.s.p., o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najme, aby sa

na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najme, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.

21. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh.
Z procesného hľadiska je takýto návrh prípustný v nadväznosti na reálne právne účinky neodkladného

opatrenia, teda od vykonateľnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené.

22. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie
§ 325 ods. 1 C.s.p.. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch,
a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo
pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá
sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia
môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna
situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia

exekúcie.

23. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia je najmä právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle,
že súdnym rozhodnutím bude jednoznačne konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.
Súd sa teda pri posudzovaní tejto otázky zaoberá striktne len tými skutkovými tvrdeniami navrhujúcej

sporovejstrany,ktorénastaliažpotom,akoboloneodkladnéopatrenienariadenéasúčasnepredstavujú
zmenu relevantných skutočností, z ktorých vyplývala potreba bezodkladnej úpravy pomerov.24. Uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. nevyhnutne predchádza posúdenie
toho, či skutočne došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

25. Ak to povaha uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia pripúšťa, napr. pri kumulovaní
viacerých povinností alebo pri dvoch alebo viacerých samostatných výrokoch, prichádza do úvahy aj
zrušenie neodkladného opatrenia sčasti.

26. Po zistení skutočností potrebných pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na zrušenie neodkladného

opatrenia súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia je z časti dôvodný.
Žalobca sa v súlade s petitom návrhu domáhal, aby súd zrušil neodkladné opatrenie, ktorým súd
uložil žalobcovi (pôvodne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v postavení žalovaného)
aby sa nepribližoval k žalovanej (pôvodne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v postavení
žalobkyne), na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na
účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní

a správnymi orgánmi a aby písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou úplne nekontaktoval
žalobkyňu, čo odôvodnil odpadnutím dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z vyššie
uvedených dôvodov súd skúmal, či bola naplnená dikcia ustanovenia § 334 C.s.p. a skutočne odpadli
dôvody, pre ktoré súd nariadil dané neodkladné opatrenie. Náležitým oboznámením sa s návrhom
žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia, pripojených dôkazných listín, s vyjadrením žalovanej a

pripojeným spisovým materiálom, dospel súd k záveru, že uvedené dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenienariadené,včastikomunikáciesožalovanou(písomne,telefonickyaelektronicky)pominuli.Vo
zvyšnejčastisúddospelkzáveru,žedôvodyprektoréboloneodkladnéopatrenienariadenépretrvávajú.

27. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.12.2024 vyplýva, že žalovaná výslovne súhlasila so

zrušením zákazu komunikácie. Zároveň je nesporné, že žalobca a žalovaná zastupujú a spravujú
majetok ich maloletého syna ako aj, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým synom
v súdom upravenom čase, čo si objektívne vyžaduje aspoň minimálnu formu komunikácie so žalovanou
ako matkou dieťaťa. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že zachovanie zákazu komunikácie
by predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalobcu, keďže by mu znemožňovalo riadne plniť si

rodičovské povinnosti. Súčasne súd konštatuje, že žalovaná sama nepovažuje pokračovanie zákazu
komunikácie za potrebné, a teda, že dôvody pre ktoré bol tento zákaz žalobcovi uložený pominuli.

28. Vo zvyšnej časti súd konštatuje, že hlavným dôvodom, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie
neriadené, bola nepochybne skutočnosť, že súd mal z tvrdení žalovanej za osvedčené, že jej duševná

alebo telesná integrita môže byť konaním žalobcu ohrozená. Tento dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa názoru súdu neodpadol zastavením trestného stíhania z dôvodu, že obvinený nebol
v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, keď ešte aj samotná prokurátorka v uznesení,
ktorým predmetné konanie zastavila konštatovala, že zo spisového materiálu je preukázané, že skutku
uvedeného vo výroku predmetného uznesenia sa dopustil obvinený a z vykonaného dokazovania

je nepochybne preukázané, že konanie obvineného napĺňa všetky obligatórne znaky obsiahnuté
v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V tejto súvislosti zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že nie každé protiprávne a prípadne aj násilné správanie sa osoby
predstavujúcej riziko musí mať povahu trestného činu, čo však neznamená, že ohrozená osoba nemá
právo na ochranu pred akýmkoľvek protiprávnym narušovaním jej osobnej integrity. Navyše úprava

pomerov strán neodkladným opatrením nie je viazaná na dosiahnutie účelu trestného konania, ale
umožňuje navodenie v zásade trvalého režimu chrániaceho ohrozenú osobu. Samotné zastavenie
trestného konania pre nepríčetnosť, ani zmena ústavnej liečby na ambulantnú, ešte nepreukazujú, že
riziko ohrozenia telesnej integrity žalovanej žalobcom je vylúčené. Vzhľadom na doterajšie okolnosti
prípadu, povahu predchádzajúceho konania o nariadení neodkladného opatrenia a subjektívny pocit

ohrozenia žalovanej, ktorý nemožno považovať za zjavne neodôvodnený, má súd za to, že účel
neodkladného opatrenia v rozsahu zákazu priblíženia stále trvá.

29. Súd nad rámec dodáva, že nepripojil spis Mestského súdu Bratislava II sp.zn. B5-22P/21/2023,
ako navrholal žalobca, keďže spis ako taký nie je listinným dôkazom, pričom žalobcovi nič nebránilo

do uvedeného spisu nahliadnuť a predložiť z neho listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd nie
je oprávnený ani povinný zo spisov vyberať listinné dôkazy na podporu skutkových tvrdení tej-ktorej
strany,keďžebytýmdošloknarušeniurovnostizbraní.Napriekuvedenémusúdvyzvalžalobcučitrvánapripojení predmetného spisu, prípadne, nech špecifikuje konkrétne listiny tvoriace obsah spisu. Žalobca
na výzvu súdu nereagoval.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom konaní mal žalobca úspech len

čiastočný, keďže súd jeho návrhu vyhovel len v časti týkajúcej sa zrušenia zákazu komunikácie so
žalovanou, zatiaľ čo v časti, v ktorej sa domáhal zrušenia zákazu priblíženia, bol jeho návrh zamietnutý.
Naopak, žalovaná bola úspešná v tej časti, v ktorej sa zachovalo trvanie zákazu priblíženia. Súd
považoval úspech žalobcu a žalovanej za vyvážený, keďže každá zo strán bola úspešná v rovnakej
miere. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

-8- 11C/29/2024
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).