Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Cpr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625204335
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2625204335.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Lekocentrum s.r.o.,

IČO: 47 011 599, Štefánikova 721/26, Senica, proti žalovanému: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomE.XXXX/XX,F.,zastúpená:AdvokátskakanceláriaSIHELNIK&Partnerss.r.o.,sosídlomŠtúrova
11, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 24.04.2025, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 15.05.2025 domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou G. H.

ako konateľkou firmy Lekocentrum s.r.o. a odporkyňou A. B. C. D., ku ktorému malo dôjsť okamžitým
skončením pracovného pomeru dňa 21.1.2025 zo strany odporkyne, je neplatné.

2. Žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou bol uzatvorený pracovný
pomer na základe pracovnej zmluvy, s dohodnutým miestom výkonu práce v lekárni Centrum, pričom
výplatamzdymalaprebiehaťvýlučnevhotovosti.Dňa20.12.2024saodporkyňadostavilanapracovisko,
krátko po nástupe z neho odišla bez udania dôvodu. Navrhovateľka následne zistila, že ju odviezol jej

partner I. E., ktorý predtým fyzicky napadol ďalšiu zamestnankyňu priamo na pracovisku, bola privolaná
Polícia. V tejto veci bolo podané trestné oznámenie a vedené priestupkové konanie. Odporkyňa sa
následne nedostavila do práce a až dodatočne bolo navrhovateľke oznámené, že má práceneschopnosť
(PN) od 20.12.2024 do 3.1.2025, pričom o tejto skutočnosti navrhovateľka nebola vopred informovaná.
Neskôr bola PN predĺžená až do konca januára 2025. Navrhovateľka mala mzdu pripravenú k výplate
v hotovosti v súlade so zmluvou.
Odporkyňa však namiesto prevzatia výplaty zaslala prostredníctvom aplikácie whatsApp číslo

bankového (zrejme účtu -pozn. súdu), s požiadavkou na zaslanie mzdy. Výzvy na osobné prevzatie
mzdy boli zasielané najprv na adresu trvalého bydliska (C.), neskôr aj na adresu miesta jej výskytu (E.
XX, F.), kde na schránke mala rôzne vlastné mená a taktiež používala rôzne tituly. Odporkyňa uvádza,
že dňa 24.1.2025 podala okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu nevyplatenia mzdy. Táto výpoveď však nikdy nebola navrhovateľke doručená a pošta ju
vrátila ako nedoručenú. Navrhovateľka nemala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, reagovať na ňu,
ani posúdiť jej dôvodnosť. Dozvedeli sa to, až z výzvy Úradu Práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

Odporkyňa bola v predmetnej lekárni uvedená aj ako odborný zástupca (garant) podľa zákona o liekoch.
Navrhovateľkaodporkyňuztejtopozícieneodhlásila,keďžebolavpresvedčení,žepracovnýpomerstále
trvá a nedošlo k jeho právoplatnému skončeniu, nakoľko si nesplnila svoje povinnosti ako aj hlásenia
na príslušné orgány a ďalšie veci spojené s chodom lekárne. V apríli 2025 odporkyňa podala podnet napríslušný VÚC Trnava odbor farmácia, že navrhovateľka ju má neoprávnene uvedenú ako odborného
garanta, hoci podľa jej názoru pracovný pomer skončil už v januári 2025. Navrhovateľke v dôsledku
tohto podnetu aktuálne hrozí pokuta až do výšky 33.000,- EUR, ak bude spätne uznané, že pracovný

pomer platne skončil dňom 21.1.2025.
Z dôvodu právnej neistoty a možných vážnych následkov sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Zároveň už iniciovala kroky na zmenu odborného garanta v súlade s
príslušnými predpismi. Ako dôkazy predložila: pracovná zmluva, výzvy na prevzatie mzdy, potvrdenie
o nedoručení zásielky s výpoveďou, PN odporkyne, záznam o incidente z 20.12.2024, korešpondencia

s úradom o odbornom garantovi, návrh na zmenu odborného garanta.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.06.2025 navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania
prekluzívnej lehoty. Uviedla, že dňa 24.01.2025 odoslala žalobcovi listinu „Okamžité skončenie
pracovnéhopomeruzostranyzamestnancapodľa§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce",vktorejuviedla,
že okamžite končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca si tento list od žalovanej

neprevzal a zásielka sa vrátil ako neprevzatá v odbernej lehote. Zásielka sa žalovanej vrátila dňa
18.02.2025.
S poukazom na ust. § 38 ods. 3,4 Zákonníka práce uviedla, že žaloba bola podaná dňa 24.04.2025, a
to na nepríslušnom súde. Žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty. Už len táto
skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Zároveň platí, že žalobca nikdy neoznámil žalovanej, že

trvá na tom, aby žalovaná naďalej pracovala. Žalobca v podanej žalobe výslovne potvrdil, že žalovanej,
ako zamestnancovi nevyplatil mzdu, pričom žiadala výslovne o vyplatenie mzdy na bankový účet a
zaslala žalobcovi aj číslo účtu. Žalobca už v minulosti vyplácal žalovanej mzdu aj na bankový účet.
Žalovaná bola práceneschopná a potrebovala, aby jej bola mzda zaslaná na bankový účet.
Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca – žalovanej bol preto

jednoznačne daný. Z podanej žaloby vyplýva, že dôvodom na jej podanie bolo to, že žalobcovi, hrozí
ujma v podobe pokuty za neoznámenie, že už nie je odborným garantom v Lekárni CENTRUM,
Štefánikova 726/2, Senica. Žalovaná uvádza, že vykonať toto oznámenie bolo povinnosťou žalobcu,
o ktorej ju poučila aj advokátka J. K. G.. Táto argumentácia nemôže mať za následok neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaná poukazuje na to, že žalobca neurobil oznámenie

o tom, že trvá na tom, aby žalovaná naďalej vykonávala prácu. Súčasťou predložených príloh žaloby je
aj „Výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce", žalobca
nemal ďalej záujem, aby pre neho žalovaná vykonávala prácu. S poukazom na uvedené žiada žalobu
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Ako dôkazy predložila: Okamžité skončenie
pracovného pomeru spolu s doručenkou a podacím lístkom, Oznámenie PN, Žiadosť o vyplatenie mzdy

na bankový účet, podací lístok, mailovú komunikáciu.

4. Žalobca v replike (č.l. 77) uviedol, že zamestnankyňa neoznámila zamestnávateľovi vznik dočasnej
PN v zákonnej lehote podľa § 144 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. najneskôr do 3 dní od jej
vzniku. Podklady o práceneschopnosti boli doručené oneskorene, až dňa 31.12.2024, prostredníctvom

korešpondenčnej schránky. Konateľka firmy bola nútená zabezpečiť výkon odbornej činnosti v lekárni
bez potvrdenia o neprítomnosti zodpovedného farmaceuta. Na výzvy zo strany konateľov telefonicky
ohľadom zabezpečenia pohotovostnej lekárenskej služby dňa 25. 12. 2024 nebolo možné reagovať
bez informácie o jej dôvode neprítomnosti. Žalovaná nereagovala na výzvy konateľky, a to ani po
opakovanom telefonickom a písomnom kontaktovaní. Žalovaná zároveň nesprávne uviedla číslo účtu,

kam jej mala byť vyplácaná mzda. Od roku 2014 do 01.05.2020 bolo iné číslo účtu zadané firme na
vyplácanie mzdy a potom dodatkom to chcela mať v hotovosti. Zamestnávateľ nemá možnosť overiť
vlastníctvobankovéhoúčtuzamestnanca,čomôževiesťksporomoriadnesplneniemzdovejpovinnosti.
Na základe informácie z Úradu práce Bratislava sa dozvedeli, že zamestnankyňa zaslala výpoveď,
ktorá však nebola doručená firme Lekocentrum, ani na adresu sídla spoločnosti, ani do sídla

prevádzky lekárne. Nie je pravda, že jej nebola včas vyplácaná mzda, nakoľko dňa 20.12.2024 si
mala prevziať mzdu, ale bezdôvodne utiekla z práce, ako to vyplýva z policajného záznamu, kde jej
terajší spolubývajúci I. E. rozkázal opustiť pracovisko. Žalovaná si zároveň nesplnila viaceré odborné
povinnosti: nepodala mesačné hlásenie a uzávierku k omamným a psychotropným látkam, doposiaľ
nedostali ani ukončenie, ktoré podala na ŠUKL,VÚC a Ministerstvo zdravotníctva. Nepodala hlásenie

o drogových prekurzoroch za rok 2024, ako jej to ukladá § 3 zákona č. 362/2011 Z.z. (o liekoch a
zdravotníckych pomôckach). Nebola vykonaná inventúra v lekárni napriek opakovanej výzve zo strany
zamestnávateľa. Všetky uvedené skutočnosti vedú k záveru, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny zo strany zamestnankyne. V rokoch 2024 zistili, že si neplní ani povinnosť registrácie navýkon zodpovedného odborného zástupcu. Zamestnávateľ má za to, že výpoveď je nedoručená, obsah
výpovede ani deň, ku ktorému dňu je skončená sa nedozvedel, obsah listu nemali k nahliadnutiu.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 01.10.2025 (č.l. 103) uviedla, že oznámenie o PN bolo zamestnávateľovi
doručené bez zbytočného odkladu dňa 20. 12. 2024 prostredníctvom korešpondenčnej schránky.
Oznámenie žalovaná odoslala ihneď, ako jej to zdravotný stav a prevádzkové obmedzenia Slovenskej
pošty (predvianočné obdobie) umožnili.
Žalobca bol informovaný o zmene trvalého bydliska (predaj nehnuteľnosti prebehol v 05/2024,

sťahovanie v 09/2024). Túto skutočnosť vie žalovaná doložiť fotodokumentáciou zverejnenou samotnou
bývalou zamestnávateľkou- žalobcom na sociálnych sieťach. Všetky zásielky zasielané na starú adresu
nebolo možné doručiť. Žalovaná mala riadne uhradenú službu Doposielanie pošty Slovenskej pošty zo
starej adresy (C.) na novú adresu (F.). Napriek tomu žalovanej zásielky od žalobcu, neboli doposlané.
Ako zamestnanec žalovaná nie je zodpovedná za personálne otázky a fluktuáciu zamestnancov u
zamestnávateľa žalobcu. Má zákonné právo na čerpanie PN a bolo výlučne povinnosťou žalobcu

zabezpečiť chod prevádzky a dostatočný počet farmaceutov. Mzda za mesiac október 2024 bola riadne
poukázaná žalobcom na žalovanej uvedené bankové spojenie, je preto nepochybné, že žalobca poznal
identitu majiteľa účtu -žalovanej. Žalovaná bola u žalobcu zamestnaná viac ako 11 rokov. Je preto
nevierohodné tvrdiť, že si dlhodobo neplnila povinnosti. V lekárenskom sektore je štandardnou praxou,
že poplatok Slovenskej lekárnickej komore za zodpovedného farmaceuta hradí majiteľ lekárne. Toto bolo

dlhodobo zaužívané aj v prípade žalobcu. Žaloba nemá základ v pracovných výsledkoch, ale vyplýva
zo subjektívnej nevraživosti bývalej zamestnávateľky voči žalovanej. S vyjadrením doložila potvrdenie
o doposielaní pošty, doklad o úhrade mzdy na účet.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa

19.11.2025. Vec prejednal a rozhodol v prítomnosti oboch strán sporu. Súd sa pre účely rozhodnutia
vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do spisu žalobcom a to: žaloba
zo dňa 24.04.2025, vyjadrenia žalovanej, replika žalobcu, výzvy na prevzatie mzdy, pracovná
zmluva zo dňa 24.02.2013,výzvy na prevzatie mzdy, potvrdenie o nedoručení zásielky s výpoveďou,
práceneschopnosť odporkyne, Okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s doručenkou a podacím

lístkom, Oznámenie PN, Žiadosť o vyplatenie mzdy na bankový účet a podací lístok, mailová
komunikácia, potvrdenie o doposielaní pošty, doklad o úhrade mzdy na účet a íné, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

7.Dňa24.02.2013došlokuzatvoreniupracovnejzmluvy medzistranamisporu,žalovanásazamestnala

v spoločnosti žalobcu ako odborný zástupca vo verejnej lekárni s dohodnutým dňom nástupu do
práce dňa 23.02.2013. Žalobca ako zamestnávateľ sa až prostredníctvom výzvy ÚPSVR dozvedel, že
jeho zamestnankyňa ukončila pracovný pomer, namieta, že mu nebolo nič doručené. Žalovaná dňa
24.01.2025 odoslala žalobcovi listinu „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca
podľa §69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce", v ktorej uviedla, že okamžite končí pracovný pomer z

dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca si tento list od žalovanej neprevzal a zásielka sa vrátila žalovanej
dňa 18.02.2025 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca namieta platnosť skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnanca, nakoľko mu listina so skončením pracovného pomeru nebola doručená.
Spornou skutočnosťou je tak platnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, žaloba
podaná žalobcom znie na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Súdu doručil vyjadrenie
dňa zo dňa 17.11.2025, ktoré obsahuje práva a povinnosti žalovanej ako garanta, ktoré mala
zabezpečiť, nesplnením povinností ohrozila chod lekárne. Žalovanú oslovili telefonicky, aby sa vrátila
naspäť do práce a dala veci do poriadku, bolo to v priebehu januára, keď dostali list ohľadne oznámenia

adresy,naktorejsanachádza–E.F..Potomužmalatelefónzablokovaný.Plánujúriešiťďalšiezáležitosti
súvisiace s ukončením pracovného pomeru. Žalovanej nebola vyplatená mzda za mesiace 11-12/2024,
sú ochotní to zaplatiť, čakali na súd, vyzývali ju, aby si prebrala hotovosť, nemali istotu, že č.ú., ktoré
uviedla, patrí jej, v zmluve má uvedené, že mzda sa vypláca v hotovosti. Žalovaná mala exekúcie,
žiadala, aby jej vyplácali mzdu v hotovosti. Návrhy na vykonanie dôkazov žalobca nemá.

9. Na pojednávaní zástupca žalovanej uviedol, že poukazuje na to, že došlo k zmeškaniu prekluzívnej
2-mesačnej lehoty na podanie žaloby a zároveň poukazuje aj na to, že zamestnávateľ neoznámil
zamestnancovi, že trvá na tom, aby u neho naďalej pracoval (§ 78 ods. 3 Zák. práce, a teda aj v prípade,že by bol pracovný pomer skončený neplatne, má sa za to, že pracovný pomer skončil dňom, kedy
sa mal skončiť podľa zaslaného okamžitého skončenia, čo je zrejmé aj priamo z listinných dôkazov,
ktoré predložil žalobca, keď mal pre žalovanú pripravenú výpoveď. Ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov

nemá. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že peniaze, ktoré boli žalovanej zasielané, neboli označené ako
výplata, k tomu predkladá detail účtu, z ktorého je zrejmého, že fin. prostriedkami zasielané na účet
žalovanej sú označené ako „výplata A. B.“ a tieto pochádzajú z účtu spol. Lekocentrum s.r.o., Žalovaná
mala jednu exekúciu, ktorú si vysporiadala, dispozičné právo k účtom svojich detí nemá. Žalovaná t.č.
pracuje od júla 2025. Výsluch žalovanej nevyžaduje.

10. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia
pracovného pomeru (ďalej len „Zákonník práce“),Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny
a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje
zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí

ich splatnosti,

Podľa § 70 Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia
v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia

ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie
dodatočne meniť.

Podľa § 77 veta prvá Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj

zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Podľa § 78 ods.3 b) veta prvá Zákonníka práce, Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne
a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ

so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný
pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 36 ZP, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch
uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 130a ods. 1 písm.

b),, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to strana sporu nenamietne.
Podľa R 40/1969: Ak sa žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením
nepodala včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol
právny úkon neplatný; platnosť rozviazania pracovného pomeru nemôže potom súd preskúmavať.

Podľa R 20/1987: Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže tak pracovník, ako aj organizácia
uplatniť podľa ustanovenia § 77 ZP najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť týmto rozviazaním.
Podľa R 75/1977: Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky
vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru, v lehote dvoch mesiacov (§ 77 ZP) musí podať na

súde žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazanie pracovného pomeru je neplatný. Ak takáto žaloba
nebola podaná, pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o
neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už otázkou platnostirozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou. Platí to aj v konaní o žalobe
na určenie, že pracovný pomer trvá.
Podľa Z III (s. 68): Lehota podľa ustanovenia § 77 ZP je lehotou prekluzívnou. Súčasne ide o lehotu

hmotnoprávnu (§ 36, ods. 1 ZP), to znamená, že účastník ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v
posledný deň tejto lehoty. Ak nárok neuplatní včas. t.j. aspoň v posledný deň lehoty podľa ustanovenia
§ 77 ZP, nárok zaniká a rozviazanie pracovného pomeru je účinné.

11. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom
žalovanej zo dňa 20.01.2025. Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnávateľ so
skončením pracovného pomeru nesúhlasí, musí neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatniť
na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť.
Účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú doručením druhej strane bez akejkoľvek
výpovednej doby.

12. Primárne sa súd zaoberal otázkou či bola podaná žaloba včas. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 20.01.2025 žalovaná zaslala poštou na adresu pracoviska zamestnávateľa v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce. Z predloženej doručenky na č.l.69 má súd preukázané,
že zásielka bola doručovaná doporučene ako list 2.triedy dňa 24.01.2025, adresát zásielky nebol

zastihnutý, zásielka nebola prevzatá ani v odbernej lehote, dátumom vrátenia zásielky je deň
18.02.2025. Žalobkyňa síce uvádzala, že poštu preberali a nevie, ako sa mohlo stať, že nedostali
„žltý lístok“, na preukázanie svojich tvrdení o tom, že by žalovaná riadne nedoručovala zásielku
s okamžitým skončením pracovného pomeru, nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania. Žalovaná
predložila súdu na nahliadnutie originál neprevzatej zásielky s okamžitým skončením pracovného

pomeru, rovnako tiež originál doručenky a podacieho listu, ktorých kópie sú súčasťou spisu. Súd tak
nemal dôvod spochybňovať riadne doručovanie uvedených listín. Okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo doručené žalobcovi tak fikciou – tzn. vrátením nedoručenej zásielky jej adresátovi, a to dňa
18.02.2025 a týmto dňom začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá uplynula dňa 18.04.2024. Tento deň bol posledným

dňom, kedy mala byť žaloba o neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručená na súd, pretože
ide zároveň o hmotnoprávnu lehotu. Nestačí podanie žaloby v uvedenej lehote na poštovú prepravu.
Keďže žaloba bola doručená na súd dňa 24.04.2025, čo preukazuje potvrdenie o prijatí žaloby na súd
a aj prezenčná pečiatka súdu, žalobca ju podal oneskorene po uplynutí lehoty podľa § 77 Zákonníka
práce. Zároveň, keďže v tomto prípade ide o prekluzívnu lehotu (§ 36 ZP), právo žalobcu na uplatnenie

určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo, a súd musel na túto skutočnosť
prihliadnuť z úradnej povinnosti aj bez námietky žalovaného. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol
ako oneskorene podanú.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo

veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.