Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7P/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201150.4

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, E. F. G., proti otcovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, D.,

adresa na doručovanie: F. A. C. XXX/XX, H., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu ohľadne osobnej starostlivosti a stretávania sa, ktorú rodičia
uzavreli dňa 08.10.2025 v tomto znení:

I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú

oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.

II. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX po dohode s matkou s tým, že
svoj záujem o stretnutie oznámi matke 48 hodín vopred a matka toto stretnutie potvrdí.

III. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,– eur mesačne
počnúc dňom 01.07.2025 k rukám matky vopred, ktoré je splatné do 10. dňa toho ktorého mesiaca.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2025 do 30.11.2025 vo výške 600,– eur je otec p o v i n n ý uhradiť
matke v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na súd dňa 04.07.2025 domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti,
zaviazal otca maloletého platením výživného vo výške 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletým

dieťaťa žiadala upraviť presne na určitý/pevný čas. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého spolu
začali žiť v roku 2018. Syn A. sa narodil v roku 2020 a počas ich vzťahu sa o neho spoločne starali
v jednej domácnosti. Vzťah medzi ňou a otcom maloletého sa výrazne zhoršil v roku 2023. V januári
2024 ich vzťah definitívne ukončila z dôvodu fyzického napadnutia zo strany otca maloletého. Od
tohto obdobia spolu nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého syna sa stará výlučne sama. Do
apríla 2025 jej otec maloletého prispieval na výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého formou

výživného, avšak od tohto mesiaca platby úplne prestali. Výživné pomáhalo pokrývať základné potreby
dieťaťa – stravu, oblečenie, materskú školu a zdravotné pomôcky (napr. okuliare). V roku 2024 maloletýprekonal zdravotné komplikácie, pre ktoré bol hospitalizovaný štyrikrát (v mesiacoch júl, august, október
aj november). V súčasnosti je jeho zdravotný stav stabilizovaný a pravidelne navštevuje materskú školu.
Otec dieťaťa pracuje v zahraničí a na každodennej starostlivosti o syna sa nepodieľa. Komunikácia

ohľadom výkonu jeho rodičovských práv a povinností, najmä dohodnutia času na styk s maloletým, je
často komplikovaná a neefektívna.

2.Matkamaloletéhodieťaťasasotcommaloletéhouzavrelirodičovskúdohoduostarostlivostiomaloleté
dieťa a stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom. Na výživnom sa nedohodli, pretože otec navrhoval

výživné v sume 200 eur z dôvodu, že spláca spoločné úvery ako aj pre svoje výdavky.

3. Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť, výšku výživného ponechal na rozhodnutie
súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to rodným listom maloletého, príjmami a výdavkami ako aj majetkom úvermi rodičov, a zistil
tento skutkový stav:

5. Matka na pojednávaní uviedla, že má iba jeden príjem z I. A. A. E., kde pracuje na dvojzmennú
prevádzku počas celého týždňa pri pracovnom čase do 19.00 hod., kedy so starostlivosťou o syna

jej pomáhajú dve plnoleté deti, ktoré sú zamestnané. Jej príjem závisí od počtu odpracovaných hodín
a príplatkov za sviatky. Jednorázovo mala vyplatený príspevok 800 eur. Maloletému synovi platí v škôlke
ZRPŠ 25,– eur, triedny fond každý mesiac 2,– eurá, za výlet v Košiciach uhradila 4,– eurá. Syn bol
od konca augusta konca septembra chorý a za lieky uhradila 40,– eur, dokonca navštívili aj krčné. Pri
nástupe do škôlky musela synovi zakúpiť papuče, hygienické potreby ako pasta, toaletný papier, mydlo,

kefka, a taktiež farbičky, skicár, spolu asi za 70,– eur. Na tieto výdavky jej otec dieťaťa v septembri prispel
sumou 100,– eur, na ošatenie 50 eur, a uhradil aj bežné výživné 100 eur, ktoré platí každý mesiac.
Naposledy kúpil otec synovi teplé spodky, aj keď požadovala termo prádlo, snehule a mlieko. Vetrovku,
ktorúžiadala,nekúpil.Synvjúlidostal20,–eurodpriateľkyotca.Inévýživnéodjúlanedostala.Na stravu
pre syna má bežné výdavky. Zakupuje mu klasické veci ako jogurty, donuty, sladkosti, ďalšie výdavky

má na hygienické potreby pre syna Matka na svoju osobu má bežné výdavky. Výdavok na televíziu
a internet hradí dcéra. Výživné požaduje od 1.7.2025 vo výške 250,– eur mesačne. Ak otec dieťaťa
nepracuje v zahraničí, vždy má na Slovensku nejakú prácu. Opakovane si zakupuje autá. Za obdobie
6 rokov kedy spolu žili bolo to si 30 áut. Počas spoločného bývania investoval do rekonštrukcie domu
financie, ktoré zarobil v zahraničí. Otec si úvery bral na kúpu áut. Inkaso neplatil. Nakupoval stravu, a

podieľal sa na výdavku na kotly do domácnosti, a kúpe paletiek na zimu.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že podľa neho matka má viac ako jedno zamestnanie. On pracuje
v Holandsku na nepravidelných turnusoch. V Júly a august nepracuje v Holandsku, na Slovensku má
fušky. Pracuje v stavebníctve. Má úver, ktorý si zobral na byt v D., kde teraz býva. Na kúpu tohto bytu mu

syn požičal 24.000,– eur a aby mu ich nemusel vrátiť, dohodol sa so synom a s bývalou manželkou, že
spoločný byt prepísal na svoju bývalú manželku a v rámci vyporiadania majetku s bývalou manželkou sa
dohodli, že mu dá sumu 50.000,– eur s tým, že on synovi dlhoval sumu 24.000,– eur. V domácnosti býva
sám, kde platí nájom a energie. Ďalší výdavok má na telefón a internet, televíziu. Ďalší úver si zobral na
kúpu auta Audi a musel doňho ešte investovať sumu 5.534,75 eur dňa 30.05.2025, a 02.09.2025 sumu

1.006,90 eur. Predošlé auto predal za 3.000,– eur dva roky dozadu. Aj keď je zapísaný ako vlastník
aj vozidla Octavia, je to auto syna a na neho je vedené pre nižšiu poistku. Aj v minulosti mal takto na
seba vedené synove autá. Ďalší úver má z roku 2022 na sumu 15.000,– eur na nákup materiálu do
domácnosti, kde bývali spolu s matkou syna A. ( okná, zámková dlažba, podlaha, materiál na steny
a stropy), kde má zostatok úveru 6.278,09 eur pri mesačnej splátke 289,08 eur s konečnou splatnosťou

15.10.2027. Do spoločnej domácnosti na zimu zakupovali paletky a to3 tóny za cenu cca 1100,– eur
a na zimu potrebovali 8-9 tón. Na svoju osobu nemá žiadne výdavky, pretože niekedy mu nevychádza.
Na staršieho syna platí výživné 150 eur mesačne. Výživné uhrádza ako to uviedla matka. Cez leto syn
bol u neho tri dni, neprespáva uňho. Keď je doma, syna si berie na dva – tri hodiny. Pravidelne syna
kontaktuje. K výdavkom zo živnosti uviedol, že účtovníčke C. C. uhrádza 100 eur. J. G. prefakturováva

sumy, za práce, ktoré mu vykonal práce. Na mesiac mu vychádza minimálna mzda. Faktúry za práce
účtuje osobe K. L.. Pri príležitosti narodenín synovi kúpil drahšie autíčko, ako aj motorku. V júly dal
synovi do ruky 50,– eur zmrzlinu, s tým, aby ich dal matke a od jeho priateľky do stal v júli 20,– eur.
Aj inokedy mal matke dieťaťa dať financie.7. Obaja rodiča zhodne uviedli, že sa dohodnú bez rozhodnutia súdu ako matka bude informovať otca
o dieťati.

8. Podľa evidencie lustrácie obyvateľov rodičmi mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sú C. B., nar. XX.XX.XXXX
a C. D., nar. XX.XX.XXXX.

9. Podľa Sociálnej poisťovni matka je zamestnaná v I. A. A. M.. Poberá daňový bonus na dieťa 100,–

eur a v roku 2025 mala tento príjem: január 1.410,15 eur, február 861,70 eur, marec 1.007,55 eur, apríl
975,20 eur, máj 1.543,09 eur, jún 970,82 eur a júl 1001,95 eur.

10. Otec je vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba.

11. Podľa daňového priznania za rok 2024 spolu príjmy otca predstavovali sumu 48.589,– eur, výdavky

42.202,54 eur, a základ dane mal 6.386,46 eur. Záväzky na konci zdaňovacieho obdobia mal 440,74 eur.

12. Podľa výpisu z účtu matky vyplýva, že hradí poplatok materskej škôlke 40,– eur ako strava a školné
17,– eur. Matka doplnila, že poplatok za stravu je každý mesiac cca 40-45 eur, a zvýšil poplatok za
škôlku na 19,– eur.

13. Podľa platieb SIPO matka v mesiaci máj uhradila sumu 143,14 eur, jún sumu 106,14 eur, júl sumu
81,31 eur a august sumu 131,92 eur.

14. Z úverovej zmluvy podpísanej medzi Všeobecnou úverovou bankou a C. B. dňa 13.03.2024 vyplýva,

že bol otcovi poskytnutý úver vo výške 30.000,– eur s dátumom poslednej splátky 20.09.20239 pri výške
mesačnej splátky 230,89 eur.

15. Z upomienky vystavenej SPP na meno C. B. zo dňa 07.08.2025 vyplýva dlh vo výške 145,43 eur
s dátumom splatnosti 01.07.2025.

16. Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/333/2015 zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že C. B. bol
zaviazaný prispievať na výživu mal. C. B. sumu 150,– eur mesačne.

17.Podľaprehľadupobytovnaúčteotcavyplýva,žeuhrádzamesačneplatbynaúver289,08eur,úhradu

Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti v sume 20,– eur mesačne, Východoslovenskej energetike
suma mesačne 31,30 eur, ďalej uhrádza mesačne sumu 28,87 eur pre Slovak Telekom, a. s., pre
Slovenský plynárensky priemysel mesačne 67,– eur.

18. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Home Credit Slovakia, a. s. a osobou C. B. zo dňa 11.12.2024

vyplýva, že otec mal byť poskytnutý úver vo výške 10.200,– eur na nákup osobného motorového vozidla
Audi A6, ktorý má splácať mesačnou splátkou vo výške 229,69 eur s dátumom poslednej splátky
07.12.2030.

19. Z prehľadu príjmov a výdavkov za obdobie január až september 2025 spolu s výpisom u účtu

a predložených faktúr vyplýva, že otec spolu mal príjmy 47.554 eur, výdavky 55.110,27 eur. N. J. C. J.
A. K. L. O. J. A. A. spolu na sumu 32.828,– eur a ďalší príjem mal osobný vklad 15.200 eur + príjem
od O2 72 eur. Výdavky mal tieto: C. C. 110 eur, J. G. 8.990, eur, pre sociálnu poisťovňu bola 2.128,10
eur, pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu 955,80 eur, na transakčnú daň 1,19 eur, na pracovné cesty
6.975, eur, daň 111 eur, na osobnú spotrebu 29.000 eur, a výdavky pre O2 spoločnosť suma 297,53

eur a za opravu auta spolu 6.541,65 eur.

20. Podľa prehľadu vlastníctva a držby motorových vozidiel evidovaných na meno otca C. B. je od
03.09.2012 evidované vozidlo Škoda Octavia, od 29.05.2013 Škoda Octavia, od 21.01.2016 Škoda
Octavia, od 08.02.2017 Honda CRV, od 10.10.2018 Škoda Fabia Combi, od 23.08.2021 Škoda Octavia,

od 19.01.22 Škoda Octavia, od 09.02.22 Audi A6, od 09.06.2022 ďalšie Audi A6, od 09.11.22 Škoda
Superb, od 10.11.2022 Škoda Octavia, od 09.12.2022 Audi Q7, od 12.03.2012 Škoda Octavia, od
24.11.2022 Škoda Superb, od 02.11.2023 Audi 4F.Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so

spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 a 4 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí,
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods.
4 zákona o rodine).

V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa§63ods.2zákonaorodine,u rodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

V zmysle § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V zmysle § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, a
preto bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k dieťaťu.

V konaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom, ktorú súd
schválil, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa, pretože bolo preukázané, že matka sa o dieťa stará,
otec pracuje na turnusy v zahraničí, preto bolo správne dieťa zveriť do starostlivosti matky. Naďalej podľa
zákona o rodine obaja rodičia, aj keď sa dieťa zveruje do starostlivosti jedného rodiča, dieťa zastupujú,

spravujú jeho majetok. Z dôvodu, že otec pracuje turnusy, nevie kedy bude doma, je v záujme dieťaťa
aj dohoda na stretávaní sa, aby sa pestoval vzťah medzi otcom a synom, a to tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s mal. A. po dohode s matkou s tým, že svoj záujem o stretnutie oznámi matke 48 hodín
vopred a matka toto stretnutie potvrdí.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných

plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a

prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o
vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť

ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
Na výživnom sa rodičia nevedeli dohodnúť, preto súd určil výšku výživného.Ohľadne výživného rodičia vedeli dohodnúť, súd preto musel rozhodnúť. Pri určení výživného platí, že
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Dieťa je zverené do starostlivosti matky, preto bolo potrebné určiť výživné zo strany otca. V konaní bolo
preukázané, že otec dieťaťa je živnostník, nemá pravidelný mesačný príjem, preto súd zisťoval, aké má

príjmy a výdavky, a či všetky výdavky majú prednosť pred výživným. Otec za obdobie 9 mesiacov roka
2025, ako predložil svoj prehľad, pričom za mesiac október si účtoval iba pracovnú cestu, bez príjmu,
preto súd musel vychádzať z 9 mesiacov, mal spolu príjem vo výške 47.554 eur. Okrem tohto príjmu
má príjem v lete aj z brigád, kedy je na Slovensku, ktorý neeviduje v účtovníctve. Za toto obdobie si
účtuje výdavky spolu vo výške 55.110,27 eur. Ako dôvodné súd uznal výdavok na služby pri výkone

svojej činnosti a to služby 9.100 eur / ekonómka, oprava auta, prefaktúrovaná služba, poplatky banky,
odvod do Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, transakčná daň, daň z príjmu, pracovné cesty, a pre
O2/ spolu v sume 26.110,27 eur. Výdavok na osobnú spotrebu, ktorý podľa výpisu z účtu otec aj vyberá,
nie je výdavok, ale je to jeho príjem po odpočítaní výdavkov, ktoré si účtuje k živnosti. V priemere na
jeden mesiac príjem otca predstavuje sumu 2.901,14 eur. Pre naplnenie klauzuly, aby životná úroveň

dieťaťa bola rovnaká ako životná úrovne rodiča, je vyhotovená metodika Ministerstvom spravodlivosti
pre určenie výživného, ktorá odporúča pre otca, ak má vyživovacie povinnosti k dvom deťom, pre dieťa
do veku 5 rokov platiť výživné vo výške 12 % z príjmu. Pri určení sumy 12 % z priemerného príjmu
2.901,14 eur je určená vyššia suma výživného ako požaduje matka 250,– eur. Výška výživného má však
zodpovedať potrebám dieťaťa. Potreby dieťaťa matka špecifikovala nasledovne: na strava v škôlke

45,– eur, škôlka 19,– eur, mesačný fond 2,– eurá, t. j. spolu 66,– eur. Ďalej súd musel zohľadniť výdavok
na dieťa v domácnosti. Podiel na jednu osobu v domácnosti matky, kde žijú 4 osoby pri inkase 140,14
eur je suma 35,– eur. V tejto sume nie je započítaný výdavok aj na kúrenie. Sám otec tu prezentoval, že
na zimu je potrebných 8-9 ton paletiek. Ak by len súd započítal výdavok 10,– eur na mesiac na kúrenie,
syn potrebuje ešte stravu, hygienické potreby. Taktiež má výdavok aj na televíziu, potrebuje hračky,

ošatenie, obuv, vybavenie do domácnosti, napr. posteľ, posteľné prádlo ako aj na voľnočasové aktivity
či už plávanie, alebo iné podľa sezóny, výlet v škôlke. Nepravidelné výdavky má na lieky. Ak je príjem
rodiča vyšší, dieťa si môže dovoliť vyššie nároky na svoje potreby.

Pri určení výživného je potrebné zohľadniť aj to, ktorý z rodičov sa v akom rozsahu podieľa na osobnej

starostlivosti o dieťa, čo je jedna z foriem platenia výživného. Vo väčšom rozsahu starostlivosť dieťaťu
poskytuje matka / ranné vsávanie, príprava do škôlky, starostlivosť počas choroby, starostlivosť počas
dňa až po nočný spánok/. Preto súd má za to, že výdavky nie je možné rozdeliť na polovicu.

Pri zohľadní potrieb dieťaťa a príjmu otca, súd má zato, že je dôvodná výška výživného 250,– eur a

otec si naďalej bude môcť hradiť svoje výdavky a to aj na domácnosť, úvery, auto. Výživné bolo priznané
od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka podala návrh na súd, teda od 1.7.2025, kedy rodičia spolu
nežili. Námietka voči matke dieťaťa pre nejaké pohľadávky počas spoločného bývania nemohla byť
zohľadnená, nakoľko to vylúčuje zákon o rodine ( § .

Za obdobie od 1.7.2025 do 30.11.2025 otec mal uhradiť sumu 1.250 eur. Do dlžného výživného súd
započítal otcovi sumu 650 eur / každý mesiac po 100 eur plus v mesiaci september naviac suma
150 eur/. Na týchto úhradách sa rodičia zhodli. Iné sumy otec nepreukázal, ostali len v rovine tvrdenia.
Predmetom dokazovania úhrad výživného bolo len obdobie, od kedy súd priznal výživné, teda od
1.7.2025. Preto dlžné výživné za obdobie od 01.07.2025 do 30.11.2025 vo výške 600,– eur je otec

povinný uhradiť matke v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec vedel, že je podaný návrh
na súde, a preto súd má zato, že mal vedomosť, že dôjde aj k zročnosti dlžného výživného, a mal
dostatočný príjem na jeho úhradu.57. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozsudku matka a otec nemôžu podať odvolanie.

Voči ostatným výrokom odvolanie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo návrhom na výkon
rozhodnutia podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995
Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.