Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 15Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5024200006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., zastúpený opatrovníkom: Mesto Bytča,
Námestie SR 1/1, 014 01 Bytča, IČO: 00 321 192, právne zastúpený: JUDr. Simona Skybová, advokátka,
so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, IČO: 56 332 718, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 751 116 8456 0 zo dňa 27.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 751 116 8456 0 zo dňa 27.10.2023 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 751 116 8456 0 – I. zo dňa 24. marca 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie I.“) prvostupňový správny orgán rozhodol, že podľa § 37 ods. 3 písm. b)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. priznal žalobcovi od
12.10.2008 čiastočný invalidný dôchodok v sume 2291 Sk mesačne a to vrátane úpravy podľa zákona
č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia podľa zákona č. 222/2003 Z. z. a § 82
zákona č. 461/2003 Z. z.. Súčasne prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím rozhodol, že
od 1. januára 2009 patrí žalobcovi podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
659/2007 Z. z. invalidný dôchodok v sume 76,10 EUR, ktorý mu následne valorizoval podľa § 82 zákona
o sociálnom poistení a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky a to od 01.01.2009 na sumu 81,40 EUR mesačne, od 01.01.2010 na sumu 83,90
EUR mesačne a od 01.01.2011 na sumu 85,50 EUR mesačne.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia I. správny orgán uviedol, že rozsudkom Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2020 zo dňa 08.06.2022 bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. 751 116 8456 0
zo dňa 09.05.2019 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 751 116 8456 0 zo dňa 24.02.2020
a vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že nárok

na čiastočný invalidný dôchodok žalobcovi vznikol podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
v z.n.p. dňom 16.11.1993. Dôchodok mu bol priznaný podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od
12.10.2008, t. j. najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Čiastočný invalidný dôchodok
bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z fiktívneho priemerného mesačného zárobku,ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2000 Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 42 rokov
(v III. pracovnej kategórii). Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa § 259 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý

vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Ďalej uviedol,
ako čiastočný invalidný dôchodok zvýšil v zmysle § 2 zákona č. 306/2002 Z. z. a podľa § 1 zákona č.
222/2003 Z. z. a následne valorizoval podľa § 82 zákona o sociálnom poistení, až na sumu 2291 Sk.
Následne prvostupňový správny orgán uviedol, že od 1. januára 2009 patrí žalobcovi podľa § 293ar ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z. čiastočný invalidný dôchodok v sume 76,10

EUR a uviedol spôsob jeho valorizácie postupne až na sumu 85,50 EUR mesačne. V závere už len
skonštatoval, že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2020 z 08.06.2022.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 751 116 8456 0 – II. zo dňa 24. marca 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie II.“) prvostupňový správny orgán rozhodol, že podľa § 263a ods. 5 a § 112
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. má žalobca od 1.

januára 2011 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume
89,10 EUR mesačne, súčasne od 1. januára 2011 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona
účinného do 31. decembra 2003.

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia II. správny orgán uviedol, že ak sú splnené podmienky

nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a podmienky
nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa iba
jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia a dňom úpravy výplaty dôchodkov zaniká nárok
na dôchodok, ktorého suma je nižšia. Keďže k 01.01.2011 suma invalidného dôchodku podľa zákona
účinného do 31.12.2003 je 85,50 EUR mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného

od 01.01.2004 je 89,10 EUR mesačne, prvostupňový správny orgán rozhodol v zmysle výrokovej časti.

5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 751 116 8456 0 zo dňa 24. apríla 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie III.“) prvostupňový správny orgán rozhodol, že podľa § 73, § 112, § 293dq, §
293dr a § 263a zákona o sociálnom poistení a podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa čl. 57

nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 žalobcovi od 23. júna 2017 zvýšil čiastočný
invalidný dôchodok na sumu 128,40 EUR mesačne. Konštatoval, že čiastočný invalidný dôchodok sa
v zmysle zákona o sociálnom poistení považuje za invalidný dôchodok a je v ňom zahrnutá aj úprava
podľazákonač.306/2002Z.z.vznenízákonač.639/2002Z.z.,zvýšeniepodľazákonač.222/2003Z.z.
a zvýšenie podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení. Súčasne uvedeným rozhodnutím

prvostupňový správny orgán žalobcovi tento invalidný dôchodok zvýšil podľa príslušných ustanovení
zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 na sumu 132,50 EUR mesačne, od 01.01.2019 na sumu
136,70 EUR mesačne, od 01.01.2020 na sumu 141,00 EUR mesačne, od 01.01.2021 na sumu 145,40
EUR mesačne a od 01.01.2022 na sumu 147,30 EUR mesačne.

6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia III. správny orgán uviedol, že žalobca bol uznaný za
čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 23. júna 2017 na základe
posudkuposudkovéholekárasociálnehopoisteniazdôvodu,žepredlhodobonepriaznivýzdravotnýstav
jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania
u zdravých občanov a poukázal na pripojený odborný posudok o invalidite zo dňa 01.03.2023. Uviedol,

že potrebná doba poistenia na vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28
rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom čiastočnej invalidity,
pričom pred týmto dátumom žalobca získal 2787 dní, t. j. 7 rokov a 232 dní, doby zamestnania, čím splnil
zákonom stanovenú podmienku. Čiastočný invalidný dôchodok bol žalobcovi vypočítaný z priemerného
mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2012, 2013, 2015, 2009, 2007, vo výške

207,09 EUR, ktorý po úprave podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. predstavoval sumu 122,51
EUR mesačne. Celková započítaná doba zamestnania aj s pripočítaným obdobím podľa § 30 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. je 37 rokov a 317 dní. Započítaná doba zamestnania rozhodná na určenie sumy
dôchodku je 35 rokov, všetky v III. pracovnej kategórii. Čiastočný invalidný dôchodok bol vypočítaný na
36,80 EUR mesačne a bol upravený podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z.

a zvýšený podľa zákona č. 222/2003 Z. z. ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.
z. na sumu 109,20 EUR mesačne.7. Invalidný dôchodok bol opätovne posúdený z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a keďže tento pokles u žalobcu od 23.06.2017 je 60 % (oproti pôvodným 50
%), zvýšila sa aj suma invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán uviedol, že zdravotný

stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej a jeho výsledok je uvedený
v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.03.2023. Ďalej uviedol, že nárok
na invalidný dôchodok vznikol 01.01.2011 a že spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového
bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol žalobcovi podrobne
vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. 751 116 8456 0 zo dňa 18.11.2011. Hodnota

priemerného osobného mzdového bodu je 0,4850. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu
s pripočítaným obdobím je 13 746 dní. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23.06.2017 je 11,3505
EUR. Suma invalidného dôchodku, vypočítaná ako súčin uvedených hodnôt, je 124,40 EUR mesačne.
Táto suma bola následne zvýšená podľa § 82, § 293dq a 293dr ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom
poistení od 23.06.2017 na 128,40 EUR mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. je 128,40 EUR mesačne a podľa zákona č. 100/1988 Zb. v sume 109,20 EUR

mesačne, vypláca sa dôchodok, ktorý je vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Táto
suma dôchodku bola následne valorizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení
v zmysle výrokovej časti rozhodnutia postupne až na sumu 147,30 EUR.

8. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 751 116 8456 0 zo dňa 25. apríla 2023 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie IV.“) prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 263a, § 73, § 112 ods. 4, §
82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
a čl. 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o zvýšení invalidného dôchodku
žalobcu od 1. septembra 2022 na sumu 280,00 EUR mesačne a o jeho valorizácii podľa § 82 zákona
o sociálnom poistení od 1. januára 2023 na sumu 313,10 EUR mesačne.

9. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia IV. správny orgán konštatoval, že žalobca bol uznaný za
invalidného podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 01.09.2022 na základe posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie
je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Potrebná doba poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z posledných
desiatich rokov pred vznikom invalidity. V danom období žalobca získal 3652 dní, t. j. 10 rokov a 2 dni,
doby zamestnania, čím uvedenú zákonnú podmienku splnil. Suma invalidného dôchodku bola žalobcovi
vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2012, 2013,
2019,2015a2017vovýške300,35EUR,upravenéhopodľa§12ods.6zákonač.100/1988Zb.nasumu

131,84 EUR. Celková započítaná doba zamestnania so započítaním doby podľa § 30 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. predstavovala 39 rokov a 241 dní. Započítaná doba zamestnania rozhodná pre určenie
sumy dôchodku bola 37 rokov a to výlučne v III. pracovnej kategórii. Invalidný dôchodok podľa § 12 ods.
6 predstavoval 81,80 EUR mesačne a bol upravený podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č.
639/2002 Z. z. a zvýšený podľa zákona č. 222/2003 Z. z. ako aj podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.

na sumu 231,70 EUR mesačne.

10. Invalidný dôchodok bol opätovne posúdený z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a keďže tento pokles u žalobcu od 01.09.2022 je viac ako 70 % (oproti pôvodným 60
%), zvýšila sa aj suma invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán uviedol, že zdravotný stav

žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej a jeho výsledok je uvedený v lekárskej
správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.03.2023. Ďalej uviedol, že nárok na invalidný
dôchodok vznikol 01.01.2011, spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia
dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol žalobcovi podrobne vysvetlený v rozhodnutí
o priznaní invalidného dôchodku č. 751 116 8456 0 zo dňa 18.11.2011. Hodnota priemerného osobného

mzdového bodu je 0,4850. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím
je 13 746 dní. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.09.2022 je 15,1300 EUR. Suma invalidného
dôchodku vypočítaná ako súčin uvedených hodnôt je 276,40 EUR mesačne. Táto suma bola následne
zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.09.2022 na 280,00 EUR mesačne. Suma
invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 280,00 EUR mesačne a podľa zákona č.

100/1988Zb.231,70EURmesačne,tedanakoľkosumainvalidnéhodôchodkuvypočítanápodľazákona
č. 461/2003 Z. z. je vyššia, invalidný dôchodok patrí žalobcovi v tejto sume, ktorá bola následne
valorizovaná podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2023 na sumu 313,10 EUR mesačne.
V závere prvostupňový správny orgán konštatoval, že dodatočná zmena miery poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mať za následok zvýšenie alebo
zníženie sumy invalidného dôchodku.

11. Proti prvostupňovým rozhodnutiam I. až IV. podal žalobca odvolanie, ktoré ešte viacerými
podaniami dopĺňal. Namietal predovšetkým nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žiadal riadne
zdôvodnenie rozhodnutia a to aj čo do otázky druhu invalidného dôchodku (z mladosti alebo ako
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby), namietal, že v detstve resp. v mladosti nebol adekvátne
lekármi liečený, že jeho diagnóza je vrodená a trvalá, teda invalidným je od narodenia. Poukázal aj na to,

že podmienka počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia sa v takom prípade považuje za splnenú.
Namietal aj to, že pri posudzovaní zdravotného stavu nebol dostatočne zohľadnený znalecký posudok
z odboru psychiatrie č. 22/2022, posudkový lekár sa nevysporiadal dostatočne s tým, že rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobcu je vrodené, trvalé a nevyliečiteľné. Žalobca opakovane namietal, že
týmto stavom trpí už od detstva, pričom kvôli zdravotným ťažkostiam nemohol pracovať. Ak by sa
jeho invalidný dôchodok riešil ako invalidita z mladosti, mal mu byť priznaný od 01.09.1992 a odvtedy

valorizovaný. Žiadal aj priznanie invalidného dôchodku ako dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby,
pričom poukazoval na to, že si dodatočne doplatil poistné. Poukazoval tiež na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2020 zo dňa 08.06.2022.

12.Oodvolanížalobcurozhodlažalovanáprostredníctvomsvojhogenerálnehoriaditeľaakopríslušného

odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 751 116 8456 0 zo dňa 27.10.2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutia I. až IV.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že prvostupňovými rozhodnutiami

Sociálna poisťovňa realizovala rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2022 z 08.06.2022.
Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu dňa 15.08.2023 opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina, ktorý
nezmenil svoj posudkový záver a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa

27.10.2023.

14. Odvolací orgán citoval závery posudkového lekára z jeho posudku a konštatoval, že podľa týchto
záverov žalobca nie je invalidný z mladosti podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., na účely § 33
ods. 2 uvedeného zákona, ale je od 02. septembra 1991 čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b)

zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie,
alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

15.Ďalejkonštatoval,žepodľalekárskehoposudkuježalobcaod01.01.2011naďalejčiastočneinvalidný
podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Zároveň je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určil posudkový lekár od 01.01.2011 ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny
typ, ktorú zaradil do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 5 – poruchy osobnosti
a poruchy správania, písmena b) – ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti

organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomu zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia 50 % až 80 %).

16. Ďalej odvolací orgán uviedol, že od 23.06.2017 je žalobca naďalej čiastočne invalidný podľa § 37
ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne
uľahčených pracovných podmienok. Zároveň je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne, miera poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť už predstavovala 60 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu

posudkový lekár sociálneho poistenia určil od 23.06.2017 ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti,
impulzívny typ, ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky
5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným
obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomuzodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z percentuálneho rozpätia
50 % až 80 %).

17. Od 01.09.2022 bol už žalobca posudkovým lekárom uznaný za plne invalidného podľa zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný
vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Zároveň je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť už predstavuje u žalobcu 75 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia určil od 01.09.2022 ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti,
impulzívny typ, ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky
5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným
obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomu
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, z percentuálneho rozpätia 50

% až 80 %, ktorú mu posudkový lekár zvýšil za iné zdravotné postihnutia - choroby nervového systému,
postihnutie mozgu, epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, stredne ťažká forma o 5 % podľa §
71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú
činnosť tak od 01.09.2022 predstavuje 75 %, pričom invalidita vznikla v dôsledku choroby.

18. Odvolací orgán uviedol, že dátum vzniku invalidity určený posudkovým lekárom je medicínsky
odôvodnený. Vzhľadom na zmeny v posúdení zdravotného stavu žalobcu bol vždy opätovne posúdený
jeho nárok na invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z..
Odvolací orgán poukázal na to, že podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výplatu
dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili

a skonštatoval, že dôchodok sa žalobcovi priznal v súlade s citovaným ustanovením od 12.10.2008,
t. j. tri roky spätne od jeho uplatnenia (12.10.2011). Následne odvolací orgán uviedol, že výpočet
výšky dôchodku žalobca v odvolaní nenamietal a tento bol podrobne vysvetlený v prvostupňových
rozhodnutiach. V súvislosti s námietkou žalobcu, aby mu boli náležite vysvetlené jednotlivé valorizácie
a zvyšovania za jednotlivé obdobia, odvolací orgán podrobne rozpísal, ako bola navyšovaná suma

dôchodku žalobcu na základe jednotlivých prvostupňových rozhodnutí za jednotlivé obdobia aj
s uvedením konkrétnych súm a konkrétnych zákonných ustanovení, na základe ktorých sa tak dialo.
V závere napadnutého rozhodnutia sa odvolací orgán vyjadril k žiadostiam žalobcu o ustanovenie
opatrovníka v konaní pred Sociálnou poisťovňou a k dôvodom, pre ktoré bolo rozhodnutím zo dňa
31.07.2023prerušenékonanie(zdôvoduriešeniaotázkyspôsobilostižalobcunaprávneúkonyaurčenia

opatrovníka) a uzavrel, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Správna žaloba, žalobné body

19. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia,
navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

20. V odôvodnení správnej žaloby žalobca namietal, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne
neakceptoval posledný znalecký posudok č. 22/2022 zo dňa 31.05.2025 vypracovaný C. D. E., ani

rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30Pa 25/2021 zo dňa 25.01.2023, ktorým súd obmedzil
spôsobilosť žalobcu na právne úkony, kde majú byť zhrnuté všetky predchádzajúce, ale aj novšie závery
psychiatrov, u ktorých absolvoval psychiatrické vyšetrenia.

21. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí,

žalobca vidí v tom, že je založené na znaleckom posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina zo dňa 13.08.2023 a následne zo dňa 27.10.2023, ktorý nezmenil svoj posudkový
záver, že psychomotorický stav žalobcu bol až do roku 1990 normálny. Neprijal tak námietky žalobcu a
predchádzajúcezáverypsychiatrickýchvyšetrení,žežalobcovzdravotnýstavvznikolatrváodnarodenia
v dôsledku jeho predčasného narodenia, resp. postihnutia, ktoré mu tento predčasný pôrod spôsobil.

Poukazoval na znalecký posudok C. D. E. č. 22/2022 zo dňa 31.05.2022, ktorý bol vypracovaný
za účelom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Tento znalecký posudok vychádza zo
záverov predchádzajúcich psychiatrických vyšetrení. Žalobca poukazoval na to, že podľa posudku
C. F. G. zo dňa 19.07.2011 bol žalobca v psychiatrickej starostlivosti od detského veku, kedy bolv roku 1989 a 1990 aj trikrát psychiatricky hospitalizovaný v súvislosti s disharmonickým vývojom
osobnosti, poruchami správania a primárnou enurézou. Pre problémy so správaním bol od 16 – 17
veku života umiestnený v diagnostickom centre a taktiež absolvoval ústavnú protialkoholickú liečbu.

Podľa C. F. G. sa jedná o pacienta s ťažkou poruchou osobnosti, ktorá vznikla na báze organického
mozgového poškodenia odvíjajúceho sa od ľahkej mozgovej disfunkcie u nedonoseného, nezrelého
dieťaťa s prekonaným závažnejším novorodeneckým ikterom. Toto organické mozgové poškodenie
viedlo k významným poruchám už od detského veku.

22. Žalobca vyjadril presvedčenie, že nárok na priznanie invalidného dôchodku mu vznikol už v 18. roku
jeho života, v dôsledku čoho sú všetky výpočty invalidného dôchodku a všetky jeho nasledujúce úpravy
uvedené v napadnutom rozhodnutí a jemu predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutiach logicky
nesprávne a poškodzujú žalobcu. Žalobca žiadal, aby sa otázke okamihu vzniku invalidného stavu
žalobcu, resp. vzniku jeho nároku na invalidný dôchodok, venovala osobitná pozornosť a to znaleckým
preskúmaním tejto otázky nezávislým znalcom z odboru psychiatrie.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

23. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne uviedla, že nežiada správny súd, aby vo
veci nariadil pojednávanie.

24. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredia so sídlom v Žiline zo dňa

27.10.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca nie je invalidný z mladosti podľa § 29 ods. 3 zákona č.
100/1988 Zb., na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ale je od 02. septembra 1991 čiastočne
invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona
č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie, alebo
iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

25. Od 01.01.2011 je žalobca naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988
Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav je schopný vykonávať doterajšie, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených
pracovných podmienok. Zároveň je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení

neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobcovi určená posudkovým lekárom sociálneho poistenia na 50
%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil od 01.01.2011 ťažkú emočne
nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny typ, ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly V - duševné choroby

a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie
osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z., čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z
percentuálneho rozpätia 50 % až 80 %.

26. Ďalej žalovaná uviedla, že od 23.06.2017 je žalobca naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav je schopný vykonávať doterajšie, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených
pracovných podmienok. Zároveň je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne, miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť už predstavovala 60 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový
lekár sociálneho poistenia určil od 23.06.2017 ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny
typ, ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy
osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením

výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomu zodpovedá
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z percentuálneho rozpätia 50 % až 80 %.27. Od 01.09.2022 je žalobca už plne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné
zamestnanie. Zároveň je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
už predstavuje u žalobcu 75 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho
poistenia určil od 01.09.2022 ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny typ, ochorenie,
ktoré zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti

a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti
organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomu zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, z percentuálneho rozpätia 50 % až 80 %, ktorú mu
posudkový lekár zvýšil za iné zdravotné postihnutia - choroby nervového systému, postihnutie mozgu,
epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, stredne ťažká forma, o 5% podľa § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť tak od

01.09.2022 predstavuje 75 %, pričom invalidita vznikla v dôsledku choroby.

28. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že v odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.10.2023
sa posudkový lekár vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa priznania invalidity z mladosti, resp.
od 18. roku veku. Podľa žalovanej boli námietky žalobcu v odvolacom konaní dostatočne posudkovo

vyhodnotené posudkovými lekármi bez zmeny posudkového záveru a pre posúdenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dátumu vzniku invalidity žalobcu boli zohľadnené všetky
žalobcom uvádzané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy a znalecké posudky, vrátane
znaleckého posudku č. 22/2022 zo dňa 31.05.2022, C. D. E..

29. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1So 109/2003 a uviedla, že požiadavka žalobcu o spracovanie znaleckého posudku je irelevantná,
pretože podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky výpovedná hodnota
znaleckého posudku nemá vyšší stupeň právnej sily ako posudky posudkových lekárov sociálneho
poistenia organizačných zložiek žalovanej. Dokazovanie posudkom súdneho znalca sa vykonáva

spravidla pri pretrvávajúcich alebo podstatných rozporoch pri zisťovaní a vyhodnocovaní zdravotného
stavu, aj tento posudok je však len jeden z dôkazov, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by mal
ten-ktorý dôkazný prostriedok vyššiu právnu silu alebo právny význam. Spochybňovanie odbornej
spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov sociálneho poistenia, ale aj znalcov v príslušnom
zdravotníckom odbore, by podľa žalovanej mohlo viesť k porušeniu princípu právneho štátu.

30. V závere svojho vyjadrenia žalovaná konštatovala, že má zato, že napadnuté rozhodnutie nie
je postihnuté nezákonnosťou, odborný lekársky posudok je logický, presvedčivý a preskúmateľný
a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach a
znaleckých posudkoch. Posudok je podľa žalovanej odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé

apoznateľnéúvahyposudkovéholekárasociálnehopoisteniaanevzbudzujúodôvodnenépochybnostio
jeho správnosti. Žalovaná sa tak pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí, je toho názoru, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

31. V podaní (doplnení správnej žaloby) zo dňa 14.04.2025 žalobca poukázal na to, že jeho právna vec
bola už v minulosti riešená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/9/2018 a sp. zn. 27Sa/10/2020
a žiadal, aby sa súd s týmito vecami oboznámil. Žiadal, aby správny súd preskúmal aj to, či žalovaná
konala v intenciách rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2020 zo dňa 08.06.2022.

Poukazoval na závery znaleckých posudkov č. 85/2014, 13/2014 zo dňa 23.09.2014, č. 32/2014 zo
dňa 29.10.2014 a č. 22/2022 zo dňa 31.05.2022. Žalobca uviedol, že jeho zdravotný stav je vrodený,
celoživotný, trvalý a nevyliečiteľný a vyjadril presvedčenie, že má spoľahlivo preukázanú invaliditu z
mladosti, v dôsledku čoho sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.
Poukazoval aj na to, že si dodatočne doplatil poistné.

32. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že toto je napísané tak, aby právne hájilo
posudkových lekárov žalovanej, ktorí podľa žalobcu dlhodobo spochybňujú jeho súdno-znalecké
posudky. Poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2022 z 08.06.2022. Uvádzal,že znalci v jeho posudkoch napísali o ňom čistú pravdu a tieto posudky preukazujú, že jeho ochorenie
je celoživotné, nevyliečiteľné a vrodené. Zdôrazňoval, že na svoju diagnózu prišiel neskoro, až vo veku
35 rokov, dovtedy nebol adekvátne liečený. Ide však o invaliditu z mladosti a podľa zákona o sociálnom

poistení tak mal dostávať invalidný dôchodok od 18 rokov veku, t. j. od 16.11.1993 a odvtedy sa tento
mal valorizovať a spätne žalobcovi doplatiť až doteraz s tým, že by sa odpočítala suma invalidného
dôchodku, ktorú už obdržal. Žiadal teda preskúmať, či má nárok na klasický invalidný dôchodok priznaný
od dátumu 01.01.2008. V závere požiadal, aby bolo v jeho veci nariadené pojednávanie.

33. Žalovaná k podaniu žalobcu zo dňa 14.04.2025 a k replike žalobcu, ktoré jej boli doručené zo strany
správneho súdu dňa 07.07.2025, dupliku nepodala.

Prípustnosť správnej žaloby, procesné podmienky

34. Predtým, ako by správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, skúmal v súlade s § 97
Správneho súdneho poriadku splnenie procesných podmienok. V rámci tohto skúmania správny súd
zistil, že správna žaloba bola v mene žalobcu spísaná dňa 27.01.2024 a podaná na súde dňa 29.01.2024
jeho právnym zástupcom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom. Jednou z príloh správnej žaloby bolo
plnomocenstvo udelené advokátovi priamo žalobcom dňa 22.01.2024. Správny súd v priebehu konania

na základe odpovede Okresného súdu Žilina na výzvu správneho súdu na poskytnutie súčinnosti zo dňa
06.09.2024, mal za preukázané, že žalobca je rozhodnutím súdu obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30Ps/25/2021-349 zo dňa 25.01.2023,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoPs/1/2023 zo dňa 16.08.2023, právoplatným
dňa 23.08.2023, pričom obmedzenie sa vzťahuje na konanie a vystupovanie pred štátnymi orgánmi,

orgánmi územnej samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami. Súčasne bol žalobcovi predmetným
rozsudkom ustanovený opatrovník – Mesto Bytča. Opatrovník žalobcu podal príslušnej kancelárii Centra
právnej pomoci návrh na určenie advokáta na zastupovanie žalobcu výslovne vo veci podania žaloby
o preskúmanie napadnutého rozhodnutia (rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 751 116 8456
0 zo dňa 27.10.2023) a na zastupovanie v s tým spojenom správnom súdnom konaní. JUDr. Rastislav

Skyba, advokát, bol žalobcovi určený na zastupovanie v tomto konaní rozhodnutím Centra právnej
pomoci, kancelária Žilina, č. sp. KaZA-/23186/2023-6147/2024 zo dňa 18.01.2024. V prípade ako
je tento, malo byť plnomocenstvo advokátovi správne udelené opatrovníkom žalobcu, nie žalobcom
osobne. Ako však potvrdzuje aj odborná literatúra, ide o odstrániteľnú vadu konania, pri odstraňovaní
ktorejsasprávnysúdmusívyvarovaťprílišnémuformalizmu,abyžalobcovinebolodňatýprístupksúdnej

ochrane. V prípade, že právny zástupca k správnej žalobe nepripojí plnomocenstvo vôbec, prípadne ho
priloží v podobe, ktorú nemožno považovať za platnú, správny súd je povinný ho vyzvať na odstránenie
predmetného nedostatku. V tu prejednávanej veci však, predtým, než by správny súd vyzval právneho
zástupcu žalobcu na predloženie plnomocenstva v platnej podobe, právny zástupca zomrel. Na základe
návrhu podaného opatrovníkom žalobcu bola rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Žilina, č.

sp. KaZA-/23186/2023-15065/2025 zo dňa 14.02.2025 namiesto zosnulého advokáta žalobcovi určená
nová advokátka a to JUDr. Simona Skybová. Tejto opatrovník žalobcu riadne udelil plnomocenstvo,
ktoréadvokátkadoložiladosúdnehospisu,pričompredmetplnomocenstvakorešpondovalspredmetom
tohto konania. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že v danej veci právne zastúpenie nie
je obligatórne, nakoľko sa jedná o správnu žalobu v sociálnej veci a navyše aj v prípadoch, kedy

sa zo zákona právne zastúpenie vyžaduje, platí, že v prípade jeho absencie, správny súd vyzve
účastníka konania, aby si právneho zástupcu zvolil a pokiaľ tento tak vykoná, považuje sa nedostatok
procesnej podmienky za odstránený a procesné úkony, ktoré žalobca uskutočnil sám počas trvania
nedostatku povinného zastúpenia, majú riadne právne účinky a považujú sa za úkony v zastúpení.
Správny súd na tieto úkony prihliada, ako keby boli urobené v mene žalobcu ním zvoleným advokátom

(Baricová, J., Fečík, M., Filová, A., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2018, str. 338). V tu prejednávanej veci nová právna zástupkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe
v mene žalobcu a predložila správnemu súdu platné plnomocenstvo udelené opatrovníkom žalobcu.
S prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III.ÚS 264/2020), na to, že
prípadné pochybenie opatrovníka žalobcu pri udeľovaní plnomocenstva ešte pôvodnému právnemu

zástupcovi JUDr. Rastislavovi Skybovi nemôže ísť na vrub účastníka konania (ktorý vzhľadom na jeho
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by sa tak nemohol domáhať ochrany svojich práv pred
súdom), s prihliadnutím na skutočnosť, že v danej veci právne zastúpenie nie je obligatórne, aby nedošlo
kstavudenegatioiustitiae(odopretiespravodlivosti),berúcdoúvahy,žebolisplnenéajďalšiepodmienkyna to, aby správny súd konal a rozhodoval vo veci (tzv. procesné podmienky), správny súd pristúpil
k meritórnemu prejednaniu veci.

35. Pokiaľ ide o podania žalobcu, ktorými sa tento dožadoval ustanovenia procesného opatrovníka,
správny súd konštatuje, že o predmetných podaniach žalobcu nerozhodoval osobitným uznesením,
nakoľko išlo o podania spísané žalobcom osobne v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
civilného súdu o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. Išlo teda o neplatné právne úkony, ktoré
nemôžu vyvolať právne účinky, preto nebolo možné o nich formálne rozhodovať a súčasne v danej veci

neboli naplnené zákonné podmienky na to, aby správny súd ex offo ustanovil žalobcovi procesného
opatrovníka. Z obsahu spisov je preukázané, že žalobca má rozsudkom Okresného súdu Žilina č.
k. 30Ps/25/2021-349 zo dňa 25.01.2023, právoplatným dňa 23.08.2023, ustanoveného opatrovníka –
Mesto Bytča, tento mu nebol ani na návrhy a žiadosti žalobcu zmenený, opatrovník žalobcu podľa
obsahu spisov vo veci žalobcu konal riadne, riadne a včas aj podal v mene žalobcu návrh Centru právnej
pomoci na určenie advokáta na podanie správnej žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia

a na zastupovanie žalobcu v konaní pred správnym súdom, taktiež ako zákonný zástupca žalobcu
udelil plnomocenstvo právnej zástupkyni určenej Centrom právnej pomoci, s advokátkou žalobca
sám vyjadril spokojnosť a teda správny súd mal preukázané, že žalobca mal počas celého trvania
správneho súdneho konania zástupcu spôsobilého na naplnenie účelu ochrany práv žalobcu v konaní
pred správnym súdom a nebol tak daný dôvod na rozhodovanie o ustanovení procesného opatrovníka

v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

36. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
žiadosť žalobcu vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.11.2025, na ktorom došlo aj

k vyhláseniu rozsudku.

37. Na pojednávaní žalobca zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v správnej žalobe a ostatných
svojich vyjadreniach. Ako kľúčovú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia označil to, že žalovaná
neakceptuje dôkazy o vzniku invalidity z mladosti a nepostupuje v súlade s predchádzajúcimi záväznými

rozhodnutiami súdov, pričom poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2020,
v ktorom súd konštatoval nezákonnosť postupu žalovanej. Namietal, že invalidným sa stal už v mladosti
a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanej na nové konanie.

38. Žalovaná na pojednávaní tiež zotrvala na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach,

pridržiavala sa svojho písomného vyjadrenia k správnej žalobe. Poukazovala na odborný lekársky
posudok zo dňa 27.10.2023, v ktorom podľa jej názoru posudkový lekár Sociálnej poisťovne podrobne
vysvetlil, prečo menovanému nemôže byť priznaná invalidita z mladosti. Žiadala správny súd, aby
správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

39. Účastníci konania na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania.

40. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je
konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne

žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

41. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.42. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia

18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

43. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

44. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

45. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

47. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

48. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

49. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

50. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

51.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,

ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

52. Podľa § 293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení, trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol

nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa
preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume
invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.53. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

54.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

55. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

56. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

57. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutia vo veci priznania čiastočného invalidného dôchodku, vo veci nároku na výplatu invalidného
dôchodku,vovecizvýšeniačiastočnéhoinvalidnéhodôchodkuavovecizvýšeniainvalidnéhodôchodku.

58. Správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie napadnuté správnou žalobou bolo vydané v rámci
nového konania potom ako bolo predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a jemu

predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej aj len
„krajský súd“) sp. zn. 27Sa/10/2020 zo dňa 08.06.2022. Správny súd po preskúmaní obsahu spisov
dospel k záveru, že právne záväzný pokyn krajského súdu vyslovený v predmetnom rozsudku nebol
žalovanou v novom konaní po vrátení veci náležite realizovaný a tiež k záveru, že odborný posudok
o invalidite, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, je nepreskúmateľný, pričom táto

vada sa následne pretavila aj do správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

59. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú

schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s

určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na

základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

60. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.61. Po preskúmaní odborného lekárskeho posudku zo dňa 27.10.2023, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti, správny súd
dospel k záveru, že odborný lekársky posudok uvedené kritériá nespĺňa. Posudkový lekár riadne

neodôvodnil svoje závery a nezodpovedal niektoré otázky, ktorých zodpovedanie požadoval v novom
konaní ešte Krajský súd v Žiline v jeho rozsudku sp. zn. 27Sa/10/2020 zo dňa 08.06.2022 (ďalej len
„rozsudok krajského súdu“).

62. Hlavnou žalobnou námietkou bolo podľa žalobcu nedostatočné resp. nesprávne posúdenie otázky,

či v prípade žalobcu ide o invaliditu z mladosti. Táto otázka nebola už podľa krajského súdu náležite
posúdená ani v pôvodnom konaní. V rozsudku krajského súdu tento žalovanej vytkol, že v pôvodnom
konaní nebola dostatočne zodpovedaná otázka týkajúca sa žiadosti žalobcu priznať invalidný dôchodok
spätne od osemnásteho, resp. od šestnásteho roku veku (bod 74) a tiež, že nedošlo k úplnému
zdravotnému posúdeniu žalobcu o invalidný dôchodok z mladosti (bod 75 rozsudku). Predmetné otázky
neboli dostatočne zodpovedané ani následne v rámci posúdenia zdravotného stavu v tu prejednávanej

veci, teda po vrátení veci z krajského súdu.

63. Posudková lekárka sa vo svojom odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.10.2023 zamerala
primárne, resp. takmer výlučne na to, prečo neuznala invaliditu žalobcu od narodenia. Avšak invalidita
z mladosti v zmysle § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nezahŕňa len situácie, kedy je fyzická osoba

invalidná od dátumu samotného narodenia, ale zahŕňa aj prípady, kedy sa fyzická osoba stala invalidnou
v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, prípadne, ak sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme a nedovŕšila 26 rokov veku, pričom v oboch prípadoch sa vyžaduje ešte aj splnenie
podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Otázkou, či invalidita žalobcu nastala alebo
nenastala v období, kedy bol žalobca nezaopatreným dieťaťom, sa už posudková lekárka dostatočne

nezaoberala.

64. Posudková lekárka uviedla, že u žalobcu bola od narodenia prítomná ľahká mozgová dysfunkcia.
V zmysle jej posudku predčasný pôrod, popisovaná nezrelosť a novorodenecká žltačka nevyústili do
duševnej choroby v zmysle choromyseľnosti, ale táto sa stala terénom pre vývoj poruchy osobnosti

(psychopatie) v zmysle emočne nestabilnej poruchy osobnosti s rysmi impulzivity, explozivity. V čase
narodenia teda bola ľahká mozgová dysfunkcia a ťažká emočne nestabilná porucha osobnosti sa
vyvíjala následne počas života. Bližšie však už posudková lekárka nekonkretizovala, kedy malo dôjsť
k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, resp. k rozvoju jeho ochorenia v takom rozsahu, ktorý by
podmieňoval vznik invalidity. Posudková lekárka len všeobecne konštatovala, že „Vývoj psychopatie

nastal v období puberty a siaha ďalej až do dnešného obdobia a je plne popísaný v ostatných znaleckých
posudkoch a lekárskych nálezoch. Postupným vývojom sa rozvinula porucha osobnosti v zmysle
psychopatie. Trpí poruchou, ktorá nie je vyliečiteľná, ale dá sa stabilizovať psychiatrickým liečením. Nie
je možné v rannom psychomotorickom vývoji dokázať psychopatický vývoj osobnosti. Tento sa následne
rozvíja až v priebehu života, v danom prípade v období puberty.“ Napriek tomu, že posudková lekárka

opakovaneuvádzala,žepsychopatiažalobcusauňhovyvinularesp.vyvíjalaužvobdobípuberty(pričom
tento záver podporuje aj zdravotná dokumentácia žalobcu nachádzajúca sa v administratívnom spise
a tiež znalecký posudok č. 22/2022), posudková lekárka nijako neodôvodnila, na základe čoho dospela
k záveru, že úroveň invalidity dosiahla až v dospelosti žalobcu a nie ešte v čase, kedy bol žalobca
nezaopatreným dieťaťom. Celkovo možno konštatovať, že závery posudkovej lekárky o určení dátumu

vzniku invalidity žalobcu nie sú v jej odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.10.2023 dostatočne príp.
vôbec zdôvodnené.

65. Posudková lekárka konštatovala u žalobcu čiastočnú invaliditu od 02.09.2011, avšak náležitým
spôsobom nezdôvodnila, ako dospela ku konkrétne určenému dátumu. K uvedenému vo svojom

posudku len stroho uviedla, že „Po zhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov, jednotlivo a aj vo
vzájomných súvislostiach, je možné konštatovať, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
na úrovni čiastočnej invalidity od 02. septembra 1991. K tomuto obdobiu sú dokumentované poruchy
správania, (túlavosť, nikotinizmus, nerešpektovanie, osobnosť introvertovaná). Tieto skutočnosti sú
doložené v prepúšťacích správach z psychiatrickej nemocnice Kremnica, kde bol hospitalizovaný podľa

údajov v znaleckých posudkoch z rokov 2010 a 2014 v dňoch 22. februára – 06. apríla 1989 a 05. marca
– 27. apríla 1990.“66. Z uvedeného záveru však nie je vôbec preskúmateľné a jasné, keďže išlo o hospitalizácie žalobcu
v psychiatrickej nemocnici v rokoch 1989 a 1990, z akého dôvodu, resp. na základe akej konkrétnej
medicínsky odôvodnenej skutočnosti či lekárskej správy, mala (čiastočná) invalidita žalobcu podľa

posudkovej lekárky vzniknúť až (resp. práve) od 02.09.1991 a rovnako z citovaného konštatovania
posudkovej lekárky nie je vôbec zrejmé a preskúmateľné, prečo by sa malo jednať len o stav na úrovni
čiastočnej invalidity. Svoj záver posudková lekárka len konštatovala, no náležite neodôvodnila.

67. Tiež nemožno akceptovať vysvetlenie posudkovej lekárky, ktorá svoj záver o tom, že žalobca nie je

invalidný od narodenia, opierala o predpoklad v tom smere, že „Možno predpokladať, že ak by sa jednalo
o tak ťažkú mozgovú dysfunkciu od narodenia, ktorá by odôvodňovala uznanie invalidity od tohto veku,
nemohol by absolvovať povinnú školskú dochádzku v riadnej základnej škole s následným vyučením za
strojára,nemoholbyabsolvovaťvojenskúslužbu.“Jetolenhypotéza,resp.predpokladvyjadrenýjednou
vetou bez ďalšieho náležitého objasnenia, ktorý nemožno vnímať ako postačujúci a o ktorý nemožno
opierať závery posudkového lekára rozhodujúce pre priznanie či nepriznanie požadovaného nároku.

Napokonsamotnáposudkoválekárkauviedla,ženapriekochoreniužalobcu,jehointelektovéschopnosti
sú na úrovni populačnej normy (podľa záznamu z psychologického vyšetrenia z roku 2014 je jeho
celková intelektová úroveň v oblasti mierneho podpriemeru v rámci populačnej normy – IQ 94). Uvedené
teda vysvetľuje, ako mohol žalobca aj napriek svojmu ochoreniu absolvovať povinnú školskú dochádzku,
prípadne sa vyučiť za strojára (keďže napriek jeho ochoreniu jeho intelektové schopnosti boli len

v pásme mierneho podpriemeru) a samotné ukončenie vzdelania tak nie je dostatočným medicínskym
zdôvodnením, prečo posudková lekárka neuznala invaliditu z mladosti tak, ako ju tvrdil žalobca.

68. Pokiaľ posudková lekárka uvádza, že čiastočnú invaliditu od 02.09.1991 (kedy mal žalobca 15
rokov) určila z dôvodu, že k tomuto obdobiu sú dokumentované poruchy správania žalobcu (túlavosť,

nikotinizmus, nerešpektovanie, osobnosť introvertovaná), správny súd poukazuje na to, že z obsahu
spisu vyplýva a čiastočne to potvrdzuje aj samotná posudková lekárka v jej posudku, že takéto problémy
sa u žalobcu vyskytovali už aj v oveľa mladšom veku počas absolvovania povinnej školskej dochádzky.
Samotná posudková lekárka v posudku zo dňa 27.10.2023 poukazovala na to, že v znaleckom posudku
z roku 2010, kde bola podrobnejšie zdokumentovaná osobná anamnéza žalobcu z obdobia detstva,

vyplýva, že počas základnej školy „mal zníženú známku zo správania v treťom ročníku na druhom stupni
základnej školy opakovane, jednalo sa o poruchy správania, záškoláctvo, nerešpektovanie autorít. Začal
sa liečiť psychiatricky počas základnej školskej dochádzky. Učil sa potom za opravára plynárenských
zariadení, po roku sa dostal do polepšovne, tam sa vyučil profesii strojárska výroba.“ Z citovaného je
zrejmé, že uvedené problémy žalobcu sprevádzali aj základnou školou a vyskytovali sa uňho teda už

oveľa skôr, než k 02.09.1991 (kedy mal 15 rokov). Obdobne z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal
problémy so správaním aj počas výkonu základnej vojenskej služby, bol trestaný za dezerciu a bitky.
Pokiaľ teda posudková lekárka odôvodnila svoj záver o vzniku čiastočnej invalidity vyššie uvedenými
prejavmi v správaní žalobcu, jej záver o tom, že táto (čiastočná) invalidita mala nastať od 02.09.1991
nie je preskúmateľný a je dokonca vnútorne rozporný.

69. Posudková lekárka v jej posudku uvádzala, že k rozvoju abnormne štruktúrovanej, emočne
nestabilnej osobnosti s disharmonickým vývojom dochádzalo u žalobcu už od školského veku,
poukazovalanato,žepsychiatrickysažalobcazačalliečiťužpočaszákladnejškolskejdochádzky,avšak
neobjasnila dostatočne, na základe čoho dospela k záveru, že k ťažkej poruche osobnosti žalobcu a teda

aj k vzniku (plnej) invalidity malo dôjsť až v jeho dospelosti. Ako už bolo uvedené aj vyššie, posudková
lekárka sa zamerala predovšetkým na to, prečo u žalobcu neurčila invaliditu od dátumu narodenia.
Ďalší vývoj jeho ochorenia už popisovala skôr všeobecne s tým, že k rozvoju psychopatie malo dôjsť až
v dospelosti žalobcu, no tento svoj záver riadne neodôvodnila.

70. Správny súd tiež poukazuje na to, že podľa záverov posudkovej lekárky je žalobca od 01.01.2011
naďalejčiastočneinvalidnýpodľa§37ods.3písm.b)zákonač.100/1988Zb.asúčasnejeodrovnakého
dátumu invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu od predmetného

dátumu posudková lekárka v závere svojho posudku určila na 50 %. V odôvodnení odborného posudku o
invalidite sa však nenachádza ani jediná veta, ktorou by posudková lekárka odôvodňovala dátum vzniku
invalidity od 01.01.2011, t. j. prečo určila práve tento dátum a rovnako ani nijakým spôsobom, ani jedinouvetou, nie je odôvodnené, prečo bola žalobcovi v rámci percentuálneho rozpätia 50 % až 80 % určená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve 50 %, t. j. na jeho dolnej hranici.

71. Správny súd tiež poukazuje na to, že v bode 82. rozsudku krajského súdu bolo krajským
súdom žalovanej a posudkovému lekárovi vytknuté neodstránenie rozporov v znaleckých posudkoch
a odborných lekárskych nálezoch. Konkrétne krajský súd uviedol, že „vzhľadom na konkrétne okolnosti
v predmetnej veci, keď žiadateľ predkladal znalecké posudky (napr. znalecký posudok v konaní
22T/74/2006, sp.zn. 6T/43/2010, vyhotovený 26.04.2010 doc. C. H. C., CSc, v ktorom podľa žalobcu

prvýkrát celkom presne a jednoznačne bola definovaná jeho vrodená trvalá a preto nevyliečiteľná
porucha osobnosti, problém psychiatrického charakteru), ktoré z laického pohľadu sú v rozpore s
odbornými lekárskymi nálezmi, resp. aj tieto nálezy sú v rozpore navzájom, napr. konštatovanie, že
podľa psychiatrického vyšetrenia z 08/2011 sa jedná o pacienta s ťažkou poruchou osobnosti, ktorá
vznikla na báze organického mozgového poškodenia odvíjajúceho sa od ľahkej mozgovej dysfunkcie u
nedonoseného, nezrelého dieťaťa, ktoré uvádzané organické mozgové poškodenie nebolo potvrdené

psychologickým vyšetrením z 10/2014 - psychologické vyšetrenie z októbra 2014 prítomnosť organickej
patológie CNS vylúčilo, bolo potrebné sa vysporiadať s touto odbornou otázkou tak, aby boli odstránené
rozpory.“

72. Vyššie uvedeným pokynom krajského súdu sa žalovaná dostatočne neriadila a už krajským súdom

namietaný rozpor nebol odstránený ani v ďalšom konaní po vrátení veci. Posudková lekárka v tejto
súvislosti skonštatovala, že napriek v minulosti diagnostikovanej ľahkej mozgovej dysfunkcii odvíjajúcej
sa od predčasného pôrodu v siedmom mesiaci u nedonoseného, nezrelého dieťaťa so závažnou
novorodeneckou žltačkou a v minulosti nadmerným užívaním alkoholických nápojov s plne rozvinutým
syndrómom závislosti od alkoholu, sa u žalobcu podľa psychologického vyšetrenia z roku 2014 známky

organickej patológie CNS (t. j. centrálneho nervového systému) nepotvrdili, pričom poukazovala na
vyšetrenie EEG so závermi bez zistenia patologického nálezu a na to, že v roku 2017 v súvislosti so
vstupnou prehliadkou k práci v hluku bol „objektívne neurologický nález v norme, je schopný ako finišér“.
Z uvedeného správnemu súdu nevyplýva preskúmateľným spôsobom, ako sa žalovaná vysporiadala
srozpormivytýkanýmivrozsudkukrajskéhosúdu.Rozpornamietanýkrajskýmsúdomnebolodstránený,

len naďalej konštatovaný, resp. ešte prehĺbený, keďže vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bol posudkovou lekárkou určený už od 01.01.2011. Pokiaľ teda
posudková lekárka poukazovala na záver z roku 2017 v súvislosti so vstupnou prehliadkou k práci
v hluku, je zrejmé už zo záverov samotnej posudkovej lekárky, že v danom období už žalobca bol
invalidným.

73. Správny súd poukazuje aj na to, že v bode 92 rozsudku krajského súdu tento uložil žalovanej pokyn,
aby sa po vrátení veci dôsledne vysporiadala s dátumom vzniku invalidity u žalobcu v nadväznosti na
žalobcom tvrdený dátum vzniku invalidity od 16. roku veku – 01.09.1992, posúdením, či žalobca má
nárok na invalidný dôchodok ako poistenec, či povinne alebo dobrovoľne poistený alebo ako tzv. invalid

z mladosti. Krajský súd výslovne uviedol, že rozhodnutie žalovaný resp. aj orgán verejnej správy prvého
stupňa odôvodní zrozumiteľne tak, aby sa vysporiadal s ťažiskovou námietkou žalobcu o vrodenej,
trvalej poruche, prípadne aj doplní dokazovanie ohľadom zisťovania dátumu vzniku invalidity u žalobcu a
následne rozhodne, či žalobca má nárok na zvýšenie invalidného dôchodku alebo mal byť poberateľom
invalidného dôchodku z mladosti.

74. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej však uvedené otázky neboli riadne
zodpovedané. Išlo o odborné medicínske otázky, preto bolo potrebné, aby sa s nimi v prvom rade
vysporiadal posudkový lekár. Posudková lekárka poskytla odôvodnenie, prečo u žalobcu neurčila
invaliditu od narodenia, avšak neobjasnila, prečo u žalobcu neakceptovala dátum vzniku (plnej) invalidity

od 16. roku veku – 01.09.1992, resp. od ktoréhokoľvek iného dátumu pred dosiahnutím dospelosti
žalobcu.

75. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť odborného lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, je nepreskúmateľné aj samotné napadnuté rozhodnutie, ktoré z neho

vychádzalo, keďže v napadnutom rozhodnutí žalovaná len kopírovala závery posudkovej lekárky. Vada
nepreskúmateľnosti sa teda pretavila aj do napadnutého rozhodnutia žalovanej, pričom žalovaná sa
vo svojom rozhodnutí ani nevysporiadala dostatočne s viacerými vyššie uvádzanými nedostatkami
vytýkanými ešte krajským súdom a to napriek skutočnosti, že takýmto pokynom bola zo zákona viazaná.76. Pre nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku a na to nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia sa
správny súd zostávajúcimi námietkami účastníkov konania bližšie nemohol zaoberať, tieto nebolo

možnéprechýbajúceodôvodnenieposúdiť.Pokiaľvšakžalobcaksvojímpodaniamprikladalakodôkazy
aj viaceré listiny či rozhodnutia správnych orgánov z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia,
správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy, preto správny súd pri preskúmavaní správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní žalobou
napadnutého rozhodnutia.

77. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Správny súd nepristúpil k zrušeniu aj

prvostupňových rozhodnutí, nakoľko uvedený postup je podľa § 191 ods. 3 SSP možný len na návrh
žalobcu a žalobca v tu posudzovanej veci nenavrhoval zrušiť aj prvostupňové rozhodnutia.

78. V ďalšom konaní posudkový lekár opätovne posúdi zdravotný stav žalobcu a zrozumiteľným
a preskúmateľným spôsobom objasní svoje závery, predovšetkým závery o určení dátumu vzniku

invalidity, prípadne závery o len čiastočnej invalidite žalobcu a závery o konkrétne určenej miere poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež bude potrebné dôsledne sa vysporiadať
s otázkou, či má žalobca nárok na invalidný dôchodok ako poistenec, či povinne alebo dobrovoľne
nemocenskypoistenýaleboakotzv.invalidzmladosti,pričompriposudzovaníotázkyprípadnejinvalidity
z mladosti sa posudkový lekár a následne žalovaná neobmedzí len na posúdenie, či je žalobca

invalidným od samotného dátumu narodenia, ale posúdia aj, či invalidita uňho vznikla alebo nevznikla
v období, kedy bol nezaopatreným dieťaťom. Posudkový lekár tiež odstráni rozpory v medicínskych
otázkach vytýkané už Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp. zn. 27Sa/10/2020. Následne, žalovaná
vo veci opätovne rozhodne a svoje závery tiež náležite odôvodní.

79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)

opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší

úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený

advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).