Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123464934
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123464934.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Olˇgy Micˇietovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E., F. XX, zast. IK Advisory s. r. o., so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. 19, IČO: 47380331,
proti žalovanému Colonnade Insurance SA, Rue Jean Piret 1, Luxemburg L-2350, Luxemburské
veľkovojvodstvo, ktorý na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom pobočky poisťovne z iného

členského štátu Colonnade Insurance SA, so sídlom Košice, Moldavská cesta 8 B, IČO: 50 013 602,
o zaplatenie 4.320 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 38Csp/42/2024-155 z 24.9.2024
Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom po pripustení zmeny petitu žaloby zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 3.600 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.9.2023 do 19.9.2023
a vo výške 9,5 % ročne od 20.9.2023 do zaplatenia v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
konanie o zaplatenie 720 € zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 66,66 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

(výrok V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.320 € s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.320 € od 26.10.2023 do zaplatenia, ktorú žalobca
skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu na poistenie budovy, domácnosti
a zodpovednosti za škodu - poistný produkt VIVA PARTNERS Dom, balík PARTNERS GOLD. Dňa

3.8.2023 oznámil žalovanému poistnú udalosť spočívajúcu v tom, že na vodovodnej prípojke vedúcej
k jeho domu v kat. území D. E. došlo k úniku vody, túto závadu bolo potrebné bezodkladne odstrániť, aby
nedošlo k ďalším škodám na jeho majetku, majetku obce D. E. (vlastníka verejného vodovodu a verejnej
kanalizácie v mieste bydliska žalobcu), ku škodám na zdraví žalobcu a jeho rodiny ako aj obyvateľov
dotknutej lokality v obci D. E. (vniknutiu nečistôt do poškodenej vodovodnej prípojky a kontaminácia
vody vo verejnom vodovode). Závadu na poškodenej vodovodnej prípojke identifikovala a odstránila

spoločnosť Inštitút Monitoringu a Analýz s. r. o., B. - G., ktorá mu vystavila faktúru - daňový doklad č.
2023128 z 18.8.2023. Žalobca si uplatnil u žalovaného svoj poistný nárok listom z 10.10.2023. Žalovaný
zmluvnú povinnosť z poistnej zmluvy nesplnil a žalobcovi požadované poistné plnenie nevyplatil.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, pretože oznámená škodová udalosť nebola spôsobená ani jedným
z rizík dojednaných v poistnej zmluve. Poruchu vodovodného potrubia totiž nespôsobil únik vody, ale

naopak - v dôsledku poruchy vodovodného potrubia (poistnou zmluvou nekryté riziko), na ktoré žalobcu
upozornila spoločnosť Inštitút monitoringu a analýz s.r.o., došlo k úniku vody.4. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
čl. 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, § 52 ods. 1, § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 1-3, § 806, § 121 ods.

3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, 6, 7 písm. b/ zákona č. 442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o
regulácii v sieťových odvetviach, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“). Súd uviedol, že pôvodne žalobca
žaloval o zaplatenie sumy úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne od 26.10.2023 do zaplatenia, ale

v podaní z 10.6.2024 si vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatnil viac, keď požadoval priznať úroky z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.9.2023 do 19.9.2023 a vo výške 9,5% ročne od 20.9.2023, preto
to súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zmenu žaloby a pripustil zmenu petitu žaloby V tom istom
podaní žalobca zobral späť žalobu v časti zaplatenia sumy 720 €, avšak totožný návrh nepodal aj vo
vzťahu k príslušenstvu k tejto istine, preto sa s týmto návrhom súd vysporiadal vo IV. výroku rozsudku.
Na základe návrhu žalobcu vo vzťahu k istine súd konanie o zaplatenie sumy 720 € v súlade s § 144 a

nasl. CSP zastavil (II. výrok). Súd uzavrel, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu na poistenie budovy,
domácnosti a zodpovednosti za škodu - poistný produkt VIVA PARTNERS Dom, balík PARTNERS
GOLD, v zmysle ktorého mal žalobca poistený majetok pre prípad vzniku poistnej udalosti definovanej v
poistnej zmluve, v Doplnkových poistných podmienkach pre poistenie majetku a v Slovníku. Predmetné
poistenie sa týkalo aj stavebných súčastí k rodinnému domu, medzi ktorými bola aj vodovodná prípojka

podľa bodu 2, 2.1. Doplnkové poistné podmienky pre poistenie rodinného domu (DPPD 2101) a bodu
92 Slovníka 2101. Ku škodovej udalosti, ktorá má byť poistnou udalosťou na majetku žalobcu, došlo
podľa súdu únikom vody v dôsledku vyplavenia, resp. odplavenia časti pieskového lôžka a následného
prerazenia potrubia hrubšou frakciou zeminy pretlakom, pričom pohyby pôdy a vplyv spodnej vody mali
za následok zvýšený vznik porúch. Súd podradil popísanú škodovú udalosť „únik vody“ pod bod 96,

prvá odrážka Slovníka 2101 (podľa žalovaného súd tento pojem vykladal aj ako poistné riziko, aj ako
príčinuvznikuškodovejudalosti),podľaktorého,sazaúnikvodypovažujekvapalinaunikajúcazosvojich
rozvodov, konkrétne, voda unikajúca z riadne pripojených vodovodných potrubí. Pojem „únik vody“ vo
svojom stanovisku použila nielen vodárenská spoločnosť, ktorá ako prvá vyzvala žalobcu na odstránenie
vady, ale aj spoločnosť' Inštitút monitoringu a analýz s.r.o., ktorý vadu odstránil a analyzoval. Nakoniec

súd ustálil, že ide o škodovú udalosť, ktorá nastala únikom vody, zaradená pod poistné riziko v bode 96,
prvá odrážka Slovníka 2101. Podľa súdu v tomto prípade neexistuje žiaden dohodnutý liberačný dôvod
uvedený v bode 96/2 v troch odrážkach Slovníka 2101, pre ktorý by žalovaný nemal žalobcovi poskytnúť
poistné plnenie. Súd zdôraznil, že žalobca je v tomto prípade v pozícii spotrebiteľa, ktorý nemohol
ovplyvniť podmienky zmluvy. Uvedená poistná udalosť nastala počas trvania poistenia, na základe čoho

súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky pre poistné plnenie zo strany žalovaného v prospech
žalobcu.Žalobcatútopoistnúudalosťžalovanémuriadnenahlásil,nazákladečohobolžalovanýpovinný
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Súd konštatoval, že
pred uzavretím poistnej zmluvy si mal žalovaný predmet poistenia riadne preveriť. Na základe vyššie
uvedeného súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 3.600 € titulom poistného plnenia, k zaplateniu

úrokov z omeškania vyšpecifikovaných vo výroku III. rozsudku. O trovách konania rozhodol v súlade s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 66,66
% (žalobca mal v spore úspech 83,30 %, neúspech 16,67 % (v časti o zaplatenie 720 €, čo nezapríčinil
žalovaný), čo predstavuje konečný úspechu vo výške 66,66 %).

5. Žalovaný napadol rozsudok vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť a v súvisiacom
výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na definíciu „úniku vody“, ktorým je pre
účely zmluvy o.i. „voda unikajúca z riadne pripojených vodovodných potrubí, armatúr, sanity, zariadení
pre ohrev vody a potrubia pred odvod vody“. Dotknutý typ ohlásenej škody nie je uvedený vo výlukách
špecifikovaných v čl. 7 doplnkových poistných podmienok. Žalovaný uviedol, že k poistnej udalosti dôjde
tak, že v dôsledku rizika (t.j. úniku vody) dôjde k poškodeniu alebo zničeniu majetku poisteného (bod

4 Doplnkových poistných podmienok pre poistenie rodinného domu DPPD 2101). Poistnou zmluvou č.
2100100358 z 28.3.2022 si tak žalobca poistil poškodenie alebo zničenie majetku v dôsledku úniku vody.
Nedošlo ale ku škode, ktorá vznikla v dôsledku unikajúcej vody. Žalobca žiadal žalovaného o úhradu
opravy vadnej vodovodnej prípojky. Žalobcovi z prasknutej prípojky unikala voda, ale tá mu nespôsobilaškodu na majetku, preto nevznikla poistná udalosť. Súd tak nesprávne uložil žalobcovi povinnosť úhrady
za opravu vodovodnej prípojky. Žalovaný sa nestotožnil s bodom 48 odôvodnenia rozhodnutia, pretože
samotný únik vody nie je poistnou udalosťou, pretože únik vody v tomto prípade nie je príčinou vzniku

škody. K poruche vodovodnej prípojky nedošlo únikom vody, to nevyplýva ani zo správy spoločnosti
H.. Podľa žalovaného k vyplaveniu, resp. odplaveniu časti pieskového lôžka a následnému prerazeniu
potrubia hrubšou frakciou zeminy pretlakom u žalobcu nemohlo dôjsť kvapalinou unikajúcou zo svojich
rozvodov. K poškodeniu vodovodnej prípojky nedošlo v dôsledku úniku vody, preto je nesprávny názor
súdu v bode 54 odôvodnenia. V F. H. z 24.8.2023 je uvedené, že únik vody vznikol prerazením prípojky.

Prvoinštančný súd tak zamieňa následok s príčinou. Žalovaný zotrval na argumentácii, že na poruchu
na prípojke malo vplyv nesprávne osadenie prípojky. Podľa žalovaného mal súd ustáliť, ktorá zmluvná
podmienka v zmluve je v neprospech spotrebiteľa. Súd vyvodil nesprávny záver, keď zaviazal žalobcu
na plnenie, aj keď ku skutočnosti predvídanej v zmluve nedošlo. Žalovaný nemal reálnu možnosť
overiť si stav vodovodnej prípojky zakopanej v zemi pred uzavretím poistnej zmluvy, preto neporušil
žiadnu povinnosť. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené,

nepreskúmateľné.Súdsanevysporiadalstvrdeniamiaprávnyminázormižalovaného,porušiljehoprávo
naspravodlivýproces.Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudokprvejinštanciezmeniltak,žežalobu
v plnom rozsahu zamietne, alternatívne zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného žalovaným
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP

a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že je odvolanie žalovaného dôvodné, preto
rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na dˇalsˇie konanie podľa § 391 ods.
1 CSP v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP).

9. Odvolateľ svojím odvolaním napadol výrok III. a V., výroky I., II., IV. napadnuté neboli, preto nadobudli
právoplatnosť a neboli v odvolacom konaní preskúmavané.

10. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a procesného postupu, ktoré konaniu predchádzalo
odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého dôvodu sú jeho závery predčasné.

11. Žalovaný urobil predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie nároku žalobcu na poistné plnenie,

ktorý nárok uplatňuje z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným.

12. Podľa § 790 písm. a/ OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

13. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. Poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik
náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej
vzniknutá škoda. Poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Vznik práva poisteného na poskytnutie

poistného plnenia od poisťovne je podmienený existenciou platnej poistnej zmluvy a obsahom práv a
povinností v nej uvedených a vyplývajúcich z právnych predpisov.14. Všeobecné obchodné podmienky (VPPBDZ 2309) žalobcu uvádzajú, že poistnou udalosťou sa
rozumie náhodná udalosť, ktorá nastala počas trvania poistenia a z ktorej má poistený právo na poistné
plnenie alebo z ktorej je poistený povinný v zmysle právnych predpisov túto škodu nahradiť.

15. Poistná udalosť v poistení majetku je vždy spojená s určitým následkom na poistenej veci
(poškodenie veci, zničenie veci, strata veci, odcudzenie veci). Tradične býva poistná udalosť v poistení
majetku vymedzená nielen následkom, ale aj príčinou (poistným rizikom), teda nie sú kryté akékoľvek
následky na poistenej veci, ale iba tie, ktoré boli spôsobené konkrétnym, v poistnej zmluve dohodnutým

poistným rizikom. Pre poisťovaciu prax je pre poistenie majetku typické spojenie príčiny (poistného
rizika), ako aj následku (vzniku majetkovej ujmy). O poistnej udalosti teda môžeme hovoriť iba v
prípade, ak majetková ujma na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. Na konštatovanie
danosti poistnej udalosti je nevyhnutná kumulácia obidvoch faktorov. Ak by došlo k škode, ktorá nebola
spôsobená poistným rizikom, nejde o poistnú udalosť. Takisto výskyt udalosti, ktorá bola dohodnutá
ako poistné riziko (napr. víchrica, povodeň), nie je poistnou udalosťou, ak sa ňou nespája následok

prejavujúci sa v majetkovej ujme na poistenej veci. (ŠULÍKOVÁ, Martina. § 806 [Poistná udalosť v
poistení majetku]. H.: I., A., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,
TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky zákonník (I. a II. zväzok). 1. vydanie. praha: C. H. Beck, 2017, s.
2953.)

16. Doplnkové poistné podmienky žalobcu pre poistenie rodinného domu a pre poistenie domácnosti v
rodinnom dome (DPPD 2309, DPPDD 2101) uvádzajú, že poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo
zničenie poisteného majetku počas trvania poistenia, a to rizikami uvedenými v poistnej zmluve. Ak v
poistnej zmluve nie je niektoré z nasledovných rizík uvedené, znamená to, že nie je poistené. Základné
riziká sú: aerodynamický tresk, búrlivý vietor, dym, implózia, krupobitie, náraz vozidla, pád lietadla, pád

predmetov, požiar, priamy úder blesku, ťarcha snehu a námrazy, únik vody, víchrica, výbuch, výbuch
sopky, zamrznutie vody v potrubiach a meračoch, zemetrasenie, zosuv pôdy, zrútenie lavín a skál.

17. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

18. V prejednávanej veci je spornou práve skutočnosť, či žalobcovi vznikla škoda, ktorá je poistením
krytá, t.j. či ku škode došlo v dôsledku úniku vody z vodovodnej prípojky.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože z dokazovania súdu

prvej inštancie a z odôvodnenia rozsudku nie je jednoznačné, čo súd považuje za poistné riziko a čo za
škodovú (poistnú) udalosť, resp. či je únik vody podľa súdu poistným rizikom alebo škodovou (poistnou)
udalosťou. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na vodovodnej prípojke vedúcej k jeho domu v kat. území
D. E. došlo k úniku vody. Únik vody v žalobe a vo svojich podaniach opisoval ako poistné riziko, ale i ako
škodovú udalosť. Výskyt udalosti, ktorá bola dohodnutá ako poistné riziko, nie je poistnou udalosťou, ak

sa ňou nespája následok prejavujúci sa v majetkovej ujme na poistenej veci. Ak súd považoval únik vody
ako poistné riziko, za týchto okolností súd neustálil, aká škodová (poistná) udalosť nastala v dôsledku
úniku vody, t.j. či došlo k poškodeniu alebo zničeniu majetku žalobcu vymedzeného v poistnej zmluve
(rodinného domu s príslušenstvom a stavebnými časťami, vedľajších stavieb, vybavenia domácnosti).

20. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu, vec
opätovne prejedná a rozhodne. Dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie
dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne
predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán,
vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným

spôsobom, umožní stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a
po posúdení podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne,
presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie
nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo

kritériám spravodlivého odôvodnenia. Jeho úlohou bude ustáliť, čo v prejednávanej veci spadá pod
pojmy poistné riziko (v zmysle poistnej zmluvy), následne posúdi, či poistné riziko spôsobilo následok
na poistenej veci, t.j. či došlo ku škodovej (poistnej) udalosti, ktorá je vymedzená v poistnej zmluve č.2100100358VIVAPARTNERSDom,balíkPARTNERSGOLDuzatvorenejmedzižalobcomažalovaným
a či má žalobca nárok na poistné plnenie, ktoré si uplatňuje v žalobnom návrhu.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).