Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210701
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122210701.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcov 1. A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. a 2. C. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
obaja zast. Mgr. Marcel Kandrik, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným
1. C. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom
Vajanského 33, 080 01 Prešov, a 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o odstránenie
prekážok, ktoré neumožňujú výkon práva z vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti proti žalovanej 2. zastavuje.

II. Návrh žalovaného 1. na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaný 1. je povinný odstrániť murované oplotenia, múriky, betónové základy oplotenia, železnú
bránu ako aj znížiť betónovú skruž, a to v rozsahu časti pozemku parcely F. G. XX/X, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 186 m2, zapísanom na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., H. D., podľa znázornenia v
geometrickom pláne č. I./XXXX, úradne overenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor dňa
14.07.2016; to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný 1. je povinný vykonať úpravu a spevnenie časti pozemku parcely F. G. XX/X, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 186 m2, zapísanom na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., H. D., podľa znázornenia
v geometrickom pláne č. I./XXXX, úradne overenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor dňa
14.07.2016 tak, aby bol umožnený trvalý prechod a prejazd cez vymedzenú časť pozemku parcely č- F.
XX/X J.K. C. s cieľom umožniť žalobcom výkon práva z vecného bremena podľa rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 16C/50/20018-113 zo dňa 1. októbra 2019, právoplatného dňom 6.6.2022; to všetko
v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1. v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2022 domáhali voči žalovaným uloženia povinnosti
(-) spoločne a nerozdielne odstrániť murované oplotenia, múriky, betónové základy oplotenia, železnú
bránu, ako aj znížiť betónovú skruž (ďalej spoločne aj ako „Prekážky“), a to v rozsahu časti pozemku
parcely F. XX/X – zastavané plochy a nádvoria pôvodne o výmere 1.365 m2, zapísanom na LV č.

XXX, pre katastrálne územie C., obec Milpoš, okres D. (ďalej aj ako „Pozemok“) podľa znázornenia v
geometrickom pláne č. I./XXXX, úradne overenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor dňa
14.7.2016(ďalejajako„Geometrickýplán“);(-)spoločneanerozdielnevykonaťúpravuaspevneniečasti
Pozemku podľa znázornenia v Geometrickom pláne tak, aby bol umožnený trvalý prechod a prejazdcez vymedzenú časť Pozemku s cieľom umožniť žalobcom výkon práva z vecného bremena podľa
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/50/2018-113 zo dňa 1. októbra 2019 (ďalej aj ako „Rozsudok
16C/50/2018“) a (-) nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnili tým, že právoplatným Rozsudkom 16C/50/2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Co/16/2020, súd právoplatne rozhodol o zriadení vecného bremena in rem v
prospech žalobcov a spočívajúcom v práve prechodu peši a prejazdu osobným motorovým vozidlom cez
PozemokvrozsahupodľaGeometrickéhoplánu(ďalejajako„Vecnébremeno“).Rozsudok16C/50/2018

nadobudol právoplatnosť dňom 6.6.2022.

1.2. Žalovaní svojimi stavebnými úpravami (Prekážkami) ako osoby povinné z Vecného bremena,
vytvorili fyzické prekážky, ktoré znemožňujú pokojný a trvalý výkon práva prechodu a prejazdu pre
žalobcov, ako aj osoby odvíjajúce uvedené právo od vlastníkov oprávnenej nehnuteľnosti.

1.3. Geometrický plán vyznačujúci a znázorňujúci rozsah Vecného bremena je súčasťou spisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/50/2016 a tvorí aj obsah Znaleckého posudku č. 285/2018 znalkyne
L. H., vrátene fotografického znázornenia priebehu Vecného bremena. Murovaný plot spoločne so
železnou bránou a betónovou skružou, znemožňujú výkon práva z Vecného bremena. Žalovaným boli
adresované od právoplatnosti Rozsudku 16C/50/2016 (ktorým došlo k zriadeniu Vecného bremena) dve

predžalobné vy´zvy, na ktoré žalovaní nijak nereagovali a aj naďalej svojimi zriadeny´mi stavebny´mi
úpravami fyzicky znemožňujú žalobcom vy´kon práva z Vecného bremena.

1.4. Na to aby došlo k trvalému, pokojnému a primeranému vy´konu práva žalobcov z Vecného bremena,
je nevyhnutná úprava prístupovej cesty s cieľom jej zjazdnosti do garáže žalobcov. Z fotografií je

vidieť hrubú nerovnosť na Pozemku zaťaženom Vecny´m bremenom (schod pod vstupnou bránou
na pozemku žalovany´ch, pozemok žalovany´ch je zníženy´ pod úrovňou garáže), ktorá znemožňuje
prejazd motorového vozidla bez jeho poškodenia. Pričom úprava Pozemku pod úroveň garáže musí
byť vykonaná len žalovany´mi, nakoľko títo sú vlastníkmi Pozemku zaťaženom Vecny´m bremenom.
Ani po fyzickom odstránení všetky´ch Prekážok, ktoré žalovaní na svojom pozemku v časti kde je

vyznačeny´ rozsah Vecného bremena, nebude pre žalobcov možné realizovať prejazd do garáže v
zmysle judikovaného vecného bremena.

1.5. Pre naplnenie dostatočnej a úplnej ochrany porušeného vecného práva žalobcov, je nielen
nevyhnutné, aby žalovaní boli povinní fyzicky odstrániť Prekážky, ktoré bránia prejazdu do garáže

žalobcov, ale taktiež boli povinní vykonať iné povinnosti umožňujúce vy´kon práva zodpovedajúceho
Vecnému bremenu. Konkrétne vyrovnať vy´šku Pozemku so základňou garáže, tak aby bol prejazd
možny´ bez poškodenia motorového vozidla žalobcov.

2. Žalovaný 1. sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným dňa 11.1.2023 (vyjadrenie žalovaného 1. k

žalobe), pričom uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú v celom jej rozsahu a navrhuje ju zamietnuť.

2.1. Žalobcovia odôvodňujú svoj žalobný návrh tým, že v zmysle právoplatného Rozsudku 16C/50/2018
sú ako vlastníci stavby so súpisným č. 190 - garáž, postavenej na parcele pozemku registra F. J. G. XX/
X v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX (ďalej aj ako „Garáž“) oprávnenými z Vecného bremena.

2.2. Žalovaný 1. rešpektuje rozhodnutia súdnych autorít, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ako aj
odvolacieho súdu, na Pozemku však už boli zrealizované terénne úpravy umožňujúce mu prístup k jeho
nehnuteľnostiam a rovnako tak bola aj zrealizovaná vstupná brána. V dávnej minulosti žalobcovia bez
jeho súhlasu využívali časť Pozemku ako peší prístup k svojím nehnuteľnostiam, pričom však výšková

situácia v teréne im neumožňovala vjazd motorovým vozidlom do Garáže.

2.3. Nie je možné bez výrazných stavebných zásahov, ktorým by sa neznemožnil prístup k jeho
nehnuteľnostiam, odstrániť oplotenie, železnú bránu a znížiť betónovú skruž (Prekážky).

2.4. Po doručení žaloby žalovaný 1. uviedol, že oslovil geodeta, za účelom zamerania skutočného
stavu v teréne, a to z dôvodu, že už v minulosti uvádzal, že Garáž je čiastočne postavená bez jeho
súhlasu na jeho Pozemku a pri jej kolaudácii bol bez jeho vedomia predložený súhlas s takýmtoumiestením. Geodetické zameranie sa uskutoční dňa 12.1.2023 pričom bez zbytočného odkladu po
doručení predmetného geometrického plánu, tento ako dôkaz predloží súdu.

3. Žalovaná 2. sa k žalobe do dňa rozhodnutia vo veci samej žiadnym spôsobom nevyjadrila.

4. Žalobcovia v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedli, že okolnosť, že Prekážky boli vytvorené a stavebné
úpravy vykonané pred rozhodnutím súdu o zriadení Vecného bremena, nie sú v danom prípade
relevantné a nijak táto okolnosť neoslabuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia súdu, ktoré

založilo Vecné bremeno v prospech žalobcov. Je preto len na žalovaných, aby rešpektovali toto
rozhodnutie súdnej autority a z neho vyplývajúcich zákonných povinností ako vlastníkov zaťaženej
nehnuteľnosti.

4.1. Okolnosti z minulosti o tom, že výšková situácia v teréne neumožňovala vjazd motorovým vozidlom
do Garáže, nie sú relevantnou námietkou pre oslabenie práva žalobcov na nerušený výkon vecného

práva v podobe Vecného bremena. Funkčnosť prístupu je dostatočne vyargumentovaná aj v ZP č.
1/2016, ktorý obsahuje fotografiu zo stavu pred vykonanými úpravami a osadením Prekážok zo strany
žalovaných.

4.2. Výška nákladov na odstránenie Prekážok nie je v zásade relevantná, najmä z dôvodu, že

predovšetkým sám žalovaný´ v 1. rade zjavne v úmysle brániť žalobcom vo fyzickom prístupe k ich
nehnuteľnosti tieto prekážky osadil. Vedome postavil murovaný plot rovno pred vchod do Garáže
žalobcov. Napr. len betónová skruž predstavuje dieru do ničoho a jej funkčnosť nie je žiadna. Účel
betónového múrika a oplotenia postaveného niekoľko desiatok cm pred vchodom do garáže je zrejmý.
Námietky žalovaného v 1. rade, ktoré odkazujú na domnelú „čiastočnú“ neoprávnenosť stavby žalobcov,

alebo sa tykajú jej kolaudácie, či povinnosti predložiť správny spis od príslušného stavebného úradu,
hodnotiažalobcoviaakovy´slovneúčelovébezrelevantnéhovplyvunapredmetprebiehajúcehokonania
a povahu uplatneného nároku žalobcov. Akékoľvek námietky žalovaného v 1. rade sú povahy správnej
a ty´kajú sa správnosti postupu správneho orgánu pri povoľovaní a kolaudácii stavby, pričom Vecného
bremeno, tak ako bolo judikované s povahou in rem spočíva v práve prechodu peši a prejazdu osobny

´m motorovy´m vozidlom cez Pozemok v rozsahu podľa Geometrického plánu. Zo zriadeného Vecného
bremena nevyply´va jeho podmienenosť legálnosťou alebo nelegálnosťou stavby z hľadiska stavebno-
právnych predpisov, ale sa ty´ka práva prechodu a prejazdu po parcele žalovany´ch. Tieto námietky
hodnotia žalobcovia ako účelové v snahe aj naďalej predkladať nepodstatné dôvody, pre ktoré chce
zotrvávať žalovany´ v 1. rade v udržiavaní protiprávneho stavu.

5. Žalovaný 1. právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.

6. V zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo

v dňoch 16.10.2023, 17.10.2024 a 28.11.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

6.1. Na Pojednávaní súd vysluchol žalobkyňu 2.

7.Žalovaný1.navrholvykonanietýchtodôkazov:(-)obhliadkanamiestesamom(Pozemku),(-)obstarať

kolaudačné rozhodnutie stavby Garáže a (-) vykonať jeho výsluch.

7.1. Na Pojednávaní (28.11.2024) však uviedol, že na vykonaní ním navrhnutých dôkazov ďalej netrvá,
a tak ich súd ani nevykonal.

8. Podaním doručeným dňa 15.10.2024 žalobcovia vzali žalobu späť, a to v nižšie špecifikovanom
rozsahu a z tam uvedených dôvodov.

8.1. Vo vzťahu k žalovanej 2. zobrali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie v tomto

rozsahu zastaviť. Späťvzatie odôvodnili tým, že z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C.
vyplýva, že žalovaná v 2. rade už nie je zapísaná ako spoluvlastníčka Pozemku. Z výpisu listu vlastníctva
vyplýva aj zmena vo výmere Pozemku z pôvodnej výmery 1.365 m2 na súčasnú výmeru 186 m2. Rozsaha hranice už judikovaného Vecného bremena na Pozemku neboli zmenami v katastri nehnuteľností nijak
dotknuté.

8.2. Súd následne zaslal žalovanej 2. späťvzatie žaloby na vyjadrenie. Do dňa rozhodnutia vo veci samej
sa žalovaná 2. žiadnym spôsobom nevyjadrila k späťvzatiu žaloby.

8.3. Podľa § 144 zákona CSP je žalobca oprávnený vziať žalobu späť, pričom v zmysle § 146 ods. 1
CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak dôjde

k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie,
tak sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada.

8.4. V tomto prípade došlo k späťvzatiu žaloby až po tom, čo sa začalo Pojednávanie, a teda na to,
aby súd konanie nezastavil (v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanej 2.), je potrebný výslovný nesúhlas
žalovanej 2. odôvodený vážnymi dôvodmi.

8.5. Späťvzatie žaloby spĺňa všetky zákonné požiadavky, pričom žalovaná 2. nevyjadrila nesúhlas so
späťvzatím žaloby.

8.6. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem súd teda procesným postupom podľa

§ 145 ods. 2 CSP konanie v predmetnej časti zastavil a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí
vo veci samej (týmto rozsudkom), tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

9. Na Pojednávaní (28.11.2024) žalovaný 1. navrhol prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho
správneho konania (štátny stavebný dohľad) týkajúceho sa Prekážok (murované oplotenie, múriky,

betónové základy oplotenia, železná brána a betónová skruž), a to až do jeho právoplatného skončenia.

9.1. Žalobcovia s návrhom na prerušenie konania vyjadrili nesúhlas, ktorý odôvodnili tým, že oblasť
stavebno-právnych predpisov a právomoc nad kontrolnou predpísaných predpisov je oprávneným
orgánu verejnej moci, ktorý sa volá štátna stavebná inšpekcia. Je to úplne iná oblasť právnych vzťahov.

Žalobcovia podávali žalobu a súd je právomocný rozhodnúť o porušení súkromnoprávneho vzťahu, ktorý
vyplýva z občianskoprávnych predpisov. Žalobcovia nevylučujú, že existuje právomoc stavebného úradu
na tom, aby mohol, alebo nemohol pán žalovaný ospravedlňovať nejaké stavby, ale toto nie je meritom
tejto veci, meritom tejto veci je porušenie občianskoprávneho vzťahu. Tu je daná právomoc súdu, je tu
daná vecná a pasívna legitimácia a nič nebráni súdu konať a o tejto kauze rozhodnúť, keďže skutkový

stav je pre všetkých zúčastnených zrejmý.

9.2. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov a nepovažoval konania za potrebné prerušiť, nakoľko
prípadný výsledok správneho konania by bol len ten, či Prekážky boli vyhotovené v zmysle stavebných
predpisov, a takéto konštatovanie nemá priamu právnu relevanciu pre rozhodovanie o tom, či tieto bránia

výkonu práv z Vecného bremena. Aj Prekážky vyhotovené v súlade so stavebnými predpismi môžu
v občianskoprávnej rovine byť spôsobilé brániť vo výkone práv z Vecné bremena.

9.3. Zároveň súd neidentifikoval žiadne iné dôvody podľa § 162 ods. 1 CSP alebo § 164 CSP
odôvodňujúce toto konanie prerušiť.

9.4. Súd potom procesným postupom v zmysle § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej, a teda týmto rozsudkom, a tak ako je uvedené
v jeho výrokovej časti.

10.Zpísomnýchvyjadrenístránsporu,Pojednávania,výsluchužalobykne2.avykonanéhodokazovania
listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový
stav.

10.1. Z pripojené spisu 16C/50/2018 vyplýva, že Rozsudkom 16C/50/2018 (právoplatnosť nadobudol

dňa 6.6.2022) príslušný súd zriadil Vecné bremeno - in concreto vecné bremeno in rem v prospech
vlastníkov nehnuteľnosti Garáže, spočívajúcom v práve prechodu peši a prejazdu osobným motorovým
vozidlom cez Pozemok, v rozsahu podľa znázornenia v Geometrickom pláne.10.2. Rozsah Vecného bremena vyplýva a súd ho mal za preukázaný z Rozsudku 16C/50/2018 v spojení
s Geometrickým plánom.

10.3. Z LV č. XXX pre katastrálne územie C. ďalej vyplýva, že vlastníkmi Garáže sú žalobcovia a z LV
č. XXX pre katastrálne územie C. vyplýva, že vlastníkom Pozemku je žalovaný 1.

10.4. Skutočností ohľadom Vecného bremena (jeho zriadenie a rozsah) ako aj ohľadom vlastníctva
Garáže a Pozemku zároveň neboli medzi stranami sporné.

10.5. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že na Pozemku a pred Garážou sú zrealizované Prekážky
(murované oplotenie, múriky, betónové základy oplotenia, železná brána a betónová skruž), pričom ich
vlastníkom je žalovaný 1.

10.6. Stav pred zrealizovaním Prekážok vyplýva z fotografie (č.l. 37) ako aj zo Znaleckého posudku č.

1/2016.

10.7. Situáciu na mieste samom (umiestnenie Pozemku, Garáže a Prekážok) mal súd za preukázanú aj
z fotografií (č.l. 11 až 20 a 32 až 36). Zároveň strany ani žiadnym spôsobom nerozparovali skutočností
vyplývajúce z fotografií.

11. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka a (-) § 151o

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na
základe nižšie uvedených úvah.

13. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

14. Rozsudkom 16C/50/2018 bolo zriadené Vecné bremeno (vecné bremeno in rem v prospech
vlastníkov Garáže, spočívajúcom v práve prechodu peši a prejazdu osobným motorovým vozidlom cez
Pozemok, a to v rozsahu podľa znázornenia v Geometrickom pláne).

15. Vecné bremeno je spojené s vlastníctvom Pozemku a jeho podstatným obsahom je zaťaženie

vlastníka Pozemku (žalovaného 1.), ktorého obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva, a to tým
spôsobom, že je povinný v prospech vlastníkov Garáže (žalobcov) umožniť prechod peši a prejazd
osobným motorovým vozidlom cez Pozemok a v rozsahu podľa znázornenia v Geometrickom pláne.

16. Takto vymedzenej povinnosti vyplývajúcej z Vecného bremena zodpovedá právo zodpovedajúce

Vecnému bremenu, ktoré v tomto prípade patrí vlastníkom Garáže (žalobcom) a spočíva v práve
prechodu peši a prejazdu osobným motorovým vozidlom cez Pozemok a v rozsahu podľa znázornenia
v Geometrickom pláne.

17. Obsah Vecného bremena je podľa názoru súdu vyjadrený určito a zrozumiteľné, pričom

nevzbudzujúce žiadne pochybností o určení práv a povinnosti z Vecného bremena.

18. Vo všeobecnosti platí, že presné vymedzenie obsahu a rozsahu vecného bremena, ktoré bolo dané
pri jeho zriadení či vzniku, nemožno svojpomocne meniť ani rozširovať a rovnako však nie je možné
obmedzovať oprávneného vo výkone práva z vecného bremena. Proti výkonu práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu v širšom rozsahu, ako vecné bremeno umožňuje, alebo proti svojpomocnému
rozširovaniu vecného bremena je možné sa brániť negatórnou žalobou podľa § 126 Občianskeho
zákonníka. Rovnako je tak potom možné brániť sa negatórnou žalobou aj proti obmedzovaniu
oprávneného vo výkone práva z vecného bremena.19. Súčasný Občiansky zákonník výslovne neupravuje ochranu (žalobné nároky) účastníkov právneho
vzťahu vplývajúceho z vecných bremien. Primerane však možno pri uplatňovaní tejto ochrany vychádzať

z úpravy nárokov na ochranu vlastníckeho práva (tzv. vlastníckych žalôb), ktoré sú svojím obsahom a
účelom právam zodpovedajúcim vecným bremenám najbližšie (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Osoba oprávnená z vecného bremena sa môže na súde domáhať najmä a) určenia existencie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu [podľa § 80 písm. c) OSP, resp. od 1. júla 2016 podľa
§ 137 písm. c) CSP], b) vydania, resp. vypratania nehnuteľnosti, c) uloženia povinnosti vlastníkovi,

prípadne aj iným osobám, umožniť mu výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo
zdržať sa rušenia výkonu tohto práva, alebo d) odstránenia prekážky, ktorá neumožňuje vykonávanie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M.,
SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019).

20. Žalobcovia sa domáhali podanou žalobou odstránenia Prekážok (murované oplotenia, múriky,

betónové základy oplotenia, železná brána a betónová skruž) zrealizovaných žalovaným 1., ktoré im
bránia vo výkone práv z Vecného bremena, teda im bránia v práve prechodu peši a prejazdu osobným
motorovým vozidlom cez Pozemok (v rozsahu podľa znázornenia v Geometrickom pláne).

21. Žalovaný 1. žiadnym spôsobom nerozporoval zrealizovanie Prekážok a ani to, že tieto bránia

žalovaným v prechode peši a prejazde osobným motorovým vozidlom cez Pozemok do Garáže.

22. V podstate jediná relevantná námietka žalovaného 1., pre ktorú by súd nemal vyhovieť uplatnenému
žalobnému nároku bola tá, že odstránenie stavebných úprav – Prekážok (v žiadanom rozsahu) nie je
možné bez výrazných stavebných zásahov, ktorým by sa neznemožnil prístup k jeho nehnuteľnostiam.

23. V tomto smeru súd poukazuje na to, že v prvom rade, táto námietka žalovaného 1. ostala len v rovine
tvrdenia (žiadnym spôsobom nebola preukazná výška nákladov na odstránenie, náročnosť realizácie
a pod.), a v rade druhom, sám žalovaný sa počas prebiehajúceho súdneho konania (o zriadenie
Vecného bremena) z vlastnej vôle rozhodol zrealizovať Prekážky, a to bez akéhokoľvek racionálneho

zdôvodnenia, resp. súdu žiadne takéto zdôvodnenie ani len neprezentoval.

24. Žalovaný 1. pritom postavil murovaný plot rovno pred vchodom do Garáže. Betónová skruž
predstavuje dieru do ničoho a jej funkčnosť nebola žiadnym spôsobom ozrejmená. Napokon aj účel
betónového múrika a oplotenia postaveného niekoľko desiatok cm pred vchodom do Garáže nie je súdu

zrejmý.

25. Súd sa ďalej stotožnil s argumentáciou žalobcov v tom zmysle, že okolnosť, že Prekážky boli
vytvorené a vykonané pred rozhodnutím súdu o zriadení Vecného bremena, nemajú pre prejednávanú
vecprávnurelevanciu.Uvedenéideskôrnapríťažžalovanému1.,keďpočasprebiehajúcehokonaniasa

sámrozhodnezrealizovaťPrekážky,pričomsamoholaspoňdomnievať,žeaksúdzriadiVecnébremeno
(čonakoniecajzriadil),takbudemusieťPrekážkyodstrániť.ZhotovenéPrekážkysapritomsámrozhodol
zrealizovať takým spôsobom, ktorý sťažuje ich odstránenie a vytvára podstatné náklady (vybudovanie
múrikov, betónové úpravy a pod.). Taktiež okolnosti z minulosti o tom, že výšková situácia v teréne
neumožňovala vjazd motorovým vozidlom do Garáže, nie sú relevantnou námietkou pre oslabenie práva

žalobcov na nerušený výkon vecného práva v podobe Vecného bremena.

26. Súd poznamenáva, že v konaní 16C/50/2018 už tam príslušný súd riešil vhodnosť a opodstatnenosť
zriadenia Vecného bremena, a tak sa už týmto otázkam v tomto konaní ďalej nevenoval, čo ani nie

je predmetom toho konania. V tomto smere súd poukazuje na odôvodenie Rozsudku 16C/50/2018.
Zároveň sa v tamtom konaní súd zaoberal aj otázkou umiestnenia Garáže a jej zhotovenia v súlade so
stavebno-technickými predpismi, čo žalovaný 1. namietal, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal.

27. Súd poukazuje aj na to, že Rozsudok 16C/50/2018 (jeho správnosť a zákonnosť) bol podrobený

prieskumu v rámci odvolacieho konania (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/16/2020 zo dňa
17. marca 2021) a aj konania dovolacieho (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/272/202 zo dňa
25. mája 2022).28. Na doplnenie súd uvádza, že žalovaný 1. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol „Po doručení žaloby
som oslovil geodeta, za účelom zamerania skutočného stavu v teréne, a to z dôvodu, že už v minulosti
som uvádzal, že Garáž je čiastočne postavená bez môjho súhlasu na mojom pozemku a pri jej kolaudácii

bol bez môjho vedomia predloženy´ súhlas s taky´mto umiestením. Geodetické zameranie sa uskutoční
dňa 12. 1.2023 pričom bez zbytočného odkladu po doručení predmetného geometrického plánu, tento
ako dôkaz predložím.“

28.1. Žalovaný 1. však do rozhodnutia súdu o skončení dokazovania žiadne geometrické zameranie

nedoložil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že I. je čiastočne postavená bez
jeho súhlasu na jeho pozemku a pri jej kolaudácii bol bez jeho vedomia predložený súhlas s takýmto
umiestením.

29. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný 1. zrealizovaním Prekážok (v namietanom
rozsahu) ako osoba povinná z Vecného bremena vytvoril fyzické prekážky, ktoré znemožňujú pokojný

a trvalý výkon práv z Vecného bremena, a to práva prechodu peši a prejazdu osobným motorovým
vozidlom cez Pozemok v prospech vlastníkov Garáže (žalobcov).

30. Súd sa stotožnil aj s názorom žalobcov, že na to, aby došlo k trvalému, pokojnému a primeranému
výkonu práva žalobcov z Vecného bremena, je nevyhnutná úprava prístupovej cesty s cieľom jej

zjazdnosti do Garáže (vyrovnať výšku Pozemku so základňou Garáže), keďže Pozemok je znížený pod
úroveň Garáže. Úprava Pozemku pritom musí byť vykonaná len žalovaným 1., nakoľko ten je vlastníkom
Pozemku zaťaženým Vecným bremenom.

31. Napokon považuje súd za potrebné poznamenať, že v mysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Počas konania pritom došlo k zmene výmery Pozemku
zaťaženého Vecným bremenom (z pôvodnej výmery 1.365 m2 na výmeru 186 m2). Rozsah a hranice
judikovaného Vecného bremena však neboli uvedenými zmenami v katastri nehnuteľností žiadnym
spôsobom dotknuté.

32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočností a právne normy súd vyhovel žalobe v celom rozsahu
a zaviazal žalovaného 1. k povinnosti (-) odstrániť Prekážky (murované oplotenia, múriky, betónové
základy oplotenia, železnú bránu), (-) znížiť betónovú skruž a (-) vykonať úpravu a spevnenie časti
Pozemku; to všetko v rozsahu časti Pozemku podľa znázornenia v Geometrickom pláne tak, aby bol
umožnený trvalý prechod a prejazd cez vymedzenú časť Pozemku s cieľom umožniť žalobcom výkon

práva z Vecného bremena.

33. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP (lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu) a
v súlade so žalobným návrhom, a to lehotu v dĺžke 10 dní, keďže takúto lehotu považoval za primeranú

na odstránenie Prekážok.

34. K viazanosti súdu žalobným návrhom súd uvádza, že táto viazanosť neznamená úplnú a
bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a
jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne

viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak
enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti
súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu.

34.1. Ani ta´to na´mietka zˇalovane´ho nebola do^vodna´, pretozˇe nie je porusˇeni´m za´sady ne ultra

petitum, ak su´d formulačne upravi´ petit na´vrhu vo vy´rokovej časti rozhodnutia, ak zˇalobe vyhovuje.
Pokialˇ zˇalobca označil v zˇalobnom na´vrhu presne, určite a zrozumitelˇne spo^sob určenia pra´vneho
vztˇahu, pra´va alebo pra´vnej skutočnosti, su´d nepostupuje v rozpore so za´konom, ak pouzˇiti´m iny
´ch slov vyjadri´ vo vy´roku svojho rozhodnutia rovnake´ pra´va a povinnosti, ktory´ch sa zˇalobca doma
´hal. Iba su´d rozhoduje o tom, ako bude formulovany´ vy´rok jeho rozhodnutia; pri´padny´m na´vrhom

zˇalobcu na znenie vy´roku rozhodnutia nie je viazany´. Pri formula´cii vy´roku rozhodnutia su´d musi´
dbatˇ len na to, aby vyjadroval (z obsahove´ho hlˇadiska) to, čoho sa zˇalobca zˇalobou skutočne doma
´hal (Uznesenie Najvyššieho súd SR č. k. 5Cdo/31/2017 zo dňa 24. januára 2018).34.2. Súd čiastočne upravil žalobcami formulovaný petit a zároveň vo výroku neuviedol vo vzťahu
ku Geometrickému plánu doplnenie v zmysle „ktorý je súčasťou rozhodnutia“, nakoľko z hľadiska
materiálnej vykonateľnosti tohto rozsudku nie je v tomto prípade nevyhnuté, aby Geometrický plán bol

nevyhnutnou súčasťou rozhodnutia, keďže rozsah už zriadeného Vecného bremena vyplýva z katastra
nehnuteľností (v zmysle Rozsudku 16C/50/2018 v spojení s Geometrickým plánom).

35. Na záver súd obiter dictum uvádza, že zo správania sa žalovaného 1. (v zmysle jeho konania,
resp. nekonania) sa javí, že jeho jediným cieľom je znemožniť žalobcom výkon práv z Vecného

bremena.Žalovaný1.sícedeklaruje,žerešpektujerozhodnutiasúdnychautorít,avšakjehokonanieskôr
nasvedčuje úplný opak. V tomto smere súd odkazuje aj na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj na body 43.
až 45. odôvodnenia Rozsudku 16C/50/2018, v ktorom súd správne apeloval na strany sporu, a to za
účelom predchádzania vzniku ďalších sporov, čo sa v konečnom dôsledku potvrdilo aj v tomto konaní.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore
a zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie.

36.1. Vo vzťahu k žalovanému 1. súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore. Žalobcovia mali v spore
plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto majú vo vzťahu k žalovanému 1. nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktorýimsúdpriznal,takakojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

36.2. Vo vzťahu k žalovanej 2. súd rozhodol podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie.

Žalobcovia vzali žalobu v časti voči žalovanej 2. v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná 2. už ďalej
v priebehu konania nebola vlastníčkou Pozemku (v deň podania žaloby mal pozemok zaťažený Vecným
bremenom par. č. 55/1 výmeru 1.365 m2, pričom následne došlo k zmene jeho výmery na 186 m2 a jeho
jediným vlastníkom bol ďalej výlučne žalovaný 1.). Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaná v tomto

prípade aj žalovaná 2., ktorá bola vlastníkom zaťaženého Pozemku, avšak po začatí sporu predmetné
vlastníctvo stratila (bez ohľadu na to z akého dôvodu) a vyvolal tým u žalobcov nevyhnutnosť späťvzatia
časti dôvodne podanej žaloby. V zmysle takto uvedeného by tak mali žalobcovia nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu aj vo vzťahu k žalovanej 2., ktorý im však súd nepriznal, nakoľko v prvom rade
žalobcovia výslovne navrhli, aby súd náhradu trov konania stranám nepriznal (aj keď z iného dôvodu -

§ 257 CSP), a teda sa voči žalovanej 2. nároku na náhradu trov konania výslovne vzdali, a rade druhom
súd k povinnosti nahradiť všetky trovy konania zaviazal žalovaného 1., a teda žalovanú 2. k povinnosti
nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne so žalovaným 1. už nezaväzoval.

36.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.