Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123376231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123376231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C. D. E. XX, 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. E. XX, obaja zastúpení Mgr. Jurajom Berežným,
advokátom, so sídlom vo Svidníku, Centrálna 2/38, proti žalovaným: 1. MOJPROJEKT, s.r.o., so sídlom
vKošiciach,Tichá474/17,IČO:47078642,2.G.H.I.,nar.XX.X.XXXX,bytomvH.,I.XXX/XX,zastúpení
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 34.665,77 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 53Csp/134/2023 zo
dňa 27. septembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 53Csp/134/2023-227 zo dňa 27.
septembra 2024.

Žalovaní majú proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
zamietol žalobu o zaplatenie 34.665,77 € s prísl. titulom nárokov zo zodpovednosti za vady diela
a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o dielo č. 2/2018 dňa 22.6.2018 medzi
žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade na zhotovenie rekreačnej chaty, pričom predmetom zmluvy
o dielo boli búracie práce a príprava podkladov k výstavbe s tým, že každá nová etapa výstavby bude
doplnená novým dodatkom k zmluve o dielo. Cena za búracie práce bola dohodnutá v sume 9.052 €
s prísl. Dodatkom č. 1 zo dňa 24.7.2018 žalobca v 1. rade a žalovaná v 2. rade dohodli, že zhotoviteľ
je povinný vypracovať kalkuláciu na základy a betónovú platňu a následne vyhotoviť preddavkovú
faktúru a objednávateľ je povinný zaplatiť zálohu. Dodatkom č. 2 k zmluve o dielo žalobca v 1. rade

a žalovaná v 2. rade sa dohodli, že zhotoviteľ je povinný vypracovať kalkuláciu na hrubú stavbu – 1. časť
murovaná a vyhotoviť preddavkovú faktúru a objednávateľ je povinný zaplatiť zálohu. Zmluva o dielo na
zhotovenie druhej etapy hrubej stavby, ktorej súčasťou bolo aj zhotovenie strechy, bola uzavretá medzi
žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade, síce nie v písomnej forme – vo forme dodatku, keďže tento
dodatok č. 3 (č.l. 18) strany sporu nepodpísali, avšak uzavretie tejto zmluvy vzal súd za preukázané
z emailovej komunikácie medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade zo dňa 25.3.2019 a 7.6.2019
a preddavkovými faktúrami zo dňa 6.6.2019 a z cenovej ponuky označenej ako „Rozpočet po fázu

kolaudácie“ (č.l. 66 spisu). Súd uzavrel, že emailová komunikácia ohľadne druhej etapy hrubej stavby,
vrátane strechy, prebiehala medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade a taktiež preddavková
faktúra bola vystavená ako dodávateľom žalovaným v 1. rade a tieto skutočnosti tvrdili aj samotní
žalobcovia. Rovnako aj preddavkové faktúry na zálohy na hrubú stavbu – druhú etapu (č.l. 66 spisu)boli vystavené žalovaným v 1. rade a jemu aj uhradené (č.l. 67, 68 a 69 spisu). Taktiež z protokolu
o odovzdaní stavby zo dňa 27.7.2020 (č.l. 111 spisu) vzal súd za preukázanú existenciu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade.

3. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné
č. XX, na parcele č. 181/196, kat. úz. C. D., zapísaného na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorému žalobca
v 1. rade uzavieral zmluvy o dielo a dodatky so žalovanými. Nesporným v konaní tiež bolo, že zmluva
o dielo na zhotovenie strechy bola uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade, ktorého

konateľkou a spoločníčkou je žalovaná v 2. rade.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že listom zo dňa 9.12.2020 žalobca v 1. rade
prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o. adresoval výlučne žalovanej
v 2. rade (G. H. I. A.) uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela, pričom odkázal na zmluvu o dielo
č. 2/2018 a jej dodatky č. 1 a 2. Vo vzťahu k streche uplatnil si zľavu z ceny diela vo výške 10.000 €.

Žalovaná v 2. rade listom zo dňa 28.12.2020 prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej
oznámila, že neakceptuje vytýkané vady diela zhotoveného v zmysle zmluvy o dielo č. 2/2018 a jej
dodatkov č. 1 a 2. Vo vzťahu k vadám diela, na zhotovení ktorého sa žalovaná v 2. rade ako zhotoviteľka
nepodieľala, považuje uplatnenie zodpovednosti z vád diela za irelevantné (č.l. 38 spisu). Za preukázanú
vzal súd tú skutočnosť, že žalovanému v 1. rade (rovnako aj žalovanej v 2. rade) bol doručený platobný

rozkaz v tu prejednávanej veci dňa 23.9.2023.

5. Právne súd posudzoval vec podľa § 631, § 648 a § 649 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že žalobkyňa v 2. rade nie je v spore aktívne legitimovaná a práva zo zodpovednosti za vady voči
žalovanému v 1. rade zanikli, keďže neboli včas uplatnené.

6. V konaní bolo nesporným, že žalobkyňa v 2. rade neuzavrela zmluvu o dielo a ani dodatky ani
s jedným zo žalovaných, preto nie je aktívne legitimovaná na uplatňovanie práv zo zodpovednosti za
vady diela, ktoré právo patrí objednávateľovi - žalobcovi v 1. rade. Bez právneho významu je v tej
súvislosti skutočnosť, že predmetné dielo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade

a žalobkyne v 2. rade. Žalobu žalobkyne v 2. rade preto zamietol.

7. Vo vzťahu k zániku práv zo zodpovednosti za vady diela voči žalovanému v 1. rade súd uzavrel, že
pred podaním žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) žalobca v 1. rade neuplatnil práva zo
zodpovednosti za vady voči žalovanému v 1. rade a k uplatneniu týchto práv voči nemu došlo až dňom

doručenia platobného rozkazu dňa 23.9.2023, teda po uplynutí 3-ročnej záručnej doby, ktorá začala
plynúť od odovzdania stavby dňa 27. júla 2020 a uplynula dňa 27. júla 2023.

8. K uvedenému záveru dospel na základe tej skutkovej okolnosti, že žalobca v 1. rade komunikoval
výlučne so žalovanou v 2. rade ohľadne uplatnenia zodpovednosti za vady diela prostredníctvom

Advokátskej kancelárie JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o. Žalobca v 1. rade dňa 24.9.2020 a dňa
7.10.2020 splnomocnil Advokátsku kanceláriu JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o. na zastupovanie pri
uplatňovaní práv a nárokov zo zodpovednosti za vady diela zhotoveného na základe zmluvy o dielo
č. 2/2018 zo dňa 22.6.2019, uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a G. H. I. - MOJPROJEKT, IČO:
44 922 604 (č.l. 104, 105 spisu). Na základe týchto plných mocí uvedená advokátska kancelária dňa

7.10.2020 adresovala výlučne žalovanej v 2. rade výzvu na riadne ukončenie diela a odovzdanie diela
objednávateľovi a dňa 9.12.2020 uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela na základe zmluvy
o dielo č. 2/2018 a dodatkov č. 1 a 2.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa

v záručnej dobe troch rokov, inak zaniknú a včasné uplatnenie práv žalobca v 1. rade nepreukázal, súd
žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol z dôvodu zániku práv žalobcu v 1. rade domáhať sa nárokov
zo zodpovednosti za vady diela.

10. K obrane žalobcov, že od začiatku zhotovenia stavby komunikovali s G. H. I., ktorá vystupuje ako

žalovaná v 2. rade, podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a aj ako jediná spoločníčka
a jediná konateľka žalovaného v 1. rade, a teda ak mala vedomosť o vadách z diela, tak túto vedomosť
musela mať aj ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a aj ako konateľka
obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade súd uviedol, že fyzická osoba a obchodná spoločnosť,ktorej spoločníkom a konateľom je tá istá fyzická osoba, sú dva odlišné subjekty práva s rozdielnou
právnou subjektivitou. Pokiaľ žalovaná v 2. rade konala ako štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade,
jedná sa o právne úkony žalovaného v 1. rade ako právnickej osoby. Konanie žalovanej v 2. rade ako

fyzickej osoby je zase konaním s účinkami pre ňu. Fyzická osoba nezodpovedá za záväzky právnickej
osoby a naopak. Z uvedeného dôvodu súd považoval túto námietku žalobcov za nedôvodnú. Zdôraznil
ďalej, že práva zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť u podnikateľa, ktorý vec zhotovil. Aj
keď žalovaná v 2. rade nadobudla informáciu o nedostatkoch strechy, stalo sa tak na základe výzvy
adresovanej jej ako fyzickej osobe podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia, a nie výzvy

adresovanej žalovanému v 1. rade. Pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady sa naviac žalobca v 1.
rade odvolával na zmluvu o dielo č. 2/2018 zo dňa 22.6.2018, ktorého zmluvnou stranou nebol žalovaný
v 1. rade a ktorej predmetnom nebolo zhotovenie strechy. Preto skutočnosť, že pri uplatnení práv zo
zodpovednosti za vady sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej v 2. rade informácia o zvlnenej streche,
nemožno považovať za účinné a kvalifikované uplatnenie si práva zo zodpovednosti za vady strechy
u žalovaného v 1. rade, ktorý bol zhotoviteľom strechy. Žalovaný v 1. rade bol zhotoviteľom strechy

na základe inej zmluvy o dielo, ako tej, z ktorej si uplatňoval žalobca práva zo zodpovednosti za iné
vady voči žalovanej v 2. rade. Nie je možné uplatňovať práva zo zmluvy uzavretej s fyzickou osobou
u právnickej osoby a zo zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou u fyzickej osoby. Žalobca si teda
v zmysle záverov súdu neuplatnil svoj nárok včas voči správnemu subjektu, pričom určenie správneho
subjektu bolo v súdenom prípade vecou odbornej starostlivosti advokáta.

11. K námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej žalobcami súd uviedol, že súd skúma miestnu
príslušnosť ex offo iba vtedy, ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť a v ostatných prípadoch môže
súd skúmať miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaných. Žalovaní námietku miestnej príslušnosti
nevzniesli a žalobcovia miestnu príslušnosť danú na výber neuplatnili, ak navrhli pokračovanie v konaní

na súde príslušnom na prejednanie podľa ustanovení CSP, preto na námietku miestnej nepríslušnosti
neprihliadol a spor prejednal a rozhodol (§ 42 CSP).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a priznal ich plnú
náhradu úspešným žalovaným proti neúspešným žalobcom.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Argumentovali tým, že osoba oprávnená konať v mene žalovaného v 1. rade je osobou
totožnou s osobou žalovanej v 2. rade, a teda ide o G. H. I., ktorá od prvotnej cenovej kalkulácie projektu

rodinného domu až po kolaudáciu komunikovala so žalobcami, pričom vystupovala pod obchodným
menom „MOJPROJEKT projekčná spoločnosť“, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vystavovala faktúry
ako žalovaný v 1. rade alebo ako žalovaná v 2. rade. G. H. I. takýmto spôsobom vnášala do právnych
vzťahov so žalobcami neistotu v otázke, na koho sa majú v prípade reklamácie, fakturácie, či iných
informácií obrátiť, čo nie je možné prikladať na škodu spotrebiteľa. Jedinou istotou pre spotrebiteľa je, že

pocelúdobukomunikovalisjednouatouistouosobou,ktoroujeG.H.I..Zotrvalinatvrdení,žesiuplatnili
právo zo zodpovednosti za vady diela (strechy) včas, pričom uplatnenie práva bolo adresované G. H. I.,
ktorá je tak žalovanou v 2. rade, ako aj konateľkou žalovaného v 1. rade, pričom adresa na doručovanie
písomností je rovnaká u oboch žalovaných. Na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobcovia

namietali postúpenie veci z Okresného súdu Banská Bystrica na miestne nepríslušný Mestský súd
Košice, pričom navrhli, aby bol spor postúpený osobitne miestne príslušnému súdu, a to Okresnému
súdu Bardejov, v obvode ktorého majú adresu trvalého pobytu obaja žalobcovia, čomu však konajúci
súd nevyhovel.

14. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. septembra 2025 o 9.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 23. septembra 2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v zmysle ust.§ 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j.
neboli splnené procesné podmienky (a), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky
odvolací súd uvádza, že medzi procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, patria
aj podmienky na strane súdu, t.j. jeho právomoc, príslušnosť a zákonné obsadenie súdu. Skúmanie
splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou

výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej
príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí (41 CSP).

21. Osobitná miestna príslušnosť je upravená v § 19 CSP tak, že popri všeobecnom súde žalovaného

(§ 13 až § 15 CSP) je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode podľa písm. d/ má adresu
trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

22. Žalobcovia v odvolaní namietajú, že vo veci konal miestne nepríslušný Mestský súd Košice namiesto

osobitne miestne príslušného súdu – Okresného súdu Bardejov v zmysle § 19 písm. d/ CSP.

23. Žalobcovia dôvodne argumentujú tým, že tu prejednávaný spor je sporom spotrebiteľským, keďže
ide o uplatnenie nárokov zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktorí
spĺňajú charakteristiku dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia oboch zmlúv o dielo (rok 2018 a 2019), keďže konali pri uzatváraní zmluvy a pri jej plnení
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň zmluvy o dielo uzatvoril
žalobca v 1. rade ako spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24.Vzhľadomnacharaktertuprebiehajúcehosporužalobca/žalobcoviapretomohliuplatniťsvojenároky
aj na súde v zmysle § 19 písm. d/ CSP, teda v ktorého obvode majú žalobcovia trvalý pobyt.

25. Žalobcovia však v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica v návrhu na
pokračovanie v konaní uviedli, že navrhujú pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci

podľa CSP (č.l. 123 spisu), teda nenavrhli pokračovať v konaní na osobitne miestne príslušnom (danom
na výber) súde v zmysle § 19 písm. d/ CSP.

26. Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich (§ 37 CSP).

27. V prejednávanom spore príslušným na konanie podľa § 13 až § 15 CSP bol Mestský súd Košice
ako všeobecný súd oboch žalovaných a zároveň miestne príslušným bol v zmysle § 19 písm. d/ CSP aj
Okresný súd Bardejov, v obvode ktorého majú adresu trvalého pobytu žalobcovia.

28. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Košice ako všeobecnému súdu

žalovaných a Mestský súd Košice v zmysle § 41 CSP mohol skúmať miestnu príslušnosť iba na námietku
žalovaných, keďže nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť (§ 20 CSP), ktorú by mohol skúmať aj bez
námietky. Keďže však žalovaní námietku miestnej nepríslušnosti nevzniesli, neboli splnené podmienky
pre postúpenie veci inému súdu.29. Pokiaľ teda vec prejednal Mestský súd Košice, išlo o prejednanie veci miestne príslušným súdom
a nebol tak naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP.

30. Pokiaľ ide o ostatné žalobcami namietané odvolacie dôvody, ani tieto neboli naplnené.

31. Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné a neboli ani navrhnuté iné než súdom vykonané dôkazy,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 až § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore a ani žiadne porušenie procesných práv, preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

32. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorým sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

33. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcov, obsahom ktorých
sú skutočnosti tvrdené už v konaní pred súdom prvej inštancie a na ktoré súd prvej inštancie reagoval

v odôvodnení rozsudku adekvátnou odpoveďou.

34. Súd svoje úvahy, ako dospel ku skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva
odpoveď na všetky otázky podstatné z hľadiska rozhodnutia v spore.

35. Žalobcovia v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej
inštancie a súd sa s nimi náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto odvolacie
námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého
žalobkyňa v 2. rade nie je aktívne vecne legitimovanou v tomto spore z dôvodu, že nebola zmluvnou
stranou zmluvy o dielo, uzavretej so žalovaným v 1. rade ani zmluvnou stranou zmluvy o dielo uzavretej
so žalovanou v 2. rade, vrátene jej dodatkov.

37. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, podstatným z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie, teda
vyriešenia otázky, kto je oprávnený uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady diela bola skutočnosť, či
žalobkyňa bola alebo nebola zmluvnou stranou zmlúv o dielo a bez právneho významu bola tá okolnosť,
že predmetné dielo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

38.Právazozodpovednostizavadydielauplatňujeobjednávateľuzhotoviteľa.Akzmluvuodielouzavrel
so zhotoviteľom len jeden z manželov, stal sa (bez ohľadu na to, či je cena za dielo platená zo spoločných
prostriedkov manželov) iba on účastníkom zmluvy o dielo a výlučne on je vo vzťahu k zhotoviteľovi
zuzavretejzmluvyoprávnenýazaviazaný.Druhýzmanželov,ktorýniejeúčastníkomzmluvy,sanemôže

domáhať vo svojom mene realizácie práv a povinností zo zmluvy o dielo, a to ani práv zo zodpovednosti
za vady. Mohol by tak urobiť iba v mene manžela, ktorý je na základe plnomocenstva účastníkom zmluvy
o dielo. Aj keď sa zmluva o dielo týka spoločnej veci manželov, sú z nej oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne obaja manželia len za predpokladu, že sa obaja stali účastníkmi tejto zmluvy (R 12/1989;
Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, Eurokódex 2015, str. 342).

39. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení správny je
záver súdu prvej inštancie, že žalobkyni v 2. rade nepatrí právo na uplatnenie zodpovednosti z vád diela,
z ktorého dôvodu nie je v spore aktívne vecne legitimovanou a vecne správne preto rozhodol, ak žalobu
žalobkyne v 2. rade voči obom žalovaným z tohto dôvodu zamietol.

40. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietali záver súdu, že si včas neuplatnili práva zo zodpovednosti za
vady diela (strechy) voči žalovanému v 1. rade, keď mali za to, že uplatnením týchto práv u žalovanej v 2.
rade, ktorá je zároveň konateľkou žalovaného v 1. rade, túto svoju zákonnú povinnosť splnili. Zdôraznili,že sú spotrebiteľmi, od samého počiatku komunikovali výlučne s G. H. I. a bola to práve ona, ktorá
vnášala neistotu do právnych vzťahov, keď vystupovala tak pod obchodným menom MOJPROJEKT
projekčná spoločnosť, ako aj pod hlavičkou MOJPROJEKT, s.r.o.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov, že za vyššie popísanej situácie mohli byť
v neistote v otázke, s kým vlastne sú v právnom vzťahu, teda s kým uzavreli zmluvu o dielo a u koho
majú uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady diela a ich argumentáciu ohľadne včasného uplatnenia
práv zo zodpovednosti za vady u oboch žalovaných, pokiaľ túto uplatnili listom zo dňa 9.12.2020 u G. H.

I., by bolo možné uznať, ak by toto právo nerealizovali prostredníctvom osoby znalej práva – advokáta.

42. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, určenie subjektu, voči ktorému bolo potrebné uplatniť si
nárok, bolo v súdenom prípade vecou odbornej starostlivosti advokáta.

43. V konaní pritom medzi stranami nebolo sporné, že zmluvu o dielo zo dňa 22.6.2018 a jej dodatky č.

1 zo dňa 24.7.2018 a č. 2 (nie je zrejmý dátum jeho uzavretia) uzavrel žalobca v 1. rade so žalovanou
v 2. rade a aj preddavkové faktúry z roku 2018 (č.l. 74 a 75 spisu) na zálohu prvej časti hrubej stavby
a doplatok hrubej stavby boli vystavené žalovanou v 2. rade. Strany sporu ďalej zhodne tvrdili, že zmluvu
o dielo na druhú etapu hrubej stavby, v rámci ktorej mala byť realizovaná aj výstavba strechy, uzavrel
žalobca v 1. rade so žalovaným v 1. rade s odkazom na emailovú komunikáciu z 25.3.2019 a 7.6.2019.

Tomuto záveru nasvedčujú aj všetky preddavkové faktúry vystavené v roku 2019 a 2020 (faktúra zo dňa
6.6.2019 na č.l. 65 spisu, zo dňa 15.1.2019 na č.l. 67 spisu, zo dňa 29.3.2019 na č.l. 68 spisu, zo dňa
1.8.2019 na č.l. 71 spisu, zo dňa 16.9.2019 na č.l. 72 spisu a zo dňa 11.5.2020 na č.l. 73 spisu), ako
aj protokol o prevzatí diela zo dňa 27.7.2020.

44. Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela v zmysle zmluvy o dielo č. 2/2018 zo dňa 22.6.2018
v spojení s dodatkami č. 1 a č. 2 správne smerovalo voči žalovanej v 2. rade, avšak pokiaľ ide
o vady strechy, ktorá bola realizovaná na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom v 1. rade
a žalovaným v 1. rade, tieto bolo potrebné uplatniť v záručnej dobe u žalovaného v 1. rade, k čomu však
nedošlo, ako to podrobne opísal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací

súd na túto časť odôvodnenia rozsudku odkazuje a na tomto mieste toto odôvodnenie neopakuje.

45. Práva zo zodpovednosti za vady diela v zmysle zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1. rade
a žalovaným v 1. rade tak boli prvýkrát uplatnené až v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý
bol doručený žalovanému v 1. rade dňa 23.9.2023, t.j. po uplynutí záručnej doby. Záručná doba začala

plynúť odo dňa prevzatia diela dňa 27.7.2020 a bola by uplynula dňom 27.7.2023. K tomuto dátumu je
však potrebné pripočítať ešte 41 dní s poukazom na § 8 zákona 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej choroby COVID-19 v justícii. Podľa ust. § 8
písm. a/ citovaného zákona totiž lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku

práva, v čase od účinnosti tohto zákona (19.1.2021) do 28.2.2021 neplynú (t.j. 41 dní – poznámka
odvolacieho súdu). Po pripočítaní 41-dní k dátumu 27.7.2023 záručná doba uplynula dňom 6.9.2023,
ktorým dňom zanikli práva zo zodpovednosti za vady diela (strechy) a pokiaľ žalovanému v 1. rade bol
platobný rozkaz doručený až dňa 23.9.2023, súd na túto skutočnosť ex offo musí prihliadať a nemôže
priznať žalobcom práva, ktoré už zanikli.

46. Zamietnutie žaloby, pokiaľ ide o uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady strechy, voči žalovanej
v 2. rade, je odôvodnené nedostatkom jej vecnej legitimácie (nezodpovedá za vady tohto diela, dielo
nebolo predmetom zmluvy a dodatkov uzavretých medzi ňou a žalobcom v 1. rade) a voči žalovanému
v 1. rade zánikom práv zo zodpovednosti za vady tohto diela.

47.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešným žalovaným, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalovaným proti žalobcom nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).