Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 9Sas/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101496
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0723101496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

X.XXXXXXXX,bytomD.XX,XXXXXE.,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.MariánJusko,
s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003943-004 zo dňa 4.
októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Správnu žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou zo dňa 24.01.2023, doručenou personálnemu odboru sekcie personálnych a

sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žalobca požiadal o doplatenie všetkých
platových náležitostí za obdobie od neplatného prevedenia na inú funkciu až do ukončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Okrem prehodnotenia výsluhovej dávky, o ktorej už tunajší súd
právoplatne rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 12Sas/4/2024, žalobca zároveň požiadal aj o
zvýšenie priznaného odchodného z dôvodov zmien v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré môžu mať
vplyv na výšku priznaného odchodné.

2. O žiadosti žalobcu rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a
sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.
SPSČ-OSZ-54148-014/2023-VZzodňa26.05.2023(ďalejaj„prvostupňovérozhodnutie“)tak,žežiadosť
žalobcu zamietlo. Prvostupňový orgán posúdil žiadosť žalobcu ako žiadosť o zvýšenie priznaného
výsluhového dôchodku podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z.z.“).
Prvostupňový orgán si ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, z dôvodu zistenia presného

a skutočného stavu veci pred vydaním rozhodnutia o nároku na zvýšenie odchodného, na základe
súčinnosti so zainteresovanými útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, obstaral podklady
o dobe trvania služobného pomeru a o mzdových podkladoch, pre prípadné nové určenie sumy
priznaného odchodného. Z Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky bol prvostupňovému orgánudňa 24.05.2023 doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 6S/30/2020-91 z 20.10.2022,
právoplatný ku dňu 23.11.2022). Prvostupňový orgán ďalej zistil, že v novom konaní, po zrušujúcom
rozsudku Krajského súdu v Bratislave a vrátení veci prvostupňovému orgánu, tento zároveň v danej

veci konanie zastavil oznámením č. PPZ-NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 (ďalej aj „oznámenie o
zastaveníkonania“)podľa§239azákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 73/1998 Z.z.“), doručené spolu s potvrdením o
jeho prevzatí žalobcom dňa 03.03.2023, nakoľko žalobca v tom čase už nebol príslušníkom Policajného

zboru. Prvostupňový orgán záverom uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca bol v súdnom konaní
pred správnym súdom v Bratislave úspešný, tak nové konanie vo veci jeho prevedenia na inú funkciu
bolo zastavené, nakoľko jeho služobný pomer skončil dňom 31.01.2021 na základe vlastnej žiadosti.
Napokon uzavrel, že takýto výsledok konania nemal dopad na dĺžku služobného pomeru v zmysle § 58
zákona č. 328/2002 Z.z., ani na výšku základu na výpočet odchodného v zmysle § 143ac ods. 1 písm.
a) zákon č. 328/2002 Z.z.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. SPSČ-PO3-2023/003943-004 zo dňa 04.10.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval priebeh
administratívneho konania a odvolacie dôvody. Žalovaný uviedol, že na výpočet odchodného bola

žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v dobe 23 rokov a 30 dní a určený výpočtový
základ za rok 2019 vo výške 2.049,53 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu odbor
rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-54.148-2/2021-VZ zo dňa 18.05.2021 podľa § 143z ods. 1, § 143ac ods. 1
písm. a) a § 58, v súlade s § 81 ods. 3 písm.a) zák. č. 328/2002 Z.z. priznal žalobcovi odchodné vo výške
20.495,30 eur. Proti rozhodnutiu o priznaní odchodného sa žalobca neodvolal, a preto dňa 08.06.2021

nadobudlo právoplatnosť. V konaní na základe žiadosti žalobcu zo dňa 24.01.2023 o zvýšenie
odchodnéhonebolapodľažalovanéhospornádĺžkaslužobnejdoby,aleurčenievýškyzákladu,zktorého
sa odchodné priznávalo. Žalovaný k tomuto následne uviedol, že prvostupňový orgán po posúdení
všetkých podkladov dospel k záveru, že vyššie spomenuté oznámenie o zastavení konania bolo
vydané v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. V súvislosti s námietkou, že prvostupňový

orgán nerešpektoval závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave, žalovaný uviedol, že v predmetnom
súdnom konaní nebola prejednávaná otázka výsluhového zabezpečenia či odchodného žalobcu, ale
otázka priebehu výkonu jeho služobného pomeru. Žalovaný ďalej podotýkal, že v konaní o zvýšenie
výsluhového dôchodku bol viazaný skutočnosťami uvedenými v oznámení o zastavení konania, proti
ktorému žalobca neuplatnil žiadny opravný prostriedok, a preto je právoplatné a vykonateľné, čím

nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre výpočet odchodného. Žalovaný zároveň poukázal na
skutočnosť, že rozhodnutie o ustanovení žalobcu do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
nebolo zrušené a žalobca teda funkciu v tomto rozhodnutí uvedenú zastával odo dňa 01.10.20219.
ŽalobcatedanevykonávalfunkciustaršíreferentšpecialistaexpozitúryVýchodnárodnejprotizločineckej
jednotky NAKA Prezídia PZ, ako sa mylne domnieval. Túto funkciu nemohol vykonávať ani z dôvodu, že

táto bola organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 29.07.2019 zrušená a bola vytvorená
iná funkcia s inou náplňou činnosti.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. V zákonom stanovenej lehote žalobcom podanou správnou žalobou zo dňa 23.12.2023, doručenou
Správnemu súdu v Bratislave ako mailové podanie, následne v 10-dňovej lehote doplnenou o

elektronické podanie doručené súdu dňa 02.01.2024, o preskúmanie napádaného rozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu, sa žalobca domáhal, aby
správny súd zrušil žalované rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie. V správnej žalobe zároveň
žiadal o prerušenie konania do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie sporných rozhodnutí mimo
odvolacieho konania žalovaným, nakoľko tak neučinil žalovaný sám. Tiež sa domáhal náhrady trov

konania voči žalovanému v plnom rozsahu.5. Preskúmavanie zákonnosti v predmetnej veci bolo z dôvodu miestnej príslušnosti v priebehu konania
postúpené tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, a to Uznesením Správneho súdu v Bratislave zo dňa
01.04.2025, vedeným pod sp. zn. 15Sas/7/2024 a právoplatným ku dňu 17.04.2025.

6. Tunajší súd po podrobnom oboznámení sa s postúpenou vecou zistil, že v predmetnej správnej
žalobe bolo zrekapitulované administratívne konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie
a tvrdenia, na základe ktorých považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca v podstatnom
uviedol, že základom pre rozhodnutie o jeho odvolaní bolo rozhodnutie o priznaní odchodného a

oznámenie o zastavení konania, proti ktorým sa žalobca neodvolal, čo mu predovšetkým žalovaný v
rozhodnutí vytýkal. Žalobca k tomuto uviedol, že proti rozhodnutiu o priznaní odchodného sa neodvolal
z dôvodu vtedy platných a účinných rozhodnutí, ktoré mali vplyv na výšku priznaného odchodného.
Má za to, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave možno toto rozhodnutie považovať
za neplatné, nakoľko vychádza z nezákonných predošlých rozhodnutí. Uviedol, že voči oznámeniu o
zastavení konania nepodal odvolanie, nakoľko v tom čase už bol jeho služobný pomer ukončený a

nebolo tak možné rozhodovať o jeho prevedení na inú funkciu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný riadil
nezákonnými personálnymi rozkazmi, ktorými bol preradený na iné funkcie. Tiež uviedol, že v týchto
funkciách poberal nižší plat, a teda mu bol určený nižší výpočtový základ na výpočet odchodného.
Zároveň skonštatoval, že žalovaný mal postupovať podľa § 246 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle
ktorého, ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými

predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť. Podľa žalobcu žalovaný k týmto záverom v konaní
dospel, a preto v rozpore so zákonom nepostupoval podľa tohto ustanovenia. Z tohto dôvodu preto
zároveň aj v tomto správnom súdnom konaní požiadal o prerušenie konania do času rozhodnutia o
návrhu na preskúmanie sporných rozhodnutí mimo odvolacieho konania žalovaným, keďže, ako uviedol,
tak neurobil sám žalovaný.

7.Žalovanývosvojomvyjadreníksprávnejžalobezodňa22.07.2024vzásadezopakovaltvrdenia,ktoré
už boli obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí ako aj napadnutom rozhodnutí. Podrobnejšie sa vyjadril
k tomu, že za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu veci pred vydaním prvostupňového
napadnutého rozhodnutia zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2020-91 zo

dňa 20.10.2022 bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra SR o odvolaní č. SPOU-PO-PK-83/2019
zo dňa 26.11.2019, v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa
26.09.2019 o prevedení žalobcu dňom 01.10.2019 na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Poskytnutím súčinnosti žalovanému sa zo stanoviska služobného úradu
žalobcu (Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR) č. p. PPZ-

NKA-43-006/2023-P zo dňa 19.05.2023 dozvedel, že na základe záverov rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 6S/30/2020 zo dňa 20.10.2022 bolo realizované nové konanie vo veci prevedenia
žalobcu na inú funkciu, v rámci ktorého služobný úrad žalobcovi písomnosťou č. PPZ-NKA-43-004/2023-
P zo dňa 03.03.2023 oznámil, že konanie podľa § 239a zákona č. 73/1998 Z.z. zastavil z dôvodu, že
žalobca v tom čase už nebol príslušníkom Policajného zboru. Žalobca predmetné oznámenie prevzal

na pošte Košice 4 dňa 13.03.2023.

8. Nad rámec obsahu týchto rozhodnutí, a to predovšetkým k námietke žalobcu ohľadom použitého
nižšieho vymeriavacieho základu pre výpočet výšky jemu priznaného odchodného uviedol, že žalobcovi
bol v súlade s § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z. z. počas ďalšieho zaradenia v dôsledku organizačnej

zmeny vyrovnávaný dovtedajší služobný plat po dobu 6 mesiacov, teda až do dňa 31.03.2020. V
dôsledku toho uvádza, že je nepochybné, že žalobca v roku 2019 neutrpel žiadnu finančnú ujmu
ani pokles na služobnom plate, ktorý bol vzatý za základ na určenie výšky priznaného odchodného.
Žalovaný tiež podotkol, že žalobca v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 6S/30/2020 bol sčasti úspešný, keď dosiahol zrušenie napadnutých rozhodnutí o jeho prevedení na

inú funkciu v dôsledku organizačných zmien, avšak v časti týkajúcej sa jeho námietok o jeho poškodení,
ku ktorému malo dôjsť jeho zaradením do funkcie s nižšou platovou triedou, žalobca úspešný nebol,
nakoľko súd tieto námietky vyhodnotil jednak za nedôvodné a jednak za irelevantné, nakoľko zaradenie
žalobcu do nižšej platovej triedy nebolo predmetom rozhodnutí, o ktorých bolo vedené predmetné súdne
konanie. Na základe uvedeného preto uzavrel, že právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 6S/30/2020-91 zo dňa 20.10.2022 preto nemá žiadny vplyv na dĺžku služobného pomeru žalobcu
v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., a ani na výšku základu na výpočet odchodného žalobcu v
zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., o to viac, že nové konanie o prevedení žalobcu
na inú funkciu bolo zastavené. Predmetným rozhodnutím súdu nebol dotknutý žiadny ďalší personálnyrozkaz vydaný vo veci žalobcu po organizačnej zmene, a to ani personálny rozkaz riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 413 zo dňa 30.09.2019, ktorým bol žalobca ustanovený
do funkcie starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, proti ktorému žalovaný nenamietal, nepodal proti
nemu odvolanie, ani ho nenapadol správnou žalobou, v dôsledku čoho je tento zákonný a platný a
rovnako ani personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 410 zo
dňa 27.10.2020 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru.

9. Napokon žalovaný k návrhu žalobcu na prerušenie súdneho konania do času rozhodnutia o návrhu
na preskúmanie sporných rozhodnutí mimo odvolacieho konania žalovaný uviedol, že podnetu žalobcu
na preskúmanie „sporných“ rozhodnutí mimo odvolacieho konania nebolo vyhovené, o čom bol žalobca
riadne vyrozumený (vo vzťahu k rozhodnutiu o priznaní výsluhového dôchodku a rozhodnutiu o priznaní
odchodného písomnosťou žalovaného č. p. SPSČ-OSZ-54148-028/2024-VZ zo dňa 19.02.2024). Na
základetýchtoskutočnostípovažovalžalovanýžalobuzaneopodstatnenúanedôvodnú,apretonavrhol,

aby správny súd správnu žalobu zamietol.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného replikou už nevyjadril.

11. Správny súd vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok

verejne vyhlásil dňa 29.10.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a
2 a 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP”).

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15.Protinapadnutémurozhodnutiupodalžalobcasprávnužalobuvsociálnychveciachpodľa§199SSP.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení v rozhodnom čase, odchodné patrí
v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný
pomer skončil 1. uvoľnením, 2. prepustením, 3. uplynutím dočasnej štátnej služby,

20. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinného do 30. apríla 2013, odchodné podľa
odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť
rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvaniaslužobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného
pomeru.

21. Podľa § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení v rozhodnom čase, policajtovi alebo
profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer
trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do
30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.

22. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení v rozhodnom čase, základ na
výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta
a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30.
apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u
profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v
období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru

(ďalej len „rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a
to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na
zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer
trval najmenej 15 skončených rokov.

23. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinného do 30. apríla 2013, základ na výpočet
výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového
dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka
z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku
v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného

pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinného do 30. apríla 2013 (pozn. v aktuálnom
znení § 35 ods. 10), priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných
služobnýchplatovokremsúčtuslužobnýchplatovpodľa§6ods.2prvejvety,ktorémupatrilivpríslušnom

kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril,
okrem počtu kalendárnych dní, za ktorému patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety vynásobený
koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty
smerom nahor.

25. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinného do 30. apríla 2013, dobou
trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné,
výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba: a) výkonu
základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, b) trvania služobného pomeru v

ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej
republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred
1. januárom 1993, c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej
služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v Armáde Českej
republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu

o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách, 33) f) trvania služobného
pomeruod1.januára1993vozbrojenýchbezpečnostnýchzboroch,vozbrojenýchzboroch,vSlovenskej
informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
g) pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266
ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov, h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako
pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej
ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného
výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru
požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom
zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom
ústrednomvýboreČeskoslovenskéhozväzutelesnejvýchovydo31.mája1990,m)výkonuzamestnania
záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002, n) výkonuzamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, o) výkonu
zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31.
decembra2002,p)výkonuzamestnaniaakozamestnanecHorskejzáchrannejslužbyod1.januára2003

do 31. decembra 2007, r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol
zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h),
doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať
rokov, s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za
služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej

polícii v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinného do 30. apríla 2013, do doby
trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú u policajta okrem hasiča doby prerušenia
výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý
bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa

neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný
plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky
a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3,

27. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinného do 30. apríla 2013, rok trvania

služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.

28. Podľa § 81 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinného do 30. apríla 2013, dávky
výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a
pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,

29. Podľa § 35 ods.1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení v rozhodnom čase, policajt v služobnom
pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak
nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho

doterajšia funkcia,

30. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení v rozhodnom čase, organizačnou zmenou na účely
tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová
funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti

alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v
inom mieste výkonu štátnej služby.

31. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019, (pozn. v aktuálnom znení
§ 35 ods. 10) policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov

podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je
to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa
osobitného predpisu. 10c)

32. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení v rozhodnom čase, dávka nemocenského

zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa,
od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala
alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku
alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka: a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) neprávom odoprela alebo d) priznala od neskoršieho dátumu,

než od ktorého patrí.

33. Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení v rozhodnom čase, Príslušníkovi Policajného
zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a)
funkčný plat, b) prídavok za výsluhu rokov, c) hodnostný príplatok, d) rizikový príplatok, e) príplatok za

riadenie, f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, g) osobný
príplatok, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, i) príplatok
za ovládanie a používanie cudzieho jazyka (ďalej len „jazykový príplatok"), j) príplatok za starostlivosť o
prideleného služobného psa alebo služobného koňa, k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobnéhocestného vozidla alebo motorového člna, l) príplatok za výkon potápačskej činnosti, m) príplatok za
nerovnomernosť času služby, n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
o) príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov, p) odmena, r) doplatok k služobnému platu podľa

§ 287c, s) príplatok zdravotníckym pracovníkom, t) príplatok za výkon činnosti v oblasti kybernetickej
bezpečnosti.

34. Podľa § 84 ods. 3 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z. v znení v rozhodnom čase, služobný plat tvoria
zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) až r) a ak ide o príslušníka Policajného

zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m), o) a r).

35. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Právny názor správneho súdu

37. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o tejto správnej
žalobe v sociálnych veciach, po konštatovaní, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou,
včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane

prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej
dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, po oboznámení
sa so žalobou, vyjadrením žalovaného ako aj s obsahom predloženého administratívneho spisu, súdny

prieskumzákonnostinapadnutéhorozhodnutiazameralpredovšetkýmnaposúdenie,čitotobolovydané
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, pričom dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.

38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v
tom zmysle, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosťrozhodnutiajepodmienenázákonnosťoupostupuorgánuverejnejsprávypredchádzajúcemu
vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

39. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa
vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo

skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad

a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.40. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a nevyhovel žiadosti žalobcu, keď mu nepriznal zvýšenie

priznaného odchodného. Súd v bode 38. a 39. tohto odôvodnenia uvádza presný postup posudzovania
zákonnosti napádaných rozhodnutí z dôvodu, že obsahom správnej žaloby boli aj námietky smerujúce k
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napádaných rozhodnutí, avšak v zmysle vyššie uvedeného postupu
súd vyhodnotil obe rozhodnutia ako právne udržateľné, keďže z ich obsahu je súdu dostatočne
zrozumiteľnýskutkovýstav,ktorýprvostupňovýorgánakoajžalovanývzalzasvojzákladprirozhodovaní

ako aj ich následné právne posúdenie vrátane aplikácie jednotlivých právnych noriem na daný prípad,
dostal v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď na dôvody, pre ktoré nebolo
v jeho prípade vykonané zvýšenie, preto túto námietku žalobcu posúdil tunajší súd ako nedôvodnú.
Žalovaný v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí súčasne dodržal základné formálne ako aj
materiálne požiadavky administratívneho rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý
bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v

nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním tohto žalobného bodu zistil, že žalobca v správnej
žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť k jeho naplneniu. Správny súd uvádza, že z obsahu
administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nezistil
skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe
mal za to, že majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Podstatnou a nosnou námietkou sporu však ostal predovšetkým nesúhlas žalobcu s právnym
záverom žalovaného, podľa ktorého mu zvýšenie odchodného neprináleží, z dôvodu, že rozhodnutie č.
SPSČ-OSZ-54.148-2/2021-VZ zo dňa 18.5.2021, ktorým mu bolo priznané odchodné ako aj oznámenie
č. PPZ-NKA-43-004/2023-P zo dňa 3.3.2023, ktorým bolo nové konanie vo veci prevedenia žalobcu na

inú funkciu zastavené, ostali obe v platnosti a neboli dotknuté právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6S/30/2020-91 zo dňa 20.10.2022.

42. Ako to už vyššie v bode č. 7 súd uviedol, žalobca v správnej žalobe ako aj počas celého
administratívneho konania, respektíve po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku Krajského

súdu v Bratislave, trval na tom, že na základe tohto rozsudku možno obe tieto rozhodnutia považovať
za neplatné, nakoľko vychádzajú z nezákonných predošlých rozhodnutí v zmysle tohto rozsudku.
Opakovane uvádzal, že sa síce sa proti rozhodnutiu o priznaní odchodného neodvolal, ale len z dôvodu
vtedy platných a účinných rozhodnutí, ktoré mali vplyv na výšku priznaného odchodného. Uviedol, že
voči oznámeniu o zastavení konania nepodal odvolanie, nakoľko v tom čase už bol jeho služobný pomer

ukončený a nebolo tak možné rozhodovať o jeho prevedení na inú funkciu. Podľa názoru žalobcu sa
žalovaný riadil nezákonnými personálnymi rozkazmi, ktorými bol preradený na iné funkcie. Mal zato, že
na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave mu mal byť na účely výpočtu zvýšenia odchodného
zarátaný plat z funkcie, ktorú vykonával pred prevedením a nie z tých, na ktoré bol prevedený následne.
Uvádzal, že v týchto funkciách poberal nižší plat, a teda mu bol určený nižší výpočtový základ na

výpočet odchodného. Zároveň trval na tom, že žalovaný mal sám postupovať podľa § 246 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého, ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

43. Správny súd k tomu uvádza, že v tomto konaní, rovnako ako ani v administratívnom konaní,

nie je spornou dĺžka služobného pomeru, ktorý žalobca vykonával. Žalobcovi bol do obdobia trvania
služobného pomeru zarátaný výkon základnej vojenskej služby od 01.10.1997 do 23.09.1998 a služobný
pomer príslušníka policajného zboru od 01.01.1999 do 31.01.2021, kedy bol uvoľnený zo služobného
pomeru na vlastnú žiadosť. Žalobcov služobný pomer teda trval 23 rokov a 30 dní, z toho 15 rokov a
117 dní pred 30.04.2013.

44. Žalovaný tak správne určil výpočtový základ za rok 2019 vo výške 2.049,53 eur. Na základe takto
zisteného skutkového stavu odbor rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-54.148-2/2021-VZ zo dňa 18.05.2021
podľa vyššie cit. § 143z ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) a § 58, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a)
zák. č. 328/2002 Z.z. priznal žalobcovi odchodné vo výške 20.495,30 eur. Tak, ako to aj žalovaný

vo svojom vyjadrení uviedol, proti rozhodnutiu o priznaní odchodného sa žalobca neodvolal, a preto
dňa 08.06.2021 nadobudlo právoplatnosť. Napriek presvedčeniu žalobcu o nezákonnosti všetkých
právoplatných rozhodnutí datovaných po právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, súd k
tomu uvádza, že takáto myšlienková konštrukcia žalobcu je iba iluzórna, bez možnosti reálne ovplyvniťa zmeniť tieto právoplatné rozhodnutia, keďže predmetné administratívne konanie bolo vo výsledku
zastavené. Podstatou správneho súdnictva je ochrana subjektívnych verejných práv žalobcov v prípade
preukázania, že boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. V danom

prípade však reálny zásah do práv žalobcu nenastal, keďže, ako to ani žalobca nerozporoval, respektíve
replikou sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril, žalobcovi bol po organizačnej zmene a po jeho
ďalšomzaradenídorovnávanýdovtedajšíslužobnýplataždo31.03.2020,jenepochybné,ževroku2019
žalobca neutrpel žiadnu finančnú ujmu, ani žiadny pokles na služobnom plate, ktorý bol vzatý za základ
na určenie výšky priznaného odchodného a to podľa vyššie cit. § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. v

znení účinnom do 31.12.2019, (pozn. v aktuálnom znení § 35 ods. 10). t.j. policajtovi, ktorý bol prevedený
na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší
služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi
patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu. Prvostupňový orgán po posúdení
všetkých podkladov dospel preto k zákonnému záveru, že vyššie spomenuté oznámenie o zastavení
konania bolo vydané v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. V súvislosti s námietkou,

že prvostupňový orgán nerešpektoval závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalovaný správne
uviedol, že v predmetnom súdnom konaní nebola prejednávaná otázka výsluhového zabezpečenia či
odchodného žalobcu, ale otázka priebehu výkonu jeho služobného pomeru. Žalovaný bol v konaní o
zvýšení odchodného viazaný skutočnosťami uvedenými v oznámení o zastavení konania, proti ktorému
žalobca neuplatnil žiadny opravný prostriedok, a preto je právoplatné a vykonateľné, čím nedošlo k

zmene rozhodujúcich skutočností pre výpočet odchodného. Súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného,
keď uviedol, že rozhodnutie o ustanovení žalobcu do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
nebolo zrušené a žalobca teda funkciu v tomto rozhodnutí uvedenú zastával odo dňa 01.10.20219.
ŽalobcatedanevykonávalfunkciustaršíreferentšpecialistaexpozitúryVýchodnárodnejprotizločineckej
jednotky NAKA Prezídia PZ, ako sa mylne domnieval. Túto funkciu nemohol vykonávať ani z dôvodu, že

táto bola organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 29.07.2019 zrušená a bola vytvorená
iná funkcia s inou náplňou činnosti.

45. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

46. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

47. Správny súd k žiadosti žalobcu o prerušenie konania do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania uvádza, že tejto žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný už o
žiadosti žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodol oznámením č. SPSČ-
OSZ-54148-028/2024-VZ zo dňa 19.02.2024 tak, že podnet zamietol.

48. Sumarizujúc uvedené správny súd uzatvára, že záver správnych orgánov oboch stupňov o nesplnení
podmienok pre zvýšenie odchodného vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, považoval súd za zákonný a náležite odôvodnený. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane

postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom
dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili, a preto
žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

49. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

50. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

51. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).