Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200686
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224200686.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. A., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX F. XXX, zastúpený: JUDr. Lucia Hribová, advokátka, so sídlom kancelárie Na hradbách
5, 085 01 Bardejov, IČO: 52 461 157, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 6.158 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Stranám sporu a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov (ďalej aj „súd“) dňa 6.3.2024 voči

žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.158 Eur spolu s príslušenstvom vo výške 1.594,60 Eur, úrokmi
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.158 Eur od 15.3.2022 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX podpísal žalovanému splnomocnenie, kde mu
opísal celý jeho problém, poskytol mu všetky požadované podklady a obracajúc sa na profesionála, od
ktorého požadoval ochranu jeho záujmov. Žiadal ho, aby uplatnil jeho nárok voči spoločnosti G. H.. C.,

a ak nebude možnosť sa s nimi mimosúdne dohodnúť, nech uplatní jeho nárok na príslušnom súde
podaním žaloby. Dňa 15.2.2020 podal žalovaný ako právny zástupca žalobcu žalobu na Okresný súd
Bardejov (konanie vedené pod sp.zn. 5Csp/23/2020). Až z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
11.12.2020sadozvedel,žesúdžalobuzamietol,keďžemuakožalobcoviuplynulasubjektívnadvojročná
a objektívna trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku. Okresný súd sa tak jeho vecou
vôbec nezaoberal a konštatoval, že subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 26.1.2019 a objektívna
premlčacia doba uplynula dňa 26.1.2020, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 15.2.2020. Okresný

súd v tomto spore konštatoval, že žalobca bol zastúpený advokátom už od XX.X.XXXX, teda mal
dostatok času podať žalobu. Právny zástupca (žalovaný) podal žalobu po lehote, a to mal na to tri
roky. Ďalej žalobca uviedol, že vo veci 5Csp/23/2020 následne žiadal žalovaného o podanie odvolania,
ktorý žalovaný podal dňa 25.3.2021. Až z uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 31.1.2022 sa
dozvedel, že súd odvolanie ako oneskorene podané odmietol, keďže odvolanie bolo podané po uplynutí
odvolacej lehoty. Rozsudok Okresného súdu Bardejov prevzal žalovaný ako právny zástupca dňa
15.1.2021 a posledný deň na podanie odvolania bol deň 12.3.2021, on podal odvolanie dňa 25.3.2021,

teda o 12 dní neskôr, a to mal ešte predĺženú lehotu z dôvodu mimoriadnych opatrení súvisiacich
s COVID 19. Na to vydal Okresný súd Bardejov uznesenie dňa 14.3.2022 o tom, že je povinný
nahradiť žalovanému vo veci 5Csp/23/2020 trovy konania vo výške 1.594,60 Eur. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.12.2022 a vykonateľnosť dňa 20.12.2022. Žalovaný ako právny zástupca muuznesenie o výške trov konania poslal emailom až 1.2.2023, teda až po tom, čo žalobcu urgoval
právny zástupca žalovaného v tejto veci. Uznesenie mu žalovaný ako právny zástupca poslal 42 dní
po tom ako sa stalo vykonateľným. Keďže nechcel mať voči nemu vedené exekučné konanie, už dňa

3.2.2023 požiadal D. E. v jeho advokátskej kancelárii, aby sa dohodol s advokátom žalovanej
spoločnosti a počkali do vyriešenia celej záležitosti. Zároveň mu dal list, kde si uplatňoval voči nemu
škodu spôsobenú činnosťou advokáta, kde žiadal jeho stanovisko do 18.2.2023. Vymenili si pár emailov
bez konkrétneho stanoviska resp. riešenia. D. E. v priebehu piatich rokov zmeškal všetky lehoty, ktoré
sa v jednej veci zmeškať dali. Žalobu podal 13 mesiacov po premlčacej dobe, odvolanie podal o 12

dní neskôr a právoplatné uznesenie mu oznámil 42 dní po jeho vykonateľnosti a so stanoviskom
o spôsobe uplatnenia škody mešká už 349 dní. Preto požiadal predsedu Slovenskej advokátskej komory
oprešetreniepostupuakonaniaadvokátaD.A.E.,azároveňpožiadalovyvodeniemožnýchsankciívoči
jeho osobe, zabezpečenia opatrenia a nápravy vo vzťahu k jeho osobe a predmetnej veci. Žalobca si
voči žalovanému uplatnil aj zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti pohľadávky do jej zaplatenia.
Žalobca je plne zodpovedný za spôsobenie priamej škody vo výške 6.158 Eur, príslušenstva vo výške

1.594,60 Eur a úrokov z omeškania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.3.2024 považoval nárok žalobcu za
neopodstatnený, so žalobou nesúhlasil a žiadal túto zamietnuť. Uviedol, že z hľadiska nároku na
vrátenie kúpnej ceny okien je podstatné, či takýto nárok je dôvodný, teda či by žalobca reálne aj
nebyť namietaných lehôt uspel alebo nie. Nestačí teda poukaz na zamietnutie žaloby súdom. Navrhol

preto hmotnoprávnu opodstatnenosť nároku súdu posúdiť s ohľadom na všetky okolnosti podstatné pre
vznik a trvanie takéhoto nároku. Žalovaný ako advokát už pri prvej porade so žalobcom ako klientom
toho upozornil na to, že nárok je prekludovaný, teda že reklamácia dodávky a montáže okien bola
klientom učinená po uplynutí záručnej doby, čo v samotnom konaní namietal aj žalovaný (I.. G. H.). Aj
na základe uvedeného bol zvolený mimosúdny postup riešenia, kde bol vyzvaný žalovaný dodávateľ

a došlo k mimosúdnej komunikácii. Keďže táto nepriniesla riešenie, dlhú dobu následne sa v riešení
nepokračovalo. Čo sa týka nároku v časti náhrady trov konania v sume 1.594,60 € v tomto smere
žalovaný namieta, že žalobca vznik takejto škody ako reálne vzniknutej ujmy v jeho majetkovej sfére
nepreukázal, a preto je žaloba predčasná. Žalovaný poukázal na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu
žalobcu a mal zato, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca podstúpil v priebehu

súdneho konania osobný bankrot, pričom uznesenie o vyhlásení osobného bankrotu bolo v obchodnom
vestníku zverejnené dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené dňa 14.02.2022.
V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž majetok úpadcu podlieha konkurzu. Majetkom
je aj pohľadávka žalobcu, ktorú uplatnil v predmetnom súdnom konaní, a preto táto pohľadávka mala
byť súčasťou zoznamu majetku (keďže bola v aktívne prebiehajúcom súdnom konaní) a v ďalšom

bolo možné v konaní pokračovať len na základe naplnenia predpokladov daných zákonom č. 7/2005
Z.z.. Žalobca mal o svojom osobnom bankrote informovať svojho právneho zástupcu, teda žalovaného,
nakoľkokonkurznékonaniemáviaceréúčinky,atovovzťahukprerušeniučizastaveniusúdnychkonaní,
udelených plnomocenstiev a pod. Pokiaľ žalobca podstúpil bankrot ešte pred rozhodnutím odvolacieho
súdu, je zrejmé že si bol vedomý, že majetok podliehajúci konkurzu vrátane uplatnenej pohľadávky

má byť poskytnutý na uspokojenie veriteľov, a teda s ním už zrejme nepočítal, a tento nemôže na
úkor veriteľov získať po svojom oddĺžení osobitnou žalobou. Žalovaný ako advokát postupoval v
dobrej viere, poučil žalobcu o vážnych nedostatkoch jeho nároku (pričom súd na preklúziu prihliada
ex offo) a vykonal pokus o mimosúdne riešenie tohto nároku. Žalobca s odstupom dlhšieho časového
obdobia napokon na žalobe trval. Ohľadne nedodržania lehôt, na ktoré sa žalobca odvoláva, žalovaný

uviedol, že nedošlo k ich ľahkovážnemu opomenutiu, nakoľko aj v rámci odvolania žalovaný poukazoval
na súdne rozhodnutia, ktoré podporovali dôvodnosť odvolacích námietok, a rovnako tak úvodom
odvolania poukázal na ustanovenia zákona, z ktorých pri počítaní lehoty vychádzal, kde rovnako došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nie k bezdôvodnému uplynutiu lehoty púhou nečinnosťou.
Uviedol, že nárok na zaplatenie 6.158 Eur (ako nárok na vrátenie kúpnej ceny uplatnenej v súdnom

konaní) má viacero právnych nedostatkov, ktoré žalovaný správne posúdil a snažil sa argumentačne
tento podporiť a vytvoriť tak predpoklady jeho úspešnosti. Tento nárok však dodávateľ neakceptoval a
bránil sa mu, žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, a to jednak v podobe znaleckého
posudku o vadách dodávok (okien, dverí a príslušenstva), a navyše bez ohľadu na vtedy neznámy
výsledok konania podstúpil osobný bankrot, pričom žalovaného o uvedenom neinformoval. V rámci

dôsledkov konkurzu mohlo byť zastavené aj odvolacie konanie a nerozhodovalo by sa ani o náhrade
trov celého konania, a teda žiadne uznesenie ukladajúce takúto povinnosť žalobcovi by nebolo ani
vydané. Žalobcom uplatňovaný nárok na vrátenie kúpnej ceny je synalagmatickým záväzkom, teda pri
vrátení kúpnej ceny vzniká povinnosť vydať predmet kúpy. Ak teda žalobcovi predmet kúpy zostal, jena uvedené potrebné taktiež prihliadať, nakoľko ak by mal aj predmet kúpy aj kúpnu cenu, vzniklo by
bezdôvodné obohatenie. Ak by sa súd s obranou žalovaného nestotožnil, žalovaný žiadal prihliadnuť na
spoluzodpovednosť žalobcu na vzniknutej škode z vyššie uvedených dôvodov.

4. Dňa 11.4.2024 bolo súdu doručené oznámenie intervenienta o vstupe do konania, a to s poukazom
na § 81 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“). Ako dôvod uviedol
poistnú zmluvu č. X XXX XXX XXX o poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej
činnosti, ktorá bola uzavretá medzi Slovenskou advokátskou komorou, a na základe ktorej je intervenient

povinný poskytovať poistné plnenia v prípade vzniku škody spôsobenej činnosťou advokátov.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej súdu dňa 22.4.2024 uviedol, že žalovaný bol
rozhodnutím Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.1.2024 pod sp.zn. J.
K./XX:XXX/XXXX-XX.L. ako advokát uznaný za vinného, a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie.
Sťažnosť podal z dôvodu, že nebol s výkonom poskytovanej právnej pomoci od advokáta D. A. E.

spokojný z dôvodu porušenia zákona o advokácii, a tak premlčal jeho nárok a spôsobil mu škodu
vkonanívedenompodsp.zn.5Csp/23/2020.PrávoplatnýmrozhodnutímSlovenskejadvokátskejkomory
bola preukázaná vina a priama zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu. Nesúhlasil s názorom
žalovaného o predčasnosti náhrady škody vo výške 1.594,60 Eur ani s názorom o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie. Vyjadrenia žalovaného o jeho účasti na nedodržaní lehôt považoval za účelové

a zavádzajúce.

6. Intervenient vo vyjadrení k žalobe, vyjadreniu žalovaného a k replike žalobcu zo dňa 15.5.2024
uviedol, že sa nevie kvalifikovane vyjadriť k okolnostiam kvality právneho zastúpenia žalovaným.
Poukázal na to, že nie v každom prípade, kedy je klient neúspešný v súdnom spore, je možné

vyvodiť zodpovednosť advokáta, ktorý ho v danom konaní zastupoval (i na uznesenie NS SR zo dňa
21.10.2010, sp.zn. 3M Cdo 18/2009). Zákonným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody je preukázanie, že škoda vznikla, a že vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou, resp.
nečinnosťouadvokáta.Dôkaznébremenojenažalobcovi,abypreukázal,žemuškodavzniklavpríčinnej
súvislosti s činnosťou žalovaného (intervenient v tejto súvislosti citoval z uznesenia ÚS SR sp.zn. II. ÚS

678/2015 zo dňa 22.10.2015). Podľa intervenienta žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta, ktoré sú vyžadované zákonom, ako aj súdnou praxou.
Intervenient nemal za preukázané, že žalobca by v spore pod sp.zn. 5Csp/23/2020 zaznamenal úspech
v spore v celom rozsahu, a to za predpokladu včasného podania žaloby žalovaným ako jeho právnym
zástupcom v tejto veci. Žalovaný kvalifikovane spochybnil tvrdenie žalobcu o jeho jasnom úspechu

v spore, a to poukázaním na preklúziu nároku žalobcu, ktorý bol predmetom sporu vedenom pod
sp.zn. 5Csp/23/2020. Súd by sa tak mal zaoberať tým, či by včasné podanie žaloby vedelo zabezpečiť
žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a podľa toho určiť rozsah možnej škody, ktorá žalobcovi
vznikla.

7. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 24.5.2024 pokiaľ ide o sumu 6.158 uviedol, že u neho chýbajú
dokonca všetky tri podmienky pre uplatnenie škody. Žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil svoju
právnu povinnosť, čo ani nebolo možné, nakoľko žalobca prišiel za žalovaným už s prekludovaným
nárokom (sám žalobca neuplatnil vady v záručnej dobe, čím jeho nárok ex lege zanikol), čiže jeho
nárok bol už zaniknutý, a preto ho nebolo ani možné premlčať. To, že konajúci súd zvolil jednoduchšiu

cestu a žalobu zamietol pre premlčanie, aby nemusel skúmať samotnú existenciu nároku a konal
hospodárne, neznamená, že nárok existoval. Žalovaný sa snažil riešiť vec mimosúdnou cestou, robiť
určitéhosprostredkovateľaavysvetlilžalobcovisituáciu.Žalobcaneposkytolsúčinnosť,žiadnepodklady,
z ktorých by bolo možné aspoň ako tak uplatňovať jeho nárok (napr. znalecký posudok) a sám týmto
chovaním predlžoval dobu riešenia. Žalovaný vec pre žalobcu riešil, ale bol to skutočne len pokus, o čom

žalobcavedelasámžalobcanesúčinnosťouanerozhodnosťouvosvojichpokynochspôsobilprieťahypri
poskytovaní právnych služieb. Žalovaný nikdy žalobcovi nesľúbil, že konanie vyhrá a všetko, čo pre neho
robil bolo len z dôvodu, že žalobca sa chcel aspoň pokúsiť vec riešiť, aj keď bola takmer beznádejná.
Pokiaľ ide o vznik škody, žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Nakoľko okná, ktoré reklamoval, mu v dome
ostali (neodmontoval ich a nevrátil), hodnota jeho majetku sa nijako neponížila. Rovnako by musel

preukázať, že by konanie o túto sumu vyhral – to znamená, že jeho nárok bol dôvodný, čo nepreukázal a
ani nepreukáže, nakoľko sa jednalo o nárok prekludovaný, odstúpenie od zmluvy bolo tiež veľmi otázne,
čo znamená, že konanie by tak či tak prehral a uvedená suma by mu priznaná nebola, čo vyplýva zo
spisového materiálu týkajúceho sa predmetného súdneho konania. Medzi vyššie uvedenými atribútmi1. a 2. by nikdy nemohla byť tým pádom ani príčinná súvislosť, pretože ani včasne podaná žaloba by
nepriniesla žalobcovi v konaní výhru, nakoľko nárok bol zaniknutý a nepodanie žaloby včas tiež nemalo
zanásledok,žežalobcaprišielakootovar(okná),takajoichpeňažnúhodnotu,nakoľkooknámuzostali.

K sume 1.594,60 Eur žalovaný uviedol, že existencia týchto trov nesúvisí nijako s porušením povinnosti
žalovaného. Bez ohľadu na to, či by žalovaný podal odvolanie včas alebo nie, žalobca by spor nevyhral,
a to ani prvostupňový, keďže nárok nebol dôvodný, ani odvolací. Preto je možné konštatovať, že ak
by žalovaný odvolaciu lehotu stihol, v odvolacom konaní by sa vykonalo omnoho viac úkonov, ktoré by
však neviedli k výhre žalobcu v spore, len k nárastu ďalších trov konania, ktoré by musel zaplatiť. Trovy

konania nie sú vzniknutou škodou a nesúvisia s konaním či opomenutím žalovaného, sú dôsledkom
neúspechu v spore, ktorý na úspech nemal šancu. Naviac, žalobca trovy nezaplatil, a iba samotné
rozhodnutie ešte nezakladá zmenšenie majetku žalobcu, aby sa stala predmetná suma škodou, musel
by ju reálne uhradiť protistrane. Neexistuje príčinná súvislosť medzi povinnosťou žalobcu platiť trovy a
zmeškaním odvolacej lehoty, nakoľko žalobca by spor tak či tak prehral, keďže si sám nárok prekludoval
a trovy by musel uhrádzať, dokonca vyššie. Aby mohol žalobca vymáhať nárok uvedený v žalobe musel

by preukázať, že súdne konanie by vyhral, ak by žalovaný lehotu nezmeškal, čo nijako nepreukázal,
práve naopak, zo súdneho spisu vyplýva, že 1/ Reklamáciu uplatnil neskoro – po uplynutí
záručnej doby (okná namontované 05.08.2014 a reklamované 29.12.2016), 2/ Nepreukázal dôvodnosť
samotného odstúpenia, to znamená, že mu vznikol zákonný nárok od zmluvy odstúpiť – nepreukázal
vady a nenechal ich odstrániť. Napriek tomu, že plnomocenstvo udelil žalobca žalovanému už dlhšie

pred začatím súdneho sporu, neznamená, že úlohou advokáta je okamžite podať žalobu, častokrát sa
analyzuje situácia, riešia sa veci mimosúdne a ak je klientov nárok tak neistý, ako bol nárok žalobcu,
musí klient advokátovi dodať relevantné podklady – napríklad pri tomto type konania nárokov z vád
napríklad znalecký posudok, musí poskytnúť súčinnosť, a ak je nárok neistý, musí dať vyslovene pokyn,
že napriek malej šanci úspechu, chce zahájiť súdne konanie. Žalobca nepreukázal, že nevymožením

žalovanej sumy mu vznikla škoda, teda že došlo k ujme na jeho majetku – že vrátil okná a nedostal
finančnú kompenzáciu. Práve naopak, okná žalobca ani po odstúpení od zmluvy nevrátil a ani trovy
konania neuhradil. Žalovaný ďalej uviedol, že v tomto prípade oneskorené podania neboli zapríčinené
len jednoznačne zmeškaním lehoty, ale týkali sa v danom prípade aj právneho názoru pri počítaní lehôt.
Právny názor na lehotu podania žaloby vyjadril žalovaný už v samotnom súdnom konaní, a aj keď sa súd

s ňou nestotožnil, jednalo sa o rozdiel v právnych názoroch, kedy počiatok plynutia nebol jednoznačný.
Pokiaľ ide o odvolanie, tak plynutie lehoty ovplyvnili tzv. covidové opatrenia a žalovaný si tento stav
vyložil inak, aký mal na to názor odvolací súd. Žalobca mal extrémne problematický nárok, ku ktorému
vymáhaniu neposkytol náležitú súčinnosť, a keď už bolo jasné, že nič sa nevyrieši mimosúdne ani nič
nepreukáže, chcel aspoň skúsiť žalovať nárok, napriek dlhej dobe, preklúzii a veľmi slabej šanci na

úspech. To znamená, že situácia nebola problematická, lebo žalovaný zanedbával povinnosti, ale preto,
že žalobca nevedel svoj nárok preukázať a dlho čakal, či sa mu podarí zohnať nejaký dôkaz a aj keď
sa mu to nepodarilo, i tak chcel žalobu podať. A oneskorené odvolanie žalobcovi doslova len ďalšie
súdne trovy ušetrilo. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu, žalovaný
nebol Slovenskou advokátskou komorou uznaný za vinného z toho čo žalobca tvrdí, ale z toho, že mu

oneskorene zaslal uznesenie s vyčíslenými trovami súdneho konania. A daná záležitosť s uplatňovaným
nárokom žalobcu nijako nesúvisí. To de facto bol aj predmet sťažnosti žalobcu na SAK.

8. Žalobca vo vyjadrení doručenom dňa 9.9.2024 súdu oznámil, že žaloba v časti uplatnenia náhrady
škody vo výške 1.594,60 Eur nie je predčasná, nakoľko sa v tejto časti vedie exekučné konanie na jeho

osobu, a to na Exekútorskom úrade D. A. I., sp.zn. 41EX 753/24. Exekúcia sa vedie z viny
žalovaného a pohľadávka z dôvodu konania a nečinnosti žalovaného naďalej rastie.

9. Na prejednanie veci súd nariadil dve pojednávania (dňa 4.12.2024 a dňa 10.2.2025), na ktorých
po otvorení pojednávania, oboznámení sa s vyjadreniami strán sporu a postupujúc podľa § 204 CSP

oboznámilvšetkynavrhovanélistinnédôkazyavykonalvšetkonavrhovanédokazovaniestranamisporu,
pričom zistil nasledovné:

10. Z Obchodného vestníka č. 24/2022 zverejneného dňa 4.2.2022 vyplýva, že uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 28.1.2022 sp.zn. XXXX/X/XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. A. A.,

nar.XX.X.XXXX,B.XXXX/XX,XXXXXC..Zároveňtýmtouznesenímbolorozhodnutéooddlženídlžníka
tak, že súd dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.11. Z Obchodného vestníka č. 69/2022 zverejneného dňa 8.4.2022 vyplýva, že správca vo veci vedenej
pod sp.zn. XXXX/X/XXXX v zmysle § 167v ods. 1 ZKR oznámil, že konkurz končí, pretože nebol
zistený žiadny majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, a preto konkurzná podstata nepokryje náklady

konkurzu. Zverejnením oznámenia v obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5Csp/23/2020 vyplýva, že žaloba žalobcu proti
obchodnej spoločnosti G. H. bola na Okresnom súde Bardejov podaná dňa 17.2.2020. Touto žalobou
sa žalobca voči žalovanému (M. H.. G. H.) domáhal zaplatenia sumy 6.158 Eur s príslušenstvom titulom

zaplatenia ceny za dodávku a montáž okenných zostáv a dverí, na ktoré mu mal vzniknúť nárok pre
odstúpenie od zmluvy pre neodstránenie vád žalovaným. V odôvodnení tohto žalobného návrhu okrem
iného uviedol, že sa do svojho domu nasťahoval na jeseň roku XXXX, pričom zanedlho od začiatku
užívania domu zistil viacero nedostatkov okien, a to v nedostatočnom tepelnom komforte. Spočiatku
mu bolo povedané, že sa jedná o novostavbu a súvisí to so začiatkom užívania a potrebou ukončenia
bežných procesov. Tieto nedostatky sa však opakovali aj v ďalšom chladnom období nasledujúceho

roka, preto žalovaný vady spolu s manželkou oznámil v priebehu októbra i novembra XXXX p. N. a
žiadal o ich odstránenie. Nakoľko ten najskôr prisľúbil, že sa no to pozrú, avšak reálne nič nevykonal a
na dotazy žalobcu nereagoval, podal dňa 29.12.2016 žalobca písomnú reklamáciu. Žalovaný mu zaslal
dňa 10.01.2017 písomnú odpoveď, v ktorej uznal potrebu výmeny gumenej izolácie a v ďalšom namietal
nadmerné rosenie z dôvodu nedostatku následných prác a navrhol riešenia v podobe odstránenia

tepelných mostov a pod., ktoré odporučil realizovať priamo žalobcovi. Žalobca predmetné stanovisko
opätovne prejednal s majiteľom firmy žalovaného a poslal písomnú urgenciu na vybavenie reklamácie
dňa 17.01.2016, pričom zároveň požiadal o všetky potrebné doklady vzťahujúce sa na dodané okná a
dvere. Nakoľko bol žalovaný opätovne nečinný, pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa
26.01.2016.

13. Vo vyjadrení žalovaného (M. H.. G. H.) k žalobe vo veci vedenej pod sp.zn. 5Csp/23/2020,
žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Poukázal pritom na skutočnosť, že plastová zostava
bola zo strany žalovaného žalobcovi namontovaná dňa 05.08.2014, a teda ak žalobca túto zostavu
reklamoval až dňa 29.12.2016, reklamoval ju po uplynutí záručnej doby, ktorej dĺžka je 24 mesiacov,

nakoľko žalovaný nestanovil pre daný produkt a práce dlhšiu záručnú dobu. Z uvedeného dôvodu
odstránenie prípadných vád na plastovej zostave záviselo výlučne od dobrej vôle žalovaného, ktorú
preukázal odpoveďou na reklamáciu žalobcu zo dňa 10.01.2017. Napriek skutočnosti, že žalovaný po
uplynutí záručnej doby nemal zákonnú povinnosť odstrániť vady plastovej zostavy, bol ochotný tieto v
primeranom čase odstrániť (opraviť vypadávajúce tesnenie). Žalobca však nielen že uplatnil svoje práva

súvisiace s vadami veci až po uplynutí záručnej doby, ale tento nedodržal ani zákonnú 30-dňovú lehotu
na odstránenie prípadných vád, keďže tento odstúpil od zmluvy e-mailom zo dňa 26.01.2017. Vzhľadom
na nedodržanie tejto zákonnej lehoty považoval žalovaný odstúpenie od zmluvy za neplatné. Navyše
aj keby teoreticky odstúpenie od zmluvy mohlo byť považované za platné, prípadné peňažné nároky
žalobcu možno považovať za v plnom rozsahu premlčané. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo
účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne
(ex tunc), t.j. akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Následne po odstúpení od zmluvy v zmysle
§ 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy
dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení. V prípade nesplnenia povinnosti na vrátenie plnenia

platí všeobecne doba podľa § 107 Občianskeho zákonníka, t.j. subjektívna premlčacia doba 2 roky a
objektívna premlčacia doba 3 roky, na podanie žaloby. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje
na to, že žalobcovi neuplynula len subjektívna lehota na uplatnenie si svojich nárokov formou žaloby,
ale už aj objektívna lehota. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný z opatrnosti voči nárokom žalobcu
vzniesol námietku premlčania, aj keď naďalej trval na tom, že už samotná reklamácia tovaru bola

oneskorená,resp.uplatnenápouplynutízáručnejdoby,apráveztohtodôvodužalobcovinepatriažiadne
práva spájajúce sa s vadami tovaru, a najmä z tohto dôvodu je možné žalobu žalobcu považovať za
nedôvodnú.

14. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.12.2020 č.k. 5Csp/23/2020-123 vyplýva, že súd

žalobu zamietol a žalovanému (M. H.. G. H.) priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „žalobca dňa 26.1.2017 odstúpil od zmluvy
uzatvorenej so žalovaným, pričom medzi stranami nebolo sporné, že odstúpenie od zmluvy zo dňa
26.1.2017 realizované formou emailu sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného toho istého dňa,t.j. 26.1.2017. Teda týmto dňom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu ohľadne
vydania kúpnej ceny tovaru. Zároveň žalobca mal v uvedený deň vedomosť, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, čo vyplýva zo samotného znenia odstúpenia od

zmluvy, v ktorom žalobca uviedol, že sude súdnou cestou nárokovať od žalovaného vrátenie kúpnej ceny
tovaru. Od nasledujúceho dňa preto začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna, a zároveň trojročná
objektívna premlčacia doba ohľadne práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.
Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 26.1.2019 a objektívna premlčacia doba uplynula dňa
26.1.2020, pričom žaloba o zaplatenie kúpnej ceny z titulu odstúpenia od zmluvy bola podaná na súd až

dňa 15.2.2020, t.j. po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného súd v zmysle § 100 odsek 1 občianskeho zákonníka ako aj v zmysle §
54a Občianskeho zákonníka nemohol žalobe o vrátenie finančných prostriedkov získaných zo zrušenej
zmluvy vyhovieť, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
13.3.2021, keďže uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.1.2022 č.k. 7CoCsp/17/2021-152
bolo odvolanie žalobcu proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuté ako oneskorene podané

podľa § 286 písm. a) C.s.p.

15. Následne Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 14.3.2022 č.k. 5Csp/23/2020-154 rozhodol
o výške trov konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému účelne vynaložené trovy
konania vo výške 1.594,60 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohtouznesenia.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa16.12.2022vspojenísuznesenímOkresného
súdu Bardejov zo dňa 5.12.2022 č.k. 5Csp/23/2020-154, ktorým sťažnosť žalobcu proti tomuto
uzneseniu zamietol.

16. Zo záznamu o rokovaní s klientom v advokátskej kancelárii žalovaného (čl. 78) vyplýva, že

predmetom poskytovania právnych služieb bola reklamácia a odstúpenie od zmluvy o dodávke okien
a dverí na rodinnom dome B. XX. Obsah rokovania tvorili informácie od klienta (žalobcu) a záverom
týchto rokovaní bolo vypracovanie výzvy dodávateľovi.

17. Zo záznamu o rokovaní s klientom v advokátskej kancelárii žalovaného zo dňa 25.4.2017 (č.

81) vyplýva, že klient bol oboznámený s vyjadrením protistrany zo dňa 15.3.2017 s tým, že klient
bol upozornený na problematické dokazovanie ústnej reklamácie s pokynom pre právneho zástupcu
spracovať odpoveď s náhradnou lehotou do 10.5.2017.

18. Z návrhu na začatie disciplinárneho konania proti D. A. E. vyplýva, že tento bol podaný z dôvodu

toho, že ako právny zástupca klienta A. A. v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn.
5Csp/23/2020 nedoručil klientovi uznesenie Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5Csp/23/2020-154 zo dňa
14.3.2022, ktorým bol klient zaviazaný nahradiť protistrane trovy konania, bezodkladne po tom ako mu
bolo doručené a ani klienta o obsahu uznesenia iným spôsobom neinformoval, ale uznesenie mu doručil
až dňa 1.2.2023, t.j. viac ako 40 dní po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, čím sa dopustil disciplinárneho

previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z.

19. Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného D. A. I., súdnym exekútorom v exekučnej veci vedenej
pod sp.zn. 41 EX 753/24 vyplýva, že na základe exekučného titulu – rozhodnutia súdu zo dňa 14.3.2022
sp.zn. 5Csp/23/2020 a rozhodnutia zo dňa 5.12.2022 sp.zn. 5Csp/23/2020, ktoré vydal Okresný súd

Bardejov, ktorými sa ukladá povinnému (žalobcovi) zaplatiť oprávnenému (M. H.. G., H.) pohľadávku vo
výške 1.594,60 Eur s príslušenstvom súdny exekútor týmto upovedomil povinného (žalobcu) o začatí
exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky.

20. Na pojednávaní dňa 4.12.2024 žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že

plnomocenstvo podpísal žalovaný dňa 22.2.2017 a ak by mu bol povedal, že vyhliadky v spore nie sú
v jeho prospech a ani nie sú pozitívne, tak by do tohto nešiel. Žalobu podal 15.2.2020, teda 3 roky po
podpísaní plnomocenstva. Tri roky ho naťahoval. Ak by skutočne videl úprimnú snahu vec riešiť a ak
by žalovaný stihol aspoň jeden termín z jeho prípadu, tak by bol ochotný od žaloby odstúpiť, avšak to
sa ani raz nestalo.

21. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na tomto pojednávaní dňa 4.12.2024 poprel tvrdenia
žalobcu, že ho do podania žaloby vo veci 5Csp/23/2020 tlačil. Už od počiatku ho upozorňoval, že
vady uplatnil neskoro, že jeho nárok je prekludovaný a ako jediné možné riešenie ponúkal mimosúdnukomunikáciu a mimosúdnu dohodu s firmou G. H.. To vyplýva aj zo zápisov rokovaní s klientom. Na
prekludovaný nárok ho upozornila aj firma G. H. a ich právna zástupkyňa v listoch, ktoré si vymieňali.
Žalobca sa následne žalovanému dlhší čas neozýval a potom nakoniec trval na tom, aby sa aspoň

pokúsili žalobu podať. Pokiaľ ide o podstatu nároku uplatňovanú v tomto konaní, žalobca nepreukázal
vznik škody vo výške 6.158 Eur z dôvodu toho, že okná firme G. H. nevrátil, teda ujma na majetku mu
nevznikla a nepreukázal, že konanie 5Csp/23/2020 by vyhral. Pokiaľ ide o druhú časť škody vo výške
1.594,60 Eur rovnako nepreukázal, že tieto trovy mu boli v exekúcii stiahnuté alebo že ich dobrovoľne
uhradil, teda nepreukázal ujmu na majetku ani v tomto rozsahu. Aj keby k tomu došlo, absentovala

by príčinná súvislosť, nakoľko by mu v konaní vznikli trovy bez ohľadu na včasné podanie žaloby
a odvolania. Žiadal žalobu zamietnuť.

22. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného na tomto pojednávaní poukázal na to, že okná boli
odmontované a boli vrátené. Zástupca firmy G. si po nich neprišiel a ostali na pozemku jeho brata,
s ktorým spoločne podnikajú. Boli oboznámení o tom, že boli odmontované a odovzdané. Súhlasil s tým,

žezáručnádobauplynulapo 24mesiacochpodľazákona,ktorásúvisísvadamivýrobku,avšaktuide
o tepelnoizolačné vlastnosti výrobku, ktoré majú byť aj po uplynutí 24 mesiacov, to nie je výrobná vada.
Tosúinévlastnostivýrobkuakobolideklarovanépredajcom.Vzhľadomktomu,ževtomčasebolovonku
-27 stupňov, až takto sa dozvedeli, že výrobok nespĺňa tieto vlastnosti. Z priloženej fotodokumentácie
vidno mráz a ľad v interiéri domu. Keďže toto nebolo predmetom sporu, keďže sa nekonal, ťažko toto

obhajovať. Nejedná sa o vadu výrobnú, ale o zlé tepelnoizolačné vlastnosti, ktoré majú byť aj po záručnej
dobe výrobku.

23. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 10.2.2025 zotrval na svojej
doterajšej argumentácii.

24. Na nariadené pojednávanie dňa 10.2.2025 sa bez ospravedlnenia nedostavil žalobca. Taktiež sa
nedostavil intervenient, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 7.2.2.2025,
pričomsúhlasilsprejednanímvecibezjehoprítomnosti.Zároveňintervenientvprípadeneúčastižalobcu
bez riadneho ospravedlnenia navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu. V tomto prípade však

napriek neprítomnosti žalobcu na pojednávaní treba mať na zreteli ustanovenie § 299 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný
v neprospech spotrebiteľa, preto súd nevydal rozsudok pre zmeškanie.

25. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledovne:

26. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1,2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný
pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú
pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta
vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

27. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1,2,5 citovaného zákona advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy

oposkytovaníprávnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera
medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy,
ak zistí dôvody uvedené v ustanovení § 21. Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, ak klient napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa
jeho pokynu. Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o

poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí
iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.

28. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 citovaného zákona advokát zodpovedá klientovi za škodu,
ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na

škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu
ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na
túto spoločnosť.29. Podľa ustanovenia § 26 ods. 4 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, advokát
sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

30. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

31. „a/ Advokát je povinný svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta, dôsledne využívať

všetky zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za
prospešné a dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Súčasťou týchto povinností je bezpochyby
tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o
všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti
má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci.
Treba dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti,

nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav
nedoceňuje.
b/ Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného(klienta),jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).
Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie
majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no

nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
c/ O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi
výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie
a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť

advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny
a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou

spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu“ (viď aj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo/32/2007).
32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase dodania diela (ďalej aj
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

35. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť

zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

36. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.37.Podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná
vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo

opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná
nižšia cena.

38. Podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na
predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa

záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

39. Podľa § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci
právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného
odkladu odstrániť.

40. Podľa § 622 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať
výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú
neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.

41. Podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni

tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má
právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak
však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne
užívať.

42. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

43. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

44. Podľa 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

45. Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená

na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

46. Podľa § 646 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú
určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24

mesiacov; záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.

47. Podľa § 647 Občianskeho zákonníka záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak
objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo

dňa, keď mal túto povinnosť.

48. Podľa § 648 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky

riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha
pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád
nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci
podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

49. Podľa § 649 Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa
v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa
do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.50. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená
na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie; vznik škody

a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich
splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca.

51. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním, či opomenutím
advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou,

bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik
škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri
riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Pritom
existenciu a premlčanie práva žalobcu (advokátovho klienta) na plnenie proti jeho dlžníkovi treba riešiť
ako predbežnú otázku aj vtedy, ak o premlčanom nároku advokátovho klienta súdne konanie ani
neprebehlo. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta,

k uspokojeniu pohľadávky žalobcu jeho dlžníkom by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je
rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta
záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, je možné
urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo.

52.„Príčinnásúvislosťmusíbyťvtakýchtoprípadochdanámedzikonaním(opomenutím)advokáta,teda
medzi tým, že právo nebolo uplatnené včas, a vznikom škody, teda tým, že právo klienta sa premlčalo.
Záver o príčinnej súvislosti možno však urobiť len vtedy, ak nebyť premlčania by mohol klient právo
úspešne uplatniť, teda pokiaľ toto právo skutočne existovalo. Preto ako predbežnú otázku treba vždy
vyriešiť, či (ale aj v akom rozsahu) by klientov žalovaný bol povinný klientovi plniť, pretože len v takom

rozsahu by mohol za škodu uplatnenú proti advokátovi advokát zodpovedať“ (napr. R 13/6, NS ČSR, 1
Cz 17/84, rozsudok z 29.6.1984). Podporne viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015
z 22.10.2015.

53. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok

vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo
pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta
ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia
povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3MCdo/18/2009 zo dňa 21.10.2010).

54. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na základe skutkových tvrdení, že mu vznikla škoda
v dôsledku konania žalovaného, ktorý ho zastupoval v súdnom spore vedenom na Okresnom súde
Bardejov a riadne si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúcu zo zákona o advokácii, keďže v konaní

spore pred Okresným súdom Bardejov vedenom pod sp. zn. 5Csp/23/2020 podal žalobu oneskorene,
z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá pre uplynutie premlčacej doby.

55. Otázka vzniku škody ako jedného z predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu (vrátane
zodpovednosti advokáta podľa zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii) je síce otázkou skutkovou, avšak

posúdenie, ktoré skutkové okolnosti sú z hľadiska naplnenia hypotézy právnej normy rozhodujúce je
posúdením právnym.

56. Treba zdôrazniť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností
advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti

s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane
klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný)
klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech
klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.
57. Otázku dôvodnosti a existencie nároku žalobcu na zaplatenie 6.158 Eur (spor vedený pod sp.

zn. 5Csp/23/2020) na plnenie proti jeho dodávateľovi (G. H.) možno riešiť v konaní o náhradu škody
ako otázku predbežnú, bez toho, aby sa týmito námietkami zaoberal súd v pôvodnom konaní. Je totiž
na žalobcovi, aby preukázal také skutkové okolnosti, ktoré dôvodnosť jeho námietok, resp. nároku
preukážu.58. Tu treba vychádzať zo zásadných zistených skutočností zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn.
5Csp/23/2020 a to nasledovných skutočností. Žalobca sa v konaní sp. zn. 5Csp/23/2020 proti obchodnej

spoločnosti G. H. domáhal zaplatenia sumy 6.158 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za
dodávku a montáž okenných zostáv a dverí, na ktoré mu mal vzniknúť nárok pre odstúpenie od zmluvy
pre neodstránenie vád žalovaným. V odôvodnení tohto žalobného návrhu okrem iného uviedol, že sa
do svojho domu nasťahoval na jeseň roku XXXX, pričom zanedlho od začiatku užívania domu zistil
viacero nedostatkov okien, a to v nedostatočnom tepelnom komforte. Plastová zostava bola zo strany

spoločnostiG.H.(žalovanéhovkonaní5Csp/23/2020)žalobcovinamontovanádňa05.08.2014.Žalobca
mal 24 mesačnú záručnú dobu na uvedené okná a až dňa 29.12.2016 (viď výzva žalobcu na čl. 14
spisu 5Csp/23/2020) podal písomnú reklamáciu, teda po uplynutí záručnej doby 24 mesiacov. Rovnako
tak vychádzajúc z obsahu spisu 5Csp/23/2020, žalobca nedodržal ani 30 dňovú zákonnú lehotu na
odstránenie prípadných vád, keďže mal odstúpiť od zmluvy e-mailom zo dňa 26.1.2017, čo však pre
nedodržanie uvedenej zákonnej lehoty by nebolo možné považovať za platné odstúpenie od zmluvy.

59. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky
odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j. akoby k uzatvoreniu zmluvy ani
nedošlo. Následne po odstúpení od zmluvy v zmysle § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení. Preto
ak by však aj napriek vyššie uvedenému odstúpenie od zmluvy súd považoval za platné (čo vzhľadom
na vyššie uvedené posúdiť takto nemožno), pokiaľ žalobca nepreukázal, že vrátil okná, potom už vôbec
nemožno uvažovať o tom, že mu nevymožením sumy vznikla škoda (tým, že vrátil okná a nedostal
vrátenú sumu za ne) ani titulom bezdôvodného obohatenia.

60. Z uvedeného je sumarizujúc teda zrejmé, že žalobca by nebol v spore 5Csp/23/2020 úspešný nielen
zdôvodupremlčanianároku(ktorýsúdvovecisp.zn.5Csp/23/2020ajzhľadiskahospodárnostikonania
skúmal prioritne), ale aj z dôvodu, že jeho nároky z vád boli uplatnené po záručnej lehote 24 mesiacov.

61. Zásadnou je pri uplatnení zodpovednosti podľa § 26 zákona o advokácii tiež skutočnosť vyplývajúca
zo záznamu o porade zo dňa 25.4.2017, a teda, že žalobca bol žalovaným dňa 25.4.2017 oboznámený
s vyjadrením spoločnosti G. H. a tiež s tým, že bol upozornený na problematické dokazovanie ústnej
reklamácie.

62. Súd teda uzatvára, že v danom prípade pre právne posúdenie v tejto veci je podstatným, že podanie
žaloby na základe pokynu žalobcu a jej následné zamietnutie pre premlčanie nároku žalobcu, pokiaľ
by žaloba bola zamietnutá aj z iného dôvodu (pre reklamáciu vád po uplynutí záručnej doby), nemohli
mať za následok zmenšenie majetku žalobcu a teda ani vznik škody. Rovnako tak neexistuje ani druhý
atribút a to príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a prípadným vznikom škody, keďže by došlo

k zamietnutiu žaloby z iného dôvodu.

63. Rovnako tak nemožno mať za to, že by žalobcovi mala vzniknúť reálna škoda aj vo vzťahu k sume
1.594,60 Eur, pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k úhrade týchto trov,
atedaževčaserozhodovaniasúdudošlokujmenajehomajetku,pričomrovnakotakneexistujepríčinná

súvislosť medzi zmeškaním odvolacej lehoty žalovaným a povinnosťou žalobcu platiť trovy, keďže tieto
v prípade neúspechu znáša neúspešná strana v spore.

64. Ešte k námietke žalovaného (túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú), že žalobca podstúpil v priebehu
súdneho konania osobný bankrot, preto nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, tu súd odkazuje

na oznam správcu v zmysle § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005. Z.z. o o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zverejnený v Obchodnom
vestníku č. 69/2022 zo dňa 8.4.2022, z ktorého plynie, že správca oznamuje, že konkurz na žalobcu
končí,pretoženebolzistenýžiadnymajetokúpadcu,ktorýpodliehakonkurzuapretokonkurznápodstata
nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením oznámenia v obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.

Pritom konkurz na žalobcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/X/XXXX
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 24/2022 dňa 4.2.2022 a rozsudok Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 5Csp/23/2020 zo dňa 11.12.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2021. Súd má teda za
to vychádzajúc aj z ustanovení § 167b ods. 1, § 167e ods. 1, § 167v ods. 1, 4 zákona o konkurzea reštrukturalizácii, že žalobca (nemôže ním byť správca konkurznej podstaty vzhľadom na § 167 ods.
4 zákona o konkurze) je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, v ktorej tvrdí, že mu bola spôsobená
škoda.

65. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie, že
škoda vznikla, a že vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou, resp. nečinnosťou advokáta, pričom
dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou
žalovaného, pričom v tomto prípade žalobca nepreukázal predovšetkým samotný vznik škody, teda, že

by bol v konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/23/2020 úspešným a zároveň, že by tento vznik škody bol
spôsobený konaním žalovaného. Súčasne pri uplatňovaní nároku na zaplatenie 1594,60 Eur sám tvrdil,
že k úhrade uvedenej sumy z jeho strany nedošlo, teda nedošlo k zmenšeniu jeho majetku (škode).

66. Na základe uvedeného má teda súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta, preto žalobu zamietol.

67.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§257Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktoréhovýnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade
súd výnimočnosť situácie a dôvody osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že práve v konaní pred
Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 5Csp/23/2020 sa žalovaný dopustil disciplinárneho previnenia ,

čobolovyjadrenérozhodnutímDisciplinárnehosenátuSlovenskejadvokátskejkomoryzodňa11.1.2024
pod sp.zn. DS K./XX:XXX/XXXX-XX.L. (nedoručil klientovi (žalovanému) uznesenie Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 5Csp/23/2020 zo dňa 14.3.2022)), preto za danej situácie by bolo nespravodlivé a príliš
tvrdé, aby súd neúspešnému žalobcovi v spore uložil povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane
a intervenientovi vystupujúcom na jeho strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.