Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Er/123/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4310202015.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava 811 09, IČO: 35807598, proti povinnému: A. B., 14.03.1987, C. XXX/XX, D. E., vedenej
u súdneho exekútora , so sídlom Exekútorského úradu , IČO: 31782361, pod sp. zn. EX 8370/23, o
vymoženie 720,10 eura , takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/123/2010 za neprípustnú.

II. Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/123/2010.

III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82
eura, a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 14Er/123/2010 vedie exekučné konanie vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, proti
povinnému: A. B., 14.03.1987, C. XXX/XX, D. E., o vymoženie 720,10 eura , kde súd poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. Súd vlastným šetrením na internetovej
doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom 31.10.2023 sa nástupcom súdneho exekútora
stal súdny exekútor , so sídlom Exekútorského úradu , IČO: 31782361, ktorému priznal trovy exekúcie.

2. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 30.1.2010 sa
oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 13696/09 vydaný rozhodcom zo dňa 26.8.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. V exekučnom titule bola povinnému

uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 920,10 eura spolu s príslušenstvom, ako aj
trovy konania.

3. Z exekučného spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 24.11.2008. Povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba s uvedením
mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a zároveň aj ako fyzická

osoba podnikateľ (živnostník) uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla
osoby a čísla v Živnostenskom registri, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Dlžník v zmluve
o úvere prehlásil, že peňažné prostriedky sú mu poskytnuté na účely podnikania, k prehláseniu
pripojil vlastnoručný podpis. Poskytnutý úver bol povinný splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách.
Z dôvodu, že povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní
so splácaním úveru, podal oprávnený v zmysle bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

na rozhodcovskom súde žalobu.4. Účastníci sa v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 18.
Rozhodcovská doložka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom,

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok).

5. Tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky
(§ 44 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

6. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len
EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

8. Podľa § 243 h ods. 1 veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2017 zák.č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

10. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase

podania návrhu, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16)
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a)z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,17)
b)ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c)akrozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania
návrhu, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

12. Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti

exekúcie ako takej, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek
z týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného
konania. Vyššie uvedené ustanovenie teda umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z uvedeného
vyplýva, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť

rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písmena a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní, a
nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju
vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania

exekúcie na jeho základe.

13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskoršíchpredpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 879l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej

len OZ), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Súd má zo zmluvy o úvere preukázané, že sa v predmetnom konaní vymáha plnenie zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy napriek skutočnosti, že povinný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba podnikateľ.
Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by sa týkala podnikateľskej činnosti povinného. Podnikateľ je oprávnený

obstarávať si veci alebo služby pre osobnú potrebu, respektíve pre inú než podnikateľskú činnosť. Potom
nejde o vzťah obchodného charakteru a nie je dôvod, aby naň platila špeciálna obchodnoprávna úprava.
Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej
obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom – podnikateľoma dlžníkom – spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán.

26. Z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba –
nepodnikateľ alebo ako podnikateľ, a čo v druhom z uvedených možností pri uzatváraní a plnení zmluvy
o úvere konal alebo nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Zmluvnými
stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Súd považuje na základe uvedeného za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z
uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, a to aj v prípade, keď je v zmluve o úvere označený

nielen ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho
preukazu, ale zároveň aj ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) s uvedením obchodného mena,
miesta podnikania, identifikačného čísla a čísla v Živnostenskom registri, pod ktorým vykonáva
podnikateľskú činnosť.

28. Preskúmaním spisu súd zistil, že v danom prípade sa bude vzťah medzi účastníkmi
konania posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
nakoľko Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.11.2008 spĺňa atribúty zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o úvere uzavrel veriteľ – oprávnený v

rámci podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra) s povinným ako dlžníkom, pričom
veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi podľa § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na uvedené preto ide o spotrebiteľský vzťah v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj
ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa, a teda ak v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom
peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) tým, že v zmluve o
úvereneuvediekonkrétnyúčel,zaktorýmsaúverposkytuje.Ajzapoužitiavšeobecnéhointerpretačného

ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu
dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania
úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru
za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom

zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).

30. Uvedeným exekučný súd reaguje na tú skutočnosť, že požiadavka na predmet zmluvy v súlade s
podnikateľskou činnosťou druhej zmluvnej strany pre záver o nespotrebiteľskom vzťahu, je odôvodnená
predovšetkým tým, že "podnikateľ" má profesionálne zručnosti viažúce sa k predmetu zmluvy, a preto

od neho možno očakávať a aj požadovať vyššiu znalosť predmetu zmluvy a obsahu vzájomných práv a
povinností z takto uzatvorenej zmluvy ako u "bežného spotrebiteľa". Pokiaľ však, ako aj v tomto prípade,
ide len o vyplnenie údajov o identifikačnom čísle povinného do vopred predtlačeného formulára zmluvy,
nemožno mu v danom prípade nepriznať postavenie spotrebiteľa. Zvlášť, ak pri výkone exekúcie je
postihnutý všetok majetok povinného, nie len majetok súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou.

31. Súd v tomto smere taktiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I ÚS 243/07, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať
rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Teda v prípade, ak
sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v

neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. V danom prípade text zmluvy o úvere bol vopred vyhotovený
oprávneným a nie je z neho možné určiť, či dlžník - povinný pri podpisovaní zmluvy o úvere vystupoval
ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo podnikateľ. Tiež nie je z neho zrejmé, či úver mu bol alebo nebol
poskytnutý výlučne za účelom podnikania. Preto v zmysle princípu vyjadreného v citovanom rozhodnutíÚstavného súdu Slovenskej republiky je označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v
prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil (z uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 41CoE/236/2012 zo dňa 26. 09. 2012).

32. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu
z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa

dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z
uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto
bude tvrdiť takúto výnimku.

33. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

34. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom

zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.

35. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.

j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku
aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje

práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky

v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

36. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník
v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

37. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko

porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už
to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v
dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonanéhosilnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu, ktorú nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky
rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného
viesť spor (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/109/2011-36 zo dňa 29. 02. 2012). Ani

rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa, z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu
(viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/348/2012 zo dňa 12. 07. 2012). Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia,

avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

38. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. uzatvorenej Zmluvy o úvere

je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

39. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí

sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).

41. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

42. Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti – ex offo skúmal, či exekučný
titul je v súlade so zákonom a zistil, že tento zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so
zákonomadobrýmimravmi,tedanaplneniaprávomnedovolené,čoznamená,žeexekučnýtitulmávady

z materiálnej stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky
sa skúma či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti
ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či rozhodcovský rozsudok má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j.
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

43. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je existuje rozpor exekučného titulu so
zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho
práva.

44. V zmysle § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

45. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

46. Hoci podľa ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní. Umožňuje to ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

47. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm.
b) alebo c).

48. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

49. Na základe uvedeného súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Oprávnený ako veriteľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa

24.11.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v
bode 18. Rozhodcovská doložka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok).

50. Súd dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi
konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu vyberie

konanie pred rozhodcovským súdom. Súd má preto za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská
doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za
účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná.

51. Súd konštatuje vyššie uvedené s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012, v ktorom súd vyslovil názor, že „rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či

už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.“ Ak v určitej veci nedošlo
k uzatvorenou platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

52. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul
predložený oprávneným je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.

53. V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.54. Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

55. Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

56. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

57. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len „Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb.“), ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.

58. Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde
nedôvodného plnenia, preto táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania. Sám
oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu
predchádzazjehostranynedostatokodbornejstarostlivosti.Totomalovýznamprirozhodovaníotrovách

exekučného konania, preto uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi
v sume 40,82 eura (vrátane DPH), ktoré predstavujú odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
288/1995 Zb..

59. Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel

k záveru, že toto vyčíslenie bolo v úplnom súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Zb., a preto mu priznal
plnú sumu vyčíslených trov exekúcie.

60. V zmysle § 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak
uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím

je uznesenie vykonateľné.

61. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

62. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

63. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

64. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd zastavil exekúciu a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 40,82 eura
v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia podľa § 232 ods. 3 CSP v spojení s 234 ods. 2 CSP, ktorá
začína plynúť odo dňa doručenia tohto uznesenia v súlade s § 238 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I., II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.