Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 22, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100582
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom Hradné
námestie 77/29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
28.08.2024 sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom
Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2024 (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2024 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správnou žalobou žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného,akoajprvostupňovérozhodnutieÚstrediaavecvrátiťžalovanémunaďalšiekonanieauložiť
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

II. Administratívne konanie

2. Ústredie prvostupňovým rozhodnutím zamietlo žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15.11.2023
z dôvodu, že podľa odborného posudku posudkového lekára zo dňa 15.11.2023, žalobkyňa nie je

invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „Zákon
o sociálnom poistení“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ústredie
záverom konštatovalo, že v odbornom posudku o invalidite z 15.11.2023 (ďalej aj ako „OPoI 1“), ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa
§ 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

3. Podľa OPoI 1, boli u žalobkyne pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a vyhodnoteniu prípadnej invalidity zohľadnené choroby: iná dorzalgia – bolesť chrbta, prolaps
mitrálnej chlopne 1. stupňa, sínusová tachykardia stabilizovaná. Podľa zisteného zdravotného stavužalobkyne z odborných nálezov neurologickej ambulancie, rehabilitačnej ambulancie a traumatologickej
ambulancie, bol rozsah invalidity a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne
určený na 30%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bolo určené podľa kapitoly XV

– choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, položky 3 – degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b – s miernym funkčným obmedzením.
V rámci OPoI 1 bolo konštatované, že žalobkyňa trpí vertebrogénnym bolestivým syndrómom driekovej
chrbtice, s degeneratívnymi zmenami, bez hernie diskov, funkčne prítomný ľahký LIS vľavo, bez
senzomotorického deficitu, odporúča sa rehabilitácia. Iné vyššie opísané zdravotné postihnutia boli

označené ako posudkovo nevýznamné s minimálnym funkčným obmedzením.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s
postupom a závermi posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý podľa žalobkyne
nesprávne a formalisticky určil rozsah invalidity a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 30 %, pričom nezohľadnil všetky jej preukázané zdravotné postihnutia, najmä prolabs mitrálnej

chlopne a sínusovú tachykardiu, ktoré spolu s degeneratívnymi zmenami chrbtice zásadne obmedzujú
jej schopnosť dlhodobo vykonávať akúkoľvek administratívnu, či fyzicky náročnú prácu. Žalobkyňa
namietala, že posudkový lekár v OPoI 1 nezisťoval skutočný zdravotný stav, opomenul bodové
ohodnotenie niektorých diagnóz podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a preto nebol dostatočne
zistený skutkový stav. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nedostatočné odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia, čím bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyňa navrhla, aby bolo
rozhodnutie zrušené a jej invalidita uznaná v rozsahu najmenej 40 %, čo zodpovedá skutočnému
zdravotnému stavu a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím v úvode ktorého v krátkosti zhrnul

skutkový stav a poukázal na zákonné ustanovenia súvisiace s posudkovou činnosťou a podmienkami
vzniku invalidity a skonštatoval, že na základe odvolania žalobkyne bol opätovne dňa 15.05.2024
posúdený jej zdravotný stav a posudkový lekár Ústredia v rámci tohto posúdenia po zhrnutí skutkového
stavu, vrátane predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z roku 2014, uviedol, že:
- Boli dokladované dve kardiologické vyšetrenia (február a apríl 2022) s popisovaním tachykardie

v anamnéze, toho času s primeraným sínusovým rytmom srdca, s doporučením záťažového testu.
Prolaps mitrálnej chlopne, bez hemodynamickej závažnosti, pri ukončení záťažového testu na 125 W
pre dýchavicu podmieňuje maximálne 10 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a nepredstavuje posudkovo závažné ochorenie a nemá vplyv na pracovné zaradenie (administratívne
práce).

- Bolo tiež dokladované chirurgické vyšetrenie z januára 2019 s ošetrením pre podvrtnutie driekovej
chrbtice s kontrolou o 10 dní (nedokladovanou).
- Bolo dokladované neurologické vyšetrenie z decembra 2020, júna 2020, júla 2021 a októbra 2021, s
MRI vyšetrením z júna 2020 a FRO vyšetrením z apríla, mája a augusta 2021 a z júla 2022, s jedným
algeziologickým vyšetrením z októbra 2020, kde sú popisované bolesti chrbtice približne 4 roky so

zhoršením po páde v júni 2020, s popisovaním chronických bolestí, ktoré sa zhoršujú iba pri väčšej
námahe, bez tŕpnutia a slabosti ľavej dolnej končatiny, pri MR vyšetrení popisovaná extrúzia (odlomenie)
medzistavcovej platničky L5/S1 vľavo, bez jednoznačného útlaku miechového koreňa s doporučením
cvičebnej rehabilitácie.
- Dokladované tiež zhrňujúce neurologické vyšetrenie s popisovaním vertebrogénneho algického

syndrómu lumbosakrálneho, diskogénneho (LIS vľavo) s častými exacerbáciami lumbosacralgii, s
neuropatickou bolesťou ľavej nohy, so subkompenzovaným bolesťami krčnej chrbtice, ktoré nekoreluje s
objektívnym vyšetrením, podľa ktorého sú reflexy symetricky výbavné, s primeraným svalovým napätím,
s terminálne pozitívnymi napínacími manévrami (pri doťahovaní, alebo od 70 stupňov, čo je ešte
v norme), pri obmedzenej pohyblivosti chrbtice napriek ročnej dočasnej pracovnej neschopnosti s

rehabilitačnou liečbou dokladovanou z októbra 2023 a februára 2024, podľa ktorej je Thomayer 35
cm (u neurologičky 60 cm) po rehabilitáciách, bez výraznejšieho funkčného deficitu až na bolestivosť
ľavej päty pri diagnostikovaní výbežku na ľavej päte. Z dokladovaných odborných vyšetrení nevyplýva
ťažká porucha statiky, ani dynamiky chrbtice, ani prejavy dráždenia nervov a svalov (pri zachovanej
svalovej hmote a svalovej sile, pri výbavných reflexoch), čo podmieňuje maximálne 30 % mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre mierne funkčné postihnutie pri degeneratívnych zmenách
na chrbtici a medzistavcových platničkách, čo je mimoriadne priaznivé posúdenie s vyhodnotením
doterajšej liečby (bazálna analgetická a rehabilitačná) a funkčného stavu.- Žalovaný sa stotožnil s posúdením v OPoI 1, podľa ktorého bolo rozhodujúce zdravotné ochorenie
podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV – choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky

3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b – s miernym
funkčným postihmutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm,
cerkvikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia,
blokády stavcov), slabosť svalov z korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s rozpätím 20%
až 35% v strednej hranici pre absenciu prejavov dráždenia nervov a svalov (reflexy sú symetricky

výbavné,bezúbytkusvalovejhmotyasvalovéhonapätia),bezmožnostiinéhozaradenia,prenesplnenie
legislatívnych podmienok, bez zmeny v uvedenej položke po legislatívnej zmene prílohy č. 4 k Zákonu o
sociálnom poistení, bez možnosti zvyšovania základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, nakoľko ostatné dokladované ochorenia (prolaps mitrálnej chlopne), prechodná ľavostranná
slabosť uzatvorená v minulosti ako CMP, toho času bez funkčného deficitu, či kolapsové a prekolapsové
stavy v minulosti pri vrodenom nedovinutí jednej vertebálnej artérie s kompenzáciou druhostrannou

artériou, svojou závažnosťou nepresahujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
rozhodujúceho zdravotného ochorenia, nemajú vplyv na pracovné zaradenie a preto nespĺňajú
podmienky zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a podľa § 71 ods. 7 a 8
Zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť nespočítavajú.

6.Vďalšomtextenapadnutéhorozhodnutiažalovanýskonštatovalrovnakýzáverakýuviedolposudkový
lekár Ústredia s tým, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej
30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita teda v danom prípade s ohľadom na ust.
§ 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nevznikla. Žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nespĺňa

zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a prvostupňové
rozhodnutie je súladné s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný mal za to, že skutkové
okolnosti týkajúce sa posudzovania zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné a dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Záverom žalovaný

skonštatoval, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu
zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia odborných lekárov neboli

zistené rozpory.

III. Konanie na správnom súde

7. Žalobkyňa následne podaním správnej žaloby iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.

V správnej žalobe po úvodnom zhrnutí skutkového stavu a odvolacích námietok, označila napadnuté
rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej
aplikácii § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti citovala ustanovenia
§ 3 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku a § 71 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 7 a ods. 8 Zákona
o sociálnom poistení a kapitoly XV. oddielu E, položky 3, písm. b) a c), kapitoly IX. oddielu A, položky 1,

písm. a) a b) a kapitoly IX. oddielu A, položky 10, písm. b) a c) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení.
Žalobkyňa mala za to, že posudkoví lekári nesprávnym postupom určili rozsah invalidity a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalobkyne, posudkoví lekári nesprávne a nedostatočne
posúdili jej skutočný zdravotný stav, keď závažné diagnózy, ako prolabs mitrálnej chlopne, sínusová
tachykardia, či hypertenzia III. stupňa, buď iba formálne uviedli alebo ich vôbec riadne neohodnotili

podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Ak by boli tieto zdravotné postihnutia správne bodovo
zohľadnené podľa príslušných kapitol a položiek percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, rozsah invalidity a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne by
bol určený nad 40 %, čo by odrážalo reálne zdravotné obmedzenia žalobkyne v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že v prípade, ak by posudkoví lekári správne

zohľadnili ochorenie žalobkyne - hypertenzia III. stupňa, tak už samotná táto diagnóza by zakladala
minimálne75%poklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,atýmbyžalobkyňabezpochýbspĺňala
podmienky invalidity.8. V nadväznosti na uvedené, žalobkyňa namietala nesprávny postup a závery posudkových lekárov,
ktorí aj pri opakovanom posudzovaní jej zdravotného stavu postupovali formalisticky, bez riadneho
preverenia skutočných zdravotných obmedzení a bez zohľadnenia úplnej zdravotnej dokumentácie,

preto napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne vychádza z neúplného a nesprávneho zistenia
skutkového stavu a nereflektuje jej skutočné zdravotné ťažkosti, ktoré zásadne obmedzujú jej schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári nemajú špecializáciu v odbore
neurológia, či kardiológia a poukázala tiež na lekársky záznam zo dňa 02.07.2024 u F. G., podľa
ktorého žalobkyňa v súvislosti s vysokým krvným tlakom trpí hypertenziou III. stupňa z dôvodu

tvrdnutia vnútorných orgánov a srdcovocievnej sústavy. Žalobkyňa tiež namietala, že pri posudzovaní
zdravotného stavu posudkový lekári ako aj orgány rozhodujúce o nároku na invalidný dôchodok pristúpili
k veci formalisticky, arbitrárne a bez riadneho odôvodnenia, pričom nezohľadnili všetky diagnózy
žalobkyne a ich vzájomnú súvislosť, ani preukázanú dlhodobú práceneschopnosť. V súvislosti s
princípom právnej istoty a spravodlivosti žalobkyňa poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 10/99 zo dňa 09.01.1999 a Nález Ústavného súdu

SR, sp. zn. II. ÚS 234/03 zo dňa 26.11.2003). Ako prílohu správnej žaloby okrem písomností tvoriacich
súčasť administratívneho spisu žalobkyňa predložila kópiu lekárskeho záznamu zo dňa 02.07.2024
od kardiologičky F. G. a ďalšie kópie lekárskych správ (26.04.2024 - F. H., neurologická ambulancia,
13.03.2019, 22.04.2022, 18.05.2022 – F. G., kardiologická ambulancia, 03.10.2023, 22.02.2024 – F. D.,
FBLR ambulancia, 23.06.2020, 06.07.2023 – F. F., rádiológ, 24.10.2016 – F. I., neurológ, 04.02.2014

– F. I., neurochirurgia, prepúšťacia správa z fyziatgricko-rehabilitačného oddelenia zo dňa 11.10.2013,
lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 24.02.2012)

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.10.2024, v ktorom uviedol,
že v lekárskom posudku zo dňa 15.05.2024 boli vyhodnotené závery všetkých odborných lekárov,

aj neurologičky, a to zvlášť zo dňa 26.04.2024, ako aj kardiologické vyšetrenia, nálezy z ktorých
boli predložené právnym zástupcom žalobkyne práve až po vyžiadaní posudkovým lekárom. Ku
kardiologickému vyšetreniu zo dňa 02.07.2024 žalovaný uviedol, že rozhodujúce skutočnosti pre
vyhodnotenie žiadosti o invalidný dôchodok je potrebné preukázať do vydania rozhodnutia a s ohľadom
na § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny

súdny poriadok“), na toto nemožno prihliadať, keďže dokumentuje zdravotný stav žalobkyne po vydaní
napadnutého rozhodnutia. Podľa posudkového lekára to však nič nemení na celkovom posúdení
zdravotného stavu žalobkyne, keďže ak by aj išlo o arteriálnu hypertenziu III. štádia pre tzv. „tvrdnutie
vnútorných orgánov“, ktoré musí byť podložené aj ďalšími vyšetreniami iných odborníkov, keďže
hypertenzia III. stupňa sa určuje na základe ťažkého funkčného postihnutia cieľových orgánov

(oči, mozog, srdce, obličky a iné), nie jedným záverom bez preukázania závažných orgánových
komplikácií preukazujúcich ťažký stupeň hypertenzie. Žalovaný mal za to, že arteriálna hypertenzia,
okrem vyšetrenia zo dňa 02.07.2024, nefiguruje ani v jednom z odborných nálezov dokladovaných
k žiadosti alebo odvolaniu. Posudkový lekár s atestáciou z posudkového lekárstva, s dlhoročnou
praxou pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity, na základe odborných lekárskych

nálezov dostatočne zhodnotil zdravotný stav žalobkyne. Z predložených odborných lekárskych vyšetrení
vybral tie, ktoré sú dostatočným podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Pri posudzovaní zdravotného
stavu na účely invalidity posudkový lekár uviedol v odbornom posudku o invalidite len tie odborné
nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov

pri danom ochorení. Ako rozhodujúce ochorenie určil posudkový lekár to zdravotné postihnutie,
ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Žalovaný mal na základe uvedeného za to, že zdravotný stav žalobkyne bol
posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení
a predmetné rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú zákonné a správne. Žalovaný tiež opakovane

zdôraznil, že odborný lekársky posudok, ktorý je podkladom pre napadnuté rozhodnutie je presvedčivý,
úplný a vychádza z preukázaných a objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobkyne, pričom
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posúdená podľa najzávažnejšieho
zdravotného postihnutia žalobkyne. Na základe uvedeného žalovaný záverom navrhol správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Žalobkyňa sa po výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 19.11.2024
(ďalej len „replika“), v ktorej zotrvala na argumentoch uvedených v správnej žalobe, pričom opätovne
poukázala na jej zhoršujúci sa stav, ktorý podložila záznamom o zhodnotení zdravotného stavu zo dňa13.09.2024. Podľa žalobkyne vyšetrenie z 02.07.2024 len podporuje jej argumentáciu o nesprávnom
posúdení jej zdravotného stavu. Namietala tiež nedostatočné zohľadnenie záverov vyšetrení u F. H., a to
vo väzbe na možnosť výkonu pracovnej činnosti žalobkyne a tiež vytkla žalovanému, že pokiaľ uviedol,

že na potvrdenie arteriálnej hypertenzie III. stupňa sú potrebné ďalšie vyšetrenia, mal túto skutočnosť
zohľadniť.

11. Žalovaný sa po výzve správneho súdu na vyjadrenie k replike nevyjadril.

12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach
(§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu
a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

13. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné

nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, rozhodol v predmetnej veci bez
nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením
rozsudku dňa 22.08.2025, ktorým správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému
nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku dňa 22.08.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade

s § 137 ods. 4 SSP dňa 15.08.2025.

IV. Právne východiská

14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej

správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.
SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom
súdnom konaní.

15. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

19. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.21. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby.

23. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

24. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

27. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom.

29. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia je aj lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia.

30. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva

posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne
za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

32. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., oddielu E, položky 3, Degeneratívne

zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm
cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbeniablokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku – miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % – 35 %,
písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia

nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu
– miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % – 50 %.

33. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX., oddielu A, položky 1, Vrodené alebo
získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy

po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné
písm. a) bez podstatného zníženia výkonu, pri obvyklom telesnom zaťažení (napr. veľmi rýchla chôdza 7
– 8 km/h, ťažká telesná práca, žiadne obmedzenie fyzického výkonu), maximálna záťaž 100 W – NYHA
I – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % – 20 %,
písm. b) s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4 – 5 km/h, stredne ťažká telesná
práca), maximálna záťaž 75 W – NYHA II - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35

% – 45 %.

34. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX., oddielu A, položky 10, Hypertenzia
písm. b) hypertenzia 2. stupeň – so stredne závažnými funkčnými a morfologickými zmenami na
cieľových orgánoch, prítomnosť rizikových faktorov s dopadom na celkovú výkonnosť - miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % – 35 %,
písm. c) hypertenzia 3. stupeň – s ťažkým funkčným postihnutím cieľových orgánov, prítomnosť
ďalších závažných pridružených rizík vrátane rizika fatálnej kardiovaskulárnej príhody (hodnotené podľa
SCORE) - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % – 80 %,

V. Závery a právny názor správneho súdu

35. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústredia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne
o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky invalidity, t. j., že pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bol
stanovený len na 30 %.

36. Žalobná argumentácia žalobkyne smerovala primárne voči právnemu posúdeniu veci, zisteniu

skutkového stavu a posúdeniu jej zdravotného stavu v súvislosti s hlavnou diagnózou (degeneratívne
zmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkách,smiernymfunkčnýmobmedzením)vspojenísďalšími
ochoreniami žalobkyne (prolabs mitrálnej chlopne, sínusová tachykardia, či hypertenzia III. stupňa).

37. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom

poistení možno priznať nárok na invalidný dôchodok po splnení troch podmienok. Jednou z týchto
podmienok je, že poistenec/žiadateľ sa stal invalidným. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V danom
prípade bola dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok práve skutočnosť, že

žalobkyňa dosiahla pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 30 %. Je potrebné tiež uviesť,
že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa § 153 ods. 3 písm. a)
Zákona o sociálnom poistení zahrnuté pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú podľa § 153 ods. 5
Zákona o sociálnom poistení vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia. Jednotlivé podmienky
posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú potom uvedené v § 71 ods. 3

a nasl. Zákona o sociálnom poistení. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že v tomto prípade
sa jedná o posúdenie otázky vyslovene medicínskeho charakteru, na kvalifikované zodpovedanie
ktorej sú nevyhnutné odborné medicínske znalosti, ktorými správny súd nedisponuje. Oprávnenie
posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie invalidného dôchodku, ako
už bolo uvedené, Zákon o sociálnom poistení zveril „do rúk“ (§ 153 ods. 5) posudkovým lekárom

Sociálnej poisťovne, ktorí majú špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo a o závery odborného
lekárskehoposudkuktorýchsapotomopieraSociálnejpoisťovne.Nazákladeuvedenéhovšaknemožno
prijať ani záver, že posudkový lekár môže konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne. Práve naopak, závery lekárskeho odborného posudkuposudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na
všetky ním preskúmavané lekárske správy (§ 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) aj odôvodnené
tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými a

aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou
odbornosťou, t. j. napr. žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ale
tiež správny súd, ktorý následné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v prípadoch kedy je napadnuté
správnou žalobou, podrobuje súdnemu prieskumu zákonnosti. Keďže správny súd, ktorý nie je
dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania nároku na invalidný dôchodok, môže preskúmavať len
úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého
toto rozhodnutie vychádza. Správny súd teda nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery
posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, že by vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného

lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady
o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

38. Správny súd považuje za nevyhnutné tiež uviesť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje
na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, avšak nie na základe

subjektívnych pocitov žiadateľa (t. j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t. j. tak,
ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom
na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom. Rovnako tak miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo vzťahu ku konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne

zákonom určená v prílohe č. 4 k Zákona o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím.
Posudkový lekár teda posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí,
totoochoreniesubjektívneprežíva.Uvedenémávýznamajvovzťahuksamotnémupriebehuvyšetrenia,
ktoré sa žalobkyni subjektívne mohlo javiť formalistické.

39. V zmysle uvedeného teda správny súd v danom prípade venoval náležitú pozornosť obsahu
a záverom odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.05.2024, a to najmä vo vzťahu k žalobnej
argumentácii žalobkyne a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. V predmetnom odbornom lekárskom
posudku je na bez mála troch stranách zoznam lekárskych správ, ktoré posudkový lekár zohľadňoval

pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne a určení miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a tieto evidentne premietol do celkového odôvodnenia, v ktorom relatívne podrobne opísal
zdravotný stav žalobkyne a dopady jej ochorení na prípadný pokles jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Zoznam uvedených lekárskych správ v zásade korešponduje s lekárskymi správami
predloženými žalobkyňou do predmetného správneho súdneho konania. Pokiaľ žalobkyňa citovala z

jednotlivých kapitol prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, tak ako sú uvedené v bodoch č. 31 až
33 tohto rozsudku, v zásade žiadnym spôsobom neodôvodnila, na základe akých skutočností a záverov
z lekárskych vyšetrení mali byť jej choroby vyhodnotené vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so závermi posudkového lekára Sociálnej poisťovne a tieto skutočnosti
nevyplynuli pre správny súd ani z obsahu administratívneho spisu. Posudkový lekár jasne uviedol, že

napr. prolaps mitrálnej chlopne podmieňuje maximálne 10 % mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a teda nepredstavuje posudkovo závažné ochorenie. Na tomto mieste sa žiada
správnemu súdu pripomenúť, že v zmysle § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. S ohľadom na
posudkovým lekárom konštatovanú nízku závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, v danom prípade

nebola na mieste ani aplikácia § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, teda zvýšenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, ta ako sa toho domáhala žalobkyňa v podanej správnej
žalobe.

40. Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a jeho zaradeniu v rámci kapitol prílohy

č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení posudkový lekár Sociálnej poisťovne v odbornom lekárskom
posudku pomerne podrobne opísal dôsledky tohto ochorenia vo vzťahu k jednotlivým záverom zo
súvisiacich lekárskych vyšetrení a prijal záver, že z dokladovaných odborných vyšetrení nevyplynula
ťažká porucha statiky, ani dynamiky chrbtice, ani prejavy dráždenia nervov a svalov, čo podmieňujemaximálne 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre mierne funkčné postihnutie
pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách. Uvedené závery žalobkyňa
žiadnym spôsobom v rámci svojej žalobnej argumentácie nevyvrátila a takéto skutočnosti nevyplynuli

pre správny súd ani z obsahu spisu.

41. V súvislosti s lekárskymi správami predloženými žalobkyňou a datovanými po vydaní napadnutého
rozhodnutia, najmä s ohľadom na žalobkyňou akcentovanú hypertenziu III. stupňa, správny súd uvádza,
že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania

rozhodnutia orgánu verejnej správy, a teda správny súd nemôže žalovanému vytknúť pochybenie
v súvislosti s tým, že nezohľadnil lekárske správy vyhotovené až po vydaní napadnutého rozhodnutia,
napriek tomu, že ich obsah by mohol v nejakej miere korigovať závery uvedené v napadnutom
rozhodnutí.

42. Pokiaľ žalobkyňa s odkazom na vedenie správneho konania namietala, že sa nemohla vyjadriť

k prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd na tomto mieste poukazuje na ust. § 172 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

43. Čo sa týka samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, toto považoval za zrozumiteľné

a preskúmateľné, plne v súlade s ustanoveniami § 209 Zákona o sociálnom poistení, v ktorých sú
upravené náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

44. Po komplexnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu
v administratívnom spise, v riadne zistenom skutkovom stave a správny súd na podklade žalobnej
argumentácie ani vlastného prieskumu, neidentifikoval žiadne nedostatky spôsobilé privodiť záver o jeho
nezákonnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nebol naplnený
žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1

SSP, a tak správnu žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa § 190 SSP, zamietol.

45. Záverom správny súd dodáva, že je pochopiteľné, že žalobkyňa má zo svojho subjektívneho
pohľadu a vlastného prežívania jej zdravotných komplikácií za to, že spĺňa podmienky priznania
nároku na invalidný dôchodok, avšak tak ako pri iných postupoch, aj v prípade vyhodnotenia žiadosti

o invalidný dôchodok, je zo strany Sociálnej poisťovne nevyhnutné aplikovať objektívne pravidlá
obsiahnuté v prislúchajúcich zákonných ustanoveniach a v danom prípade správny súd neidentifikoval
žiadne porušenie týchto pravidiel, či práv žalobkyne, ktoré by malo za následok záver o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému
nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.