Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16Cpr/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207278
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1318207278.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobkyne: V.. U. Q., K.. XX. XX.
XXXX,I.O.H.XX,O.,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.MargitaHrivňáková&partnerss.r.o.,sosídlom
Májkova 3, P. O. BOX 76, Bratislava, IČO: 36 855 545, proti žalovanému: Súkromná základná škola
EISB, so sídlom Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42 364 531, zast. AdvokAAt advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Pri habánskom mlyne 16, Bratislava, IČO: 52 998 215, o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený
pracovnou zmluvou zo dňa 28. 12. 2016 trvá.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo
výške 49.765,32 eur brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.382,37 eur:
- od 15. 11. 2018 do zaplatenia,

- od 15. 12. 2018 do zaplatenia,
- od 15. 1. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 2. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 3. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 4. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 5. 2019 do zaplatenia,

- od 15. 6. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 7. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 8. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 9. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 10. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 11. 2019 do zaplatenia,
- od 15. 12. 2019 do zaplatenia,

- od 15. 1. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 2. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 3. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 4. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 5. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 6. 2020 do zaplatenia,

- od 15. 7. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 8. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 9. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 10. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 11. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 12. 2020 do zaplatenia,
- od 15. 1. 2021 do zaplatenia,

- od 15. 2. 2021 do zaplatenia,- od 15. 3. 2021 do zaplatenia,
- od 15. 4. 2021 do zaplatenia,
- od 15. 5. 2021 do zaplatenia,

- od 15. 6. 2021 do zaplatenia,
- od 15. 7. 2021 do zaplatenia,
- od 15. 8. 2021 do zaplatenia,
- od 15. 9. 2021 do zaplatenia,
- od 15. 10. 2021 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že (i) skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
29. 6. 2018, ktorá jej bola daná žalovaným ako zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce („Zákonník práce“), je neplatné a (ii) zaplatenia náhrady mzdy za obdobie
od 1. 10. 2018 do právoplatného skončenia rozhodnutia súdu.

II. Ďalší priebeh konania

2. Žalobkyňa navrhla v priebehu konania zmenu žaloby v časti náhrady mzdy, ktorou žiadala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť poskytnúť jej náhradu mzdy za obdobie od októbra 2018 do septembra
2021 v sume 49.765,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne vždy z dlžnej sumy 1.382,37 eur

mesačne počnúc dňom 15. 11. 2018 až 15. 10. 2021, vždy do zaplatenia. Súd tomuto návrhu žalobkyne
vyhovel uznesením na pojednávaní dňa 18. 7. 2022.

3. Súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16. 9. 2022, č. k. 16Cpr/21/2018-246, tak že
výrokom I. určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 29.06.2018

je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá; výrokom II. rozhodol, že o
nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru súd rozhodne po právoplatnosti
tohto medzitýmneho rozsudku; a výrokom III. rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne v rozsudku
o celom uplatnenom procesnom nároku žalobkyne.

4. Na odvolanie žalovaného rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací. Ten rozsudkom
zo dňa 6. 5. 2025, č. k. 14CoPr/1/2023-305, rozhodol tak, že výrokom I. potvrdil napadnutý rozsudok
vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou
žalovaného zo dňa 29. 6. 2018 je neplatné, a v časti výroku, ktorým súd určil, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Výrokom

II. žalobkyni priznal v súvislosti s potvrdeným výrokom nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

5. Odvolací súd, čo sa týka zrušujúcej časti napadnutého rozsudku, v odôvodnení skonštatoval, že
postupom súdu prvej inštancie bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené

jej právo na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia nevzal do úvahy,
že žalobkyňa naďalej nenavrhovala určenie, že pracovný pomer medzi stranami trvá a súd prvej
inštancie napriek tomu, nad rámec žalobkyňou uplatneného žalobného návrhu, rozhodol o trvaní
pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobkyňou, pričom zdôvodnenie takéhoto postupu absentuje
aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podanie žalobkyne zo dňa 18. 3. 2019 súd prvej inštancie

opomenul vziať do úvahy počas rozhodovania vo veci samej, a teda porušil procesné práva žalobkyne
v takej miere, že zasiahol do jej práva na spravodlivý proces.

6. Predmetom konania tak zostala len výška uplatnenej náhrady mzdy a súčasne aj časť žalobou
uplatneného nároku spočívajúcej v určení, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, naktorom, ako na to upozornil odvolací súd, žalobkyňa v ďalšom konaní nezotrvala (vzhľadom na uvedené
odvolacísúdzrušilčiastočnenapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšiekonanie).

7. Sporové strany po doručení rozsudku odvolacieho súdu vo veci nepodali žiadne písomné podanie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol.

III. Čiastočné späťvzatie žaloby

8. Žalobkyňa, ako to súd uviedol vyššie, v žalobe žiadala tiež určenie, že pracovný pomer medzi ňou a
žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 28. 12. 2016 trvá. Na tejto požiadavke však už v ďalšom
konaní nezotrvala, čo plynie z podania žalobkyne zo dňa 13. 3. 2019 (č. l. 37 a 38 spisu). Žalovaný s
čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas.

9. Na späťvzatie žaloby súd aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Preto súd, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou, výrokom I. konanie zastavil v časti
o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.

12. 2016 trvá podľa § 145 ods. 2 CSP.

IV. Skutkový stav veci

11. Skutkový stav veci súd ustálil k otázke výšky náhrady mzdy týmto postupom.

12. V medzitýmnom rozsudku súd skonštatoval, že žalobkyňa oznámila neplatnosť skončenia
pracovného pomeru žalovanému dňa 29. 8. 2018. Uvedené skutkové zistenie nespravil ani v odvolacom
konaní žalovaný sporným.

13. Dátum 29. 8. 2018 (sama žalobkyňa uvádza tento dátum ako relevantný časový údaj, a to vzhľadom
na spôsob jej výpočtu - pozri č. l. 222 spisu, ktorý žalovaný nespochybnil, a preto z neho súd vychádzal)
predstavuje III. štvrťrok 2018. Rozhodujúcim obdobím je preto II. štvrťrok 2018, t. j. apríl až jún 2018.

14. Súd zistil z predložených výplatných pások, že žalobkyňa dosiahla v mesiaci apríl 2018 hrubú mzdu

vo výške 1.617,36 eur a odpracovala 128 hodín, v mesiaci máj 2018 dosiahla hrubú mzdu 1.642,67 eur a
odpracovala 160 hodín a v mesiaci jún 2018 dosiahla hrubú mzdu 1.642,32 eur a odpracovala 150 hodín.

15. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch žalobkyne a písomný dopyt na Úrad práce a Sociálnu
poisťovňu (za účelom zistenia, či v obdobiach od 1. 10. 2018 doteraz bola žalobkyňa zamestnaná,

prípadne či brala nejaké dávky), pretože ich realizoval až na pojednávaní dňa 6. 11. 2025, napriek
poučeniu súdom o tom, že dôkazy má navrhovať včas a na neskôr uplatnené dôkazné návrhy
súd nemusí prihliadať. Na otázku súdu, prečo ich právna zástupkyňa žalovaného realizovala až na
pojednávaní dňa 6. 11. 2025, odpovedala, že to je vôľa jej klienta, žalovaného. Súd vzhľadom na to
uplatnil na tieto návrhy sudcovskú koncentráciu konania, pretože žalovaný mohol tieto dôkazné návrhy

realizovať včas, ak by konal starostlivo so zreteľom na hospodárnosť a rýchlosť konania.

V. Hodnotenie veci súdom

16. Na posúdenie výšky náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru súd

aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný

zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom
období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

17. V prejednávanom prípade bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že skončenie pracovného pomeru

výpoveďou je neplatné.

18. Preto podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí žalobkyni náhrada mzdy v sume jej priemerného
zárobku. A to za obdobie od oznámenia žalobkyne žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej žalovaný
zamestnával, t. j. od 28. 11. 2018 (pozri bod 6.8. odôvodnenia medzitýmneho rozsudku), do októbra

2018.

19. Zákonník práce ustanovuje zisťovanie priemerného zárobku. Dátum 29. 8. 2018 predstavuje III.
štvrťrok 2018. Rozhodujúcim obdobím je preto II. štvrťrok 2018, t. j. apríl až jún 2018.

20. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne predstavoval 11,1925 eur (4.902,35 ÷ 438 = 11,1925).
Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
je v prípade žalobkyne (ktorý mala týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín) 173,93 hodín. Priemerný
mesačný zárobok žalobkyne tak predstavoval sumu vo výške 1.946,7115 eur (11,1925 x 173,93 =
1.946,7115).

21. Žalobkyňa však žalobou žiadala za rozhodné obdobie zaplatenie náhrady mzdy vo výške 1.382,37
eur brutto (x 36 mesiacov, čo vo výsledku predstavuje žalovanú sumu 49.765,32 eur), hoci by jej patrila
mesačne náhrada až vo výške 1.946,7115 eur brutto (x 36 mesiacov, čo by vo výsledku predstavovalo
sumu 70.081,61 eur). Keďže je súd viazaný návrhom žalobkyne (§ 216 ods. 1 CSP), tak priznal žalobkyni

náhradu mzdy v požadovanej výške 49.765,32 eur. Súd podotýka, že priznaná náhrady je podľa § 134
ods. 1 Zákonníka práce priznaná v hrubom, v dôsledku čoho bude žalovaný povinný po právoplatnosti
rozhodnutia vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy až po zrážke dane z príjmov a príslušných odvodov.

VI. Záver a náhrada trov konania

22. Súd na podklade uvedeného výrokom II. žalobe vyhovel v časti o náhradu mzdy. Súd pritom
vyhovel žalobkyni aj čo sa týka uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania žalobkyni patrí (pozriuznesenie Ústavného súdu zo dňa 4. 7. 2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017, podľa ktorého patrí aj pri náhrade
mzdy úrok z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad mzdy).

23. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobe súd vyhovel (jednak v nároku
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzitýmnym rozsudkom, jednak aj v nároku
na náhradu mzdy; pritom čiastočné zastavenie konania súd považoval v tomto prípade za podružné,
žalovaný k nemu naviac neprezentoval v konaní žiadnu argumentáciu), v dôsledku čoho bola v konaní

plne úspešná žalobkyňa. Preto súd výrokom III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).