Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204901
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425204901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátuJUDr.JanyVlčkovejaJUDr.OndrejaKrajčavprávnejvecinavrhovateľky:O.I.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXXX/X, D., zastúpenej: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, IČO: 36
783 188, proti povinným: 1) I. I., nar. X.X.XXXX, bytom: J. XXXXX/X, D., 2) XELIOT s.r.o., Komárovská
12098/4, Bratislava, IČO: 56 568 673, obom zastúpeným JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom so

sídlomČernyševského26,Bratislava,P.O.BOX79,Bratislava55,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,
na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. júna 2025 č. k.
55C/31/2025-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinní 1/a 2/ majú proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti povinnému 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich
k scudzeniu, prenájmu a ekonomickému využívaniu nehnuteľností vo vlastníctve povinného 2),
nachádzajúcich sa v k.ú. N. D., obec: D. - N. D., okres: D. X., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to stavby: so súpisným č. XXXXX,

postavenej na parcele reg. „P.“ č. XXXX/X, popis: J. X; so súpisným č. XXXXX, postavenej na parcele
reg. „P.“ č. XXXX/X, popis: predajňa potravín; so súpisným č. XXXXX, postavenej na parcele reg. „P.“
č. XXXX/X, popis: záhradná chatka; so súpisným č. XXXXX, postavenej na parcele reg. „P.“ č. XXXX/
X, popis: hospodárska budova; a pozemku parcely reg. „P.“: parcelné č. XXXX/X, o výmere 103 m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/X, o výmere 74 m2, druh: zastavaná plocha
a nádvorie; parcelné č. XXXX/X, o výmere 58 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č.

XXXX/X, o výmere 175 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/X, o výmere 10 m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/X, o výmere 630 m2, druh: záhrada; parcelné č.
XXXX/X, o výmere 24 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/X, o výmere 66 m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie; (ďalej len „Nehnuteľnosti“); ďalej sa domáhala uloženia povinným
1) a 2) povinnosti spoločne a nerozdielne umožniť navrhovateľke výkon práva na nerušené užívanie
Nehnuteľností; povinnému 2) povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k zaťaženiu v prospech inej

osoby, zriadeniu akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného
zaťaženia Nehnuteľností; povinnému 2) povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k možnej výstavbe
alebo búraniu Nehnuteľností, vrátane územného konania o Nehnuteľnostiach; povinnej 1) povinnosti
zdržať sa úkonov smerujúcich k scudzeniu obchodného podielu alebo jeho časti u povinného 2) vo
vlastníctve povinnej 1); povinnej 1) povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k vymenovaniu ďalšieho
konateľa povinného 2) a prokuristu povinného 2); povinnej 1) povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k

udeleniusplnomocneniapretretiuosobunaakékoľvekčinnostisúvisiacesNehnuteľnosťamiavprípade,
ak boli udelené, aby súd uložil povinnému 2) povinnosť, aby zaviazal splnomocnenú osobu nekonaťžiadnym spôsobom v činnostiach súvisiacich s Nehnuteľnosťami, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci navrhovateľky voči povinným o vrátenie darovaných Nehnuteľností. Navrhovateľka
zároveň navrhla, aby jej súd uložil povinnosť podať v určitej lehote voči povinným žalobu na vrátenie

darovaných Nehnuteľností a aby jej priznal voči povinným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1, 2, § 205 CSP, § 628 ods. 1, 2, § 630, § 37 ods. 1, § 123 Občianskeho zákonníka, § 46, § 3
ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, keď mal za preukázaný právny vzťah medzi sporovými stranami, keďže navrhovateľka, ako

darkyňa, uzavrela s povinnou 1), ako obdarovanou, darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena. Uviedol, že právny vzťah existuje aj medzi navrhovateľkou a povinným 2), ktorý je aktuálnym
vlastníkom Nehnuteľností, ku ktorým má navrhovateľka zriadené vecné bremeno doživotného bývania
a užívania. Dospel však k záveru, že navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti neodôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľka tvrdila, že
povinná 1) ju oklamala a zmanipulovala, aby jej previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam s tým,

že sa vysporiada so svojím bratom. Darovacia zmluva obsiahnutá v notárskej zápisnici údajne nie je
prejavom skutočnej vôle navrhovateľky. Povinná 1) následne nerešpektovala vôľu navrhovateľky, keď
sa so svojím bratom nedohodla, nevysporiadala a namiesto toho previedla Nehnuteľnosti na povinného
2), v ktorom je jedinou spoločníčkou a konateľkou. Povinný 2) má v predmete podnikania prenájom
nehnuteľností, z čoho navrhovateľka vyvodzuje obavu o výkon svojho práva z vecného bremena.

Nepovažoval jej tvrdenia a obavy za osvedčené. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila údajné zmanipulovanie
a oklamanie povinnou 1), poukázal na ods. 5 a 6 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia:
„Napriek skutočnosti, že žalobkyňa vždy chcela rovnako zaobchádzať so svojimi deťmi a teda aj rozdeliť
nehnuteľnosti na rovnaké diely medzi svoje deti, ktorá skutočnosť bola v rodine známa, nakoľko ju
žalovaná v 1. rade po návrate do spoločnej domácnosti brala na dovolenky, bola zrazu k nej milá, avšak

ju zmanipulovala a oklamala ju tak, aby jej žalobkyňa darovala celý svoj majetok darovacou zmluvou
s bremenom právo dožitia, ale s tým že sa žalovaná v 1. rade s bratom vysporiada. Za týmto účelom
žalovaná v 1. rade dohodla u notárky prípravu darovacej zmluvy s tým, že žalovaná v 1. rade priviedla
dňa 29.11.2023 žalobkyňu do „Avionu“ teda do sídla notárky S.. J. Ž. na X. P. XX C. D. s tým, aby to
tam žalobkyňa podpísala a zaplatila notárke poplatok za spísanie zápisnice. Nakoľko žalobkyňa v tom

čase dôverovala žalovanej v 1. rade, túto zápisnicu si na jej chybu ani neprečítala, iba ju podpísala. Na
základe darovacej zmluvy teda žalobkyňa previedla dňa 29.11.2023 vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalovanú v 1. rade.“. Uviedol, že z tejto časti návrhu nevyplýva, kedy, akým spôsobom, ani akými úkonmi
mala povinná 1) navrhovateľku v čase darovania, resp. pred darovaním Nehnuteľností zmanipulovať a
oklamať. Z listu navrhovateľky zo dňa 8.11.2024 vyplýva, že v čase realizácie darovacej zmluvy mala

navrhovateľka vôľu Nehnuteľnosti darovať povinnej 1), okrem iného z dôvodu obavy o správanie sa syna
navrhovateľky k povinnej 1) [k tomu súd poukázal na vyjadrenie navrhovateľky v predmetnom liste, v
ktorom opísala reakcie jej syna, keď sa dozvedel o darovaní Nehnuteľností a vyjadrila obavu, aby si
súrodenci neublížili]. Navrhovateľka sa v dôsledku toho rozhodla Nehnuteľnosti darovať povinnej 1) a
za týmto účelom sa dostavila k notárke, ktorá o právnom úkone spísala notársku zápisnicu. V čl. VII

notárskej zápisnici je výslovne obsiahnuté vyhlásenie účastníkov, že zmluva bola uzavretá podľa ich
pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok,
zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Notárka v čl. IX potvrdila, že notársku zápisnicu napísala, prítomní
účastníci si ju prečítali a na znak súhlasu s jej obsahom notársku zápisnicu pred notárkou vlastnoručne
podpísali. Notárska zápisnica je v zmysle § 3 ods. 4 ZoN verejnou listinou. Podľa § 205 CSP potvrdzuje

pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Na vyvrátenie
obsahu verejnej listiny nepostačuje iba tvrdenie navrhovateľky, že si listinu neprečítala a dôverovala
povinnej 1) ohľadom jej obsahu. Rovnako nie je postačujúce ani neosvedčené tvrdenie navrhovateľky
o jej zmanipulovaní, či oklamaní povinnou 1). Opak nemal za preukázaný, preto vychádzal zo znenia a
obsahu notárskej zápisnice, v ktorej je obsiahnutý právny úkon (darovacia zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena) a vyhlásenia účastníkov o tom, že obsahuje ich vôľu, že si notársku zápisnicu
prečítali, schválili a na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali. Nemal za osvedčené také
správanie sa povinnej 1), ktoré by voči navrhovateľke, či jej synovi, vykazovalo prvky hrubého porušenia
dobrých mravov (napr. bránenie užívania Nehnuteľností navrhovateľkou, neposkytnutie starostlivosti o
navrhovateľku, spáchanie priestupku / trestného činu voči navrhovateľke alebo jej synovi). Na tomto

závere nič nemení ani to, že povinná 1) nepreviedla časť darovaného majetku na svojho brata. Poukázal
tiež na to, že z notárskej zápisnice nevyplýva, že by jej obsahom mal byť aj záväzok povinnej 1)
nakladať s Nehnuteľnosťami určitým spôsobom (previesť na svojho brata polovicu majetku, či iné).
Povinná 1) nadobudla Nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Ako vlastníčka bola oprávnenáv zmysle § 123 OZ s predmetom vlastníctva nakladať (za rešpektovania vecného bremena zriadeného
v prospech navrhovateľky). Uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľka je subjektívne nespokojná s
výsledkom vlastného konania (darovanie Nehnuteľností len jednému zo svojich potomkov), nemôže

pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obstáť; rovnako ani pri
predbežnom právnom posúdení nároku vo veci samej. V rámci predbežného posúdenia nároku vo veci
samej poukázal na to, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, iba ak sa obdarovaný správa k
nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 OZ). S poukazom na
ustálenú judikatúru, a to rozhodnutia R 61/1997, R 88/1998, R 31/1999, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2023 sp. zn. 5Cdo/155/2022, nepovažoval prevod Nehnuteľností
za konanie, ktoré by hrubo porušilo dobré mravy. Nemal osvedčené ani to, že by povinní 1) alebo
2) akýmkoľvek spôsobom rušili výkon práva navrhovateľky z vecného bremena. Obavy navrhovateľky
ohľadom rušenia výkonu jej práva z vecného bremena (prenajatím, ekonomickým využitím, búracími /
stavebnými prácami) sú v hypotetickej rovine; Navrhovateľka nepredložila žiadne listiny, ktoré by
nasvedčovali akémukoľvek minulému, či budúcemu konaniu, ktoré by reálne ohrozovalo výkon jej práv

(napr. inzerovanie Nehnuteľností, začatie búracích / stavebných prác, uskutočňovanie developerského
projektu). Rovnako navrhovateľka nepredložila listiny, ktoré by preukazovali jej zhoršený zdravotný stav.
Za neopodstatnené považoval aj požadované neodkladné opatrenie vo vzťahu k vnútornej štruktúre
povinného 2), keď nie je zrejmé, akým spôsobom by táto okolnosť mala mať vplyv na výkon práv
navrhovateľky, ktorá má na Nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania.

Vecné bremená, ktoré sú vecnými právami k cudzím veciam, predstavujú obmedzenie vlastníckych práv
vlastníka nehnuteľností, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné
bremeno je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo s určitou osobou charakterizovanou jej
vzťahomknehnuteľnosti.Vočivlastníkovinehnuteľnostípôsobívecnébremenovždyinrem.Podstatným
obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho

vlastníckeho práva. To však neznamená, že by bol vlastník zbavený všetkých subjektívnych práv
uvedených v § 123 OZ. Vecné bremeno vlastníka iba obmedzuje v užívaní a požívaní veci, ale nezbavuje
ho možnosti disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva (previesť nehnuteľnosť na iného), zaťažiť
nehnuteľnosťinýmvecnýmprávomanimožnostizmeniťúčelužívanianehnuteľností.Ajvprípadezmeny
vnútornej štruktúry povinného 2), či nakladania s Nehnuteľnosťami, alebo iného ich využívania, bude

vlastník povinný rešpektovať vecné bremeno, zriadené k Nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky.
Ak by za vyššie menovaných okolností aspoň čiastočne vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie,
jeho právne účinky by obmedzili povinné osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality). Nemal za osvedčené ani dôjdenie prejavu vôle navrhovateľky povinnej 1). V
tejto súvislosti poukázal na to, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe

jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému (R 88/1998), t.j. obligačné účinky odvolania
darovania nastávajú doručením prejavu vôle darcu obdarovanému a zmluvný vzťah založený darovaním
zaniká. Navrhovateľka predložila súdu iba list zo dňa 8.11.2024, v ktorom žiada povinnú 1) o vrátenie
daru. Nepreukázala však, že by tento list povinnej 1) doručila, resp. že by jej iným spôsobom prejavila
vôľu zvrátiť účinky darovania. V čase rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie

je osvedčený zánik darovania, čo vylučuje potrebu uloženia ktoréhokoľvek z požadovaných obmedzení.
Za podstatný považoval aj časový aspekt, keď navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v máji 2025 a argumentovala a svoje obavy opierala o skutočnosti, ktoré nastali v období
od decembra 2023 do novembra 2024. Neosvedčila tak skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov [tzn. že by povinní od prevodu Nehnuteľností na povinného 2) realizovali

akékoľvek úkony, ktoré by vyžadovali zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia]. Neboli
preto splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a povinným, ktorí mali v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia plný procesný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im v
konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv práva na spravodlivý

proces;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Namietala, že súd porušil jej základné ľudské práva najmä podľa čl. 19 ods. 2, 2
ods. 2, 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy SR; napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a postup
súdu za neetický a nemorálny, v rozpore s čl. 1, 2, 3 CSP z dôvodu, že súd uvádza tvrdenia, ku

ktorým nebolo vykonané žiadne dokazovanie a ktoré môžu byť predmetom dokazovania výlučne v
konaní vo veci samej, čím porušil jej práva a zároveň vyjadril zaujatosť voči nej. Svojimi nepodloženými
tvrdeniami legalizoval stav o neosvedčení takého správania sa povinnej 1), ktoré by voči navrhovateľke
alebo jej synovi, vykazovalo prvky hrubého porušenia dobrých mravov. Poukázala na to, že úmyslom
zákonodarcupriprávnejúpraveneodkladnéhoopatrenianeboloosvedčovaťdokazovanievovecisamej,

ale ide o opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t. j.
ide o otázku, či môže do rozhodnutia súdu vo veci samej vzniknúť potreba ohrozenia práv strán a ak
áno, či je ju potrebné upraviť. Uviedla, že preukázala, že dňa 08.11.2024 písomne vyzvala povinnú 1)
na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, kde špecifikovala dôvody vrátenia daru, pričom
nenašla potvrdenie o doručení tejto výzvy povinnej 1), avšak uviedla, že našla odpoveď na jej list od
povinnej 1) a to list zo dňa 15.11.2024, kde odmietla vrátenie daru. Je teda preukázané, že vyzvala

písomne povinnú 1/na vrátenie daru najneskôr dňa 15.11.2024, pričom povinná 1) vo svojej odpovedi
nespomenula prevod daru na povinného 2) napriek tomu, že práve tento prevod v daný deň aj spravila,
čím je zrejmá účelovosť konania povinnej 1), ktorá potvrdzuje jej obavy. Skutočnosť, že povinná 1)
uviedla v liste nepravdy a výmysly voči navrhovateľke aj voči svojmu bratovi, potvrdzuje následný
list navrhovateľky, ktorý nevedela pri podaní návrhu nájsť a k podaniu odvolania sa jej to podarilo a

preto ho priložila. Podľa jej názoru v návrhu dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladného opatrenia, pre udržanie aspoň čiastočnej rodinnej súdržnosti neuviedla v návrhu
celé konanie povinnej 1), resp. povinného 2), ktorými pripravujú nehnuteľností na budúci development
a ohrozujú ju a z tohto dôvodu navrhla ako dôkaz v tomto konaní jej výsluch, ktorým bude možné
preukázať dôvodnosť podaného návrhu v máji 2025 a zvýšenie ohrozenia práv navrhovateľky, aj keď k

prevodu medzi povinnými 1/a 2/došlo už v novembri 2024, o ktorej skutočnosti však pôvodne nemala
žiadnu informáciu, a že nielen subjektívne, ale aj objektívne pociťuje postupy povinných pri obmedzení
jej práva užívať jej obydlie. Namietala, že súd prvej inštancie rezignoval na zisťovanie skutkového
a právneho stavu veci a formálne skúmal obsah návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, bez
súvislosti s obsahom priložených listín, pričom v prípade pochybností mal podľa § 329 ods. 1 CSP

nariadiť pojednávanie. Považuje preto procesný postup súdu za nepochopiteľný a rozhodnutie za
nepredvídateľné, nezrozumiteľné a zmätočné; súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, resp. ak ich vykonal, dospel na základe k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Nakoľko súd v uznesení uviedol, že v návrhu neosvedčila také správanie sa povinnej 1) voči nej
alebo jej synovi , ktoré by vykazovalo prvky hrubého porušenia dobrých mravov a to napriek tomu,

že je povinný hodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade s princípmi CSP, čím
porušil jej právo, predkladá ďalšie prípustné prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, čím
súdom prvej inštancie pôvodný zistený skutkový stav neobstojí. Podstatnými skutkovými okolnosťami
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú aj skutočnosti vnútornej štruktúry
povinného 2), pozostávajúce z jeho sídla, osoby spoločníka, osoby konateľa a najmä jediného predmetu

podnikania, ktoré samé osebe preukazujú jej obavy ohľadom narušenia výkonu jej práva z vecného
bremena. Podľa § 2 Obchodného zákonníka je povinný 2/povinný prenajímať tieto nehnuteľnosti tretím
osobám,t.j.vykonávaťčinnosťsjedinýmmajetkom,ktorýmáatonehnuteľnosťami,ktorésúpredmetom
žiadosti o vrátenie daru. Povrchná a formálna je úvaha súdu o tom, že povinný 2) je vecným bremenom
obmedzený iba v užívaní veci a je oprávnený disponovať s predmetom vlastníctva, a to bez súvislosti

s predmetom podnikania žalovaného 2), pričom práve z týchto dôvodov sa domáha rozšírenia a práva
z vecného bremena aj zákazom zaťaženia nehnuteľností, či ich zmien, aby sa mohla dožadovať
vrátenia daru v stave v akom o to povinnú 1) požiadala. S poukazom na výpis z obchodného registra
povinného 2) namietala, že tento je oprávnený disponovať s nehnuteľnosťami práve prenájmom, t.
j. práve účel užívania, na ktoré má byť vecným bremenom obmedzený. Z uvedeného je zrejmé,

že ochrana navrhovateľky vecným bremenom v tomto prípade nemôže byť dostatočná a vyžaduje
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy,
nevykonal navrhnuté dôkazy, uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, navyše sú tu
nové okolnosti preukazujúce dôvodnosť jej tvrdení, pričom vzhľadom na skutočnosť, že preukázanie
intenzity porušenia dobrých mravov môže byť vykonané výlučne v konaní vo veci samej, t. j. nemôže

byť dôvodom na odopretie prístupu súdu, považuje postup súdu prvej inštancie za odopretie súdnej
ochrany, ktorej sa domáha. Súd uznesením legalizoval stav, kde povinný 2) môže a „musí“ prenajímať
nehnuteľnosť,vktorejmánavrhovateľkasvojeobydlie,tretímosobám,čímsabudemusieťdeliťoživotný
priestor svojho obydlia s cudzími ľuďmi, ktorí budú platiť nájomné povinnému 2), ktorý však žiadneúhrady s nehnuteľnosťami neplatí, platí ich ona a jej syn. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
komunikáciumedzinavrhovateľkouapovinnou1),tak,ženeobsahujeskutočnostiodôvodňujúcepotrebu
neodkladnej úpravy pomerov, keď z tejto komunikácie vyplýva zásadné narušenie rodinných vzťahov,

kde sa súrodenci obviňujú z týrania matky, z bytia, zabitia a pod., čím je zrejmé, že ak žalobu podáva
matka, tak preukazuje, ktoré tvrdenia sú pravdivé a ktoré nie. Povinná 1) nielen, že jej nevrátila dar,
ktorého vrátenia sa písomne domáhala, ale navyše ho previedla na povinného 2), z čoho vyplýva, že
sa povinná 1) nespráva k nej alebo členom jej rodiny v súlade s dobrými mravmi, pričom intenzitu je
možnériešiťlendokazovanímvkonanívovecisamej.Súdprvejinštanciekonalformalistickýaopomenul

ochranu práv slabších. Preukázateľne najneskôr dňa 15.11.2024 doručila povinné 1) výzvu na vrátenie
daru, t. j. povinná 1) nemohla byť po jej obdržaní oprávneným vlastníkom daru tento prevádzať na
tretie osoby, pričom práve z dôvodu uplatnenia nároku na vrátenie daru v konaní vo veci samej žiada o
dočasnú ochranu pred ďalšími prevodmi nehnuteľností. Rovnako jej požiadavky na zdržanie sa úkonov
smerujúcich k zaťaženiu nehnuteľností, prevodom nehnuteľností, prípadne k ďalšej výstavbe na nich, by
mohli zabrániť alebo sťažiť prípadnému vráteniu nehnuteľnosti v stave v akom boli žiadané, v prípade

úspechu navrhovateľky, pričom obmedzujú povinných len počas konania vo veci samej a rešpektujú
jej vecné bremeno zriadené na nehnuteľnostiach a oprávňujú vydať neodkladné opatrenie len v časti
návrhu v prípade, ak by sa nestotožnil s úplnou potrebou úpravy. Ďalej žiada, aby jej povinní umožnili
výkon práv na nerušené užívanie, ktorého narušenia sa obáva.

3.Povinný1)a2)vosvojomvyjadrenínavrhliuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdiť,
stotožnili sa s argumentáciou súdu, ktorý správne vyhodnotil predložené dôkazy v súlade s CSP a
starostlivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Napadnuté uznesenie považujú za zákonné, spravodlivé
a presvedčivo odôvodnené. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy založené navrhovateľkou,
vysporiadal sa s nimi v rozhodnutí a dospel na ich základe k správnym skutkovým zisteniam. Ak sa

navrhovateľka domnieva, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nič jej nebránilo tieto uplatniť, lebo ich mala k dispozícii pri
podaní návrhu a treba prihliadnuť k zásadám koncentrácie konania. Rozhodnutie súdu vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci, čo vyplýva aj z presvedčivého a vyčerpávajúceho odôvodnenia.
Uviedli, že v návrhu navrhovateľka - matka povinnej 1/neuvádza pravdivo skutkové súvislosti ich vzťahu

a rodinných pomerov, opísali rodinné pomery za života otca povinnej 1)- manžela navrhovateľky, ktorý
bol alkoholik, agresívnej a konfliktnej povahy, v dôsledku čoho povinná 1) s mamou a svojou dcérou
odišli bývať k bratovi a keďže nevychádzali s jeho manželkou, odišli do krízového centra v Ružinove, asi
po roku sa odsťahovali do podnájmu v Rovinke. Rodičia povinnej 1) sa v roku 2017 rozviedli, mama sa
po čase vrátila bývať do jej rodinného domu a po smrti otca asi v roku 2023 sa povinná 1) na požiadanie

matky vrátila do rodinného domu, kde bývala s matkou, bratom a jeho partnerkou asi rok. Navrhovateľka
spísala darovaciu zmluvu zo dňa 24.01.2022 prostredníctvom advokáta Mgr. Martina Černáka, ktorou
nehnuteľnosti povinnej 1) a bratovi darovala každému v 1/2 ine, čo nevyhovovalo bratovi, ktorý chcel
získať hlavne nehnuteľnosť, v ktorej mal krčmu a mal záujem o reálnu deľbu nehnuteľností, čo bolo pre
povinnú 1) neprijateľné. Pre hádky a konflikty ich mama vyzvala na vrátenie daru, čo urobili darovacou

zmluvou zo dňa 25.07.2022. Potom matka darovala nehnuteľnosti povinnej 1) a bolo zriadené aj vecné
bremeno jej doživotného užívania. Keď sa to brat dozvedel, jeho agresivita sa vystupňovala do takej
miery, že zo strachu o svoj život povinná 1) sa odsťahovala do podnájmu. Matka sa rozhodla darovať
nehnuteľnosti iba povinnej 1), lebo brat s jeho priateľkou všetko smerovali k tomu, aby nič nedostala,
matka sa ich bála a obávala sa, že príde o strechu nad hlavou, ale ani nechcela brata ukrátiť a tak na jej

požiadavkupovinná1)nechalavypracovaťdohoduobudúcejzmluvetak,žepojejsmrtisanehnuteľnosti
predajú a zvyšok sa rozdelí medzi ňu a brata. Brat trval na svojom a nechal vypracovať v tom zmysle
aj geometrický plán, s ktorým povinná 1/nesúhlasila. Povinná 1) poprela, že pri darovaní navrhovateľku
nejako podviedla alebo že porušuje voči nej alebo bratovi dobré mravy, Darovaciu zmluvu uzatvorili
len výslovne na jej popud, a to u notárky, ktorá im vysvetlila všetky náležitosti zmluvy, celú záležitosť

prejednala hlavne s mamou, objasnila jej všetky dôsledky, pred podpisom im notársku zápisnicu dala k
dispozícii na prečítanie, trvalo to asi 20 minút. Mama teda chápala obsah zápisnice, vedela čo podpisuje
a podpísala to bez nátlaku, čo vyplýva aj zo záveru zápisnice. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že ju podviedla
a nevedela čo podpisuje, neuviedla akú mala predstavu prečo bola u notárky a čo mohla podpisovať.
Mama si nevymienila, ako má povinná 1) s darom naložiť, inak by to notárka uviedla. Ak by chcela

povinná 1) oklamať mamu, ako tvrdí, nedávala by do zápisnice vecné bremeno dožitia; jej vôľa nechať
ju v dome dožiť je okrem darovacej listiny jasne vyjadrená aj v návrhu zmluvy o budúcej zmluve. Matku v
ničom nepodviedla, neuviedla do omylu, aj v návrhu dohody o budúcej zmluve sa snažila hájiť jej záujmy
a záujmy brata. Súčasný stav je taký, že nehnuteľnosti neužíva, alebo sa brata bojí, povinný 2) platí zanehnuteľnosti dane, krčmu prevádzkuje bez právneho titulu brať s priateľkou, mama býva v rodinnom
dome. Povinná 1) ďalej uviedla, že neexistovala žiadna dohoda s bratom a s mamou, že bratovi daruje
časť nehnuteľností podľa geometrického plánu, brat má záujem presadiť svoje predstavy autoritatívne

na jej ťarchu, inak by súhlasil s pôvodnou darovacou zmluvou, podľa ktorej mali každý jednu ideálnu
polovicu. Ona mala záujem korektne sa s bratom vysporiadať a chrániť záujmy mamy, o tom bola dohoda
o budúcej zmluve. Poprela, žeby pripravovala predaj nehnuteľností a poukázala na to, že vylučuje to aj
návrh dohody o budúcej zmluve. Povinný 2) nie je developer a v predmete činnosti má iba prenájom
nehnuteľností, s ktorým nemôže developerskú činnosť vykonávať a matka tam má vecné bremeno čo

vylučuje možnosť výhodného predaja a developerskej činnosti. Bude však potrebné zosúladiť právny a
faktický stav užívania stavby krčmy, ktorú prevádzkuje brat. Poprela, že by porušovala dobré mravy a
konala spôsobom, ktorý by mohol založiť dôvody na vrátenie daru, a to voči matke alebo voči bratovi.
Matka neuviedla v čom konkrétne porušila dobré mravy, z jej listu vyplýva, že tým, že jej nechce vrátiť
dar a z jej stanoviska vyplýva, že voči bratovi podľa nej porušila dobré mravy, lebo nesúhlasila z jeho
geometrickým plánom, čo však nie sú dôvody na vrátenie daru. Bratovi sa vyhýba, lebo ma z neho

strach a s matkou komunikuje cez mobil, osobne sa s ňou odmieta stretnúť, čo chápe, lebo brat na ňu
tlači a ona sa ho bojí. Nie je pravdou, že by matku klamala alebo s ňou manipulovala; je pravdou, že ju
nemá z čoho finančne podporovať, avšak mama ju nikdy o finančnú podporu nežiadala. Poprela, žeby
bola v kontakte s nejakým developerom alebo uvažovala o predaji nehnuteľnosti. Nevie z čoho pramení
argumentácia navrhovateľky, že vykonala úkony, z ktorých je zrejmá jej obava, že príde o strechu nad

hlavou alebo že voči nej bude uplatňovať komerčné nájomné, toto pri vecnom bremene ani nie je možné,
lebo právny titul užívania nehnuteľnosti je založený na vecnom bremene a nie na nájomnej zmluve. K
právnej stránke veci povinní uviedli, že absentuje záujem na dočasnej úprave pomerov, pretože od smrti
otca povinnej 1) ku zmene užívania nehnuteľností nedošlo. Žalovaní nemajú pasívnu hmotnoprávnu aj
procesnoprávnu legitimáciu v prípadnom spore o vrátenie daru, keďže povinná 1) nie je vlastníkom daru,

nemá možnosť a právne prostriedky dar vrátiť, a povinný 2) ako aktuálny vlastník nehnuteľnosti nebol
v právnom postavení obdarovaného a nemôže nič vrátiť, lebo mu nebolo nič darované. Z argumentácie
navrhovateľky a založených dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by zakladali
porušenie dobrých mravov obdarovanej pred ani po realizácii darovacej zmluvy a mohli by podmieňovať
úvahy o naplnení zákonných podmienok na vrátenie daru.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu povinných zotrvala na svojich predchádzajúcich
podaniach.Uviedla,žejepravdivétvrdenieohoršíchrodinnýchvzťahochzaživotajejbývaléhomanžela,
avšak jej bývalý manžel netýral ani ju, ani dcéru povinnú 1) a práve jej bývalý manžel prijal povinnú 1)
späť do domu, keď bola v ťažkej životnej situácii. Nevie sa preto stotožniť s opisom stavu uvedeným

povinnými. Sú pre ňu nepochopiteľné tvrdenia povinných o sebe samej, o jej vlastných rodinných
pomeroch alebo o údajnom rozhodnutí darovať všetko povinnej 1), keď najlepšie vie ako čo vnímala a
z akého dôvodu čo urobila. Potvrdila pravdivosť tvrdenia o darovaní nehnuteľností obom deťom a ich
vrátení a ďalej uviedla, že požiadala advokáta, aby darovaciu zmluvu dodatkom upravil tak, aby si mohol
syn prerobiť krčmu, s čím však povinná 1) nesúhlasila. Pre zvadu medzi deťmi ich požiadala o vrátenie

daru. Namietala, že povinná 1) sa nepravdivo vyjadruje k tomu, ako navrhovateľku zmanipulovala a
oklamala, aby jej darovala celý svoj majetok, ale s tým, že sa povinná 1) s bratom vysporiada, čo
povinná 1) odmietla. Klamlivé sú aj tvrdenia o uzavretí darovacej zmluvy na notárskom úrade, kde ju
doviezla povinná 1 s tým, že tam už bolo všetko pripravené na podpis; zotrvala na svojich tvrdeniach,
že vytlačené papiere podpísaná bez toho, aby ich prečítala. Ďalej uviedla, že s bratom povinnej 1)

uzavrela nájomnú zmluvu na dlhodobé užívanie krčmy a ostatných nehnuteľností ešte ona ako výlučný
vlastník nehnuteľností, pričom jej vopred uhradil dohodnuté nájomné, vďaka tomu mohol robiť úhrady za
všetko, čo sa týka predmetných nehnuteľností. Zároveň vďaka tomu môže navrhovateľka chodiť pekne
a moderne oblečená i, keď má len minimálny dôchodok. Uvedená zmluva je platná a brat povinnej 1)
prevádzkuje teda uvedenú krčmu a užíva predmetné nehnuteľnosti legálne. K tvrdeniam povinnej 1), že

ichmalohrozovaťjejbrat,uviedla,žepodarovanínehnuteľnostísarazpohádali,alenikdyjuneohrozoval
a práve povinnej 1) jej neposkytuje žiadnu starostlivosť a pomoc v starobe a v jej zdravotnom stave, ktorý
sa jej práve z dôvodu správania povinné 1) voči nej podstatne zhoršil. Mnohokrát žiadala povinnú, aby
za ňou prišla, plakala a prosila ju a tá buď nereagovala alebo neprišla vyhovárajúc sa na brata; povinná
1) za ňou chodila, len, keď chcela majetok. Nevolala a ani nevolá navrhovateľke sama od seba, ani jej

nenapíše. K namietanej absencii pasívnej legitimácie uviedla, že vyzvala povinnú 1) na vrátenie daru
pred jej prevodom na povinného 2), čím je daná pasívna legitimácia povinnej 1) a zároveň je povinný 2)
uvedený ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností v katastri a je daná aj jeho pasívna legitimácia.5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

6. Základnými zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú danosť práva
(nároku) a existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy,
že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné

osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

7. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ako v konaní vo
veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že rozhoduje iba

na základe skutočností tvrdených v návrhu na jeho nariadenie, prípadne v žalobe, ak bola podaná, a
na základe listinných dôkazov k nim pripojených, prostredníctvom ktorých zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno však vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti tak, aby tieto tvrdenia umožnili súdu prijať
záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a taktiež záver o potrebe úpravy
pomerov.

8. Neodkladné opatrenie je tiež výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, tzn. ak bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo
navrhovateľa ohrozené, resp. by hrozilo podstatné zhoršenie právnej pozície navrhovateľa v danom
občiansko-právnom vzťahu, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne.

9. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia

do právoplatného skončenia konania vo veci navrhovateľky voči povinným o vrátenie darovaných
nehnuteľností, pričom zároveň navrhla, aby jej súd uložil povinnosť podať v určitej lehote voči povinným
žalobu na vrátenie darovaných nehnuteľností. Návrh odôvodnila tým, že darovacia zmluva obsiahnutá
v notárskej zápisnici nenapĺňa jej skutočnú vôľu, povinná 1) ju zmanipulovala a oklamala tak, aby
jej navrhovateľka darovala celý svoj majetok darovacou zmluvou s bremenom práva dožitia, ale s

tým, že sa povinná 1) s bratom vysporiada; klamala ju aj jej syna pri dohode medzi povinnou 1) a
synom navrhovateľky po tom ako sa dozvedel o darovaní nehnuteľností povinnej 1), keď nechce naplniť
túto dohodu ani vôľu navrhovateľky ohľadom vysporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam tak, aby si
nehnuteľnosti rozdelili detí navrhovateľky na polovice, ale predložila návrh zmluvy o budúcej darovacej
zmluve,ktorúmaliuzavrieťposmrtinavrhovateľky,sktorounesúhlasilanavrhovateľkaanijejsyn;navyše

svojím konaním hrubo porušuje dobré mravy voči navrhovateľke aj voči jej synovi; na základe výzvy
navrhovateľky na vrátenie majetku zaslanej povinnej 1) dňa 08.11.2024 jej tieto nehnuteľnosti povinná 1)
nielen že nevrátila, ale previedla ich darovacou zmluvou na povinného 2), v ktorej spoločnosti je povinná
1) jedinou spoločníčkou a konateľkou, pričom jediným predmetom činnosti povinného 2) je prenájom
nehnuteľností, čo vzbudzuje u nej obavu o výkon svojho práva z vecného bremena.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne skúmal splnenie zákonom
stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vychádzal z tvrdení
navrhovateľky uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z listinných dôkazov
predložených navrhovateľkou, ktoré správne vyhodnotil a vec posúdil správne po právnej stránke, keď

príslušné zákonné ustanovenia správne vyložil aj aplikoval. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Dospel tak k správnym záverom, že v danom

prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľkou
tvrdené a osvedčené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie a že navrhovateľka neosvedčila zánik darovania, čo vylučuje potrebu uloženia
ktoréhokoľvek z požadovaných obmedzení.11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia správne vychádzal zo znenia a obsahu notárskej zápisnice zo dňa 29.11.2023 obsahujúcej

darovaciu zmluvu, ktorá je verejnou listinou a preto v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo
sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že opak navrhovateľka nepreukázala, keď z jej tvrdení nie je zrejmé v čom a akým
spôsobom resp. úkonmi mala povinná 1) navrhovateľku v čase darovania oklamať a zmanipulovať.
Navrhovateľka v návrhu ani netvrdila výslovne, že by medzi ňou a povinnou 1/pred darovaním

nehnuteľností došlo k dohode o tom, že povinná 1) si s bratom vysporiada vlastníctvo k nehnuteľnostiam
ich rozdelením na polovice, existenciu takejto dohody žiadnym spôsobom neosvedčila a navyše jej
existenciu spochybňuje aj skutočnosť, že pred uzavretím darovacej zmluvy dňa 29.11.2023 medzi
navrhovateľkou a povinnou 1), bola uzavretá darovacia zmluva dňa 24.01.2022 medzi navrhovateľkou
a povinnou 1) a synom navrhovateľky, na základe ktorej totožné nehnuteľnosti nadobudli povinná 1)
a syn navrhovateľky každý v podiele 1/2, avšak tieto nehnuteľnosti obdarovaní vrátili navrhovateľke

na jej výzvu, ktorou ich vyzvala na ich vrátenie, a to podľa jej tvrdení uvedených vo vyjadrení z
dôvodu, že darovaciu zmluvu chcela dodatkom upraviť tak, aby si syn mohol prerobiť krčmu, s
čím povinná 1) nesúhlasila. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka mala vedomosť o nesúhlase
povinnej 1) s rozdelením nehnuteľnosti, pričom, ak by povinná 1) následne zmenila svoje stanovisko,
mala by navrhovateľka možnosť na základe vyhotoveného geometrického plánu zo dňa 07.05.2024

darovať povinnej 1) a svojmu synovi, každému reálnu polovicu nehnuteľnosti. Uvedené okolnosti,
najmä predchádzajúce darovanie predmetných nehnuteľností obom deťom každému v ideálnej polovici
a následná výzva obom obdarovaným na ich vrátenie nasvedčuje tomu, že vôľou navrhovateľky
v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 29.11.2023 bolo darovať nehnuteľnosti vcelku povinnej 1).
Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena

obsiahnutých v notárskej zápisnici, ako aj z vyhlásenia navrhovateľky o tom, že táto obsahuje jej vôľu,
že si notársku zápisnicu prečítala, schválila a na znak súhlasu s jej obsahom podpísala.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami navrhovateľky uvedenými v jej odvolaní, týkajúcimi sa
vnútornej štruktúry povinného 2), pozostávajúcej z jeho sídla, osoby spoločníka, osoby konateľa a

jedinéhopredmetupodnikania.Tietoskutočnostisaméosebeneosvedčujúpotrebubezodkladnejúpravy
pomerov medzi stranami v danom prípade, keď vo svojom návrhu navrhovateľka výslovne uviedla, že
napriek darovaniu nehnuteľností sa v ich užívaní nič nezmenilo a tiež vo svojom vyjadrení nepoprela
tvrdenia povinnej 1) o tom, že povinná 1) nehnuteľnosti neužíva, lebo sa brata boji, krčmu prevádzkuje
jej brat s priateľkou a mama býva v rodinnom dome. Z uvedeného vyplýva, že nielen od darovania

nehnuteľností navrhovateľkou povinnej 1), ale ani po ich prevode povinnou 1) na povinného 2/nedošlo
k žiadnej zmene v ich užívaní oproti predchádzajúcemu stavu a ani k obmedzeniu resp. rušeniu
navrhovateľky vo výkone ich práva z vecného bremena. Navrhovateľka navrhla vykonať dokazovanie jej
výsluchom za účelom preukázania ohrozenia jej práv prevodom nehnuteľností medzi povinnými 1) a 2)
a že nielen subjektívne, ale aj objektívne pociťuje postupy žalovaných pri obmedzení jej práva užívať jej

obydlie, avšak neuviedla, a to nielen v návrhu, ale ani v odvolaní, akými konkrétnymi úkonmi povinných
má dochádzať a k akému konkrétnemu ohrozeniu a obmedzeniu jej práva užívať obydlie; neuviedla teda
žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by jej výpoveďou mali byť preukázané.

13. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila ani zánik

darovania, keď predložila list zo dňa 08.11.2024, v ktorom požiadala povinnú 1) o vrátenie daru, avšak
neosvedčila doručenie tohto listu povinnej 1). V odvolaní uviedla, že nenašla potvrdenie o doručení
tejto výzvy povinnej 1), avšak našla odpoveď na jej list od povinnej 1) zo dňa 15.11.2024, ktorým na
jej výzvu odpovedala a vrátenie daru odmietla; tento list predložila v prílohe odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie sú prípustné ako novoty v odvolacom konaní len v prípade splnenia podmienok uvedených v
§ 366 písm. a) -d) CSP, t. j. ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
zanásledoknesprávnerozhodnutievoveci;aleboichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonaní
pred súdom prvej inštancie. V danom prípade navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia uviedla len to, že zaslala dňa 08.11.2024 povinnej 1) výzvu na vrátenie majetku, ale neuviedla
žiadne ďalšie skutočnosti týkajúce sa zániku zmluvného vzťahu medzi ňou a povinnou 1) založeného
darovacou zmluvou, keď neuviedla kedy táto výzva mala byť povinnej 1) doručená, ani skutočnosť, že
povinná 1) na jej výzvu písomne odpovedala a list povinnej 1) zo dňa 15.11.2024 ani nepredložila vkonaní pred súdom prvej inštancie. Nedôvodne preto namietala v odvolací, že preukázala, že povinnú
1) dňa 08.11.2024 písomne vyzvala na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zákonníka. Tieto skutočnosti
uviedla a list povinnej 1) zo dňa 15.11.2024 predložila až v odvolacom konaní, avšak neuviedla a

ani nepreukázala existenciu žiadneho zo zákonom stanovených dôvodov prípustnosti tejto novoty v
odvolacom konaní. Tvrdenie navrhovateľky, že nenašla potvrdenie o doručení výzvy povinnej 1), avšak
našla odpoveď na jej list od povinnej 1) zo dňa 15.11.2024, nemožno objektívne považovať za dôvod
zakladajúci prípustnosť uplatnenia ňou predloženého listu v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d)
CSP, t. j. že by ho bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na

to pri posudzovaní osvedčenia nároku navrhovateľky vo veci samej je potrebné vychádzať z listinných
dôkazov predložených navrhovateľkou k jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými
neosvedčila doručenie výzvy na vrátenie daru povinnej 1) a teda neosvedčila zánik darovania, ako
správne uviedol súd prvej inštancie. Navrhovateľka tak neosvedčila nárok, ktorému žiadala poskytnúť
ochranu navrhnutým neodkladným opatrením. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sú ďalšie námietky
navrhovateľky uvedené v jej odvolaní irelevantné.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že povinní 1/a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehotaplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C.s.p.).