Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124203483.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom Škultétyho
1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX/XX,
XXX XX H., zastúpenému Advokátska kancelária * LAW OFFICE Mgr. Jaroslav Valjent, JUDr. Matej
Valjent, so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, IČO: 42025753, o určenie podielového
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 52C/22/2024-130 zo dňa 09.01.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 52C/22/2024-179 zo

dňa 10.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti - rodinného domu s. č. XXX, postaveného na parcele č. 49/6, zapísanej v katastri
nehnuteľností pre katastrálne územie A. I. na LV č. XXX, ktorý vedie Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 36 ods. 1, 2,
§ 51 a § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 60, § 61 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila s pôvodným
žalovaným H. J. dňa 08.02.2011 dohodu o spoločných investíciách a nadobudnutí vlastníckeho práva
(ďalej len „dohoda“), v zmysle ktorej sa účastníci zmluvy zaviazali spoločne postaviť rodinný dom. Po

jeho dokončení a kolaudácii mali byť zapísaní na liste vlastníctva ako spoluvlastníci, každý v podiele 1.
Ďalej mal súd prvej inštancie za nesporné, že na výstavbe domu sa podieľali príbuzní žalobkyne svojou
fyzickou prácou, ako i finančnými prostriedkami. V rodinnom dome žila žalobkyňa podľa potvrdenia o
pobyte od 11.12.2014 do roku 2021. Ku kolaudácií rodinného domu došlo v roku 2023 a ako výlučný
vlastník bol zapísaný H. J.. Pôvodný žalovaný H. J. prevzal žalobu dňa 30.04.2024 a následne dňa
09.05.2024 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to
napriek tomu, že mal priamu vedomosť, že uzatvoril so žalovanou dohodu o spoločných investíciách

a nadobudnutí vlastníckeho práva. Sporá nebola ani skutočnosť, že žalovaný nedodržal zmluvné
podmienky kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s H. J., keďže neboli uhradené splátky kúpnej ceny v zmysle
zmluvy. Tieto tvrdenia žalobkyne neboli sporné s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, keďže
pôvodne žalovaný H. J. (rovnako ako žalovaný) sa po doručení žaloby k nej nevyjadril, nespochybnilnárok žalovanej, ani jej tvrdenia uvedené v žalobe. Žalovaný uhradil zo sumy 140.000 eur len sumu
10.000 eur, vzhľadom k čomu sa zmluva stala neplatnou a neúčinnou už nezaplatením celej druhej
splátky, ktorá mala byť zaplatená v lehote do troch mesiacov od podpisu zmluvy, t. j. do 09.08.2024.

Žalovaný a ani H. J. nepostupovali v zmysle kúpnej zmluvy, predávajúci nevrátil prijaté plnenie a
neoznámil príslušnému okresnému úradu, že došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky (čl. VI.), na
základečohobyboloopätovnezapísanévlastníckeprávonaH.J..Vzhľadomnanedodržaniezmluvných
podmienok platne uzatvorenej dohody ako i kúpnej zmluvy medzi žalovaným a H. J., je doposiaľ vedený
ako vlastník nehnuteľnosti, žalovaný.

3. Žalovaný bol v spore o určenie podielového spoluvlastníctva pasívne vecne legitimovaný, čo vyplýva
z jeho hmotnoprávneho postavenia vlastníka, zapísaného na aktuálnom liste vlastníctva č. XXX pre
kat. úz. A. I.. Dôvodom na podanie žaloby bola skutočnosť, že na základe dohody uzatvorenej s H.
J., sa mala stať žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 1. H. J. však po
doručení žaloby previedol uvedený rodinný dom do vlastníctva žalovaného. V čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy medzi žalovaným a H. J. dňa 09.05.2024, mal H. J. ako pôvodný žalovaný vedomosť, že nie je
výlučným vlastníkom rodinného domu. Žalobkyňa sa v zmysle dohody zo dňa 08.02.2011 domáhala
svojho spoluvlastníckeho podielu 1 z dôvodu, že H. J. po dokončení stavby a kolaudácii neurobil žiadne
kroky a neposkytol žiadnu súčinnosť na zapísanie podielového spoluvlastníctva v jej prospech. Žalovaný
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo v podiele 1/1, keďže H. J. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

nebol výlučným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti.

4. K námietke žalovaného, že nebola vyznačená poznámka na liste vlastníctva o prebiehajúcom konaní,
súd prvej inštancie uviedol, že poznámky iba informujú a samotný zápis poznámky nemá právne
účinky, a teda nikoho neobmedzuje. Okresný úrad nerozhoduje o tom, či bude niekto obmedzený v

nakladanísnehnuteľnosťoualebonie,ibainformujeoprípadnýchobmedzeniachainýchskutočnostiach.
Platne však nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol ďalej platne previesť. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. Súd prvej
inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spornej

nehnuteľnosti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, alternatívne zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podané odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 pís. b), d), e), f) a h) CSP. Namietal, že sa
vyjadril k žalobe na prvom pojednávaní a neexistuje právna úprava, ktorá znevýhodňuje žalovaného
z dôvodu nevyjadrenia sa k žalobe pred prvým pojednávaním. S predávajúcim H. J. sa dohodol pred
vypršaním termínu úhrady splátok kúpnej ceny na posunutí termínu splátok z dôvodu, že vybavovanie

hypotekárneho úveru malo časové oneskorenie. Ďalej v odvolaní namietal, že sa nevedel vyjadriť
k výpovediam vypočutých svedkov na pojednávaní, a teda nemohol poprieť ich tvrdenia z dôvodu, že ich
osobne nepoznal a nebol pri výstavbe sporného domu. H. J. nebol v čase pojednávania a vykonávania
dôkazov žalovaný a ani inak prítomný na pojednávaní. Žalobkyňa nebola v deň prevodu a ani nikdy pred
týmpodielovouspoluvlastníčkoupredmetnejnehnuteľnosti.Niejepasívnevecnelegitimovanýzdôvodu,

že mu z hmotného práva nevyplýva povinnosť splniť nárok žalobkyne uplatnený v konaní, keďže nebol
účastníkomzmluvnéhovzťahumedzižalobkyňouaH.J..Onpredmetnýrodinnýdomkupovalnazáklade
kúpnej zmluvy, kde bol ako vlastník uvedený H. J. v podiele 1/1 a v poznámke listu vlastníctva k tejto
nehnuteľnosti nebola uvedená žiadna hoci aj neobmedzujúca informácia o prebiehajúcom súdnom
spore. Podľa jeho názoru je dobromyseľný, predmetný rodinný dom nadobudol od vlastníka (nie od

nevlastníka). Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Napadnutý rozsudok považoval za
nedostatočne odôvodnený a odôvodnenie za nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. Súd prvej inštancie
sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasila
s odvolaním podaným žalovaným, ani s dôvodmi v ňom uvedenými. Plne sa stotožnila s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, uviedla, že súd rozhodol vecne správne a správne svoje rozhodnutieodôvodnil. Poukázala na to, že súd prvej inštancie správne určil, čo v konaní nebolo sporné. Zopakovala
skutočnosti ohľadom uzatvorenia dohody, spoločnej výstavbe rodinného domu, jeho financovaní, podaní
žaloby a následnom uzatvorení kúpnej zmluvy medzi pánom J. a žalovaným, neuhradení kúpnej ceny,

ktoré uviedla aj v priebehu konania. Uviedla, že žalovaný nijako nepreukázal svoju dobromyseľnosť
pri nadobúdaní predmetného rodinného domu od nevlastníka. Práve naopak, prevod nehnuteľností až
v priebehu súdneho konania sa skôr javí ako nedobromyseľný, keďže väčšina kúpnej ceny nesporne
nebola predávajúcemu p. J. žalovaným vyplatená. Pán J. si však nehnuteľnosť nežiadal previesť späť
do svojho vlastníctva ani napriek dohodnutej rozväzovacej podmienke. Dokonca nebolo preukázané

vyplatenie žiadnej časti kúpnej ceny žalovaným pánovi J.. Ani dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti
v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností o jej vlastníkovi, nepostačuje pre záver súdu
o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo, ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti,
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. V čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy mal pán J. vedomosť, že nie je výlučným vlastníkom rodinného domu, keďže medzi ním
a ňou (žalobkyňou) bola uzatvorená dohoda o nadobudnutí spoluvlastníctva k spoločne postavenému

domu.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2

písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo v podiele 1 k rodinnému domu
z dôvodu, že dom stavali spolu s H. J. (pôvodne žalovaným) s tým, že ich spoluvlastnícke podiely k nemu

búdu rovnaké. K žalobe doložila dohodu o spoločných investíciách a nadobudnutí vlastníckeho práva
zo dňa 08.02.2011, v ktorej sa strany dohodli, že po dokončení stavby a právoplatnom rozhodnutí o jej
kolaudácií, uskutočnia všetky potrebné kroky a poskytnú ďalšiu potrebnú súčinnosť tak, aby účastníci
tejto dohody mohli byť zapísaní do katastra nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci stavby (rodinného
domu), podiely oboch účastníkov budú rovnaké vo výške 1/2.

9. Ďalej žalobkyňa predložila doklady na preukázanie ňou vynaložených investícií do rodinného
domu. Z LV č. XXX priloženého k žalobe vyplýva, že vlastníkom rodinného domu sa stal iba H.
J.. Vychádzajúc z doručenky (č. l. 41 spisu) bola pôvodnému žalovanému H. J. žaloba o určenie
podielového spoluvlastníctva doručená dňa 30.04.2024. Následne H. J. previedol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A. I., okres K., parc. reg. „C“, parc. č. 49/1 záhrada
o výmere 605 m2, parc. č. 49/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, parc. č. 49/6 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 168 m2, rodinný dom súpis. č. XXX, postavený na pozemku parc. č.
49/6 kúpnou zmluvou na žalovaného Mgr. Juraja Rumana. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie
dňa 11.06.2024 návrh na zmenu žalovaného, ku ktorému doložila aj kúpnu zmluvu zo dňa 09.05.2024,

uzatvorenú medzi pôvodným žalovaným H. J. ako predávajúcim a žalovaným Mgr. Jurajom Rumanom
ako kupujúcim, ktorou prišlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností. Kupujúci sa v kúpnej zmluve
zaviazal zaplatiť časť kúpnej ceny vo výške 2.000 eur do troch dní od podpisu zmluvy, časť kúpnej
ceny vo výške 18.000 eur do troch mesiacov do podpisu zmluvy a poslednú časť kúpnej ceny vo výške
120.000 eur do šiestich mesiacov od podpisu tejto zmluvy; v prípade nezaplatenia kúpnej ceny malo

prísť k naplneniu rozväzovacej podmienky.

10. Žalovaný v odvolaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. K uvedenej námietke odvolací
súd uvádza, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností musí smerovať voči tým, ktorí
sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Ak by žaloba nesmerovala proti týmto osobám

(popierajúcim vlastnícke právo žalobcu), naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol
daný. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo je okamih, ktorý určuje aj okruh
pasívne vecne legitimovaných subjektov. Žalobkyňa pôvodne ako žalovaného označila H. J., avšak po
prevode spornej nehnuteľnosti došlo k zmene strán sporu na strane žalovaného (§ 80 CSP), keďže
na liste vlastníctva už ako vlastník rodinného domu figuroval práve žalovaný. Súd prvej inštancie preto

dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný, vedený ako vlastník rodinného domu v katastri
nehnuteľností, je v spore pasívne vecne legitimovaný.11. Podielové spoluvlastníctvo vzniká zmluvou, rozhodnutím, zhotovením, vydržaním. Pri vzniku
spoluvlastníctva k zhotovovanej veci je podstatné, či zhotovitelia sledovali založenie spoluvlastníckeho
vzťahu a aká mala byť výška ich spoluvlastníckych podielov. Významná je subjektívna stránka

zhotoviteľov veci. Vlastníctvo k novo zhotovenej veci (najmä stavbe) nadobúda ten, kto stavbu realizoval
s úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce,
či a v akej miere sa ten ktorý subjekt podieľal na zhotovení stavby, ale to, či sa osoby, ktoré vec
zhotovili spoločnou činnosťou dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve. Rozhodujúca je teda
existencia takejto dohody. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí byť písomná, stačí ak je ústna

alebo konkludentná, musí však byť uzatvorená do vzniku stavby. Zo správania zhotoviteľov musí byť
zrejmý úmysel o nadobudnutí veci do spoluvlastníctva. Nie je podstatné ani či došlo k dohode o výške
spoluvlastníckych podielov k zhotovovanej veci. Ak je výška podielov sporná, podiely zhotoviteľov
sú rovnaké. Nie je rozhodujúce ani to, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.
Obdobne rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cz/13/1982 (R 16/1983), NS ČR sp. zn. 22Cdo/2507/2012,
22Cdo/5071/2009, 22Cdo/2053/2009.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného musel odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie vyvodil
správny právny záver o existencii dohody o vzniku spoluvlastníckeho práva stavebníkov (žalobkyne a H.
J.) k rodinnému domu. Dohoda uzatvorená dňa 08.02.2011 mala dokonca písomnú formu a obsahovala
aj dohodu o výške spoluvlastníckych podielov stavebníkov k stavbe. Obaja stavebníci mali k stavbe

rodinného domu nadobudnúť spoluvlastnícky podiel 1. Skutočnosti o spoločnej výstavbe rodinného
domu žalobkyňou a H. J., ako aj o nadobudnutí domu do podielového spoluvlastníctva stavebníkov,
potvrdil pred súdom otec žalobkyne E. B., a tiež jej brat D. B., ktorí s výstavbou domu aj pomáhali,
pričom otec žalobkyne zároveň pomohol aj finančne. Žalobkyňa spolu s H. J. v rodinnom dome žila od
11.12.2014 do roku 2021. Po kolaudácií domu v roku 2023 však bol ako výlučný vlastník zapísaný len

H. J.. Uvedené skutočnosti žalovaný nespochybnil, svoju obranu založil na nevedomosti o okolnostiach
výstavby domu, o uzatvorení dohody stavebníkov a na dobrej viere pri nadobudnutí vlastníctva k
prevádzanej nehnuteľnosti.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa novej procesnoprávnej úpravy súd z vlastnej iniciatívy

už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods.
2 a 3 CSP. Súd však v zmysle § 150 ods. 2 CSP môže na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Nová právna úprava v ustanovení § 150
CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo

a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia
sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany
sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§
153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má
za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany

(§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§
151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t. j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP)
skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia
o skutkových okolnostiach. Ak sa niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov
alebo časť uplatneného procesného nároku v priebehu konania stali nespornými, súd môže o tomto

procesnom nároku alebo o jeho časti rozhodnúť čiastočným rozsudkom. Princíp rovnosti zbraní ako
jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe
implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
apripomienkami,ktorébolipredložené,scieľomovplyvniťrozhodnutiesúduavyjadriťsaknim.Právona
spravodlivésúdnekonanievšakniejeabsolútneajehorozsahsamôžemeniťvzávislostiodšpecifických
okolností predmetného prípadu.

14. Pokiaľ žalovaný chcel spochybniť skutkové tvrdenia žalobkyne, mal predniesť svoje skutkové
tvrdenia, a na ich preukázanie mal označiť potrebné dôkazy. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znaleckédokazovanie a obhliadka. Žalovaný sa však bránil svojou dobrou vierou pri uzatvorení kúpnej zmluvy,
nevedomosťou o existencii dohody a namietal tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Na svoju obranu
nenavrhol vypočuť žiadneho svedka, ktorý by sa vedel vyjadriť k uzatvoreniu dohody. Súd však z vlastnej

iniciatívy nemohol vykonávať žiadne dokazovanie, ktoré nebolo navrhnuté stranami sporu, a musel
rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu vychádzajúc z obsahu spisu.

15. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne posúdil vznik podielového spoluvlastníctva
žalobkyne k rodinnému domu v podiele 1, keďže žalobkyňa spolu s H. J. spoločne zhotovili stavbu, čo

okrem výpovede svedkov a žalobkyne, potvrdzuje aj dohoda o spoločných investíciách a nadobudnutí
vlastníckeho práva zo dňa 08.02.2011, ktorej platnosť žalovaný nenamietal. Keďže predávajúci
H. J. nebol výlučným vlastníkom rodinného domu, nemohol na žalovaného previesť vlastníctvo
k spoluvlastníckemu podielu 1, ktorého podielovou spoluvlastníčkou bola žalobkyňa. Takýto právny úkon
je absolútne neplatný.

16. Bez ohľadu na dobromyseľnosť nadobúdateľa totiž podľa najnovšej judikatúry platí, že nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má. Odvolací súd preto poukazuje na rozhodnutie veľkého
senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021,
ktorý prijal záver, že „na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť
vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného
viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného
právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa,
žehnuteľnúalebonehnuteľnúvecnadobúdaodvlastníka,mávplyvnanadobudnutievlastníckehopráva,

len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom
na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata
nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá

výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ Rovnaké závery vyplynuli aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/278/2019 zo dňa 29.06.2021, ktorý poukázal práve na právne
závery vyslovené veľkým senátom vo vyššie uvedenom uznesení, a tiež z rozhodnutí najvyššieho súdu
v obdobných veciach sp. zn. 7Cdo/174/2020, 9Cdo/232/2021, 1Cdo/127/2022.

17. Odvolanie sa na dobrú vôľu teda nepostačuje na to, aby žalovaný nadobudol vlastnícke právo od
nevlastníka (H. J.), ktorý bol len podielovým spoluvlastníkom prevádzaného rodinného domu v podiele
1/2. Avšak ani v prípade, že by odvolanie sa na dobrú vieru postačovalo pri nadobudnutí vlastníckeho
práva, žalovaný jednoznačne túto nepreukázal, keďže kúpna cena nebola predávajúcemu zaplatená.

Prevod vlastníctva k rodinnému domu sa skôr javí ako účelový, keďže k nemu došlo veľmi krátko, len
9 dní po doručení žaloby pôvodne žalovanému.

18. Žalovaný tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Bližšie však neuviedol,

ktoré ustanovenia mal na mysli, ktoré použil súd nesprávne a ktoré mal použiť. Nie je možné súhlasiť
ani s názorom žalovaného o nedostatočne odôvodnenom rozsudku, jeho nejasnosti, nezrozumiteľnosti
a zmätočnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaného dokazovania správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.
Žalovaným namietané skutočnosti, ktoré boli obsahom podaného odvolania, bolo potrebné vyhodnotiť

ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie.

19. S ohľadom na všetko vyššie uvedené dospel odvolací súd k tomu, že odvolanie žalovaného je
neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, a z tohto dôvodu jej patrí aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v súlade s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. O výške týchto trov v zmysle § 252
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).