Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Mária Moskvičová, PhD.
Legislation area – Občianske právo – Zmluvy
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-12C/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200219
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200219.4
Rozhodnutie
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD., LL.M., v
spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04
Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, č.d. XXX, C., okr. D., o zaplatenie 276,81 Eur
s píslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 276,81 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške
ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2023 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť sumu 276,81 Eur z titulu úhrady neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej
starostlivosti po zániku verejného zdravotného poistenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný
bol jeho poistencom a napriek tomu, že došlo k zániku jeho verejného zdravotného poistenia, túto
skutočnosťsižalovanývzákonnejlehotenesplniloznamovaciupovinnosť.Žalobcasaotejtoskutočnosti
dozvedel až dňa 07.02.2022 prostredníctvom formulára E104, na základe ktorého mu bola oznámená
existencia zahraničného zdravotného poistenia žalovaného. Žalobcovi tým vznikla škoda vo výške
276,81 Eur, ktorú si voči žalovanému uplatnil výzvou zo dňa 15.06.2022, pričom následne žalovaného
opakovane vyzval aj pokusom o zmier zo dňa 12.10.2022, avšak žalovaný si túto pohľadávku do podania
žaloby neuhradil.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba spolu s prílohami ako aj procesnými poučeniami súdu bola
žalovanému doručená v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprel, sa považujú za nesporné. Keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení
žalobcu, tieto sa považujú za nesporné a súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.
3. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 24.2.2023 platobný rozkaz č.k. 12C/2/2023-16, ktorým žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do
vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 07.03.2025, č.k. B3-12C/2/2023-24 zrušil.
4. S účinnosťou od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach (najmä
občianskoprávne spory) zo zaniknutého Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV
s poukazom na ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov.5. Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
6. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax v obdobných veciach má súd za to, že ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú s ohľadom na nečinnosť žalovaného
sporné, a hodnota sporu neprevyšuje bez príslušenstva 1 000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP.
9. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených
stranami sporu v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP, v zmysle ktorého pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. Rozsudok bol vyhlásený
verejne dňa 05.12.2025.
10. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je verejne
zdravotne poistená fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je
zdravotne poistená v cudzine, pričom za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona verejné zdravotné
poistenie zaniká dňom pred dňom, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre zánik poistenia. Zároveň
podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia najneskôr do ôsmich dní.
Nesplnením tejto zákonnej oznamovacej povinnosti žalovaný spôsobil, že žalobca aj naďalej evidoval
žalovaného ako svojho poistenca a v dôsledku toho za neho uhrádzal náklady zdravotnej starostlivosti,
na ktoré žalovanému po zániku verejného zdravotného poistenia už nevznikol nárok.
11. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil nasledovný skutkový stav:
Súd v rámci dokazovania vykonal dôkazy predložené žalobcom, a to najmä nárokový doklad – formulár
E104, prehľad o priebehu verejného zdravotného poistenia žalovaného, výpis z účtu poistenca, ako aj
výzvu na zaplatenie zo dňa 15.06.2022 a pokus o zmier zo dňa 12.10.2022. Na základe týchto listinných
dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo dňa 07.02.2022 prostredníctvom formulára E104
oznámené,žežalovanýbolvrozhodnomobdobíverejnezdravotnepoistenývzahraničí,vdôsledkučoho
došlo k zániku jeho verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky podľa zákona č.
580/2004 Z. z. Z hodnotenia vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil zákonom
stanovenú oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., keď žalobcu v zákonnej
lehote neinformoval o zániku svojho verejného zdravotného poistenia. V dôsledku tohto pochybenia
žalobca konal v omyle, že žalovaný je naďalej jeho poistencom, a preto za žalovaného uhrádzal náklady
zdravotnej starostlivosti, na ktoré mu už nevznikal právny nárok, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške
276,81 Eur. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 15.06.2022 vyzval žalovaného
na úhradu neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti, avšak žalovaný na túto výzvu
nijakým spôsobom nereagoval. Následne žalobca pristúpil aj k mimosúdnemu riešeniu veci formou
pokusu o zmier zo dňa 12.10.2022, avšak žalovaný si neuhradil žalobcovi žiadnu časť pohľadávky ani
po tejto výzve, a to až do podania žaloby, čím sa dostal do trvalého omeškania so splnením svojho
peňažného záväzku.
12. Zistený skutkový stav podpísaný súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:13. Právnym základom nároku je § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení,
podľa ktorého má zdravotná poisťovňa právo požadovať úhradu nákladov od poistenca po zániku
poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1.
14. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni
najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik poistenia.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období poistencom
žalobcu, avšak v dôsledku vzniku verejného zdravotného poistenia v zahraničí došlo k zániku jeho
verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 580/2004 Z. z.
Žalovaný si však nesplnil zákonom uloženú oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 citovaného
zákona, keď žalobcu v zákonom stanovenej lehote neinformoval o skutočnosti rozhodujúcej pre zánik
jeho verejného zdravotného poistenia. Na základe tejto skutočnosti žalobca konal v dobrej viere, že
žalovaný je naďalej jeho poistencom, a v dôsledku uvedeného omylu za žalovaného uhrádzal náklady
zdravotnej starostlivosti, na ktoré žalovanému po zániku verejného zdravotného poistenia už nevznikal
nárok. Tento omyl bol vyvolaný výlučne konaním žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonnými
povinnosťami, čím porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Z výpisu z účtu poistenca,
z prehľadu platieb zdravotnej starostlivosti a z ďalších listinných dôkazov mal súd za preukázané,
že žalobca v rozhodnom období neoprávnene uhradil za žalovaného náklady zdravotnej starostlivosti
v celkovej výške 276,81 Eur, čím mu vznikla majetková škoda v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže škoda vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného, existuje medzi nimi priama
príčinná súvislosť a žalovaný za vznik škody zodpovedá objektívne.
17. Súd mal zároveň za preukázané, že žalobca sa pred podaním žaloby opakovane pokúsil o
mimosúdne vyriešenie veci, keď žalovaného výzvou zo dňa 15.06.2022 vyzval na dobrovoľnú úhradu
neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti a následne ho opakovane vyzval aj
pokusom o zmier zo dňa 12.10.2022, avšak žalovaný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a neuhradil
žalobcovi žiadnu časť pohľadávky.
18. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že zo strany žalovaného došlo k
porušeniu zákonom uloženej povinnosti, ktoré malo za následok vznik majetkovej škody na strane
žalobcu, pričom medzi porušením povinnosti a vznikom škody existuje priama príčinná súvislosť.
Súčasne neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti
za vzniknutú škodu.
19. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 276,81 Eur z titulu náhrady
neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti po zániku verejného zdravotného poistenia
je dôvodný, opodstatnený a v súlade s hmotným právom, a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.
20.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní vo veci samej plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu
trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.