Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2518202949.16

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/
XX, F., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Barbora Volárová, advokátka so sídlom Kukučínova 11,
Piešťany,protižalovanému:E.G.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomE.XXXX/XX,F.,doručovaciaadresa:
ZOS KRAJNÉ, n. o., Krajné 292, Krajné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.12.2018, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.12.2018, sa
domáhala žalobkyňa vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, ktoré zaniklo

právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, nakoľko medzi nimi nedošlo k dohode o
vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj
ako len „BSM“). Veci bola pridelená spisová značka 22C/31/2018.

2. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. bolo zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho
s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu

Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona č. 371/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn. PN-22C/31/2018.

3. Podaním zo dňa 10.11.2025, doručeným súdu dňa 10.11.2025, oznámila žalobkyňa súdu, že berie
žalobu v celom rozsahu späť, a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby predali strany
sporu nehnuteľnosť, vrátane jej zariadenia, ktoré veci tvorili prevažnú časť aktív ich BSM. Uviedla, že

náhradu trov konania si neuplatňuje. Súčasne požiadala súd o vrátenie pomernej časti zaplateného
súdneho poplatku.

4. Žalovaný so späťvzatím žaloby a so zastavením konania výslovne písomne súhlasil.

5. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. E. H. I. súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré

patrili v čase začatia toho konania do masy BSM strán sporu, sú v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve
tretej osoby od 1.12.2022, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech tejto osoby titulom kúpnej zmluvy.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vzhľadom na dispozitívny žalobkyne, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na výslovný
súhlas žalovaného s týmto späťvzatím, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa čl. 4 CSP, (1) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov

konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené (...). Pretože nárok
na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku správania sa odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či
sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ

v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010; porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.4.2014).

16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti je to žalobca, kto procesne zaviní

zastavenie konania tým, že vezme žalobu späť. Ak však žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na
správanie žalovaného v priebehu sporu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu
(petitu), kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho,
aby o veci (meritórne) rozhodol súd, vtedy treba procesné zavinenie zastavenia konania pričítať
žalovanému. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že
ide tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov (príp. manželov,
ak bolo BSM zrušené za trvania manželstva), pričom súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom
vyporiadania. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v takomto spore je podmienené výslovným

súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože ak takýto súhlas chýba, súd konanie nezastaví (§
146 ods. 2 CSP), nakoľko spôsob vyporiadania BSM vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z § 150
Občianskeho zákonníka.

18. Žalobkyňa vzala žalobu späť potom, čo obe strany v priebehu sporu predali tretej osobe spoločné

nehnuteľnosti, hoci dodnes nedošlo k úplnému vyporiadaniu celej masy BSM, s ktorým späťvzatím
žalovaný výslovne súhlasil. Žalobkyňa teda nedosiahla totožný výsledok, ktorý sledovala žalobou,
pričom písomnú predžalobnú výzvu zrejme žalovanému ani nezaslala pre vtedajšie vzájomné konfliktné
vzťahy. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade obe strany rovnako procesnezavinili zastavenie tohto konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1
CSP s analogickým použitím (čl. 4 ods. 2 CSP) ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré je obsahom a účelom
najbližšie danej situácii, kedy obe strany rovnako procesne zavinili zastavenie konania, a preto súd

rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (II. výrok).

19. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku zo žaloby nemohol súd rozhodnúť
týmto uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v ustanovení § 14 ods.

4 zveruje konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca
rozhoduje ,,iba“ o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti.
O vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd preto až po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia

rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).