Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/266/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201631.3

Rozhodnutie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci
žalobcu: CASSIA DANCE s.r.o., so sídlom Zámocká ul. 3, Bratislava, IČO: 36 853 747, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Thurzova 3367/6A, Košice, IČO: 47 231
785, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102593654/2022 zo dňa 20. septembra
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol
č. 100274919/2022 zo dňa 09. februára 2022 (ďalej len „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa

k zisteniam uvedeným v protokole boli dňa 09. februára 2022 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam
uvedeným v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 13. februára 2022.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101554707/2022 zo dňa 25. mája 2022 („prvostupňové rozhodnutie“)
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel

dane v sume 6 878 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019, nepriznal
nadmerný odpočet v sume 7,57 eur a vyrubil daň v sume 6 870,43 eur.

3. Žalobcovi neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019 v
sume 6 878 eur na základe faktúry č. F19123101, základ dane: 34 390 eur, DPH 20%: 6 878 eur,
predmet fakturácie: tlač letákov A5 na podujatie činohry Divadla KALICH Praha podľa dodaného vizuálu

v počte 35 000 ks a rozdávanie letákov A5 osobne v meste Bratislava v mesiaci december 2019
v dohodnutej cene, prijatej od spoločnosti LS RACING, s. r. o. Vykonanou daňovou kontrolou zistil,
že zdaniteľné plnenie nebolo prijaté osobou, ktorá uplatnila odpočítanie dane, a teda, že predloženej
faktúre nezodpovedali žiadne skutočné zdaniteľné plnenia. Konštatoval, že vykonaným preverením
u spoločnosti LS RACING, s. r. o. sa nepotvrdila fyzická existencia, pôvod a dodanie služby tlače a
roznosu letákov žalobcovi v zmysle preverovanej faktúry, na základe čoho sa u spoločnosti LS RACING,

s. r. o. nepotvrdil vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) z dodania služby pre žalobcu,z čoho vyplýva, že v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane
z predmetnej faktúry a rovnako ani žalobca objektívne nepreukázal fyzickú existenciu a prijatie služieb
od spoločnosti LS RACING, s. r. o.

4. Nespochybnil pritom samotné zabezpečenie realizácie činohier Divadla KALICH Praha žalobcom,
s tým súvisiaci prenájom priestorov Domu kultúry Ružinov a zabezpečenie predaja vstupeniek u
spoločnosti Ticketportal SK, s.r.o., avšak spochybnil existenciu a reálne uskutočnenie zdaniteľného
obchodu pre žalobcu spoločnosťou LS RACING, s. r. o. v zmysle prijatej faktúry, nakoľko žalobcom

predložené vyjadrenia a dôkazy o prijatí danej služby sú nepostačujúce a nedostatočne preukázané.
Zároveň zistil, že žalobca mal propagáciu činohier zabezpečenú u spoločností Petit Press, a.s., FPD
Media, a.s. a News and Media Holding a.s., a tlač letákov si objednal u spoločnosti 2imPress s.r.o.,
ktoré služby mu boli dodané vo februári a marci 2020, kedy bol zároveň spustený predaj vstupeniek
spoločnosťou Ticketportal SK, s.r.o.

5. Poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu p. A. nepreukázal žiadosť o predaj vstupeniek
spoločnosťou Ticketportal SK, s.r.o. v decembri 2019, nepreukázal dôvod propagácie činohier už v
decembri 2019 a nepreukázal, na základe akých skutočností si mohli potenciálni kupujúci zakúpiť
vstupenky, nakoľko až vo februári 2020 začal p. A. komunikovať so spoločnosťou Ticketportal SK, s.r.o.
ohľadom predaja vstupeniek a zároveň v rovnaký čas začal komunikovať aj so spoločnosťami Petit

Press,a.s.,FPDMedia,a.s.aNewsandMediaHoldinga.s.ohľadompropagácieatlačeletákov/plagátov
k činohrám. Za preukázané považoval, že propagáciu a tlač letákov/plagátov mal žalobca zabezpečenú
u reálne fungujúcich spoločností zaoberajúcich sa danými službami za niekoľkokrát nižšie ceny oproti
spoločnosti LS RACING, s. r. o., ktorej faktúra podľa jeho zistení slúžila žalobcovi len na optimalizáciu
vlastnej daňovej povinnosti, ktorú bol z vystavených faktúr na spoločnosť INSEMPRE s.r.o. a NAJAVO,

s.r.o. povinný priznať a odviesť do štátneho rozpočtu.

6. Na základe uvedeného považoval vyjadrenia žalobcu len za prehlásenia o tom, že sa nejaký
zdaniteľný obchod uskutočnil, čo ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom prijatí služieb od
spoločnosti LS RACING, s. r. o., bez toho, aby žalobca svoje tvrdenia podložil relevantnými a

overiteľnými dôkazmi. Uviedol, že nepredložením relevantných dôkazov žalobca nepreukázal prijatie
služieb a reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.
102593654/2022 zo dňa 20. septembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

8. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že správca dane za účelom preverenia
skutkového stavu zaslal dňa 19. augusta 2020 dožiadanie Daňovému úradu Košice na preverenie
zdaniteľných obchodov u spoločnosti LS RACING, s. r. o., pričom v zmysle odpovede na dožiadanie bolo

vykonané miestne zisťovanie na adrese registrovaného sídla uvedenej spoločnosti - Letná 36, Spišská
Nová Ves so záverom, že na tejto adrese daná spoločnosť žiadnu ekonomickú činnosť nevykonáva.
Konštatoval, že odpoveď na dožiadanie obsahovala aj informácie, že u spoločnosti LS RACING, s.
r. o. boli vykonané daňové kontroly za zdaňovacie obdobia január, marec a máj 2019, ktoré boli
ukončené podľa pomôcok s tým, že správca dane v rámci nich vyvinul snahu vypočuť t. č. už nových

konateľov spoločnosti LS RACING, s. r. o. B. C. a D. E., ale neúspešne, pričom obaja majú trvalý pobyt
na Mestskom úrade Spišská Nová Ves a pre účely preverenia správy daní boli nedostupní.

9. Doplnil, že príslušný správca dane z dôvodu dlhodobej nespolupráce spoločnosti LS RACING, s. r.
o. tejto ukončil registráciu platiteľa DPH dňa 31. mája 2020, a to rozhodnutím č. 100832626/2020 zo

dňa 30. apríla 2020 podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH. K osobe p. C. a k jej nevypočutiu
dodal, že má vedomosť o tom, že pri kontrolách daňových subjektov, kde dodávateľom bola spoločnosť
s konateľom B. C., išlo o faktúry s reálne neuskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Zároveň z odpovede
Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Nová Ves č. ORPZ-SN-OPP3-013-025-001/2022
zo dňa 21. júla 2022 na žiadosť o predvedenie č. 101704776/2022 zo dňa 08. júna 2022 zistil, že

príslušníkom policajného zboru sa nepodarilo nájsť a predviesť p. C., je nekontaktný a zdržiava sa
na neznámom mieste. Z uvedeného považoval za zrejmé, že p. C. sa objasneniu skutkového stavu
v spoločnostiach, v ktorých je konateľom, zámerne vyhýba, čo len utvrdzuje vzniknuté pochybnosti o
deklarovaných obchodných prípadoch, ktorých reálnosť nebola preukázaná.10. Námietku žalobcu, že správca dane ho počas daňovej kontroly neoboznámil s obsahom získaných
dôkazov, vyhodnotil ako bezpredmetnú, nakoľko správca dane zaslal žalobcovi v zmysle § 45 ods. 1

písm. f) daňového poriadku oboznámenie o zistených skutočnostiach v priebehu daňovej kontroly zo dňa
22. decembra 2021, taktiež mu poskytol právo sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam v primeranej lehote
15 dní a zároveň v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku uviedol pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom. Skutočnosť, že si žalobca dané oboznámenie na pošte
neprevzal a v určenej lehote sa nevyjadril, podľa jeho mienky nemôže byť vytknutá správcovi dane.

11. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nevyhodnotil všetky ním predložené dôkazy, a to
faktúru č. F19123101, objednávku, letáky zo dňa 02. decembra 2019, fotografie zabalených letákov
zo dňa 03. decembra 2019 a čestné prehlásenie B. C. uviedol, že pri spochybnení reálnej existencie
obchodného prípadu nestačí, aby kontrolovaný daňový subjekt predložil formálne požadované doklady
ako faktúru, prípadne k nej objednávku. Konštatoval, že čestné vyhlásenie je špecifickým inštitútom

správneho poriadku a skutočnosti v ňom uvádzané nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba
osvedčenými. Uviedol, že správca dane spochybnil tlač letákov v decembri 2019 spoločnosťou LS
RACING, s. r. o., nakoľko zistil, že služba tlače totožných letákov bola žalobcovi dodaná spoločnosťou
2imPress s.r.o. vo februári a marci 2020, kedy si žalobca zabezpečil aj propagáciu činohier u spoločnosti
Petit Press a.s., FPD Media, a.s. a News and Media Holding a.s., a predaj vstupeniek u spoločnosti

Ticketportal SK, s.r.o. Zdôraznil, že správca dane spochybnil aj roznos letákov, nakoľko nebolo
preukázané kto, kde, v akom čase a na akom konkrétnom mieste v Bratislave dané letáky rozniesol
ani, že by sa na tom podieľala spoločnosť LS RACING s. r. o. Podotkol, že neboli preukázané ani
tvrdeniažalobcu,žebysadistribúciouletákovvdecembri2019zvyšovalpredajvstupeniekspoločnosťou
Ticketportal SK, s.r.o., keď nebola preukázaná žiadosť o predaj vstupeniek na základe letáku „Pro tebe

cokoliv“ už v decembri 2019.

12. Dodal, že správca dane nespochybnil existenciu letákov, ale nebola žiadnym spôsobom preukázaná
ich tlač a následná distribúcia deklarovaným dodávateľom LS RACING, s. r. o., čím došlo zo strany
dodávateľakporušeniu§19ods.2zákonaoDPHatýmkporušeniu§49ods.1zákonaoDPHužalobcu.

K tvrdeniu žalobcu, že si dal vo februári a marci 2020 tlačiť iné letáky spoločnosťou 2imPress s.r.o.,
čo malo byť preukázané fotografiami letákov a scanmi uviedol, že moderné technológie (PC, digitálny
fotoaparát) umožňujú zmenu, resp. úpravu dátumu a času vyhotovenia fotografií, preto správca dane
takýto dôkaz oprávnene spochybnil.

13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že spôsob úhrady predmetnej faktúry bol preukázaný sa vyjadril,
že správca dane toto tvrdenie spochybnil, keď nedisponoval od žalobcu dôkazmi o fyzickom odovzdaní
finančnej hotovosti do rúk p. C. ani o jej vrátení. Mal za to, že správca dane nijako neobmedzil alebo
nelimitoval práva žalobcu v súvislosti s úhradou faktúry formou zápočtov vzájomných pohľadávok medzi
ním a LS RACING, s.r.o., čomu predchádzali zmluvy uzatvorené medzi fyzickými osobami p. A. a p.

C., avšak len verbálna argumentácia žalobcu bola správcom dane vyhodnotená ako nepostačujúca.
S ohľadom na skutočnosť, že preukázanie fyzického toku hotovosti je zložité a ťažko dohľadateľné a
jej existencia môže byť spochybnená, bolo podľa jeho mienky na žalobcovi, aby si zabezpečil dôkazy
potvrdzujúce, že predmet obchodu za protihodnotu skutočne existoval.

14. Konštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil
dôkazy, ktoré by jasne a jednoznačne potvrdzovali skutočné prijatie služby na základe predmetnej
faktúry. Uviedol, že správca dane na základe kontrolných zistení, ktoré posúdil v ich vzájomných
súvislostiach, dospel k názoru, že obchodné transakcie deklarované na faktúre od dodávateľa LS
RACING, s. r. o. sa neuskutočnili tak, ako je deklarované. Mal za to, že žalobca uplatnením práva na

odpočítanie dane porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď daňová povinnosť z dodania tovaru a služby
nevznikla, pretože dodanie uvedeného tovaru a služieb dodávateľom tak, ako to deklaroval žalobca
predloženou faktúrou, sa reálne neuskutočnilo. Ďalej u žalobcu zistil porušenie § 51 zákona o DPH, keď
si právo na odpočítanie dane uplatnil neoprávnene, nakoľko daňová povinnosť pri dodaní deklarovaných
služieb dodávateľom LS RACING, s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH nevznikla. Vyjadril sa,

že žalobca svoju dôkaznú povinnosť obmedzil na predloženie dokladov (faktúra, objednávka, fotografie
letákov a pod.), ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená
a žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil.II.
Správna žaloba

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 102593654/2022 zo dňa 20. septembra 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu
dane č. 101554707/2022 zo dňa 25. mája 2022. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a arbitrárne
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

16. Trval na tom, že došlo k dodaniu tovaru a služieb od spoločnosti LS RACING, s. r. o. v rozhodujúcom

období,očomsvedčípreukázanieobjednávkydodanialetákovanáslednéhoroznosu,riadnevystavenie
faktúr podľa § 71 zákona o DPH, daňové priznanie DPH v spojitosti s kontrolným výkazom DPH za
zdaňovacie obdobie december 2019 spoločnosti LS RACING, s. r. o., leták A5 zo dňa 02. decembra
2019 obojstranný, fotografie letákov zo dňa 03. decembra 2019 pripravených na rozdávanie, čestné
vyhlásenie p. C. zo dňa 19. februára 2020 a vyjadrenia iných spoločností, ktoré participovali na

reklame daného podujatia. Upozornil, že aj fotografiami rozdávania letákov nedisponuje len preto, že v
zmysle platných právnych predpisov nedisponoval súhlasom osôb, ktoré by takýmto fotografovaním boli
dotknuté, v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

17. Správcovi dane vytkol nedodržanie základných zásad podľa § 3 daňového poriadku. Namietal tiež
vady protokolu spočívajúce v absencii podstatných náležitostí podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, a
to vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na logický sled, keď v
ňomsprávcadaneopomínalvyhodnoteniepredloženýchdôkazovaskutočností(napr.čestnévyhlásenie
konateľaLSRACING,s.r.o.,akoajjehoaktuálnuadresu).Upozornil,žezáverysprávcudanemusiamať

oporu v zistenom skutkovom stave a musia byť výsledkom hodnotenia dôkazov, pričom v tomto smere
videl rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) - napr. rozsudok sp.
zn. 5Sžf/61/2011. Nestotožnil sa ani s tvrdením správcu dane v protokole, že je nelogické, aby žalobca
nemal špecifickejšie podmienky roznosu letákov, keďže ide o obchodné rozhodnutie spoločnosti, pričom
jehokonateľsasp.C.poznalvyše5rokov,spolupracovalivtomčasevyšerokaadetailyroznosuletákov

si dohadovali osobne. Ďalej sa vyjadril, že správca dane v protokole opomína predložené fotografie
letákov pripravených na roznos z decembra roku 2019, čo vyvracia hypotézu, že tieto boli vyrobené
až v roku 2020 spoločnosťou 2im Press s.r.o. Mal za to, že preukázal vznik formálnej aj materiálnej
podmienky nároku na odpočet DPH, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno, splnil všetky predpoklady
podľa § 49 zákona o DPH a nárok na odpočítanie dane mu vznikol. Zároveň tvrdil, že správca dane

prekročil svoje kompetencie a zašiel v dokazovaní na úroveň vzťahov a okolností, ktoré s ním nemajú
nič spoločné, a tento postup označil s poukazom na rozhodnutie NS SR č. R 6/2020 za nezákonný,
keďže správca dane ignoroval fakty a vykladal zistené skutočnosti v jeho neprospech.

18. Vo vzťahu k miestnemu zisťovaniu na adrese sídla spoločnosti LS RACING, s. r. o. označil za bežné,

že v sídle spoločnosti sa ekonomická činnosť nevykonáva. Správca dane aj žalovaný podľa jeho názoru
opomenuli, že už v podaní zo dňa 06. októbra 2020 uviedol telefonický kontakt na p. C. a adresu, kde sa
zdržiava, a odkázal na ňu aj dňa 13. februára 2022 v rámci pripomienok a dôkazov k protokolu. Namietal,
že správca dane p. C. napriek tomu nepredvolal, čo opomenul aj v rozhodnutí a následne to odobril
žalovaný, pričom správca dane sa snažil kontaktovať p. C. na adrese, o ktorej už od roku 2020 vedel,

že je neaktuálna.

19. Mal za to, že čestné vyhlásenie nemožno považovať za dôkaz v prípade, ak by bolo urobené treťou
osobou a vzťahovalo by sa na skutočnosti, ktoré nie je možné dokázať alebo overiť, nakoľko čestným
vyhlásením sa nedokazuje, ale len osvedčuje. Písomné čestné vyhlásenie p. C., ktorého správca dane

(podľa jeho slov) chcel predvolať a urobil pre to všetko, podľa jeho mienky môže nahrádzať výpoveď.
Poukázal pritom na postup správcu dane, ktorý akceptuje písomné podania, vyjadrenia (či už formou e-
mailovej komunikácie alebo cestou Slovenskej pošty) od rôznych daňových subjektov či svedkov alebo
iných osôb.20. Správcovi dane ďalej vytkol, že ho počas daňového konania neoboznámil s obsahom získaných
dôkazov (napr. dožiadanie: odpoveď zo dňa 07. septembra 2020, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú

výmenu informácii zo dňa 18. januára 2021, odpoveď na žiadosti zo dňa 17. februára 2021 a ďalšie
uvedené v časti 2.3.protokolu), čím porušil § 3 ods. 1 daňového poriadku, na čo žalovaný reagoval,
že všetky informácie boli obsiahnuté v písomnosti správcu dane zo dňa 22. decembra 2021, ktorú si
neprevzal. Tvrdil, že správca dane bol podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku povinný doručovať mu
danú písomnosť prioritne elektronicky až následne prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb,

iného orgánu alebo verejnej vyhlášky. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
11S/43/2017.

21. V súvislosti so spochybnením preukázania dodania letákov (uvedenie presného dátumu a času)
správcom dane namietal svojvoľný výklad a vyhodnocovanie dôkazu, ako aj šikanózne zneužívanie
právomoci daňových orgánov, čo spôsobuje nezákonnosť konania správcu dane a napadnutých

rozhodnutí. Upozornil, že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane,
nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím a uvedené je aj v rozpore s judikatúrou NS SR
(napr. rozsudky sp. zn. 5Sžf/61/2011 a sp. zn. 6Sžfk/32/2018).

22. Následne poukázal na skutočnosť, že správca dane odignoroval písomnosti, ktoré mu doručil dňa

08. júla 2020 (zmluva o pôžičke zo dňa 05. novembra 2019, 12. novembra 2019, 20. novembra 2019,
25. novembra 2019, 04. decembra 2019 a 12. decembra 2019) a neuviedol ich vo svojom rozhodnutí,
pričom žalovaný sa k danej námietke vyjadril spôsobom potvrdzujúcim existenciu podvodného konania
a nezákonnosti postupov správcu dane v konaní.

23. Nezákonnosť postupu správcu dane videl aj v tom, že napriek jeho mnohým výzvam nepriložil
ako dôkaz v konaní kontrolný výkaz pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti LS RACING, s. r. o., hoci
má možnosť si ho zabezpečiť. Vyjadril sa, že uvedené by nad rámec už preukázaného potvrdilo jeho
tvrdenia, pričom správca dane do konania priložil výkazy za obdobia marec a február 2020, ktoré s
predmetnou vecou nesúvisia. Upozornil tiež, že v období, keď bola spoločnosti LS RACING, s. r. o.

ukončená registrácia platiteľa DPH (31. máj 2020) z dôvodu nespolupráce so správcom dane, s ňou
už nespolupracoval, a teda mu to nie je možné pričítať na ťarchu. Tvrdil, že v čase uzavretia obchodu
a zdaniteľného plnenia si tohto dodávateľa overoval vo verejných registroch a nebolo pochýb o jeho
dôveryhodnosti.

24. Napokon namietal, že postup správcu dane je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci
Bonik C-285/11, v zmysle ktorého právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba
pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť,
že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcií predstavujúcej

daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu.
III.
Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 21. augusta 2023, v ktorom zotrval

nanapadnutomrozhodnutí,žalobužiadalzamietnuťanepriznaťtrovykonania.Uviedol,žesprávcadane
sa predloženými dôkazmi vo svojom rozhodnutí zaoberal a vyhodnotil ich ako nepreukazné. Vo vzťahu
ku kontrolnému výkazu DPH mal za to, že údaje v ňom uvedené nepreukazujú reálne uskutočnenie
uvádzaných plnení. Zopakoval, že skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami
dokázanými, ale iba osvedčenými. Zdôraznil, že správca dane spochybnil tlač aj roznos letákov

v mesiaci december 2019 spoločnosťou LS RACING, s. r. o. K deklarovanej obchodnej spolupráci
uviedol, že ju spochybňuje, nakoľko p. C. je finančnej správe známy, keďže je/bol konateľom aj v iných
spoločnostiach. Konštatoval, že dožiadanému miestne príslušnému správcovi dane sa napriek snahe
nepodarilo skontaktovať s p. C. a nepodarilo sa ho predviesť ani príslušníkom policajného zboru. K
námietke týkajúcej doručovania oboznámenia o zistených skutočnostiach v priebehu daňovej kontroly

žalobcovi uviedol, že o. i. aj platiteľ dane je podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku povinný doručovať
podania finančnej správe elektronickými prostriedkami, a to od 01. januára 2014. Žalobca si podľa
jeho názoru mylne interpretuje skutočnosť, že túto povinnosť mal v čase zasielania oboznámenia
o zistených skutočnostiach v priebehu daňovej kontroly zo dňa 22. decembra 2021 aj správca dane.Upozornil, že až od 01. januára 2022 finančná správa zmenila spôsob komunikácie a od tohto dátumu
bola zavedená tzv. obojsmerná komunikácia, pričom ide o elektronickú komunikáciu. Námietku žalobcu
týkajúcu sa odignorovania ním predložených písomností považoval za bezpredmetnú, keďže správca

dane uvedené doklady uviedol v prvostupňovom rozhodnutí na strane 4 v zozname dokladov ako
podanie č. 606225650/2020 zo dňa 08. júla 2020 a na strane 8 sa k nim bližšie vyjadril.

IV.
Replika žalobcu

26. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 23. októbra 2023. Uviedol,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v podanom vyjadrení a čiastočne zopakoval svoju žalobnú
argumentáciu. V súvislosti s predloženým čestným vyhlásením poukázal na skutočnosť, že ustanovenia
daňového poriadku nevylučujú použitie čestného vyhlásenia, ale práve naopak zákonodarca túto
možnosť zakotvil v § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorého je ako dôkaz možné použiť všetko,

čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie
je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Skutočnosť, že p. C. bol konateľom
v iných spoločnostiach, ktoré figurovali v iných konaniach, podľa jeho mienky neznamená, že nedošlo k
zdaniteľnému plneniu resp. aj k obchodnej spolupráci. Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03 Optigen.

27. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom určenej lehote.

V.
Konanie na správnom súde

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym

súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/266/2022. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a následne

bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v

správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 30. októbra 2025, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 20. augusta 2025

oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky.

VII.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

38. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať

v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

40. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 102593654/2022 zo dňa 20. septembra 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č.
101554707/2022 zo dňa 25. mája 2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 6 878 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019 žalobcovi. Žalovaný aj správca dane konštatovali,že žalobca počas daňovej kontroly neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil dôkazy, ktoré
by jasne a jednoznačne potvrdzovali skutočné prijatie služby (tlač a rozdávanie letákov) deklarovanej
na predloženej faktúre od dodávateľa LS RACING, s. r. o., keď svoju dôkaznú povinnosť obmedzil

na predloženie dokladov (faktúra, objednávka, fotografie letákov a pod.), ktorých vierohodnosť a
pravdivosť bola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená a žalobca pochybnosti správcu dane
neodstránil.

45.Žalobcapodanúžalobuodôvodniltým,ženapadnutérozhodnutievychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci, je nepreskúmateľné a arbitrárne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkovéhostavuorgánomverejnejsprávybolonedostačujúcenariadneposúdenie,skutkovýstav,ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

46. Konkrétne namietal, že správca dane opomenul vyhodnotiť čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti
LS RACING, s. r. o. a jeho aktuálnu adresu, nesprávne označil absenciu špecifickejších podmienok
roznosu letákov za nelogickú a opomenul predložené fotografie letákov pripravených na roznos. Okrem
toho správcovi dane vytkol, že zašiel v dokazovaní na úroveň vzťahov a okolností, ktoré s ním nemajú nič
spoločné a zistené skutočnosti vykladal v jeho neprospech. Namietal, že správca dane nepredvolal p. C.

znímuvedenejadresy.Zároveňmalzato,žepísomnéčestnévyhláseniep.C.môženahrádzaťvýpoveď.
Správcovi dane následne vytkol, že ho počas daňového konania neoboznámil s obsahom získaných
dôkazov, pričom bol podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku povinný doručovať mu danú písomnosť
prioritneelektronicky.Vsúvislostisospochybnenímdodanialetákov(uvedeniepresnéhodátumuačasu)
namietal svojvoľný výklad a vyhodnocovanie dôkazu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane

odignoroval písomnosti, ktoré mu doručil dňa 08. júla 2020. Správcovi dane tiež vytkol nepriloženie
kontrolného výkazu pre DPH spoločnosti LS RACING, s. r. o. Napokon namietal rozpor s rozsudkom
Súdneho dvora EÚ vo veci Bonik C-285/11 týkajúcim sa neuznania práva na odpočítanie dane z dôvodu
účasti na daňovom podvode.

47. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka,
(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex

GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci F. G. H., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 29; vo veci F. G. H., C- 610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp.
jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

48. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa

ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

49. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodnétransakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

50. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné

bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

51. Správny súd sa prioritne zaoberal žalobnými bodmi týkajúcimi sa procesného postupu správcu dane.

Námietku žalobcu, že správca dane nepredvolal konateľa dodávateľskej spoločnosti LS RACING, s.
r. o. – B. C. z adresy, ktorú žalobca uviedol vo svojich podaniach (Brúsnik 7/8, Spišská Nová Ves),
správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že správca dane
vyvinul dostatočnú snahu na preverenie predmetného zdaniteľného obchodu na strane dodávateľa
LS RACING, s. r. o., keď za týmto účelom zaslal dožiadanie miestne príslušnému Daňovému úradu

Košice, ktorého výsledkom bolo zistenie, že sa jedná o nekontaktný a nespolupracujúci daňový subjekt,
ktorý na adrese svojho registrového sídla nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť (uvedené vyplynulo
z vykonaného miestneho zisťovania), jeho konatelia B. C. a D. E. majú obaja trvalý pobyt na Mestskom
úrade Spišská Nová Ves a pre účely preverenia správy daní boli nedostupní, pričom Daňový úrad
Bratislava rozhodnutím č. 100832626/2020 zo dňa 30. apríla 2020 z dôvodu dlhodobej nespolupráce

ukončil spoločnosti LS RACING, s. r. o. registráciu platiteľa DPH dňa 31. mája 2020. Vo vzťahu
k nekontaktnosti p. C. zároveň žalovaný poukázal na odpoveď Obvodného oddelenia Policajného zboru
Spišská Nová Ves č. ORPZ-SN-OPP3-013-025-001/2022 zo dňa 21. júla 2022 na žiadosť o predvedenie
č. 101704776/2022 zo dňa 08. júna 2022, podľa ktorej sa príslušníkom policajného zboru nepodarilo
nájsť a predviesť p. C., tento je nekontaktný a zdržiava sa na neznámom mieste.

52. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že správca dane v danom prípade nepochybil,
pokiaľ nevykonal aj ďalšie úkony smerujúce k zisteniu aktuálneho pobytu p. C. tak, aby tento
mohol byť predvolaný za účelom podania svedeckej výpovede, keďže takéto ďalšie šetrenie by bolo
za danej situácie zjavne neúčelné a nehospodárne. Navyše správny súd z obsahu predloženého

administratívneho spisu zistil, že prílohou odpovede Daňového úradu Košice na dožiadanie správcu
dane bola okrem iného aj kópia zásielky, ktorej obsahom bolo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
100832626/2020zodňa30.apríla2020ozrušeníregistrácie daň,adresovanejspoločnostiLSRACING,
s. r. o., ktorá bola zaslaná na žalobcom uvádzanú adresu I. X/X, C. J. F. a správcovi dane sa vrátilaneprevzatá v odbernej lehote. Je teda zrejmé, že ani na tejto adrese si spoločnosť LS RACING, s. r. o.,
resp.jejkonateliazásielkynepreberali.Podľaverejnedostupnýchúdajovpritomdanáspoločnosťzanikla
bez právneho nástupcu, keď bola dňa 29. mája 2024 vymazaná z obchodného registra v nadväznosti

na jej zrušenie dňa 09. februára 2024.

53. Správny súd nepovažoval za relevantný ani žalobný bod týkajúci sa neoboznámenia žalobcu
s obsahom získaných dôkazov správcom dane s poukazom na § 30 ods. 1 daňového poriadku, podľa
ktorého bol tento povinný doručovať žalobcovi predmetnú písomnosť prioritne elektronicky. V tomto

smere je potrebné dať za pravdu argumentu žalovaného uvedenému v jeho vyjadrení k žalobe, že
tzv. obojsmerná komunikácia finančnej správy bola zavedená až 01. januára 2022, a teda správca
dane nepochybil, pokiaľ doručoval oboznámenie o zistených skutočnostiach v priebehu daňovej kontroly
zo dňa 22. decembra 2021 žalobcovi prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Správny
súd pritom poukazuje na prechodné ustanovenia daňového poriadku účinné od 30. decembra 2012,
konkrétne § 165b ods. 3 daňového poriadku upravujúci, že podľa § 32 daňového poriadku obsahujúceho

ustanovenia o doručovaní elektronickými prostriedkami zo strany správcu dane, resp. žalovaného sa
postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia žalovaného
uverejneného na jeho webovom sídle s tým, že na webovom sídle žalovaného bolo až dňa 28. decembra
2021 uverejnené oznámenie podľa § 165b ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého začala finančná
správa postupovať vo vzťahu k všetkým druhom daní elektronicky od 1. januára 2022. Zároveň je

z pečiatky na zásielke adresovanej žalobcovi obsahujúcej oboznámenie o zistených skutočnostiach
v priebehu daňovej kontroly zo dňa 22. decembra 2021, ktorá je súčasťou administratívneho spisu,
zrejmé, že predmetná písomnosť, ktorú si žalobca neprevzal v odbernej lehote, mu bola správcom
dane odoslaná ešte dňa 23. decembra 2021, a teda sa na ňu vyššie uvedená povinnosť správcu dane
nevzťahovala.

54. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný
vydali svoje rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich
skutočné prijatie služby (tlač a rozdávanie letákov) deklarovanej na predloženej faktúre od dodávateľa
LS RACING, s. r. o., a teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.

Správca dane ani žalovaný pritom svoje rozhodnutia nevydali na tom základe, že došlo k daňovému
podvodu alebo zneužitiu práva, ale výlučne na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie
dane. Pokiaľ teda žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Bonik
C-285/11 týkajúci sa daňového podvodu, túto argumentáciu správny súd nepovažoval v predmetnej veci
za relevantnú.

55. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa vzťahuje tak na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj na splnenie
formálnych podmienok v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, sa správny súd nemohol
stotožniť s argumentáciou žalobcu, že preukázal skutočné dodanie deklarovaných služieb dodávateľom

LS RACING, s. r. o. Správca dane a žalovaný v predmetnej veci vzniesli dôvodné pochybnosti o
splnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane zo spornej faktúry vystavenej deklarovaným
dodávateľom pre žalobcu. Pochybnosti správcu dane spočívali v tom, že vykonaným preverením u
spoločnostiLSRACING,s.r.o.sanepotvrdilafyzickáexistencia,pôvodadodanieslužbytlačearoznosu
letákov žalobcovi v zmysle preverovanej faktúry a ani žalobca objektívne nepreukázal fyzickú existenciu

aprijatieslužiebodspoločnostiLSRACING,s.r.o.Správnysúdsastotožňujesnázoromsprávcudanea
žalovaného, že uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Zistenia správcu dane a žalovaného v tomto
prípade spochybňujú samotnú existenciu deklarovaných služieb. Žalobcom predložené ani správcom
dane zabezpečené dôkazy vo vzťahu vykonaniu deklarovaných služieb ho nepreukázali hodnoverne

a nebolo možné zistiť, či k ich dodaniu skutočne došlo. Skutočné dodanie tovaru v zmysle žalobcom
predložených faktúr následne nepotvrdil ani deklarovaný dodávateľ žalobcu - spoločnosť LS RACING,
s. r. o., ktorý bol nekontaktný a so správcom dane nespolupracoval.

56. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane nesprávne označil absenciu špecifickejších podmienok

roznosu letákov za nelogickú, správny súd uvádza, že samotná absencia týchto podmienok nebola
v danom prípade rozhodujúca, ale predstavovala len určitú indíciu, ktorú mohol žalobca pomerne
jednoducho rozptýliť, pokiaľ by správcovi dane predložil dôkazy preukazujúce, že k deklarovanému
roznosu letákov skutočne došlo (t. j. kto, kedy a na akom konkrétnom mieste dané letáky rozniesol),čo sa však nestalo. Aj keď žalobca v priebehu konania predložil fotografie letákov pripravených na
roznos, správca dane na základe ďalších zistených skutočností závažným spôsobom spochybnil ich
skutočné dodanie, resp. distribúciu v deklarovanom období mesiaca december 2019 a konštatoval

viaceré rozpory v tvrdeniach konateľa žalobcu. Správca dane vykonaným šetrením zistil, že vynímajúc
deklarované dodanie služieb spoločnosťou LS RACING, s. r. o. začal žalobca vykonávať úkony za
účelom zabezpečenia propagácie predmetných podujatí činohry Divadla KALICH Praha až vo februári
2020, keď začal konateľ žalobcu p. A. komunikovať so spoločnosťou Ticketportal SK, s.r.o. ohľadom
predaja vstupeniek a zároveň v rovnaký čas začal komunikovať aj so spoločnosťami Petit Press, a.s.,

FPD Media, a.s., News and Media Holding a.s. a 2imPress s.r.o. ohľadom propagácie a tlače letákov/
plagátov k činohrám. Zároveň neboli preukázané tvrdenia p. A. o zvýšení predaja vstupeniek na základe
deklarovaného roznosu letákov v decembri 2019, keďže v tomto období predaj vstupeniek ešte nezačal.

57. V súvislosti so žalobcom namietaným neprihliadnutím na písomné čestné vyhlásenie p. C. správcom
dane, resp. žalovaným správny súd v prvom rade uvádza, že podľa jeho názoru nemožno použitie

čestného vyhlásenia ako dôkazu v daňovom konaní úplne vylúčiť len vzhľadom na jeho povahu, keďže
v zmysle § 24 ods. 4 prvej vety daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navyše druhá veta § 24 ods. 4 daňového poriadku
obsahuje iba demonštratívny výpočet dôkazov prípustných v daňovom konaní. Napriek uvedenému je

správny súd toho názoru, že žalobcom predložené čestné vyhlásenie p. C. zo dňa 19. februára 2020,
ktoré je súčasťou administratívneho spisu, nebolo spôsobilé zvrátiť závery správcu dane a žalovaného
o nepreukázaní reálneho uskutočnenia preverovaného dodania služieb, keďže p. C. v danom čestnom
vyhlásení iba všeobecne konštatuje, že predmetnému dodaniu služieb (tlač a rozdávanie letákov)
skutočnedošlostým,žerozdávanieletákovzabezpečovalprostredníctvomdodávateľskýchspoločností,

ktoré však nijako nekonkretizoval, a kontroly rozdávania letákov sa osobne zúčastňoval s tým, že
fotodokumentáciu rozdávania letákov nebolo možné vytvoriť bez privolenia fyzických osôb, ktoré nebolo
možné získať.

58. Vo vzťahu k údajnej nemožnosti vyhotoviť fotodokumentáciu rozdávania letákov, na ktorú poukázal

aj žalobca v podanej žalobe, správny súd konštatuje, že samotné rozdávanie letákov bolo možné
zdokumentovať aj iným spôsobom ako fotografiami, napr. písomnými záznamami o presných miestach
a časoch rozdávania letákov, počte kusov rozdaných letákov a pod. Navyše bez konkretizovania
údajných subdodávateľov uvádzaných p. C. nebol schopný tieto skutočnosti preveriť ani správca dane
z vlastnej iniciatívy. Predovšetkým však mal žalobca preukázať zodpovedný prístup a snažiť sa vo

vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený
(viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018). Uvedené platí o to viac za situácie, ak je
predmetomfakturovanéhoplneniatakýdruhslužieb,ktorésúposkytovanédlhšíčasovýúsekajednotlivé
úkonyniesú(nevyhnutne)hmatateľnýmproduktom,resp.výstupomzachytenýmnahmotnomsubstráte.
Daňový subjekt si musí v takomto prípade zadovážiť čo najširšie penzum dôkazov preukazujúcich

reálnosť plnenia, aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH
z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou (obdobne
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NSS SR“ - sp. zn. 2Sfk/27/2023
zo dňa 21. februára 2025).

59. Správny súd ďalej neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom odignorovania písomnosti doručených
žalobcom dňa 08. júla 2020 (zmluvy o pôžičke uzavreté medzi konateľom žalobcu p. A. ako veriteľom
a konateľom spoločnosti LS RACING s. r. o. B. C. ako dlžníkom dňa 05. novembra 2019, 12. novembra
2019, 25. novembra 2019, 04. decembra 2019 a 12. decembra 2019) zo strany správcu dane, keďže
správca dane predmetné písomnosti označil na strane 4 prvostupňového rozhodnutia ako podanie

č. 606225650/2020 zo dňa 08. júla 2020 a na strane 8 svojho rozhodnutia konštatoval, že predmetom
tohto podania boli vyššie uvedené zmluvy, pričom na základe každej z nich mal p. A. v dňoch uzavretia
jednotlivých zmlúv odovzdať do rúk B. C. pôžičku v sume 14 900 eur a tento ich mal vrátiť do 31.
decembra 2019, avšak nedisponoval od žalobcu dokladmi o odovzdaní pôžičiek a ich vrátení.

60. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že podľa vyjadrenia konateľa žalobcu p. A. mala byť
predmetná faktúra od spoločnosti LS RACING, s. r. o. uhradená zápočtom vzájomných pohľadávok
medzi žalobcom a spoločnosťou LS RACING, s. r. o., čomu predchádzali vyššie uvedené zmluvy o
pôžičke uzatvorené medzi fyzickými osobami p. A. a p. C.. Žalobca správcovi dane v tejto súvislostipredložil písomné započítanie vzájomných pohľadávok žalobcom zo dňa 31. decembra 2019 a zmluvu
o postúpení pohľadávok z vyššie uvedených zmlúv o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom ako
postupcom so spoločnosťou LS RACING, s. r. o. ako postupníkom zo dňa 31. decembra 2019. Správca

dane uvedený postup vyhodnotil ako účelový s cieľom sťažiť odhalenie daňového úniku na DPH
a súčasne úhradou faktúry formou zápočtov v hotovosti prostredníctvom fyzických osôb bol účelovo
obídený zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na to, že mu nebol objektívne preukázaný tok hotovosti, deklarovanie úhrady preverovanej
faktúry v hotovosti bez následného možného identifikovania toku hotovosti malo podľa jeho mienky len

navodiť dojem reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu za odplatu. Správny súd je v tomto smere
v súlade so závermi správcu dane, ako aj žalovaného toho názoru, že konateľom žalobcu popísaná
schéma úhrady predmetnej dodávateľskej faktúry je napriek predloženým dokladom veľmi zložitá a
neprehľadná, pričom jej reálnosť je otázna a nepridáva na dôveryhodnosti tvrdeniam žalobcu o reálnom
uskutočnení preverovaného zdaniteľného obchodu. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že ak by aj
správca dane takto zložitý spôsob úhrady danej faktúry akceptoval, potvrdenie úhrady by súčasne

nepreukazovalo, že došlo aj k reálnemu poskytnutiu samotných fakturovaných služieb.

61. Správny súd napokon nevyhodnotil ako relevantnú ani námietku žalobcu, že správca dane nepriložil
kontrolný výkaz pre DPH spoločnosti LS RACING, s. r. o. za kontrolované zdaniteľné obdobie, keďže
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daná spoločnosť v kontrolnom výkaze DPH

za zdaňovacie obdobie december 2019 priznala preverovanú faktúru č. F19123101 na žalobcu. Správca
dane sa zároveň s týmto zistením náležite vysporiadal, keď konštatoval, že priznanie predmetnej faktúry
v kontrolnom výkaze ešte nepreukazuje reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, pretože týmto
si spoločnosť LS RACING, s.r.o. splnila svoju povinnosť len po formálnej stránke, ale pre uplatnenie
odpočtu dane z pridanej hodnoty je potrebné zo strany žalobcu preukázať, že fakturovaná služba bola

fyzicky dodaná aj po obsahovej stránke.

62. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nestotožnil s námietkami žalobcu ohľadom nedostatočne
zisteného skutkového stavu, resp. jeho rozporu s administratívnymi spismi a nesprávneho právneho

posúdenia veci. Správca dane v prejednávanej veci vykonal rozsiahle preverovanie žalobcom
deklarovaného dodania tovaru a služieb, v rámci ktorého zistil viaceré okolnosti zásadne spochybňujúce
žalobcom tvrdené skutočnosti. Rovnako správny súd nevyhodnotil ako dôvodný žalobný bod týkajúci
sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže správca dane a následne aj žalovaný svoje
rozhodnutia náležite odôvodnili.

63. S odkazom na uvedené, ako aj na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať,
že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých
skutočností, na ktoré by nemal dosah. V danom prípade je aj správny súd toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované

dodanie služieb dodávateľom – spoločnosťou LS RACING s. r. o., v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej
núdze. Pochybnosti správcu dane o splnení podmienok na odpočítanie dane na strane žalobcu, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania, sa preto žalobcovi nepodarilo odstrániť. Podstata pochybností
správcu dane sa pritom týkala výlučne obchodného vzťahu medzi deklarovaným dodávateľom
a žalobcom, išlo teda o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.

64. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania, pričom žalovanému trovy konania ani nevznikli.
66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.