Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202182
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325202182.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.
E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Eurvest, s. r. o., so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO:
53 260 155, zastúpený: Hronček & Partners s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Levice č. k. 9Csp/34/2025 – 22 zo dňa 30. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9Csp/34/2025 – 22 zo dňa 30. 07. 2025 p o t
v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k
zmluve č. 0004692015/13.06.24 zo dňa 13. 06. 2024 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne G. H. I. B., so sídlom J. XX,
XXX XX I. B., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1,
ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 331 ods. 1, § 332 ods.
1, § 333, § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 488, § 489, § 551 ods. 1, 2, § 688,
§ 689 Občianskeho zákonníka a v časti trov na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, konštatujúc nesplnenie
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že dňa 13. 06. 2024 bola uzavretá Zmluva

o pôžičke medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou ako dlžníkom, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške a spôsobom dojednaným v tejto zmluve a dlžník sa zaväzuje
peňažné prostriedky vo forme pôžičky veriteľovi vrátiť, zaplatiť úroky a splniť iné povinnosti vyplývajúce
z predmetnej zmluvy, spôsobom ustanovením v zmluve, kde prílohou č. 1 k Zmluve o pôžičke je Dohoda
o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný žiadosťou zo dňa 14. 05. 2025 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. Zmluva uzavretá medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou

ako dlžníkom nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ale ide o zmluvu
o pôžičke, ktorú treba posudzovať podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Veriteľ (investor) a aj dlžník
sú fyzickými osobami, pričom ani jedna zmluvná strana pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pôžičke
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti t. j. nie je dodávateľom podľa § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto uzavreté zmluvy nie sú spotrebiteľskými zmluvami podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani spotrebiteľskými úvermi, na ktoré by sa vzťahoval zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, najviac išlo o pôžičku vo výške 350 eur so splatnosťou
do jedného mesiaca. Hoci žalobkyňa uzavrela s crowdfundingovou platformou K. H., s. r. o. Rámcovúzmluvu, na základe ktorej jej spoločnosť Eurvest, s. r. o., ako žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy
o pôžičke, táto zmluva o pôžičke nie je od tejto rámcovej zmluvy závislá a tak ani z tohto dôvodu
neprichádza do úvahy posúdenie týchto zmlúv ako spotrebiteľských zmlúv podľa § 52a Občianskeho

zákonníka. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 2Ndc
11/2018 zo dňa 31. 01. 2019, podľa ktorého v obdobnej veci (pôžička cez internetový portál) „nejde
o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ide tu o vzťah viacerých fyzických osôb, z ktorých ani
jeden nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka t. j. nie je osoba, ktorá koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi vznikli

na základe crowdfundingu, ktorý patrí medzi alternatívne finančné nástroja a ktorý vznikol ako dôsledok
rozvoja finančných technológií. Prostredníctvom týchto portálov je možné požičať prostriedky konkrétnej
osobe, ktorá má možnosť získať lepší prístup k peňažným prostriedkom. Peer to peer pôžičky vznikli
na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a
nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú
zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový

portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Na tieto pôžičky
sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere, ide tu totiž o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej
poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom.“ Aj v danom prípade ide o pôžičku „Peer to peer“, ktorá
je alternatívnym finančným nástrojom tzv. crowdfunding, spárovanie ponuky a dopytu cez internetový
portál. Pohyb peňazí a administrácia pôžičiek prebieha cez administrátora, ktorý od oboch strán inkasuje

za svoje služby poplatky. Crowdfundingové platformy nepodliehajú dozoru Národnej banky Slovenska a
účasť verejnosti na ich aktivitách je konaním na vlastnú zodpovednosť, na čo Národná banka Slovenska
upozornila.

3. Žalobkyňa ďalej namietala skutočnosť, že tak Zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom označeným

ako VS: 0171566731, teda číselným kódom a žalobkyňou ako dlžníkom, a tak i Dohoda o zrážkach zo
mzdy ako akcesorický záväzok sú pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí, t. j. označenie
strán dohody absolútne neplatné a ide o absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie
poznamenal, že domáhať sa absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle CSP, resp. určenia právnej
skutočnosti,jemožnélenzapredpokladu,aktovyplývazosobitnéhopredpisu,avšakzároveňpoukazuje

na skutočnosť, že nakoľko ide o povolený nástroj finančného trhu, uzavreté zmluvy o pôžičke nie sú v
rozpore so zákonom a ani ho neobchádzajú a nejde ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto sú
tieto zmluvy platné aj podľa § 39 a nemožno tu aplikovať § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac súd
po vzhliadnutí predloženej zmluvy o pôžičke nevzhliadol, že by v tejto absentovali podstatné náležitosti
vyžadované zákonom. Navyše v zmluve o pôžičke, ktorú žalobkyňa uzavrela v čl. IV. bod 3. je uvedené,

že dlžník berie na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora mu nebude známa a zároveň vyhlasuje a
súhlasí, aby bol investor označený výlučne svojim Identifikačným kódom. V Zmysle čl. II. bod 2.7. VOP
Identifikačný kód je jedinečný kód pridelený spoločnosťou užívateľovi od momentu registrácie a ktorý
slúži na identifikáciu Zmluvných strán Zmluvy o pôžičke a na identifikáciu užívateľa pri spoločnosťou
určenom okruhu operácií vykonávaných užívateľom na internetovom portáli a zároveň v čl. IV. bod. 2 je

uvedené, že v Zmluve o pôžičke žiadateľ o pôžičku, teda žalobkyňa a aj Investor vzájomne vystupujú
pod utajenou identitou a ich identifikácia je možná len prostredníctvom unikátneho identifikačného kódu,
jedinečného pre každého užívateľa. Identita oboch zmluvných strán Zmluvy o pôžičke je známa iba
spoločnosti, ktorá hodnoverne pozná identitu oboch zmluvných strán.

4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňou tvrdené skutočnosti opísané v návrhu
neodôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má v
súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv poskytnúť
ochrana, a rovnako neosvedčila, svoje v danom prípade by vystupovala v postavení spotrebiteľa, a

teda nemožno aplikovať ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neosvedčila, že jej hrozí
akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s uspokojením pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke
č. 0004692015/13.06.24, ktorú súd neposúdil ako spotrebiteľskú, prostredníctvom zrážok zo mzdy.
Žalobkyňa teda nesplnila povinnosť tvrdenia a povinnosť tieto tvrdenia osvedčiť. Jednou z foriem
zabezpečenia záväzku je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle §

551 Občianskeho zákonníka ako spôsob zabezpečenia záväzku plní jednak zabezpečovaciu, a jednak
uhradzovaciu funkciu. Po formálnej stránke musí byť dohoda o zrážkach zo mzdy písomná. Tento
zabezpečovací prostriedok má z hľadiska využitia isté obmedzenie, a nemožno ho uplatniť na všetky
právne vzťahy. Podľa § 5a o ochrane spotrebiteľa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splneniazáväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprípustné dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže by táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, a mal možnosť ju odmietnuť. Pod osobitnou

listinou treba rozumieť predovšetkým samostatnú listinu mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom uvedené
by deklarovalo, že spotrebiteľ sa mohol sám rozhodnúť, či takúto dohodu podpíše alebo nie. Za osobitnú
listinu treba považovať aj formu notárskej zápisnice. Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy predpisuje
zákon písomnú formu, čo v danom prípade bolo splnené. V dohode o zrážkach zo mzdy si veriteľ a dlžník
môžu dohodnúť výšku zrážok. Z hľadiska ochrany dlžníka zákon vymedzuje, že výška dohodnutých

zrážok nesmie byť vyššia, ako by boli jednotlivé splátky pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ si strany medzi
sebou nedohodnú výšku jednotlivých zrážok zo mzdy, platí, že výška jednotlivých zrážok sa určí podľa
osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok. Z predloženej žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy
zo dňa 14. 05. 2025 adresovanej žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne je zrejmé, že tento žiada o
ich vykonanie v najvyššej možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z. z., a to až do splatenia
dlžnej sumy, ktorú následne vyčíslil. Splnomocnenie žalovaného vyplýva priamo z Dohody o zrážkach

zo mzdy a to článku II. bodu 5, v rámci ktorého je žalovaný oprávnený v mene veriteľa predložiť túto
dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka, teda žalobkyne po uplynutí splatnosti pohľadávky,
čím vzniká právo na výplatu vykonaných zrážok zo mzdy, pričom tieto bude dlžníkov platiteľ mzdy
poukazovaťnabankovýúčettamuvedený,sčímveriteľvyjadrilsúhlas.Žalobkyňasvojetvrdeniaodvíjala
od predpokladu, že má v danom prípade postavenie spotrebiteľa, pričom takéto postavenie jej v danom

prípade nepatrí. Žalobkyňa neosvedčila existenciu naliehavej a bezodkladnej potreby úpravy pomerov
strán sporu aj z dôvodu, že nepreukázala, že by v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie
bola poškodená na svojich majetkových právach tým, že by bola vystavená nepriaznivej finančnej
situácií v dôsledku platenia nárokov, ktoré nie je povinná platiť, keď naopak z predloženej žiadosti o
vykonanie zrážok zo mzdy je zrejmé to, že doposiaľ žalobkyňa nevrátila ani istinu poskytnutého úveru,

teda nie je možné konštatovať, že by realizáciou zrážok zo mzdy, mimochodom vo výške v najvyššej
možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z. z., dochádzalo k majetkovej ujme žalobkyne, ktorá
vzhľadom na to ako vyplýva z predloženej dokumentáciu neplnila svoje zmluvné povinnosti. Žalobkyňa
splnenie povinnosti voči veriteľovi netvrdila a ani nepreukázala. Samotné spochybnenie platnosti dohody
o zrážkach zo mzdy ešte automaticky v každom jednom prípade neznamená vznik nároku žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu
práv z dohody o zrážkach zo mzdy. Takéto rozhodnutie by potom spôsobilo síce dočasný, ale nelegálny
zásah do práv žalovaného, ktorý vystupuje v pozícií zástupcu veriteľa, pričom jeho nárok na vrátenie
peňažných prostriedkov stále trvá a doposiaľ nie je ničím spochybnený.

5. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu,
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni

nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie nezohľadnil

jej argument, že v dohode o zrážkach zo mzdy je veriteľ uvedený len číselným kódom, čím nie
je žalobkyni známa jeho totožnosť. Takto uzatvorená dohoda nemôže obstáť, pretože neumožňuje
žalobkyni presadzovať svoje práva ani kontrolovať správnosť a oprávnenosť vykonávaných zrážok zo
mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať minimálne náležitosti, aby bola platná a účinná.
Medzi tieto patrí predovšetkým identifikácia strán dohody, jasné určenie pohľadávky, výška a termíny

splátok, spôsob ich platenia a podpisy strán. V predmetnej dohode však identifikácia veriteľa chýba,
preto nemôže byť považovaná za platnú a účinnú. Považovala za absurdné a vymykajúce sa tomu,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov subjektov práva, aby účastník
zmluvy nevedel s akým subjektom je v zmluvnom vzťahu. Nemôže tak vedieť voči komu si môže
uplatňovať svoje subjektívne práva a povinnosti, napr. právo na odstúpenie od zmluvy. Nie je možné určiť

pasívne legitimovanú osobu.Namietala, že súd prvejinštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru,
keď návrh zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepodala žalobu vo veci samej. Nežiadala o nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,ktorémálendočasnýcharakter,alejeužobsahsamotnéhorozhodnutiavoveci
samej, ide o konečné rozhodnutie. Nesprávne ďalej vyhodnotil, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosťnávrhu. Žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy bez existencie právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu, výlučne na základe sporného právneho úkonu – dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto zásah do
majetkových práv žalobkyne je bezprostredný a pretrvávajúci, čím je naplnená potreba bezodkladnej

úpravy pomerov. Ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, tak žalobkyni hrozí nenahraditeľná
ujma spočívajúca v neoprávnenom a trvalom znižovaní mzdy. Výklad prijatý súdom prvej inštancie
vedie k odňatiu účinnej ochrany práv žalobkyne. Poukázala na to, že žalovanému nič nebráni domáhať
sa práv podaním návrhu vo veci samej. Žalobkyňa nemá inú možnosť ako zastaviť výkon zrážok zo
mzdy len prostredníctvom súdnej ochrany. Keďže žalovaný si určuje sám výšku pohľadávky a moment,

kedy zrážky zastaví, žalobkyňa sa nemôže účinne domáhať svojich peňazí, ktoré by jej mohli byť
neoprávnene stiahnuté, keď nie je známa totožnosť veriteľa. Takýto stav vytvára výraznú nerovnováhu
medzi účastníkmi a zároveň spôsobuje, že žalobkyňa sa nevedela účinne domáhať vrátenia finančných
prostriedkov, ktoré by jej boli neoprávnene stiahnuté zo mzdy. Suma požadovaná žalovaným v žiadosti
pre jej zamestnávateľa je výrazne vyššia od dlžnej sumy v zmysle spornej dohody o zrážkach zo mzdy.
Existuje tak odôvodnená obava, že ďalšími zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu

peňažných prostriedkov na ktoré nemá právny titul.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť
a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala právnu
skutočnosť,nazákladektorejbymalsúdrozhodnúťotom,žežalovanýjepovinnýzdržaťsa,resp.upustiť

od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13. 06. 2025 (správne
malo byť 13. 06. 2024), nepreukázala existenciu takej skutočnosti, ktorá by preukazovala, že žalovaný
nemá nárok na vyplácanie zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. že by mal byť
žalovanému z akéhokoľvek dôvodu tento nárok odňatý. V danom prípade bola preukázaná existencia
platnej Zmluvy č. 0004692015/13.06.24 zo dňa 13. 06. 2024 ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy a

iných príjmov zo dňa 13. 06. 2024, pričom žalobkyňa do predmetných zmluvných vzťahov dobrovoľne
vstúpila a pred ich uzatvorením mala dostatočný priestor na oboznámenie sa a odsúhlasenie návrhu
Zmluvyopôžičke,vrátaneDohodyozrážkachzomzdy.Občianskyzákonníkexplicitnenešpecifikuje,aké
konkrétne údaje sú potrebné na identifikáciu zmluvných strán, avšak stotožňuje sa s právnym názorom,
ktorý zdôrazňuje súdna prax, a to potrebu presného označenia zmluvných strán na zabezpečenie

právnej istoty a určitosti právneho úkonu. V súvislosti s uvedeným preto poukázal na ustálenú súdnu
prax,vzmyslektorejakvsamotnejzmluve,resp.zmluveopôžičkeniejeveriteľuvedenýpriamomenom,
avšak je identifikovaný jedinečným identifikačným znakom, jeho totožnosť je dostatočne preukázaná
a nezameniteľná. Takéto označenie sa preto považuje za určité, a preto nemôže vzbudzovať žiadne
pochybnosti o jeho identifikácii a jedinečnosti. Zároveň okrem jedinečnej identifikácie veriteľa pomocou

variabilného symbolu (VS), ktorá je vykonaná v súlade s podmienkami VOP žalovaného, s ktorými
pri podpise Zmluvy o pôžičke žalobkyňa bez výhrad súhlasila, identifikácia veriteľa je doplnená aj o
jasnú identifikáciu zástupcu veriteľa, ktorým je žalovaný. Žalobkyňa podpisom Zmluvy o pôžičke zároveň
vyhlásila,žesiZmluvuopôžičkeriadneprečítalaajejustanoveniamporozumela.Nazákladeuvedeného
Zmluva o pôžičke ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené platne, nakoľko spĺňajú všetky

zákonom stanovené podmienky a náležitosti. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť a trvanie akéhokoľvek
nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, ako ani, že by jej hrozila akákoľvek škoda alebo iná
ujma, že by dochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade
vydania neodkladného opatrenia by vznikala škoda žalovanému, dochádzalo by k poškodzovaniu jeho
práv a nárokov, ktoré mu v zmysle platného zmluvného záväzku vznikli a na ktoré má právny nárok.

V prípade, ak by súd takémuto návrhu vyhovel, uvedené by zakladalo „precedens“, že každý, kto má
uzatvorený platný zmluvný záväzok, v zmysle ktorého sa zaviazal niečo plniť, by v prípade skutočnosti,
že tento záväzok bez právneho dôvodu neplní a zároveň v prípade jeho domnienky o tom, že nie je
povinný takýto záväzok plniť (pričom táto domnienka by nebola relevantnou autoritou preukázaná, resp.
potvrdená), môže „zneužiť“ súdnu autoritu na to, aby neodkladným opatrením bez právneho dôvodu

mu túto povinnosť odňala, a to bez toho, aby sa preukázala nedôvodnosť povinnosti plniť v zmysle
zmluvného záväzku. Žalobkyňa je s plnením jej zmluvnej povinnosti (vrátenie poskytnutej pôžičky spolu
s príslušenstvom) v omeškaní 461 dní, pohľadávku žalovaného k dnešnému dňu neuhradila, resp.
uhradila, a to len vo výške 14 eur, ktorú uhrádzala po 1 euro mesačne.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje

správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd
poznamenáva, že nariadiť neodkladné opatrenie možno v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná
kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne
krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu

a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného
návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje § 326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd
v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu

medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

13. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu
hrozila ťažko napraviteľná ujma.

14. Pri skúmaní splnenia podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov strán. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti
opísané v návrhu neodôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila nárok,

ktorému sa má v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv poskytnúť ochrana, neosvedčila, že jej hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s
uspokojením pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke č. 0004692015/13.06.24. Z predloženej
žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nevrátila ani istinu poskytnutého úveru,
teda nie je možné konštatovať, že by realizáciou zrážok zo mzdy vo výške v najvyššej možnej miere

prípustnej zákonom č. 233/1995 Z. z., dochádzalo k majetkovej ujme žalobkyne, ktorá neplnila svoje
zmluvné povinnosti. Žalobkyňa uzavrela s crowdfundingovou platformou K. H., s. r. o. Rámcovú zmluvu,
na základe ktorej jej spoločnosť Eurvest, s. r. o., ako žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy o
pôžičke. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluva uzavretá medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou
ako dlžníkom nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ide o zmluvu o

pôžičke, ktorú treba posudzovať podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Veriteľ (investor) a aj dlžník
sú fyzickými osobami, pričom ani jedna zmluvná strana pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pôžičke
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti t. j. nie je dodávateľom podľa § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka a preto uzavreté zmluvy nie sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ani spotrebiteľskými úvermi, na ktoré by sa vzťahoval zákon č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere súd prvej inštancie správne poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. 2Ndc 11/2018 zo dňa 31. 01. 2019, podľa ktorého v obdobnej veci (pôžička
cez internetový portál) „nejde o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ide tu o vzťah viacerých
fyzických osôb, z ktorých ani jeden nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníkat. j. nie je osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzťahy medzi účastníkmi vznikli na základe crowdfundingu, ktorý patrí medzi alternatívne finančné
nástroja a ktorý vznikol ako dôsledok rozvoja finančných technológií. Prostredníctvom týchto portálov

je možné požičať prostriedky konkrétnej osobe, ktorá má možnosť získať lepší prístup k peňažným
prostriedkom. Peer to peer pôžičky vznikli na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké
množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú
ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka.
Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného

úročenia obom stranám. Na tieto pôžičky sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere, ide tu totiž
o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom.“ Občiansky
zákonník explicitne nešpecifikuje, aké konkrétne údaje sú potrebné na identifikáciu zmluvných strán.
V tomto prípade identifikovanie veriteľa jedinečným identifikačným znakom v zmluve o pôžičke a dohode
o zrážkach zo mzdy, pomocou variabilného symbolu (VS), ktoré bolo vykonané v súlade s podmienkami
VOP žalovaného, s ktorými pri podpise Zmluvy o pôžičke žalobkyňa súhlasila s tým, že identifikácia

veriteľa bola doplnená o identifikáciu zástupcu veriteľa, ktorým je žalovaný, možno považovať za
dostatočné z hľadiska označenia zmluvných strán. Podľa čl. IV. bod 3. zmluvy o pôžičke dlžník berie
na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora mu nebude známa a zároveň vyhlasuje a súhlasí, aby
bol investor označený výlučne svojim Identifikačným kódom. Podľa čl. II. bod 2.7. VOP Identifikačný
kód je jedinečný kód pridelený spoločnosťou užívateľovi od momentu registrácie a ktorý slúži na

identifikáciu Zmluvných strán Zmluvy o pôžičke a na identifikáciu užívateľa pri spoločnosťou určenom
okruhu operácií vykonávaných užívateľom na internetovom portáli. Podľa čl. IV. bod. 3 zmluvy dlžník
berie na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora, ktorý mu prostredníctvom spoločnosti Eurvest s. r.
o. poskytol peňažné prostriedky, mu pri riadnom splácaní poskytnutej pôžičky nebude známa a dlžník
vyhlasuje, že súhlasí, aby jej bol investor v tejto zmluve označený výlučne svojím identifikačným kódom.

Na základe uvedeného Zmluva o pôžičke ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené platne.

15. Na základe týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, keď skutočnosti uvádzané
žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedostatočné z hľadiska

splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom.

16. V intenciách vyššie uvedených skutočností uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok
na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.