Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Pc/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122200488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8122200488.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom
Zámocká 525/28, Stropkov proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, F. B. G. X,
právne zastúpený VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice, v konaní o určenie
príspevku pre rozvedeného manžela/ku, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným, na tunajší súd dňa 13.01.2022, žiadala, aby jej súd priznal

príspevok na výživu rozvedenej manželky a to od 01.01.2022 vo výške 500 Eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom boli manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 30Pc/43/2021-27 o dňa 24.11.2021. Navrhovateľka uviedla, že odporca
pracuje v Holandsku. Jeho príjem podľa jeho vyjadrenia predstavuje približne X XXX Eur, avšak ona
uvádza, že je asi X XXX Eur. V súčasnosti je po operácii krčnej chrbtice, hrozí jej ďalšia operácia. V
čase podania návrhu bola zamestnaná len na skrátený pracovný úväzok a poberala čiastočný invalidný
dôchodok.

2. Odporca s návrhom nesúhlasil. Žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že rozvod manželstva nastal
z dôvodu nezodpovedného správania, resp. prístupu navrhovateľky k financiám. Aj z tohto dôvodu si
zriadil vlastný účet. Počas manželstva zistil, že navrhovateľka si požičala peniaze, asi 6 000 Eur, pričom
tento dlh nevedela splatiť a tak to ostalo na odporcovi vo výške 1 900 Eur. Odporca uviedol, že nevie na
akýúčelnavrhovateľkatietopeniazepoužila.Eštezatrvaniamanželstvaodporcauhrádzalvšetkyvýdaje
spojené s chodom domácnosti a manželke dodatočne prispieval sumou 250 Eur mesačne. V súčasnosti

žije v rodinnom dome s rodičmi, ktorým poskytuje potrebnú starostlivosť. Podľa názoru odporcu napriek
tomu, že navrhovateľka je čiastočne invalidná dôchodkyňa jej návrh je účelový. Poukázal na to, že je
zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok a napriek zdravotnému stavu je spôsobilá pracovať a prácou
sa živiť. Poukázal na to, že v súčasnosti navrhovateľka má na svoj príjem vedenú exekúciu vo výške
94 Eur. Odporca sa domnieva, že hlavným motívom podania návrhu je snaha navrhovateľky o úhradu
jej dlhov prostredníctvom odporcu. Odporca poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, akým
spôsobom prišla k sume 500 Eur, ktoré požaduje od odporcu, na aké potreby má tento príspevok slúžiť.

Taktiež z priložených príloh nevyplýva v akom rozsahu je znížená pracovná schopnosť navrhovateľky
a aký typ práce nie je spôsobilá vykonávať.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
preukazujúce príjmy ako aj výdavky účastníkov, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 30Pc/43/2021, ako aj
ďalším spisovým materiálom a dňa 26.1.2023 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že odporca je povinný

prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne od 13.01.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci
na účet navrhovateľky. Dlžné výživné za obdobie od 13.01.2022 do 31.01.2023 vo výške 1 891,90 Eur
súd povolil odporcovi splatiť do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

4. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie voči výroku II. a III. s poukazom na §
365ods.1písm.b),f),h)CSP.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkuodvolanieajrozvedený
manžel ako povinný z platenia výživného z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a § 62
ods. 1 CMP.
Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č.k. 4CoP/36/2023 zo dňa 22.2.2024
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení krajský súd mimo iného uvádza, že sú tu pochybnosti ohľadom schopnosti zamestnanej
navrhovateľky živiť sa vlastnou prácou (ktoré pochybnosti sú namieste, pretože podľa Sociálnej
poisťovne je jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť znížená o viac ako 50 %, čiže navrhovateľka
oproti zdravej osobe má výrazne obmedzené možnosti zamestnať sa), mal súd vykonať ďalšie dôkazy
nevyhnutné pre náležité zistenie skutočného stavu a to nielen dôkazy navrhnuté, ale aj nenavrhnuté,

týkajúce sa jej vzdelania, praxe a ďalších faktorov rozhodujúcich pre určenie, akú prácu by vôbec
mohla vykonávať a tiež potom ďalšie dôkazy s ohľadom na predložené lekárske správy, ktorých odborný
obsah súd nedokázal dostatočne posúdiť (napr. dopyt lekárovi ohľadom spôsobilosti navrhovateľky
pracovať a pod.) a až následne, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu ustáliť, či je možné od
navrhovateľkyspravodlivožiadať,abypracovalavrovnakomrozsahuakozdraváosobabeztoho,abysa

vystavovala hrozbe zhoršenia nepriaznivého zdravotného stavu. Súd následne nezisťoval komplexne
a konkrétne neodôvodnil, ako posúdil majetkové pomery a v akej výške aj primerané náklady na výživu
navrhovateľky. Ak aj súd v časti rozsudku, v ktorom opisuje skutkový stav, konkrétne údaje týkajúce
sa účastníkov, uviedol príjmy a následne dôkazy, výpovede účastníkov, s prihliadnutím na individuálne
okolnosti daného prípadu ich nevyhodnotil.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť
dokazovanie. Odvolací súd zdôrazňuje potrebu skúmať možnosti, schopnosti, majetkové pomery a
primeranépotrebynavrhovateľky,t.j.koľkofinančnýchprostriedkovmesačnepotrebujenazabezpečenie
svojej primeranej výživy a či je v jej schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo
finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach navrhovateľky

živiť sa primeraným spôsobom samostatne, je potrebné posúdiť, či druhý rozvedený manžel má
možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v
primeranej miere (t.j. ide o náklady na uspokojovanie životných potrieb navrhovateľky v závislosti od
jej veku, zdravotného stavu, životného štýlu a ďalších potrieb, teda o úhradu všetkých odôvodnených
potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné a to v primeranom rozsahu, avšak zároveň ide o užší

rozsah výživného ako pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva). Je teda úlohou súdu
predovšetkým ustáliť, či navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, t.j. zaistiť si primeranú výživu z
vlastnýchzárobkových,majetkovýchaleboinýchzdrojovaažnásledneurozvedenéhomanželaskúmať,
aké sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery na primeranú výživu navrhovateľky prispievať,
a to všetko za podmienky, či požadovaný príspevok na výživu rozvedeného manžela nie je v rozpore

s dobrými mravmi.

5. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie faktúrami o príjme odporcu, výdavkami
navrhovateľky a odporcu ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

6. Účastníci konania boli manželia. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
30Pc/43/2021-27 zo dňa 24.11.2021. Návrh podal manžel, teda odporca pričom podľa jeho názoru
dôvodom bolo to, že spočiatku síce hospodárili spoločne, mali jeden účet, ktorý bol manželkin, kde
mu chodila aj výplata. Potom si však zriadil vlastný účet, aby s ním mohol disponovať sám, pričom
v manželstve všetko financoval, platil nájom, odpad, stravu a manželke dával ešte 250 Eur. Podľa

vyjadrenia odporcu v konaní o rozvod, manželka narobila dlhy, ktoré on musel splácať. Mala problémy aj
so svojimi súrodencami. V konaní o rozvod manželstva manželka, teda navrhovateľka tvrdenia odporcu
poprela. Uviedla, že nie jej pravda, že by nepracovala. Podľa jej tvrdenia má odrobených 35 rokov. V
čase trvania manželstva navrhovateľka návrh na určenie manželského výživného nepodala.7. Navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok. V súčasnosti vo výške XXX Eur, plus trinásty
dôchodok vo výške XXX Eur. Pracovný pomer, ktorý mala v čase podania návrhu, ukončila ku dňu

07.09.2022 so spoločnosťou, pre ktorú pracovala z dôvodu, že od 31.1. 2022 do 05.09.2022 bola
práceneschopná. Na základe oznámenia sociálnej poisťovne súd zistil, že ku dňu 28. januára 2023
navrhovateľke uplynulo podporné obdobie a zanikol jej tak nárok na nemocenské, ak bude dočasná
pracovná neschopnosť ešte trvať. Nemocenskú dávku poberala vo výške X,XXXX Eur denne. Jej
mesačný príjem z nemocenskej dávky tak bol asi XXX Eur. V minulosti mala problémy s krčnou

chrbticou, do toho sa pridružil postcovidový syndróm a taktiež psychické problémy. Trpela depresiou.
Navrhovateľka si nepodala žiadosť o priznanie dávky v hmotnej núdzi ani o priznanie kompenzačného
príspevku. Navrhovateľka má pokles schopnosti pracovať 45 %, podľa odborného posudku k invalidite
z 14.2.2023 (čl. 307). V priebehu konania nepožiadala o prehodnotenie tohto poklesu.
Navrhovateľka v súčasnosti študuje na E. H., I. F. fakulte. Študovať začala 21.9.2023. Za štúdium platí
ročne 400 Eur, za knihy 20-40 Eur. Študuje odbor animátor voľného času. Po skončení štúdia má mať

údajne lepšie šance sa zamestnať. Študuje externe, v škole je každú sobotu od 8,30 hod. do 15.00 –
16.00 hod.
Na úrade práce nie je vedená, vyradili ju pre nespoluprácu, z dôvodu, že neprijala ponúkanú prácu.
Chcela pracovať len na čiastočný úväzok, práca však bola na celý deň. Prácu na čiastočný úväzok si
hľadala začiatkom minulého roka. V súčasnosti si taktiež prácu hľadá, rozposlala žiadosti vo februári

2025.

8.Čosatýkaďalšíchvýdavkov,navrhovateľkasiplatilatelefón24,55Eur,teraz51,18Eur.Navrhovateľka
uviedla, že vyšší paušál si platí z dôvodu štúdia, keďže potrebuje dáta v škole. Právny zástupca odporcu

uviedol, že na danej škole učí a v objekte školy je wifi sieť, navrhovateľka, teda dáta nepotrebuje, doma
tiež internet má. Taktiež si platí niektoré lieky, pričom ale súdu predložila výpis z účtu poistenca poisťovne
Union z ktorého je zrejmé, aké lieky od januára do augusta 2022 mala predpísané a ktoré boli plne
hradené. Navrhovateľka si uhrádza elektrinu vo výške 21,39 Eur mesačne, rozhlas a televíziu 4,64 Eur.
Taktiež si zaviedla káblovú televíziu Skylink, kde platila 9,90 Eur mesačne, teraz 11,60 Eur, internet 5

Eur. Zakupuje si ošatenie podľa potreby, ale veľmi zriedkavo. Uvádzala sumu 50 Eur mesačne, ale toto
nie je priemerná suma, ale jednorazový výdavok v danom čase. Taktiež uhrádza komunálny odpad 45,01
Eur a daň z nehnuteľností 21,39 Eur. V čase podania návrhu to platil odporca.
Byt v ktorom žije navrhovateľka naďalej platí odporca. Preukázal sumu, naposledy, 116,12 Eur mesačne.
Z Odborného posudku k invalidite, ktorý predložila navrhovateľka, zo dňa 14.2.2023 je zrejme, že

navrhovateľka sa môže uplatniť na trhu práce, v prostredí bez ťažkej fyzickej a psychickej záťaže, môže
vykonávať ľahšie práce podľa vzdelania a schopností.

9. Odporca pracuje v Holandsku. Jeho príjem je asi XXXX Eur mesačne (predložil faktúry za rok
2023,024), keďže vykonáva činnosť na turnusy, jeho mzda v ten ktorý mesiac závisí od počtu

odpracovaných dní. Po odpočítaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne, náklady odporcu na
zabezpečeniezákladnýchpotriebvG.súvyššievporovnanísnákladminaSlovensku(napríkladnáklady
na stravovanie a ubytovanie), pričom rovnako od posledného oznámenia výdavkov došlo k aj k nárastu
cien potravín, služieb, ubytovania, poistenia. Pokiaľ je na Slovensku žije u rodičov v obci Hanigovce v ich
rodinnom dome. Hradí si ubytovanie v Holandsku, čo je 17 Eur na deň (v čase podania návrhu to bolo 15

Eur), čo mesačne vychádza asi 510 Eur. Taktiež si hradí cestovné asi 150 Eur jedna cesta, predtým 130
Eur. Ďalšími výdavkami sú strava 500 Eur, poistné 28 Eur, paušál mesačne 54 Eur, internet a televízia 22
Eur, komunálny odpad 50 Eur. Odporca v prípade, že pracuje na stavbe, kde je parkované spoplatnené
uhrádza 25 Eur za parkovanie na deň, niekedy je odporca na stavbe, kde je potrebné hradiť parkovné aj
počas dvoch týždňov v mesiaci, teda zaplatí 250 Eur. Rodičom počas pobytu na Slovensku zabezpečuje

starostlivosť a prispieva na domácnosť sumou 300 Eur mesačne. Taktiež je diabetik s čím má zvýšené
náklady. Odporca uviedol, že v záujme právnej istoty hradí navrhovateľke mesačne sumu 150 Eur.

10. Odporca vo svojom vyjadrení vo vzťahu k výdavkom navrhovateľky uviedol, že tieto považuje za
nadhodnotené, resp. také, ktoré boli vynakladané výlučne za účelom ich preukázania v rámci tohto

konania – jedná sa najmä o výdavky na oblečenie.
Je taktiež zaujímavé, že za rok sa náklady na stravu navrhovateľky zvýšili dvojnásobne, teda zo sumy
cca 100-150 Eur, ktoré pôvodne uvádzala, na sumu 280 Eur, pričom z predložených pokladničnýchdokladov vyplýva, že tieto nedosahujú ani len 100 Eur za stravu, z čoho vyplýva, že výdavky uvedené
navrhovateľkou v jej vyjadrení sú zavádzajúce.
Taktiež výdavok na paušál v sume 50,18 Eur považuje za neprimeraný, pričom predmetné už v rámci

tohto konania vytýkal. Náklady navrhovateľky, či už na drogériu a hygienu, oblečenie a obuv ako aj na
lieky odporca považuje za nadhodnotené, pričom jediný zámer navrhovateľky je zrejme umelo si zvýšiť
jej mesačné výdavky.
Taktiež čo sa týka nákladu navrhovateľky na jej externé štúdium, predmetné nemožno považovať za
náklad, slúžiaci na zabezpečenie základných životných potrieb navrhovateľky a rovnako jej štúdium

odporca považuje za účelové (len kvôli tomuto konaniu). Odporca je toho názoru, že niektoré náklady,
ktoré navrhovateľka v konaní zdokladovala nepatria do základných či odôvodnených životných potrieb –
napr. privysoká úhrada za mobilného operátora či náklady za externé štúdium na vysokej škole. Okrem
iného je nutné dodať, že odporca hradí náklady spojené s bytom vo výške (okrem elektriny) 116,12 Eur
mesačne, na ktoré mu navrhovateľka žiadnym spôsobom neprispieva a to aj napriek skutočnosti, že je
to spoločný byt a práve navrhovateľka v ňom býva.

Ďalej poukázal na to, že z vyjadrenia Sociálnej poisťovne nevyplýva, že navrhovateľka nemôže
vykonávať prácu vôbec. Z uvedeného jedine vyplýva, že by mala vykonávať skôr ľahšie práce, avšak
schopnosť navrhovateľky zarábať si vlastnou prácou nie je vylúčená a dokázala by sa sama živiť.
Rovnako nie je v tomto konaní zo strany navrhovateľky reálne preukázaná jej snaha vôbec si nájsť
zamestnanie zodpovedajúce jej zdravotnému stavu, keďže odporca je toho názoru, že toto konanie bolo

iniciované výlučne za tým účelom, aby jej odporca hradil náklady na život bez toho, aby navrhovateľka sa
akokoľvek pričinila o vlastné zabezpečenie jej potrieb. Predmetné podľa názoru odporcu nezodpovedá
účelu a podstate príspevku na rozvedenú manželku. Teda navrhovateľka v rámci tohto konania ani len
netvrdila, že by mala akúkoľvek snahu sa zamestnať, resp. uchádzať sa o zamestnanie.

11. Navrhovateľka predložila pokladničné doklady o zakupovaní potravín z ktorých je zrejme, že napr.
v dňoch 18. a 19.1.2025 si zakúpila viac ako 4 kg pomarančov, 30 ks nápoj Cola, 18 ks minerálna voda,
maslo 6ks. Motorové vozidlo nevlastní. Na otázku súdu či chodí na nákupy pešo uviedla, že áno, kvôli
tomu sa jej aj údajne zhoršil zdravotný stav.
Naotázkusúduabyvysvetlilavyššieuvedenénákupy,užnavrhovateľkauviedla,žeakstretnevobchode

suseda s autom nakúpi viac vecí, ktoré sú v akcii, má špeciálne nádoby, kde si potraviny uskladňuje.
Uviedla že nakupuje viac ak sú akcie, súdu nevysvetlila prečo potom dňa 19.1.2025 o 15.05 hod. kúpila
v Lidli 0,8 kg banánov za 0,99 Eur a v zapätí o15,25 hod. 0,848 kg banánov v Kauflande za 1,68 Eur.

12. J. B. neurológ, súdu neposkytol informácie o zdravotnom stave navrhovateľky, lebo nebol zbavený

mlčanlivosti. Navrhovateľka o tejto skutočnosti vedela, napriek tomu lekára mlčanlivosti nezbavila.

13. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

14. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. V predmetnom konaní súd zistil, že účastníci nie sú manželia a navrhovateľka žiada o príspevok na

výživu rozvedenej manželky.
Príspevok patrí rozvedenému manželovi za podmienky, že tento nie je schopný sám sa živiť. Pri
podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže
v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovanámieraodkázanosti.Pokiaľmájedenzmanželovajznačnenadpriemernépríjmy,resp.majetkovépomery,
zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť
sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok

mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj
nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri
značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú
podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa
živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku
dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú
pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
Podľa R 39/1968 platí, že: „Zákon o rodine odlišuje zreteľne i rozsahom vyživovaciu povinnosť medzi
rozvedenými manželmi od vyživovacej povinnosti medzi manželmi (§ 92 ods. 1 a § 91 ods. 2 zákona

o rodine – teraz § 72 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o rodine; pozn. autora). Výšku príspevku na výživu
rozvedeného manžela určujú popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela len
nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť“.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v §
75. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného

súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných
ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na
výživu rozvedeného manžela.

18. Navrhovateľka preukázala, že jej mesačné výdavky v roku 2022 boli 260 eur z toho 100 – 150 Eur

bolo na stravu, (aj keď pri vyšších úhradách bola nakupovaná aj drogéria a oblečenie), skylink 9,90 Eur,
internet 5 Eur, mobil 24,55 Eur, lieky do 20 Eur (aj keď preukázané lieky boli všetky hradené zdravotnou
poisťovňou) a oblečenie 50 Eur (aj keď nejde o pravidelný mesačný výdavok. Pokiaľ teda navrhovateľka
v určitý mesiac si nezakúpila oblečenie jej výdavok bol 210 Eur.

19. Hoci navrhovateľka v čase podania návrhu poberala a aj v súčasnosti poberá čiastočný invalidný
dôchodok, v minulosti pracovala, keďže pokles jej schopnosti pracovať je 45%. Okrem invalidného
dôchodku teda bol príjem navrhovateľky zo mzdy v januári 2022. Potom ako bola navrhovateľka PN,
začala poberať nemocenskú dávku od 31.1.2022 do 28.1.2023 vo výške X,XXXX K. denne, teda od
XXX,X K. do XXX,X Eur mesačne, podľa počtu dní v mesiaci. Potom ako navrhovateľke skončilo

podporné obdobie bola evidovaná na úrade práce, ale následne bola vyradená pre nespoluprácu, keďže
neprijala ponúkanú prácu.
Podľa odborného posudku k invalidite, je navrhovateľka schopná pracovať vo svojom odbore, nemôže
vykonávať len ťažkú fyzickú prácu alebo prácu s veľkou psychickou záťažou. Sama navrhovateľka
potvrdila, že si dlhodobo hľadá prácu, ponúkanú prácu z úradu práce odmietla údajne z dôvodu, že

bola na plný úväzok a ona žiadala prácu na čiastočný úväzok. Navrhovateľka nevedela preukázať
ako intenzívne si prácu hľadá, uviedla však, že aj v súčasnosti má cez pracovný portál niekoľko
žiadostí o prácu, odpovede zatiaľ nedostala. Je teda zrejmé, že napriek zdravotným problémom ktoré
navrhovateľka má, a ktoré preukázala

príslušnými lekárskymi správami, jej nič nebráni v tom, aby si našla prácu vhodnú k jej zdravotnému
stavu.
Odporca už pri začatí konania spochybnil vôľu navrhovateľky skutočne sa zamestnať, keďže podľa jeho
vyjadrenianavrhovateľkadlhodobonepracovalaužpočasmanželstvaatozvlastnejvôle.Ajvsúčasnosti

sa súdu javí snaha navrhovateľky zamestnať sa ako nedostatočná. Namiesto intenzívneho hľadania
si práce, v čase kedy žiada od odporcu príspevok na výživu rozvedenej manželky, si navrhovateľka
podala prihlášku na externé štúdium na vysokej škole, ktoré je platené a, ktoré má údajne výrazne
zvýšiť šancu navrhovateľky sa uplatniť na trhu práce. Rovnako ako právny zástupca odporcu, ani súd
nespochybňuje právo navrhovateľky študovať, vzhľadom však na jej možnosti a vek sa toto štúdium skôr

javí účelové, v snahe zvýšiť si náklady v súvislosti s týmto konaním, ako aj nájsť si dôvod pre nemožnosť
sa zamestnať. Súd však práve túto skutočnosť, považuje za dôležitú pre zamietnutie návrhu, pretože,
ak je navrhovateľka schopná intenzívne každú sobotu študovať, je zrejmé, že jej zdravotný stav nebráni,
nájsť si prácu v kancelárskom prostredí, prípadne sedavé zamestnanie, a vlastnou prácou, si zarábaťfinančné prostriedky. Súd rovnako ako odporca považuje výdavky navrhovateľky na mobilný telefón
práve súvislosti so štúdiom za neodôvodnené, aj vzhľadom k tomu čo uvádzal právny zástupca, že v
priestoroch Prešovskej univerzity je wifi, vysoký paušál kvôli dátam teda nie je dôvodný a ako preukázala

navrhovateľka internet si svojej domácnosti platí. Súd taktiež spochybnil výdavky navrhovateľky na
stravu, ktoré uvádzala vo výške 280 Eur mesačne čo je navýšenie viac ako dvojnásobné oproti
predchádzajúcim výdavkom, pričom napriek opakovaným snahám súdu navrhovateľka tieto výdavky
náležite nepreukázala, tvrdila, že nakupuje oveľa viac pokiaľ sú potraviny akcii, teda ňou predložené
dôkazy, nemôže súd považovať za priemerné výdavky v bežnom mesiaci, a zároveň súd poukazuje na

predložené doklady o zakupovaní potravín, vzhľadom na samotné množstvo nakupovaných potravín pre
jednu osobu a časové rozmedzie, ktoré jednotlivé nákupy delí. Súd má teda pochybnosť, či pokladničné
doklady, ktoré predložila navrhovateľka, sú jej doklady, alebo ich skôr získala od iných osôb a použila
v tomto konaní.

20. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že odporca mesačne prispieva na bývanie navrhovateľky formou

platenia platieb za byt, okrem elektriny vo výške 116 Eur. Súd pri zamietnutí návrhu tiež zohľadnil to, že
v minulosti bolo preukázané, že navrhovateľka sa zadlžovala bez toho, aby o tejto skutočnosti odporca
mal vedomosť, prípadne aby navrhovateľka náležite ozrejmila z akého dôvodu bolo nutné sa takýmto
spôsobom zadlžovať, pričom čiastočnú úhradu dlhov prevzal na sebe odporca.

21. Súd teda návrh ako nedôvodný zamietol. V čase, kedy bola navrhovateľka na PN boli jej potreby
hradené z invalidného dôchodku, nemocenskej dávky a príspevku odporcu, ktorý platil byt v ktorom
navrhovateľka žije. Po skončení PN boli náklady navrhovateľky hradené z invalidného dôchodku,
príspevku odporcu na byt a zároveň navrhovateľke nič nebránilo intenzívne si prácu hľadať. Pokiaľ si
namiesto toho zvolila štúdium na univerzite, je to jej právo, nevzniká jej ale na základe toho právo žiadať

od odporcu príspevok na rozvedenú manželku.

22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

25. Vzhľadom k tomu, že účastníci boli úspešní každí len čiastočne a ide o mimosporové konanie, súd

náhradu trov konania nepriznal ani jednému z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok)