Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Ivo Parada

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-5C/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200773
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8622200773.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.

XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, Dr. Goldbergera 249/1,
089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.,
právne zastúpeného JUDr. Zděnkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 42 083
532, o náhradu škody v sume 2 518,44 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 397,42 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 121,02 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania, od

19.07.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 411,87 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v pomere 68 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 10.05.2022 domáhala
proti žalovanému náhrady škody v sume 2 518,44 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania, od
16.11.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 411,87 eura, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. 2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí bytového domu,
súpisné číslo XX, so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu

a na príslušenstve v rozsahu 9192/38914, ktorý je zapísaný v katastrálnom operáte Okresného úradu
Stropkov pre okres: F., obec: C., katastrálne územie: C., na LV č. XXX. Žalovaný je vlastníkom bytu
č. 4 vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu, súpisné číslo 70, so spoluvlastníckym podielom
k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a na príslušenstve v rozsahu 9750/38914, ktorý
je zapísaný v katastrálnom operáte Okresného úradu Stropkov pre okres: F., obec: C., katastrálne
územie: C., na LV č. XXX. Byt žalovaného je plošne situovaný nad jej bytom tak, že pôdorys kúpeľne
jej bytu je pod kúpeľnou bytu patriaceho žalovanému. V jeseni 2020 si žalobkyňa vo svojej kúpeľni

začala všímať zvýšenú vlhkosť, čomu si spočiatku nepripisovala význam. Asi v októbri 2020 žalobkyňa
zistila, že postupne dochádza k vzniku priesakov na sadrokartónovom strope v kúpeľni jej bytu, začalo
dochádzať k poškodeniu (odutiu) muriva tvoriaceho priečku medzi jej kúpeľnou a ostatnou časťou bytu,
došlo k nasiaknutiu a popraskaniu obložky dverí z masívneho dreva, jej rozlepeniu a spôsobeniu jejúplnej nefunkčnosti, následnej nemožnosti dvere riadne používať, došlo k strate estetickej funkcie a
teda reálnemu zničeniu tejto časti príslušenstva bytu (spôsobené priesakmi), a taktiež došlo k zničeniu
smaltovanej vane, osadenej a obloženej obkladom v priestoroch práčovne, čo podľa názoru žalobkyne

bolo spôsobené priesakom z priestoru septiku, z dôvodu jeho pretečenia a natečenia späť do bytového
domu.Keďžežalobkyňahľadalapríčinuvznikutýchtoškôd,zistila,ževkúpeľnisútietoškodyspôsobené
pôsobením vody z potrubia patriaceho k bytu žalovaného. Pokiaľ ide o poškodenie vane v práčovni, k
tomu došlo tak, že žalovaný nemal vôľu zabezpečiť, ako bytový dôverník, t. j. ako zástupca vlastníkov
bytov, vyprázdnenie podzemnej velkokapacitnej nádrže na splaškovú vodu. Došlo teda k preplneniu a

spätnému prietoku do vane, ktorú splašky nenávratne poškodili. Žalovaný je od 15.02.2015 zvoleným
zástupcom vlastníkov bytov a v zmysle zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
koná v mene vlastníkov, v ich záujme tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku. Vznik spôsobených
škôd žalobkyňa vytkla žalovanému výzvou zo dňa 06.10.2020, ktorá bola žalovanému doručená dňa
13.11.2020. Následne žalobkyňa opakovane osobne aj prostredníctvom SMS-iek či telefonicky vyzývala
žalovaného na nápravu vzniknutého stavu. Žalovaný videl vzniknuté škody osobne viackrát, avšak

doposiaľ neprejavil žiadnu snahu k tomu, aby sa dohodli na oprave, alebo refundácii opravy, ktorú by
si žalobkyňa zabezpečila. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa dňa 15.09.2021 požiadala o vypracovanie
znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Lissého, ktorý stanovil príčinu a rozsah nákladov na opravu
poškodených častí bytu po zamákaní od žalovaného. Obhliadku znalec uskutočnil dňa 23.09.2021 a
v rámci škôd v kúpeľni ustálil, že „zamákaním z horného susedného bytu cez kanalizačné odpadové

potrubie došlo k poškodeniu konštrukcií a prvkov v kúpeľni bytu objednávateľky posudku”. Zamákaním
došlo podľa znalca k poškodeniu: sadrokartónového zaveseného podhľadu, popraskaniu špárovacej
hmoty a vydutiu keramickej dlažby, poškodeniu drevenej obložkovej zárubne. Náklady na opravu
kúpeľne,ktorépozostávajúzdodávkyprácamateriáluznalecvyčíslilnasumu2121,02eura.Pokiaľideo
náklady na opravu poškodenej vane, ktorá bola podľa znalca znečistená hnedým povlakom, odpadovou

vodou, tieto vyčíslil na sumu 397,42 eura, pričom predpokladal výmenu vane, novej obmurovky vane
a obloženie obkladu okolo nej a ďalšie doplnkové práce. Znaleckým posudkom bola celková vzniknutá
škoda ustálená na sumu 2 518,44 eura (2 121,02 eura + 397,42 eura). Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky podľa 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú náklady na vypracovanie znaleckého
posudku v sume 300 eur a náklady na predžalobnú výzvu z r. 2020, teda odmeny advokáta vo výške

101,25 eura, za úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o náhradách
a odmenách, s poukazom na rozhodnutie NS SR SP. zn. 3M Obdo 2/2010, z 09.06.2010, a paušál pri
vykonanom úkone vo výške 10,62 eura.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný mal za to, že počas celého vykonaného dokazovania
mu nebolo preukázané to, aby akýmkoľvek spôsobom v príčinnej súvislosti spôsobil nejakú škodu,

alebo porušenie nejakej právnej povinnosti žalobkyni. Bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Dokonca
bola vykonaná aj obhliadka na miestne samom. Na záver celého vykonaného dokazovania žalovaný
poukázal na vykonaný listinný dôkaz umožnený súdom, ktorý bol na nahliadnutie do súdneho spisu
alebo z veci, ktorý už žalovaný o tom súdu predkladal nejaké správy, že vie o tom od majiteľa firmy a od
zamestnancov, ktorí robili rekonštrukciu kúpeľne, že sú tam nejaké súdne spory. Žalovaný poukázal na

spis sp. zn. 6C/43/2018, kde súd umožnil nahliadnutie do spisu a kde tento spis bol aj predložený do
spisu sp. zn. 5C/9/2022, ale vzhľadom k tomu, že bol potrebný na iné pojednávanie, tak bolo umožnené
vstúpiť. V tomto konaní bol vykonaný znalecký posudok, kde znalec potvrdil, že dvere, zárubne, dlažba
bola zakupovaná v Poľskej republike vzhľadom k tomu, že išlo aj o ocenenie cenovú realizáciu, ako
aj o vhodnosť alebo nevhodnosť alebo o nákup kvalitného materiálu. Žalovaný poukazoval na to, že

už v predchádzajúcom pojednávaní bolo preukázané, že v roku 2014 bola vykonaná rekonštrukcia
bytu v Krušinci, nie 2018 ako tvrdila žalobkyňa, lebo podľa odovzdávacieho protokolu bol odovzdaný
28.03.2015, rekonštrukcia kúpeľne. To, že žalobkyňa si uplatňovala nejakú náhradu škody od toho až
v roku 2018 žalovaný má za to, že rekonštrukcia podľa tohto znaleckého posudku, podľa vyjadrenia
žalobkyne bola vykonaná 2014 v kúpeľni žalobkyne. Čo sa týka znaleckého posudku, ktorý žalobkyňa

predložila súdu do spisu a uplatňuje si náhradu škody, uplatňuje si za sadrokartónový závesný podhľad,
je zvlhnutý a zamoknutý. Keramická dlažba na podlahe, popraskaná špárovacia hmota a tri vyduté
keramické dlažby. Drevená dverová obložka zárubne od vlhkosti nabopnatá, napučnetá, poškodené
dvere a zárubňa. Za tieto tri veci v žalobe si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody 2 121,02 eura. S týmto
znaleckým posudkom v žiadnom prípade znalec neurčil, že škodu spôsobil žalovaný, on len vyčísľuje

to, čo videl. Podľa žaloby v jeseni niekedy v roku 2020 došlo k priesakom. Celé pojednávanie sa
hovorí o vytopení. Ani znalec v znaleckom posudku nekonštatuje, že videl tam, že došlo k vytopeniu aj
v tomto znaleckom posudku, ktorý si sama žalobkyňa dala vyhotoviť aj tento znalec ako škodu hovorí len
o priesakoch, ktoré videl a ktoré mu opísala žalobkyňa, ktorá si sama dala vypracovať znalecký posudok.V znaleckom posudku, ktorý dal vypracovať súd vo veci rekonštrukcie kúpeľne sa píše, že materiál
a keramické obklady, dlažby boli zakúpené v Poľskej republike, to je v jednom. Ďalej v znaleckom
posudku sa hovorí: „pri obhliadke dverí som zistil, že bolo vyhotovených 5 ks dverí a 5 ks obložených

zárubní. Dvere aj zárubne sú zakúpené ako finálny výrobok a výrobca vykonal montáž a osadenie
zárubní. Predpoklad, že objednávateľ mal vedomosť a súhlasil s predloženým typom dverí, čiže ako
žalovaná si takéto asi dvere vybrala so súhlasom objednávateľa alebo kto jej robil. Pri obhliadke som
zistil, že s odstupom času sa na dverách prejavili chyby, ktoré obmedzujú funkčnosť dverí a esteticky
pôsobia rušivo. Interiérové dvere a zárubňa, ktoré sú osadené na vstupe do kúpeľne a práčovne sú

nevyhovujúce z toho dôvodu, že materiál a povrchová úprava nie sú rezistentné voči vlhkosti a pare.
Už na teraz nalepená mriežka na skle sa odlepila. Na hranách a na ploche dverí sú svetlé miesta, čo
dokazuje, že farba dverí je vytierateľná, farebne nestála. Chyba zistená na dverách a zárubniach do
kúpeľne je chybou výrobnou.“ S určitosťou sa dá predpokladať, že rovnaká chyba, ktorá je opísaná na
dverách do kúpeľne sa prejaví aj na ostatných dverách. Ide o chybu konštrukčnú, technologickú. Na
základe zisteného žalovaný konštatoval, že všetkých 5 ks dverí vykazuje chyby, a to nevhodne volená

výplň,náplnámriežka,sklenenávýplň.Tátochybajevýrobnáavýrobcajepovinnýjuodstrániťnavlastné
náklady v zákonnej lehote. Dokonca pokiaľ mala vedomosť žalobkyňa o takomto znaleckom posudku
má žalovaný za to, že podala aj takúto žalobu nedôvodne, lebo následne v tomto znaleckom posudku sa
hovorí, že „ďalšia chyba, ktorú som zistil je, že dvere a zárubne, ktoré sú osadné v práčovni a kúpeľne
nespĺňajú podmienky pre odolnosť vlhkosti, pary a vody z vyzrážaných pár z dôvodu toho, že materiál

z ktorého je výrobok vyhotovený je savý. Povrchová úprava na dverách a zárubni nie je dostatočne
voči vyššie uvedenému prostrediu. Je predpoklad, že v krátkom čase bude potrebné dvere a zárubne
vymeniť, pretože stratili funkčnosť, rozlupčivosť dverí.“ To sú posudky z veci sp. zn. 6C/43/2018, ktorú
žalobkyňa sama podávala, musela mať vedomosť, že čo žaluje žalovaného, že to už žaluje v tejto veci
sp. zn. 6C/43/2018 v roku 2022 dva roky ešte pred tým, lebo žalobkyňa sama hovorí, čo sa týka dverí,

tak znalec konštatuje, že interiérové dvere a zárubňa do kúpeľne a práčovne sú nevyhovujúce. Materiál
a povrchová úprava nie sú rezistentné voči vlhkosti a pare a v krátkom čase ich žalobkyňa potrebujee
vymeniť, pretože stratia svoju funkčnosť. Zároveň je známe toto, že došlo k navýšeniu ceny, to už sa
o cenu žalovaný nebude baviť. Čiže vo vzťahu k tomu má žalovaný za to, že pokiaľ žalobkyňa žaluje, že
má tam sadrokartóny, závesný pohľad, čiže aj v jednom tu znaleckom posudku aj tento znalec hovorí,

že sú, proste aký materiál je použitý, že sadrokartón, tie zárubne a to, že proste tie materiály, ktoré sú
by nemali byť použité na výstavbu, lebo nesajú savosť. Čiže žalovaný má za to, že keramická dlažba
na podlahe 3, boli všetci na obhliadke a samozrejme všetci to videli, že tie tri kachličky sú priamo pri
„prahu“ z vchodových dverí do kúpeľne. Pokiaľ ozaj tak, ako znalec tvrdí, že tie dvere nemajú savosť
a tie zárubne už sú výrobkom chybné, takže tá para alebo tá voda stekala samozrejme alebo vlhla

a mohli sa uvoľniť tie, ale nie v súvislosti s tým. Čiže žiada za zamoknutý podhľad náhradu škody,
za keramickú dlažbu 3 ks a za drevené obložky a za dvere do kúpeľne tých 2 121 eur. Žalovaný má
za to, že a už takýmito listinnými dôkazmi preukázanými aj samotnou žalovanou, ktorá už žalovala
v roku 2018 spoločnosť, ktorá jej robila tú rekonštrukciu, tak žalovaný má za to, že je preukázané, že
táto žaloba je nedôvodná a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť, priznať žalovanému náhradu trov.

V tom spise 6C je tu aj samotná výpoveď zo zápisnice z 18.10.2018, kde právny zástupca žalovanej,
že žalovaná ešte riešila v tomto konaní aj, že má nefungujúce podlahové kúrenie. Čiže žiadala aj v tom
urobiť opatrenie, že tá spoločnosť, ktorá jej robila rekonštrukciu bolo vyjadrené na súde, že žalovaná
sa pýtala prečo jej nefunguje podlahové kúrenie, ktoré je na elektriku, tak jej povedal, že on elektriku
v byte nerobil, tak nech si žiada od toho, kto jej ho robil a žiada ho vypočuť. Čiže žalovaný má za to,

že ani podlahové kúrenie jej nefunguje, čiže keď tam dochádzalo počas toho dlhého obdobia od roku
2015, lebo podľa znaleckého posudku, kde znalec sa vyjadruje, že rekonštrukcia bola ukončená presne
podľa dátumu, že vtedy bol odovzdávací protokol ohľadne odovzdania rekonštrukcie ukončenej. V roku
2014 a s následným vyhotovením odovzdávacieho protokolu 28.03.2015 bola ukončená rekonštrukcia,
čiže asi rok. Čiže až v roku 2020 podala žalobkyňa žalobu na žalovaného, a pritom v roku 2018 vedela,

že tie dvere, zárubne a sadrokartón je nevhodný do tej kúpeľne. Žalovaný má za to, že v žiadnom
prípade nebola preukázaná nejaká príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná. Nemožno
ju len tak predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný
a nie sprostredkovaný. Žalovaný bol toho názoru, že v žiadnom prípade nebol naplnený ani jeden zo

základných predpokladov na vznik nároku na náhradu škody.4. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 397,42 eura podaním zo dňa 27.01.2025,

keďže náklady na opravu poškodenej vane boli spôsobené v súvislosti s konaním (opomenutím)
žalovaného ako predsedu spoločenstva, ktoré nebolo predmetom tohto konania. Žalovaný na
pojednávaní dňa 28.01.2025 súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti. Preto súd konanie v tejto časti
zastavil.

7. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo

sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.
8. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10. Súd sa najprv zaoberal námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorú uplatnil na pojednávaní

dňa 24.10.2023.

11. Súd stručne zhrnul časové súvislosti na preukázanie nároku žalobkyne: 1) rekonštrukcia bytu
žalobkyne bola ukončená a odovzdaná v roku 2015 (odovzdávací protokol z 28.03.2015), 2) v roku 2018
a 2020 boli vypracované znalecké posudky (znalec Michal Tomko - 1/2018 a znalec Ing. Štefan Zima

- 1/2020), ktoré nekonštatovali poškodenia dlažby, dverí alebo zárubní spôsobené zatečením vody, 3)
dňa 17.09.2021 došlo k preukázateľnému vytopeniu žalobkyne vodou z bytu žalovaného, čo je doložené
fotografiami a videom (s uvedenými metadátami), 4) dňa 23.09.2021 znalec Ing. Miroslav Lissý vykonal
obhliadku bytu žalobkyne a konštatoval poškodenie sadrokartónového podhľadu, dlažby a dverí, 5)
z uvedeného vyplýva, že škoda vznikla jednoznačne po dátume vyhotovenia znaleckých posudkov z

rokov 2018 a 2020, 6) žaloba na náhradu škody bola podaná 10.05.2022, teda v zákonnej dvojročnej
subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka.

12. Z uvedených dôvodov súd považoval túto námietku premlčania za nedôvodnú.

13. Časový sled skutkových okolností jasne preukazuje, že škoda vznikla po udalosti vytopenia zo
septembra 2021 a je teda priamo spojená s konaním (resp. nekonaním) žalovaného, ktorý je ako vlastník
bytu objektívne zodpovedný za škodu spôsobenú únikom vody zo svojej nehnuteľnosti (§ 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.).

14. Súd vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXX, znaleckým posudkom Ing. Miroslava
Lissého č. 84/2021 zo dňa 29.10.2021, vyúčtovaním znalečného č. 84/2021 znalca Ing. Miroslava
Lissého zo dňa 02.11.2021, fotodokumentáciou a videozáznamami, obhliadkou na mieste samom zo
dňa 17.06.2024, výsluchmi strán sporu a svedka G. H. H..

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt
a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať
údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo
nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom

v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích
práv.
16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 132 ods. CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

19. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XX,
so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a na príslušenstve
v rozsahu 9192/38914, ktorý je zapísaný v katastrálnom operáte Okresného úradu Stropkov pre okres:

F., obec: C., katastrálne územie: C., na LV č. XXX. Žalovaný je vlastníkom bytu č. 4 vo vchode
č. 1 na 2. poschodí bytového domu, súpisné číslo 70, so spoluvlastníckym podielom k spoločným
častiam a spoločným zariadeniam domu a na príslušenstve v rozsahu 9750/38914, ktorý je zapísaný
v katastrálnom operáte Okresného úradu Stropkov pre okres: F., obec: C., katastrálne územie: C., na
LV č. XXX. Byt žalovaného je plošne situovaný nad jej bytom tak, že pôdorys kúpeľne jej bytu je pod

kúpeľnou bytu patriaceho žalovanému. V jeseni 2020 si žalobkyňa vo svojej kúpeľni začala všímať
zvýšenú vlhkosť, čomu si spočiatku nepripisovala význam. Asi v októbri 2020 žalobkyňa zistila, že
postupne dochádza k vzniku priesakov na sadrokartónovom strope v kúpeľni jej bytu, začalo dochádzať
k poškodeniu (odutiu) muriva tvoriaceho priečku medzi jej kúpeľnou a ostatnou časťou bytu, došlo k
nasiaknutiu a popraskaniu obložky dverí z masívneho dreva, jej rozlepeniu a spôsobeniu jej úplnej

nefunkčnosti, následnej nemožnosti dvere riadne používať, došlo k strate estetickej funkcie a teda
reálnemu zničeniu tejto časti príslušenstva bytu (spôsobené priesakmi), a taktiež došlo k zničeniu
smaltovanej vane, osadenej a obloženej obkladom v priestoroch práčovne, čo podľa názoru žalobkyne
bolo spôsobené priesakom z priestoru septiku, z dôvodu jeho pretečenia a natečenia späť do bytového
domu.Keďžežalobkyňahľadalapríčinuvznikutýchtoškôd,zistila,ževkúpeľnisútietoškodyspôsobené

pôsobením vody z potrubia patriaceho k bytu žalovaného. Pokiaľ ide o poškodenie vane v práčovni, k
tomu došlo tak, že žalovaný nemal vôľu zabezpečiť, ako bytový dôverník, t. j. ako zástupca vlastníkov
bytov, vyprázdnenie podzemnej velkokapacitnej nádrže na splaškovú vodu. Došlo teda k preplneniu a
spätnému prietoku do vane, ktorú splašky nenávratne poškodili. Žalovaný je od 15.02.2015 zvoleným
zástupcom vlastníkov bytov a v zmysle zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

koná v mene vlastníkov, v ich záujme tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku. Vznik spôsobených
škôd žalobkyňa vytkla žalovanému výzvou zo dňa 06.10.2020, ktorá bola žalovanému doručená dňa
13.11.2020. Následne žalobkyňa opakovane osobne aj prostredníctvom SMS-iek či telefonicky vyzývala
žalovaného na nápravu vzniknutého stavu. Žalovaný videl vzniknuté škody osobne viackrát, avšak
doposiaľ neprejavil žiadnu snahu k tomu, aby sa dohodli na oprave, alebo refundácii opravy, ktorú by

si žalobkyňa zabezpečila. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa dňa 15.09.2021 požiadala o vypracovanie
znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Lissého, ktorý stanovil príčinu a rozsah nákladov na opravu
poškodených častí bytu po zamákaní od žalovaného. Obhliadku znalec uskutočnil dňa 23.09.2021 a
v rámci škôd v kúpeľni ustálil, že „zamákaním z horného susedného bytu cez kanalizačné odpadovépotrubie došlo k poškodeniu konštrukcií a prvkov v kúpeľni bytu objednávateľky posudku”. Zamákaním
došlo podľa znalca k poškodeniu: sadrokartónového zaveseného podhľadu, popraskaniu špárovacej
hmoty a vydutiu keramickej dlažby, poškodeniu drevenej obložkovej zárubne. Náklady na opravu

kúpeľne, ktoré pozostávajú z dodávky prác a materiálu, znalec vyčíslil na sumu 2 121,02 eura.

25. Žalobkyňa žiadala náhradu škody spôsobenej vytopením bytu žalovaným v dôsledku jeho konania.
Žalovaný opakovane spochybňoval zodpovednosť za predmetnú škodu, pričom sa bránil tvrdením, že
k poškodeniu malo dôjsť v dôsledku nedôslednej rekonštrukcie bytu žalobkyne. Žalobkyňa od začiatku

jasne poukazovala na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, podľa ktorého je vlastník bytu povinný udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie
a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by rušil či ohrozoval ostatných vlastníkov. Žalobkyňa zároveň
poukázala na ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom porušenie povinnosti
žalovaného vyvodzuje z nedodržania jeho prevencie povinnosti.
26. Zo strany žalobkyne boli predložené fotografie a videozáznamy, ktoré boli vyhotovené dňa

17.09.2021, teda bezprostredne po vytopení. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva vytopenie z bytu
žalovaného, čo predstavuje dôležité potvrdenie skutkového stavu a súvislostí s konaním žalovaného.
27. Žalobkyňa predložila znalecký posudok Ing. Miroslava Lissého, znalca v odbore stavebníctvo –
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad stavebných prác, č. 84/2021 zo dňa 29.10.2021.
Znalec jednoznačne potvrdil existenciu poškodenia. Znalecký posudok odborne určil rozsah poškodení

a vyčíslil náklady na odstránenie škody sumou 2 518,44 eura, pričom následne bola táto suma čiastočne
znížená späťvzatím časti žaloby v sume 397,42 eura. Znalecký posudok je odborne spracovaný a
poskytuje jasné vysvetlenie vzniku poškodenia. Je potrebné zdôrazniť, že argumentácia žalovaného
o prípadnej nekvalitnej rekonštrukcii či použití nevhodných materiálov v minulosti nebola nijakým
spôsobom potvrdená ani preukázaná znaleckým skúmaním v tomto konaní.

28.VýznamnýmdôkaznýmprostriedkomjevýpoveďsvedkaG.H.H.napojednávanízodňa08.10.2024,
ktorý bol priamym svedkom udalosti vytopenia bytu žalobkyne. Svedok podrobne opísal skutkový dej
nasledovne: a) bol telefonicky privolaný do bytu žalobkyne v auguste/septembri 2021 kvôli priesakom
vody, b) pri príchode do bytu žalobkyne videl stekanie vody cez strop a steny kúpeľne, c) po návšteve
bytu žalovaného svedok osobne videl, že voda sa nachádzala aj v kúpeľni žalovaného, kde družka

žalovaného utierala vodu z podlahy d) svedok uviedol aj odborné technické vyjadrenia o pravdepodobnej
príčine vytopenia (upchatá kanalizácia spôsobená usadeninami ako kávový žgrit), pričom detailne
vysvetlil technické pozadie problému, e) výpoveď svedka bola konzistentná, presná a jasná, pričom
nebolapočasdokazovanianijakýmspôsobomúspešnevyvrátenáčispochybnenázostranyžalovaného.
29. Znalecký posudok je relevantným a dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý odborným spôsobom

potvrdzuje rozsah škody spôsobenej vytopením bytu zo strany žalovaného. Jeho závery sú konzistentné
s výpoveďou svedka G. H. H. ako aj s ďalšími dôkazmi (fotografie, videozáznamy).
30. Výpoveď svedka G. H. H. je pre objasnenie skutkového deja mimoriadne dôležitá, nakoľko ide
o nezávislú osobu. Svedok dôveryhodne a jednoznačne popísal priebeh udalosti a navyše poskytol
technické vysvetlenie problému, ktoré je logické a súladné s inými dôkazmi.

31. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania
nepostupoval v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 CSP, ktoré stranám ukladá povinnosť tvrdiť skutkové
okolnosti úplne a pravdivo.
32. V prejednávanej veci z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný opakovane a účelovo popieral
zjavné skutočnosti, ktoré boli následne jednoznačne vyvrátené vykonaným dokazovaním, čím porušil

svoju povinnosť tvrdiť úplne a pravdivo.
33. V tomto smere je potrebné poukázať na nasledujúce skutočnosti:
Žalovaný počas celého konania kategoricky popieral, že by došlo k vytopeniu alebo priesakom vody z
jeho bytu, resp. akýkoľvek problém s kanalizáciou či vodou v jeho byte, pričom svedok G. H. H., ktorého
výpoveď bola vykonaná na pojednávaní, poskytol jasnú, detailnú a presvedčivú výpoveď o tom, že k

vytopeniu bytu žalobkyne došlo práve z bytu žalovaného, pričom osobne videl vodu v byte žalovaného
i jeho družku, ktorá túto vodu odstraňovala. Táto výpoveď je navyše podporená vizuálnym obsahom
fotografií a videozáznamov predložených žalobkyňou.
Žalovaný sa snažil presúvať zodpovednosť za škodu na rekonštrukčné práce realizované v byte
žalobkyne v minulosti, pričom znalecký posudok jednoznačne preukázal, že príčinou škody boli priesaky

vody zhora (z bytu žalovaného). Ani jeden zo znaleckých posudkov predložených v tomto ani v iných
konaniachneuvádzaexistenciutakýchpoškodeníčizávadnarekonštrukciižalobkyne,ktorébymohlibyť
príčinou predmetnej škody. Znalecký posudok predložený žalobkyňou preto jasne identifikoval príčinnú
súvislosť medzi vytopením zo strany žalovaného a vznikom škody.Porušenie povinnosti tvrdiť úplne a pravdivo má v civilnom procese významný vplyv na hodnotenie
dôveryhodnosti strany sporu.
34. Z uvedených dôvodov súd žalobe ohľadne náhrady škody v sume 2 121,02 eura žalobe vyhovel.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem zaplatenia sumy 2 121,02 eura aj úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne od 16.11.2020 do zaplatenia. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 18.07.2022.
Žalovaný dlžnú sumu žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od nasledujúceho dňa po doručení žaloby,
t. j. 19.07.2022 v omeškaní.
38. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 121,02 eura od
19.07.2022 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

39. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
40. Žalobkyňa si uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavujú náklady na
vypracovanie znaleckého posudku v sume 300 eur a náklady na predžalobnú výzvu zo dňa 06.10.2020,

teda odmeny advokáta vo výške 101,25 eura, za úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. d/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o náhradách a odmenách, s poukazom na rozhodnutie NS SR SP. zn. 3M
Obdo 2/2010, z 09.06.2010, a paušál pri vykonanom úkone vo výške 10,62 eura. Spolu tieto náklady sú
v sume 411,87 eura. Súd dospel k záveru, že tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobkyne
sú dôvodné.

41. Z uvedených dôvodov súd ohľadne nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobkyne žalobe
vyhovel.
42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45.Žalobkyňaprocesnezavinilazastaveniekonaniasčastiozaplateniesumy397,42eura.Žalobkyňasa
domáhala zaplatenia sumy 2 518,44 eura. Úspech žalobkyne v konaní je v sume 2 121,02 eura (2 518,44
eura – 397,42 eura), teda v pomere po zaokrúhlení 84 % a úspech žalovaného je 16 %. Prevyšujúci
úspech žalobkyne je 68 % (84 % - 16 %). Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania. Preto súd priznal

žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v pomere 68 %. O ich výške súd rozhodne v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.