Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 25, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122415968
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6122415968.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Kostolanskej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. XXX,
právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47

445 092, o zaplatenie 7.025,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 17Csp/111/2022-153 zo dňa 19. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 6.674,38 €, úrok vo výške 2.159,38 €, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.142,38 €
od 28.1.2020 do 27.4.2022, zo sumy 7.025,38 € od 28.4.2022 do 14.9.2022, zo sumy 6.674,38 € od
15.9.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti konanie
zastavil (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok
III.). Vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovenia § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1,

2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“, alebo
„OZ“), § 2 psím. a), b), d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
24.05.2018 úver vo výške 10.550 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných
96-tich pravidelných mesačných splátok, v sume 153,94 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 14.989,24 eura. Z výpisu z úverového účtu mal za preukázané, že žalovaný čerpal finančné
prostriedky z poskytnutého úveru dňa 24.05.2018 prevodom na jeho bankový účet. Z výpisu je zrejmé,
že žalovaný sa omeškal už s platením v poradí 4., 5., 8. a 9. splátky a následne splátok v poradí

20.-25. (splátka 20. bola splatná dňa 02.08.2019). Právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalobcu
listom zo dňa 03.10.2019 označený ako tretia upomienka - pokus o zmier na zaplatenie dlhu z titulu
omeškaných úverových splátok. Nakoľko žalovaný dlh neuhradil, právny predchodca žalobcu vyhlásil
okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru dňa 08.01.2020, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa
20.01.2020. Žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru
dlžnú sumu nezaplatil, čím sa dostal od 28.01.2020 do omeškania. Na základe Rámcovej zmluvy o

postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom
a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom dňa 14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie aprevod zo dňa 09.03.2022 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe
úverovej zmluvy postúpená žalobcovi, ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a žiadosť o postúpenie a prevod sú založené v registri
Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/37/2020. Výška postúpenej pohľadávky bola
postupcom vyčíslená ku dňu 02.03.2022. Po dátume vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaný zaplatil
na úhradu svojho dlhu sumu 117 eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru.

1.2. Konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej
dlžnej istiny úveru vo výške 7.025,38 eura s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek
predžalobnej upomienke nezaplatil. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je
potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho
zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku
dodávateľa a spotrebiteľa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská

zmluva,kdetextzmluvybolvopredpripravenýveriteľomažalovanýnemalmožnosťžiadnympodstatným
spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Uviedol, že hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a
jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom,

ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej
podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol
podstatnýmspôsobomovplyvniť.Vzhľadomnauvedenépriprávnomposúdenívecizmluvuposudzovalv
zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru.

1.3. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že
obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a ide o platný právny
úkon. Právny zástupca v odpore zo dňa 10.11.2022 namietal, že žalobca si síce uplatňuje v konaní

iba výšku nesplatenej istiny, avšak neuviedol, akým spôsobom právny predchodca započítal doteraz
vykonané platby žalovaného. Z výpisu úverového účtu založenej na č. l. 68 spisu je zrejmé, ako právny
predchodca žalobcu platby vykonané žalovaným započítal. Koľko z uhradenej splátky bolo započítané
na istinu, koľko na základný úrok, sankčný úrok, poplatky za poskytnutie, poplatky a poistné. Preto
súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Súd taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko ako súd už uviedol vyššie, postúpenie pohľadávky z právneho
predchodcu na žalobcu bolo v zmysle s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere.
Žalobca v konaní preukázal písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému na splnenie dlhu zo dňa
03.10.2019 označenú ako Tretia upomienka-pokus o zmier a taktiež jej odoslanie žalovanému poštovou
zásielkou dňa 03.10.2019 (č. l. 107), potvrdenie ktorého predložil do súdneho spisu a je založené na č. l.

106.Žalovanýsadostaldoomeškaniasplnenímdlhudňa02.08.2019,výzvanaúhradupohľadávokbola
doručovaná dňa 03.10.2019 a mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 08.01.2020. Žalobca,
resp. jeho právny predchodca teda dodržal ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a právny
predchodca žalobcu zosplatnil úver platne, nakoľko zákon vyžaduje uplynutie 90-dňovej lehoty medzi
prvým dňom omeškania splátky a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Zákonné ustanovenie §

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. neobsahuje, ako to právny zástupca žalovanej mylne interpretoval,
nutnosť časového rozostupu 90-dní medzi výzvou na plnenie omeškanej splátky a zosplatnením, ale
iba nutnosť veriteľa túto výzvy počas 90dňovej lehoty- medzi dňom omeškanej splátky a vyhlásením
mimoriadnej splatnosti, dlžníkovi doručiť. Následné postúpenie pohľadávky žalobcovi dňa 14.02.2020
bolo teda v zmysle uvedeného taktiež platné a žalobcovi v tomto spore svedčí aktívna legitimácia.

1.4. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov a vyjadrení súd prvej
inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Na základe žalobcom doručeného čiastočného
späťvzatia žaloby po vydaní platobného rozkazu v časti o zaplatenie sumy 351 eur z dôvodu čiastočnej
úhrady žalovaného súd konanie v tejto časti zastavil. Konštatoval, že žalobcom uplatnený úrok z

omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v
konaní plne úspešnou stranou sporu.2. Rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadla prostredníctvom svojho právneho
zástupcu (JUDr. Vachana) žalovaná poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, navrhujúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom podľa § 388 CSP

zmeniť tak, že odvolací sú žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietne. V úvode podaného odvolania
poukázala na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
16.05.2017 sp. zn. 11Co/117/2017, rozhodnutie Ústavného súde Českej republiky zo dňa 26.02.2019
sp. zn. III. ÚS 4129/18. Namietala, že v čase uzatvorenia zmluvy právny predchodca žalobcu nemal k
dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch žalovanej, právny predchodca žalobcu reálne neposúdil aká

finančná čiastka ostane žalovanej po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie spolu s mesačnou
splátkou za úver k dispozícii. Právny predchodca neskúmal, aké má žalovaná náklady na živobytie,
stravu, ubytovanie celkovo na bežný chod domácnosti. Navyše údaje z výpisu z registra klientskych
informácií sú neúplné, nič nehovoriace, teda právny predchodca žalobcu ani z týchto údajov nemohol
mať vedomosť o príjmoch žalovanej. Poukazujúc na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru o
nedostatočnom zisťovaní bonity žalovaného a o hrubom porušení povinnosti žalobcu podľa § 7 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove 22.03.2023 sp.
zn. 2CoCsp/42/2022. Mala za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1
citovaného zákona, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Sankcia uvedená v § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere
má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka je potrebné považovať za neplatné, čo má za následok nepreukázanie výzvy v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedla, že keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
treba považovať za neplatné právne úkony a preto, žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná

splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku
žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Uviedla, že ak by sme pripustili doručenia tretej

upomienky pokusu o zmier zo dňa 03.10.2019 dňa 15.10.2019, dobrovoľná lehota 15 dní na uhradenie
omeškaných splátok uplynula 30.10.2019 a preto právny predchodca žalobcu mal vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda v danom prípade ku dňu 22.11.2019,
keďže právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru až dňa 08.01.2020, postupoval
v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, keďže mimoriadnu splatnosť nevyhlásil do

zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra
2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, uverejnenom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
slovenskej republiky č. 1/2021. Namietala, že žalobca ako dôkaz o doručení tretej upomienky predložil
poštový podací hárok bez úradnej pečiatky Slovenskej pošty, a.s., ktorý však nepreukazuje doručenie
ani snahu o doručenie poštovej zásielky a vôbec z neho nie je zrejmé, že preukazuje podanie tretej

upomienky na poštovú prepravu. Poštový podací lístok bez presného označenia a identifikácie zásielky
nepreukazuje odoslanie ani doručenie vyššie uvedených listín vzťahujúcich sa k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal
ani odoslanie ani doručenie vyššie uvedených listín. Taktiež poukázal i na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici 30.03.2022 sp. zn. 17CoCsp/5/2022 a konštatoval, že v danom prípade poštový

podací hárok neobsahuje žiadnu pečiatku Slovenskej pošty, a.s., preto údaje v ňom uvedené nie sú
preukázané a nejde o hodnoverný dôkaz. Následne, ak žalobca preukazuje doručenie tretej upomienky
dokladom - výpisom z informačného portálu Slovenskej pošty pod číslom. Tento výpis nepreukazuje,
čo bolo obsahom doručovanej zásielky, žalovaný popiera, že by obsahom doručovanej zásielky bola
tretia upomienka. Z uvedeného dôvodu zastal názor, že žalobca odkazom na výpis z informačného

portálu Slovenskej pošty pod číslom zásielky nepreukázal doručenie tretej upomienky. Uvedené vyplýva
aj z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 13.10.2022 sp. zn. 9Cdo/292/2020, ktorým
bolo dovolanie žalobcu odmietnuté. Záverom uviedla, že ak teda žalobca nepreukázal doručenie tretej
upomienky pokusu o zmier, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto potom podľa názoru žalovaného

je nutné tretiu upomienku zo ako aj výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
považovať s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony. Nad
rámec uvedeného dala do pozornosti, že aj Najvyšší súd SR vo viacerých súdnych rozhodnutiach
uvádza, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nemôže predstavovať výzvu v zmysle §92 ods. 8 zákona o bankách a konkrétne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2022
sp. zn. 2Cdo/266/2020, keď súčasne konštatovala, že z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR
vychádzal aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 27.10.2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020.

3. K odvolaniu doručil vyjadrenie žalobca navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť.

4. K vyjadreniu doručila vyjadrenie žalovaná, ktorá zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach v zmysle

podaného odvolania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i na vady týkajúce sa
procesných podmienok v odvolacích dôvodoch neuplatnených dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť z dôvodu, že súd

prvej inštancie nemohol v spore po vydaní platobného rozkazu upomínacím súdom pre odpor podaný
neoprávnenou osobou konať. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná odvolaním nenapadla výrok II.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil. Napriek tejto skutočnosti
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z nižšie uvedených dôvodov.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si svoj nárok primárne uplatnil na Okresnom súde
Banská Bystrica ako súde upomínacom podľa § 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“). Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz č. k. 18Up/1246/2022-79 zo dňa 29. septembra 2022. Voči citovanému
platobnému rozkazu žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Petra Vachana (č. l.

94-95) podala odpor. Uvedený odpor bol podaný elektronicky na predpísanom elektronickom tlačive s
tým, že prílohou podaného odporu bolo poverenie udelené JUDr. Petrom Vachanom pre JUDr. B. I., aby
v jeho mene v celom rozsahu práva a povinnosti prijímala, podávala a autorizovala všetky podania v
jeho elektronickej schránke JUDr. Peter Vachan, advokát bez obmedzenia, najmä je oprávnená čítať
záznamynaúložiskuavykonávaťzápisyzáznamovdoúložiska.Vsúdnomspiseabsentovalidokumenty

osvedčujúce autorizáciu tohto odporu - nebol založený výsledok overenia Kvalifikovaného elektronické
podpisu (KEP). Z následne doloženého výsledku overenia KEP z elektronického súdneho spisu odvolací
súd zistil, že odpor podpísala osoba B. I.. Z dôvodu podaného odporu Okresný súd Banská Bystrica
vec postúpil súdu prvej inštancie (č. l. 1) na prejednanie, pretože žalobca v zákonom stanovenej lehote
navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 10 ods. 3 resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona

č. 307/2016 Z. z. Súd prvej inštancie následne vo veci vydal odvolaním žalovaných napadnutý rozsudok.

Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 267 ods. 1 CSP, sa odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie

§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa
odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.

Podľa § 267 ods. 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

Podľa § 123 ods. 1 CSP, je podanie úkon určený súdu.

Podľa § 123 ods. 2 CSP, je podanie vo veci samej najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 127 ods. 1 CPS, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu
verejnej moci (ďalej ako „Zákon o e-Governmente“), udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
je právny úkon majiteľa elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a
disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie s

elektronickou schránkou.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o e-Governmente osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná
autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon
neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania

vlastnoručný podpis kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou
pečaťou /písm. a)/, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát
obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom
fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú
časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného

predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. /písm. b)/

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor,
ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor
odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z., ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť
podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodnúť znova.

7. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP znamená, že o veci, o ktorej sa už raz
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodnúť znova. O tú istú vec ide vtedy, ak je totožný
nárok (žalobný petit) uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektami. Existencia

prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania a len čo ju súd zistí, musí
konanie zastaviť. Prekážka veci právoplatne rozhodnutie patri k procesným podmienkam (§ 161 CSP),
ktorých danosť je povinný súd skúmať v priebehu celého konania.

8. Odvolací súd skôr, než sa začal zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, skúmal

náležitosti podaného odporu a zistil, že odpor podaný právnym zástupcom žalovanej podpísala podľa
výsledku overenia KEP B. I. s tým, že len poverenie, ktoré bolo prílohou podaného odvolania bolo
podpísané JUDr. Vachanom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že zárukou identifikácie strany
sporu a autenticity podania je autorizácia elektronicky uskutočneného podania vo veci samej, t. j. aj
odporu proti platobnému rozkazu. Takáto záruka slúži na identifikáciu osoby a zároveň nahrádza podpis

konajúcej osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej napísala a podpísala. Osobou, ktorá podanie
vo veci samej napísala a podpísala, sa rozumie tá osoba, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný
elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Rozhodujúcou skutočnosťou pri posúdení
splnenia, resp. nesplnenia zákonnej podmienky v prípade elektronickej podoby odporu je, ktorej osobe
patrí KEP použitý na autorizáciu podaného odporu.

9.Vprípade,akodpordoručenýsúduprvejinštanciebolautorizovanýKEPfyzickejosobyB.I.nazáklade
predloženého poverenia zo dňa 01.02.2021, udeleného v zmysle § 23 ods. 4 Zákona o e-Governmente,nemožnohovoriťosplnenípodmienkynapísaniaapodpísaniaodporuJUDr.PetromVachanom,ktorému
bolo udelené plnomocenstvo zo strany žalovanej na jej zastupovanie v danom konaní.

10. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej, ktorým je aj
odpor (§ 123 ods. 2 CSP) je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania
vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na
identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie
vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný

elektronický podpis (KEP) alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne) splnenia zákonnej
podmienky v prípade elektronickej podoby odporu je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na
autorizáciu podaného odporu. Ak odpor podaný sudu dňa 19.10.2022 bol autorizovaný „KEP“ fyzickej
osoby JUDr. B. I. (nie zamestnanca, na základe poverenia zo dňa 01.02.2021 udeleného v zmysle §
23 ods. 4 Zákona č. 305/2013 Z. z.), nie je splnená podmienka spísania a podpísania odporu JUDr.
Petrom Vachanom, a teda odpor bol podpísaný osobou, ktorej zo strany žalovanej nebolo udelené

plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní. Ide o podanie bez autorizácie JUDr. Petrom Vachanom ako
advokátom, a teda nebyť podpisu tohto podania JUDr. B. I., by sa na takéto podanie vôbec neprihliadlo (§
125 ods. 2 CSP), keď dodatočne do 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ním skutočne
autorizovanej (s jeho KEP) súdu doložené nebolo.

11. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti podania vo veci samej a ak sa v prípade elektronicky
podanéhopodaniavovecisamejvyžadujeKEP(osobyhopodávajúcej),potomKEPnaodporeadvokáta
musíbyť(rovnakoakoodpor)nímrealizovanýnajneskôrdo10dní,abysavylúčilizákonnédôsledkyjeho
absencie z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP. Vo všeobecnosti platí, že ak v sporovom konaní uskutoční
zástupca úkon v mene zastúpenej sporovej strany, musí mať súd písomným splnomocnením (§ 92

ods. 1 CSP) preukázanú existenciu a rozsah zastúpenia. Pri úkonoch zástupcu predstavuje písomné
splnomocnenie procesnú podmienku v zmysle § 161 CSP.

12. V danom prípade teda súd prvej inštancie neskúmal, resp. nedostatočne skúmal procesné
podmienky, za ktorých v danej veci mohol konať a rozhodovať po postúpení veci zo strany upomínacieho

súdu. Ak by totiž súd prvej inštancie skúmal existenciu procesných podmienok, zistil by uvedený
nedostatok podpisu elektronicky podaného odporu. Zároveň odvolací súd v tejto súvislosti tiež uvádza,
že z obsahu súdneho spisu pritom tiež nie je zrejmé, či sa Okresný súd Banská Bystrica zaoberal
otázkou posúdenia oprávnenia JUDr. B. I. na podpísanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu v
rámci upomínacieho konania v mene žalovanej, ktorá udelila plnomocenstvo na jej zastupovanie JUDr.

Vachanovi s tým, že od uvedeného závisel ďalší postup v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. súvisiaci
s postúpením danej veci Okresnému súdu Komárno, ako súdu prvej inštancie, resp. ako príslušnému
na prejednanie sporu. Upomínací súd bol povinný najskôr preskúmať náležitosti odporu, najmä to,
či bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalovanej podľa plnej moci,
resp. či bola k podpisu odporu oprávnená v mene žalovanej JUDr. I., a teda či tento bol podaný

oprávnenou osobou. Zo samotnej koncepcie zákona č. 307/2016 Z. z. možno vyvodiť, že jedine súd
v upomínacom konaní môže rozhodnúť o odpore podanom neoprávnenou osobou (§ 12 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 307/2016 Z. z). Skutkovo obdobných prípadov, kde zo súdneho spisu nevplývalo, že by
Okresný súd Banská Bystrica skúmal uvedené predpoklady je viacero (kde Najvyšší súd SR rozhodoval
vo veciach nesúhlasu okresných súdov vo veciach, ktoré im boli postúpené upomínacím súdom), a to

napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ncd/5/2023 zo dňa 27.04.2023, 5Ncd/14/2022 zo
dňa 15.12.2022, 4Ncd/10/2022 zo dňa 27.10.2022.

13. Z uvedeného dôvodu s poukazom na právny názor odvolacieho súdu bude úlohou súdu prvej
inštancie v rámci ďalšieho postupu po zrušení veci odvolacím súdom vysloviť nesúhlas s postúpením

veci Okresným súdom Banská Bystrica, keďže jedine súd v upomínacom konaní môže rozhodnúť o
odpore podanom neoprávnenou osobou (§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 307/2016 Z. z) a spis predložiť
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci.

14. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov, preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).