Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120011522
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7120011522.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
26. septembra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre trestný čin vraždy § 219 ods. 1, ods. 2
písm. b), písm. f) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr.zák. a iné (zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 100/1996 Z.z.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Košice I zo dňa 12.1.2023 sp. zn. 10Tk 2/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 10Tk/2/2020 zo dňa 12.1.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného v bode 1/ obžaloby pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon v znení zákona č. 100/1996 Z.z. formou účastníctva vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c)
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 100/1996 Z.z.; v bode 2/ obžaloby pre trestný
čin všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v
znení zákona č. 13/1998 Z.z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný

zákon v znení zákona č. 13/1998 Z.z. sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 13/1998 Z.z., na tom skutkovom základe, že

1. v presne nezistený deň v mesiaci máj 1997 v C. D. E. F., A. B., ktorého po predchádzajúcej nepravdivej
informácii od inej osoby, ktorý je vylúčený na samostatné konanie, o nefunkčnosti diaľkového ovládania
k nástražnému výbušnému systému zabezpečil G. H., odsúdený za tento skutok, prostredníctvom

inej osoby, ktorý je vylúčený na samostatné konanie, v prítomnosti G. H., štyroch iných osôb a I. F.
odsúdeného za tento skutok, vyskúšal funkčnosť nového diaľkového ovládania a rozbušky, ktoré si
zabezpečil od doposiaľ nezistenej osoby bývajúcej v panelovom dome v F., časť E., a namontoval
nástražnývýbušnýsystémsnovýmprijímačomadiaľkovýmovládanímtak,abytentobolomožnéodpáliť
aj na väčšiu vzdialenosť, do motorového vozidla zn. E. XXXX, J.: K., za účelom usmrtenia A. K., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého vraždu si v období mesiacov október 1996 až máj 1997 objednal nebohý C. G.

za sumu 1,000.000,- Sk u L. D., ktorý oslovil M. G., aby zabezpečili vykonávateľa tohto skutku, a to
inú osobu, ktorý sa následne s predmetným vozidlom presunul do E. L., kde sa zdržiaval v byte, ktorý
poskytol A. C., odsúdený za tento skutok, a odvoz tejto osoby do H. N. K. zabezpečoval I. F., ktorý s A. C.
monitorovalipohybA.K.,pričomdňa20.05.1997vpopoludňajšíchhodinách,potom,čoA.K.odparkoval
svoje motorové vozidlo zn. O. P. EČV: K. na parkovisku pred obchodným strediskom na O. ulici v H. N. K.
a odišiel do svojho baru C., A. zaparkoval osobné motorové vozidlo zn. E. XXXX, EČV: K. XX-XX, bielej

farby, vedľa vozidla A. K. a v čase o 17.22 h, keď sa A. K. vracal z baru C. a chcel nastúpiť do svojho
vozidla, A. inicioval na diaľku nástražný výbušný systém, čím došlo k výbuchu, ktorý poškodenému A. K.spôsobil viacnásobné devastačné poranenia hlavy, úrazové poranenia mozgu, devastačné poranenia
celého tela s popáleninami II. až IV. stupňa, na následky ktorých na mieste podľahol,

2. dňa 03.02.1998 na D. N. E. L., A. B. spolu s nebohým L. L., nebohým L. D. a ďalšími nezistenými
osobami, za účelom usmrtenia Q. F., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu konkurenčného boja o získanie
dominantného postavenia v „košickom podsvetí“ po smrti B. O., kde Q. F. bol považovaný za riadiacu
osobu konkurenčnej skupiny, po zaobstaraní asi 10 kg neznámej trhaviny, pravdepodobne Q. 2 alebo Q.
R. X a po zostrojení nástražného výbušného systému umiestneného do batožinového priestoru vozidla

zn. E. XXXX, EČV: L. XX-XX, toto vozidlo pristavili k vozidlu zn. G. C., EČV: N. XX-XX, ktoré v tom
čase používal Q. F., pričom A. B. dňa 03.02.1998 v čase asi o 16.50 h, keď sa Q. F. chôdzou približoval
k svojmu vozidlu, na diaľku inicioval nástražný výbušný systém, čím došlo k výbuchu, ktorý spôsobil
poškodenému Q. F. mnohonásobné strelné poranenia v oblasti tváre, oboch nôh a podbruška, perforáciu
bubienkov oboch uší s dobou liečenia do 6 týždňov, poškodenému Q. O., nar. XX.XX.XXXX, perforáciu
bubienkov oboch uší a poškodenia prevodového systému vnútorného ucha, poškodenému E. S., nar.

XX.XX.XXXX, mnohonásobné tržnozmliaždené rany na čele, nose, líci, hornej a dolnej pere, dolnom
viečku pravého oka, vyrazenie 3 horných a 3 dolných zubov s dobou liečenia 2 až 3 týždne, pričom
výbuchom došlo k ohrozeniu života a zdravia najmenej 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom
čase v blízkosti miesta výbuchu, a súčasne bola výbuchom spôsobená škoda E. G., nar. XX.XX.XXXX,
poškodením vozidla zn. T. S. vo výške 105.438,- Sk (3.500,- Eur), U. U., nar. XX.XX.XXXX, poškodením

vozidla zn. U. XXXX vo výške 32.176,- Sk (1.068,- Eur), M. U. G., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla
zn. U. T. vo výške 31.575,- Sk (1.048,- Eur), G. Q., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. U. T. vo
výške 2.700,- Sk (90,- Eur), B. D., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. U. T. vo výške 15.078,-
Sk (501,- Eur), M. G. U., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. E. R. vo výške 39.878,- Sk (1.324,-
Eur), I. L., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. T. V. vo výške 9.105,- Sk (302,- Eur), E. C., nar.

XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. T. K. vo výške 9.393,- Sk (312,- Eur), B. B., nar. XX.XX.XXXX,
poškodením vozidla zn. T. K. vo výške 3.200,- Sk (106,- Eur), G. K., nar. XX.XX.XXXX, poškodením
vozidla zn. S. P. vo výške 8.810,- Sk (292,- Eur), A. C., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. U. T.
vo výške 4.520,- Sk (150,- Eur), G. T., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. T. B. vo výške 10.920,-
Sk (362,- Eur), C. R., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. C. 205 vo výške 22 920,- Sk (760,-

Eur) a poškodením stánku na predaj hydiny vo výške 1.100,- Sk (36,51 Eur), A. I., nar. XX.XX.XXXX,
poškodenímvozidlazn.U.T.vovýške2590,-Sk(86,-Eur),K.K.,nar.XX.XX.XXXX,poškodenímvozidla
zn. Lada E. 21011 vo výške 15.300,- Sk (508,- Eur), M. W. S., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla
zn. G. C. vo výške 450.000,- Sk (14.937,- Eur), E. S., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla W. XX vo
výške 130.000,- Sk (4.315,- Eur), M. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, poškodením tovaru v predajni kvetov vo

výške 5.000,- Sk (166,- Eur), M. K. U. nar. XX.XX.XXXX, poškodením tovaru v predajni kvetov vo výške
17.183,- Sk (570,37 Eur), X. D. B. F., L. X, F., poškodením budovy X. D. E. L. vo výške 921.212,- Sk
(30.578,64 Eur), spoločnosti Y. D. L., W., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti K. L., W., poškodením
predajného stánku vo výške 5.000,- Sk (165,97 Eur), čím týmto skutkom bola spôsobená celková škoda
vo výške 1,843.098,- Sk (61.179,65 Eur), pričom k usmrteniu Q. F. nedošlo len v dôsledku predčasnej

iniciácie nástražného výbušného systému.

Podľa § 37 Trestného zákona zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len Trestný zákon) súd upustil od
uloženia súhrnného trestu obžalovanému A. B., pretože má za to, že trest uložený mu rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. BB - 3T 32/2014 zo dňa 30.11.2017, ktorým mu bol

uložený výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doživotie podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s
použitím§35ods.1,a§29ods.3Trestnéhozákonasozaradenímpodľa§39aods.2písm.c)Trestného
zákona do III. /tretej/nápravnovýchovnej skupiny a trest prepadnutia majetku podľa § 51 ods.1 Trestného
zákona, je dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného W. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. X, L.
P. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd dedičov po poškodenom Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. H. XX, S. L. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, B. spôsobenú škodu na zdraví vo výške 170,- Eur a vecnú
škodu vo výške 4.315,- Eur.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť B. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XXX/XX, E. spôsobenú škodu vo výške 3.500,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H.
XXX/XX, E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému U.

U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, L. spôsobenú škodu vo výške 1.068,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
U. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, F. spôsobenú škodu vo výške 1.048,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B.

D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, Q. C. O. spôsobenú škodu vo výške 501,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
X, Q. C. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, L. spôsobenú škodu vo výške 1.324,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného M. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
XXXX/XX, L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, G. E., Q. C. O. spôsobenú škodu vo výške 292,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/

XX, G. E., Q. C. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B. spôsobenú škodu vo výške 14.937,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného M. W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX/X, B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, L. spôsobenú škodu vo výške 166,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti X. D. B., L. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 30.578,64 Eur.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný A. B.. V písomných

dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že výrok o vine a treste považuje za nesprávny
nakoľko má za to, že sa konajúci súd nevyporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre
rozhodnutie, zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti a skutkové zistenia sú neúplné. Obhajoba
má za to, že spôsob akým sa vedie a viedlo toto trestné konanie najmä ak sa má rozhodovať o vine a
treste po cca 25 rokov od skutku považuje za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Tento názor je plne v súlade s názormi ESĽP vyjadrenými v jeho rozhodnutiach,
v zmysle ktorých má dĺžka trestného stíhania, ako aj čas od skutku po právoplatné uloženie trestu
predstavovať čo možno najkratší časový úsek. Podľa rozhodnutia R 10/2011: Neprimeraná dĺžka
konania ako dôvod aplikácie § 40 Tr. zák., resp. § 39 Tr. zák. - dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na
obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom

konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou
okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák. - pozn. autora) a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Ústavný súd SR II. ÚS 195/2005:Primeraná lehota na prerokovanie veci v trestnom konaní sa v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu
do sféry základných práv a slobôd musí posudzovať prísnejšie. Ústavný súd Slovenskej republiky preto
berie do úvahy pri rozhodovaní o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl.

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dĺžku prípravného konania od vydania uznesenia o vznesení
obvinenia do podania obžaloby, resp. iného ukončenia prípravného konania. Ďalším rozhodnutím je
rozhodnutie ČR 2/1998 - II: „Zákonnost úkonu trestního řízení se posuzuje z hlediska znení trestního
rádu účinného v době jejich provádění. “

Rozsudok Eckle v. Spolková republika Nemecko z 15. júla 1982:
Vo vzťahu k plynutiu doby došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý uvádza, že „Každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch,
aleboooprávnenostiakéhokoľvektrestnéhoobvineniaprotinemu.“Zastávazáver,žepredmetnétrestné
konanie, iniciované po 17 rokoch od údajného spáchania skutku a následne dnešné rozhodovanie po

viac ako 25 rokoch od údajného spáchania skutku, nesplnia účel trestného stíhania a prípadný výrok
o vine, ako aj treste sa míňa hlavným účelom trestného stíhania. Vzhľadom na rozhodovaciu prax
Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné
považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie
je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. V danom prípade postupom orgánov činných v

trestnomkonanívprípravnomkonanídošlokporušeniuDohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd (článok 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v
primeranej lehote) k porušeniu k jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ustanovení
§ 2 ods. 7 Tr. por. (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná súdom). Prieťah, ktorý je v danom prípade možno jednoznačne pripísať štátu, pričom táto

skutočnosť má za následok, že nebola rešpektovaná primeraná lehota, na ktorú má obžalovaný právo.
Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby obvinený nebol príliš dlho vystavený trestnému
stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do práv a slobôd obvineného. Keďže je nepochybné, že dôvodom
dĺžky trvania trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného, je významný aj z dôvodu,
že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak

individuálnejprevencie(pokiaľpáchateľvpriebehutrestnéhostíhanianespáchalďalšítrestnýčin,možno
predpokladať a dúfať, že sa napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce
účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba,
ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel

trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov,
aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom od-
škodnené. Zastáva tak názor, že došlo k porušeniu jeho práv neprimeranou dĺžkou trestného konania,
na ktorého dĺžku nemal žiaden vplyv.

Ako obžalovaný poukázal aj na skutočnosť, že toho času vykonáva trest odňatia slobody na doživotie,
a aj preto toto trestné stíhanie voči svojej osobe považuje za neúčelné.

Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní a následne
na tunajšom súde. Ako jediné dôkazy, ktoré majú svedčiť proti nemu, sú výlučne nepriame svedecké

výpovede vykonané vyšetrovateľom v prípravnom konaní. Tu zdôrazňuje, že on ako obžalovaný nebol
identifikovaný ani jedným zo svedkov priamo pri žiadnom trestnom čine. Obžalovaný opätovne dôrazne
upriamuje pozornosť súdu na fakt, že všetky dôkazy, ktoré majú preukazovať vinu, sú výlučne výpovede
- pričom ich ani nemožno nazvať svedeckými výpoveďami, a to z dôvodu že opisovali skutočnosti a dej
na základe informácií, ktoré počuli od iných osôb a nie na základe osobného prežitia týchto skutočností.

Sprostredkovanie informácií býva častokrát najmä nepresné a neúplne, a to aj v úmysle niektorých osôb
vyhnúť sa svojmu trestnému stíhaniu. Nie zriedka býva opis údajných skutočností týchto osôb rozdielny
od reality, a to okrem iného aj z pohnútky zníženia svojho prípadného trestu. Takmer všetky osoby,
ktoré ho majú ako obžalovaného „usvedčovať“, sú po násilnej smrti alebo vo výkone trestu. Súd však
môže oprieť výrok o vine aj o nepriame dôkazy, ale len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne

logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, teda
všetky skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možnovyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru, a pritom obvineného usvedčujú z jeho
spáchania. Takáto sústava nepriamych dôkazov však v danom prípade neexistuje.

Na strane druhej existuje judikatúra, v zmysle ktorej pri nedostatku priamych dôkazov možno páchateľa
uznať vinným, len ak je záver o jeho vine potvrdený nepriamymi dôkazmi tak, že mu žiaden z
nich neodporuje a ktoré tvoria uzavretú reťaz, v ktorej niet takej medzery, ktorá pripúšťa iný záver
(Rt-48/1961). Súhrn nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, musí tvoriť logickú a
ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá nielenže spoľahlivo preukazuje

všetky okolnosti skutku a usvedčuje obžalovaného z jeho spáchania, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru (Rt-38/1968). V danom prípade vykonaným dokazovaním neboli predložené
a na hlavnom pojednávaní vykonané také dôkazy, ktoré by bolo možné označiť za uzavretú reťaz
nepriamych dôkazov s tým, že tieto dôkazy by jednoznačne vylučovali inú možnosť ohľadom viny
obžalovaného. Preto z uvedeného jednoznačne neboli splnené zákonné podmienky na to, aby
obžalovaný bol uznaný za vinného. Zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného)

je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania, pričom táto zásada, ktorá
vychádzazprávnychmyšlienokrímskehopráva,jeakotakáneoddeliteľnespätásozásadouprezumpcie
neviny, ktorá má pre trestný proces zásadný význam. Zásada prezumpcie neviny je priamo (expressis
verbis) zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je táto zásada normatívne vyjadrená v Ústave Slovenskej

republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Ústava), ale aj v zákone č. 301/2005
Z. z. Tr. por. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) Toto právo vychádza zo
základného predpokladu, a to že každý sa považuje za dobrého a čestného, kým nie je preukázané inak
(„praesumptio boni viri“). To znamená, že vo vzťahu ku každému jednotlivcovi platí právna fikcia o jeho
nevine (bezúhonnosti), a to až do momentu, kedy je obžalovaná osoba právoplatne odsúdená. „Použitie

zásady in dubio pro reo, ktorá vyplýva z ustanovenia paragrafu 252 Trestného poriadku, prichádza do
úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov a ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivérozhodnutie.“ZostanoviskatrestnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp.zn. 6To/11/2018 vyplýva, zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle
Trestného poriadku vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a
bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil
vec, a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný.

Ak by nebola splnená čo i len jedna z uvedených podmienok nemožno dospieť k odsudzujúcemu
rozsudku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností obžalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. f) Tr. por. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil

a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo
aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že obžalovaného
spod obžaloby oslobodí.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v tejto veci podal dňa 17.1.2023 (doručené Okresnému súdu

Košice I dňa 20.1.2023) písomné vzdanie sa odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn.
10Tk/2/2020 zo dňa 12.1.2023.

K dôvodom odvolania obžalovaného A. B. sa písomne vyjadril prokurátor Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky. Uviedol, že Okresný súd Košice I postupoval správne a zákonne, keď

obžalovaného A. B. uznal vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č.
140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 100/1996 Z. z. formou účastníctva vo forme pomoci podľa
§ 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 100/1996 Z. z. a trestného
činu všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon
v znení zákona č. 13/1998 Z. z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.

Trestný zákon v znení zákona č. 13/1998 Z. z. sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č, 13/1998 Z. z. Okresný súd na hlavnom
pojednávaní vykonal v predmetnej veci všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto potom následne
náležite v intenciách zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil a dospel takk správnemu záveru, že výsledkami vykonaného dokazovania boli jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnosti preukázané a dokázané skutky v znení tak, ako to vyplýva zo znenia opisov skutkových viet
uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd

veľmi podrobne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia
rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Výrok o vine obžalovaného bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti

vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov pri jednotlivých skutkoch
ustálený, pričom nemožno mať žiadne pochybnosti o vine A. B., pretože jeho vina bola preukázaná
tak výpoveďami svedkov, ako aj celým súborom ďalších dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
dovoľujú vysloviť záver o vine. Svedkovia, ktorí boli priamo účastní na spáchaní skutku pod bodom 1
obžaloby, okrem toho, že usvedčujú obžalovaného, sa sami nevyviňovali, ale priznávali sa aj k svojej
účasti na spáchaní trestnej činnosti, a teda prevažne vypovedali o osobne prežitých udalostiach, ktoré

si nemohli vymyslieť, pričom sú už za tento skutok odsúdení alebo je na nich podaná obžaloba. Je
potrebné konštatovať, že výpovede svedkov vo všetkých podstatných častiach pri popise jednotlivých
skutkov sú vierohodné, vzájomne korešpondujúce a podporované radom iných vo vecí vykonaných
dôkazov, či už listinných dôkazov a znaleckých posudkov. Pokiaľ ide o argument obžalovaného, že
rozhodovanie o vine a treste po cca 25 rokov od skutku je porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a nespĺňa účel trestného stíhania, pričom výrok o vine, ako aj o
treste sa míňa hlavným účelom trestného stíhania uvádza, že s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Je
potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide o výrok o treste, rozsudkom Okresného súdu Košice
I bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože súd mal za to, že trest uložený obžalovanému
rozsudkom ŠTS Pezinok sp. zn. BB-3T32/2014 z 30. 11. 2017, ktorým mu bol uložený výnimočný úhrnný

trest odňatia slobody na doživotie podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, je dostatočný. Pokiaľ však ide
o výrok o vine, nemožno neprihliadnuť na okolnosti spáchania jednotlivých skutkov, pričom je potrebné
zdôrazniť, že ide o najzávažnejšiu trestnú činnosť s fatálnym následkom spočívajúcim v pozbavení
života iných osôb, spáchanú brutálnym a chladnokrvným spôsobom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
v tomto prípade, nie je rozhodujúce, že od spáchania skutkov uplynula dlhšia doba. V tejto súvislosti

zdôrazňuje, že A. B. bolo vznesené obvinenie 30. 3. 2015 po tom, ako v trestnej veci poškodeného
A. K. začal v roku 2012 vypovedať svedok A. U., ktorý následne výpoveďou v roku 2014 usvedčoval
aj sám seba ako priameho vykonávateľa vraždy A. K. a v trestnej veci poškodeného Q. F. začal
vypovedať M. Z.. Ide o skutky z rokov 1997 a 1998, teda z obdobia najaktívnejšieho a najbrutálnejšieho
páchania tej najzávažnejšej trestnej činnosti organizovanými skupinami na D.. Napriek snahe orgánov

činných v trestnom konaní sa po dlhú dobu nedarilo tieto skutky objasniť, hoci už v úvodných štádiách
trestného stíhania boli ku skutkom vypočúvaní aj ich samotní aktéri. Je pochopiteľné, že objasňovanie
skutkových okolností trestných činov spáchaných organizovaným spôsobom a navyše spred mnohých
rokov, je v značnej miere závislé od výpovede priamych účastníkov takejto trestnej činnosti, resp. osôb
pôsobiacich v jednotlivých „zločineckých“ zoskupeniach. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď bolo

možné pokračovať v trestnom stíhaní a začať vykonávať rozsiahle dokazovanie, pokiaľ ide o skutok pod
bodom 1 obžaloby, na základe výpovede priameho aktéra skutku, svedka A. U. a pokiaľ ide o skutok
pod bodom 2 obžaloby, na základe výpovede svedka M. Z., ktorý o skutku vedel okrem iného aj od B.
Z., ktorý stál po vražde G. D. na čele skupiny tzv. „D.“, ako aj od samotného A. B., ktorý mal uviesť,
že ho mrzelo, že nástražný výbušný systém inicioval skôr a nepočkal, kým príde F. bližšie k vozidlu.

Pokiaľ ide o argument obžalovaného, že nebol identifikovaný ani jedným zo svedkov priamo pri žiadnom
trestnomčine,ažehousvedčujúvýlučnevýpovedeosôb,ktorélenopisovaliskutočnostiadejnazáklade
informácií, ktoré počuli od inej osoby a nie na základe osobného prežitia týchto skutočností, uviedol,
že je nenáležitý a účelový. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ obžaloby, obžalovaný je jednoznačne
usvedčovaný aj výpoveďami svedkov, ktorí sa nachádzali priamo v penzióne D. u G. H., kde obžalovaný

zhotovoval nástražný výbušný systém s novým prijímačom a diaľkovým ovládaním do motorového
vozidlazn.E.XXXX,EČV:K.,ktorébolonásledneA.U.pristavenéprimotorovomvozidleA.K.auvedený
nástražný výbušný systém aj na diaľku odpálil.

Prokurátor poukazuje na rozsiahle výpovede svedkov I. F., A. U., M. Z., G. L., D. D. a G. H. ku

skutku v bode 1/ obžaloby. Svedok G. H. ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol, že za prítomnosti
obžalovaného odskúšali nejakú rozbušku na nástražný systém v penzióne D.. Pripustil, že na
zabezpečenie nástražného systému mohol osloviť B. Z. a rovnako nemohol vylúčiť, že toto zariadenie
bolo určené na zavraždenie A. K..Rovnako tak prokurátor poukazuje na výpovede svedkov ku skutku č. 2 - A. L., M. Z., Z. F., U. C., G.
H., W. O., G. L., A. U., G. Z. a I. F., ktorý uviedol, že bol telefonicky kontaktovaný D., aby išiel za U. C.

do L. P. s tým, že majú spoločne ísť do F., na východnú X. D. L., a to v dohodnutý čas. Po príchode na
X. D. L. k U. C. prišiel A. B. spolu s jednou osobou. Na C. vozidle vyrazili do L., pričom C. išiel preto so
svedkom, aby cestou naspäť nemali problém na hraniciach, lebo C. bol príslušníkom SIS. B. doviezli do
erotického salónu J. v L., kde ich čakali L. L., D., ktorý tam bol s L., Z. F. a Z. F. a ešte nejakí chlapci
od L.. Svedok bol potom doma a asi o dva alebo tri dni ukazovali v správach, že vybuchla nejaká nálož

ukrytá v X. na X. D. E. L.. Potom sa o tom rozprával so D., ktorý mu vynadal, že to nevedeli spraviť, a
že musel prísť B. z F., aby dorobil F., teda, že B. ho má odpáliť.

Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo potvrdil, že
bezprostrednou príčinou smrti poškodeného A. K. bolo rozsiahle devastačné poranenie v oblasti
celého tela, najmä hlavy s úrazovým chýbaním mozgu, keď stál vedľa svojho motorového vozidla,

na ktoré bol nahodený pri výbuchu vedľa stojaceho motorového vozidla. Na iniciáciu výbušniny bola
použitá elektrická rozbuška ako súčasť nástražného výbušného systému, ktorý bol do činnosti uvedený
diaľkovým ovládaním.

Z vykonanej konfrontácie medzi svedkom I. F. a svedkom U. C. vyplynulo, že U. C. asi rok po

tomto skutku, keď mal D. problémy, tak sa svedkovi zdôveril, že má ísť za kamarátmi zo Slovenskej
informačnej služby a má im povedať, že výbušný systém, ktorý vybuchol na stanici v L., zostrojil B.
a že objednávateľom tohto skutku bol L. L.. Z výpovede svedka G. H. ku skutku v bode 2 obžaloby
vyplýva, že sa dozvedel, že L. sa snažil o odstránenie F. nástražným výbušným systémom, kde mu mal
pomáhať D. a ďalší a tiež, že by sa mal na tomto skutku podieľať Roháč. Svedok W. O. ku skutku č.

2. obžaloby uviedol, že od L. L. mal informáciu, že F. proti nim zbiera ľudí a chcú ich "dať dole", teda
L., F., vrátane jeho osoby. Kolárik sa následne vyjadril, akým spôsobom by to vykonal, teda, že do auta
naložia výbušninu, a že keď bude F. pri vozidle, tak auto odpália. Na zostrojenie nástražného výbušného
systému a jeho inicializáciu mal byť prizvaný špecialista.

Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor Generálnej prokuratúry SR navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že v konaní, ktoré
napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo sú podstatné chyby najmä preto, že boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, v dôsledku čoho zároveň
vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

V tejto súvislosti však ďalej krajský súd podotýka, že na to, aby jednotlivé dôkazné prostriedky mohli
v ďalšom konaní slúžiť ako právne relevantné dôkazné prostriedky, musia byť splnené konkrétne
formálno-procesné podmienky.

Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu rozhodnutie o vine obžalovaného v predmetnej
trestnej veci ku skutku č. 1 bolo založené okrem iného na svedeckých výpovediach M. Z., G. L., G. H.
a D. D., predovšetkým na svedeckých výpovediach I. F., z ktorej vyplynulo, že vraždu A. K. si objednal
C. G. u L. D..

Vo vzťahu ku skutku č. 2 bolo rozhodnutie o vine obžalovaného založené okrem iného predovšetkým
na výpovediach svedkov A. L., M. Z., Z. F., U. C., G. H., W. O., G. L., A. U., G. Z. a I. F., ktorý uviedol,
že vraždu Q. F. si mal u G. H. objednať L. L., Z. F. a Z. F..Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané znaleckým skúmaním ku skutkom č. 1 a 2 krajský súd uvádza,
že predmetné dokazovanie sa týkalo najmä bezprostrednej príčiny smrti poškodeného A. K., teda

mechanizmu smrti obetí a u poškodených Q. F., Q. O. a E. S. rozsah poranení, ktoré poškodení utrpeli
pri výbuchu nástražného výbušného systému.

Z vykonaného dokazovania je teda nepochybné, že osoba, ktorá inicializovala diaľkový ovládač,
prostredníctvom ktorého došlo k explózii nástražného výbušného systému vo vozidle VAZ 2013, EVČ:

TV 16-77, ktoré predtým zaparkoval, bol A. U..

Z výpovede svedka D. D. vyplynulo, že pri montovaní nástražného výbušného systému boli prítomné
osoby: L. D., C., M. G., A. U. a I. F..

Ďalšou osobou, ktorá sa na zrealizovaní skutku č. 1 mala podieľať mal byť svedok A. C., ktorý súhlasil

s poskytnutím svojho bytu (slúžiaceho na úkryt) a motorového vozidla na monitorovanie poškodeného
A. K..

Krajský súd uvádza, že prvostupňový súd mal z doposiaľ vykonaného dokazovania preukázané, že
obžalovaný spáchal žalované skutky, pričom vina obžalovaného bola preukázaná jednak výpoveďami

svedkov, ktorí sa zúčastnili na ich páchaní a v tomto konaní majú postavenie svedkov z dôvodu buď
odsúdenia alebo dočasného odloženia vznesenia obvinenia a rovnako tak aj svedkami, ktorí o trestnej
činnosti páchanej obžalovaným vedia z počutia, vrátane osôb, ktoré sa mali na prejednávanej trestnej
činnosti priamo podieľať.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania,
ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými
sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, aj pre chyby v napadnutých

výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti
o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať

alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami krajský súd musí konštatovať, že vina obžalovaného
bola založená výhradne na výpovediach svedkov, ktorí sa mali na príprave vraždy (A. K.) a pokuse
vraždy (Q. F.) podieľať či už zabezpečením komponentov na výrobu nástražných výbušných systémov
a ich následného uloženia do motorového vozidla VAZ 2103 a 2101, sledovaním poškodených až po

iniciovanie výbušných systémov.

Samotnépriznaniesvedka,ktorýsamalnaskutkochpodieľaťtým,žeiniciovalnástražnývýbušnýsystém
diaľkovým ovládačom, ktorý následne usmrtil poškodeného A. K. a poškodeného Q. F. ťažko zranil sú
konzistentné a korešpondujú s jednotlivými výpoveďami svedkov. Keďže všetky usvedčujúce dôkazy

pochádzajú od osôb z kriminálneho prostredia, je nevyhnutné, aby okresný súd preveril ich pravdivosť.

Pokiaľ ide o ich pravdivosť, je nutné obzvlášť pozorne nahliadať do vnútornej logiky svedkov a
koherencie ich výpovedí a tieto vyhodnotiť vo svetle možného trestnoprávneho postihu toho ktorého
svedka.

Obzvlášťdôležitébudevyhodnotiťjednotlivésvedeckévýpovedeosôb,uktorýchbolodočasneodložené
vznesenie obvinenia,pričomtreba mať na pamäti ajčasovú stopu, kedy k odloženiu vznesenia obvinenia
došlo a ako bolo konanie toho ktorého obvineného kvalifikované.Krajský súd si je vedomý, že tak ako poškodení (A. K. – usmrtený pri výbuchu a Q. F. – ťažko zranený pri
výbuchu)pochádzaliztohoistéhokriminálnehoprostrediaakosvedkovia,ktorébolodobreorganizované

tak vertikálne, ako aj horizontálne, pričom získať informácie z vnútra skupiny bolo extrémne ťažké, keďže
akékoľvek vyzradenie informácie či už konkurenčnej skupine alebo polícií sa trestalo exemplárne a tým
najprísnejším spôsobom.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Krajský súd je tak nútený konštatovať, že okresným súdom nebola venovaná dostatočná pozornosť
objasneniu podstatných skutočností nevyhnutých pre objektívne posúdenie a rozhodnutie vo veci. Za
daných okolností rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10Tk 2/2020 zo dňa 12.1.2023 trpí vadami,
čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

Odvolací súd ďalej uvádza, že ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o rozsah dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov.

Okresný súd rozhodol na podklade nepreverených skutkových zistení, ktoré abstrahoval do svojich

záverov čo spôsobilo, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné a nepreskúmateľné.

Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu uvádzané vytknuté nedostatky objasniť pripojením
spisových materiálov ohľadne osôb, ktoré sa mali akýmkoľvek spôsobom podieľať na príprave
a spáchaní skutkov, ktoré vystupujú v procesnom postavení svedka a ktorí usvedčujú obžalovaného

zo spáchania skutkov. Prvostupňový súd bude povinný vykonať lustráciu osôb (svedkov) v registri GP
SR, vyžiadať si tieto spisy a obsahom zadovážených spisov vykonať dôkazy na hlavnom pojednávaní.

V záujme objektivizácie týchto skutočností bude potrebné uvedené skutočnosti preveriť prípadne
vykonať ďalšie dôkazy, ktorých potreba sa ukáže ako nevyhnutná, v zmysle potrieb predpokladaných

v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.

Až po takto doplnenom dokazovaní bude povinnosťou okresného súdu opätovne dôkazy jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotiť a vo veci opätovne meritórne rozhodnúť.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.