Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-26Cb/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123225618
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123225618.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobkyne:

A. A. B., s.r.o., Ulica Rudolfa Mocka 3706/1A, Bratislava, IČO: 53 539 613, zastúpená: IN FORO –
AYRUMYAN, advokátska kancelária, s.r.o., Uhrova 13575/44, Bratislava, proti žalovanému: C. D., E.
XXXX/XX, B., nar. , zastúpená: JUDr. Igor Novotný, advokát, Gorkého 11, Bratislava o zaplatenie istiny
14.946,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.946,43,- Eur, úrok z omeškania vo výške
7,5% ročne zo sumy 14.946,43 Eur od 03.02.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II.Žalobkynisapriznávaprotižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,ovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 14.946,43 Eur s príslušenstvom. V roku 2021 sa žalovaná), C. D. B., bytom
F. XXXXX/XXX, B. a A. A. B., bytom G. H. XXXX/X, XXX XX E. (jediná spoločníčka a konateľka
Žalobcu), rámcovo ústne dohodli na vytvorení Agentúrnej kancelárie ALLIANZ v Aupark Shopping
Centrum v Bratislave. Predmetom ústnej dohody medzi týmito troma fyzickými osobami bolo podnikanie

prostredníctvom jedného spoločného obchodného priestoru, kde by všetky tri osoby nezávisle na sebe
vykonávali licencovanú činnosť: viazaný finančný agent. Viazaný finančný agent môže vystupovať voči
klientom (spotrebiteľom a právnickým osobám) samostatne, preto bližšia úprava práv a povinnosti
akéhokoľvek typu združenia vo forme agentúrnej kancelárie nie je zákonom upravená. V súvislosti s
vyššieuvedenýmžalovanánavrhla,abysavšetkyúkony,platby,zmluvyavecipotrebnéprevybudovanie
agentúrnej kancelárie vykonávali prostredníctvom jej osoby, pričom ako podnikateľský subjekt, ktorý
by vystupoval voči prenajímateľovi obchodných priestorov v postavený nájomcu by bola jej spoločnosť

MiroslavaSitárovás.r.o.,sosídlomKladnianská1553/92,Bratislava82105,IČO:53703910.Agentúrna
kancelária vo forme kiosku vznikla v nákupnom centre Aupark v Bratislave (ďalej len „Aupark“), avšak
akospoločnýobchodnýpriestoraleboakozdruženienemáspôsobilosťnaprávaapovinnosti.Žalobkyňa
následne v období od 06.05.2021 do 13.02.2022 zaslala žalovanej platby v celkovej výške 14.946,43
Eur. Napriek úhradám vo výške 14.946,43 Eur nedošlo k naplneniu spoločného podnikateľského zámeru
troch fyzických osôb, keďže nebola uzatvorená písomná zmluva o združení, ktorá by upravovala práva
a povinnosti zmluvných strán, t.j. samotné združenie ani nevzniklo. Agentúrna kancelária bola zriadená

výlučne v prospech spoločnosti žalovanej, kiosk ako dielo, bolo zhotovené v prospech spoločnosti
žalovanej ako objednávateľa, vo všetkých záväzkových vzťahoch voči tretím osobám vystupovala
výlučne spoločnosť žalovanej. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na článok 17 nájomnej zmluvy
s AUPARK, a.s., podľa ktorého „Nájomca nesmie dať prenajatú Plochu ani jej časť do podnájmu, azároveň nesmie túto zmluvu ani akékoľvek práva či povinnosti s ňou súvisiace celkom alebo z časti
postúpiť či inak previesť (a to ani v rámci predaja podniku alebo časti podniku) na akúkoľvek tretiu
osobu bez predchádzajúceho súhlasu Prenajímateľa. Nájomca nemá právo započítať akúkoľvek svoju

pohľadávku s akoukoľvek pohľadávkou Prenajímateľa vzniknutou v súvislosti s touto zmluvou.“. Napriek
tomu, všetky úhrady prijaté žalovanou od žalobcu neboli žalovanou oddelené od jej súkromného majetku
alebo majetku spoločnosti žalovanej.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.02.2023 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovanú
na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná
v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada
ju zamietnuť. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že zmluvný vzťah vznikol medzi
žalobkyňou ako právnickou osobou a spoločnosťou Miroslava Sitárová s.r.o. tak isto ako právnickou
osobou.ŽalobkyňuvtejtovecizastupovalaI.F.D.sktoroužalovanáakoajjejprávnyzástupcaJUDr.Igor

Novotný viedli rozsiahlu korešpondenčnú komunikáciu. Z tejto korešpondencie je zrejmý bližší právny
a skutkový stav veci a hlavne akým spôsobom prebiehalo spoločné podnikanie žalobkyne, žalovanej a
p. B.. Žalobkyňa vstúpila do podnikania dobrovoľne, dobrovoľne uhrádzala faktúry vystavené žalovanou
ktoré nijakým spôsobom nerozporovala. Žalovaná resp. jej firma má tieto faktúry riadne zavedené
v účtovníctve a nakoľko nie je platcom DPH nemôže predložiť kontrolný výkaz podľa § 78a zák. č.

222/2004 Z.z. o DPH. Žalovaná uviedla, že predkladá iné relevantné súvisiace doklady preukazujúce
skutočnosť, že predmetné faktúry sú
zavedené v jej účtovníctve a to: príjmové pokladničné doklady, daňové priznanie, účtovná závierka,
kniha pohľadávok, pohyby na účte, faktúry. Žalobkyňa začala spochybňovať oprávnenosť vystavených
faktúr prostredníctvom svoje bývalej právnej zástupkyne až na základe skutočností, že k 01.07.2022

bola odvolaná z funkcie manažér kandidát. O nepravdivých tvrdeniach uvedených v návrhu žalobkyne
že nedošlo k naplneniu spoločného
podnikania svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa ako aj jej finanční konzultanti majú do dnešného dňa v
spoločnej kancelárii od ktorej nevrátila kľúče uložené svoje osobné veci a doklady.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav:

4.Zpotvrdeníoplatbesúdzistil,žežalobkyňaodoslaladňa09.07.2021naúčetžalovanejsumu1.257,50

Eur, dňa 21.07.2021 sumu 186,- Eur, dňa 29.07.2021 sumu 121,- Eur, dňa 06.08.2021 sumu 782,-
Eur, dňa 07.09.2021 sumu 782,- Eur, dňa 08.10.2021 sumu 798,- Eur, dňa 08.11.2021 sumu 653,- Eur,
dňa 31.01.2022 sumu 900,- Eur, dňa 13.02.2022 sumu 814,- Eur, dňa 06.05.2021 sumu 3333,33 Eur,
dňa 13.05.2021 sumu 757,33 Eur, dňa 19.05.2021 sumu 475,- Eur, dňa 20.05.2021 sumu 120,- Eur,
dňa 23.05.2021 sumu 290,- Eur, dňa 09.06.2021 sumu 618,- Eur, dňa 16.06.2021 sumu 80,- Eur, dňa

23.06.2021 sumu 2.614,27 Eur, dňa 01.07.2021 sumu 365,- Eur.

5. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

6.Podľa§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

9. Medzi žalobkyňou a žalovanou nebolo sporné, že žalobkyňa poukázala na účet žalovanej viacerými
čiastkovými platbami celkom sumu 14.946,43 Eur. Žalobkyňa považovala tieto platby poukázané naúčet žalovanej za jej bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa v tomto konaní domáhala. V konaní
nebola sporná skutočnosť, že nájomcom plochy v obchodnom centre Aupark bola spoločnosť Miroslava
Sitárova, s.r.o. Bola to spoločnosť C. D., s.r.o., ktorá uzatvorila so spoločnosťou AUPARK, a.s., ktorej

predmetom bola plocha označená ako K14 nachádzajúca sa v obchodnom centre.

10. Napriek uvedenému žalovaná nárok žalobkyne neuznávala. Prostriedky poskytnuté žalobkyňou
nepovažovalazabezdôvodnéobohateniesa.Poskytnutéprostriedkypovažovalazaodplatuzaspoločné
užívanie priestorov kiosku nachádzajúceho sa v obchodnom centre Aupark. V súvislosti s uvedeným

namietala aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže mala za to, že osobou, ktorej
by prípadne mohla svedčiť pasívna vecná legitimácia má byť spoločnosť C. D., s.r.o.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Pasívnou vecnou legitimáciou naopak také hmotnoprávne postavenie, z ktorého

žalovanému vyplýva z uplatňovaného práva povinnosť. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

12. Pri konaní, ktorého predmetom je uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je
pasívne legitimovaným ten subjekt, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil. V tomto konaní žalobca
ako bezdôvodné obohatenie označil platby, ktoré boli poukázané na účet žalovanej ako fyzickej osoby.
Osobou pasívne legitimovanou, v konaní o vydanie týchto platieb tak môže byť iba žalovaná, ktorá
predmetné platby prijala. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní je teda daná.

13. Platby poskytnuté žalovanej zároveň nie je možné považovať za odplatu za užívanie kiosku
v obchodnom centre Aupark alebo za pomernú časť nákladov a na prenájom a prevádzku tohto kiosku.
Žalovaná nebola nájomcom kiosku, neuhrádzala náklady na nájom, neexistoval preto ani žiaden právne
relevantný dôvod na to, aby jej žalobkyňa z tohto titulu čokoľvek platila a to bez ohľadu na to, či

žalobkyňa priestor užívala. Žalovaná a obchodná spoločnosť, ktorej je konateľkou sú dve rozdielne
osoby. Žalovaná ako fyzická osoba nebola oprávnená prijímať platby patriace obchodnej spoločnosti C.
D., s.r.o. a naopak. Pokiaľ by aj žalobkyňa skutočne reálne priestory kiosku užívala, nárok na úhradu za
takéto užívanie by mohol patriť iba spoločnosti C. D., s.r.o., bola by to práve táto spoločnosť, ktorá by
mohla mať nárok si tieto platby ponechať. Pokiaľ tieto platby prijala žalovaná nebola oprávnená si ich

ponechať, nakoľko išlo z jej strany o plnenie prijaté bez právneho dôvodu.

14. Súd neakceptoval ani obranu žalovanej, v zmysle ktorej si žalovaná tieto platby mala „preúčtovať“
na spoločnosť C. D., D.. Faktúra je účtovným dokladom. Vystavením faktúry nedochádza k vzniku,
zmenealebozánikuakýchkoľvekprávnychvzťahovmedzisubjektom,ktorýtentoúčtovnýdokladvystavil

a subjektom, ktorý má byť podľa jeho obsahu odberateľom fakturovaných tovarov a služieb. Obsah
listinných dôkazov (faktúr a pokladničných dokladov) je navyše v priamom rozpore s jej skutkovými
tvrdeniami. Podľa žalovanej malo dôjsť k „preúčtovaniu platieb“ zo žalovanej na jej obchodnú spoločnosť
C. D., s.r.o., teda, že žalovaná previedla prostriedky zo svojho účtu na účet tejto spoločnosti. Z ňou
predložených listinných dôkazov však vyplýva, že faktúry, ktorými spoločnosť C. D., s.r.o. fakturovala

žalobkyni „podnájomné“ boli uhradené samotnou žalobkyňou a to v hotovosti (pokladničné doklady č.l.
79 – 83 súdneho spisu).

15. Zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalovanou nevyplýva, že táto by faktúry vystavené
spoločnosťouC.D.,s.r.o.uhradilavmenežalobkynežalovanázprostriedkov,ktorénajejúčetpoukázala

žalobkyňa. Táto skutočnosť nevyplýva ani z daňových priznaní a účtovných závierok spoločnosti C.
D., s.r.o., nakoľko tieto obsahujú iba všeobecné údaje o hospodárskych výsledkoch tejto spoločnosti.
Takéto skutočnosti nevyplývajú ani z predložených faktúr a pokladničných dokladov, keďže ako už bolo
uvedené, podľa ich obsahu mala žalobkyňa vystavené faktúry uhradiť sama, v hotovosti.

16. Súd neakceptoval návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania predložením
„účtovných dokladov“, ktoré majú preukazovať, že platby, ktoré žalobkyňa poukázala žalovanej boli
následne preúčtované na žalobkyňu. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná strana žiadnym spôsobom
bližšie nekonkretizovala aké účtovné doklady by v rámci dokazovania chcela súdu predložiť, súd musíkonštatovať,žepokiaľžalovanástranadisponovalaakýmikoľvekdokladmi,ktorébyspochybňovalinárok
žalobcu, nič jej nebránilo, aby ich predložila alebo aspoň označila v priebehu konania skôr, ako na
pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.02.2024, pokiaľ by konala starostlivo s ohľadom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Žalovaná navyše v konaní predložila účtovné doklady spoločnosti C. D., s.r.o.
atofaktúry,ktorýmižalobkynifakturovalapodnájomalezároveňipokladničnédoklady,zktorýchvyplýva,
že tieto faktúry uhradila v hotovosti žalobkyňa. Súd preto v súlade s § 153 C.s.p. uplatnil na návrhy
na vykonanie dokazovanie prednesené žalovanou stranou na pojednávaní dňa 08.02.2024 sudcovskú
koncentráciu konania a neprihliadol na ne.

17. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná a má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

18. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov zaviazal ju súd

aj na úhradu úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej v súlade s usstanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten,
na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník)
o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník
plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo

súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň
nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Tak, ako to vyplýva z listu žalovanej (č.l. 36 – 37 súdneho spisu), žalobkyňa požiadala žalovanú
o vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 07.06.2022, ktorá bola žalovanej doručená

najneskôr dňa 08.06.2022, keďže v uvedený deň žalovaná na túto výzvu reagovala. Splatnosť nároku
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nastala najneskôr dňa 09.06.2022, nakoľko sa
však žalobkyňa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania iba za obdobie od 03.02.2023 súd jej v súlade
s § 216 ods. 1 a 2 C.s.p. priznal žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania až od 03.02.2023.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanému právo náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).