Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120338763
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:6120338763.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné
službySlovenskos.r.o.,sosídlomVajnorská98,Bratislava,IČO:31341438,právnezastúpeného:JUDr.
Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom Veternicová 1, Bratislava, IČO: 42 360 340, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenému: RIEDL advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Slovenská 46, Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 3 147,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 417,91 eur a náhrady škody vo výške
678,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.03.2020 do zaplatenia z týchto súm
z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,34 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 13.07.2020 pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací
súd“) sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3 147,12 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 147,12 Eur od 15.03.2020 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe so žalovaným v postavení spotrebiteľa, dňa
16.03.2017 uzavretej Zmluvy o operatívnom lízingu č. 946521, ktorou bol medzi žalobcom a žalovaným
založený nájomný záväzkovo-právny vzťah (ďalej len „lízingová zmluva“) a ktorej súčasťou boli aj cit.
„Všeobecné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (ďalej len „VPZOL“)“,
žalobca 17.03.2017 odovzdal žalovanému do užívania žalovaným vybrané motorové vozidlo značky

ŠKODA, model Octavia Combi 2.0 TDI Style, rok výroby 2017, zdvihový objem 1968 ccm, výkon 110
kW, VIN: D., farba: šedá metalíza a z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalovaného zasa za nájom tohto
vozidla po dobu 48 mesiacov uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške po 417,91 Eur v zmysle
splátkového kalendára k lízingovej zmluve. Avšak keďže žalovaný si túto povinnosť neplnil riadne a včas,
a dostal sa do omeškania s úhradou viac ako troch mesačných splátok, žalobca podľa čl. VII., bodu
2 písm. a) VPZOL oznámil žalovanému listom z 03.09.2018 predčasné ukončenie lízingovej zmluvy, v

ktorom dôsledku tak žalovanému vznikla povinnosť vrátiť označené motorové vozidlo (ďalej len „predmet
lízingu“), pričom spolu s týmto oznámením žalobca informoval žalovaného aj o účtovaní mu poplatkov
za mimosúdne inkaso pohľadávok v súvislosti s využitím služby špecializovanej organizácie za účelom
mimosúdneho inkasa pohľadávky vzniknutej z dôvodu nedoplatku na mesačných splátkach lízingovej
zmluvy. Keďže žalovaný predmet lízingu žalobcovi nevrátil, žalobca poveril spoločnosť LUBRA s.r.o.
za účelom mimosúdneho inkasa vzniknutej pohľadávky, ktorá žalovanému 06.09.2018 protokolárne

predmet lízingu odobrala. V dôsledku predčasného ukončenia lízingovej zmluvy žalobca v súlade s čl.
VII. VZPOL, v liste z 27.02.2020 označenom ako cit. „Vyrozumenie o finančnom vyrovnaní predčasneukončenej Lízingovej zmluvy“ (ďalej len „finančné vyrovnanie“), žalovanému vyčíslil svoju pohľadávku
voči nemu za dobu užívania predmetu lízingu, ktorá zásielka bola zaslaná žalovanému doporučenou
poštou na žalovaným nahlásenú adresu. Keďže uvedenú pohľadávku žalobcu v sume 3 147,12 Eur

žalovaný ani len z časti neuhradil a to ani po zaslaní mu žalobcom 08.06.2020 predžalobnej výzvy na
mimosúdne zmierlivé riešenie vzniknutej situácie (zásielku prevzala družka žalovaného), žalobca sa
jej zaplatenia domáha voči žalovanému súdnou cestou a to spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
z označenej sumy pohľadávky počnúc od 15.03.2020, kedy podľa žalovanému žalobcom zaslaného
finančného vyrovnania, žalovanému márne uplynula lehota na plnenie, a do až do doby zaplatenia. K

žalobe žalobcu boli pripojené: lízingová zmluva zo 16.03.2017 so splátkovým kalendárom; „Všeobecné
podmienky o nájme motorového vozidla - operatívny leasing“; faktúra č. 34652 z 10.03.2017; „Protokol o
odovzdaní a prevzatí vozidla“ zo 17.03.2017; „Zákazkový list“ z 03.09.2018; „Oznámenie o predčasnom
ukončení zmluvy o nájme motorového vozidla“ z 05.09.2018; „Oznámenie o účtovaní poplatkov za
mimosúdne inkaso pohľadávok“ z 05.09.2018; správa spoločnosti LUBRA s.r.o. o priebehu šetrenia zo
06.09.2018; protokol o prevzatí vozidla zo 06.09.2018; „Vyrozumenie o finančnom vyrovnaní predčasne

ukončenej Zmluvy o operatívnom lízingu vozidla“ z 27.02.2020; výzva žalobcu na uhradenie pohľadávky
z 03.06.2020 (doručená 10.06.2020).

3. Upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) rozhodol v upomínacom konaní platobným rozkazom
sp. zn. 35 Up 1391/2020 z 21.07.2020, ktorým žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel

(platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk 27.07.2020).

4.Podanímdoručenýmupomínaciemusúdu11.08.2020podalžalovanýprotiplatobnémurozkazuodpor,
ktorý bol však rozhodnutím súdneho úradníka upomínacieho súdu sp. zn, 35Up/1391/2020 z 12.08.2020
odmietnutý z dôvodu neautorizovania odporu podpisom žalovaného podľa osobitného predpisu.

5. Z dôvodu žalovaným podanej sťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka o odmietnutí odporu,
zákonný sudca uznesením sp. zn. 35Up/1391/2020 zo 14.09.2020 bez odôvodnenia tušil uznesenie
súdneho úradníka z 12.08.2020. Z dôvodu žalovaným podaného odporu proti platobnému rozkazu, v
súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu.

6. Žalovaný podaný odpor odôvodnil v prvom rade konštatovaním, že v danom prípade, aj keď zmluva
o operatívnou lízingu, t.j. nájomná zmluva bez povinnosti kúpy predmetu nájmu, je nepomenovanou
zmluvou uzavretou podľa Obchodného zákonníka, ktorá zmluva nie je vyňatá spod pôsobnosti zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa v danom prípade jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Taktiež
poukázal na to, že nie je zrejmým cit. „Čo je podkladom nároku uplatnenej žaloby ..., ak predmet nájmu
bol vrátený.“, pričom žalobca nepreukázal z akého dôvod žiada od žalovaného zaplatiť nárokovanú
sumu.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení (replika) k odporu žalovaného, v prvom rade s poukazom na § 1 ods. 3
písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa nejedná o spotrebiteľský úver pri nájme
podľa Občianskeho zákonníka, pri ktorom nie je dojednaná povinnosť kúpy predmetu nájmu, spochybnil
tvrdenie žalovaného, že zmluva o operatívnom lízingu zo 16.03.2017 by sa mala spravovať právnym
režimom zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu totižto predmetná lízingová zmluva uzavretá

medzi stranami sporu neukladá žalovanému povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
cit. „... čo nie je medzi stranami spornou skutočnosťou. Pokiaľ teda predmetný zmluvný vzťah neukladá
žiadnu povinnosť kúpy pre ani jednu zo strán, nemôže byť pochýb o tom, že na daný zmluvný vzťah
nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti tak tvrdenie
Žalovaného o tom, že na Lízingovú zmluvu sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore s

platnou legislatívou.“ Uvedenú svoju argumentáciu žalobca podporil poukazom aj na dôvodovú správu
k označenému ustanoveniu zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej z aplikácie tohto zákona sú
vylúčené aj nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej
doby, pričom ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť
odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny

leasing). Preto podľa žalobcu ak nie je možné na lízingovú zmluvu uplatniť zákon o spotrebiteľských
úveroch, a teda potom ani nie je možné ani konštatovať, či táto zmluva má alebo nemá všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli § 9 ods. 2 tohto zákona a teda ani
nie je možné vyvodiť závery, že cit. „... poskytnutý úver je nutné považovať za bezodplatný. Takátoargumentácia neobstojí.“ V ďalšom žalobca považuje odpor žalovaného za vecne neodôvodnený a
teda neúčinný, keďže žalovaný svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi a ani neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali žalovaný riadne preukázaný nárok, v ktorom dôsledku

si žalovaný podľa žalobcu, podaným odporom nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť.
Napriek presvedčeniu žalobcu o vecne neodôvodnenom odpore žalovaného sa žalobca k tomuto odporu
vyjadril s tým, že v celom rozsahu poprel tvrdenia v ňom uvedené. Žalobca zopakoval tvrdenia v žalobe,
že na základe lízingovej zmluvy zo 16.03.2017, žalobca podľa výberu žalovaného zabezpečil kúpu
motorového vozidla, ktoré dal do dočasného užívania žalovanému, za čo sa žalovaný zaviazal platiť 48

pravidelných mesačných splátok v sume po 417,91 Eur, avšak keďže žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti uhrádzať v dohodnutom čase a v dohodnutej výške pravidelné mesačné splátky a za užívanie
predmetu lízingu, t.j. vozidla vo vlastníctve žalobcu, žalovaný uhradil iba 15 mesačných splátok tak v
dôsledku uvedeného omeškania sa žalovaného s plnením svojho zmluvného záväzku a tiež v dôsledku
vyjadrenej vôle žalovaného predčasne vrátiť predmet lízingu žalobcovi, podľa čl. VII. ods. 1 VPZOL,
došlo k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy a k vráteniu predmetu lízingu späť žalobcovi, pričom

podľa označeného čl. pri predčasnom vrátení predmetu lízingu v dôsledku predčasného ukončenia
lízingovej zmluvy, žalovaný „... znáša všetky finančné náklady s predčasným ukončením vzniknuté,
najmä rozdiel medzí účtovnou hodnotou zostatkovou cenou a predajnou cenou motorového vozidla,
alikvotná časť registračného poplatku, zmluvná pokuta.“. Z uvedených dôvodov tak nie je možné mať za
to, že vrátením predmetu lízingu žalobcovi bol záväzok žalovaného splnený. Žalobca zdôraznil, že cit. „...

operatívny lízing je druhom finančného úveru. Poskytovateľ leasingu (v tomto prípade Žalobca) teda nie
jepreduzatvorenímlízingovejzmluvyvlastníkompredmetulízingu,pretomusívynaložiťvlastnéfinančné
prostriedky na obstaranie predmetu lízingu (v tomto prípade osobného motorového vozidla) v súlade s
požiadavkou prijímateľa leasingu (v tomto prípade Žalovaného), ktorý následne po uzavretí lízingovej
zmluvy bude tento predmet užívať. Poskytovateľ lízingu pritom nemá záujem na trvalom zachovaní

svojho vlastníckeho práva, jeho snaha smeruje k zhodnoteniu finančných prostriedkov, ktorými úveroval
obstaranie predmetu lízingu. Výška lízingových splátok je preto kalkulovaná na návratnosť investície
a samotná cena lízingu sa určuje navýšením obstarávacej ceny predmetu lízingu. Žalobca tak je
oprávnený požadovať späť finančné prostriedky, ktoré z dôvodu požiadavky Žalovaného a uzavretej
Lízingovej zmluvy investoval na zaobstaranie Žalovaným vybratého vozidla.“ Podľa žalobcu teda

žalovaná suma 3 147,12 Eur pozostáva zo sumy 1 624,40 Eur - dlh žalovaného na lízingových splátkach
+ 678,57 Eur - náhrada škody + 417,91 Eur - poplatok za predčasné ukončenie zmluvy + 206,64 Eur
- náklady spojené s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia zmluvy + 219,60 Eur vrátane
DPH - alikvotná čiastka registračného poplatku. Pokiaľ ide o prvú položku žalovanej sumy a to sumu 1
624,40 Eur - dlh žalovaného na lízingových splátkach, tak táto suma pozostáva jednako zo žalovaným

neuhradených lízingových splátok, keďže žalovaný uhradil iba 15 splátok, pričom jeho dlh pozostáva z
troch neuhradených splátok č. 16 - č. 18 (dlh 1 182,17 Eur) + jednako v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. a) a
j) VPZOL, v znení čl. VI. ods. 3 VPZOL pozostáva aj zo súm nákladov zmluvnej spoluúčasti žalovaného
na opravu predmetu lízingu a to v dôsledku nehody 13.01.2018, ktorú žalobca fakturoval faktúrou č.
09534 z 05.02.2018 v sume 66,39 Eur vrátane DPH + v dôsledku nehody 10.05.2018, ktorú žalobca

fakturoval faktúrou č. 09933 z 25.06.2018 v sume 66,39 Eur vrátane DPH + náklady predstavujúce
servisné položky, ktoré nie sú predplatené v lízingovej zmluve, ktoré žalobca fakturoval faktúrou č.
18A01846 z 31.05.2018 v sume 45,80 Eur vrátane DPH + náklady spojené s mimosúdnym inkasom
pohľadávok, ktoré spoločnosť LUBRA s.r.o. fakturovala faktúrou č. 18 00102 v sume 263,65 Eur vrátane
DPH (t.j. náklady za prevoz predmetu lízingu z Bardejova do Košíc v sume 244,93 Eur vrátane DPH +

18,72 Eur vrátane DPH), t.j. (1 182,17 + 66,39 + 66,39 + 45,80 + 263,65 = 1 624,40). Pokiaľ ide o druhú
položku žalovanej sumy a to o náhradu škody v sume 678,57 Eur, táto v súlade s čl. VII. ods. 6 písm. b)
a j) VPZOL, je výsledkom zápočtu zostatkovej hodnoty predmetu lízingu v účtovníctve žalobcu ku dňu
ukončenia povinnosti žalovaného platiť lízingové splátky, ktorá je rozdielom medzi zostatkovou hodnotou
predmetu lízingu k uvedenému dňu v sume 15 455,57 Eur a cenou 14 777,- Eur, za ktorú bol v súlade s

faktúrou žalobcu č. 18U01909, predmet lízingu odpredaný tretej osobe bez DPH (t.j. 15 455,57 - 14 777
= 678,57). Pokiaľ ide o tretiu položku žalovanej sumy a to o poplatok za predčasné ukončenie zmluvy s
sume 417,91 Eur vrátane DPH, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou žalobcu č. 18103061, tento si žalobca
uplatňuje podľa čl. VII. ods. 6 písm. b) a j) VPZOL a predstavuje sankciu vo výške mesačnej splátky za
porušenie zmluvných povinností žalovaného uhrádzať riadne a včas dohodnuté mesačné splátky, ktoré

viedli k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy. Pokiaľ ide o štvrtú položku žalovanej sumy a to o
náklady spojené s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia zmluvy v sume 206,64 Eur, ktorá
bolifakturovanéfaktúroužalobcuč.18600124,tietosižalobcauplatňujevsúladesčl.VII.ods.6písm.b),
f) a j) VPZOL, pričom ide o rozdiel medzi anuitným (nerovnomerným) a v lízingovej zmluve dohodnutým(rovnomerným) úročením ku dňu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. Napokon pokiaľ ide o šiestu
položku žalovanej sumy a to o alikvotnú čiastku registračného poplatku v sume 219,60 Eur vrátane DPH,
tento bol vypočítaný vo faktúre žalobcu č. 18A04670. Záverom žalobca uviedol, že keďže žalovaný ani

jeden z uplatnených nárokov vecne nepoprel, sa uplatnená pohľadávka podľa názoru žalobcu v súlade
s § 151 ods. 1 CSP považuje za nespornú, preto žalobca navrhol žalobe vyhovieť.

8. K vyjadreniu (replika) žalobcu boli pripojené: prehľad žalovaným učinených splátok k lízingovej zmluve
č. 946521; faktúry žalobcu č. 09534 z 05.02.2018; č. 09933 z 25.06.2018; č. 18A01846 z 31.05.2018;

č. 18201450 z 12.09.2018; č. 18U01909 z 13.11.2018; č. 18103061 z 18.12.2018; č. 18600124 z
18.12.2018; 18A04670 z 18.12.2018 a faktúra LUBRA s.r.o. č. 18 00102 z 11.09.2018.

9.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvosvojomstanovisku(duplika)kreplikežalobcu,
doručenom súdu dňa 27.01.2021 v prvom rade označil za vyfabulovanú námietku žalobcu, podľa
námietky žalobcu ktorej tým, že žalovaný v odpore vecne nerozporoval údaje finančného vyrovnania sú

tak tieto nespornými, pričom v tej spojitosti žalovaný uviedol, že dôvodnosť týchto údajov nerozporoval,
pretože v žalobe ani neboli uvedené a žaloba v tomto smere poukazovala iba na listinné dôkazy. Podľa
žalovaného, tým, že lízingová zmluva v jej bode 5 vylúčila účinok § 630 a nasl. Obchodného zákonníka
upravujúceho zmluvu o nájme dopravného prostriedku, žalobca tým, nevylúčil na daný prípad aplikáciu
zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože cit. „...v prípade Zmluvy o operatívnom lízingu č. 946521,

sa nejedná o dojednanie nájmu podľa OZ, ako to explicitne uvádza citované ustanovenie ZoSÚ. Nie je
možné opomenúť túto podstatnú skutkovú otázku, pretože Žalobca dokonca nedojednal tento nájom ani
podľa ustanovení OBZ. Využil možnosť podriadiť obsah zmluvy pod benevolentnú zákonnú možnosť
zmluvnej voľnosti. A je na mieste analyzovať, z akého dôvodu tak urobil. Predmetný zmluvný vzťah
je spotrebiteľským, a to viac je povinnosťou Žalobcu transparentne zdokladovať, aký benefit mi mal

priniesť operatívny lízing oproti bežnému lízingu, resp. úverovej zmluve.“ Žalovaný uviedol, že nebolo
jeho nápadom ani požiadavkou uzatvoriť so žalobcom takúto zmluvu, keďže pre žalovaného, ako pre
nepodnikateľa nemá operatívny lízing žiadny praktický význam, keďže žalobca mu nemal v úmysle
predmet nájmu (vozidlo) odpredať za zostatkovú hodnotu a ak by žalovaný nemal záujem stať sa jeho
vlastníkom, nemal dôvod byť informovaný ani o jeho obstarávacej cene 22 417,62 Eur, pričom cit.

„Operatívny lízing mi bol ponúknutý pracovníčkou Žalobcu ako najlepšia a najvýhodnejšia možnosť
obstarať si vlastné vozidlo.“, pričom žalovanému sa zdá cit. „...nepravdepodobné, aby som za 4 roky
užívania motorového vozidla mal zaplatiť 20 059,68 €, potom ho odovzdať a nič viac.“

10. Žalovaný sa vyjadril aj k jednotlivým ustanoveniam VPZOL, avšak tieto vyjadrenia žalovaného sú iba

heslovité bez uvedenia znenia toho ktorého ustanovenia VPZOL, ku ktorému sa vyjadroval a tým, bez
uvedenia kontextu a obsahu daného ustanovenia, ktoré ustanovenia však okresný súd pre prehľadnosť
v nesledujúcom uvádza. Pokiaľ ide o čl. I., bod 3. VPZOL, podľa ktorého od uzavretia lízingovej zmluvy
do doby jej účinnosti, nájomca (žalovaný) mohol od tejto lízingovej zmluvy jednostranne odstúpiť iba
pre prípad omeškania prenajímateľa (žalobcu) s dodaním predmetu lízingu o viac ako 6 týždňov oproti

termínu dodania motorového vozidla uvedeného v objednávke podľa čl. II., bodu 1 lízingovej zmluvy,
pričom podľa žalovaného niet žiadneho rozumného dôvodu, aby mu toto právo na odstúpenie od
lízingovej zmluvy bolo v tomto období odňaté. Pokiaľ ide o čl. I., bod 4 VPZOL, podľa ktorého v čase
od jej uzavretia do doby jej účinnosti, mohol prenajímateľ (žalobca) jednostranne odstúpiť od lízingovej
zmluvy, ak by o nájomcovi zistil také skutočnosti, pri vedomosti o ktorých by s ním prenajímateľ zmluvu

neuzavrel alebo v prípade takého motorového vozidla, ktoré by nebolo v súlade s lízingovou zmluvou
s tým, že v tom prípade by prenajímateľ mal voči nájomcovi nárok na náhradu škody zodpovedajúcej
rozdielu medzi jeho obstarávacou cenou a cenou za ktorú by ho prenajímateľ predal tretej osobe -
žalovaný v tej súvislosti uviedol, že ak je vozidlo nové a dodáva ho autorizovaný predajca, niet dôvodu
pre ktorý by ho mal prenajímateľ predať pod jeho trhovú cenu a pripísať to na vrub nájomcu, ktorý nemal

tento automobil nikdy v užívaní. Pokiaľ ide o čl. II., bod 1 VPZOL, podľa ktorého výber predmetu nájmu
(motorového vozidla), ako aj jeho parametre a výbava; doba jeho dodania a špecifikácia voliteľných
položiek nájomného je vecou voľby nájomcu (žalovaného) obsiahnutej v objednávke - žalovaný uviedol,
že ak mal špecifikovať predmet nájmu malo byť zrejmým, že mal záujem ho po skončení doby nájmu
aj odkúpiť. Pokiaľ ide o čl. II., bod 4 písm. d) VPZOL, podľa ktorého nájomca znáša všetky náklady a

škodu za neuplatnenie alebo oneskorené uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady predmetu nájmu
u prenajímateľa, keďže podľa tohto bodu 4 mal nájomca pred prevzatím predmetu nájmu právo na
odskúšanie predmetu nájmu a na jeho kontrolu, či zodpovedá požadovaným parametrom a údajom
v technickom preukaze a ak by nájomca zistil nedostatky mal právo predmet nájmu neprevziať avšetky vady včas oznámiť prenajímateľovi - podľa žalovaného je vylúčené, aby prenajímateľ, ktorý
má povinnosť odovzdať nájomcovi predmet nájmu v bezvadnom stave, aby túto povinnosť prenášal
na nájomcu. Pokiaľ ide o čl. II., bod 6 VPZOL, podľa ktorého ak si nájomca v dojednanej dobe a

ani v náhradnej prenajímateľom stanovenej dobe predmet nájmu neprevezme a dostane sa tým do
omeškania, pričom sa nejedná o prípad výskytu vád na predmete nájmu, mal prenajímateľ od nájomcu
nárok domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 20% z ceny nájomcom v objednávke akceptovanej ceny
predmetu nájmu - žalovaný uviedol, že táto zmluvná pokuta je cit. „... nielen neprimerane vysoká a
rozporná s § 53 ods. 4 písm. k) OZ, taktiež nemá ako paušalizovaná náhrada škody účel nakoľko

prenajímateľ disponuje novým automobilom s 0 km nájazdom, čím mu žiadna škoda nevznikne.“ Pokiaľ
ide o čl. III., bod 6 písm. a) VPZOL, podľa ktorého je nájomca povinný udržiavať motorové vozidlo v
prevádzkyschopnom stave na vlastné náklady - žalovaný bez akejkoľvek konkretizácie iba konštatoval,
že toto ustanovenie cit. „... úplne popiera zmysel operatívneho lízingu.“ Pokiaľ ide o čl. III., bod 9 písm.
c) VPZOL - žalovaný podotkol, že VPZOL neobsahuje čl. VII, ods. 2 písm. d), na ktoré toto ustanovenie
odkazuje. Pokiaľ ide o čl. IV., bod 2 VPZOL, podľa ktorého mesačné nájomné v sebe zahŕňa náklady

a zisk prenajímateľa a to konkrétne amortizáciu predmetu nájmu, úrok, povinné zmluvné poistenie,
havarijné poistenie, cestnú daň, poplatok a správu lízingovej zmluvy a pod. s tým, že ak dôjde počas
trvanianájmukzmenesadziebtýchtopoplatkov,taknájomcaakceptujeúpravuvýškymesačnýchplatieb
nájomného - žalovaný toto považuje za neprípustné pre svoju neurčitosť a zákonný zákaz viazanosti s
podmienkami, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy oboznámený. Pokiaľ ide o čl. IV., bod 3

VPZOL, ktorý upravuje podmienky predpísaných servisných prehliadok predmetu nájmu - žalovaný bez
akejkoľvek konkretizácie iba konštatoval, že toto ustanovenie cit. „... úplne popiera zmysel operatívneho
lízingu.“ Pokiaľ ide o čl. IV., bod 10 VPZOL, podľa ktorého prenajímateľ nezodpovedá za technické vady
motorového vozidla a z toho dôvodu, si nájomca nemôže voči nemu uplatniť ani nárok zo zodpovednosti
za škodu - žalovaný uviedol, že prenajímateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, že ním dodaný predmet

nájmu nemá technické vady a povinnosti odstrániť ich. Pokiaľ ide o čl. IV., bod 11 VPZOL, ktorý upravuje
podmienky vykonávania opráv na predmete nájmu nájomcom - žalovaný bez akejkoľvek konkretizácie
iba konštatoval, že toto ustanovenie cit. „... úplne popiera zmysel operatívneho lízingu.“ Pokiaľ ide o
čl. IV., bod 12 VPZOL, podľa ktorého si nájomca mal uplatniť vady vozidla u predávajúceho s tým,
že ak nájomcom vytýkaná vada alebo potreba opravy nebude predávajúcim alebo prenajímateľom

akceptovaná, tak za účelom jej určenia má prenajímateľ právo dať vyhotoviť na náklady nájomcu
znalecký posudok, pričom však v prípade preukázania potreby opravy vady nezavinenej nájomcom,
tieto náklady znáša prenajímateľ - žalovaný podotkol, že niet rozumného dôvodu, aby nájomca znášal
náklady pre vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ ide o čl. IV., bod 13 VPZOL, upravujúceho
vlastníctvo prenajímateľa k všetkým náhradným dielom použitým na opravu vozidla počas doby nájmu -

žalovaný bez akejkoľvek konkretizácie uviedol, že ide o cit. „...zjavný rozpor s § 135b ods. 2 OZ.“ Pokiaľ
ide o čl. V., bod 10 VPZOL, podľa ktorého za zničenie, stratu a poškodenie vozidla v rozsahu v ktorom nie
sú kryté poistnou zmluvou zodpovedá nájomca a prenajímateľ v prípade, ak by k nim došlo v dôsledku
porušenia povinností podľa lízingovej zmluvy a VPZOL - žalovaný uviedol, že poistnú zmluvu dojednáva
prenajímateľ,zktoréhodôvoduniejeoprávnenýmprenášaťzodpovednosťzapoistenímnekrytéudalosti

na nájomcu. Pokiaľ ide o čl. VI., bod 1 písm. a) VPZOL, upravujúceho splácanie mesačných splátok
nájomcom - žalovaný uviedol, iba, že toto je neprípustné pre zákonný zákaz viazanosti s podmienkami, o
ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy oboznámený. Pokiaľ ide o čl. VII., bod 1 VPZOL, podľa
ktoréhonájomcamáprávoprenajatémotorovévozidlopredčasneprenajímateľovivrátiťatýmpredčasne
ukončiťoperatívnylízingstým,ženájomcabudeznášaťnákladyspojenístýmtopredčasnýmskončením

a to najmä rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vozidla a jeho predajnou cenou, alikvotnú časť
registračného poplatku a zmluvnú pokutu - podľa žalovaného sa jedná o neurčité ustanovenie pre
nešpecifikované náklady nájomcu. Pokiaľ ide o čl. VII., bod 5 písm. b) a d) VPZOL, podľa ktorých
ak nájomca po skončení nájmu nevráti predmet nájmu prenajímateľovi, môže prenajímateľ alebo ním
poverená iná osoba tento predmet nájmu nájomcovi odňať a za tým, účelom má oprávnenie vstúpiť

do obydlia nájomcu - podľa žalovaného ide o porušenie nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21 ods.
1 Ústavy SR. Pokiaľ ide o čl. VII., bod 6 písm. a) VPZOL, ktorý upravuje nároky prenajímateľa voči
nájomcovi v prípade ak by došlo k ukončeniu nájmu zo strany prenajímateľa - žalovaný toto považuje
za neprípustné pre svoju neurčitosť a zákonný zákaz viazanosti s podmienkami, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy oboznámený. Pokiaľ ide o čl. VII., bod 6 písm. f) VPZOL, ktorý upravuje

spôsob určenia nákladov finančnej služby v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy -
žalovaný uviedol, že cit. „...Nie je uvedené, z akého dôvodu práve takto určuje prenajímateľ výšku
nákladov finančnej služby, pričom nájomca vôbec nemusí porušiť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy“
Pokiaľ ide o čl. VII., bod 6 písm. h) VPZOL, podľa ktorého v prípade predčasného ukončenia zmluvyje nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi ešte nevyúčtované často povinného zmluvného poistenia,
najmä ak v priebehu poistného obdobia došlo k poistnej udalosti a ktoré náklady prenajímateľ zaplatil
na začiatku roka za celý rok a ktoré rozpočítal nájomcovi v mesačných splátkach - žalovaný uviedol cit.

„prenajímateľovi zostane po predčasnom ukončení zmluvy predmet ďalšieho nájmu, ktorý je nutné mať
poistenýajvbudúcnostiatoutoúhradouzostranynájomcusaprenajímateľbezdôvodneobohatí.“Pokiaľ
ide o čl. VII., bod 6 písm. ch) VPZOL, upravujúceho nároky prenajímateľa pri predčasnom ukončení
zmluvy, pokiaľ ide o náklady za odťah, parkovné atď. - žalovaný toto považuje za neprípustné pre
svoju neurčitosť a zákonný zákaz viazanosti s podmienkami, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím

zmluvy oboznámený. Pokiaľ ide o čl. VII., bod 6 písm. j) VPZOL, upravujúceho právo prenajímateľa
po predčasnom skončení zmluvy vyhotoviť pre nájomcu finančné vyrovnanie so súhrnom všetkých
finančných nárokov prenajímateľa a nájomcu a o jeho zložkách - žalovaný bez akejkoľvek konkretizácie
uviedol cit. „rozpor s § 581 ods. 2 OZ.“ (upravuje započítanie pohľadávok, pozn. okresného súdu).
Pokiaľ ide o čl. VIII., bod 2 VPZOL, upravujúceho povinnosti zmluvných strán po uplynutí doby nájmu
- žalovaný bez akejkoľvek konkretizácie uviedol cit. „prenajímateľ nepreukázal oboznámenie nájomcu

s Katalógom poškodení - Driver setom.“ Pokiaľ ide o čl. VIII., bod 3 VPZOL, upravujúceho povinnosti
zmluvných strán po uplynutí doby nájmu - žalovaný bez akejkoľvek konkretizácie uviedol cit. „rozpor
s § 581 ods. 2 OZ“ (upravuje započítanie pohľadávok, pozn. okresného súdu). Pokiaľ ide o čl. VIII.,
bod 4 VPZOL, upravujúceho povinnosti zmluvných strán po uplynutí doby nájmu - žalovaný poukázal
na svoju argumentáciu k čl. VII., bodu 6 písm. h) VPZOL, podľa ktorej cit. „prenajímateľovi zostane po

predčasnom ukončení zmluvy predmet ďalšieho nájmu, ktorý je nutné mať poistený aj v budúcnosti
a touto úhradou zo strany nájomcu sa prenajímateľ bezdôvodne obohatí.“ Pokiaľ ide o čl. VIII., bod
5 VPZOL, upravujúceho povinnosti zmluvných strán po uplynutí doby nájmu - žalovaný poukázal na
svoju argumentáciu k čl. II., bodu 6 VPZOL, podľa ktorej cit. „zmluvná pokuta je nielen neprimerane
vysoká a rozporná s § 53 ods. 4 písm. k) OZ, taktiež nemá ako paušalizovaná náhrada škody účel

nakoľkoprenajímateľdisponujenovýmautomobiloms0kmnájazdom,čímmužiadnaškodanevznikne.“
Napokon sa žalovaný vyjadril aj k jednotlivým zložkám žalovaného nároku, pričom vo vzťahu k jemu
žalobcom fakturovanej spoluúčasti pri dvoch dopravných nehodách, žalovaný uviedol, že nevie na
základe akého zmluvného dojednania by ju bol povinný platiť a o aké nehodové udalosti sa má jednať,
keďže k žiadnym nedošlo. Žalovanému taktiež nie je zrejmým, ktoré opravy v sume 45,80 Eur by mal

zaplatiť s tým, že cit. „... žalobca prenáša povinnosť uhradiť opravy vozidla na mňa ako nájomcu, čo sa
prieči účelu zmluvy.“ Podľa žalovaného nemá tento vedomosť, ani kde v lízingovej zmluve je uvedená
suma 263,65 Eur, ktorá je sumou nákladov vzniknutých s mimosúdnym konaním v rámci zmluvy o
operatívnom lízingu, pričom žalovaný nevie o aké náklady sa jedná, keďže nemá k dispozícii ich rozpis.
Žalovaný tiež podotkol, že dojednania v čl. VII ods. 5 VPZOL, upravujúceho odobratie vozidla, považuje

na neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. f) a u) OZ (bez ďalšej konkretizujúcej argumentácie, poznámka
okresného súdu). Okrem toho žalovaný podotkol, že odobratie vozidla si vymyslel sám žalobca pričom
žalovaný cit. „Nemal som problém odovzdať automobil u autorizovaného predajcu podľa čl. VII bodu 5
písm. a) VPZOL, ale bolo mi určené, že sa odovzdanie udeje na parkovisku v Bardejove.“ Suma 678,57
Eur predstavujúca rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla a jeho predajnou cenou inej osobe nie je

podľa žalovaného oprávnená, pretože vozidlo bolo predané tretej osobe za 17 734,40 Eur a nie za 14
777,- Eur ako tvrdí žalobca, pričom cit. „kúpna cena v zmluve o operatívnom lízingu bola stanovená
s DPH, splátky som platil s DPH, preto niet dôvodu ju pri ďalšom prevode na tretiu osobu neuvádzať.
Zostatková cena automobilu 15 455,57 € nevyplýva z jediného dôkazu predloženého Žalobcom, a
je pre mňa irelevantná. Žalobca na nájme a predaji predmetného automobilu zarobil 1 746,99 €, čo

predstavuje rozdiel v kúpnej cene 22 417,62 € a zaplatenom nájme 6 430,21 € spolu s predajnou cenou
17 734,40 €.“ Ohľadne zmluvnej pokuty v sume 417,91 Eur má žalovaný zato, že táto nebola zmluvne
dojednaná. K ďalším žalovaným položkám žalovaný uviedol cit. „Fa 18600124 na sumu 206,64 € -
výpočet nákladov finančnej služby ako rozdiel medzi anuitným a zmluvne dohodnutým rovnomerným
úročením je nelogický, nezdôvodnený, nepreukázaný o ktorom som nemal vedomosť pri uzavretí zmluvy

a nemám o spôsobe jeho výpočtu vedomosť ani teraz. Fa 18A04670 na sumu 219,60 € - predmet nájmu
zostal prenajímateľovi, ktorý zaplatenie registračného poplatku bol povinný zarátať do kúpnej ceny, ak
automobil odpredal tretej osobe. Suma 6,10 € nebola súčasťou splátkového kalendára a dozvedám sa
o nej až z tohto súdneho konania.“ Záverom žalovaný uviedol, že žalobca nemá nárok ani na jednu zo
žalovaných súm s tým, že cit. „Bola mi daná možnosť vyskladať si automobil podľa vlastných preferencií,

čo samozrejme navodzuje dojem, že si ho po skončení lízingu budem môcť odkúpiť, no Žalobca to
poprel. Zároveň som sa podľa zmluvy mal o motorové vozidlo starať ako o vlastné, pričom prenajímateľ
sa zbavil zodpovednosti nahradiť mi účelne vynaložené náklady na jeho prevádzkyschopnosť. Niet
rozumného dôvodu, aby v prípade podnikateľského operatívneho lízingu prenajímateľ uhrádzal všetkynáklady okrem paliva, dokonca aj výmenu stieračov a všetkých prevádzkových tekutín, a ja ako fyzická
osoba som mal dotovať majetok cudzej osoby, pričom som za 4 roky mal zaplatiť takmer celú kúpnu
cenu automobilu.“ K duplike žalovaného neboli pripojené žiadne listinné dôkazy.

11. Na pojednávaní 06.05.2022 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe, keďže nedošlo
k zmene v pomeroch medzi stranami sporu a dovolávala sa svojej argumentácie uvedenej v písomných
vyjadreniach. V interakcii na dupliku žalovaného k jednotlivým položkám, z ktorých sa skladá žalovaná
suma uviedla nasledovné:

- nesplatené splátky leasingu - jedná sa o splátky, ktorých nezaplatenie žalovaný nerozporoval;
- spoluúčasť žalovaného titulom dvoch nehôd, ktorých existenciu žalovaný popiera - na doplnenie
predložila správy z Allianz Slovenskej poisťovne a.s. o evidencii oboch dopravných nehôd (predložila
oznal Allianz Slovenská poisťovňa k faktúre č. 0933 a č. 09534);
- náklady na servisné úkony nerozpočtované v leasingovej splátke - na doplnenie predkladá objednávku
podpísanú samotným žalovaným na montáž zariadenia na plašenie hlodavcov - odpudzovač, ktorý

bol montovaný do prenajatého motorového vozidla žalovaného (predložila daňový doklad k faktúre
č. 18A01846); - náhrada škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť z dôvodu odňatia motorového vozidla
žalovanému a jeho ďalšieho predaja tretej osobe - faktúra o nákladoch vyúčtovaných spoločnosťou
Lubra s.r.o., ktorá odňatie realizovala, sa nachádza v spise (predložila doklad o zaplatení LUBRA s.r.o.
ňou fakturovanej sumy) - v súvislosti s námietkou žalovaného o tom, že táto suma sa mu účtovala bez

DPH uviedla, že uvedené je z dôvodu, že tým, že žalobca opätovne predal motorové vozidlo tretej osobe,
zo sumy získanej z tohto predaja musel v súlade so zákonom o DPH odviesť daň, ktorú z tohto dôvodu
žalovanému nezapočítaval;
- zmluvná pokuta - uvedený nárok vyplýva zo zmluvného dojednania a tento nárok v zmysle OZ je možné
uplatniť aj voči spotrebiteľovi v prípade porušenia zmluvných povinností z jeho strany;

- poplatok za finančné služby - jedná sa v podstate o zúčtovanie úroku, t.j. zisku žalobcu, ktorý mal
dosiahnuť prenájmom motorového vozidla žalovanému;
- registračný poplatok - zo zmluvy o leasingu je zrejmé, že sa jedná o poplatok, ktorý súvisí s touto
zmluvou a ktorý bol rozpočtovaný do jednotlivých splátok leasingu.

12. Podľa právnej zástupkyne žalobcu žalovaný mal možnosť sám si zvoliť spôsob financovania
nájmu motorového vozidla a preto filozofovanie o vhodnom type financovania je z tohto hľadiska
bezpredmetné, keďže žalovaný sám si zvolil operatívny leasing. Pokiaľ ide o obchodné podmienky, v
zmluve o operatívnom leasingu je jasne deklarované a zmluvné strany to odobrili svojim podpisom,
že tieto podmienky sú jej neoddeliteľnou súčasťou a zmluvné strany sú ňou viazané. Aj pokiaľ ide

o ustanovenie OZ o zmluvnej pokute, toto explicitne uvádza, že zmluvná pokuta má byť písomne
dojednaná, nepojednáva však o tom, že by to malo byť výlučne len zmluvné dojednanie s tým, že
zmluvná pokuta musí byť určitá, t.j. určená presnou konkrétnou sumou, prípadne musí by určený
zrozumiteľný spôsob jej určenia, čo v danom prípade bolo splnené. V reakcii na protistranu má za to, že
v danom prípade sa nejedná o zmenu žaloby, ale o legitímny spôsob postupu v zmysle § 167 ods. 3 CSP,

kedy strana sporu dopĺňa ňou tvrdený skutkový stav ďalšími dôkazmi v reakcii na podanie žalovaného.
Taktiež nie je pravdou, že by žalovaný vôbec nemal vedomosť o tom, aký nárok je voči nemu uplatnený,
keďže z finančného vyrovnania, ktoré bolo jej prílohou, je jasne zrejmé, z čoho pozostáva žalovaný
nárok.

13. Na pojednávaní 06.05.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že v prvom rade podľa § 294 CSP
nie je možné s spotrebiteľských sporoch meniť žalobu, pričom za jej zmenu sa považuje aj doplnenie
rozhodujúcich skutočností, čo sa stalo až dnes predložením listinných dôkazov žalobcom, na ktoré by
sa podľa neho nemalo prihliadať a podľa nich rozhodovať. Pokiaľ ide o jednotlivé zložky žalovanej sumy,
uviedol nasledovné:

- poistné udalosti v podobe nehôd žalovaný neeviduje, ani zo žalobcom predložených dôkazov žalovaný
nevie, čo sa stalo, aká bola udalosť, uvedený nárok považuje za nezdokladovaný;
- servisné opravy - má za to, že v danom prípade sa v podstate jedná o zhodnotenie cudzej veci, ktorú
keď žalobca následne zobchodoval, mohol si tieto náklady refundovať v rámci kúpnej ceny;
-registračnýpoplatok-jehozaplateniebyžalobcanemalprenášaťnapleciaspotrebiteľa,t.j.žalovaného,

pretože sa jednalo o plnenie výlučne v prospech žalobcu, nie žalovaného;
-nákladyzaodňatievozidla-uviedol,ževpodstatesanejednalooodňatievozidla,aleojehoodovzdanie
po vzájomnej dohode s partnerkou žalovaného, takže nebolo potrebným účtovať si náklady za jehoprevoz a odňatie, pričom ani z predložených dôkazov nie jezrejmé, prečo je suma týchto nákladov taká
aká je;
- zmluvná pokuta - táto musí byť dojednaná v zmluve a nie v obchodných podmienkach, ktoré nie sú

zmluvou; v obchodných podmienkach sa upravujú len technické otázky upravujúce viacero obdobných
prípadov bez konkretizácie na ten ktorý prípad, v danom prípade zmluvná pokuta v zmluve dojednaná
nebola.Mázato,ževdanomprípade,ajkeďzmluvajekoncipovanáakozmluvaooperatívnomleasingu,
mala byť koncipovaná tak, že žalovaný ako nájomca vozidla mal mať možnosť si toto odkúpiť. Podľa
jeho názoru nie je vylúčené, aby sa na daný prípad aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže

tento typ zmluvy nie je vylúčený z okruhu spotrebiteľských úverov v zmysle § 1 tohto zákona. V reakcii
na protistranu uviedol, že z podanej žaloby nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaný nárok a tieto
skutočnosti boli doplnené až v reakcii na odpor žalovaného. CSP vyžaduje, aby skutkové okolnosti, na
ktorých je založený žalovaný nárok, boli v žalobe aj uvedené, a v tomto smere nepostačuje len odkaz
na predložené dôkazy. Žalobca má v žalobe dať žalovanému vedieť aký nárok si uplatňuje, tento riadne
popísať a neponechať žalovaného , aby si sám právne posudzoval voči nemu uplatnený nárok. Podľa

neho žalobca neuniesol v tomto prípade bremeno tvrdenia. Žalobca by mal nárok iba ak na zaplatenie
dlžného nájomného počas doby nájmu s tým však, že aj v tomto prípade je tu rozpor, keďže z oznámenia
žalobcu o predčasnom ukončení zmluvy vyplýva, že žalovaný mal dlh na dvoch mesačných splátkach,
avšak v žalobe je uvedené, že došlo k omeškaniu troch mesačných splátok. Ak si žalobca účtuje aj
nájomné po dobe skončenia zmluvy, toto je už iný nárok, ktorý podlieha inému právnemu režimu. V

danom prípade sa teda jedná o zmenu žaloby, pretože v pôvodnej žalobe žalobca jasne neopísal,
čoho konkrétne sa domáha, a teda má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia. Vzhľadom na
uvedené by tak súd mal vo veci rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených v žalobe, nezakladá
sa na pravde, že by žalovaný bol pasívnym a nepredloženie dôkazov jeho strany je len reakciou na
vágne zdôvodnenú žalobu, keďže v nej žalobca neodôvodnil jednotlivé zložky žalovanej sumy a v tomto

smere nemôže žalobca prenášať nutnosť proaktívneho konania na súd alebo na žalovaného ohľadne
moderácie žalovanej sumy. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

14. Okresný súd Bardejov v predmetnej veci rozhodol dňa 06.05.2022 rozsudkom č.k. 8Csp/86/2020
– 124 nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 147,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 3 147,12 Eur od 15.03.2020 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 9CoCsp/39/2022 – 182 zo dňa 18.05.2023 nasledovne:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 2.050,94 eura s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2.050,94 eura od 15.3.2020 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti tohto výroku
vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu 417,91 eura a náhradu škody 678,57 eura s úrokom z omeškania
5 % ročne od 15.3.2020 do zaplatenia z týchto súm ako aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov
konania rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

16. Odvolací súd sa v odôvodnení tohto rozhodnutia stotožnil s dôvodmi, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie vo vzťahu k položkám 1.624,70 eura (dlh na lízingových splátkach), 206,64 eura (náklady
spojené s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia zmluvy) a 219,60 eura (registračný

poplatok). Na dôvody súdom prvej inštancie k týmto položkám v celom rozsahu odkazuje, majúc
za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie
týchto nárokov a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal
jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia pokiaľ mal za to, že táto časť žalobou uplatneného deliteľného plnenia bola uplatnená

relevantne. Na závere súdu prvej inštancie vo vzťahu k týmto položkám sa nič nezmenilo ani v priebehu
odvolacieho konania. Pri existujúcej zhode so závermi právneho posúdenia prvoinštančným súdom
by prípadná formulácia totožného hodnotenia skutkových zistení a právnych záverov inými jazykovými
prostriedkami k daným zložkám uplatneného nároku bola len opakovaním nezodpovedajúcim princípuhospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom.
Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil ako je uvedené v predchádzajúcom bode, s nárokmi vo vzťahu k
položkám 1.624,70 eura, 206,64 eura a 219,60 eura, za nepresvedčivý a nepreskúmateľne zdôvodnený

má však súdom prvej inštancie priznaný nárok na zmluvnú pokutu 417,91 eura a náhradu škody 678,57
euravzhľadomnato,ženároknatietozložkyboluplatnenýakonárokzospotrebiteľskejzmluvy.Zmluvná
pokuta predstavuje peňažnú čiastku, ktorú je povinný zaplatiť ten, ktorý zmluvnú povinnosť porušil,
aj keď porušením nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta je samostatným majetkovým nárokom
zabezpečujúcim plnenie určitej povinnosti. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je zakázaným

inštrumentom, z toho, že je obsahom zmluvných podmienok, t.j. že je v nich umiestnená záver o jej
neprimeranosti ako takej, ako mienil žalovaný, vyplývať nemôže. Ak mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa s týmto dojednaním vopred, nemusí ísť so zreteľom ku konkrétnym okolnostiam o dojednanie po
obsahovej stránke neprimerané a pokiaľ pravidelne býva v obchodných podmienkach, nemusí byť
ani prekvapivé (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn.33ICdo/45/2017 z 28.03.2018). V prejednávanej
veci je text zmluvnej pokuty v dokumente označenom Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o

nájme motorového vozidla - operatívny leasing, v ktorých sú definované všetky podstatné podmienky
a povinnosti zmluvných strán. Všeobecné obchodné podmienky sú žalovaným podpísané, povinnosti
v nich uvedené žalovaný plnil, čo samé o sebe svedčí o tom, že ich obsah mu bol známy. Ak bola
zmluvná pokuta ich obsahom, uvedený fakt jej dojednanie sám o sebe nerobí dojednanie neplatným.
Dohoda o zmluvnej pokute však v spotrebiteľských vzťahoch podlieha testu primeranosti a tak ako

ostatné zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch testu proporcionality posudzovanej aj čo do
vzájomnosti. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by súd dojednanú zmluvnú pokutu podrobil
tomuto testu. Nie je tiež zrejmé, či mala alebo nie, plniť aj funkciu náhrady škody. Pre uvedené bolo
dôvodným v tejto časti priznaného nároku rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a posúdenie v intenciách naznačených odvolacím súdom. Podobne

bolo dôvodným zrušiť rozsudok aj v časti priznaného nároku na náhradu škody. Tento nárok bol
uplatnený v zmysle bodu 6 článku VII. všeobecných obchodných podmienok s tým, že ide o rozdiel
medzi zostatkovou hodnotou vozidla v účtovníctve prenajímateľa uvedenej vo výške 15.455,57 eura
a cenou odpredaného vozidla vo výške 14.777,- eura, ktorá podľa všeobecných podmienok, článok
VII. bod 6 písm. a) druhá veta má predstavovať škodu, ktorú je prenajímateľ oprávnený od nájomcu

vyžadovať okrem zmluvnej pokuty. V danom prípade zmluvná podmienka, od ktorej žalobca odvodzuje
nárok na zaplatenie náhrady škody 678,57 eura, je súčasťou všeobecných podmienok a netýka sa
hlavného predmetu plnenia, ktorým bola úhrada nájomného zo strany žalovaného. Je tiež zrejmé, že
ide o text upravujúci záväzok nájomcu platiť sankciu v podobe škody v konkrétne nešpecifikovanej
výške so spôsobom jej určenia bez možnosti nájomcu zasiahnuť, resp. ovplyvniť túto výšku. Táto

zmluvná podmienka nepochybne individuálne dojednaná nebola, paušálne dojednanie škody, ktoré
vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia povinnosti ani výšku pohľadávky
vzniknutej porušením záväzku predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú je potrebné podrobiť, podobne
ako zmluvnú pokutu, testu proporcionality a primeranosti v tom zmysle, či nespôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z rozsudku súdu prvej inštancie

nevyplýva, že by súd prvej inštancie tento nárok vyžadovanému testu podrobil. Bolo nepochybne
oprávnením žalobcu, ako vlastníka prenajatého motorového vozidla, vozidlom po predčasnom ukončení
zmluvy o nájme ďalej disponovať. Zdôvodneným však nie je prečo by nájomca mal znášať dôsledky
rozhodnutia žalobcu predmetné vozidlo predať bez toho, aby mohol ovplyvniť výšku predajnej ceny
vozidla, pričom k predaju dochádza bez určenia časového horizontu medzi vrátením vozidla nájomcom

a jeho následným odpredajom. Je otázne či nejde o nepredvídateľné konanie, nárok nereflektujúci ani
dobu, počas ktorej bol nájomca v omeškaní s úhradou dohodnutých splátok. Uvedené bolo podobne ako
u zmluvnej pokuty dôvodom zrušenia rozsudku v časti ako vyplýva z výroku rozsudku odvolacieho súdu.
Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti nároku na zaplatenie
sumy 2.050,94 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.03.2020 do zaplatenia podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vo zvyšku rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Predmetom konania tak zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
417,91 eur a náhrady škody vo výške 678,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od

15.03.2020 do zaplatenia z týchto súm.

18. Po čiastočnom zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na deň 25.04.2024. Pojednávania sa zúčastnili zástupcovia sporových strán. Neprítomnéboli sporové strany, pričom súd vzhľadom na prítomnosť ich zástupcov rozhodol o tom, že pojednávanie
uskutoční v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

19. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.04.2024 uviedol, že predmetom konania zostal
nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 417,91 eur a náhrady škody vo výške
678,57 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške z uplatňovaných súm. Žalobca zotrváva
na podanej žalobe v tej časti nárokov s poukazom na svoje doterajšie písomné vyjadrenia i ústne
prednesy. Vo vzťahu k zmluvnej pokute zástupkyňa žalobcu uviedla, že táto zabezpečovala záväzok

z uzavretej zmluvy. Keďže žalovaný uhradil len 15 splátok, zmluvná pokuta vo výške jednej mesačnej
splátky podľa názoru žalobcu nie je neprimeraná. Vo vzťahu k nároku označovaného ako náhrada
škody uviedol, že operatívny leasing je druhom finančného úveru, ktorého účelom vo svojej podstate je
zhodnotenie finančných prostriedkov, ktorými úveroval žalobca obstaranie daného predmetu leasingu.
Výška leasingových splátok je preto kalkulovaná na návratnosť tejto investície a samotná cena leasingu
sa určuje navýšením obstarávacej ceny tohto predmetu. Žalobca je tak oprávnený požadovať späť

finančné prostriedky, ktoré z dôvodu požiadavky žalovaného ako prijímateľa leasingu a v súlade s
uzavretou zmluvou investoval na zaobstaranie tohto vozidla. Má za to, že aj tento nárok je primeraný vo
vzťahu k testu primeranosti a vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečoval.

20. Zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.04.2024 odkázal na poslednú stranu ním

podaného odvolania, na ktorej sú uvedené dôvody, pre ktoré považuje uplatnený nárok za nedôvodný.
Uplatňovanie nároku, ktorého výšku nemohol spotrebiteľ ovplyvniť považuje za rozporný so zákonom o
ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

21. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi predloženými listinnými

dôkazmi priloženými v spise a zistil tento skutkový stav.

22. Zo zmluvy o operatívnom lízingu č. 946521 vyplýva, že ju 16.03.2017 uzavrel žalobca ako
prenajímateľ v zastúpení finančným agentom CAMEA Car, a.s. na jednej strane a žalovaný ako nájomca
na strane druhej, predmetom ktorej bol odplatný prenájom žalovanému nového motorového vozidla

značky ŠKODA Octavia Combi 2.0 TDI Style 110kW, vo farbe - šedá metalíza, rok výroby 2017, so
zdvihovým objemom 1968 ccm, výkonom 110 kW, VIN: D. a EVČ: E. (ďalej len „predmet nájmu“),
ktorého obstarávacia kúpna cena bola 22 417,62 Eur a to na dohodnutú dobu nájmu 48 mesiacov
s celkovým limitom 80 000 km na dobu nájmu s ročným limitom 20 000 km, pričom za nájom sa
žalovanýakonájomcazaviazalplatiťžalobcoviakoprenajímateľovisplátkyvsume417,91Eurmesačne,

v ktorej splátke boli rozpočtované poplatok za amortizáciu, úrok, daň z motorových vozidiel, povinné
zmluvné poistenie v Allianz - Slovenskej poisťovni a.s., havarijné poistenie v Allianz - Slovenskej
poisťovni a.s. so spoluúčasťou 5 % min. 66,39 Eur, registračný poplatok, poplatok za správu zmluvy,
poistenie GAP (t.j. pripoistenie k havarijnému poisteniu) v Allianz - Slovenskej poisťovni a.s., poplatok
za servis vrátane predpísaných servisných prehliadok a tiež ceny 1 sady zimných a 1 sady lestných

pneumatík. Neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy boli aj cit. „Všeobecné podmienky zmluvy o
nájme motorového vozidla - operatívny leasing“ a splátkový kalendár. Žalobca a žalovaný sa dohodli,
že lízingovú zmluvu uzavreli ako nepomenovaný typ zmluvy podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) a súčasne vylúčili aplikáciu § 630 a nasl. OBZ upravujúci zmluvu
o nájme dopravného prostriedku.

23. Podľa čl. VII. bodu 2 „Všeobecných podmienok zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny
leasing“ (ďalej len „VPZOL“) cit. „a) Prenajímateľ je oprávnený Zmluvu jednostranne predčasne ukončiť
s okamžitou platnosťou, ak je nájomca v omeškaní s tromi mesačnými splátkami v zmysle tejto Zmluvy
alebo ak nájomca závažným spôsobom porušuje podmienky tejto Zmluvy (napr. uvedené v čl. VI., ods.

3. týchto VPZOL a pod.)
b) V prípade, že má nájomca dlh vo výške 3 mesačných splátok, považuje sa, že prenajímateľ vypovedal
Zmluvu ku dňu vzniku tohto dlhu bez povinností doručenia písomnej výpovede zo strany prenajímateľa
nájomcovi a s povinnosťou nájomcu pristaviť (vrátiť) motorové vozidlo prenajímateľovi, najneskôr ku dňu
vzniku dlhu vo výške 3 mesačných splátok, pokiaľ sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

c) Nepristavenie (nevrátenie) motorového vozidla prenajímateľovi v súlade s ods. 2.písm. b) tohto článku
sa považuje za neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla v zmysle ustanovení Trestného
zákona so zodpovednosťou nájomcu za prípadnú škodu spôsobenú na vozidle po tomto ukončení
Zmluvy.“24. Podľa čl. VII. bodu bod 6 písm. a) VPZOL cit. „V prípade, že prenajímateľ predčasne ukončí
s nájomcom Zmluvu, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úhradu dlhu nájomcu do

prerušenia Zmluvy, úhradu všetkých nákladov súvisiacich s predčasným ukončením Zmluvy, zmluvné
pokuty a ďalej pre účely tejto Zmluvy dojednanú náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s
predčasným ukončením Zmluvy a taktiež zmluvnú úhradu nákladov finančnej služby v zmysle nižšie
uvedeného“

25. Podľa čl. VII. bodu bod 6 písm. b) VPZOL cit. „V prípade, že Zmluva končí predčasne z dôvodu
odobratia (vrátenia) motorového vozidla, prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu zmluvnú
pokutu vo výške mesačnej splátky. V prípade odpredaja predmetného motorového vozidla, okrem
zmluvnej pokuty uvedenej v tomto odstavci sa pre účely tejto Zmluvy škoda vypočíta a prenajímateľ
je oprávnený si ju od nájomcu vyžadovať ako rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou motorového
vozidla ku dňu ukončenia povinnosti nájomcu platiť mesačné splátky (t.j. ku dňu odobratia/vrátenia

vozidla, ak nie je písomne dohodnuté inak) a cenou, za ktorú sa motorové vozidlo odpredalo,
plus náklady na opravu motorového vozidla, súvisiace s uvedením motorového vozidla do stavu,
zodpovedajúcemu veku a odjazdeným kilometrom. Nájomca je ďalej povinný zaplatiť prenajímateľovi
náklady finančnej služby, podľa ods. 6 písm. f) tohto článku, pričom pre výpočet anuitného úročenia
je rozhodujúci deň odpredaja odobratého (vráteného) vozidla a pre výpočet leasingového úročenia je

rozhodujúci deň odobratia (vrátenia) vozidla.“

26. Podľa čl. VII. bodu bod 6 písm. f) VPZOL cit. „Zmluvná úhrada nákladov finančnej služby podľa
predchádzajúcich odstavcov sa určí ako rozdiel vzniknutý medzi anuitným (nerovnomerným) a v Zmluve
dohodnutým rovnomerným úročením k príslušnému dátumu. Prenajímateľ má právo v súvislosti s

predčasným ukončením Zmluvy domáhať sa od nájomcu zaplatenia zmluvnej úhrady nákladov finančnej
služby v zmysle vyššie uvedeného aj vtedy, ak nájomca nezavinil porušenie povinností vyplývajúcich
pre neho z uzavretej zmluvy.“

27. Podľa splátkového kalendára, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy prvá zo 48 splátok

po 417,91 Eur, bola splatnou 17.03.2017 a posledná 17.02.2021.

28. Žalobca kúpil predmet nájmu - ŠKODA Octavia Combi 2.0 TDI Style 110kW, vo farbe - šedá metalíza,
rokvýroby2017,sozdvihovýmobjemom1968ccm,výkonom110kW,VIN:D.,ktorýnáslednenazáklade
uvedenej lízingovej zmluvy zo 16.03.2017 prenechal do nájmu žalovanému dňa 10.03.2017, pričom jeho

obstarávaciu cenu v sume 22 417,62 Eur vrátane DPH uhradil na základe faktúry č. 34652 z 10.03.2017,
splatnej 14.03.2017 vystavenej CAMEA Car a.s..

29. V zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla, si žalovaný prevzal predmet nájmu - ŠKODA
Octavia Combi 2.0 TDI Style 110kW, vo farbe - šedá metalíza, rok výroby 2017, so zdvihovým objemom

1968 ccm, výkonom 110 kW, VIN: D. dňa 17.03.2017.

30. Listom zo dňa 03.09.2018 žalobca oznámil žalovanému predčasné ukončenie zmluvy o nájme
motorového vozidla z dôvodu omeškania s úhradou dvoch mesačných splátok v zmysle dojednania v čl.
VII bod. 2 VPZOL s tým, že dlžná suma z lízingovej zmluvy bola v sume 1 360,75 Eur, ktorú dlžnú sumu

žalobca vyzval žalovaného zaplatiť alebo k pristaveniu (vráteniu) predmetu nájmu na adresu žalobcu s
tým, že prípadné ďalšie používanie predmetu nájmu žalovaným bez uhradenia dlžnej sumy, môže byť
považované za trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

31. Podľa zákazkového listu z 03.09.2018 k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy, celkový dlh

žalovaného ku dňu jeho vystavenia predstavoval celkom sumu 1 605,68 Eur pozostávajúci zo sumy
1 360,75 Eur - dlh na lízingovej zmluve a zo sumy 244,93 Eur - náklady na mimosúdne vymáhanie
uskutočnené spoločnosťou LUBRA s.r.o..

32. Podľa správy spoločnosti LUBRA s.r.o. zo 06.09.2018, o priebehu šetrenia, na adrese uvedenej

žalovaným v lízingovej zmluve, tento nebol 05.09.2018 zastihnutý s tým, že sestra žalovaného oznámila,
že žalovaný sa na tejto adrese už nezdržiava. Dňa 06.09.2018 bolo motorové vozidlo prevzaté
spoločnosťou LUBRA s.r.o. od priateľky žalovaného (pani F.) a to pred obchodným domom TESCO,
kde pracovala, pričom priateľka žalovaného predmet nájmu aktuálne užívala a na základe generálnejplnej moci od žalovaného podpísala aj doklady o jeho odovzdaní žalobcovi, pričom uviedla že motorové
vozidlo už chceli so žalovaným vrátiť, pretože už nie sú schopní splácať dojednané splátky, no do tej
doby sa tak nestalo, pretože žalovaný, ako aj jeho priateľka mali novú prácu a nevedeli si zobrať voľno.

Dodatočne mali byť vrátené 4 zimné pneumatiky. Po odovzdaní vozidla bolo toto prevezené z Bardejova
do Košíc (78 km) a uskladnené v Todos Košice s.r.o..

33. Podľa protokolu o prevzatí motorového vozidla, bolo 06.09.2018 od G. F. prevzaté motorové vozidlo
- ŠKODA Octavia Combi 2.0 TDI Style 110kW, vo farbe - šedá metalíza, rok výroby 2017, VIN: D. a

to aj s kľúčmi, návodom na obsluhu, zákonným poistením, náradím, lanom, lekárničkou, trojuholníkom,
autorádiom a zelenou kartou, pričom boli zaznamenané aj viditeľné závady ako škrabance alebo
poškodenia.

34. Po odobratí predmetu nájmu (motorového vozidla) od žalovaného dňa 27.02.2020 žalobca vyhotovil
a zaslal žalovanému vyrozumenie o finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom

lízingu vozidla - cit. „opravené“, podľa ktorého nárok uplatnený žalobcom v celkovej sume 3 147,12 Eur
pozostával zo sumy 1 624,40 Eur vrátane DPH - dlh žalovaného na lízingových splátkach; zo sumy
678,57 Eur - náhrada škody vzniknutej žalobcovi z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy
a vyčíslená ako rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou predmetu nájmu v účtovníctve žalobcu vo
výške 15 455,57 Eur bez DPH a cenou 14 777,- Eur bez DPH, za ktorú predmet nájmu žalobca odpredal;

zo sumy 417,91 Eur vrátane DPH - poplatok za predčasné ukončenie zmluvy; zo sumy 206,64 Eur
vrátane DPH - náklady spojené s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia a zo sumy 219,60
Eur - registračný poplatok vrátane DPH.

35. Výzvou z 03.06.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá výzva bola

žalovanému doručená 10.06.2020.

36. Podľa prehľadu žalovaným učinených splátok k lízingovej zmluve č. 946521 zo 16.03.2017 žalovaný
splátkami v ich rôznych výškach zaplatil celkovo 6 340,21 Eur.

37. Faktúrou č. 09534 z 05.02.2018 žalobca fakturoval žalovanému jeho zmluvnú spoluúčasť pri nehode
13.01.2018 a to sumu 66,39 Eur s DPH. Podľa oznámenia o poistnej udalosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. adresovaného žalobcovi k faktúre č. 09534, označená poisťovňa likvidovala škodovú
udalosť motorového vozidla s EVČ: E., ku ktorej došlo 13.01.2018.

38. Faktúrou č. 09933 z 25.06.2018 žalobca fakturoval žalovanému jeho zmluvnú spoluúčasť pri nehode
10.05.2018 a to sumu 66,39 Eur s DPH. Podľa oznámenia o poistnej udalosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. adresovaného žalobcovi k faktúre č. 09933, označená poisťovňa likvidovala škodovú
udalosť motorového vozidla s EVČ: E., ku ktorej došlo 08.05.2018.

39. Faktúrou č. 18A01846 z 31.05.2018 žalobca refakturoval žalovanému v lízingovej zmluve
nepredplatené servisné položky a to sumu 45,80 Eur s DPH, pričom z daňového dokladu č. 2801 6757 z
24.05.2018vyplýva,ženaobjednávkužalobcu(viďjehopodpis)došlovovozidlekmontážiodpudzovača
za sumu 45,80 Eur s DPH.

40. Faktúrou č. 18201450 z 12.09.2018 žalobca refakturoval žalovanému poplatky za mimosúdne
náklady k lízingovej zmluve a to sumu 263,65 Eur s DPH, ktorú sumu zasa žalobcovi fakturovala LUBRA
s.r.o. faktúrou č. 18 00102 z 11.09.2018 a to za odobratie predmetu lízingu sumu 244,93 Eur s DPH a
za jeho prevoz z Bardejova do Košíc sumu 18,72 Eur (244,93 + 18,72).

41. Faktúrou č. 18U01909 z 13.11.2018 žalobca fakturoval spoločnosti AUTOMAX PLUS s.r.o. za predaj
predmetu lízingu sumu 14 777,- Eur bez DPH.

42. Faktúrou č. 18103061 z 18.12.2018 žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu a to sumu
417,91 Eur s DPH.

43. Faktúrou č. 18600124 z 18.12.2018 žalobca fakturoval žalovanému úhradu nákladov finančnej
služby a to sumu 206,64 Eur s DPH.44. Faktúrou č. 18A04670 z 18.12.2018 žalobca fakturoval žalovanému vysporiadanie registračného
poplatku za lízingovú zmluvu a to sumu 219,60 Eur s DPH, ktorý registračný poplatok bol rozpočtovaný v
rámci celkovej sumy mesačnej splátky a to vo výške 6,10 Eur bez DPH, t.j. za 30 neuhradených splátok

z celkového počtu 48, to bola celkovo suma 219,60 Eur (30 x 6,10 = 183 a s 20 % DPH = 219,60).

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného od 1.1.1992 (ďalej
lenObchodnýzákonníkaleboObZ)stranysimôžudohodnúť,žeichzáväzkovývzťah,ktorýnespadápod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

46. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

47. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,zákon o
ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

48. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie používať nekalé
obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

49. Podľa § 4 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom
uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

50. Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

51. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

52. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

53. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

54. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.55. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

56. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

57. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

58. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

59.Podľačl.2písm.a)SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

60. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

61. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

62. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: požadovať od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

63. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

64. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

65. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

66. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.67. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

68. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

70. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

71. Podľa § 545 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo

iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi
účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

72. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

73. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

74. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k

uzatvoreniu zmluvy o operatívnom leasingovom nájme veci a to motorového vozidla, ako zmluvy
inominátnej (zákonne nepomenovanej, resp. vyslovene v zákone neupravenej) podľa § 269 odsek 2
ObZ, na základe ktorej sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal kúpiť predmet nájmu podľa požiadaviek
žalovaného ako nájomcu a tento predmet nájmu prenechať žalovanému do dočasného užívania s
poskytnutím aj dojednaného balíka sprievodných služieb - daň z motorových vozidiel, povinné zmluvné

poistenie v Allianz - Slovenskej poisťovni a.s., havarijné poistenie v Allianz - Slovenskej poisťovni a.s.
so spoluúčasťou 5 % min. 66,39 Eur, poistenie GAP (t.j. pripoistenie k havarijnému poisteniu) v Allianz -
Slovenskej poisťovni a.s., registračný poplatok, správa zmluvy, predpísané servisné prehliadky a cena
1 sady zimných a 1 sady lestných pneumatík. Za uvedenú možnosť dočasného užívania predmetu
nájmu a za dojednaný balík sprievodných služieb o ktoré sa tak žalovaný už nemusel starať sám,

sa žalovaný ako nájomca zaviazal hradiť žalobcovi ako prenajímateľovi splátky nájomného v ktorých
tak bola rozpočtovaná nie len amortizácia (v dôsledku opotrebenia) ceny predmetu nájmu a zisk
prenajímateľa (úrok), ale aj cena resp. poplatky za uvedené sprievodné dojednané služby. Ďalej z
vykonaného dokazovania je zrejmým a tiež nesporným (žalovaný tieto skutočnosti vecne nerozporoval)
jednako, že žalovaný si na základe lízingovej zmluvy zo 16.03.2017, dňa 17.03.2017 prevzal do užívania

predmet nájmu a to vozidlo značky ŠKODA Octavia Combi 2.0 TDI Style 110kW, vo farbe - šedá
metalíza, rok výroby 2017, so zdvihovým objemom 1968 ccm, výkonom 110 kW, VIN: D. a EVČ: E.
(ďalej len „predmet nájmu“) a jednako, že žalovaný riadne a včas neplatil splátky v zmysle dohodnutých
podmienok, preto žalobca predčasne ukončil lízingovú zmluvu podľa čl. VII. bodu 2 VPZOL ku dňu05.09.2018 a napokon je nesporným aj to, že predmet nájmu žalovaný neodovzdal (nevrátil) sám
prenajímateľovi (žalobcovi), ale tento mu bol odňatý 06.09.2018. Spornou je však otázka charakteru
záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a tiež výška a dôvodnosť žalovanej sumy.

75. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky žalobcu k zmluve o nájme - operatívny leasing.
Súd je tiež toho názoru, že z obsahu zmluvy o nájme nevyplýva, že by malo ísť kombináciu
viacerých zmluvných typov, tak ako je v prípade finančného leasingu (kombinácia nájomnej zmluvy,
kúpnej a úverovej zmluvy), ktorá zmluva by mohla mať charakter nepomenovaného typu zmluvy. Zo

žiadneho zmluvného ustanovenia totiž nevyplýva možnosť žalovaného za splnenia určitých podmienok
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu nájmu, ale práve naopak, po celú dobu nájmu je výlučným
vlastníkom predmetu nájmu žalobca a žalovaný je výlučne užívateľom, čo je zásadným rozdielom oproti
finančnému leasingu, ktorý predstavuje spôsob obstarania hmotného majetku na základe požiadavky
lízingového nájomcu a následne uzatvorenej nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej
veci a nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu lízingu spravidla po zaplatení všetkých splátok.

76. V danom prípade žalobca poskytuje služby prenájmu motorových vozidiel v rámci predmetu svojho
podnikania, naproti tomu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy
o nájme konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, práve naopak, žalovaný je a v
zmluve označený ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla, teda je spotrebiteľom. Napriek tomu,

že zmluvné strany sa dohodli, že sa zmluva spravuje Obchodným zákonníkom, súd je toho názoru, že
ide o dojedanie v rozpore s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na právne vzťahy,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

77. Na základe uvedeného súd je preto toho názoru, že zmluva o nájme je zmluvou spotrebiteľskou

podľa ust. XX a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje rovnorodý druh
občianskoprávnych zmlúv, v ktorých je jedným z účastníkov je spotrebiteľ a ktorý má osobitný
režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a
poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník výslovne
ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na

jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

78. Predmetom konania v tomto štádiu bolo posúdenie nároku na zaplatenie sumy 678,57 eur, ktorú si

žalobca uplatnil podľa bodu 6 článku VII všeobecných podmienok. Podľa finančného vyrovnania ide o
rozdiel medzi zostatkovou hodnotou vozidla v účtovníctve prenajímateľa vo výške 15 455,57 eur a cenou
odpredaného vozidla vo výške 14 777 eur a podľa všeobecných podmienok čl. VII bodu 6 písm. a) druhá
veta predstavuje škodu, ktorú je prenajímateľ oprávnený od nájomcu vyžadovať okrem zmluvnej pokuty.
Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pristúpil k

preskúmaniu tejto zmluvnej podmienky v čl. VII bodu 6 písm. b) druhá veta a dospel k záveru, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná s poukazom na ust. § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm.
k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka.

79. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali

ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz „neprijateľná podmienka“
a sú exemplatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou charakteristikou
neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť

zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru
alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.80. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená vyššie citovanou
smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí
s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah

týchto podmienok. Čl. 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí
nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto
súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého
zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný a jednak v zásade
na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej

existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo
má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. (rozhodnutie C-240/98 až C-244/98,
bod 25 z 27.06.2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, tiež rozhodnutie C-243/08 z
04.06.2009 vo veci Pannon GSM Zrt. v. Erzsébet Sustikné Győrfi).

81. Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použijú vždy, keď dodávateľ pripravil

zmluvné podmienky (klauzuly) vopred a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah, a teda má len možnosť
tieto podmienky prijať a uzavrieť zmluvu s dodávateľom alebo návrh zmluvy neprijať a zmluvu tak
neuzavrieť. Takéto zmluvné podmienky sa nepovažujú za individuálne dojednané. Zmluvné podmienky
sa vždy považujú za individuálne nedojednané do času, kým dodávateľ nepreukáže opak.

82. V danom prípade je zmluvná podmienka, od ktorej si žalobca vyvodzuje nárok na náhradu škody v
sume 678,57 eur, je súčasťou všeobecných podmienok a netýka sa hlavného predmetu plnenia, ktorým
je úhrada nájomného. Z obsahu predmetného článku vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok nájomcu
platiť sankciu v podobe náhrady škody v konkrétnej nešpecifikovanej výške so spôsobom jej určenia
bez možnosti nájomcu zasiahnuť resp. ovplyvniť túto výšku. Z vykonaného dokazovania má súd za

preukázané, že obsah všeobecných podmienok ku zmluve bol vopred pripravený a daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek ich zmenu. Žalovaný sa ako spotrebiteľ na tvorbe tejto
podmienky nepodieľal, len sa podriadil tejto úprave. Je teda zrejmé, že zmluvná podmienka v čl. VII
bodu 6 písm. b) druhá veta všeobecných podmienok nebola medzi žalobcom a žalovaným individuálne
dojednaná, a ani žalobca v tomto konaní opak nepreukázal.

83. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
zmluvné ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd je toho názoru, že hoci
preskúmavané zmluvné ustanovenie uvádza tento nárok žalobcu ako výpočet škody prenajímateľa, v

konečnom dôsledku nejde o škodu v pravom zmysle slova, ale len o ďalšiu sankciu na ťarchu nájomcu
z dôvodu predčasného ukončenia nájomného vzťahu. Škoda je ujmou, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, pričom sa
rozlišuje skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.

84. V danom prípade škodou na strane prenajímateľa by mohli byť splátky nájomného, ktorých

zaplatenie mohol od žalovaného očakávať v prípade riadneho plnenia povinností z nájomnej zmluvy po
dojednanú dobu nájmu. Rovnako v prípade riadneho ukončenia nájomného vzťahu, ako aj v prípade
predčasného ukončenia nájomného vzťahu, je v zmysle zmluvných podmienok predmet nájmu vrátený
prenajímateľovi. Žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaný predmet nájmu žalobcovi vrátil
v stave, ktorý by nezodpovedal veku a počtu najazdených kilometrov, a teda je zrejmé, že žalobcovi

nevznikli žiadne náklady či už na opravu vozidla, alebo na jeho uvedenie do stavu zodpovedajúcemu
veku a odjazdeným kilometrom. Súd opätovne zdôrazňuje, že zo žiadneho zmluvného ustanovenia
nevyplynula možnosť žalovaného za splnenia určitých podmienok nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetu nájmu, ale práve naopak, po celú dobu nájmu je výlučným vlastníkom predmetu nájmu
žalobca.

85. Podľa názoru súdu bolo oprávnením žalobcu ako vlastníka motorového vozidla, týmto vozidlom aj
po predčasnom ukončení zmluvy o nájme ďalej disponovať, avšak súd nevidí dôvod, prečo by nájomca
mal znášať dôsledky rozhodnutia žalobcu predmetné motorové vozidlo predať. Od odovzdania vozidlažalovaným žalobcovi bolo vozidlo v dispozícii žalobcu minimálne po dobu viac ako 2 mesiacov (súd
vychádzalzdátumuuvedenéhovprotokoleoprevzatívozidladňa06.09.2018azfaktúryč.18U01909zo
dňa 13.11.2018, ktorou žalobca fakturoval AUTOMAX PLUS s.r.o. odpredaj predmetného motorového

vozidla), ktorá doba má taktiež nepochybne vplyv na cenu vozidla bez akýchkoľvek záruk, že by vozidlo
po jeho vrátení nemohlo byť žalobcom inak užívané. V tomto smere tiež súd poukazuje, že výpočet
uplatneného nároku je vo výlučnej sfére žalobcu, keďže rozhodnutie o tom, či predmet nájmu predá a
za akú cenu predmet nájmu predá je len na žalobcovi, ktorý môže, ale nemusí predmet nájmu vôbec
predať vychádzajúc z použitia slovného spojenia v tomto zmluvnom dojednaní: „v prípade odpredaja

motorového vozidla“, teda môže nastať aj situácia, že prenajímateľ sa rozhodne motorové vozidlo
neodpredať.Týmtojenarušenárovnováhavprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,keďžeuplatnenie
tohto nároku závisí len od vôle žalobcu ako prenajímateľa, ktorý nemusí mať ani záujem na tom,
aby predmet nájmu odpredal za čo najvýhodnejšiu cenu, keďže rozdiel si môže vymôcť od nájomcu,
bez akejkoľvek možnosti nájomcu ovplyvniť výšku predajnej ceny vozidla a bez určenia časového
horizontu medzi vrátením vozidla a jeho odpredajom. Takáto nepredvídateľná sankcia nájomcu taktiež

nereflektuje ani na dobu, počas ktorej bol nájomca v omeškaní s úhradou splátok, pričom prenajímateľ
vo všeobecných podmienkach toleruje omeškanie nájomcu s úhradou tromi mesačnými splátky, ktoré
omeškanie má za následok zánik nájomného vzťahu.

86. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca voči žalovanému vo

výške 678,57 eur s príslušenstvom, nie je dôvodný, pretože zmluvná podmienka v čl. VII bodu 6 písm.
b) druhá veta je neprijateľná zmluvná podľa ust. § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho
zákonníka, a teda neplatná. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Preto súd žalobu zamietol

v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 678,57 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania.

87. Predmetom konania bol v súčasnom štádiu tiež uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 417,91 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, ktorý nárok žalobca odvádzal

od ustanovenia čl. VII bodu 6 písm. b) prvá veta všeobecných podmienok, pričom súd poukazuje na
to, že medzi stranami bola uzavretá typová zmluva, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute nemôže ovplyvniť.
Podľa názoru súdu nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§
53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne

nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
Zmluvnápokuta,ktoránebolaindividuálnedojednaná,lebosajednáoštandardnútypovúzmluvu,aktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie
(článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky

štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne
prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca v oblasti prenajímania motorových
vozidiel má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho
očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

88. Podľa názoru súdu dojednanie uplatnenej zmluvnej pokuty v predmetnej veci predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatnou, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď dodávateľ si podľa nej môže uplatniť
tento nárok v prípade, ak Zmluva končí predčasne z dôvodu odobratia (vrátenia) motorového vozidla,

ku ktorému môže dôjsť z viacerých v Zmluve uvedených dôvodov (omeškanie dlžníka alebo závažné
porušenie zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa), pričom nesplnenie povinností dodávateľa nie
je v Zmluve sankcionované obdobnou zmluvnou pokutou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
by dojednaná zmluvná pokuta plnila funkciu náhrady škody, čo neuviedol ani sám žalobca.

89. Súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na skutočnosť,
že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať v pevne stanovenej výške bez ohľadu na dôvod,
pre ktorý došlo k predčasnému ukončeniu Zmluvy, teda v zásade bez zohľadnenia závažnosti
a rozsahu spotrebiteľom porušenej zmluvnej povinnosti, pričom v predmetnej veci si žalobca uplatňujenárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom nesplnenia povinnosti žalovaného plniť žalobcovi splátky
operatívneho leasingu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle čl. VII bod 2 písm. a) VPZOL je
prenajímateľ oprávnený jednostranne predčasne ukončiť Zmluvu, ak nájomca je v omeškaní s tromi

mesačnými splátkami, pričom súd zmluvné dojednanie uvedené v čl. VII bod 2 písm. b) VPZOL,
upravujúce fikciu odstúpenia nájomcu od Zmluvy za neplatné, z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy
je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry
adresáta a tento právny úkon nemožno nahradiť dojednaním o fikcii odstúpenia od zmluvy tak ako tomu
bolo v tomto prípade. Súd teda konštatuje, že žalobca koncipoval dojednanie o výške zmluvnej pokuty

bez toho, aby bral zreteľ na počet dlžných splátok a celkovú dlžnú sumu, kedy si vymienil právo na
predčasné ukončenie Zmluvy pre prípad, že žalovaný sa dostane do omeškania (najmenej) s troma
splátkami operatívneho leasingu.

90. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd nespochybňuje právo veriteľa

zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak súd poukazuje na
to, že dojednanie zmluvnej pokuty vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinnosti, ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku.

91. Znenie zmluvnej podmienky umožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka v podobe sankcií

za omeškanie (t. j okrem zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Toto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje kumulovať peňažné nároky voči
spotrebiteľovi pre porušenie tej istej povinnosti.

92. Súd preto žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 417,91 eur
spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

93. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

94. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

95. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil.

Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 2 050,94 eur, v ktorej súd žalobe žalobcu vyhovel, v časti
uplatnených nárokov v sume 1 096,48 eur žalobu zamietol. Žalobca tak bol úspešný v časti 65,17 %
žalobou uplatneného nároku a žalovaný v rozsahu 34,83 % žalobou uplatneného nároku. Po zohľadnení
vzájomného pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 30,34 %.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.