Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23C/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119218425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1119218425.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: A. A. B.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát so
sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 817 432, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4554,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 01.06.2017 do zaplatenia a sumu 6000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e ta.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 21.11.2019 doručil súdu žalobu o náhradu škody vo výške 4774,92 eur a nemajetkovej
ujmy v sume 8 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4774,92 eur od
01.6.2017 do zaplatenia, a to titulom nezákonného rozhodnutia.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že uznesením C.: E./F., zo dňa 25.1.2012 vzniesol
vyšetrovateľ PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby,
žalobcovi obvinenie za návod podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, neskôr prekvalifikované na prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. Zákona. Tvrdil, že proti uzneseniu o
vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná. Poukázal na to, že Okresný
súd v G. rozsudkom sp. zn.: 29T/176/2013 zo dňa 15.12.2015 žalobcu oslobodil spod obžaloby

podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Krajský súd v H. uznesením sp. zn. 5To/63/2016 zo dňa 10.11.2016,
doručeným 2.2.2017, odvolanie krajského prokurátora zamietol.GP SR podala voči právoplatnému
uzneseniu KS Trnava dovolanie a NS SR uznesením zo dňa 7.11.2017, doručeným obhajcovi žalobcu
dňa 26.1.2018, dovolanie GP odmietol. Tvrdil, že do času vydania nezákonného rozhodnutia nebol
trestne stíhaný a ani vyšetrovaný pre inú trestnú činnosť. V čase vznesenia obvinenia zastával žalobca
funkciu zástupcu riaditeľa OR PZ G. a mal povesť (tak v zamestnaní ako aj v civilnom prostredí)
nekompromisného, neskorumpovaného, odborne zdatného a súčasne slušného policajta disciplinárne

pravidelne odmeňovaného, ktorý bol aj v civilnom živote bezúhonný, naviac s reálnou perspektívou
ďalšieho kariérneho postupu. Po vznesení obvinenia bol okamžite postavený pred voľbu či zotrvať
v policajnom zbore a ak áno tak na akej funkcii, za akých podmienok a s akými vyhliadkami do
budúcnosti. Riaditeľ KR PZ H. A. I. žalobcovi oznámil, že v prípade medializácie prípadu bude jehozotrvanie vo funkcii neudržateľné a z funkcie bude odvolaný. Ministerstvo vnútra SR následne zverejnilo
informáciu o vznesení obvinenia žalobcovi, ktorú masívne začali šíriť televízie JOJ, Markíza, printové
média a prevádzkovatelia internetových stránok s tým, že tieto informácie boli hrubo skresľujúce,

porušujúce prezumpciu neviny a pretrvávajú na mnohých internetových stránkach v takomto znení
doposiaľ. Obvinenie funkcionára PZ z úmyselného trestného činu, bolo podľa zavedenej praxe v PZ
dôvodom pre jeho odvolanie z funkcie a následne aj prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca
bol v uvedenom období naviac konfrontovaný s vyjadrením ministra vnútra, podľa ktorého je čestné
a etické: " keď policajta obvinia, sám by mal odísť z PZ, očistiť svoje meno na súde ako občan,

aby sa jeho konanie nespájalo s PZ a MV SR, a po očistení svojho mena sa môže vrátiť do PZ.
Žalobca bol preto okolnosťami prinútený uvoľniť funkciu zástupcu riaditeľa OR PZ Galanta a následne
požiadať aj o uvoľnenie zo služobného pomeru. Predčasným ukončením služobného pomeru a takmer
6 rokov trvajúcim trestným konaním stratil žalobca nárok na vyšší príjem aj z výsluhového dôchodku
a odchodného. Vznesenie obvinenia malo vážny a trvalý dopad na pracovný potenciál žalobcu a aj na
jeho širšie spoločenské uplatnenie. Uviedol, že si žiadosťou zo dňa 21.03.2017 požiadal o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak žalovaný listom zo dňa 16.05.2017 jeho žiadosti
nevyhovel. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 4.493,17 € Žalobcovi vznikla počas trestného
konania ujma v majetkovej sfére spočívajúca v nákladoch na obhajobu ako aj v nákladoch, ktoré sa
spájali s jeho účasťou na procesných úkonoch v trestnom konaní.Za obhajobu zaplatil žalobca obhajcovi
dňa 16.2.2017 tarifnú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, v celkovej výške

4.493,17 €, ktorú účtoval obhajca faktúrou č. 217007 zo dňa 13.2.2017 s jej prílohou. S vlastnou
účasťou žalobcu na procesných úkonoch sa spájali cestovné náklady osobným motorovým vozidlom
z miesta bydliska do miesta vykonávania úkonov a späť, vo výške 281,75 €.Žalobca tvrdil, že zo
súdneho spisu sú zrejmé jednotlivé úkony obhajcov, ako aj skutočnosť, že úkony boli vykonané vo
väčšom rozsahu, ako žalobca žiada. Domáhal sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

8 000,- eur, nakoľko jeho údajne protispoločenské konanie ho postavilo do spoločensky nepríjemných
situácii v každej sfére života, prišiel o svoje zamestnanie pričom musel odísť v produktívnom veku na
vrchole svojich síl do výsluhového dôchodku, čo sa nepochybne prejavilo na jeho finančnej situácii, ktorú
negatívne pociťovala celá jeho rodina, nakoľko sa už nedokázal zamestnať na zodpovedajúcej pozícii.
Obvinenie zasiahlo do mimoriadne citlivej oblasti života žalobcu akou je občianska bezúhonnosť, česť

a vážnosť v spoločnosti ako aj profesijná činnosť, keďže bol v rozpore so skutočnosťou označený za
páchateľa závažného protiprávneho konania všeobecne považovaného za protispoločenské, nemorálne
a ako také spoločnosťou odsudzované, s dopadom na celú rodinu tak po finančnej, ako aj po
psychickej stránke. Ujmu, ktorá mu vznikla vedením trestného stíhania po dobu piatich rokov a následne
konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku ukončenom až v roku 2018, nie je možné napraviť iba

oslobodzujúcim rozsudkom a preto sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy. Zo žalovanej
sumy 4774,92 eur si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 01.06.2017, t.j. po doručení
oznámenia žalovaného o výsledku predbežného prerokovania jeho nároku na náhradu škody.

3. Ako dôkaz označil žalobca: Uznesenie C.: E. -XXX/F. zo dňa 25.1.2012,Uznesenie NS SR 2Tdo

61/2017,prehľad internetových linkov - adries, na ktorých je doposiaľ zverejňovaný prípad žalobcu,
aktuálne fotokópie niektorých internetových stránok zverejňujúcich prípad žalobcu, fotokópia stránky
denníka Nový čas zo dňa 28.1.2012, Žiadosť o predbežné prerokovanie zo dňa 10.3.2017 s prílohami,
Podací hárok, Doručenka, List MV SR z 21.3.2017- Odpoveď GP zo dňa 16.5.2017, Predžalobná výzva
zo dňa 08.09.2020 + podací lístok, Prehľad úrokových sadzieb ECB. Navrhol vykonať dôkaz výsluchom

žalobcu, svedkov manželku a sestru, navrhol oboznámiť sa so spisom MV SR E. C.: E./F. a spisom OS
G. sp. zn. 29T/176/2013 v spojení so spisom KS v H. sp. zn. 5To/63/2016.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vymenoval podmienky úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal

kumulatívne splnenie týchto podmienok. Bol názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné
bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený.
Zdôraznil, že aj keď ustálená judikatúra vychádza z toho, že ak je trestné stíhanie skončené iným
rozhodnutím, než odsudzujúcim rozsudkom, považuje sa za nezákonné rozhodnutie uznesenie o
vznesení obvinenia, takýto právny záver nie je možné paušalizovať. uznesenie C.:E./F. z 25.1.2012

o vznesení obvinenia žalobcovi, nie je nezákonným rozhodnutím. Štátu nie je možné uprieť legitímny
záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak bolo podozrenie zo spáchania trestného
činu. Postup vyšetrovateľa, aj postup prokuratúry bol štandardný, v medziach zákona a na tom nič
nemení ani skutočnosť, že žalobca bol napokon spod obžaloby oslobodený. Namietol, že v prípadetrov obhajoby tieto vie posúdiť až po predložení spisu. Len podľa súdneho spisu sp. zn. 29T 176/2013
je totižto možné ustáliť, či náhrada škody je uplatňovaná v súlade s § 18 ods. 1, ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. a či všetky vynaložené výdavky boli vynaložené účelne. Vo vzťahu k nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy zdôraznil, Tvrdenie žalobcu, že "okolnosťami" bol prinútený požiadať o
uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, nie je objektivizované žiadnym predloženým dôkazom
Informácie o trestnom stíhaní žalobcu nezverejnil žalovaný. Žalobcovi po dobrovoľnom odchode zo
služobného pomeru príslušníka PZ bolo vyplatené odchodné a priznaný výsluhový dôchodok.. Bol
názoru, že existencia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy predpokladá preukázanie neoprávneného

zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom
o neoprávnenom zásahu do osobnosti fyzickej osoby nie je možné hovoriť v prípade, kde je zásah
dovolený zákonom. Tiež tvrdil, že vznik a výšku nemajetkovej ujmy, nestačí iba tvrdiť, ale tieto musia
byť aj preukázané. Dôkazné bremeno je na žalobcovi a žaloba je v tejto časti odôvodnená iba
subjektívnymi pocitmi žalobcu. Výšku žalobcom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy považoval za
neprimeranú. Žalovaný tiež spochybnil závery žalobcu o tom, že medzi namietaným rozhodnutím a

vznikom nemajetkovej ujmy existuje priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť.

5. Žalovaný navrhol pripojenie trestného spisu Okresného súdu G. sp. zn. 29T 176/2013.

6. V replike žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa uznesenie o vznesení

obvineniapovažujezanezákonnérozhodnutievprípadeoslobodzujúcehorozsudku.Žalobcatvrdí,žesa
žiadnym svojím konaním nedopustil porušenia služobnej prísahy a rovnako tak ani služobnej povinnosti
spôsobom, ktorý by zakladal dôvod na prepustenie zo služobného pomeru. Rozhodnutie o uvoľnení
zo služobného pomeru žalobca súdu predloží. Žalobca tvrdí, že o uvoľnenie zo služobného pomeru
nežiadal dobrovoľne ale na základe nezákonného obvinenia a medializácie jeho osoby. Zotrvanie v

služobnom pomere by sa spájalo s neustálymi mediálnymi atakmi na jeho osobu a jeho nadriadených.

7. Žalovaný sa už písomne nad rámec svojich písomných podaní nevyjadril, sporové strany na
pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov, v rámci dokazovania sa súd
oboznámil s obsahom listín založených v spise predložených stranami sporu, a to: Uznesenie ČVS:
E. -XXX/F. zo dňa 25.1.2012 (č.l.11-15 spisu),Uznesenie NS SR 2Tdo 61/2017(č.l.16-20 spisu),prehľad
internetových linkov - adries, na ktorých je doposiaľ zverejňovaný prípad žalobcu(č.l.21 spisu), aktuálne
fotokópie niektorých internetových stránok zverejňujúcich prípad žalobcu, fotokópia stránky denníka

Nový čas zo dňa 28.1.2012, (č.l.22-29 spisu), Žiadosť o predbežné prerokovanie zo dňa 10.3.2017
s prílohami, (č.l.30-34 spisu), Podací hárok, Doručenka, (č.l.47-48 spisu),List MV SR z 21.3.2017-
Odpoveď GP zo dňa 16.5.2017, (č.l.51-53 spisu),Predžalobná výzva zo dňa 08.09.2020 + podací lístok,
Prehľad úrokových sadzieb ECB. Faktúra 217007 a príloha-vyúčtovaním trov obhajoby a cestovných
nákladov (č.l.37-47 spisu),doklad u úhrade faktúry č.l.44, vybavenie žiadosti o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa (č.l.191) spisu.

9. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pred vznesením obvinenia pracoval ako zástupca Okresného
riaditeľstva PZ v G.. Tento riaditeľ si ho vybral kvôli tomu, že ho považoval za odborníka, pretože
prešiel všetky odborné zložky ORPZ. Bol zakladateľom OOPZ v D., kde má trvalý pobyt. Bol na

funkcii v G. zhruba dva mesiace, keď prišli dvaja páni a doručili mu uznesenie o vznesení obvinenia
bez predchádzajúceho výsluchu, či už ako svedka alebo ako podozrivého. Krajský riaditeľ H., mu
samozrejme oznámil, že ak to bude medializované v médiách, musí ho odvolať z funkcie. Vec bola
medializovaná, teda mal možnosť pokračovať na oveľa nižšej funkcii ( čo bolo vzhľadom na jeho prax a
postavenie ponižujúce) mimo miesta svojho trvalého pobytu, alebo odíde do civilu, pod tlakom okolností

si zvolil možnosť druhú, ku ktorej by ale inak nepristúpil, nakoľko zarábal 1 480,- EUR netto a po odídení
z polície do civilu mi bol vypočítaný dôchodok 785,- EUR, teda ak by neodišiel jeho dôchodok by bol 200
eur mesačne vyšší , čo mu bude chýbať už do smrti. Trestné stíhanie ovplyvnilo žalobcu v pracovnom
a spoločenskom živote. Rodičia sú tiež z obce, kde požívali úctu, vážnosť, rešpekt. Otec bol zapojený
do rôznych verejných vecí, športových vecí a toto bolo medializované, nestačili rodičia odpovedať na

veľmi psychicky náročné otázky. Nikto sa ich nepýtal, či to vôbec spravil. Každý hovoril, že bolo mu to
treba, a že dostane len podmienku. Nedalo sa nikomu vyvrátiť, že to nie je pravda, bolo to v TV. Otcovi
v tom roku diagnostikovali onkologické ochorenie, potreboval peniaze na liečbu. 1.11.2012 otec zomrel
- bolo to v roku, keď ho obvinili. Žena musela taktiež odisť z práce pod tlakom existujúceho obvinenia,o ktorom sa hovorilo. Sestra podniká v J., v účtovníctve, robí podnikateľom účtovníctvo, ktorí mňa tiež
poznajú. Pri každom pracovnom i mimopracovnom stretnutí, tie isté otázky: prečo to spravil, načo mu
to bolo, bolo to nepríjemne pre ňu i pre žalobcu. Práca počas trestného stíhania sa mu hľadala ťažko,

nakoľko nikto nevedel ako vec dopadne , preto bol pre zamestnávateľov rizikový zamestnanec.

10. Z výpovede sestry žalobcu ako svedka súd zistil, že brat bol v rodine vnímaný ako čestný, pracovitý,
šikovný, morálne na vysokej úrovni, spravodlivý, rodičia hlavne otec sa v ňom videli. Keď sa to dozvedeli
bolo to nepríjemné, niesli to ťažko, lebo boli aktívni v obci a všetci sa o trestnom stíhaní dozvedeli a pýtali

sa, vopred brata odsúdili, otec sa už jeho oslobodenia nedožil v práci to riešili jej klienti a naznačovali,
že od nej odídu. Bolo to ťažké obdobie. Nevie prečo šiel do civilu, ale zle znášal degradáciu. Bol to
dobrý policajt aj vedúci.

11. Z výpovede Karola Fódu ako svedka súd zistil, že so žalobcom pracoval, poznal žalobcu od roku
1995 a vedel že má dobrú odbornú reputáciu, preto si ho vybral za svojho zástupcu. Vedel, že je prísny ,

ale spravodlivý, zvládal výborne svoju agendu za jeho éry na okrese v G. nebol trestaný, prečo odišli do
civilu nevie, ale myslí si, že ak by nedošlo k trestnému stíhaniu neodišiel by, lebo mal svoju prácu rád.

12. Z výpovede manželky žalobcu ako svedka súd zistil, že počas trestného stíhania, to bolo pre rodinu
veľmi ťažké obdobie, bála sa o muža , že si niečo urobí, prípad bol medializovaný, všetci sa o tom

dozvedeli , jej česť bola pošpinená, všetci ho odsúdili aj bez rozhodnutia súdu, musel odísť zo svojej
funkcie, lebo sa prípad medializoval, počas tej výpovednej lehoty bol zaradený na obvodné oddelenie do
H., na najnižšiu možnú funkciu samostatného referenta, teda bol degradovaný. Robila na úrade práce -
úsek služieb. Samozrejme tam sa z polície posiela žiadosť, a teda vedeli o tom, vedúca si ju zavolala a
pýtala sa jej , čo s tým plánuje robiť. Jej rešpekt a vážnosť šli dole, šla na PN, psychicky sa zrútila V roku

2016 musela dokonca odísť pod vplyvom tohto tlaku, teraz pracuje v K.. Jej povesť bola degradovaná v
ich okolí táto vec stále rezonuje: dcéry sa kamarátky pýtali, čo to otec spravil, svokrovci strašne ťažko
to niesli, svokor sa už oslobodenia syna ani nedožil.

13. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci A) nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č.514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

16. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č.514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

17. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č.514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

18. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č.514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis".

22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. "je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu".

23. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

24. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez

ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na kumulatívnom splnení troch podmienok,
a to existencii nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody.

25. V prejednávanej veci žiada žalobca náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy na tom skutkovom

základe, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie kontroly a
inšpekčnej služby Úradu inšpekčnej služby odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite C.:E./
F. zo dňa 25.1.2012 mu bolo vznesené obvinenie za návod podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Jeho sťažnosť
z 27.1.2012 proti uzneseniu o vznesení obvinenia, odôvodnenú obhajcom 30.1.2012, zamietla ako

nedôvodnú Krajská prokuratúra H. uznesením sp. zn. Kv 78/11-26 zo dňa 9.3.2012. Dňa12.8.2013
Krajská prokuratúra H. pod sp. zn. Kv 78/11 podala na žalobcu obžalobu pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na Okresný súd G.. Okresný
súd G. žalobcu rozsudkom č. k. 29T 176/2013 zo dňa 15.12.2015 podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
spod obžaloby oslobodil a oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.11.2016 v spojení

s uznesením Krajského súdu v H. č. k. 5To 63/2016 zo dňa 10.11.2016, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku. Proti uzneseniu Krajského súdu v H. č. k. 5To
63/2016 z 10.11.2016 podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie a toto bolo odmietnuté
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo 61/2017 zo dňa 7.11.2017 podľa § 382písm. b/ Tr. por. Dňa 20.3.2017 podal žalobca na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo vnútra dňa 21.3.2017 pod č. KM-OPS1-
P-56/2017 žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. V žiadosti žalobca žiadal

náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v rovnakej výške a z rovnakého titulu, ako si ich uplatňuje
v žalobe. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky žiadosť vybavila dňa 16.5.2017 pod sp. zn. VI/4
Gc 58/17/1000-7. Žiadosti nevyhovela. Vybavenie žiadosti bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 26.5.2017.

26. V priebehu trestného konania žalobcovi vznikli trovy obhajoby v celkovej výške 4.493,17 eur, ktoré
boli vyčíslené faktúrou č.XXXXXX zo dňa 13.02.2017 na sumu 4493,17 eur (č.l.37), podľa predloženej
špecifikácie - výpočet odmeny za právne služby (č.l.38 spisu), ktorá suma bola uhradená žalobcom na
účet právneho zástupcu žalobcu dňa 16.02.2017 (č.l.44 spisu), nebolo sporné, že s vlastnou účasťou
žalobcu na procesných úkonoch sa spájali cestovné náklady osobným motorovým vozidlom z miesta
bydliska do miesta vykonávania úkonov a späť, vo výške 281,75 €.

27. Procesnou podmienkou konania pred súdom v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č.514/2003 Z. z.. Medzi stranami nebolo
sporné, že uplatnený nárok bol predbežne prerokovaný pred príslušným orgánom, príslušný orgán -

Generálna prokuratúra SR uplatnený nárok neuznala, žalobca je teda oprávnený domáhať sa priznania
náhrady škody na súde. V ďalšom sa súd teda zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku z hľadiska
splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu.

28. Pokiaľ ide o prvý predpoklad o zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia nezákonného

rozhodnutia, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č.514/2003 Z. z.. V prejednávanej veci súd mal za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Úradu inšpekčnej služby odboru
boja proti korupcii a organizovanej kriminalite C.:E./F. zo dňa 25.1.2012 mu bolo vznesené obvinenie

za návod podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák, pričom rozsudkom okresný súd v Galante rozsudkom sp. zn.:
29T/176/2013 zo dňa 15.12.2015 (právoplatný 0.11.2016) žalobcu oslobodil spod obžaloby podľa § 285
písm. a/ Tr. por. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/53/93,
uznesenie NS SR č.4MCdo15/2009, Nález Ústavného súdu SR I.ÚS540/2016, uznesenie NS SR

4Cdo66/2018 z 21.11.2018), súd konštatuje, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona
č.514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
jeho nezákonnosť, pretože iný výklad by odporoval zmyslu právnej úpravy o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č.514/2003 Z. z.. V prejednávanej veci bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, aj keď
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie tak, že jeho výsledkom bolo uznesenie
o vznesení obvinenia, podozrenie sa v trestnom konaní nepotvrdilo, čoho dôsledkom je existencia
nezákonného rozhodnutia. S rozdielnym výkladom pojmu nezákonné rozhodnutie sa vysporiadal

Najvyšší súd SR práve v rozhodnutí 4Cdo 66/2018 z 21.11.2018, keď "rozdielnosť rozhodovania bola
už prekonaná postupmi a mechanizmami zodpovedajúcimi právnej úprave účinnej do 30.06.2016;
t.j. v súčasnosti táto rozdielnosť neexistuje. V čase po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo
15/2009 Najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by bolo v porovnaní s týmto rozhodnutím založené na
odlišných právnych záveroch". Z odôvodnenia uvedeného nárok na náhradu škody spôsobenej začatím

trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, respektíve postupu orgánu
činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí

I.ÚS320/2016 konštatuje, že "ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa
skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, respektíve, že skutok
nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokynprokurátora na vznesenie obvinenia (ako bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú
vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.

29. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že žalobcom označené uznesenie je nezákonné, čím je
splnený prvý zákonný predpoklad pre zodpovednosť žalovaného za škodu pri výkone verejnej moci.

30. Pokiaľ ide o existenciu skutočnej škody, túto súd mal za preukázanú a táto nebolo žiadnym
spôsobom namietaná ani rozporovaná. Existencia škody vyplýva z dokladov predložených žalobcom a

predstavuje trovy obhajoby v predmetnom trestnom konaní a cestovných nákladov a v celkovej výške
4777,92 eur.

31. Vzniknutá škoda, ktorú si žalobca uplatnil, nepochybne vznikla v priebehu trestného konania, v rámci
ktorého bol žalobca stíhaný aj príčinnú súvislosť medzi škodou (spočívajúcou v zaplatení trov obhajoby
+ a cestovných nákladov) a nezákonným rozhodnutím. V konaní bola sporná účelnosť vynaložených

trov obhajoby .

32. Vznik škody žalobca preukázal vyúčtovaním trov obhajoby, z ktorého vyplýva: celkom 30 úkonov
právnych služieb, ktoré boli poskytnuté advokátom JUDr. Jánom Polákom v súvislosti so zastupovaním
žalobcu v prípravnom konaní a v konaní pred súdom v trestnej veci v nasledujúcom rozsahu: 1/ prevzatie

a príprava obhajoby 29.1.2012, § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky 63.58 € + 7,63 € RP, 2/ účasť na
vyšetrovacom úkone 02.05.2012 v BA, výsluch svedkov: F., H., L. v trvaní od 08.05 do 10.35 hod., § 14
ods. 1 písm. c), 2x 63,58 € + 2x 7,63 € RP, 3/účasť na vyšetrovacom úkone 02.05.2012 v BA, výsluch
svedkov: D., D., F. v trvaní od 08.30 do 9.50 hod. a od 13.05 do 13.40 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 2x
63,58 € + 2x 7,63 € RP, 4/účasť na vyšetrovacom úkone 11.05.2012 v BA, výsluch svedkov: D., E., D.,

M. v trvaní od 08.10 do 9.10 hod., od 10.00 do 13.10 hod. a od 13.35 do 15.50 hod., § 14 ods. 1 písm.
c), 3x 63,58 € + 3x 7,63 € RP, 5/ účasť na vyšetrovacom úkone 13.6.2012 v BA, výsluch obv. B. v trvaní
od 8.40 do 12.35 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 2x63,58 € + 2x 7,63 € RP,6/ účasť pri vyšetrovacom úkone
21.6.2012 v BA, výsluch svedkov, B., konfr. B. vs D., konfr. B. vs M. v trvaní 8.30 do 9.35 hod. a od
10.00 do 13.50 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 2x63,58 € + 2x 7,63 € RP,7/účasť na vyšetrovacom úkone

23.07.2012 v BA, preštudovanie spisu v trvaní od 08.25 do 9.40 hod a od 10.15 do 10.30 hod., § 14 ods.
1 písm. c), 2x63,58 € + 2x 7,63 € RP,8/vypracovanie písomného podania - vyjadrenie podľa § 34 ods.
1 TP + podnet + návrh na vykonanie dôkazu z 10.08.2012, § 14 ods. 1 písm. c), 2x63,58 € +2x 7,63 €
RP,9/účasť na vyšetrovacom úkone 03.10.2012 v BA, výsluch svedkov: A., D., I., od 8.15 do 09.05 hod.,
od 9.25 do 9.50 hod. a 10.03 do 10.30 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 2x 63,58 € + 2x 7,63 € RP,10/porada s

klientom za skončenú hodinu 04.10.2012 v trvaní od 16.00 do 17.10 hod. + návrh na vykonanie dôkazu z
05.10.2012 ako jeden úkon, § 14 ods. 2 písm. a), v 2/3, 42,39 € + 7,63 € RP, 11/ účasť na vyšetrovacom
úkone 26.10.2012 v BA, konfr. E. N. L. od 11.00 do 12.00 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 63,58 € + 7,63 € RP,
12/písomné podanie - predloženie dôkazu + vyjadrenie podľa § 34 ods. 1 TP z 02.11.2012, § 14 ods. 1
písm. b), 63,58 € + 7,63 € RP, 13/ účasť na vyšetrovacom úkone 16.11.2012 v BA, výsluch svedka O.

od 08.30 do 09.00 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 63,58 € + 7,63 € RP,14/ účasť na vyšetrovacom úkone
14.12.2012 v BA, preštudovanie spisu v trvaní od 09.55 do 10.35 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 63,58 €
+ 7,63 € RP,15/žiadosť o preskúmanie postupu policajta z 15.01.2013, § 14 ods. 3 písm. c) v spojení
s ods. 8 v %, 32,54 € + 7,63 € RP,16/účasť na vyšetrovacom úkone 18.07.2013 v NZ, výsluch svedka
P. od 14.00 do 14.30 hod. a preštudovanie spisu od 15.00 do 15.10 hod, § 14 ods. 1 písm. c), 65,08

€ + 7,81 € RP,17/písomné podanie - vyjadrenie podľa § 34 ods. 1 TP z 29.07.2013, § 14 ods. 1 písm.
b), 65,08 € + 7,81 € RP,18/odpor z 19.11.2013 a oznámenie z 20.12.2013 ako jeden úkon, § 14 ods. 3
písm. d) v spojení s ods. 8, 65,08 € + 7,81 € RP,19/účasť na konaní pred OS G. 20.01.2014 od 9.00 do
12.15 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 2x 67 € + 2x 8,04 € RP,20/podnet - námietky proti obsahu zápisnice z
28.01.2014, § 14 ods. 5 písm. a) v spojení s ods. 8 v %, 16,75 € + 8,04 €,21/účasť na konaní pred OS

G. 07.07.2014 od 9.00 do 16.10 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 3x 67 € + 3x 8,04 € RP,22/ účasť na konaní
pred OS G. 08.09.2014 od 9.00 do 12.45 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 2x 67 € + 2x 8,04 € RP,23/účasť na
konaní pred OS G. 22.09.2014 od 9.00 do 11.45 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 67 € + 8,04 € RP,24/účasť
na konaní pred OS G. 03.11.2014 od 9.00 do 11.45 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 67 € + 8,04 € RP,25/
účasť na konaní pred OS G. 27.04.2015 od 09.00 do 11.00 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 69,91 € + 8,39

€ RP,26/účasť na konaní pred OS G. 25.05.2015 od 13.00 do 14.30 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 69,91
€ + 8,39 € RP,27/porada s klientom za skončenú hodinu 28.06.2015 v trvaní od 15.30 do 16.45 hod., §
14 ods. 2 písm. a), v 2/3, 46,61 € + 8,39 € RP,28/účasť na konaní pred OS G. 15.12.2015 od 09.00 do
12.00 hod., § 14 ods. 1 písm. c), 69,91 € + 8,39 € RP,29/písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu KPz 22.08.2016, § 14 ods. 1 písm. b), 71,50 € + 8,58 € RP,30/účasť na konaní pred KS H. z 10.11.2016,
§ 14 ods. 1 písm. c), 71,50 € + 8,58 RP. Trovy spolu boli žalobcom vyčíslené vo výške 2.624,44,- Eur +
330,22 € (RP). Žalobca ďalej uplatnil okrem trov právneho zastúpenia aj náhrady za cestovné náklady

za účasť na procesných úkonoch počas trestného konania v sume 281,75,- Eur. Žalobca tieto náklady
rozdelil na výdavky za pohonné hmoty vo výške 92,16,- € a amortizáciu vozidla vo výške 189,59,- €.

33. Podaním doručeným súdu dňa 12.6.2024 (č.l.176-179 spisu) sa žalovaný vyjadril k účelnosti
jednotlivým úkonom vyúčtovaných a zaplatených trov obhajoby, žalobca sa vyjadril písomne dňa

26.6.2024 ( č.l.189-191 spisu).

34. Podľa § 232 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Súd čiastočne vyhovel námietkam žalovaného pri istých úkonoch, nakoľko ich nepovažoval za

účelne vynaložené: Žalovaný namietal nesprávnosť výšky odmeny pri úkonoch 16 - 30 v rokoch 2013
až 2016 poukazom na výpočtový základ. Táto námietka žalovaného je dôvodná ( nebolo sporné).
Pri 3 úkonoch v roku 2013 je celkový rozdiel (195,24 - 173,85) 21,39 €.
Pri 6 úkonoch v roku 2014 je celkový rozdiel (402 - 360,66) 41,34 €.
Pri 4 úkonoch v roku 2015 je celkový rozdiel (279,64 - 247) 32,64 €.

Pri 2 úkonoch v roku 2016 je celkový rozdiel (143 - 127,16) 15,84 €. Žalobca si uplatnil viac o 112,21
€ ( nebolo sporné). Dôvodná bola i námietka ohľadne úkonu č. 3, ktorý mal spočívať v účasti obhajcu
JUDr. Jána Poláka na vyšetrovacom úkone dňa 02.05.2013 v Bratislave, pričom sa jednalo o výsluchy
svedkov D., D. a F., ktoré mali podľa vyúčtovania trvať od 08.30 do 09.50 hod. a od 13.05 do 13.40 hod.,
za ktoré si žalobca uplatňuje 2x 63,58,- € + 2x 7,63,- €.Zo zápisníc z výsluchu svedkov založených v

súdnom spise vyplýva, že výsluch A. D. dňa 02.05.2012 trval od 08.30 do 09.15 hod., výsluch svedka
D. trval od 09.30 do 09.50 hod. a výsluch svedka I. F. trval od 13.05 do 13.40 hod. Podľa § 14 ods.
1 Vyhlášky (účinnej do 30.06.2013), odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby: účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania,
vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste,

pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri
hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Odmena obhajcovi v uvedenej výške nepatrí. Po
preštudovaní zápisníc z výsluchu bolo zistené, že čistý čas trvania jednotlivých výsluchov, t.j. výsluchu
svedkov D., D. a F., ktoré na seba bezprostredne nadväzovali trval 110 minút. V zmysle § 14 ods. 1 písm.

c) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každé začaté dve hodiny bez
ohľadu na počet za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Uvedené je v súlade
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To 83/94, podľa ktorého pre priznanie
odmeny je rozhodujúci čistý čas trvania úkonu, ktorého sa obhajca zúčastnil a nie aj čas prerušenia,
napr. z dôvodu prestávok počas úkonu alebo medzi jednotlivými úkonmi, keďže v týchto časových

úsekoch nejde o vykonávanie vyšetrovacieho úkonu. Na základe uvedeného je možné žalobcovi trovy
právneho zastúpenia priznať za účasť na vyššie uvedených úkonoch len vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny. Žalobca si uplatnil viac o 63,58,- € + 7,63,- €.
36. Vo vzťahu k ďalším úkonom právnej služby súd uvádza, že šlo o preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Žalovaný namietal dôvodnosť účtovania dvoch úkonov právnej služby dňa 23.7.2012 nakoľko sa úkon
č. 7 opakoval a spolu neprekročil dve hodiny. Súd vyúčtovanie považoval za správne ,pretože prvý
úkon sa riadne skončil bez prestávky či prerušenia v čase o 9.40 h a druhý úkon sa realizoval v
dôsledku nových skutočností, ktoré vyplynuli z aktuálneho stavu (žalobca musel zisťovať identifikačné
údaje listín, ktoré navrhoval doplniť do spisu), a tento začal až o 10.15 h, teda 35 minút po ukončení

prvého úkonu. Žalovaný namietal výšku odmeny obhajcu na úkonoch dňa 3.10.2013 (výsluch svedkov
A., D., I., úkon č. 9) ktoré považoval, za jeden úkon právnej služby v trvaní menej ako dve hodiny)
súd mal za preukázané, že žalobca uplatňuje nárok vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Medzi
výsluchom svedka A. a I. je časové obdobie v trvaní viac ako 20 minút. Nejedná sa teda o "za sebou
nadväzujúce úkony" a žalobca správne vyčíslil svoj nárok za dva úkony právnej služby A. ako jeden

úkon v trvaní od 8.10 h do 9.05 h a I. + D. ako druhý úkon v trvaní od 09.25 h do 10.30 h. Žalovaný
namietal neúčelnosť vyjadrenia žalobcu zo dňa 2.11.2012 podľa § 34 ods. 1 TP( úkon č. 12). Žalovaný
však neuvádza žiaden argument, ktorým by oponoval vecnej stránke namietaného podania obhajcu.
Z podania obhajcu je zrejmé, že obhajca reaguje plne v súlade s § 34 a 44 TP na vývoj dôkazneja procesnej situácie a to za účelom dosiahnuť zastavenie trestného stíhania žalobcu. Tento a aj aj
ostatné úkony obhajcu boli účelné, o čom svedčí aj oslobodenie žalobcu spod obžaloby, súd námietku
žalovaného preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný namietal tiež úkon č.15 z 15.1.2013 žiadosť

o preskúmanie postupu policajta s tým, že žalobca nepredložil vybavenie tejto žiadosti prokurátorom.
Žiadosť o preskúmanie postupu policajta má oporu v ustanovení § 20 TP a z jej obsahu je zrejmé, že bola
vecne zdôvodnená. Vybavenie žiadosti prokurátorom žalobca pripojil č.l. 191 spisu, pričom žalovaný
toto podanie nerozporoval. Žalovaný namietal písomné podanie z 29.7.2013 ako úkon č.17 s tým, že
vyhodnocovanie dôkaznej situácie nie je úkon právnej služby, keďže vyšetrovanie bolo skončené a

žalobca sa mohol k dôkazom vyjadriť v konaní pred súdom. Z podania obhajcu je zrejmé, že obhajca
reaguje plne v súlade s § 34 a 44 TP na vývoj dôkaznej a procesnej situácie (konkrétne na dôkazy
doplnené do spisu v súlade s pokynom prokurátora, ktorý vydal na základe predchádzajúcej žiadosti
obhajcu) a to za účelom dosiahnuť zastavenie trestného stíhania žalobcu, keďže v tom čase ešte nemal
obhajca a ani obvinený informáciu o tom, ako vyšetrovateľ ukončí spis, t.j. či podá prokurátorovi návrh na
podanie obžaloby alebo na zastavenie trestného stíhania. Tento a aj aj ostatné úkony obhajcu boli účelné

a nevyhnutné, o čom svedčí samotné oslobodenie žalobcu spod obžaloby, úkon bol teda dôvodný.
Žalovaný namietal i písomné podanie z 28.1.2014 úkon č.20 .Z obsahu uvedeného podania vyplýva,
že sa jedná o vecne riadne zdôvodnené podanie detailne reagujúce na konkrétny obsah zápisnice.
Vybavenie tohto podnetu sa odzrkadlilo v oslobodzujúcom rozsudku, úkon bol podľa súdu dôvodný.
37. K námietke žalovaného ohľadne nesprávne stanovenej DPH súd uvádza, že osobitne sa posudzuje

dodanie služby v prípade, keď je služba dodaná čiastkovo alebo opakovane. Práve druhý z uvedených
spôsobov je v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii relevantný a je pod
ním potrebné rozumieť dodanie rovnakého druhu služby v opakovaných dohodnutých lehotách. V praxi
totižpomernečastonastávajúprípady,kedysaadvokátsklientomdohodnenaopakovanomposkytovaní
právnych služieb v určitom časovom období, prípadne na neurčitý čas a zjednajú si výšku paušálnej

odmeny, ktorú bude klient uhrádzať advokátovi. V zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH pri opakovane
poskytovanýchslužbáchsapovažujeslužbazadodanúnajneskôrposlednýmdňomobdobia,naktorésa
platba vzťahuje. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť nevzniká poskytnutím každej individuálnej
služby v dohodnutom období, ale vzniká najneskôr posledným dňom toho obdobia, na ktoré sa platba za
poskytnutie týchto služieb vzťahuje. Dňom dodania zdaniteľného plnenia bol deň ukončenia obhajoby

2.2.2017 a sadzba DPH bola v tom čase 20%.Právny zástupca žalobcu je platcom DPH, čo vyplýva z
IČ DPH SK1042353796, ktoré mu bolo pridelené ( skutočnosť všeobecne známa). K dôvodnosť nároku
na náhradu škody v časti straty času a za použitie vozidla ako aj dôvodnosti vycestovania obhajcu
za úkonmi mimo sídla advokáta súd odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 41/2021 z 19. mája 2021podľa ktorého posúdenie účelnosti trov právneho zastúpenia založené

výlučne na kritériu vhodnosti voľby advokáta vzhľadom na sídlo jeho advokátskej kancelárie stojí mimo
ústavnokonformného výkladu podústavného práva. Žalobca použil na dopravu svoje osobné motorové
vozidlo a vyčíslil hotové výdavky na PHM a amortizáciu vozidla ( ich vznik sporný nebol), ktorej výšku
upravuje osobitný právny predpis ktorý možno aplikovať aj na použitie vozidla mimo pracovného pomeru
nakoľko k opotrebovaniu motorového vozidla žalobcu preukázateľne opakovanými cestami z miesta

bydliska do miesta vykonávania úkonov a späť došlo, ak si žalobca pomohol pri určení výšky tohto
svojho nároku zákonom o cestovných náhradách nepostupoval nesprávne . Námietku žalovaného súd
preto považuje za nedôvodnú.
38. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi v dôsledku trestného konania v
príčinnej súvislosti vznikla skutočná škoda v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v sume 4554,82 eur,

čo predstavuje 4273,07 eur za trovy konania a žalobcom vynaložené cestovné náklady 281,75 eur v
zmysle § 232 CSP, preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel a v prevyšujúcej časti (112,21 € 63,58,- €
+ 7,63,- €) žalobu zamietol.
39. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 8000,-
eur titulom nezákonného rozhodnutia, t.j. v dôsledku trestného stíhania.

40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/l 25/2019 zo dňa 27.08.2019 "za nesplniteľné
dôkazné bremeno (dôkaznú povinnosť) v takej situácii najvyšší súd označuje požiadavky odvolacieho
súdu na preskúmanie finančného ocenenia nehmotnej ujmy žalobcu, najmä v oblasti osobných,
rodinných, pracovných, sociálnych vzťahov či psychického stavu, pretože nemajetková ujma sa
nepreukazuje (porov. 4 Cdo 34/2018, bod 4.1 .vi.). Nemajetková ujma vzniká samotným porušením

základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.
41. Pri hodnotení následkov trestného stíhania žalobcu súd vychádzal z dĺžky trestného konania, zo
skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. V predmetnomprípade mal súd za preukázané výpoveďou žalobcu, že v priebehu trestného stíhania, ktoré trvalo
takmer 6 rokov niesol veľmi zle jeho degradáciu a zavrhnutie zo strany okolia, ktoré ho odsúdilo
dopredu a bralo ako hotovú vec, že je vinný. Počas dlhotrvajúceho trestného stíhania čelil nepríjemným

poznámkam a informáciám o jeho údajnej trestnej činnosti, ľudia ho vnímali ako vinného, pričom hrozba
trestu za skutky, za ktoré bol stíhaný, vplývala na jeho život, kvalitu jeho života znižovala, a to v
súkromnej, rodinnej, spoločenskej a pracovnej. V dôsledku trestného stíhania bol žalobca obmedzený
aj na financiách, nakoľko odišiel do výsluhového dôchodku, hoci podľa žalovaného dobrovoľne, v
skutočnosti to bolo nasilu pod vplyvom okolností. Prácu mal rád nikdy by predčasne neodišiel, no

očakávalo sa od neho, že si očistí meno. Jeho žena bola vystavená útokom zo strany spoločnosti, ľudí
z malého mesta nadriadených v práci, deti zo strany kamarátov, ktorí žalobcu ako otca detí vnímali
ako vinného. Manželka trpela psychickými problémami celá vec ju ťažila a trápila. Otec bol z trestného
stíhania tak nešťastný, že sa to podpísalo na jeho zdraví, sestra musela opakovane sa vyjadrovať k
situácii brata svojim klientom, ktorí sa tiež vypytovali. Medializácia v novinách nebola sporná, teda ľudia
v dedine a žalobcovom okolí sa o jeho trestnom stíhaní dozvedeli. Žalovaný nespochybnil, že žalobca

bol bezúhonnou osobou. Pred začatím trestného stíhania bol policajt s dlhodobou dobrou povesťou. Z
výpovede žalobcu aj svedkov vyplynulo, že v meste, v ktorom žil, bol považovaný okolím za vinného a
nikoho nezaujímalo, že bol nakoniec oslobodený spod na neho vyvíjaný obžaloby. Podpísalo sa to na
jeho sebavedomí, to že si pošpinil svoju dobrú povesť nesie doteraz veľmi zle.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie vo výške 6 000,- eur, pričom pri stanovení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal zo sumy 1 000,- eur na rok trestného stíhania. Takto priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy podľa súdu predstavuje dostatočné zadosťučinenie za utrpenie žalobcu na tých
nehmotných hodnotách, ktoré sa dotýkajú morálnej integrity žalobcu, taktiež pokiaľ ide o stres, neistotu
a frustráciu z výsledku trestného stíhania. Podľa názoru súdu žalobcovi vznikla ujma trvajúca po celú

dobu takmer 6 rokov trvajúceho trestného stíhania, pričom tento zásah bol o to intenzívnejší, keď
sa preukázalo, že žalobca bol po celé toto obdobie trestne stíhaný pre skutok pri ktorom nebolo
dokázané, že sa stal. Trestné stíhanie predstavovalo značný zásah do osobnostných práv žalobcu,
ktorý bol vystavovaný počas doby takmer 6 rokov trvajúceho trestného stíhania vyšetrovacím úkonom
orgánov činných v trestnom konaní. Súd tak dospel k záveru, že negatívne následky spojené s trestným

stíhaním by pociťovala ako závažnú ujmu každá osoba na jeho mieste. Súd nespochybňuje, že trestné
stíhanie nepriaznivo zasiahlo aj životy rodinných príslušníkov žalobcu, či jeho bližšie okolie, avšak
podstatou uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy je vznik nemajetkovej ujmy práve u osoby, ktorá
bola nezákonne trestne stíhaná. Nad rámec súd poznamenáva, že rodinnú nepohodu, ktorá mala
rozhodne na žalobcu dopad, ako dôvod vzniku nemajetkovej ujmy zohľadnil. Súd teda žalobcovi z titulu

nemajetkovej ujmy priznal 6000 eur a v prevyšujúcej časti ( 2000 eur) žalobu zamietol. Pokiaľ ide o
primeranosť výšky nemajetkovej ujmy a kritériá jej spravodlivého určenia, súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016-42 zo dňa 24.1.2017.
43. Zároveň súd priznal žalobcovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5%-ný ročný úrok z
omeškania z dlžnej sumy od 1.7.2017, teda až následne po doručení stanoviska Generálnej prokuratúry

SR o neuspokojení nároku.

44. Súd určil žalovanému lehotu na plnenie 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože žalovaný
žiadal v prípade úspechu žalobcu v konaní o určenie 30-dňovej lehoty na splnenie povinnosti s
odôvodnením administratívno-časovej náročnosti úhrady a potrebou schvaľovacieho procesu úhrady.

Súd na základe žiadosti žalovaného uložil dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti (30 dní), túto
považoval za primeranú vzhľadom na dôvody uvádzané žalovaným.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol v
predmetnom konaní sčasti úspešný. Žaloba bola sčasti zamietnutá, predmetom zamietnutia bola časť

nárok na náhradu škody (220,10 eur) a časť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy( 2000 eur). Pretože
výška plnenia v časti náhrady nemajetkovej ujmy závisela výlučne od úvahy súdu, žalobca bol v tejto
časti svojho nároku plne úspešný, pokiaľ ide o skutočnú škodu z nej potom určil celkový úspech žalobcu
v rozsahu 90% (zo žalovanej sumy vo výške 4774,92 eur súd priznal žalobcovi sumu 4554,82,- eur, t.j.čiastočný úspech žalobcu je 95%, čiastočný úspech žalovaného 5%, celkový úspech žalobcu je 90%).
Vzhľadom na uvedené súd za procesné úspešného považoval žalobcu, a preto rozhodol tak, ako je
uvedené v poslednej výrokovej vete tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania potom rozhodne súd

samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom pri určení výšky
náhrady trov konania bude vychádzať z prisúdenej istiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.