Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 64Cb/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123355222
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123355222.9

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO:
51 282 003, zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232
544 proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., Búdkova cesta 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811
04, IČO: 50 577 239, zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, SAK 1700, o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 zamieta v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025, doručeným Mestskému
súdu Bratislava III dňa 12.05.2025 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil sudcovské záložné právo v
prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcej sa v okrese
Bratislava I, v obci: Bratislava - Staré mesto,H., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym

odborom, vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva číslo: X-C,, súpisné XXX,X/X, o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXG,
kcelku;nebytovýpriestorč.X,druhnebytovéhopriestoru:Garáž,D.oveľkostispoluvlastníckehopodielu
1/12 k celku, k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX k celku, a

to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žalobca navrhol priznať žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Žalobou o zaplatenie sumy 338.307 EUR s príslušenstvom sa žalobca v tomto konaní domáha voči
žalovanému zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry zo dňa 28.02.2023, vo výške 338.307
EUR s príslušenstvom.
3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalobca sa už v predmetnom

konaní domáhal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.02.2024, aby súd zriadil
záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko žalobca mal za to,
že je to jediný relevantný majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.
4. Uznesením zo dňa 20.03.2024 súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
zamietol, pričom v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že na úspech v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia

finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť
tvrdeného nároku žalobcu.
5. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 uviedol, že za
obdobie od rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.03.2024 doposiaľ došlo k predaju
nehnuteľností - takmer všetkých bytov v bytovom dome D. 9, pôvodne vo vlastníctve žalovaného na
tretie osoby. Napriek získaniu vysokej sumy z predaja bytov v objekte D. 9, súčasný majetkový stav

žalovaného v zmysle účtovných podkladov, ktoré žalobca priložil v prílohe je taký, že záväzky prevyšujú
majetok žalovaného. Žalobca upriamil pozornosť na to, že napriek tomu, že žalovaný za poslednéobdobie zjavne získal určité nemalé finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, pohľadávka žalobcu
nebola uspokojená ani z časti. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2025 vyplynulo že záväzky
prevyšujú majetok žalovaného. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, kedy napriek preukázateľnému

disponovaniu s finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností neuhradil žalobcovi ani časť jeho
pohľadávky existuje reálna obava žalobcu, že v prípade predaja posledného relevantného majetku
žalobcu na tretiu osobu, dôjde s nakladaním s prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti
žalovaným takým spôsobom, že nebude možné v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu. Vzhľadom
na to, že žalovaný má v zmysle účtovnej závierky spoločnosti Gaštanova s.r.o. za rok 2024 záväzky

vo výške 1.255.682,- EUR (pričom z toho dlhodobý bankový úver vo výške 803.590 EUR a krátkodobé
záväzky vo výške 452.092,- EUR), pričom majetok má vo výške 685.989,- EUR. Žalobca má vážnu
obavu, že prípadné vymoženie jeho pohľadávky vo výške 338.307 EUR s príslušenstvom je značne
ohrozené, nakoľko žalobca očakáva, že prostriedky z predaja poslednej nehnuteľnosti v objekte
Gaštanová budú využité (ako doposiaľ) na bezodkladné pokrytie záväzku voči banke. Iný hodnotný
majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, žalovaný nemá, nakoľko značná časť

majetku žalovaného je tvorená bytom X.C v objekte Gaštanová, ktorý je ponúkaný v súčasnosti na predaj
v hodnote 479.100,- EUR.
6. K preukázaniu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že vzhľadom na
to, že k predaju nehnuteľnosti - bytu X.C môže dôjsť v krátkej dobe, a teda aj k následnému využitiu
takto získaných prostriedkom žalovaným, žalobca sa obával, že v čase keď bude o jeho pohľadávke

súdom právoplatne rozhodnuté, žalovaný už nebude disponovať absolútne žiadnym majetkom, z
ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má jediný prostriedok ochrany svojich
práv a právom chránených záujmov, a to domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči žalovanému v
súdnom konaní (čo aktívne robí prostredníctvom aktívneho súdneho konania, v ktorom doposiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté), avšak žalobca musí pomýšľať aj na ochranu možnej vymožiteľnosti

svojej pohľadávky po jej možnom právoplatnom priznaní, k čomu môže dôjsť až o niekoľko rokov
(vzhľadom na reálnu dĺžku trvania súdneho konania a možného konania na súde vyššej inštancie,
atď.), kedy už žalovaný nemusí mať absolútne žiaden majetok (teda pohľadávka žalobcu by bola
nevymožiteľná), a tou ochranou je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na v tomto podaní označenú
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Žalobca preto žiadal súd, aby sa oboznámil s predloženými

dôkazmi a popísaným skutkovým stavom a nariadil zabezpečovacie opatrenie, nakoľko obava z možnej
exekúcie pohľadávky je skutočne v predmetnom prípade daná, pričom sú splnené všetky podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom.
7. Vo vzťahu k postaveniu žalovaného žalobca uviedol, že vzhľadom na jediný relevantný majetok
žalovaného, ktorým je označený byt XX.C v objekte Gaštanova, ktorú má žalovaný bezpochyby v

úmysle predať v krátkej dobe - resp. previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, ako aj
s ohľadom na záväzky žalovaného voči záložnému veriteľovi - banke a iným veriteľom žalovaného
možno dôvodne predpokladať, že žalovaný prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretie osoby aj
pod cenu (resp. maximálne za takú cenu, aby pokryla výlučne úver v banke zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnostiam), len aby sa zbavil jediného relevantného majetku, z ktorého by mohla

byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká a žalovaný nedisponuje
žiadnym ďalším majetkom, z ktorého by bolo možné v budúcnosti pohľadávku žalobcu uspokojiť, je
potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná.
8. K primeranosti žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného žalobca uviedol, že zabezpečovacie

oparenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný plniť, čo mu bude
ukladať právoplatné súdne rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny
zásah do práv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým
by bolo zriadené sudcovské záložné právo.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

„CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325

ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

17. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

19. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli

bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325
ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán
sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných
skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá
neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon.
22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky zabezpečovacieho
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality).

23. Z podaného návrhu súd zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky,
ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej
pohľadávkyaobmedziťpriestoržalovanéhonazbaveniesamajetku,ktorýbyinakbolomožnéexekúciou

postihnúť.
24. Súd k splneniu podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatuje, že návrh žalobcu
nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného, zbavovanie
sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu
nie je možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj jednotlivých bytov, ktorých predaj žalovaný

aktuálne inzeruje, keďže v danom segmente podnikania, ide o štandardný postup, ktorým dochádza
k transformácii majetku. Argument žalobcu o tom, že na vybudované nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného je zriadené záložné právo banky, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko financovanie
výstavby developerského projektu prostredníctvom bankového úveru je úplne štandardným postupom.
Ak by mali súdy Slovenskej republiky postupovať voči všetkým objednávateľom stavebných prác

(developerom) tak, že voči ich majetku budú zriaďovať zabezpečovacie opatrenia len na základe toho,
že vybudované nehnuteľnosti ďalej prevádzajú na tretie osoby za riadnu odplatu (s dosiahnutím zisku),
dal by sa takýto postup považovať za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej činnosti.25. Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú
hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej
hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých

bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný
získa finančnú protihodnotu. Súd sa stotožnil sa s názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom
v uznesení sp. zn. 3Cob/174/2016, kde považoval navrhnuté predbežné opatrenie za majúce
neprimeraný negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože práve predajom stavby,
teda jednotlivých bytových jednotiek získaval finančné prostriedky jednak pre potreby spoločnosti, ako aj

na splácanie svojich záväzkov. Nad rámec uvedeného súd tiež podporne uvádza uznesenie Krajského
súdu v Prešove 5Cob/58/2022 zo dňa 27.10.2022: K skutočnosti či existuje obava z ohrozenie exekúcie
(§ 343 ods. 1 CSP), teda že žalovaný ako developer predal/predáva nehnuteľnosti tretím osobám súd
konštatuje, že ak by každý podnikateľský subjekt navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie voči inému
podnikateľskému subjektu, voči ktorému má pohľadávku len z dôvodu, že tento jeho dlžník vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť riadne a tak získava, za predmety ktoré predáva ekvivalentnú náhradu,

dochádzalo by činnosťou súdov k obmedzeniu slobody podnikania v právnom štáte, keďže samoúčelné
obmedzenie základného práva je z ústavného hľadiska neprípustné.
26. Súd teda uzatvára, že konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu
majetku žalovaného, nakoľko ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve predajom jednotlivých
bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie

predmetného záložného práva by mohlo mať práve naopak negatívny dopad na podnikateľskú
činnosť žalovaného. Z vyjadrení žalobcu súd teda konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného
účelovo sa zbavovať majetku predajom daných bytových a nebytových priestorov. Naopak, z návrhu

žalobcu vyplynulo, že žalovaný vykonáva len svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom jeho
podnikania,čímzároveňplnísvojezáväzkyktretímosobám,akoajvytváraziskpotrebnýnauspokojenie
svojich veriteľov vrátane žalobcu. Súd musí (bez akéhokoľvek dôkazu predloženého žalobcom)
predpokladať, že žalovaný odpredáva nehnuteľnosti za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo
nehnuteľností v projekte prevádza za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností

nahrádza vlastníctvom finančných prostriedkov. Pri žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie
smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie. Žalobca pri nehnuteľnom majetku nepreukázal žiadne
konaniežalovaného(aniúmyselkonať),nazákladektoréhobysúdmoholkonštatovaťsnahužalovaného
zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí s úmyslom zabrániť žalobcovi v prípade jeho
úspechu v konaní uspokojiť sa v rozsahu priznanej náhrady z majetku žalovaného. Na úspech v

konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z
následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by
ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
27. Súd navyše poukazuje aj na to, že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových

okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení
sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť ponúkanú žalovaným na predaj. Súdu z návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov má žalobca za to,
že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici,
pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný

predáva za 339.000 EUR (2+kk) a 479.100 EUR (3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“,
či konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu alebo ohrozeniu exekúcie.
28. Súd konštatuje, že za predpokladu dôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného
vyplývajúcej z účtovníctva napriek pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov by
nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu

žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti ostatným subdodávateľom.
29. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí
predovšetkýmtakékonaniežalovaného,ktoréhodôsledkomjeznižovaniehodnotymajetku,ktorýmožno
výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho
majetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade

žalobcom preukázané nebolo.
30. Súd nad rámec uvedeného zároveň konštatuje, že žalovaný ako developer, ktorého predmetom je
výstavbaanáslednýpredajnehnuteľností,byboltaktonariadenýmzabezpečovacímopatrenímdotknutý
na svojich právach neprimerane, pričom v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovaciehoopatrenia by bola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality a žalobca by sa
svojim návrhom domohol výrazného obmedzenia výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a tým by
mu zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti. Je zrejmé, že predaj danej nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalovaného by zriadením ďalšieho záložného práva v prospech žalobcu bol značne
komplikovaný, pričom je možné logicky predpokladať znížený dopyt potencionálnych záujemcov o kúpu
bytu a tým fakticky aj znížený zisk a následné uspokojenie veriteľov žalovaného.
31. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po
vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil

základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ani, že prípadná
exekúcia je bezprostredne ohrozená. Preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Súd upriamuje pozornosť žalobcu aj na to, že aj v prípade, ak by boli splnené formálne
a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu
(žalovaného)alebotretíchosôb,atedaposúdiťprimeranosťzásahu,ktorýnariadeniezabezpečovacieho

opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa riadi
práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť
vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie
nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia.
32. Súdu sa preto javí nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako

nedôvodný.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh).Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa § 332 ods. 1 CSP.