Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201641
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6121201641.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

Realcorp Development s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 36
666 670, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto 811 07, proti žalovanému:
SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava 821 08, IČO: 47 235 616, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská
časť Petržalka 851 01, IČO: 31 383 408, zast. advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava 811 05, IČO: 36 853 186, o zaplatenia 22.181,41 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom súdu dňa 21.12.2020 sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 22.181,41 EUR s prísl., titulom náhrady škody.

2. Návrh (žalobu) odôvodnil tým, že v postavení prenajímateľa uzatvoril dňa 14.9.2012 Zmluvu o
nájme nebytového priestoru v znení neskoršieho Dodatku č. 1 zo dňa 5.8.2013, predmetom ktorej

bol prenájom nebytového priestoru číslo P9 o celkovej výmere podlahovej plochy 1.569,88 m2,
nachádzajúcom sa na 2. poschodí budovy so súpisným číslom XXXX, vchod: R. X, zapísanom na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie: R.,
okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka, s nájomcom: Uppsala s.r.o., IČO: 46
612 700, sídlo: Tamaškovičova 17, Trnava 917 00. Zmluvu o nájme nebytového priestoru s nájomcom
uzatvoril na dobu určitú v rozsahu trvania 5 rokov odo dňa písomného oznámenia nájomcu o otvorení
prevádzky v predmete nájmu prenajímateľovi. Na základe uzatvorenej zmluvy sa nájomca zaviazal

platiť pravidelné mesačné nájomné za užívanie predmetu nájmu v rozsahu 10.983,- EUR bez DPH
(13.179,60 EUR vrátane DPH) s dobou splácania počnúc 10. mesiacom odo dňa otvorenia prevádzky
nájomcom. Zmluvne dojednaná výška nájomného bola následne zmluvnými stranami revidovaná na
základe Dodatku č. 2 zo dňa 24.2.2017 a to tak, že nájomca bol počnúc dňom 1.3.2017 povinný platiť
nájomné za užívanie predmetu nájmu v pravidelnej mesačnej výške 13.336,50 EUR bez DH (16.003,80
EUR vrátane DPH). Vzhľadom k tomu, že nájomca si dlhodobo neplnil svoje zmluvné povinnosti,
spočívajúce v pravidelnom poukazovaní úhrad nájomného v dohodnutých termínoch splatnosti, pristúpil

k zaslaniu výziev na úhradu dlžnej sumy. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nájomca dlžnú
sumu ani po zaslaní poslednej výzvy neuhradil, v dôsledku čoho bol nútený domáhať sa svojich
oprávnených nárokov voči nájomcovi súdnou cestou. Vzhľadom k tomu, že na majetok nájomcu bola
dňa 5.11.2018 povolená reštrukturalizácia (vedená pod sp. zn. 28R/1/2018), na základe plnomocenstvaudeleného žalovanému na zastupovanie v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči nájomcovi dňa
1.10.2018 poveril žalovaného ako splnomocnenca vypracovaním a podaním prihlášky pohľadávky do
reštrukturalizačného konania. Predmetná prihláška, znejúca na celkovú sumu 40.278,57 EUR, bola

poverenému správcovi - Insolvenčný správca, k.s., IČO: 50 269 976, sídlo: Nám. SNP 3, 917 01 Trnava,
doručená dňa 14.11.2018. Na základe Potvrdenia správcu zo dňa 25.1.2019, vydaného podľa § 122
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, správca
jeho prihlasovanú pohľadávku nezapísal do zoznamu pohľadávok. Dôvodom bola tá skutočnosť, že
prihláška pohľadávky, doručená správcovi dňa 14.11.2018, neobsahovala zákonnú náležitosť v zmysle

ustanovenia § 29 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 zákona .č. 7/2005 Z.z., t.j.
údaj o celkovej sume pohľadávky. Z uvedeného dôvodu správca na prihlášku pohľadávky v ďalšom
konaní ex lege neprihliadal. Žalovaný nadobudol vedomosť o neúplnosti podanej prihlášky pohľadávky
až dňa 25.1.2019, t.j. až po lehote na prihlasovanie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 5.12.2018, v
dôsledku čoho bola zmarená možnosť doplnenia prihlášky, resp. účinného podania novej prihlášky
pohľadávky. V dôsledku postupu žalovaného, spočívajúcom v neuvedení zákonného údaja o celkovej

sumy pohľadávky, sa na podanú prihlášku neprihliadalo (pretože pohľadávka nebola prihlásená riadne
a včas) a žalobcovi bola zmarená objektívna možnosť dosiahnuť v reštrukturalizačnom konaní pomerné
uspokojenie prihlasovanej pohľadávky. Uznesením č. k. 28R/1/2018-1768 zo dňa 10.6.2019 Okrasný
súdTrnavapotvrdilreštrukturalizačnýplánspoločnostiUppsalas.r.o.,vdôsledkučohodošlokukončeniu
reštrukturalizačného konania. Na základe potvrdeného reštrukturalizačného plánu miera uspokojenia

nezabezpečených pohľadávok (medzi ktoré by v prípade úspešného prihlásenia bolo možné zaradiť aj
jeho pohľadávku) bola stanovená na 55.07 % a vymedzená v splátkach na obdobie 59 mesiacov odo
dňa účinnosti reštrukturalizačného plánu (strana 207; strany 222 - 229 potvrdeného reštrukturalizačného
plánu). Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam konštatuje, že proces prihlasovania pohľadávky, ktorý
pre neho zabezpečoval žalovaný, sa v okamihu potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom stal ďalej

nerealizovateľným a pohľadávka sa stala ex lege nevymáhateľnou. Naproti tomu, v prípade, ak by
jeho pohľadávka bola do reštrukturalizačného konania prihlásená riadne a včas, je nepochybné, že by
bola uspokojená v rozsahu 55,07 %, t.j. vo výške žalovanej sumy, a to v pravidelných splátkach počas
obdobia 59 mesiacov odo dňa potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. Pochybením žalovaného
pri prihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizačného konania bola zmarená možnosť uspokojenia jeho

pohľadávky v rozsahu žalovanej sumy, ktorá bude vznikať v období 59 mesiacov odo dňa potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom. S poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii je nepochybné, že zodpovednosť pri výkone advokácie, t.j. zodpovednosť žalovaného,
predstavuje prípad objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na to, či vznikla v dôsledku konania advokáta,
koncipienta alebo iného zamestnanca.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu
žalovaného, právneho zástupcu intervenienta, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu
a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť Uppsala s.r.o. ako nájomca uzavreli dňa 14.9.2012 Zmluvu
o nájme nebytového priestoru v znení Dodatku č. 1 zo dňa 5.8.2013 a Dodatku č. 2 zo dňa 24.2.2017.
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.10.2018 sp. zn. 28R/1/2018 povolil reštrukturalizáciu dlžníka:
Uppsala s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 00 Trnava, IČO: 46 612 700, zapísaný v Obchodnom
registri Okresného súdu Trnava, odd.: Sro, vložka č. 29155/T. Žalovaný v mene žalobcu dňa 13.11.2018

Prihláškou pohľadávky por. číslo 5 prihlásil do reštrukturalizačného konania pohľadávku žalobcu v
sume 27.367,91 EUR ako istinu (kolónka 27) a 12.910,66 EUR ako úrok z omeškania (kolónka 29).
Celkovú sumu pohľadávky (kolónka 33) žalovaný nevyplnil. Prihláška bola správcovi doručená dňa
14.11.2018. Z potvrdenia správcu zo dňa 25.1.2019 vyplýva, že pohľadávka žalobcu nebola zapísaná
do zoznamu pohľadávok z dôvodu, že prihláška pohľadávky nespĺňa náležitosti podľa § 29 ods. 1

písm. e) v spojení s § 122 ods. 1 ZKR - chýbajúci údaj celkovej sumy pohľadávky, preto sa na
prihlášku pohľadávky ex lege neprihliada. V zmysle článku 8. Záverečného návrhu reštrukturalizačného
plánu vyplýva, že predpokladaná miera uspokojenia pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené
pohľadávky je v rozsahu 55,07 % po dobu 59 mesiacov od účinnosti Plánu. Zo správy dozorného
správcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. úpadcu: FIT UP Slovakia s.r.o. (predošlé

obch. meno Uppsala s.r.o.) vyplýva, že nárok na zaplatenie 38. splátky pre veriteľov zaradených do
skupinyprenezabezpečenépohľadávkyvzmyslePlánuvznikoldňa31.07.2022.Nároknazaplatenie39.
splátky pre veriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v zmysle Plánu vznikol dňa
31.08.2022. Nárok na zaplatenie 40. splátky pre veriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečenépohľadávky v zmysle Plánu vznikol dňa 30.09.2022. Po preskúmaní doručených výpisov z bankových
účtov Osoby podliehajúcej dozornej správe (viď. Príloha 1), Dozorný správca konštatuje, že Dlžník
predmetné splátky pre veriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu

doručených výpisov riadne a včas splnil, okrem splátok týkajúcich sa veriteľa Starmind Investment
a.s. so sídlom na ulici Radlická 2343/48, Smíchov, 150 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 07 117
108, spisová značka: B 24746 vedená u Městského soudu v Praze, z dôvodu, že Osoba podliehajúca
dozornej správe prišla v dôsledku opatrení proti šírenia ochorenia COVID-19 o väčšinu svojich príjmov.
Nárok na zaplatenie 13. splátky pre veriteľov zaradených do skupiny pre quasipodriadene pohľadávky

v zmysle Plánu vznikol dňa 30.09.2022. Po preskúmaní doručených výpisov z bankových účtov Osoby
podliehajúcej dozornej správe (viď. Príloha 2), Dozorný správca konštatuje, že Dlžník predmetnú splátku
pre veriteľov zaradených do skupiny pre quasi podriadene pohľadávky v rozsahu doručených výpisov
riadne a včas splnil, okrem splátky týkajúcej sa veriteľa BOPAL, s.r.o. v konkurze so sídlom na ulici
Štefánikova 4882/8, 058 01 Poprad, IČO: 36 557 293, zapísaného v Obchodnom registri Okresného
súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 40306/P, z dôvodu, že Osoba podliehajúca dozornej správe prišla

v dôsledku opatrení proti šírenia ochorenia COVID-19 o väčšinu svojich príjmov.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že potvrdenie reštrukturalizačného správcu
dlžníka s informáciou o nezapísaní pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi do zoznamu pohľadávok z dôvodu
neuvedenia celkovej sumy pohľadávky v prihláške mu bola doručená až dňa 25.1.2019, to znamená

po uplynutí lehoty na podávanie prihlášok do reštrukturalizácie dlžníka, ktorá uplynula dňa 5.12.2018.
Žiadnym spôsobom však nezavinil, že reštrukturalizačný správca mu doručil informáciu o nezapísaní
pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok oneskorene, až 41 dní po uplynutí lehoty na podávanie
prihlášok. Zákon č. 7/2005 Z.z. neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení postup či zodpovednosť
reštrukturalizačného správcu v prípade, ak upovedomí veriteľa (žalovaného) o nesprávnom či neúplnom

vyplnení prihlášky pohľadávky do reštrukturalizácie až po uplynutí lehoty na podanie prihlášky
pohľadávky. K zmareniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu tak nedošlo jeho pochybením,
ale v dôsledku oneskorenej reakcie reštrukturalizačného správcu na prihlášku pohľadávky žalobcu
podanú prostredníctvom žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené, zmarenie práva žalobcu vymáhať
dlžnú sumu voči dlžníkovi v rozsahu schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka nebolo dôsledkom

jeho pochybenia pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi vo veci podania prihlášky pohľadávky
žalobcu voči dlžníkovi do reštrukturalizácie dlžníka ale dôsledkom oneskoreného poskytnutia informácie
o nezapísaní pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok reštrukturalizačným správcom dlžníka.
Z uvedeného dôvodu nespôsobil vznik škody žalobcovi pri poskytovaní právnych služieb. Súčasne
poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že v prípade podania riadne vyplnenej prihlášky

pohľadávkyžalobcuvreštrukturalizáciidlžníka,bybolapohľadávkažalobcuuspokojenávrozsahu55,07
% uvádzanom žalobcom. Záverom uviedol, že má uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone advokátskej činnosti so spoločnosťou Wüsterot poisťovňa, a.s., na
základe ktorej poisťovňa poskytne poškodenému náhradu škody spôsobenej žalovaným pri poskytovaní
právnych služieb. Z dôvodu právnej opatrnosti oznámil poisťovni uplatnenie nároku žalobcu na náhradu

škody voči nemu v súvislosti so zánikom práva žalobcu vymáhať dlžnú sumu voči dlžníkovi v dôsledku
jeho pochybenia pri poskytnutí právnych služieb vo veci podania prihlášky pohľadávky žalobcu do
reštrukturalizácie dlžníka. Poisťovňa mu však oznámila, že v predmetnej veci podľa jej názoru nebolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
poskytnutím právnych služieb žalobcovi.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu k veci uviedol, že k neuplatneniu pohľadávky v reštrukturalizácii
dlžníka došlo výlučne pochybením žalovaného, ktorý nesprávne vyplnil prihlášku žalobcu do
reštrukturalizácie dlžníka. Reštrukturalizačný správca za takúto chybu nenesie žiadnu zodpovednosť.
Taktiež tvrdenie žalovaného, že nepreukázal, že v prípade podania riadne vyplnenej prihlášky žalobcu

doreštrukturalizácie,bydošlokuspokojeniupohľadávkyžalobcuvovýškeuvedenejvnávrhunavydanie
platobného rozkazu, t. j. 55,07%, je vyvrátené reštrukturalizačným plánom, ktorý tvorí prílohu návrhu
na vydanie platobného rozkazu, ktorý jasne a jednoznačne preukazuje skutočnú mieru uspokojenia
pohľadávky žalobcu, a to práve vo výške 55,07%.

7. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že predložené plnomocenstvo
zo dňa 1.10.2018, ktorým sa má osvedčovať právny základ vzťahu medzi žalobcom (klientom) a
žalovaným (advokátom) sa netýkalo zastupovania žalobcu v reštrukturalizačnom konaní voči dlžníkovi,
ani explicitne neoprávňovalo žalovaného prihlásiť pohľadávky žalobcu (veriteľa) do reštrukturalizačnéhokonania podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoKR“).
Navyše, tento osobitný zákon (ZoKR, ako lex specialis) sa v udelenom plnomocenstve vôbec

nespomína, keďže sa v ňom konkretizujú iba všeobecné procesné (CSP, CMP, SSP) a hmotnoprávne
predpisy (OZ, ObZ, Živnostenský zákon), ako lex generalis. Namiesto toho predložené plnomocenstvo
hrubým písmom vymedzuje oprávnenie žalovaného: „vo veci vymáhania pohľadávky voči dlžníkovi“,
čím sa má štandardne na mysli zastupovanie klienta pri mimosúdnom a súdnom vymáhaní pohľadávok
v konaniach začatých podľa všeobecných, nie osobitných predpisov, akým je práve ZoKR alebo napr.

zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, či zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných
známkach ; „a zároveň vo veci konkurzu na majetok dlžníka Uppsala s.r.o. (...)“ v ďalšej časti
plnomocenstva sa priraďovacou spojkou „a“ výslovne konkretizoval, a teda reštriktívne zúžil, rozsah
oprávnenia iba na jediné osobitné konanie, a to konkurzné konanie voči dlžníkovi, čo vyplýva aj z
ďalšej časti textu plnomocenstva: (...) najmä aby podpísal a podal návrh na vyhlásenie konkurzu
(...).“. O reštrukturalizačnom konaní nie je v plnomocenstve žiadna zmienka. Konkurzné konanie a

reštrukturalizačné konanie však nemožno de iure stotožňovať. O tom nesporne svedčí systematika
ZoKR, ktorá upravuje obidve (diametrálne odlišné) osobitné konania v dvoch samostatných častiach
zákona, a to s nasledujúcim označením: Prvá časť - „Konkurz“ (§ 11 až 107 ZoKR); Druhá časť -
„Reštrukturalizácia“ (§ 108 až 165 ZoKR). Inými slovami, oprávnenie advokáta zastupovať klienta v
konkurznom konaní nie je platné (resp. použiteľné) v režime reštrukturalizačného konania, ktoré má

úplne iné právne účinky. Z týchto dôvodov preto rozporuje právny základ uplatneného nároku, keďže
okrem spomínaného plnomocenstva žalobca nepredložil a ani netvrdil, že by mal mať uzavretú so
žalovaným zmluvu o poskytovanie právnych služieb, ktorá by sa týkala aj zastupovania žalobcu (ako
veriteľa) v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, vrátane osobitného oprávnenia prihlásiť pohľadávky
žalobcu do reštrukturalizačného konania podľa ZoKR. Otázku vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom,

ako klientom a žalovaným, ako advokátom, preto považuje za spornú.
Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody považuje za neopodstatnený, keďže nedošlo k naplneniu
zákonných predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu. Porušenie povinnosti žalovaného
(advokáta) malo totiž údajne spočívať vo formálne nesprávnom vyplnení prihlášky žalobcu (klienta) do
reštrukturalizácie dlžníka Uppsala s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 00 Trnava, IČO: 46 612

700 (ďalej lej „dlžník“), povolenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 28R/1/2018 dňa 24.10.2018
(uznesenie zverejnené v OV č. 201/2018 dňa 5.11.2018). Z predloženej dokumentácie a tvrdení strán
nie je v konaní sporné, že:
Ad 1) žalovaný dňa 13.11.2018 (utorok), t.j. už o 8 dní neskôr po zverejnení údajov v Obchodnom
vestníku bezodkladne prihlasoval pohľadávku žalobcu do reštrukturalizačného konania včas, v rámci

30-dňovej zákonnej lehoty. Spolu s podanou prihláškou pritom žalovaný obozretne žiadal správcu o
vydanie potvrdenia, že prihlasované pohľadávky žalobcu boli zapísané do zoznamu pohľadávok podľa
§ 122 ods. 3 ZoKR.
Ad 2) formálna nesprávnosť vyplnenia prihlášky sa týkala nevyplnenia poslednej kolónky v prihláške
s označením „Celková suma“, čo konštatoval správca v písomnom potvrdení zo dňa 25.1.2019, ktoré

však odoslal advokátovi e-mailom až o 63 dní neskôr od podania prihlášky a žiadosti, resp. až 41 dní
po uplynutí zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, čím objektívne zmaril žalovanému možnosť
opravy alebo doplnenia prihlášky. Správca teda nepostupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou, čo nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorý preukázateľne vynaložil podľa § 122 ods.
3 ZoKR úsilie k tomu, aby si preventívne a písomne overil správnosť prihlásenia pohľadávky, a to

priamo u povereného správcu. Žalovaný správcovi nezasielal prihlášku zo dňa 13.11.2018 „tesne“ pred
skončením zákonnej lehoty (5.12.2018), ale až 22 dní pred jej uplynutím. Z týchto dôvodov je potom
namieste prihliadnuť aj na znenie § 26 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov [ďalej len „ZoA“]. Zároveň nemožno opomenúť, že hoci správca mimoriadne formalisticky

neakceptoval prihlášku pre jeden formálny nedostatok, to ešte neznamená, že by vo zvyšku prihláška
obstála z materiálneho hľadiska. Aj bez formálnych nedostatkov prihlášky by mohli byť prihlásené
pohľadávky žalobcu popreté (napr. z dôvodu premlčania jednotlivých pohľadávok) alebo neuznané
správcom z iných dôvodov (napr. absencia oprávnenia žalovaného na prihlásenie pohľadávok žalobcu v
reštrukturalizačnom konaní z dôvodu, že žalovaný nedisponoval osobitným splnomocnením). Napokon,

ani v prípade riadneho prihlásenia pohľadávok žalobcu v reštrukturalizačnom konaní nemožno s istotou
konštatovať, že by aj za týchto hypotetických okolností došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu
za rovnakých podmienok, nehovoriac o tom, že konečné uspokojenie prihlasovaných pohľadávok a
platobná disciplína závisí výlučne od správania a ekonomickej kondície dlžníka. Na majetok dlžníkamôže byť stále v budúcnosti vyhlásený konkurz v prípade neplnenia reštrukturalizačného plánu alebo
vzniku tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Zákonné predpoklady údajnej zodpovednosti žalovaného
za domnelú škodu na strane žalobcu nie sú celkom zjavne naplnené.

Nad rámec argumentácie žalovaného v odpore doplňujúco uviedol právne stanovisko k jednotlivým
predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu, vrátane poukazu na právnu doktrínu a rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.
Opakovane rozporuje, že v danom prípade je v prvom rade sporná otázka existencie výkonu advokácie,
keďže žalovaný podľa jeho názoru nebol oprávnený zastupovať žalobcu v reštrukturalizačnom konaní

dlžníka. Žalobca pritom nie je spotrebiteľom, ale podnikateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným,
podnikajúca od roku 2006), ktorý je taktiež povinný konať s odbornou starostlivosťou, prostredníctvom
svojho jediného konateľa, podľa § 135a ObZ. Žalobca v konaní nepreukázal udelenie osobitného
pokynu, či splnomocnenia žalovanému vo vzťahu k povolenej reštrukturalizácii dlžníka. Rovnako nebola
v konaní predložená žiadna zmluva o poskytovaní právnych služieb alebo iná komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným v tejto veci.

Konštatovanie o vzniku škody bez ďalšieho objektívne nie je možné. Jeho správnosť je totiž podmienená
premisou, že ak by advokát svoju povinnosť neporušil (a správne vyplnil prihlášku),
- prihláška pohľadávky by bola akceptovaná a prihlásené pohľadávky by boli potvrdené správcom v
celom rozsahu (vice versa nedošlo by k ich popretiu alebo neuznaniu správcom z iných dôvodov);
- došlo by k schváleniu reštrukturalizačného plánu (prihlasované pohľadávky žalobcu predstavovali

sumu vo výške 40.278,57 EUR, ktorú nemožno považovať za bagateľnú);
- na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného príslušným súdom, by bolo žalobcovi priznané
uspokojenie v tvrdenej výške 55,07 %;
- dlžník by splnil všetky peňažné záväzky v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom.
Daný záver možno označiť iba za hypotetický a súd v regresnom konaní proti advokátovi nemôže

z takéhoto predpokladu vychádzať bez toho, aby sám predbežne posúdil (i) rozsah oprávnenia
žalovaného, na základe udeleného splnomocnenia, (ii) splnenie materiálnych a ostatných formálnych
náležitostí podanej prihlášky, (iii) dôvodnosť prihlasovaných pohľadávok žalobcu, (iv) pravdepodobnosť
schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníka, (v) platobnú schopnosť dlžníka z hľadiska všetkých
kritérií. V súlade s právnou doktrínou, zameranou na problematiku zodpovednosti advokáta za škodu,

je v regresnom konaní proti advokátovi nevyhnutné, aby súd nanovo prejudiciálne a preskúmateľne
vyhodnotil a právne posúdil, s akým výsledkom by skončilo pôvodné (reštrukturalizačné) konanie, ak
by advokát konal lege artis. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie bez dokazovania na domnienke, že
žalobca by sa reštrukturalizáciou dlžníka plne uspokojil. Takýto záver je argumentačne neudržateľný.
Vo vzťahu k tejto otázke existujú dva rôzne prístupy. Rigorózny prístup, typický napr. pre taliansku a

staršiu českú judikatúru vôbec nepripúšťa v konaní o náhradu škody proti advokátovi posudzovanie
hypotetického výsledku v spore, v ktorom advokát pochybil. Vznik takejto škody považuje za neurčito
podmienený a príliš náhodný. Do úvahy prichádza iba vrátenie honorára, ktorý bol advokátovi vyplatený.
Ktomutozáverusapriklonilnapr.ajKrajskýsúdvKošiciachpodč.k.11Co/247/2004-85,keďkonštatoval,
že nemôže prejudiciálne vychádzať z predpokladu, že nárok klienta by bol v prípade správneho postupu

advokáta bez ďalšieho prisúdený a dokonca aj vymožený. Z tohto dôvodu záväzne deklaroval absenciu
priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti advokáta a vzniknutou škodou, pre jej zjavne
hypotetický charakter.
Benevolentnejší prístup, typický najmä pre nemeckú a novšiu českú judikatúru, vychádza z predpokladu,
že súd rozhodujúci o náhrade škody proti advokátovi môže prejudiciálne posúdiť, ako by konanie

„dopadlo“ v prípade správneho postupu advokáta. Musí však za týmto účelom nevyhnutne vykonať
potrebné dokazovanie a v podstate absolvovať celé pôvodné konanie nanovo (v relevantnej časti). S
tým sa stotožňuje napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 4 Cdo 161/2009.
Bez takéhoto dôkladného predbežného posúdenia nárok na náhradu škody proti advokátovi nemožno
priznať. Opak by totiž vytváral priestor na rôzne špekulácie, keď by najmä žalobcovia mohli obchádzať

hroziaci procesný neúspech v riadnom konaní tým spôsobom, že by (dokonca po prípadnej účelovej
dohode s advokátom) následne na základe pochybenia úspešne žalovali priamo poisteného advokáta.
Splnenie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané
a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený (uznesenie NS SR zo dňa 1.7.2013 sp. zn. 1 Cdo
105/2012, publikované v: Zo súdnej praxe pod č. 31/2013; obdobne uznesenia NS SR sp. zn. 3 M Cdo

18/2009,1Cdo30/2010auznesenieÚSSRsp.zn.II.ÚS678/2015).Jetedanažalobcovi,abypreukázal
také okolnosti, z ktorých by vyplýval jednoznačný záver, že by správca aj bez osobitne udeleného
splnomocnenia akceptoval podanú prihlášku (ak by mala vyplnenú poslednú kolónku „Celková suma“),
žalovaným prihlásené pohľadávky žalobcu by nepoprel, došlo by k schváleniu reštrukturalizačnéhoplánu aj za účasti žalobcu, žalobcovi by bolo priznané uspokojenie vo výške 55,07 % zo zistenej sumy
pohľadávok a dlžník by daný reštrukturalizačný plán riadne plnil. K tomu v konaní doposiaľ nedošlo.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní zatiaľ nepreukázal tvrdené porušenie povinnosti postupovať pri

výkone advokácie s odbornou starostlivosťou zo strany žalovaného ani vznik škody, k príčinnej súvislosti
sa nemožno relevantne vyjadriť.
Kauzálny nexus medzi porušením povinnosti advokáta a vznikom škody na strane poškodeného klienta
musí byť bezprostredný a priamy. To jednak znamená, že bez pochybenia advokáta by škoda určite
nevznikla a súčasne aj to, že škode nebolo následne možné zabrániť (totožne Najvyšší súd SR pod sp.

zn. 3 M Cdo 18/2009). Súdna prax poukazuje i na to, že v konaní o náhrade škody proti advokátovi
na základe žaloby jeho klienta sa je nutné zaoberať ako predbežnou otázkou nielen úspešnosťou
návrhu klienta v spore, o ktorom tvrdí že mu v ňom postupom advokáta vznikla škoda, ale aj tým,
či škoda klientovi vznikla práve len nekvalitným plnením povinností advokáta ako jeho zástupcu pri
vedení sporu, alebo aj z iných dôvodov, poprípade aj „spoluzavinením” klienta (KERECMAN, P.:
Zodpovednosťadvokátazaškodu.1.časť.Bulletinslovenskejadvokácie10/2011,str.18).Vnadväznosti

na prezentované skutočnosti sa žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznal mu proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase povolenia reštrukturalizácie dlžníka (ďalej len „ZoKaR“), účastníkmi

reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto
zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

9. Podľa § 120 ods. 1 ZoKaR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje

pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

10. Podľa § 121 ZoKaR, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí
byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.

Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

11. Podľa § 122 ods. 1 ZoKaR, ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o
zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa
pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

12. Podľa § 122 ods. 2 ZoKaR, prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška
nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

13. Podľa § 122 ods. 3 ZoKaR, na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka

bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

14. Podľa § 29 ods. 1 ZoKaR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a)meno,priezviskoabydliskoveriteľa,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,

ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)meno,priezviskoabydliskoúpadcu,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania

úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky,

f) podpis.15. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

16. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s
odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych

služieb.

17. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

18. Žalobca sa v konaní domáha náhrady škody v sume 22.181,41 EUR, ktorá mu mala vzniknúť
konaním žalovaného ako jeho právneho zástupcu, keď tento nesprávne vyplnil prihlášku pohľadávky v
sume 40.278,57 EUR neuvedením tejto sumy v kolónke 33, v dôsledku čoho správca na túto prihlášku
neprihliadal a nezapísal ju do zoznamu pohľadávok. Nakoľko ani do uplynutia lehoty na prihlasovanie

pohľadávok žalovaný túto prihlášku nenahradil novou prihláškou, povolením reštrukturalizácie sa stala
jeho pohľadávka nevymáhateľnou. Ak by bola pohľadávka žalovaným prihlásená riadne a včas, bla by
uspokojená v rozsahu 55,07 %, t.j. v žalovanej sume.

19. Úprava zodpovednosti advokáta za škodu je bez zreteľa na zavinení (objektívna zodpovednosť)

založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone
advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi pochybením advokáta súvisiacim s výkonom
advokácie a vznikom škody.

20. Za škodu treba aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle citovaného ustanovenia zákona

o advokácii (§ 26 ods. 1) považovať majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
(klienta) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie či
iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou

a ktoré predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu
(pokiaľ nie je vylúčené).

21. Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu
už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu

ani ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Okrem
toho vzhľadom na to, že vznik škody (skutočnej aj ušlého zisku) je jedným zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné, aby tento predpoklad bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd
o nároku na náhradu škody rozhoduje (§ 217 ods. 1 CSP).

22. Treba však zdôrazniť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností
advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta.
Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient
nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta

je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade je
otázne, či by došlo k zväčšenie majetku žalobcu, ku ktorému by v zmysle žaloby malo dôjsť úspešným
prihlásením pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti
advokáta (pochybenie pri prihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizačného konania).

23. V súvislosti s prvým predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú pri poskytovaní
právnej služby súd konštatuje, že tento v konaní preukázaný bol a žalovaný pochybil pri prihlasovaní
pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania. Z predloženej prihlášky nepochybne vyplýva, že v
nej nebol vyplnený údaj o celkovej sume pohľadávky, čo malo za následok jej nezapísanie do zoznamupohľadávok.Okremtoho,žezákladnénáležitostiprihláškyupravujepríslušnéustanoveniezákona,takaj
samotnáprihláškaobsahujezákladnépokynyprejejvyplnenie,kdevčasti„Suma“jekonkrétneuvedené:
„v kolónke 27 až 31 sa uvedie suma pohľadávky samostatne v časti istina, v časti úroky, v časti úroky z

omeškania, v časti poplatok z omeškania a v časti náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Upozornenie: * ak sa suma pohľadávky neuvedie ani v časti istina, ani v časti úroky, ani v časti úroky z
omeškania, ani v časti poplatok z omeškania, ani v časti náklady z uplatnenia, na prihlášku sa nebude
prihliadať!
v kolónke 32 sa vyznačí krížik, ak ide o nepeňažnú pohľadávku, v tom prípade sa musí k prihláške

pripojiť znalecký posudok určujúci jej hodnotu, inak sa na prihlášku nebude prihliadať;
v kolónke 33 sa uvedie celková suma pohľadávky vrátane jej príslušenstva (súčet súm uvedených v
kolónke 27 až 31 sa musí rovnať sume uvedenej v kolónke 33).
Upozornenie: ak sa celková suma pohľadávky neuvedie alebo súčet súm istiny a príslušenstva
pohľadávky sa nerovná celkovej sume pohľadávky , tak ako bola uvedená, na prihlášku sa nebude
prihliadať!“

Ak by zároveň postupoval obozretne, po vyplnení prihlášky by túto riadne skontroloval a zároveň
obratom žiadal správcu o potvrdenie, že pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok a prípadne
vydanie potvrdenia urgoval (aj opakovane), aby mal v prípade potreby do uplynutia lehoty nahradiť
chybnú prihlášku novou. Na tomto mieste sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že správca mu
potvrdenie zaslal 41 dní po uplynutí lehoty na podávanie prihlášok. Pokiaľ ide o plnomocenstvo zo dňa

1.10.2018 udelené žalovanému, týmto ho žalobca splnomocnil „vo veci vymáhania pohľadávky voči
dlžníkovi a zároveň vo veci konkurzu na majetok dlžníka Uppsala s.r.o.“. Takto udelené plnomocenstvo
oprávňovalo žalovaného prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizačného konania, čo v konečnom dôsledku
žalovaný učinil, avšak prihlášku správne nevyplnil. Nakoniec ani z potvrdenia správcu nevyplýva, že k
nezapísaniupohľadávkydošlozdôvodunepredloženiesplnomocnenianapodanieprihláškypohľadávky

do reštrukturalizácie.

24. Čo sa týka druhého predpokladu, vzniku škody vo výške 22.181,41 EUR, tento žalobca nepreukázal.
Žalobcom predložený záverečný návrh reštrukturalizačného plánu, ktorý počíta s mierou uspokojenia
veriteľov nezabezpečených pohľadávok vo výške 55,07 % (v prípade žalobcu zo sumy 40.278,57 EUR),

dostatočným spôsobom nepreukazuje vznik škody.
Súd by mal v podstate prejudiciálne skúmať, ako by dopadlo konanie o pohľadávke žalobcu, ak by bola
prihláška prijatá. Žalobca však v konaní nepredložil také dôkazy, z ktorých by súd mohol bezpochyby
predbežne konštatovať, že jeho pohľadávka by nebola úspešne popretá, v akej predpokladanej miere
by mali byť pohľadávky uspokojované a či by k ich uspokojeniu aj v skutočnosti došlo. Samotné úspešné

prihlásenie pohľadávky totiž ešte nemusí znamenať aj jej budúce uspokojenie. Aj zo záverečného
návrhu reštrukturalizačného plánu totiž vyplýva, že uspokojovanie veriteľov zaradených do skupiny
pre nezabezpečené pohľadávky je rozložené na 59 mesačných splátok, pričom zo správy dozorného
správcu vyplýva, že dlžník splatný nárok na zaplatenie 38., 39. a 40. splátky nesplnil u všetkých veriteľov.
Za týchto okolností sa preto javí žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody ako hypotetický.

25. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti
za škodu, a tými sú existencia škody a príčinná súvislosť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd jemu ako aj intervenientovi na jeho strane priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.