Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 13, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200967
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2516200967.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: G. H. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX,
K.,zastúpenémuprávnymzástupcom:JUDr.DušanKubáni,PhD.,advokátsosídlomTeplická2251/121,
Piešťany, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 217,26 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške:
- 5,05 % ročne zo sumy 72,24 eura od 28.10.2015 až do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 66,22 eura od 21.6.2017 až do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 78,80 eura od 1.1.2021 až do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu
92,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.12.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.1.2014, sa domáhala

žalobkyňa od žalovaného zaplatenia sumy 10.000,- eur titulom náhrady škody a vydania bezdôvodného
obohatenia. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka
15C/5/2014.

2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od svojho vlastníckeho práva k domu so súp. č. XXXX na ulici
J. XX L. K., zapísanému na v liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie
(ďalej aj ako len „kat. úz.“) K., ďalej od vlastníckeho práva žalovaného k domu so súp. č. XXXX

na ulica J. XX L. K., zapísanému na LV č. XXXX pre kat. úz. K., ktoré domy sú postavené vedľa seba
v tesnej blízkosti, a od škody na dome žalobkyne, ktorá jej mala byť spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti so stavebnou činnosťou na dome žalovaného. Uviedla, že stavebný úrad mesta Piešťany
vydal žalovanému dňa 15.5.2006 stavebné povolenie č. 05679/22/3/2006-BB na realizáciu stavby:
zmena dokončenej stavby dokončenej stavby polyfunkčného domu -prístavba, nadstavba a stavebná
úprava na pozemku s parc. č. XXXX prekladov z K., J. XX. V stavebnom povolení určil stavebný
úrad záväzné podmienky pre stavebníka pri realizácii stavby, pričom v bode 7 záväzných podmienok

stavebník sa zaviazal, že nahradí škody spôsobené tretím osobám, prípadne zabezpečí uvedenie veci
do pôvodného stavu. Dňa 13.10.2008 vydal stavebný úrad mesta Piešťany kolaudačné rozhodnutie
č. 11166/22/2/2008 -BB, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby žalovaného. Od realizácii
stavby podľa predmetného stavebného povolenia vznikla žalobkyni škoda na jej susediacej stavbe,nakoľko v dôsledku konania žalovaného zateká do troch miestností jej rodinného domu. Z rozhodnutí
stavebného úradu, štátneho stavebného dozoru, ako aj zo samotného znaleckého posudku (ďalej aj
ako len „ZP“) č. 30/2008 H. H. C. je zrejmé, že konaním žalovaného a sčasti i jeho nekonaním

vznikla na dome žalobkyne škoda, ktorá má gradujúci charakter, a postupom času narastá. Žalovaný
je si pritom od počiatku vedomý vzniku škody, a od počiatku nevykonal žiadne opatrenia, aby škode
predišiel. Práve naopak, po dobu niekoľkých rokov úmyselne poškodzuje majetok žalobkyne a ignoruje
rozhodnutia štátnych orgánov. Záverom žaloby dala žalobkyňa do pozornosti súdu, že okrem škody
spôsobenej jej žalovaným nedodržaním rozhodnutí správnych orgánov sa žalovaný navyše obohacuje

na jej úkor z dôvodu, že časť svojej stavby postavil jej pozemku, čím taktiež nedodržal stavebné
povolenie. Bezdôvodné obohatene v danom prípade zodpovedá výške dlžného nájomného. Podľa
odhadu žalobkyne, stavba žalovaného zasahuje na jej pozemok do šírky asi 40 cm v dĺžke asi 3,5
metra, z ktorého dôvodu navrhla, aby súd nariadil vo veci aj znalecké dokazovanie geodetom za účelom
presného označenia rozsahu a výmery zastavanej časti pozemku žalobkyne stavbou žalovaného.

3. Žalobný nárok špecifikoval vtedajší právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 27.10.2015 (č.
l. 113 súdneho spisu) s tým, že sumu 8.000,- eur žiadala priznať žalobkyňa titulom náhrady škody
za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014 a sumu 2.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia.

4. Uznesením č. k. 15C/5/2014-127 zo dňa 19.1.2016 vylúčil súd žalobný nárok na zaplatenie sumy

2.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014 na samostatné
konanie. Vylúčenému nároku bola pridelená spisová značka 15C/35/2016.

5. Žalovaný navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože ak by stavba žalovaného
po poslednej prístavbe zasahovala do pozemku žalovanej, stavebný úrad by nevydal kolaudačné

rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Ani z listov vlastníctva nevyplýva, že by bola stavba žalovaného
hoci len sčasti postavená na pozemku žalobkyne. Poukázal aj na rozhodnutie mesta Piešťany č. k.
00702/22/2/2010-BB zo dňa 05.11.2010, ktorom mesto Piešťany uviedlo, okrem iného, že stavebnému
úradu bol predložený geometrický plán zamerania stavby spracovaný H. J. M. zo dňa 4.6.2008, v ktorom
nevidno presah stavby na cudzí pozemok, stavebník má stavbu umiestnenú na svojom pozemku.

Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že ku kolaudačnému konaniu nebol predložený geometrický plán
zamerania prístavby, tento doklad je súčasťou kolaudačného konania.

6. Žalujúca strana poukázala na to, že hranica medzi pozemkom žalovaného s parc. č. XXXX/X a
pozemkom žalobkyne s (pôvodným) parc. XXXX v kat. úz. K. v smere od ulice nie je v jednej priamke,

ale je lomená, pričom žalovaný si zriadil prístavbu k svojej nehnuteľnosti tak, ako keby predmetná
hranica bola rovná, teda v jednej priamke, čím zabral žalovaný z pozemku žalobkyne 42 cm tak, že
medzi domom žalobkyne a prístavbou žalovaného zostala medzera 12 cm, a teda žalovaný zabral 30 cm
v dĺžke 10,26 m pozemku žalobkyne, čo predstavuje 3,078 m2, čo vyplýva aj z kópie z katastrálnej mapy
aj z časti geometrického plánu, z ktorých je zrejmé, že hranica medzi uvedenými pozemkami strán sporu

je lomená, pričom na týchto grafických operátoch však nie je vyznačená druhá prístavba žalovaného.
Tým, že žalovaný zriadil svoju druhú prístavbu uvedeným spôsobom, obmedzil žalobkyňu v jej budúcej
investičnej aktivite, pretože pokiaľ by chcela na svojom pozemku zriadiť novú stavbu, musela by ju
umiestniť v zodpovedajúcej vzdialenosti od stavby žalovaného.

7. Žalobný nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia rozšírila žalobkyňa postupne dvakrát. Uznesením
č. k. 15C/35/2016-70 zo dňa 9.6.2017 pripustil súd zmenu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúcu v jej rozšírení o ďalších 2.000,- eur za obdobie od 27.3.2015 do 27.3.2017, a predmetom
sporu sa stalo zaplatenie sumy 4.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
1.1.2014 do zaplatenia.

8. Druhýkrát pripustil súd rozšírenie žaloby uznesením č. k. 15C/35/2016-401 zo dňa 30.12.2020
o ďalších 2.000,- eur za obdobie od 30.10.2017 do 30.10.2019, a predmetom sporu sa tak stalo
zaplatenie sumy 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2014
do zaplatenia.

9. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutéhoOkresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd, ktorý vedie predmetný súdny
spor pod sp. zn. PN-15C/35/2016.

10. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to výpismi
z LV č. XXXX N. XXXX pre kat. úz. K., kópiou katastrálnej mapy, stavebným povolením Mesta Piešťany
č. 05679/22/3/2006-BB zo dňa 15.5.2006 (č. l. 53 súdneho spisu), kolaudačným rozhodnutím zo dňa
13.10.2008 (č. l. 58 súdneho spisu), rozhodnutím mesta Piešťany č. j. 00702/22/1/2010-BB zo dňa
15.11.2010, geometrickým plánom (ďalej aj ako len „GP“) č. XXXXXXXX-XX/2008 H. J. M. (č. l. 207),

polohopisným plánom skutkového stavu medzi parc. č. XXXX N. XXXX/X vyhotoveným spoločnosťou
GEOGLOBE s.r.o. (č. l. 94 súdneho spisu), technickou správou k tomuto polohopisnému plánu
skutkového stavu, GP č. 177-141/2018 na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X v kat. úz. K., ZP č.
4/2020 Ing. Romana Wágnera (č. l. 334), písomným vyjadrením znalca Ing. Romana Wágnera, ZP č.
99/2021 Ing. Roberta Gombára (č.l. 498), jeho písomnými vyjadreniami, ako aj obhliadkou na mieste
samom, výsluchom znalca Ing. Roberta Gombára, vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom

spisového materiálu, zistil tento skutkový stav:

11.Žalobkyňajevýlučnouvlastníčkoudomusosúpč.2213,postavenéhonapozemkochparcelyregistra
C KN s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, a s parc. č. XXXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2 (v čase začatia konania obe parcely boli súčasťou pôvodnej

parcely č. XXXX), ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec a okres Piešťany.
Priobochparceláchzapísanýchnauvedenomlistevlastníctvajeakospôsobužívaniapozemkuuvedený
kód15,t.j.žeideopozemky,naktoromjepostavovábytovábudovaoznačenásúpisnýmčíslom.Akotitul
nadobudnutia je uvedený GP 177-141/2018, úradne overená pod č. 695/2018. Pri pozemkoch parc. č.
XXXX/X N. XXXX/X nie je uvedený žiadny kód právneho vzťahu. Pr pozemkoch je uvedený umiestnenie

pozemku kódom 1, t. j. že ide o pozemok umiestnený v zastavanom území obce. Pri stavbe je uvedený
kód 1, t. j. že stavba je postavená na zemskom povrchu.

12.Žalovanýjevýlučnýmvlastníkomdomusosúp.č.XXXX,postavenéhonapozemkuparcelyregistraC
KN s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané

na LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec a okres K.. V čase začatia tohto súdneho sporu bol predmetný dom
evidovaný v katastre nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) ako stavba postavená na pozemku parcely
registra C KN s parc. č. XXXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2. Pri parcele zapísanej na
uvedenom liste vlastníctva je ako spôsob užívania pozemku uvedený kód 15, t. j. že ide o pozemok, na
ktorom je postavová bytová budova označená súpisným číslom.

13. Z kópie katastrálnej mapy so zameraním na predmetné pozemky strán sporu z rokov 1999, 2008
a 2016 (č. l. 45-47 súdneho spisu) je zrejmé, že hranica medzi pozemkom s parc. č. XXXX/X (vo
vlastníctve žalovaného) a pozemku s (pôvodným) parc. č. XXXX (vo vlastníctve žalobkyne) je zo strany
od verejnej komunikácie viackrát lomená, t. j. nie je v jednej priamke.

14. Obhliadkou na mieste samom vykonanou dňa 30.4.2019 (č. l. 258 súdneho spisu) súd zistil,
že domy strán sporu súd v bezprostrednom susedstve. Dom žalobkyne je zvlhnutý z rôznych strán,
nielen zo strany bezprostredne susediacej s domom žalovaného. Dom je zvlhnutý na rôznych častiach,
na stenách, na strope, pričom vlhne aj od podlahy. Počas obhliadky predložil súdu právny zástupca

žalovaného originál geometrického plánu na zameranie prístavby na parc. č. XXXX/X a bazéna na parc.
č. XXXX/X, vyhotoveného H. J. M. 4.6.2008, a umožnil súdu porovnať originál geometrického plánu
s jeho úradne osvedčenými fotokópiami, z ktorých jednu osvedčenú fotokópiu založil do pôvodného
súdneho spisu. Vzhľadom na veľmi úzku vzdialenosť medzi múrmi predmetných stavieb strán sporu (cca
13-15 cm) nebolo v možnostiach konajúceho súdu urobiť si na mieste samom vlastný úsudok o tom, či

stavba žalovaného zasahuje alebo nezasahuje do pozemku žalobkyne

15. Mesto Piešťany vydalo dňa 15.5.2006 stavebné povolenie č. k. 05679/22/3/2006-BB pre žalovaného
ako stavebníka na stavbu: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu - prístavba, nadstavba,
stavebná úprava, na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K., na ulici Teplická 53 (č. l. 53 súdneho spisu).

16. Listom č. 13249/22/2/2006-BB zo dňa 3.10.2006 (č. l. 877) oznámil stavebný úrad mesta Piešťany
žalobkyni, že na základe jej podnetu uskutočnil stavebný úrad štátny stavebný dohľad na pozemku
s parc. č. XXXX v kat. úz. K. na stavbe polyfunkčného domu žalovaného na J. XX. Po miestnej obhliadkeskonštatoval stavebný úrad, že je potrebné predložiť na stavebný úrad detail styku ľavej obvodovej
steny stavby a susediacej stavby vo vlastníctve žalobkyne. Od projektanta stavby, Ing. arch. Petra Miziu,
obdržal stavebný úrad detail úžľabia zvislej steny a susediacej strechy a detail pohľadu na štítovú stenu

susediacej stavby, k čomu mesto poznamenalo, že odborná spôsobilosť projektanta je zárukou, že tieto
detaily sú vypracované správne, v súlade s platnými normami a predpismi. Oba detaily zaslalo mesto
Piešťany žalobkyni spolu s uvedeným listom, a zaslalo ho na vedomie aj žalovanému.

17. Mesto Piešťany vydalo dňa 13.10.2008 kolaudačné rozhodnutie č. j. 11166/22/2/2008 – BB

(č. l. 58 súdneho spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008, ktorým povolil stavebný
úrad žalovanému užívať stavbu: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu - prístavba, stavba
astavebnáúprava,nachádzajúcejsa napozemkusparc.č.XXXX/X-polyfunkčnýdom,XXXX/X-bazén
v kat. úz. K., J. XX, K.. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia skonštatoval stavebný úrad, že boli
dodržané podmienky určené v stavebnom povolení.

18. Mesto Piešťany rozhodnutím č. j. 00702/22/2/2010-BB zo dňa 5.11.2010 (č. l. 25 súdneho spisu)
nepovolil obnovu kolaudačného konania, ukončeného právoplatným rozhodnutím mesta Piešťany č. j.
11166/22/2/2008–BB zo dňa 13.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008, ktorým bolo
žalovanému povolené užívanie stavby: Zmena stavby polyfunkčného domu – prístavba, nadstavba
a stavebná úprava, nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXXX/X N. XXXX/X v kat. úz. K.,

na J. XX L. K.. uvedeným rozhodnutím rozhodol stavebný úrad o žiadosti žalobkyne na obnovu
kolaudačného konania. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že zásah do nehnuteľnosti
žalobkyne bol riešený stavebným úradom mesta Piešťany opakovanými štátnymi stavebnými dohľadmi
od roku 2006, ktorými bolo zistené, že došlo k zásahom do nehnuteľnosti žalobkyne tým spôsobom,
že žalovaný stavebník upravil odvedenie dažďových vôd zo susednej strechy, vymenil nefunkčný

dažďový zvod žalobkyne za medený s čistiacim kusom. Poškodené škridle na streche žalobkyne
boli vymenené za medené plechy. Žalobkyňa opakovanými listami adresovanému mestu Piešťany sa
domáhala vyriešenia zásahu stavebníka do jej nehnuteľnosti. Nakoľko v kompetencii stavebného úradu
nie je riešení občianskoprávnych sporov vyplývajúcich z vlastníckych práv, odporučil stavebný úrad
žalobkyni riešiť tento spor dohodou so stavebníkom alebo v občianskoprávnom (súdnom) konaní. K

tvrdeniu žalobkyne, že stavebný úrad pri kolaudačnom konaní musel jednoznačne vidieť z predloženého
geometrického plánu, že ide o zásah do cudzieho vlastníctva, konštatoval stavebný úrad, že mu
bol predložený k geometrický plán zamerania stavby, vypracovaný H. J. M. dňa 4.6.2008, v ktorom
nevidno presah stavby na cudzí pozemok, podľa, ktorého geometrického plánu má stavebník stavbu
umiestnenú na svojom pozemku. Ďalej stavebný úrad uviedol, že nebolo pravdivé tvrdenie žalobkyne,

že ku kolaudačnému konaniu nebol predložený geometrický plán zamerania prístavby, pretože tento
doklad bol súčasťou spisového materiálu, a zároveň jedným z hlavných podkladov pre vypracovanie
kolaudačného rozhodnutia.

19. Z GP č. 34493051-58/2008 na zameranie prístavby na parc. č. XXXX/X a bazéna na parc. č. XXXX/X

v kat. úz. K., vyhotoveného H. J. M. dňa 4.6.2008, autorizačne overeného H. J. M. dňa 4.6.2008 (č.l. 207
spisu), vyplýva, že predmetná prístavba žalovaného mala byť sčasti postavená na hranici pozemkov
žalovaného a žalobkyne, a teda nemala zasahovať do pozemku žalobkyne. Tento geometrický plán
mal zároveň slúžiť ako podklad na rozdelenie pôvodnej parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX
pre kat. úz. K. na 4 menšie novovzniknuté parcely s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X N. XXXX/X.

Časť novovytvorenej parcely č. XXXX/X je súčasťou súčasnej väčšej parcely č. XXXX/X.

20. Súdu je z jeho úradnej činnosti, konkrétne zo spisu z pôvodného konania, zrejmé, že tento
geometrický plán bol úradne overený dňa 26.6.2008 Správou katastra Piešťany pod č. 456/08 (č. l. 470
pôvodného súdneho spisu sp. zn. PN-15C/5/2014).

21. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že rozhodnutie zo dňa 15.8.2010 o nepovolení obnovy
kolaudačného konania bolo zrušené rozhodnutím KSÚ Trnava č. j. KSÚ-OSPO-2010/00687/Ve zo
dňa 23.8.2010 (č. l. 140 pôvodného spisu z konania sp. zn. PN-15C/5/2014), a vec bola vrátená
prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom. Dôvodom zrušenia

rozhodnutia bolo nevysporiadanie sa s otázkou existencie možných podmienok pre nariadenie obnovy
konania v napadnutom rozhodnutí, a oznámiť tak navrhovateľke na obnovu konania (žalobkyni), prečo
neboli splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania. Do konania o vylúčenom nároku o vydanie
bezdôvodného obohatenia predložila žalobkyňa iba str. 3 uvedeného rozhodnutia KSÚ v Trnave (č.l. 876súdneho spisu), kde podčiarkla predposlednú vetu o tom, že podľa kolaudačného rozhodnutia stavba
pána I. zasahuje do pozemku odvolateľky po dĺžke 10m a šírke 40cm, k čomu súd poznamenáva, že
z kontextu celej strany 3 odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že ide o tvrdenie samotnej

žalobkyne v odvolaní, ktoré iba uviedol KSÚ do svojho rozhodnutia ako tvrdenie žalobkyne, pretože
7 posledných odsekov str. 3 rozhodnutia KSÚ obsahujú tvrdenia a vyjadrenia žalobkyne v odvolaní,
a nejde teda o stanovisko samotného KSÚ v Trnave, ale o názor žalobkyne, uvedený v odvolaní proti
rozhodnutiu o nepovodení obnovy kolaudačného konania.

22. Súd zistil, že parcely reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v kat. úz, Piešťany (podľa
GP č. 34493051-58/2008) v čase vyhlásenia rozsudku neexistovali, ale že existovali parcely reg. C KN
s parc. č. XXXX/X, D. XXXX/X N. D. XXXX/X.

23. Podľa polohopisného plánu skutkového stavu medzi parc. č. XXXX N. XXXX/X v kat. úz. K., č.
zákazky: 177-180/2017, vyhotoveného dňa 23.10.2017 spoločnosťou GEOGLOBE s.r.o., autorizačne

overeného H. N. G. dňa 23.10.2017 (č. l. 94 súdneho spisu), je zrejmé, že vlastnícka hranica
medzi pozemkom s parc. č. XXXX (vo vlastníctve žalobkyne) a s parc. č. XXXX/X (vo vlastníctve
žalovaného) nie je v priamej línii od verejnej komunikácie, nakoľko je lomená. Stavba žalovaného
na pozemku s parc. č. XXXX/X zasahuje čiastočne aj do pozemku žalobkyne s (pôvodným) parc. č.
XXXX, a to plochou 2 m2, pričom medzera medzi múrmi stavieb strán sporu je 0,13 m až 0,15 m.

Z technickej správy k uvedenému polohopisnému plánu skutkového stavu vyplýva výsledok merania,
podľa ktorého vlastník pozemku s parc. č. XXXX/X (žalovaný) postavil časť stavby (2 m2) na pozemku
s parc. č. XXXX (žalobkyňa), nechal medzeru medzi stavbami postavených na pozemkoch s parc. č.
XXXX/X N. XXXX cca 0,14 m širokú.

24. Podľa GP č. 177-141/2018 na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X (č. l. 187 spisu) v kat. úz. K.,
vyhotoveného dňa 20.9.2018 spoločnosťou GEOGLOBE s.r.o., autorizačne overeného dňa 20.09.2018
s H. N. G., úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 9.10.2018 pod č.
695/2018 súd zistil, že tento geometrický plán bol podkladom pre rozdelenie pôvodnej parcely registra
C KN s parcelným číslom XXXX (vo vlastníctve žalobkyne) zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz.

K. na dve menšie, novovzniknuté parcely, a to na parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere
109 m2, a parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 m2. Podľa výkazu výmer, ktorý sú
súčasťouuvedenéhogeometrickéhoplánu,vlastníkompozemkovsnovovytvorenýmiparcelnýmičíslami
ako vlastník zapísaný na LV číslo XXXX (žalobkyňa), pričom pri oboch novovytvorených parcelách je
uvedený kód využívania pozemku: 15 -pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená

súpisným číslom. pri oboch novovytvorených parcelách je uvedený aj kód druhu stavby: 10 - rodinný
dom.

25. Uznesením č. k. 15C/35/2016-318 zo dňa 09.03.2020 nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, z odvetvia geodézia, kartografia

a fotogrametria, a na podanie znaleckého posudku ustanovil znalca Ing. Romana Wágnera. Úlohou
znalca bolo zistiť, či dom so súp. č. XXXX v kat. úz. K., postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X,
zapísaný na LV č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného) zasahuje do pozemku s par. č. XXXX v kat. úz.
K. zapísaného na LV č. XXXX (vo vlastníctve žalobkyne), ak áno, v akej výmere, graficky vyznačiť
rozsah zastavania pozemku žalobkyne stavbou žalovaného s tým, že takéto grafické vyznačenie nie

je potrebné, ak už je súčasťou niektorej z listín vedených príslušným okresným úradom, katastrálnym
odborom, a túto listinu konkretizovať. Pokiaľ je zastavaná časť pozemku žalobkyne stavbou žalovaného
už súčasťou nejakého geometrického plánu. konkretizovať tento geometrický plán. Úlohou znalca bolo
ďalej uviesť, ktorý z dvoch geometrických plánov nachádzajúcich sa v súdnom spise, t. j. GP H. N. G.
(za GEOGLOBE s.r.o.) č. 177-141/2018 zo dňa 20.9.2018 (č. l. 187 spisu ) a GP H. J. M. D. XXXXXXXX-

XX/2008 zo dňa 4.6.2008 (č. l. 207 spisu) zodpovedá skutočnému stavu v teréne, so zameraním na časť
pozemkusparc.č.XXXX(pôvodnéparcelnéčíslopozemkužalobkyne)zastavanomdomomžalovaného
so súp. č. XXXX.

26. Zo ZP č. 4/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.6.2020 (č. l.. 334) je nepochybné, že stavba

so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. K. (stavba žalovaného) zasahuje do pozemku
s parc. č. XXXX (pôvodné parcelné číslo pozemku vo vlastníctve žalobkyne) výmerou 2 m2. Časť
pozemku s parc. č. XXXX (vo vlastníctve žalobkyne), ktorá bola zastavaná stavbou žalovaného, bola
odčlenená geometrickým plánom GP č. 177-141/2018, v ktorom táto zastavaná časť bola označenáako parcela č. XXXX/X. Skutočnému stavu v teréne v časti pozemku s parc. č. XXXX, ktorá je zastavaná
stavbou žalovaného, zodpovedá GP č. 177-141/2018, a nie GP č. 34493051-58/2008. K týmto záverom
dospel znalec svojimi meraniami v teréne, výsledky ktorého premietol do katastrálnej mapy, ktorým

premietnutím dospel k záveru, že práve pozemok s parc. č. XXXX/X o výmere 2 m2, ktorý bol oddelený
geometrickým plánom č. 177-141/2018 definuje rozsah záberu pozemkov žalobkyne, ktorý zabral
žalovaný (v ZP omylom uvedené žalobca) postavením svoje stavby a prístavby.

27. H. C. O. podaním zo dňa 24.7.2020, doručeným súdu dňa 28.7.2020, oznámil súdu

že okrem miestneho šetrenia, ktorého predmetom bolo zameranie predmetu sporu, vykonal znalec ešte
jedno ošetrenie, ktorým bolo prešetrenie údajov evidovaných v katastrálnom operáte na Okresnom
úrade Piešťany, katastrálnom odbore (č. l. 355 spisu). K výhradám žalovaného (viac v odseku 44.
tohto odôvodnenia) uviedol znalec vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.9.2020 (č. l. 400),
že jeho úlohou bolo určiť, ktorý z uvedených geometrických plánov zodpovedá skutočnému stavu
vteréne.Otázky,naktorébolznalecpovinnýodpovedať,súsúčasťouuzneseniasúduojehoustanovení.

Nebolo teda jeho znaleckou úlohou odpovedať na otázku žalovaného, prečo vznikol prípadný rozdiel
v metroch štvorcových pri vyhotovovaní GP H. M. a Ing. Mlynárikom. Nad rámec znaleckej úlohy uviedol
znalec v tomto vyjadrení, že nesúlad uvedených dvoch geometrických plánov vznikol preto, že H. M.
buď zamerala iný stav v teréne, ktorý nezodpovedal aktuálnej skutočnosti, t. j. terajšej polohe sporných
nehnuteľností, alebo vykonala meranie nepresne. Z výsledkov merania tohto znalca jednoznačne

vyplynulo, že skutočná poloha stavieb bola správne zameraná geometrickým plánom vyhotoveným
Ing. Mlynárikom. Pri úradnom overovaní geometrických plánov neposudzuje katastrálny úrad (a nemá
ani takú možnosť) správnosť vykonaného merania v teréne, ale posudzuje len súlad údajov uvedených
v geometrickým pláne s aktuálnymi údajmi katastra. ak sú údaje katastra totožné s východným
stavom uvedeným doterajšom stave geometrického plánu, tak ho Okresný úrad úradne overí bez toho,

aby skúmal, či je meranie vyhotovené podľa skutočnosti. Za správnosť a súlad skutočného stavu
v teréne s novým stavom zaznamenaným v geometrickom pláne už je zodpovedný ten, kto predmetný
geometrický plán autorizačne overil, čo v danom prípade bola Ing. Kameniarová.

28. Uznesením č. k. 15C/35/2016-480 zo dňa 9.8.2021 nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie

znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, a na podanie znaleckého
posudku ustanovil znalca Ing. Roberta Gombára. Úlohou znalca bolo: 1.) určiť výšku bezdôvodného
obohatenia v eurách za užívanie pozemku zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. K. ako parcela registra
C KN č. XXXX/X (pozemok žalobkyne), zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2 m2 tým spôsobom,
že na celom pozemku je postavená časť stavby so súp. č. 2217 (stavba žalovaného) zapísanej na LV č.

XXXX pre kat. úz. K. vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku, a to za rozhodné obdobia: 1.)
od 13.1.2012 do 13.1.2014, 2.) od 27.3.2015 do 27.3.2017 a 3.) od 30.10.2017 do 30.10.2019, ako aj za
jednotlivé roky rozhodného obdobia, t. j. od roku 2012 až do roku 2019; 2.) uviesť, aký vplyv na výšku
bezdôvodného obohatenia má skutočnosť, že k zastavaniu predmetného pozemku stavbou iného došlo
bez vedomia a súhlasu vlastníka pozemku; 3.) určiť obvyklú výšku bezdôvodného obohatenia, prípadne

výšku obvyklého nájomného za užívanie obdobného pozemku pod obdobnou stavbou na Teplickej ulici v
Piešťanoch alebo v podobnej lokalite v uvedených rozhodných obdobiach za 1 m2/mesiac/rok. Pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia bol znalec povinný vychádzať z geometrického plánu č. 117-141/2018
vyhotoveného H. N. G. dňa 20.9.2018.

29. Zo ZP č. 99/2021 H. C. P. zo dňa 7.10.2021 (č.l. 498) je zrejmé, že znalec nemohol použiť
výnosovú metódu, nakoľko zastavaná časť pozemku žalobkyne o výmere 2 m2 medzi dvomi stavbami
nie je bežne prenajímateľnou komerčnou nehnuteľnosťou. Pre použitie porovnávacej metódy nebolo
možné vytvoriť dostatočne reprezentatívnu vzorku z internetových ponúk pre podobné pozemky,
a preto iba výlučne pre orientačné porovnanie s podmienkami realitného trhu prílohu posudku tvorili

ponuky na predaj stavebných pozemkov v meste Piešťany. Predmetný pozemok s parc. č. XXXX/
X je situovaný v centrálnej zóne mesta, avšak jeho samostatné využite je nereálne, optimálne je
jeho pričlenenie k hlavnej stavbe. Za bezdôvodné obohatenie v danom prípade možno považovať
užívanie pozemku v plnom rozsahu vlastníkom stavby, a teda výška bezdôvodného obohatenia bola
týmto znaleckým posudkom stanovená ako výška nájmu za pozemok ako bežný metodický prístup

v znaleckej praxi. Znalec uviedol, že v predmetnej lokalite je nedostatok voľných stavebných pozemkov,
čo je výrazný faktorov zvýšeného záujmu o kúpu pozemkov. Všeobecnú hodnotu nájmu predmetného
pozemku žalobkyne o výmere 2 m2 za obdobie od 13.1.2012 od 13.1.2014 určil znalec sumou
72,24 eura, za obdobie od 27.3.2015 do 27.3.2017 sumou 66,22 eura a za obdobie od 30.10.2017do 30.10.2019 sumou 78,80 eura, t. j. všeobecná hodnota nájmu za celé rozhodné obdobie vo výške
217,26 eura, po zaokrúhlení 220,- eur, ktorej sume zodpovedá bezdôvodné obohatenie za rozhodné
obdobie. Znalec Ďalej uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia nájmu pozemku sa nerozlišuje podľa

úmyslu, vedomia vlastníka alebo iných subjektívnych faktorov. Metodickými postupmi v odvetví odhad
hodnoty nehnuteľností nie je možné rozlíšiť alebo posúdiť úmysel, pocity, vedomosť alebo nevedomosť,
ale iba faktický stav (č. l. 515 súdneho spisu).

30. V podaní zo dňa 12.11.2021, doručenom súdu dňa 16.11.2021 (č. l. 560 súdneho spisu) uviedol

znalec Ing. Róbert Gombár, že hodnoty bezdôvodného obohatenia pre konkrétny pozemok s parc. č.
XXXX/X v kat. úz. K. v jeho znaleckom posudku možno považovať za hodnoty obvyklého nájomného
zaužívanieobdobnéhopozemkupodobdobnoustavbounaTeplickejulicivPiešťanochalebovpodobnej
lokalite uvedených rozhodných obdobiach.

31. V podaní zo dňa 24.1.2022, doručenom súdu dňa 28.1.2022 (č. l. 600 súdneho spisu) súdny

znalec Ing. Robert Gombár zdôraznil, že ponuky na predaj pozemkov v inzerátoch realitných kancelárií,
ktoré sú prílohou jeho ZP č. 99/2021, nemajú vplyv na určenie sumy bezdôvodného obohatenia,
pretože tieto ponuky boli priložené k jeho znaleckému posudku iba ako orientačné, informatívne
porovnanie hodnoty pozemkov ustanovenej metódou polohovej diferenciácie s podmienkami trhu. Ceny
v inzerátoch neboli vo výpočte použité. Vzhľadom na atypický tvar, polohu, zastavanosť a výmeru

hodnoteného pozemku bola na ustanovenie hodnoty pozemku, a následne bezdôvodného obohatenia
použitá ako najvhodnejšia metóda polohovej diferenciácie, a teda platí, že použitie porovnávacej metódy
z internetových ponúk nie je možné použiť (časť II., str. 3 ZP).

32. Súdny znalec Ing. Robert Gombár počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 10.10.2023

(č. l. 668 súdneho spisu) predniesol konajúcemu súdu, že predmetný pozemok, vzhľadom na
jeho špecifickosť, že ide o úzky pás o výmere 2 m2, mimo čelnej línie stavebnej čiary, ktorá je
prístupná priamo z komunikácie, na zohľadnenie týchto špecifík nebolo možné použitie všetkých troch
metód (výnosová, porovnávacia a polohovej diferenciácie). Výnosovú metódu nepoužil, pretože táto
predpokladá diskontáciu zisku z prenájmu. Pozemky nie sú pritom bežným segmentom prenájmu, na

rozdiel od obchodných a kancelárskych priestorov, ktoré sú bežne ponúkané na predaj a nájom. Použitie
výnosovej metódy pre takýto špecifický druh pozemku by bolo neobjektívne hlavne preto, že vstupný
údaj je zadaním v zmysle uznesenia súdu. Znalec nepoužil ani porovnávaciu metódu, pri ktorej je
potrebné zhromaždiť alebo získať nejakú reprezentatívnu vzorku porovnávaných pozemkov, ktoré
sa maximálne podobajú hlavne svojím tvarom, polohou, využitím hodnoteného pozemku, pričom

na realitných portáloch a v bežnom obchodnom styku nie je možné nájsť pozemok, ktorý bol v zadnej
línii zástavby o výmere 2 m2, ktoré by bol zastavané cudzou stavbou, ktorý by inak nebol využiteľný.
Všetky ponuky na predaj pozemkov sú pozemky, ktoré je možné zastavať, resp. využiť v zmysle
nejakých regulatívov majiteľov. K znaleckému posudku napriek tomu doložil znalec nejaké realitné
ponuky, ktoré iba orientačne porovnávajú stanovenú hodnotu s približnou úrovňou trhu v danej lokalite.

Z uvedených dôvodov za najobjektívnejšiu metódu považoval znalec metódu polohovej diferenciácie,
ktorávjednotlivýchfaktorochpolohyavyužitiejeschopnázohľadniťšpecifickosťpredmetnéhopozemku.
Ďalej znalec uviedol, že nájomný vzťah na trvalú zástavbu pozemku je veľmi, veľmi zriedkavý v takýchto
zónach. K matematickému vzorcu, ktorý znalec použil vo svojom znaleckom posudku, znalec uviedol,
že výber použitej metódy (polohovej diferenciácie) zdôvodnil znalec v kapitole II., na str. 4, v poslednom

odseku svojho znaleckého posudku. Uviedol, že každý nájom vyplýva z hodnoty samotnej veci, pričom
okrem tejto hodnoty vstupujú do nájmu aj doba úžitkovosti aj úrokové sadzby. Platí zásada, že čím
kratšia doba využitia, kratšia doba návratnosti, tým vyšší nájom. Čím nižšie úrokové sadzby, tým nižší
nájom. Znalec použil úroková sadzby uvádzané Národnou bankou Slovenska a Európskou centrálnou
bankou, a to pre finančné operácie na úrovni komerčných bánk. V období rokov 2016 a2017 boli nájmy

stabilné, čo uviedol znalec v kapitole IV., na str. 14 znaleckého posudku. Pre každý rok rozhodného
obdobia uviedol znalec nájom, úrokové miery aj návratnosť. Stanovil hodnotu návratnosti za prenájom
pozemku 20 rokov, čo je pri takýchto komerčných nehnuteľnostiach primeraná bežná používaná
hodnota, napríklad pre verejnoprospešných alebo bytových objektoch je návratnosť predĺžená. Pri
bežných komerčných stavbách je to priemer, ktorý sa používa vo výpočtoch. Existujú aj zrýchlené

výpočty, napríklad pre predajný stánok, pri ktorom sa však zohľadňujú iné kritériá z dôvodu, že ide
o iný právny vzťah, keďže predajný stánok predstavuje záber verejného priestranstva, ide o sezónne
veci a nejde o nájom pozemku. Počas vyhotovenia znaleckého posudku sa znalec neradil ani s jednou
stranou sporu. Zdôraznil, že ak by aj použil porovnávaciu metódu (ktorú nepoužil), všetky faktory byzohľadnil v zrážkach alebo prirážkach, pričom všetky prílohy o inzerciách nehnuteľností slúžia len
na orientačné porovnanie. Znalec vysvetlil, že pri použitej metóde polohovej diferenciácie použil znalec
7 faktorov, pričom výnos sa generuje z podlahových plôch pozemku. Piešťany majú po Bratislave

najvyššiu východiskovú hodnotu 26,56, lebo sú kúpeľným mestom. Druhým faktorom je koeficient
intenzity využitia, kde je asi 10 faktorov, pričom použil 9. ako exkluzívne miesta v centrách miest, nakoľko
Teplická ulica je relatívne využívaná obchodná ulica. Faktorom č. 4 sú plochy občianskej vybavenosti,
obchod,služby,kdedvojnásobnezvýšilvýchodiskovúhodnotu.Poslednýmfaktoromjepovyšujúcifaktor,
a to zvýšený záujem o kúpu pozemku, tzn. že tam niet voľných pozemkov pre túto lokalitu, a hodnotu

zvýšil znalec trikrát. Znalec mal za to, že vo svojom znaleckom posudku zohľadnil všetko, čo malo byť
zohľadnené čo do plusu aj čo do mínusu, Ako mínusový faktúr zohľadnil, že predmetný pozemok nie je
prístupný z komunikácie, a že nejde o bežné predajný pozemok. Skutočnosť, že predmetný pozemok
je zastavený podnikateľským objektom, nemá vplyv na hodnotu obvyklého nájmu, a bol by rovnaký, aj
keby namiesto sex shopu tam bola pekáreň. Predmetný pozemok o výmere 2 m2 má šírku 30 cm alebo
40 cm, je umiestnený pod bývalou rímsou domu, a preto bol znalec presvedčený, že zastavanie tohto

pozemku žalobkyne stavbou žalovaného nemá žiadny vplyv pre využitie zvyšku pozemku žalobkyne.

33. V priebehu sporu strany sporu ďalej uviedli:

34. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 vtedajší právny zástupca žalobkyne upresnil pôvodný žalobný

nárok tak, že zaplatenie sumy 8.000,- eur si uplatňuje žalobkyňa titulom náhrady škody a zaplatenie
sumy 2.000,- eur si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorým sumám dospela žalobkyňa
odhadom, po konzultácii s odborníkmi. Z obsahu (pôvodnej – pozn. súdu) žaloby vyplýva, že sa
ňou domáhala žalobkyňa nielen náhrady škody, ale aj vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol,
že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje škodu za obdobie 2 rokov pred podaním

žaloby, pričom aj bezdôvodného obohatenia sa domáha žalobkyňa za rovnaké obdobie, t. j. za obdobie
od 13.1.2012 do 13.1.2014. Nárok na bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní pozemku žalobkyne
v rozmeroch 0,4 m v dĺžke 9 metrov, a nie 3,5 m, ako je nesprávne uvedené v žalobe. Škoda
vzniká neustále, nejde o škodu spôsobenú jednorazovou skutočnosťou, pretože táto sa každým rokom
zväčšuje.

35. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 predniesol právny zástupca žalovaného, okrem iného, konajúcemu
súdu, že zo žaloby a zo žalobného petitu vyplýva, že žalobkyňa si (pôvodne) uplatnila proti žalovanému
náhradu škody vo výške 10.000,- eur, a nie aj bezdôvodné obohatenie. Ak by došlo k postaveniu stavby
žalovaného sčasti časti na pozemku žalobkyne, nevydal by stavebný úrad kolaudačné rozhodnutia,

ktoré je právoplatné, a je založené v spise. Žalobkyňa podala proti žalovanému trestné oznámenie z,
ktorého dôvodu bol žalovaný vypočutý v trestnej veci ako svedok, pričom trestné stíhanie bolo ukončené.
tvrdenia vtedajšieho právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní ohľadom nároku na bezdôvodné
obohatenie považovala žalovaná strana za účelové vyjadrenie, vznesené až po nami uplatní uvedené
až po rôzne jesennej námietke premlčania žalovanou stranou voči nároku na náhradu škody pričom

odborné vyjadrenie, na ktoré poukazuje žalobkyňa v žalobe, na pojednáva o škode. Pokiaľ sa mienila
žalobkyňa domáhať bezdôvodného obohatenia, mala žalovaná strana za to, aby si uplatnila žalobkyňa
vydanie bezdôvodného obohatenia samostatnou žalobou.

36. Právny zástupca žalobkyne počas obhliadky súdu na mieste samom uviedol, že protiprávnosť

zásahu žalovaného videl v tom, že žalovaný zasiahol do strechy domu žalobkyne v časti, kde sa stretáva
jeho nehnuteľnosť so strechou žalobkyne, čo urobil žalovaný bez jej súhlasu. Žalobkyňa podala žalobu
z dôvodu, že miesto, kde sa ich stavby stretávajú, nebolo riadne upravené tak, aby nedochádzalo
k zatekaniu vody, a nebolo ani v projektovej dokumentácii, kam bolo doplnené až na žiadosť žalobkyne.
V rozhodnutí stavebného úradu je výslovne uvedené, že v prípade vzniku škody ju bude potrebné

nahradiť, čiže sa predpokladalo, že môže dôjsť ku škode.

37. Počas obhliadky na mieste samom uviedol žalovaný, že dodržal stavebný plán, dodržal geometrický
plán dodržal všetky stavebné predpisy, čomu nasvedčujú listinné doložené v spise. Žalovaný namietol
tvrdenia protistrany o protiprávnosti jeho konania, ktorú protiprávnosť vylúčili aj orgány činné v trestnom

konaní. Projektant Ing. arch. Mizia doplnil na výzvu stavebného úradu to, čo nebolo v projekte,
čo stavebný úrad schválil, a preto to nebolo nezákonné. Pri kolaudácii bol prítomný stavebný úrad,
stavebný dozor a taktiež autorizovaná osoba, ktorí písomne skonštatovali, že všetko bolo v súlade
s právnymi predpismi, so stavebnými predpismi, čo je tiež doložené súdnom spise.38. Písomným podaním zo dňa 10.4.2018 prejavila žalobkyňa nesúhlas s vypracovaním znaleckého
posudku za účelom určenia sumy bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že ide o špecifický prípad, a

žiadala o odstránenie nehnuteľností žalovaného z jej pozemku. Podanie v tejto časti nevyhodnotil súd
ako zmenu žaloby, nakoľko neobsahovalo konkrétny žalobný petit zmenenej žaloby so špecifikáciou
rozsahu časti stavby, ktorú žiadala odstrániť. Súd nepovažoval túto časť podania žalobkyne za zmenu
žaloby aj s prihliadnutím na vyjadrenie vtedajšieho právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 7.5.2018 (č. l.
152spisu),podľaktorého sažalobkyňapridržiavalažalobyajvčastivydaniabezdôvodnéhoobohatenia.

S touto okolnosťou sa vysporiadal súd aj na pojednávaní dňa 23.8.2018, na ktorom výslovne uviedol,
že pokiaľ bude žalobkyňa trvať na odstránenie časti stavby žalovaného, musela by tomu predchádzať
zmena žaloby, a jej následné pripustenie konajúcim súdom, kedy by musela žalobkyňa geometrickým
plánom s uvedením vytyčovacích bodov príslušným odborníkom, resp. znalcom preukázať, v akej
konkrétnej časti je stavba žalovaného neoprávnenou stavbou podľa Občianskeho zákonníka. Súd
poznamenal, že pre posúdenie neoprávnenosti stavby podľa Občianskeho zákonníka nie je relevantné,

či stavba bola postavená v súlade so stavebným povolením alebo v rozpore so stavebným povolením
alebo bez stavebného povolenia.

39. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.8.2018 predniesol vtedajší právny zástupca žalobkyne
že bezdôvodné obohatenie by malo odrážať nielen výšku obvyklého nájomného za užívanie obdobného

pozemku, ale malo by zohľadňovať aj skutočnosť, že vzhľadom na podmienky stanovené stavebným
zákonom prihliadnuc na malú vzdialenosť voľného priestoru medzi stavbami bude mať žalobkyňa
zníženú možnosť budúcej novej stavby na tomto pozemku, pretože bude musieť dodržať odstup 2 m.
Bezdôvodné obohatenie by malo tak v sebe konzumovať aj trvalú stratu možnosti žalobkyne riadne
užívať svoj pozemok. Kvôli 2m2 by súd zrejme nenariadil odstránenie stavby alebo jej časti, práve

preto je nevyhnutné zohľadniť v bezdôvodnom obohatení trvalú stratu možnosti riadne užívať celý
pozemok vo vlastníctve žalobkyne.

40. Na pojednávaní dňa 23.8.2018 predniesol žalovaný konajúcemu súdu, že právo postaviť prístavbu
na hranici pozemkov mal zohľadnené žalovaný už priamo v stavebnom povolení, pričom hranicu 2 m

by musela žalobkyňa dodržať aj tak. Žalobkyňa bola prizvaná do stavebného konania, počas ktorého
nevznášala žiadne námietky.

41. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.8.2018 namietol právny zástupca žalovaného pasívnu
legitimáciu žalovaného v tomto spore, pretože žalobkyňa mohla podávať návrhy a opravné prostriedky

proti orgánom verejnej správy, prípadne podať správnu žalobu, ktorá by bola riešená v správnom
súdnictve. Namietol dôkaz polohopisným plánom predloženým žalobkyňou v tomto spore, nakoľko
žalovaný nebol prizvaný k jeho vyhotoveniu, a teda geodetovi nemohol žalovaný na mieste samom
položiť potrebné otázky a podať potrebné vysvetlenia. Súčasne vzniesol námietku premlčania
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 OZ.

42. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 29.11.2018 predniesol vtedajší právny zástupca žalobkyne,
že žalobkyňa zabezpečila geometrický plán overený katastrom, z ktorého je zrejmé, že nehnuteľnosť
žalovaného zasahuje do pozemku žalobkyne, čím základ sporu považoval za preukázaný. Ku
geometrickému plánu predloženému súdu žalovaným k nahliadnutiu na danom pojednávaní uviedol,

že tento nebol úradne overený katastrálnym úradom, na rozdiel od geometrického plánu predloženého
žalobkyňou, ktorý je úradne overený. Geometrický plán predložený k nahliadnutiu žalovaným bol
vyhotovený za iným účelom, než bolo zameranie stavby. Poznamenal, že hranica susediacich pozemkov
strán sporu sa v jednom mieste lomí, a práve v tej časti stavba žalovaného pokračuje v priamke, čím
zasahuje do pozemku žalobkyne. Žalovaný nemá predmetnú prístavbu zaevidovanú v KN ako stavbu

postavenú v priamke.

43. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 29.11.2018 namietol GP č.
177-141/2018 na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X, ktorý predložila žalobkyňa. Pri vyhotovovaní
geometrického plánu za účelom zamerania hranice pozemkov mali byť prítomní obaja dotknutí vlastníci,

čo nebolo v prípade geometrického plánu predloženého žalobkyňou v októbri 2018 splnené. Uviedol,
že žalovaný má k dispozícii vlastný geometrický plán, z ktorého vyplýva, že stavba žalovaného
nezasahuje do pozemku žalobkyne. Na účely určenia sumy bezdôvodného obohatenia navrhol súduosloviť minimálne realitné kancelárie ohľadom výšky nájmu aj trhovej hodnoty pozemku v danej lokalite
za 1 m2.

44. Žalovaný podaním zo dňa 30.7.2020 (č. l. 366 súdneho spisu) namietal správnosť záverov
ZP č. 4/2020 Ing. Romana Wágnera, z dôvodu, že GP č. 177-141/2018 zo dňa 20.9.2018 bol
vyhotovený neskôr, než GP č. 334493051-58/2008 Ing. Terézie Kameniarovej, ktorý bol overený
Správou katastra Piešťany dňa 26.6.2008. Znalec vychádzal z úradne neovereného geometrického
plánunapriektomu,ževspisesanachádzageometrickýplánIng.TerézieKameniarovej,úradneoverený

Správou katastra Piešťany dňa 26.6.2008. Znalec sa nevysporiadal vo svojom znaleckom posudku,
prečo geometrický plán Ing. Kameniarovej nezodpovedá skutočnému stavu, a preto žalovaný zastával
názor, že súdom ustanovený znalec pravdepodobne iba opísal nový overený geometrický plán, a túto
otázku pravdepodobne úmyselne nešpecifikoval. Žalovaný videl rozpor v špecifikácii metrov údajne
zastavanej plochy žalovaným, pretože iný stav bol vykázaný geodetom Ing. Mlynárikom a iný súdom
ustanoveným znalcom Ing. Romanom Wágnerom. Žalovaný preto trval na tom, aby znalec uviedol,

z ktorého dôvodu sa líši GP Ing. Kameniarovej od GP Ing. Mlynárika, uviesť dôvody, pre ktoré môže
katastrálny úrad dva odlišné geometrické plány, že ide o nové merania súradnicami GPS od roku 2008,
a prečo vznikol tento rozdiel. Zároveň navrhol, aby súd vyzval kvalifikovanú realitnú kanceláriu z Piešťan
na stanovenie ceny pozemku za 1 m2 v prípade kvalifikovanej ujmy žalobkyne.

45. V písomnom vyjadrení k ZP č. 99/2021 Ing. Gombára uviedla žalobkyňa (č. l. 574 spisu), že sa
nestotožňuje so zvolenou metódou polohovej difereciácie, ktorú považoval znalec v danom prípade
za jedinú vhodnú metódu na zodpovedanie otázok súdu. Žalobkyňa zastávala názor, že najvhodnejšia
metóda bola komparatívna metóda, teda porovnanie sporných nehnuteľností s inými prenajatými
nehnuteľnosťami v centrálnej časti mesta Piešťany. Rovnako mala žalobkyňa za to, že nie je pravdou,

že výnosová metóda sa predmetného sporu netýka, nakoľko žalovaný má v stavbe, ktorou je zastavaná
časť jej pozemku, zriadený exekútorský úrad, a teda v tejto stavbe vykonáva žalovaný podnikateľskú
činnosť na úkor žalobkyne, pretože jeho stavby je čiastočne postavená na jej pozemku. Iba samotná
skutočnosť, že znalec nahliadnutím do internetu nenašiel iné prenajaté pozemky v centrálnej časti mesta
Piešťany alebo iného obdobného mesta, nemôže byť dôvodom na vylúčenie tejto metódy pri podaní

znaleckého posudku. Bolo na znalcovi, aby dohliadal iný prenajatý pozemok v centrálnej časti mesta
Piešťany alebo iného obdobného mesta, a zistil hodnotu, za ktorú je takýto pozemok prenajímaný, čo by
dávalo oveľa objektívnejší obraz o skutočnej hodnote a o výške bezdôvodného obohatenia žalovaného,
než iba pri aplikácii výlučne metódy polohovej diferenciácie, kedy vychádzal znalec z dvoch teoretických
vzorcov, ktoré znalcovi umožnili teoretický záver o ním tvrdenej výške bezdôvodného obohatenia.

Pre výpočet bezdôvodného obohatenia súdny znalec najprv stanovil všeobecnú hodnotu pozemku,
a poukázal na prílohy k znaleckému posudku, kde realitnými kanceláriami sú ponúkané pozemky
na komerčné účely. V pripojených ponukách k znaleckému posudku sa jeden pozemok nenachádzala
v centrálnej zóne mesta Piešťany, cena iného pozemku zase výrazne prevyšovala hodnotu sporného
pozemku, keďže išlo o polyfunkčný objekt, a ďalší pozemok v blízkosti Vodárenskej ulice je zase

určený na úplne iné využitie, než sporný pozemok. Pokiaľ sa znalec rozhodol použiť výlučne metódu
polohovej diferenciácie, a ako prílohu použil ponuky z internetu na predaj nehnuteľností v meste
Piešťany, mal vychádzať zo zrealizovaných predajov a dosiahnutých kúpnych cien už pri uskutočnených
obchodných transakciách, a nielen z ponuky na internete, keďže nie je vôbec známe, či túto ponuku
niekto využije, aká bude skutočná cena za nehnuteľnosti, a teda hodnota za 1 m2. Ide o rovnakú situáciu,

ako pri porovnávacej metóde, kde znalec mal dohľadať obdobné prenajaté pozemky ako v danom
prípade, a vychádzať z reálnej situácie na trhu s predajom a prenájmom nehnuteľností. Použitie
výlučne metódy polohovej diferenciácie, na základe ktorej dospel súdny znalec k teoretickému výpočtu
hodnoty nájmu v jednotlivých obdobiach, a tým k nájomnému za 1 m2/mesiac, resp. rok, vôbec nie
je možné porovnať so skutočnou situáciou na trhu pri prenájme nehnuteľnosti. Žalobkyňa zdôraznila,

že znalec nezohľadnil, že žalovaný využíva svoju stavbu, ktorou zasahuje do pozemku žalobkyne,
na podnikateľskú činnosť, konkrétne na činnosť exekútorského úradu. Žalobkyňa uzavrela, že znalcom
určená výška bezdôvodného obohatenia za celé žalované obdobie sumou len 220,- eur je neúplné
a tendenčné, pričom znalec v závere bodu 1. znaleckého posudku sa vyjadruje k cene nájmu, ak
nie k výške bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa mala za to, že znalec zodpovedal druhú otázku

konajúceho súdu o výške bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez súhlasu vlastníka
pozemku (žalobkyne) iba čiastočne s tým, že subjektívne faktory na výšku bezdôvodného obohatenia
nemajú vplyv. Žalobkyňa uviedla, že tým, že žalovaný zastaval časť jej pozemku bez jej súhlasu, ukrátil
ju nabudúcommožnominvestičnomvyužitípozemku,naktorúskutočnosťmalznalecpriurčovanívýškybezdôvodného obohatenia prihliadať. Na tretiu otázku nezodpovedal znalec vôbec, keď určil všeobecnú
hodnotu nájmu metódou, ktorá neumožňuje zodpovedanie súdom položenej otázky.

46. V rámci výhrad k ZP č. 99/2021 Ing. Gombára ďalej uviedla žalobkyňa, že okrem priameho
bezdôvodného obohatenia získal žalovaný zastavaním časti jej pozemku aj nepriame benefity,
pretože celá stavba žalovaného je postavená na hranici pozemkov strán sporu, a v spornej časti
zasahuje do pozemku žalobkyne, čím zmenil žalovaný možnosť budúceho využitia pozemku žalobkyne.
Ak by chcela žalobkyňa v budúcnosti realizovať novú výstavbu na pozemku v jej vlastníctve s tým,

že okná na tejto nehnuteľnosti by boli aj na strane nehnuteľnosti žalovaného, táto by musela svojou
nehnuteľnosť posunúť najmenej meter ďalej od nehnuteľnosti žalovaného z hľadiska svetlo-technických
pomerov podľa príslušnej slovenskej technickej normy (ďalej aj ako len „STN“), a teda žalovaný
čiastočne obmedzil žalobkyňu v budúcom možnom investičnom použití jej pozemku. Žalobkyňa je
obmedzená aj pri možnom rozsahu zastavanosti pozemku pri budúcej investičnej výstavbe. Pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia znalec neprihliadol na skutočnosť, že ide o zastavenie trvalé. Ust.

§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje síce súdu na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť,
že stavbu je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil na cudzom pozemku, hoci na to
nemal právo, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje
súdu usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, predovšetkým tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva na stavbu, možno

dôvodne predpokladať, vzhľadom na rozsah neoprávneného zastavenia časti pozemku žalobkyne skôr
aplikáciu odseku 3 než odseku 1 citovaného ustanovenia. Znalec v znaleckom posudku opakovane
používa termín, že optimálne je pričlenenie pozemku k susednej nehnuteľnosti, avšak z týchto vyjadrení
nebolo žalobkyni zrejmé, na základe akých skutočností alebo právnych úkonov by sa tak malo udiať.
Žalobkyňa navrhla súdu nariadiť doplnenie znaleckého posudku o zodpovedanie otázok:

a) aká je výška bezdôvodného obohatenia, príp. obvyklého nájomného za užívanie obdobného pozemku
pod stavbou na Teplickej ulici v Piešťanoch alebo v obdobnej lokalite v rozhodných obdobiach za 1 m2/
mesiac/rok vychádzajúc zo skutočne prenajatých nehnuteľností pri aplikácii komparatívnej metódy
b) či realizácia podnikateľskej činnosti žalovaného v stavbe, ktorou je čiastočne zastavaný pozemok
žalobkyne, predstavuje výnos žalovaného na úkor žalobkyne, a zohľadniť ho v sume bezdôvodného

obohatenia
c) či žalovaný zastavaním pozemku žalobkyne ju čiastočne obmedzil na budúcom investičnom využití
jej pozemku z hľadiska možného stupňa zastavanosti pozemku, prípadne dodržania vzdialenosti
od stavby žalovaného z hľadiska potreby dodržania STN týkajúcej sa svetlo-technických pomerov v
stavbe žalobkyne

d) nanovo vyčísliť skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne.

47. Žalobkyňa ďalej v priebehu sporu uviedla, že v danom prípade nejde o pás pozemku
medzi obvodovými múrmi stavieb strán sporu, ale o pozemok priamo zastavaný stavbou žalovaného.
Žalovaný v minulosti svoje nehnuteľnosti prenajímal, pričom nehnuteľnosť využíva ako exekútorský

úrad a zároveň je v jeho nehnuteľnosti aj sexshop, t. j. ide o komerčné činnosti, a teda pozemok
žalobkyne zastavaný stavbou žalovaného je komerčne využívaný, z ktorého zastavania pozemku má
žalovaný priame ekonomické benefity, a nie je namieste tvrdenie žalovaného, že predmetný pozemok
nemá žiadne reálne využitie. Závere znaleckého posudku považovala žalobkyňa za poškodzujúca
a preto s nimi nesúhlasila.

48. K ZP č. 99/2021 Ing. Roberta Gombára sa písomne vyjadril žalovaný (č. l. 549 súdneho spisu),
ktorý zastával názor, že znalec umelo navýšil jednotkovú hodnotu nehnuteľnosti ktorá je predmetom
tohto sporu za rok 2020 na sumu 357,36 eura a tým aj hodnotu nehnuteľnosti za jednotlivé roky 2019
až 2012. Žalovaný ďalej uviedol, že pri stanovení jednotkovej hodnoty pozemku súdom ustanovený

znalec použil 4 trhové ceny nehnuteľností pozemkov publikovaných na internete, k čomu žalovaný zaujal
názor, že znalec si nepreveril, čo obsahujú predmetné nehnuteľnosti, z čoho sa skladajú, a vyrátal
len priemer jednotkovej ceny pozemkov. Žalovaný zastával názor, že priemerná hodnota pozemkov
v Piešťanoch sa pohybuje vo výške 200,- eur za m2, a vzhľadom k reálnej použiteľnosti a využiteľnosti
pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu, je hodnota pod touto hranicou, a preto navrhol žalovaný súdu,

aby oslovil spoločnosť Realfin Markt, s.r.o. Piešťany s požiadavkou vypočítania presnej hodnoty za 1 m2
z inzerátu č. 4405890 publikovanom na portáli www.nehnuteľnosti.sk, a pokiaľ bude táto suma nižšia,
aby súd zaviazal znalca vypracovať nový znalecký posudok na náklady znalca, a u ostatných použitých
inzerátov na stanovenie hodnoty pozemku, aby súdom ustanovený znalec prepočítaval odpočítalprovízie realitnej kancelárii z ponúkanej cien pozemkov. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný za
nesprávne vypočítané hodnoty nájmu za 2 m2 za obdobie rokov 2012 až 2020. Uviedol, že znalec
nevzal do úvahy, že nejde o samostatne existujúci a voľne stojaci, akýmkoľvek spôsobom stavebne

využiteľný a použiteľný pozemok, že ide iba o úzky pásik nehnuteľnosti výmere 2 m2, nachádzajúcej
sa medzi obvodovými múrmi domov strán sporu, bez akéhokoľvek ďalšieho reálneho využitia, ktoré
možno použiť výlučne jednostranným a obmedzeným spôsobom len ako úzky pozemok na hranici
nehnuteľností strán sporu. Žalovaný namietol súdnym znalcom použité koeficienty intenzity využitia
1,50 ako exkluzívneho miesta v centre mesta, funkčného využitia územia 2,00 s využitím s prevahou

plôch pre obchod a služby, koeficientu povyšujúcich faktorov 2,30 ako pozemku so zvýšeným záujmom
o kúpu, ktoré použil znalec z dôvodu, že ide o exkluzívne miesto v centre mesta, že ide o nehnuteľnosť
s prevahou plôch pre obchod a služby a že ide o pozemok so zvýšeným záujmom o kúpu. Neadekvátne
vysoké koeficienty mali vplyv na stanovenie východiskových hodnôt použitých pre výpočet hodnoty
všeobecnej hodnoty nájmu pozemku.

49. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.10.2023 uviedol žalovaný, že v rozhodnom období nebola
využívaná jeho stavba na podnikateľské účely, kedy slúžila výhradne na rodinné účely. Predajňa
sexshopu nesúvisí s predmetným konaním, pretože sa nachádza v starej zástavbovej v časti domu.

50. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 18.7.2024, 22.10.2024 a 13.12.2024 predniesla

žalobkyňa konajúcemu súdu, že ak by žalovaný nepostavil svoju stavbu na jej pozemku, nedošlo by
k poškodeniu stavby. V danom nejde iba 2 metre, ale o plochu o dĺžke 10 metrov a o šírke 40 cm, teda
o zastavanú časť obomi prístavbami žalovaného. Žalovaný jej navrhoval, či mu by mu nemohla túto
časť pozemku prenajať, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Správnu žalobu v rámci kolaudačného konania
nepodala. Nemala dôvod spochybňovať geometrický plán zo dňa 20.09.2018, ktorý si dala vyhotoviť

na zameranie stavby na parc. číslo XXXX/X. Výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. K. a údaje v ňom zapísané
považuje žalobkyňa za správne Žalobkyňa uviedla, že v roku 2018 nepodala na inom súde žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe požiadavky súdu si dala urobiť geometrický plán,
ktorým malo byť potvrdené, že prístavba pána žalovaného presahuje na jej nehnuteľnosť. Z tých pár
centimetrov, ako sa hovorí, ostala tam 12cm-vá medzera, kde je aj rína urobená, Je tam aj časť v rámci

nehnuteľnosti žalobkyne, ktorú „veľkoryso“ nechal žalovaný. Ostatné všetko osekal, všetko tam odbúral.
V rámci tejto časti zasiahol do nehnuteľnosti žalobkyne tým spôsobom, ako je presne uvedené v dodatku
do projektovej dokumentácie, čo bude všetko robiť, ako oseká časť nehnuteľnosti žalobkyne. To, čo tam
zasahovalo na tú parcelu č. XXXX/X, to osekal, lebo mu to tam zavadzalo, lebo to potreboval, a žalobkyni
ostalo tých 12 cm. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe, pretože žalovaný má postavenú svoju prístavbu

na jej pozemku, čo vyplýva aj 1.) z odpovede mesta Piešťany zo dňa 3.10.2006, ku ktorej bol pripojený
projekt,vktoromjenačrtnuté,ženapredmetnejčastipozemkuzostanevoľnýchiba12cm,čozodpovedá
súčasnému stavu. Uviedla, že k pravosti prílohy už navrhla vypočuť svedkyne pani F. (vydatú Fialovú)
a pani L., ktorý dokument musel byť doručený aj žalovanému; 2.) z uznesenia prokurátora Okresnej
prokuratúry Piešťany zo dňa 25.8.2022, str. 7, 4. odsek odôvodnenia, podľa ktorého v roku 2013 bol

vypracovaný ďalší geometrický plán na oddelenie pozemkov a parc. č. XXXX bola rozdelená na 3,
avšak geometrický plán nerieši prístavbu alebo nadstavbu, a 3.) rozhodnutia Krajského stavebného
úradu v Trnave (ďalej aj ako len „KSÚ v Trnave“) zo dňa 23.8.2010, str. 3, predposledný odsek
odôvodnenia, v ktorom je uvedené, že podľa kolaudačného rozhodnutia, stavba pána I. zasahuje do
pozemku odvolateľky po dĺžke 10 m a šírke 40 cm.“, čiže sú to 4m ( m2 – pozn. súdu). Žalobkyňa

nemá záujem na zriadení vecného bremena k jej nehnuteľnosti, o čom konzultovala žalobkyňa so svojím
vtedajším právnym zástupcom, hoci by to žalovanému vyhovovalo. Žalobkyňa mala za preukázané
aj znalcom, aj geometrickým plánom, že žalovaný zasahuje svojou stavbou do pozemku žalobkyne,
ktorú skutočnosť chcela vyriešiť v roku 2008 v rámci kolaudačného konania, na ktoré nebola pozvaná.
Aj napriek tomu, že stavebný úrad vedel, a mal dodatok k projektovej dokumentácii, ktorý som ja si

vyžiadala, kde je vidieť, že teda budú zásahy do jej nehnuteľnosti, zaujal také stanovisko, že nekonalo
si žalobkyňou ako s účastníčkou kolaudačného konania, dali tam len nejaké niečo ako bazén a jeden
letohrádok alebo čo alebo proste takéto veci, a toto podstatné tam vôbec nedali, čo by bolo v neprospech
pána žalovaného, a jednoducho kolaudácia prebehla, a prebehla aj s nesprávnymi dokladmi od pani
Kameniarovej, nakoľko jej geometrický plán bol daný v zmysle stavu, ktorý bol predtým, čiže nebola

tam existencia stavby novej.

51. Pojednávaniach uskutočnených v dňoch 18.7.2024 a 22.10.2024 uviedol žalovaný súdu, že zo
znaleckého posudku Ing. Wágnera vyplýva, že bol ustanovený uznesením Okresného súdu Nitrasp. zn.12C/99/2018, ktorým tvrdením nadviazal žalovaný na tvrdenie žalobkyne, že nepodala v roku
2018 žalobu na iný súd o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukázal na vyjadrenie
vtedajšieho právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 9.12.2021 (č. l. 574, 577), ktorý vzhľadom na

rozsah neoprávneného zastavania pozemku žalobkyne predpokladal skôr aplikáciu ust. § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka, než aplikáciu odseku 1 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka.

52. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 18.7.2024 a 22.10.2024 predniesol právny zástupca
žalovaného konajúcemu súdu, že geometrický plán zo dňa 20.9.2018, ktorý si dala vyhotoviť žalobkyňa

na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X potvrdil aj súdny znalec Ing. Wágner vo svojom znaleckom
posudku, pričom aj z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. K. vyplýva, že dom žalobkyne je
postavený na oboch parcelách, t. j. na parcele č. XXXX/X aj na parc. č. XXXX/X, z ktorého dôvodu
namietala žalovaná strana aktívnu legitimáciu aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Zároveň poukázal
na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Csp/114/2018, v ktorom súd skonštatoval, že ak
nie je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, súd žalobe vyhovie, len ak žalobca preukáže,

že má subjektívne právo na uplatnené plnenie od žalovaného inak žalobu zamietne z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Prioritou nie je vyjadrenie znalca, ale stav zapísaný na LV č.
XXXX pre kat. úz. K., pretože list vlastníctva je dokladom na preukázanie vlastníctva. Žalovaná strana
zastávala názor, že znalec Ing. Wágner si vo svojom znaleckom posudku odporuje, keď na jednej strane
tvrdí, že stavba žalovaného je postavená sčasti na pozemku žalobkyne, na parc. č. XXXX/X, a na druhej

strane potvrdzuje správnosť GP č. 177-141/2018, ktorý si dala vyhotoviť žalobkyňa na zameranie
stavby na parc. č. XXXX/X, na základe ktorého geometrického plánu bola táto parcela odčlenená
od pôvodnej parcely č. XXXX, podľa ktorého geometrického plánu ako aj podľa LV č. XXXX pre kat.
úz. K. je postavená stavba vo vlastníctve žalobkyne, a nie vo vlastníctve žalovaného. K rozhodnutiu
KSÚ v Trnava zo dňa 23.8.2010, na ktoré a odvolávala žalobkyňa, uviedol právny zástupca žalovaného,

že to bolo neskôr zrušené, pričom citácia z tohto rozhodnutia o kolaudačnom rozhodnutí o stavbe
žalovaného, že táto zasahuje do pozemku odvolateľky, je iba tvrdením samotnej odvolateľky, ktoré
uviedol KSÚ vo svojom odôvodnení, t. j. nejde o závery stavebného úradu, ale o tvrdenia žalobkyne.
K odpovedi mesta Piešťany zo dňa 3.10.2006, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa, uviedol právna
zástupca žalovaného, že v nej nie je uvedené nič o pozemku. Žalovaná strana nemala za preukázané,

že by príloha k odpovedi mesta Piešťany zo dňa 3.10.2006, na ktorú sa odvolávala žalobkyňa, aj
bola k tejto odpovedi reálne pripojená. Podľa žalobkyne, všetka vina je na žalovanom a na stavebnom
úrade. Keby sa viac zaujímala žalobkyňa o dianie v rámci stavebného konania, príp. keby podala
správnu žalobu, čo však neurobila, všetky podstatné problémy by mohli byť vyriešené už v samotnom
začiatku. Žalovaná strana zastávala názor, že v súčasnosti neexistuje záväzný podklad na preukázanie

žalobkyňou tvrdenej skutočnosti, že stavba žalovaného je postavená na pozemku žalobkyne. Na právne
úkony je použiteľný pri nehnuteľnostiach list vlastníctva, pričom tvrdenia žalobkyne o zastavaní jej
pozemku stavbou žalovaného nevyplývajú z príslušného listu vlastníctva. Vyhláška č. 461/2009 Z. z.
v prílohe č. 4 ustanovuje, čo sa zapisuje do listu vlastníctva, z čoho je zrejmé, že ani geometrický plán
predloženýžalobkyňounebolvyhotovenýdobre,keďžeslúžilibanazameraniestavby.Ovšetkýchtýchto

skutočnostiach už rozhodol KSÚ v Trnave, kolaudačné rozhodnutie je správne a právoplatné.

53. Na pojednávaní dňa 13.12.2024 uviedol právny zástupca žalovaného, okrem iného, že žaloba, ktorú
podala žalobkyňa, nie je správne naformulovaná, hlavne petit, v ktorom nie je napísané, že za čo máme
žalovaný zaplatiť alebo za čo vzniká neoprávnené obohatenie sa, najprv vo výške 2.000,-, potom

4.000,- a potom 6.000,- eur. Ďalej si dala žalobkyňa vypracovať geometrický plán na úplne iný účel,
ako je potrebný, alebo ako by bol potrebný na tento predmet súdneho sporu, pretože geometrický
plán, ktorý predložila, je vyhotovený na zameranie parcely č. XXXX/X. Podľa zápisov v LV č. XXXX
pre kat. úz. K., ako aj z geometrického plánu nevyplýva, že skutočne prístavba žalovaného stojí
na parcele žalobkyne, konkrétne na parc. č. XXXX/X o výmere 2 m2. Opätovne uviedol že žalovaná

strana považuje žalobkyňu v tomto súdnom spore za aktívne vecne nelegitimovanú. Skutočnosti, ktoré
žalobkyňa tvrdí, nie sú ani zapísané v liste vlastníctva tak, ako to má byť, hlavne podľa vyhlášky
č. 461/2009 Z. z., a to prílohy č. 4, bodu 5, kde teda z toho nevyplýva, že vlastník pozemku nie
je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku, alebo že stavba žalovaného stojí na pozemku
žalobkyne. V súčasnej dobe existuje právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktoré je stále za súčasnej

dobe právoplatné, a žalobkyne voči tomuto právoplatnému kolaudačnému rozhodnutiu, ani rozhodnutiu
Krajského stavebného úradu Trnava nepodala v zmysle poučení v týchto jednotlivých rozhodnutiach
v správnom konaní správnu žalobu. Keby podala správnu žalobu, možno že by sa predišlo aj teraz
tomuto súdnemu sporu, a nemuselo byť toto súdne konanie vôbec začaté. Konajúci súd by malvychádzať len z jedného právne relevantného dokladu, ktorý je možné použiť pre tento súdny spor, a to
sú skutočnosti uvedené a zapísané v LV č. XXXX pre kat. úz. K., v ktorom je zapísaný aj geometrický
plán, ktorý si dala pani vyhotoviť žalobkyňa na zameranie pozemku, kde nie je tam právne relevantným

spôsobom zapísaná skutočnosť, ktorá by vlastne dôvodila a preukazovala, že prístavba žalovaného
stojí na parcele č. XXXX/X o výmere 2 m2 vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa nie je aktívne vecne
legitimovaná v tomto súdnom konaní, neuniesla dôkazné bremeno podanej žaloby, a preto navrhol súdu
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.000,- eur s príslušenstvom zamietnuť, a priznať
náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %.

54. V písomnej záverečnej reči zo dňa 12.12.2024 (č. l. 911) uviedol právny zástupca žalovaného,
okrem iného, že mesto Piešťany na podklade viacerých dokladov, stanovísk tretích strán a GP č.
34493051-58/2008 na zameranie prístavby na parc. č. XXXX/X a bazéna na parc. č. XXXX/X v kat.
úz. K., vyhotoveného Ing. Teréziou Kameniarovou dňa 4.6.2008, autorizačne overeného Ing. Teréziou
Kameniarovou dňa 4.6.2008, úradne overeného dňa 26.6.2008 Správou katastra Piešťany, vydalo dňa

13.10.2008 kolaudačné rozhodnutie č. j. 11166/22/2/2008–BB, ktorým povolilo žalovanému užívanie
stavby: Zmena stavby polyfunkčného domu – prístavba, nadstavba a stavebná úprava, nachádzajúcej
sa na pozemku s parc. č. XXXX/X N. XXXX/X v kat. úz. K., na J. XX L. K., Kolaudačné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008. KSÚ Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP- 2011/00127/Ho
zo dňa 24.1.2011 zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 27.11.2010, a potvrdil rozhodnutie mesta

Piešťany č. j. 00702/22/2/2010-BB zo dňa 5.11.2010, ktorým nepovolil obnovu kolaudačného konania.
Žalovaný zastával názor že ak mala žalobkyňa aj naďalej dôvodné podozrenie že zo strany žalovaného
a stavebného úradu bol porušený zákon mala podať na príslušný súd správnu žalobu o preskúmanie
zákonnosti no rozhodnutia KS u Trnava zo dňa 24.01.2011 o čom bola v tomto rozhodnutí aj poučená,
čo však nevyužila. Nepodaním správnej žaloby spôsobila žalobkyňa, že mestom vydané kolaudačné

rozhodnutie zo dňa 13.10.2008 je nielen právoplatné nielenže právoplatné po celú dobu súdneho
konania, ale nemožno ho svojvoľne retroaktívne (spätne) rušiť a nemožno ho zrušiť ani v tomto
súdnom konaní. Žalovaný mal ďalej za to, že ak by aj postavil svoju stavbu sčasti na pozemku
žalobkyne, čo žalovaný popieral, žalovaná nezabránila takémuto konaniu, a bolo by nespravodlivé
zaťažiť dobromyseľného stavebníka (žalovaného) príslušnými sankciami jeho stavby údajne na cudzom

pozemku, pričom tieto námietky mala uplatniť žalobkyňa v stavebnom povoľovacom konaní a následne
v kolaudačnom konaní. Z geometrického plánu Ing. Mlynárika z 20.9.2018, predloženého žalobkyňou
nevyplýva, že by žalovaný svojou prestavbou zasahoval do pozemku žalobkyne. Konajúca sudkyňa
pri obhliadke nehnuteľností sama videla, a skonštatovala, že tam vidieť ohyb steny v pôdoryse
nehnuteľnosti žalovaného, a napriek tomu nariadil súd znalecké dokazovanie Ing. Wágnerom,

ktorý napokon len potvrdil správnosť geometrického plánu geodeta Ing. Mlynárika v jeho geometrickom
pláne zo dňa 20.9.2018, že je správny a správne je zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. K.. Ak by žalovaný
bol vlastníkom stavby na pozemku žalobkyne s parc. č. XXXX/X, na výpise z LV č. XXXX pre kat.
úz, K., by bol by pri tomto pozemku v časti majetkovej podstaty (časť A) uvedený kód druhu právneho
vzťahu: 5, čo znamená, že vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku.

Takýto kód pri právnom vzťahu k predmetnému pozemku žalobkyne na príslušnom liste vlastníctva
nie je uvedený. Od okamžiku, kedy bol súdu doručený znalecký posudok Ing. Wágnera konajúci súd
vedel (podľa tvrdenia žalovaného), že žalobkyňa nie je vo veci aktívne vecne legitimovaná, keďže bola
zapísaná aj v geometrickom pláne Ing. Mlynárika aj na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníčka stavby
na pozemku s parc. č. XXXX/X, že odvtedy bolo povinnosťou súdu konanie zastaviť alebo žalobu

ako nedôvodnú odmietnuť. Tým, že žalobkyňa nepodala správnu žalobu, stotožnila sa so stavebným
konaním a s kolaudačným rozhodnutím, a zapríčinila tak, že kolaudačné rozhodnutie je právoplatné. V
záverečnej reči uviedol žalovaný, že na LV č. XXXX pre kat. úz. K. je pri parcelách reg. C KN č. XXXX/
X aj č. XXXX/X uvedený druh právneho vzťahu 1, avšak výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. K. nepripojil.

55. Súd vec právne posúdil nasledovne:

56. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

57. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.58. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

59. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

60. Podľa § 456 OZ, prvá veta, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

61. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

62. Podľa § 120 ods. 2 OZ, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

63. Pre vznik záväzku pre vydanie bezdôvodného obohatenia sa zásadne nevyžaduje, aby takéto
obohatenie bolo získané zavineným protiprávnym úkonom. Podľa ustanovenia § 451 OZ musí ten, kto
na úkor iného neoprávnene získa bezdôvodne obohatenie, toto obohatenie vydať. Znenie citovaného
ustanovenia svedčí o tom, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, vzniká

bez zreteľa na zavinenie (porov. R 25/1986).

64. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu
určitej osoby na úkor iného, a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné
obohatenie, a nie je významné, či skutočnosť, na základe došlo k obohateniu, zavinil obohatený

(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 973/1998 zo dňa 18.5.1999).

65. Pre vznik bezdôvodného obohatenia vyžaduje Občiansky zákonník objektívnu skutočnosť, a síce to,
aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je preto irelevantné, či
kbezdôvodnémuobohateniuupovinnéhosubjektudošlovdôsledkukonaniatretejosoby.Predpokladom

vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je protiprávnosť, čo vyplýva aj z niektorých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda ani zodpovednosť povinného subjektu, ale
existencia konkrétnej skutočnosti, s ktorou zákon spájal vznik tohto právneho vzťahu.

66. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol

teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový
stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 845/1999 zo dňa 20.3.2001).

67.Majetkovýprospechvznikápredovšetkýmtak,žedoterajšímajetokobohatenéhosarozmnožíonové

majetkové hodnoty; môže však spočívať aj v tom, že jeho doterajší majetok sa nezmenšil, hoci by k tomu
inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 883/2001 zo dňa
28.6.2001). Bezdôvodné obohatenie môže spočívať aj v tom, že osoba znemožní oprávnenej osobe
užívanie pozemku, a to bez ohľadu na to, či pozemok sama užíva.

68. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik
bezdôvodného obohatenia stačí už to, že stavba sa na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž
zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená,
a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda
či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk

(rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Cdo 91/2010 zo dňa 28.6.2012).

69. Ak vlastník stavby nemá iný právny dôvod na užívanie pozemku iného, než zákonom danú
všeobecnú povinnosť vlastníka pozemku toto užívanie strpieť, vlastník stavby na cudzom pozemku
je povinný za toto užívanie vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradu; ak túto svoju povinnosť vlastník

stavby nesplní, obohacuje sa tým na úkor vlastníka pozemku, nakoľko sa nezmenšuje jeho majetok,
hoci v prípade plnenia takejto povinnosti by tomu tak nepochybne bolo. K bezdôvodnému obohateniu
vlastníka stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie
stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám alebo juodplatne prenechá inému. Preto povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí
stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje.
Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či užívanie stavby prináša zisk, prípadne komu (porov.

rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 1405/2005 zo dňa 25.10.2006).

70. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov), vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské

zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

71. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ, (1) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,
kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd

môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za
náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

72. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ).

73. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

74. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

75. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

76. Ustanovenie § 563 OZ treba vykladať tak, že ak veriteľ vo výzve určil dlžníkovi lehotu na plnenie, je
i takto stanovená lehota záväzná, a pred jej uplynutím sa dlžník nedostáva do omeškania.

77. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).

78. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

79. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej

len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

80. Zákon nepredpisuje osobitnú formu, ani spôsob výzvy veriteľa na plnenie, avšak ide o právny úkon
veriteľa, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti prejavu vôle podľa § 34 OZ a nasl OZ, musí byť z jeho
obsahu zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť určitá alebo dostatočne

určiteľná.

81. Na účely ustanovenia § 563 OZ možno za výzvu veriteľa považovať aj žalobu, pričom dátum
doručenia žaloby žalovanému treba považovať za okamih doručenia výzvy veriteľa dlžníkovi na plnenie.82. Okamih vzniku bezdôvodného obohatenia nemožno stotožňovať s prvým dňom omeškania
povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže

domáhať oprávnený až potom, čo k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo, a do omeškania s jeho
vydaním sa môže dostať povinný až potom, čo ho na jeho vydanie oprávnený vyzval, a to v uvedenom
poradí, nie naopak.

83. V danom prípade mal súd za to, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania s vydaním

bezdôvodného obohatenia žalobkyni za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014 až dňom bezprostredne
nasledujúcim po pojednávaní dňa 27.1.2015, t. j. dňom 28.10.2015, pretože až na pojednávaní dňa
27.10.2015 upresnil vtedajší právny zástupca žalobkyne žalobu tak, že sumu 8.000,- eur žiada titulom
náhrady škody, sumu 2.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, a že obe žiada za obdobie od
13.1.2012 do 13.1.2014.

84. Do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.3.2015 do 27.3.2017 sa
mohol žalovaný dostať najskôr dňom nasledujúcim po doručení rozšírenia žaloby alebo uznesenia
o pripustení rozšírenia žaloby za uvedené obdobie (podľa toho, čo bolo doručené žalovanému skôr).
V danom prípade bolo žalovanému doručené skôr uznesenie o pripustení zmeny žaloby za rozhodné
obdobie, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 20.6.2017 (č.l. 72), a teda do omeškania s vydaním

bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie sa dostal žalovaný dňom 21.6.2017.

85. Do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.10.2017 do 30.10.2019
sa mohol žalovaný dostať najskôr dňom nasledujúcim po doručení rozšírenia žaloby a o uznesenia
o pripustení rozšírenia žaloby za uvedené obdobie, keďže tieto boli doručené žalovanému v ten istý

deň, dňa 31.12.2020 (č. l. 424), a teda do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za uvedené
obdobie sa dostal žalovaný dňom 1.1.2021.

86. Základná úroková sadzba ECB platná k 28.10.2015 bola vo výške 0,05 %, čomu zodpovedajú
zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšené o 5 percentuálnych bodov,

t. j. 5,05 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s plnením peňažného záväzku až do jeho
zaplatenia.

87. Základná úroková sadzba ECB platná k 21.6.2017 a k 1.1.2021 bola vo výške 0,00 %,
čomu zodpovedajú zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšené o 5

percentuálnych bodov, t. j. 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s plnením peňažného
záväzku až do jeho zaplatenia.

88. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „katastrálny

zákon“), kataster obsahuje tieto údaje: a/ geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a
katastrálnych území, b/ parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape,
údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov,
súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch
chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na

začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c/ údaje o právach k nehnuteľnostiam,
údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú
osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný

identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj
údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d/ údaje o základných a podrobných
polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, a e/ sídelné a nesídelné geografické
názvy.

89. Podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, (1) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

90. Podľa § 9 ods. 1 vyhláške ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej ako len vyhláška č. 461/2009
Z.z.“), údaje o pozemku evidovanom ako parcela registra "C" obsahujú a) parcelné číslo, b) výmeru

parcely, c) druh pozemku a kód druhu pozemku podľa prílohy č. 1, d) kód spôsobu využívania pozemku
podľa prílohy č. 2, e) kód druhu chránenej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3, f) kód právneho vzťahu podľa
prílohy č. 4, g) kód umiestnenia pozemku podľa prílohy č. 5, h) kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy
č. 6, i) číslo listu vlastníctva, j) ďalšie identifikačné údaje.

91. Podľa prílohy č. 4 k vyhláške č. 461/2009 Z. z., kód právneho vzťahu 4 znamená, že vlastník

pozemku je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku, kód 5 znamená, že vlastník
pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku, kód 9 znamená duplicitné
alebo viacnásobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti.

92. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

93. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

94. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

95. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

96. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi z LV č. XXXX N. D. XXXX pre kat. úz. K., kópiou
katastrálnej mapy, stavebným povolením Mesta Piešťany č. 05679/22/3/2006-BB zo dňa 15.5.2006 (č. l.

53 súdneho spisu), kolaudačným rozhodnutím zo dňa 13.10.2008 (č. l. 58 súdneho spisu), rozhodnutím
mesta Piešťany č. j. 00702/22/1/2010-BB zo dňa 15.11.2010, geometrickým plánom (ďalej aj ako len
„GP“) č. 34493051-58/2008 Ing. Terézie Kameniarovej (č. l. 207), polohopisným plánom skutkového
stavu medzi parc. č. XXXX N. XXXX/X vyhotoveným spoločnosťou GEOGLOBE s.r.o. (č. l. 94 súdneho
spisu), technickou správou k tomuto polohopisnému plánu skutkového stavu, GP č. 177-141/2018

na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X v kat. úz. K., ZP č. 4/2020 Ing. Romana Wágnera (č. l.
334), písomným vyjadrením znalca Ing. Romana Wágnera, ZP č. 99/2021 Ing. Roberta Gombára
(č.l. 498), jeho písomnými vyjadreniami, ako aj obhliadkou na mieste samom, výsluchom znalca Ing.
Roberta Gombára, vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za
preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parciel registra C KN s parc. č. XXXX/X N. XXXX/X

v kat. úz. K., ktoré sú súčasťou pôvodnej parcely reg. C KN s parc. č XXXX, a je aj výlučnou vlastníčkou
domu so súp. č. XXXX na adrese: J. XX L. K., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat.
úz. K.. Žalovaný je výlučným vlastníkom domu so súp. č. XXXX, na adrese: J. XX, K., ako aj pozemku
parcely reg. C KN s parc. č. XXXX/X, na ktorom je dom postavený, ktoré nehnuteľnosti súd zapísané
na LV č. XXXX pre kat. úz. K.. Oba domy strán sporu stoja vedľa seba v bezprostrednom susedstve,

obvodové múry ktorých sú od seba vzdialené iba cca 15 cm, miestami iba 12 cm. Žalovaný zrealizoval
k svojmu domu celom dve prístavby, z toho jednu na základe stavebného povolenia z roku 1997 a druhú
na základe stavebného povolenia z roku 2006. Obe prístavby domu žalovaného boli skolaudované.
Druhá prístavba domu žalovaného bola skolaudovaná rozhodnutím stavebného úradu mesta Piešťany
zodňa13.10.2008,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa31.10.2008(č.l.58spisu).Žalobkyňaopakovane

namietala poškodenie svojej stavby stavebnou činnosťou žalovaného v správnom konaní, v ktorom aj
tvrdila, že žalovaný zasahuje svojou stavbou do jej pozemku, dokonca aj podaním trestného oznámenia
proti žalovanému, avšak bezvýsledne. Žalobkyni sa nepodarilo ani dosiahnuť obnovu kolaudačného
konania, keďže s ňou nekonal stavebný úrad ako s účastníčkou konania.

97. Na výpise z LV č. XXXX pre kat. úz. K. je síce uvedené, že dom žalobkyne so súp. č. XXXX je
postavený aj na pozemku parc. reg. C KN č. XXXX/X aj č. XXXX/X, avšak vykonaným dokazovaním
v tomto spore bola preukázaná nesprávnosť údajov o vlastníkovi stavby na pozemku žalobkyne
parcely reg. C KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. K., predovšetkým znaleckým dokazovaním znalcomIng. Wágnerom, ktorým dokazovaním mal súd jednoznačnej za preukázané, že vlastníkom stavby na
pozemku žalobkyne s parc. č. XXXX/X v kat. úz. K. nie je žalobkyňa, ale žalovaný, konkrétne dom
žalovaného so súp. č. XXXX, ktorý je pozastavený tak na pozemku žalobkyne (parc. C KN č. XXXX/X),

a v prevažnej časti na jeho pozemku (s parc. č. XXXX/X) Vlastníctvo stavby na pozemku žalobkyne
s parc. č. XXXX/X riešil súd v tomto spore ako predbežnú (prejudiciálnu) otázku.

98. Keďže žalovaný sa nepreukázal žiadnym občianskoprávnym titulom, na základe ktorého užíva
pozemok žalobkyne s parc. č. XXXX/X tým, že má na ňom postavenú svoju stavbu, ktorý by ho

oprávňoval užívať pozemok žalobkyne, ktorý pozemok je užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje)
tým, že je na ňom postavená stavba žalovaného, a je pritom právne bezvýznamné, akým spôsobom
vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda ako ju užíva, či ju užíva osobne alebo ju prenajal
inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk. Rovnako právne irelevantné je,
či vlastník stavby zavinil alebo nezavinil vznik existujúceho stavu, kedy vlastník stavby nie je zároveň
vlastníkom pozemku pod stavbou (§ 120 ods. 2 OZ). V tomto spore nie je relevantné, že stavba

žalovaného je skolaudovaná. V tejto súvislosti konajúci súd zdôrazňuje, že otázka vzniku bezdôvodného
obohatenia vlastníkom stavby je vyriešená už samotným faktom, že stavba je postavená na cudzom
pozemku, za ktoré užívanie neplatí vlastník stavby vlastníkovi pozemku žiadnu odplatu napriek tomu, že
vlastníkstavbyavlastníkpozemkusavýslovnenedohodlinabezodplatnomužívanípozemku,aužívanie
pozemku sa zároveň nespravuje žiadnou inou dohodou medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku

(napr. nájomnou zmluvou alebo dohodou o bezodplatnom užívaní pozemku), a teda vlastník stavby
nemá žiadny iný právny dôvod na užívanie pozemku iného, než iba zákonom danú všeobecnú povinnosť
vlastníka pozemku toto užívanie strpieť, vlastník stavby na cudzom pozemku je povinný za toto užívanie
vlastníkovipozemkuposkytnúťnáhradu,ktorásaposkytujevovýškeobvykléhonájomného,ktoréotázky
sú už vyriešené ustálenou judikatúrou (viac v odsekoch 63. až 69.. tohto odôvodnenia).

99. Už samotná existencia vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku pod stavbou vo vlastníctve
iného subjektu (žalovaného) v rozhodnom období mala za následok vznik bezdôvodného obohatenia
žalovaného za rozhodné obdobie (od 13.1.2012 do 13.1.2014, od 27.3.2015 do 27.3.2017 a od
30.10.2017 do 30.10.2019), po ktoré užíval žalovaný predmetný pozemok žalobkyne bezodplatne bez

právneho titulu, predovšetkým bez zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku. Nie je pritom rozhodujúce,
či z užívania pozemku žalobcu má alebo nemá žalovaný zisk, ani aké veľké investície vynaložil žalovaný
na vlastnú stavbu postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného na úrok žalobkyne bol dostatočným spôsobom preukázaný znaleckým dokazovaním
znalcom Ing. Wágnerom, ktorý v závere svojho znaleckého posudku uviedol, že stavba (žalovaného)

so súp. č. XXXX je postavená na pozemku žalobkyne so súp. č. XXXX/X. Súd zdôrazňuje, že riadne
zriadenie stavby na cudzom pozemku (teda ani oprávnenosť prístavby na základe kolaudačného
rozhodnutia), nezakladá vlastníkovi stavby právo bezodplatne užívať cudzí pozemok pod svojou
stavbou. keďže podľa slovenského právneho poriadku stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2
OZ). Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie cudzieho pozemku pod vlastnou stavbou

pritom vzniká bez ohľadu na zavinenie vzniknutého stavu vlastníkom stavby (porov. R 25/1986; viac
v odseku 63. tohto odôvodnenia). Súd poznamenáva, že vlastníctvo zaväzuje, a nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy
SR), a teda ani na ujmu iného vlastníckeho práva. Výkonom vlastníckeho práva k stavbe nemožno úplne
znemožniť vlastníkovi pozemku pod stavbou vo výkone jeho vlastníckeho práva.

100. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vlastníkom stavby vlastníkovi pozemku, na ktorom je
jeho stavba postavená bez občianskoprávneho titulu, nezávisí ani od zavinenia vlastníka stavby, ani
od toho, či má alebo nemá vlastník stavby právoplatné kolaudačné rozhodnutie, a preto bolo v tomto
spore nepodstatné tvrdenie žalovaného (až v záverečnej reči) o jeho údajnej dobromyseľnosti, že ak

postavil svoju stavbu na pozemku žalobkyne, že bol v dobrej viere, že stavba bola postavená v súlade
s geometrickým plánom Ing. Kameniarovej, a že preto bola aj skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím,
ktoré je právoplatné. Súd dodáva, že je nepodstatné, či si žalobkyňa uplatnila alebo neuplatnila námietky
o tom, že žalovaný má postavený svoju stavbu na jej pozemku, v povoľovacom konaní a v kolaudačnom
konaní, o ktorej podstatnosti sa snažil žalovaný presvedčiť súd. S navyše zistil, že vykonaným

dokazovaním v tomto spore, ako aj v pôvodnom spore o náhradu škody) bolo dostatočne preukázané,
že žalobkyňa sa domáhala svojich práv v stavebnom konaní, a snažila sa stať aj účastníčkou
kolaudačného konania, ktorá vo svojich podaniach adresovaných stavebným úradom opakovane tvrdila,
že žalovaný má postavenú svojou stavbou na jej pozemku. Žalobkyni sa nepodarilo dosiahnuť obnovukolaudačného konania, pretože stavebné úrady nekonali s ňou ako s účastníčkou kolaudačného
konania, nakoľko vychádzali z geometrického plánu Ing. Kameniarovej, ktorý bol podkladom pre vydanie
kolaudačného rozhodnutia, podľa ktorého prístavba žalovaného nezasahuje do pozemku žalobkyne,

o ktorom geometrickom pláne v tomto súdnom spore bolo dostatočným spôsobom preukázané,
že tento geometrický plán nekorešponduje so skutočným stavom prístavby žalovaného v teréne, že Ing.
Kameniarová buď zameriavala iný stav, alebo jej meranie bolo nesprávne.

101. Nemožno považovať za nespravodlivé uloženie povinnosti vlastníkovi stavby vydať bezdôvodné

obohatenia vlastníkovi pozemku, na ktorom má svoju stavbu postavenú, o čom sa snažil presvedčiť súd
žalovaný vo svojej záverečnej reči. Súd zdôrazňuje, že nespravodlivým by bolo práveže nepriznanie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia osobe oprávnenej na jeho vydanie, v danom prípade
žalobkyni ako vlastníkovi pozemku, na ktorom má žalovaný svoju stavbu postavenú.

102. Na začiatku tohto súdneho sporu vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú vyhodnotil súd

ako nedôvodnú, keďže vtedajší právny zástupca žalobkyne upresnil, že predmetnou žalobou sa domáha
žalobkyňa vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie do dvoch rokov pred začatím tohto sporu
a za neskoršie obdobie.

103. Súd môže priznať osobe oprávnenej na vydanie bezdôvodného obohatenia iba nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ku ktorému už došlo, a nie aj na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré ešte len vznikne v budúcnosti, a preto ani súd, ani znalec nemohli pri určovaní výšky
bezdôvodného obohatenia žiadnym spôsobom zohľadňovať skutočnosť, že ide o trvalý stav zastavania
pozemku žalobkyne stavbou žalovaného, ktorú skutočnosť chcela zohľadniť žalobkyňa. Konajúci súd
poznamenáva, že nie je vylúčené, že žalovaný svoju stavbu sám z vlastnej iniciatívy odstráni v časti, v

ktorej zasahuje do pozemku žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa mala záujem zohľadniť trvalosť predmetného
stavu, mohla sa domáhať zriadenia vecného bremena za jednorazovú odplatu, čo však nenavrhla,
a takúto zmenu žaloby ani neurobila.

104. V bezdôvodnom obohatení nemohol súd zohľadniť žalobkyňou tvrdenú ujmu, ktorá zodpovedá

v obmedzení potencionálnej budúcej investičnej aktivity na jej pozemku, ktoré obmedzenie malo
byť spôsobené tým, že žalovaný postavil prístavbu svojho domu na hranici pozemkov a sčasti
aj na pozemku žalobkyne. Majetkový prospech žalovaného totiž nespočíva v obmedzení žalobkyne
v potencionálnom využití jej vlastného pozemku budúcnosti. Konajúci súd zdôrazňuje, že inštitút
bezdôvodného obohatenia nemožno zamieňať s inštitútom náhrady škody, prípadne ušlého zisku

alebo inej ujmy, a nemožno ho zamieňať ani s náhradou za zriadenie vecného bremena.

105. V tomto spore bolo preukázané, že žalovaný má postavený svoju stavbu na pozemku žalobkyne
o výmere 2 m2, a nie v rozsahu 4m2, ako to začala neskôr v priebehu sporu tvrdiť žalobkyňa. Súd
opakuje, že bezdôvodným obohatením je v danom prípade majetkový prospech vlastníka stavby získaný

na úkor vlastníka pozemku, a teda žalovaný nemal, a ani nemá žiadny reálny majetkový prospech
z plochy medzi múrmi stavieb strán sporu, ktorá nie je zastavaná jeho stavbou na pozemku žalobkyne.
žalobkyňa sa teda nemôže úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia za nevyužívanú
plochu medzi múrmi stavieb strán sporu iba preto, že žalovaný postavil väčšinu časť svojej prístavby
na hranici pozemkov strán sporu, na čo mal súd nepochybne právo, a vo výmere 2 m2 zasiahol

do pozemku žalobkyne. Súd pripomína, že aj samotná žalobkyňa má svoju stavbu postavenú na hranici
pozemkov (hoci v inej časti)

106. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe (č. l. 172 pôvodného spisu sp. zn PN-15C/5/2014), že
Krajský stavebný úrad v Trnave listom zo dňa 23.2.2009 oznámil žalobkyni, že tak, ako je rodinný dom

žalobkyne umiestnený na hranici pozemkov, aj žalovaný môže umiestniť svoju nehnuteľnosť na hranicu
pozemku, pričom v danom prípade išlo už o prístavbu k existujúcemu rodinnému domu, a jeho osadenie
bolo v predlžení uvedenej stavby na pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že nielen žalovaný má postavenú
svojou stavbu na hranici pozemkov (a sčasti na pozemku žalobkyne o výmere 2 m2 – pozn. súdu),
ale že aj žalobkyňa má svoj rodinný dom postavený na hranici pozemkov, hoci v inej časti hranice.

Žalobkyňa sa tak môže úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia iba za užívanie časti jej
pozemku výlučne v rozsahu, v akom je skutočne zastavaný stavbou žalovaného bez právneho titulu,
a zo ZP č. 4/2020 Ing. Romana Wágnera, ako aj z GP č. 177-141/2018 na zameranie stavby na parc. č.
XXXX/X v kat. úz. K., ktorý si nechala vyhotoviť samotná žalobkyňa, ktorý geometrický plán bol zároveňpodkladom na rozdelenie pôvodnej parcely číslo XXXX na dve menšie parcely, a to na parcelu reg. C
KN č. XXXX/X a parcelu číslo XXXX/X o výmere 2 metrov štvorcových, a teda výmera zastavanej časti
pozemku žalobkyne stavbou žalovaného je zrejmá aj z LV č. XXXX pre kat. úz. K..

107. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že aj stavby, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti, teda
aj vo vzdialenosti kratšej než 12 až 15 centimetrov, alebo sú úplne vedľa seba, môžu byť nepoškodené,
funkčné, ak je zabezpečené dostatočné vetranie, prívod vzduchu medzi stavbami, a ak sú stavebne
správne doriešené, kedy nemusí byť žiadny problém ani so zvodom dažďovej vody (výsluch znalca

Ing. Reichela v pôvodnom spore sp. zn. PN - 15C/5/2014).

108. K výhradám žalovanej strany, že pôvodnou žalobou sa nedomáhala žalobkyňa aj vydania
bezdôvodného obohatenia, že sa ňou domáhala iba náhrady škody, konajúci súd poznamenáva,
že s týmto názorom sa súd nestotožňuje, nakoľko každé podanie sa posudzuje podľa obsahu (§ 124
ods. 1 CSP), žaloba nevynímajúc. Z poslednej strany žaloby je nepochybné tvrdenie žalobkyne, že

žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje tým, že svojou stavbou zasahuje do jej pozemku do
šírky 40 cm v dĺžke asi 3,5m s tým, že bude potrebný geometrický plán za účelom presného vyznačenia
rozsahu a výmery zastavanej časti pozemku žalobkyne stavbou žalovaného. Údaj o zastavanej časti
pozemku žalobkyne pritom upresnil jej vtedajší právny zástupca na pojednávaní dňa 27.10.2015
rozmermi: 0,40 m v dĺžke asi 9 m.

109. K žalovanou stranou tvrdenej účelovosti tvrdenia žalujúcej strany, že predmetom tohto sporu je
náhrada škody, ktorá vznikla za obdobie do dvoch rokov od podania žaloby a neskôr, že tak žalujúca
strana urobila až po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou, konajúci súd poznamenáva,
že zmena a upresnenie žaloby je procesným právom každého žalobcu. Pôvodná žaloba neobsahovala

špecifikáciu obdobia, za ktoré si uplatňovala žalobkyňa náhradu škody, a bezdôvodného obohatenia,
pričom upresnenie žaloby, aj rozšírenie žaloby o náhradu škody aj rozšírenie žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia súd pripustil, nakoľko v danom čase boli splnené všetky procesné
podmienky na pripustenie zmeny žaloby podľa § 139 až § 143 CSP. Pre úplnosť súd poznamenáva,
že pri rozhodovaní o pripustení/ nepripustení zmeny žaloby sa nezaoberá súd dôvodnosťou žaloby,

nevykonáva za tým účelom dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav, a preto skúmanie účelovosti alebo
neúčelovosti zmeny žaloby nie je pri rozhodovaní o pripustení/nepripustení zmeny žaloby relevantné.
Pri rozhodovaní o pripustení /nepripustení zmeny žaloby súd totiž iba zisťuje, či by výsledky doterajšieho
konania mohli/nemohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe a či by na konanie o zmenenej
žalobe bol/nebol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. V danom prípade neostávalo súdu nič iné,

iba všetky zmeny žaloby (o náhradu škody v pôvodnom konaní, ako aj o vydanie bezdôvodného
obohatenia v tomto konaní) pripustiť, keďže tak žalobkyňa urobila ešte pred nariadením znaleckého
dokazovania v oboch sporoch (v pôvodnom konaní a v tomto konaní, t. j. o vylúčenom nároku o vydanie
bezdôvodného obohatenia), a na konanie o zmenených žalobách by nebol vecne a kauzálne príslušný
súd odlišný od konajúceho súdu.

110. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom geodetky Ing. Terézie Kamenarovej k jej GP č.
34493051-58/2008 na zameranie prístavby na parc. č. XXXX/X a bazéna na parc. č. XXXX/X v kat.
úz. K., ktorý dôkaz navrhovala žalujúca strana. Tento dôkaz nepovažoval súd za potrebný, vzhľadom
na vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Wágnerom tomto spore.

111. Súd nenariadil znalecké dokazovanie Najvyšším kontrolným úradom geodézie a kartografie,
ktorý navrhoval žalovaný, pretože v danom prípade totiž postupoval súd podľa § 207 ods. 3 CSP,
podľa ktorého, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len
v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery

znalcov sú v zrejmom rozpore. Predmetný súdny spor nevyhodnotil súd ako obzvlášť závažný
prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie, pričom v danom prípade neboli ani závery znalcov
v zrejmom rozpore, a preto nemal súd žiadny zákonný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom alebo znaleckou organizáciou o to viac, že súdu je z jeho úradnej činnosti známe,
že vyhotovenie znaleckého posudku znaleckým ústavom alebo znaleckou organizáciou prispieva

k ďalším prieťahom v súdnych konaniach, keďže znalecké ústavy a znalecké organizácie sú preťažené
znaleckými úlohami predovšetkým v trestných konaniach, a v netrestných veciach zvykne podať
znalecký posudok znalecký ústav alebo znalecká organizácia v lehote nie kratšej ako jeden rok
od doručenia súdneho spisu.112. Nakoľko konkrétneho znalca na podanie znaleckého posudku určuje súd, nevyhovel súd návrhu
žalovaného, aby o určenie konkrétneho znalca požiadal súd Geodetický a kartografický ústav (GKÚ).

Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že GKÚ ako rozpočtová organizáciou v pôsobnosti Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, teda ústredného orgánu štátnej správy, by nemohla
súdu odporučiť konkrétne zmena znalcov, pretože ak by tak urobil, vyvolal by pochybnosti o svojej
nezaujatosti. GKÚ by zrejme iba poskytol súdu všeobecnú informáciu s konkretizáciou odboru a odvetvia
znaleckej činnosti, do ktorých spadá zisťovanie priebehu hraníc pozemkov.

113. Výhrady žalovaného k nesprávnosti ZP č. 4/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.6.2020 neboli
reálne spôsobilé spochybniť správnosť záverov tohto znaleckého posudku. Súd poznamenáva, že
znalec vychádzal z GP č. 34493051-58/2008 vyhotoveného Ing. Kameniarovou dňa 4.6.2008, pričom
na účely vyhotovenia znaleckého posudku použil tento geometrický plán neoverený Správou katastra
Piešťany, k čomu konajúci súd poznamenáva, že súčasťou súdneho spisu nie je geometrický plán

overený správou katastra Piešťany dňa 26.6.2008, ako to nesprávne tvrdí žalovaný. Súdu je však z jeho
úradnej činnosti známe, že súčasťou pôvodného spisu sa nachádza tento geometrický plán overený
Správou katastra Piešťany dňa 26.6.2008 (č. l. 470 pôvodného súdneho spisu sp. zn. PN-15C/5/2014),
o ktorom konajúci súd má vedomosť, že je obsahovo totožný s neovereným geometrickým plánom
Ing. Kameniarovej, s výnimkou miesta vyznačenia úradného overenia. Súd iba pripomína, že bol to

práve žalovaný, ktorý predložil súdu do tohto sporu úradne neoverený geometrický plán, ktorý až
dodatočne doložil v úradne overenej podobe Správou katastra Piešťany, ktorý je založený v pôvodnom
spise, t. j. nie v tomto spise (o vylúčenom nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia). Znalecký
posudok nie je nesprávny iba preto, že znalec sa priklonil ku geometrickému plánu, bol vyhotovený
neskôr. Súd iba pripomína, že geometrický plán Ing. Kameniarovej, na ktorý sa opakovane odvoláva

žalovaný, nebol vyhotovený za účelom zamerania hranice medzi pozemkami strán sporu, ale na iný
účel. Pokiaľ by skutočným dôvodom neakceptovania geometrického plánu In. Kameniarovej bolo
iba zistenia znalca, že geometrický plán nachádzajúci sa v súdnom spise nie je úradne overený, konajúci
súd si dovoľujem poznamenať, že toto zistenie by znalec určite znaleckom posudku uviedol, ak by
bolo hlavným dôvodom, pre ktorý sa priklonil znalec k neskoršiemu geometrickému plánu. V tomto

smere ide iba o subjektívne, a ničím nepodložené, dohady žalovaného o úmyselnom nezodpovedaní
otázky znalcom, ktorá otázka ani znalcovi nebola súdom uložená. Zo znaleckého posudku je navyše
nepochybné, že znalec vykonal v teréne riadne meranie, a neuspokojil sa teda iba s porovnávaním
dvoch geometrických plánov, ktoré mal k dispozícii, z ktorých bol jeden úradne overený a druhý nebol
úradne overený, a nepriklonil sa k jednému z ich iba preto, že iba tento bol úradne overený, ako to

naznačoval žalovaný. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemkov žalobkyne v rozsahu zastavanom stavbou žalovaného, a nie geometrický plán,
ktorý bol iba podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Súd opakuje, že predmetné konanie nie
je správnym konaním, ale občianskoprávnym konaním, kedy nie je rozhodujúce, či stavba žalovaného
je legálna alebo je nelegálna podľa predpisov stavebného práva, ale rozhodujúce bolo zistenie či stavba

žalovaného sa reálne nachádza alebo nenachádza na pozemku žalobkyne bez občianskoprávneho
titulu (nájomná zmluva, zmluva o bezodplatnom užívaní a pod.). K výhrade žalovaného, že znalec
sa nezaoberal otázkou, prečo geometrický plán Ing. Kameniarovej nezodpovedá skutočnému stavu,
konajúci súd poznamenáva, že odpoveď na takúto otázku nebola súčasťou jeho znaleckej úlohy
podľa uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania. Úlohou znalca bolo iba uviesť, že, ak

stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobkyne, a zastavaná časť pozemku žalobkyne stavbou
žalovaného je už súčasťou nejakej listiny v katastrálnom operáte alebo súčasťou geometrického plánu,
ktorý už bol súčasťou spisu, aby túto listinu, prípadne geometrický plán znalec konkretizoval. Úlohou
znalca nebolo uviesť, prečo iná listina nachádzajúca sa v súdnom spise alebo iný geometrický plán,
ku ktorému sa znalec nepriklonil, hoci aj vyhotovená skôr, nezodpovedá skutočnému stavu zastavania

pozemku žalobkyne stavbou žalovaného. Ďalej súd poznamenáva, že zo ZP č. 4/2020 Ing. Romana
Wágnera nevyplýva žiadny rozpor špecifikácie metrov zastavanej plochy pozemkov žalobkyne stavbou
žalovaného, keďže Ing. Wágner uviedol rovnakú plochu zastavania pozemku žalobkyne stavbou
žalovaného 2 m2, ako ju uviedol aj znalec Ing. Roman Wágner. Súd nezistil, aký konkrétny rozpor
v špecifikácii metrov medzi ZP č. 4/20230 Ing. Romana Wágnera a GP Ing. Mlynárika mohol mať

žalovaný na mysli. Napokon, aj samotný znalec dostatočne písomne (podaním doručeným súdu dňa
18.9.2020) vysvetlil žalovanému, prečo GP Ing. Kameniarovej je neprávny, prečo neodpovedal vo
svojom znaleckom posudku na otázku, ktorú považoval žalovaný za podstatnú, prečo katastrálny úrad
overil dva odlišné geometrické plány s odlišnými meraniami (viac v odseku 27. tohto odôvodnenia).114. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na uloženie povinnosti súdnemu znalcovi Ing. Romanovi
Wágnerovi dodatočne odpovedať na otázku žalovaného, prečo katastrálny úrad overil dva odlišné

geometrické plány, a prečo vznikol rozdiel novými meraniami súradnicami GPS. Odpoveď na túto
otázku nepovažoval totiž súd za relevantnú pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie v tomto sporu. Znalec nemal totiž porovnávať správnosť geometrických plánov, ale mal
uviesť, ktorá z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise alebo v katastrálnom operáte obsahuje grafické
vyznačenie zastavania pozemku žalobkyne stavbou žalovaného pre prípad, ak stavba žalovaného

reálne zasahuje do pozemku žalobkyne. Žiadnu inú úlohu znalec nemal. Súd pripomína, že GP Ing.
Kameniarovej bol vyhotovený za účelom zamerania prístavby na parc. č. XXXX/X a bazéna na parc.
č. XXXX/X, ktoré parcely ku dňu vyhotovenia tohto rozsudku už neexistovali, na rozdiel od parciel č.
XXXX/X, D. XXXX/X N. D. XXXX/X.

115. Súd nevyhovel návrhu žalovaného, aby súd oslovil realitnú kanceláriu za účelom oznámenia ceny

pozemku za 1 m2 pre prípad kvalifikovanej ujmy žalobkyne, pretože realitné kancelárie nedisponujú
dostatočným množstvom informácií o nájme zastavanej časti malej plochy pozemku medzi stavbami,
a práve preto považoval súd za potrebné nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru
stavebníctvo, z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný považoval za relevantné
stanovisko realitnej kancelárie alebo viacerých realitných kancelárií o obvyklom nájomnom za zastavaný

pozemokvrozsahu2m2vdanejlokalite,ničmunebránilotakýtodôkazzadovážiť,apredložiťhodotohto
konania, a následne náklady spojené so zabezpečením tohto dôkazu si uplatniť v rámci náhrady trov
konania.

116. K výhradám žalobkyne k ZP č. 99/2021 Ing. Roberta Gombára, že tento mal použiť porovnávaciu

metódu, a že pripojil realitné ponuky nevhodných pozemkov, konajúci súd poznamenáva, že realitné
ponuky nevhodných, resp. nepoužiteľných pozemkov pripojil súdny znalec k z znaleckému posudku
práve preto, že žiadne vhodnejšie ponuky nenašiel, a práve preto nemohol použiť komparatívnu metódu.
Pokiaľ bola žalobkyňa presvedčená, že existovali ponuky porovnateľných pozemkov v danej lokalite
a čase, nič nej nepobránilo takéto ponuky vyhľadať, a predložiť súdu, a následne by súd zvážil či

je alebo nie je potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Žalobkyňa na preukázanie vlastných tvrdení
nepreložila žiadne konkrétne dôkazy alebo konkrétne ponuky na predaj alebo prenájom porovnateľných
nehnuteľností, a preto jej tvrdenie o možnom použití porovnávacej metódy zostali iba v rovine ničím
nepodložených tvrdení. Pozornosti žalobkyne zrejme uniklo, že súdny znalec pripojil internetové ponuky
predaja nehnuteľností v meste Piešťany iba za účelom všeobecnej orientácie v cenách nehnuteľností

v meste Piešťany, pričom sám znalec na strane 3 (posledné 2 vety) a na začiatku strany 4 znaleckého
posudku výslovne uviedol, že tieto ponuky realitných kancelárií pripája iba za účelom orientácie v cenách
nehnuteľností, a nie z dôvodu, že z týchto cien vychádzal. Rovnako nemohol znalec vychádzať
zo skutočných cien predaja alebo skutočnej výšky nájmu v danej lokalite a v danom čase, keďže nemal
k dispozícii takéto údaje, k čomu súd opätovne poznamenáva, že aj tieto tvrdenia žalobkyne zostali

v rovine ničím nepodložených tvrdení. Pokiaľ žalobkyňa mala vedomosť, odkiaľ by mal znalec získať
takéto informácie, alebo sama mala takéto konkrétne informácie, mala, a mohla predložiť vlastné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o výrazne vyššej sume obvyklého nájomného za prenájom porovnateľnej
nehnuteľností. K tvrdeniu žalobkyne, že znalcom určenú výšku bezdôvodného obohatenie nemožno
porovnať so skutočnou situáciou na trhu pri prenájme nehnuteľnosti, konajúci súd poznamenáva,

že je tomu tak práve z dôvodu, pre ktorý nemohol znalec použiť porovnávaciu metódu, keďže
v centre mesta Piešťany v rozhodnom období bol minimálny počet ponúk na prenájom zastavanej časti
pozemku medzi do obvodovými múrmi dvoch nehnuteľností, a práve preto zvolil metódu polohovej
diferenciácie. K výhrade žalobkyne, že znalec odpovedal na druhú znaleckú úlohu iba čiastočne vo
význame že zastavanie pozemku iného stavbou iného bez súhlasu vlastníka pozemku alebo s jeho

súhlasom nemá vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia, konajúci súd zdôrazňuje, že ak by žalovaný
postavil svoju stavbu sčasti na pozemku žalobkyne s jej výslovným súhlasom, nemohla by sa potom
od neho žalobkyňa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pretože by mal na to žalovaný
občianskoprávny titul, a to výslovný súhlas žalobkyne so zastavaním časti jej pozemku. Tvrdenia
žalobkyne o nezodpovedaní 3. znaleckej úlohy z dôvodu, že znalec použil nesprávnu metódu, sa

ukázali v danom prípade za nedostatočné, keďže súd ustálil, že znalec inú metódu použiť v danom
prípadenemohol.Nedôvodnájeajnámietkažalobkyne,žeznalecvosvojomznaleckomposudkuuviedol
výšku nájomného, a nie výšku bezdôvodného obohatenia, pretože už zo samotného záveru znaleckého
posudku je nepochybné, že výška nájomného v danom prípade zodpovedá výške bezdôvodnéhoobohatenia, k čomu možno dospieť aj jednoduchým gramatickým výkladom označenia bodu 1.
záveru znaleckého posudku ako: Rekapitulácia všeobecnej hodnoty nájmu (bezdôvodného obohatenia)
za rozhodné obdobie, z čoho je nepochybné, že hodnota nájmu zodpovedá výške bezdôvodného

obohatenia. Súd poznamenáva, že podľa ustálenej súdnej praxe výška bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku iného bez právneho titulu zodpovedá sume obvyklého nájomného za prenájom
obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite a v danom čase, čo bol aj daný prípad. Súd považoval
za nepotrebné zaoberať sa skúmaním dôvodu, pre ktorý znalec opakovane v znaleckom posudku
uvádza, že optimálne je pričlenenie pozemku k susednej nehnuteľnosti, pretože jeho znaleckou úlohou

bolo určenie výšky bezdôvodného obohatenia, a nie je vyriešenie vzniknutého stavu. Možno sa však
dôvodne domnievať, že mal na mysli zriadenie vecného bremena za náhradu, čo však nebolo jeho
znaleckou úlohou, a preto nebolo potrebné ani znalca žiadať o vysvetlenie tohto jeho vyjadrenia.

117. K výhradám žalovaného k ZP č. 99/2021 Ing. Roberta Gombára, že znalec umelo navýšil hodnotu
predmetného pozemku žalobkyne o výmere 2 metre za rok 2020 a za roky 2019 až 2012, konajúci

súd poznamenáva, že tieto roky nie sú zohľadnené vo výslednej sume bezdôvodného obohatenia
za rozhodné obdobie, čo je nepochybné hneď z bodu 1. záveru tohto znaleckého posudku (na č. l.
515 súdneho spisu), podľa ktorého suma bezdôvodného obohatenie vo výške 220,- eur predstavuje
súčet súm bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu, t.
j. za obdobie od 13.1.2012 od 13.1.2014, od 27.3.2015 do 27.3.2017 a za obdobie od 30.10.2017

do 30.10.2009 (po zaokrúhlení výslednej sumy 217,26 eura), a táto výhrada je preto neopodstatnená.
Ako subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie vyhodnotil súd výhradu žalovaného, že pri stanovení
jednotkovej hodnoty pozemku súdom ustanovený znalec použil 4 trhové ceny nehnuteľností pozemkov
publikovaných na internete, k čomu žalovaný zaujal názor, že znalec si nepreveril, čo obsahujú
predmetné nehnuteľnosti, z čoho sa skladajú, a vyrátal len priemer jednotkovej ceny pozemkov.

V tejto súvislosti súd poukazuje na stranu 3 (posledné dve vety) a na str. 4 prvú vetu predmetného
znaleckého posudku, kde znalec výslovne uviedol, že pripojil k znaleckému posudku ponuky na predaj
stavebných pozemkov v meste Piešťany výlučne na orientačné porovnanie s podmienkami realitného
trhu, a teda tieto ponuky realitných kancelárií vôbec nezohľadnil pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia v tomto spore, čomu nasvedčuje aj predchádzajúca veta, že pre použitie porovnávacej

metódy nebolo možné vytvoriť dostatočne reprezentatívnu vzorku z internetových ponúk pre podobné
pozemky, nakoľko nejde o bežné prenajímateľnú komerčnú nehnuteľnosť v danom prípade. Rovnako
neobstojí námietka žalovaného, že znalec nevzal do úvahy skutočnosť, že predmetný pozemok vo
výmere 2 m2 nie je akýmkoľvek spôsobom stavebne využiteľný a použiteľný, že ide iba o úzky pásik
pozemku medzi obvodovými múrmi domov strán sporu, bez akéhokoľvek ďalšieho reálneho využitia,

konajúcisúdpripomína,žetútookolnosťprávežeuviedolznalecnastrane3,vpredposlednejvetesvojho
znaleckého posudku, kde výslovne uviedol, že nehnuteľnosť nie je bežne prenajímateľnou komerčnou
nehnuteľnosťou, nakoľko ide o pozemok zastavaný časťou susednej stavby, a preto ani nemohol
v danom prípade pri určení bezdôvodného obohatenia použiť ani výnosovú metódu pozemkov.
Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj námietky žalovaného k použitým koeficientom intenzity využitia,

funkčného využitia územia, koeficientu povyšujúcich faktorov, ktoré použil znalec z dôvodu, že ide o
exkluzívne miesto v centre mesta, že ide o nehnuteľnosť s prevahou plôch pre obchod a služby
a že ide o pozemok so zvýšeným záujmom o kúpu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súdny
znalec musel tieto okolnosti zohľadniť, že ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa centre kúpeľného mesta
Piešťany, že ide o lukratívnu časť s obchodmi a službami, nakoľko skutočnosť, že pozemok nie je

možné samostatne reálne využiť zohľadnil znalec iným spôsobom pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ by však súd pripustil výklad žalovaného, znamenalo by to, že v centre akéhokoľvek
mesta by mohli všetci vlastníci stavieb zasahovať svojimi stavbami do susediacich pozemkov vo
výmere 2 m2 bez akýchkoľvek nárokov dotknutých vlastníkov susediacich pozemkov na náhradu
bezdôvodného obohatenia, alebo s minimálnymi nárokmi dotknutých vlastníkov susediacich pozemkov,

ktorí na zastavanie vlastných pozemkov nedali žiadny súhlas. ako to bolo v danom prípade. Aj v prípade
určenia bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku tým spôsobom, že vlastník stavby má svoju
stavbu postavenú sčasti na pozemku iného, je nevyhnutné zohľadniť aj lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosť
nachádza, nielen skutočnosť, že ide o úzky pozemok o malej výmere medzi dvomi domami múrmi dvoch
stavieb, pretože výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v rozsahu zastavanom stavbou

iného je nepochybne vyššia v centre kúpeľného mesta Piešťany než na okrajovej časti mesta Piešťany.

118. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia súd nevyhovel návrhu
žalovaného, aby súd oslovoval spoločnosť Realfin Markt, s.r.o. Piešťany za účelom určenia presnejceny pozemku za 1 m2 inzerátu č. 4405890 z portálu www.nehnuteľnosti.sk, a ak uvedie nižšiu cenu, aby
súd uložil znalcovi povinnosť vypracovať nový znalecký posudok na náklady znalca a aby u ostatných
inzerátov na stanovenie hodnoty pozemku ktoré sú súčasťou znaleckého posudku odpočítal znalec Z

províziu realitnej kancelárii. Ďalším dôvodom nevyhovenia tomuto návrhu je samotná skutočnosť, že je
nemysliteľné, aby súdny znalec prispôsoboval vlastný znalecký posudok jedinému inzerátu realitnej
kancelárie, ktorý pripojil znalec k vlastnému znaleckému posudku spolu s ďalšími inzerátmi iných
realitných kancelárií výlučne pre orientačné účely, ktoré inzeráty ani nepoužil na výpočet bezdôvodného
obohatenia vo svojom znaleckom posudku.

119. Súd nevyhovel ani návrhu žalobkyne na doplnenie znaleckého dokazovania uložením povinnosti
znalcovi Ing. Gombárovi dopracovať jeho znalecký posudok o odpovede na doplňujúce otázky
žalobkyne, pretože žalobkyňa sa domáhala určenia výšky bezdôvodného obohatenia použitím
komparatívnej metódy, o ktorej sa znalec už jasne vyjadril vo svojom znaleckom posudku, že túto
metódu nebolo možné použiť, z ktorého dôvodu by uloženie takejto povinnosti súdnemu znalcovi

by bolo možné vyhodnotiť ako neúčelné. Otázka týkajúca sa čiastočného obmedzenia žalobkyne
na budúcom investičnom využití jej pozemku zo stavebného hľadiska sa míňala účinku tohto
konania, pretože takéto obmedzenie nemožno stotožňovať s majetkovým prospechom žalovaného,
keďže bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech na úkor iného. Z obmedzenia žalovanej
v investičnom žalobkyne v jej potencionálnom investičnom využití vlastného pozemku nemal žalovaný

žiadny priamy majetkový prospech, ktorý by bolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie, pričom
jediný majetkový prospech na úkor žalobkyne má žalovaný užívania pozemku žalobkyne pod jeho
stavbou. Napriek tomu znalec počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 10.10.2023 odpovedal aj
na túto otázku žalujúcej strany vo význame, že pochybuje o tom, že by zastavanie predmetného
pozemku žalobkyne stavbou žalovaného malo mať akýkoľvek vplyv na využitie zvyšnej časti pozemku

žalobkyne, keďže zastavaná časť pozemku žalobkyne má výmeru iba 2 m2, ktorý pozemok má šírku
cca 30 alebo 40 centimetrov, a nachádza sa pod bývalou rímsou domu. Súd opätovne zdôrazňuje,
že inštitút bezdôvodného obohatenia nemožno zamieňať s inštitútom náhrady škody (ušlého zisku
a inej ujmy). Na otázku, či realizácia podnikateľskej činnosti žalovaného v stavbe, ktorou čiastočne
zastával pozemok žalobkyne, predstavuje výnos žalovaného na úkor žalobkyne, mohol odpovedať

znalec písomným stanoviskom alebo počas výsluchu, a teda na zodpovedanie tejto jedinej otázky
nebolo nutné dopĺňať znalecké dokazovanie uložením povinnosti znalcovi dopracovať jeho znalecký
posudok.Natútootázkunapokonposkytolznalecodpovedaťpočassvojhovýsluchunapojednávanídňa
10.10.2023 vo význame, že obvyklý nájom predmetného pozemku by bol rovnaký bez ohľadu na druh
komerčného využitia stavby postavenej na tomto pozemku, pričom pri vypracovaní znaleckého posudku

vychádzal znalec z komerčného prenájmu v horizonte 20 rokov, čo je bežnou praxou pri podobných
znaleckých posudkoch.

120.Kpripomienkežalovanéhonapojednávanídňa18.7.2024,žeznalecIng.Wágneruviedolvosvojom
znaleckom posudku, že bol ustanovený uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/209/2018, ktorým

tvrdením zrejme chcel žalovaný poukázať na zavádzanie žalobkyňou, ktorá uviedla, že nepodala na
inomsúdevroku2018žalobuovydaniebezdôvodnéhodôvodnéhoobohatenia,konajúcisúdkonštatuje,
že znalec zrejmou chybou v písaní na str. 3 v bode 2.2. omylom uviedol, že bol ustanovený Okresným
súdom Nitra na vypracovanie znaleckého posudku v právnej veci č. k. 12C/99/2018. Súd poznamenáva,
že znalec zrejme použil na písanie posudku vzor iného posudku, ktorý vypracoval na základe uznesenia

Okresného súdu Nitra. Z celého zvyšného obsahu ZP č. 4/2020 Ing. Wágnera (č.l. 334) je nepochybné,
že tento podal znalecký posudok na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany vo veci sp. zn.
15C/35/2016,čojezjavnéajzprílohyč.1 ktomutoznaleckémuposudku,ktorútvorífotokópiauznesenia
Okresného súdu Piešťany (a nie Okresného súdu Nitra) o nariadení znaleckého odkazovania týmto
znalcom, a je to nepochybné aj z vyúčtovania znalečného za podanie tohto znaleckého posudku (č.l.

332 súdneho spisu). Táto pripomienka žalovaného nemala žiadny význam pre rozhodnutie súdu v tomto
spore, a nebola ani dôkazom o podanej žalobe žalobkyňou na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
12C/209/2018, k čomu zrejme smerovala pripomienka žalovaného.

121. Súd nevykonal dôkaz výsluchom pani F. (vydatej Fialovej) a pani L., ktorá dôkazy oznámila

žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.10.2024 tvrdiace, že výsluch týchto svedkýň už viackrát navrhla,
k čomu konajúci súd poznamenáva, že výsluch týchto svedkýň navrhla žalobkyňa v pôvodnom konaní
o náhradu škody, a nie v konaní o vylúčenom nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keby
tieto dôkazy navrhla v tomto konaní žalobkyňa skôr, súd by ich nevykonal, pretože tieto dve svedkyne,o ktorých vie súd z úradnej činnosti (z pôvodného konania o náhradu škody), že išlo o zamestnankyne
stavebného úradu mesta Piešťany, resp. Hlohovec, ktorá boli viackrát pri predmetných nehnuteľnostiach
v rámci štátneho stavebného dohľadu. Tieto svedkyne by sa nemohli relevantne vyjadriť o tom, či stavba

žalovaného zastavuje do pozemku žalobkyne, a ak áno, v akom konkrétnom rozsahu. Rovnako by sa
nevedeli vyjadriť, či projekt, na ktorý odkazuje mesto Piešťany vo svojej odpovedi zo dňa 3.10.2006
reálne bol alebo nebol pripojená k odpovedi mesta Piešťany, ktorá bola odoslaná žalobkyni.

122.Akonesprávnesaukázalotvrdenieprávnehozástupcužalovaného(napojednávanídňa22.10.204)

o tom, že by rozhodnutie KSÚ Trnava č. j. KSÚ-OSPO-2010/00687/Ve zo dňa 23.8.2010, bolo zrušené,
ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti (č. l. 140 spisu z pôvodného konania sp. zn.
PN-15C/5/2014, ktorým rozhodnutím zrušil KSÚ v Trnave rozhodnutie stavebného úrad mesta Piešťany
zo dňa 15.8.2010 o nepovolení obnovy kolaudačného konania. Uvedeným rozhodnutím KSÚ v Trnave
bola vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom.
Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo nevysporiadanie sa s otázkou existencie možných podmienok pre

nariadenie obnovy konania v napadnutom rozhodnutí, a oznámiť tak navrhovateľke na obnovu konania
(žalobkyni), prečo neboli splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania.

123. Správna bola však výhrada právneho zástupcu žalovaného na pojednávací dňa 22.10.2024 o tom,
že veta, ktorú citovala žalobkyňa zo str. 3 rozhodnutia KSÚ v Trnave zo dňa 23.8.2010 že stavba

žalovaného zasahuje do pozemku žalobkyne po dĺžke 10m a šírke 40 cm (č.l. 876), nie je stanoviskom
samotného KSÚ v Trnave, ale ide iba tvrdenie žalobkyne ako odvolateľky, ktoré uviedol KSÚ v Trnave
vo svojom rozhodnutí.

124. Námietka žalovanej strany, že žalobkyňa nepreukázala, že by prílohou odpovede mesta Piešťany

zo dňa 3.10.2006 bol detail úžľabia Ing. Arch. Petra Miziu, nebola dostatočná, k čomu sú poznamenáva,
že textu odpovede je zrejmé, že detail úžľabia tvorí prílohu tohto listu, ktorý bol zaslaný žalovanému
na vedomie. Súd poznamenáva, že detail úžľabia, zvislej steny a susediacej strechy (č.l. 877 spisu) bol
iba jedným z viacerých podkladov, ktoré mal k dispozícii znalec Ing. Wágner na podanie znaleckého
posudku za účelom určenia, či stavba žalovaného zasahuje alebo nezasahuje do pozemku žalobkyne,

a ak áno, v akom rozsahu.

125. Uznesenie prokurátora zo dňa 25.8.2022, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa na pojednávaní dňa
22.10.2024, nie je súčasťou súdneho spisu, avšak žalobkyňa z neho citovala časť odôvodnenia, podľa
ktorého v roku 2013 bol vyhotovený ďalší geometrický plán. a parcela č. XXXX bola rozdelená na tri

parcely, že tento geometrický plán nerieši prístavbu alebo nadstavbu, konajúci súd poznamenáva, že
tieto informácie poskytnuté súdu žalobkyňou neboli relevantné pre zistenie skutkového stavu v tomto
spore.

126. Nedostatočná je argumentácia žalovanej strany o tom, že ak by bola postavená stavba žalovaného

v časti na pozemku žalobkyne, že by nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré je právoplatné.
Súd konštatuje, že ani právoplatné kolaudačné rozhodnutie nevylučuje, že stavba, užívanie ktorej bolo
povolené kolaudačným rozhodnutím, zasahuje do pozemku osoby odlišnej od vlastníka stavby o to viac,
ak ide o takú časť pozemku, ktorú je možné ťažko overiť v teréne, napr. pre veľmi úzky priestor medzi
stavbami. Nedostatočná je obrana žalovaného, že kolaudačné rozhodnutie na predmetnú prístavbu

je právoplatné, k čomu súd poznamenáva, že niektoré vady stavby alebo poškodenie susediacej
stavby z dôvodu nesprávnej stavebnej činnosti môžu vyjsť najavo až po právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia, čo automaticky neznamená, že stavebník nie je za poškodenie susediacej stavby
zodpovedný iba preto, že poškodenie vyšlo najavo až po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

127. K tvrdeniu žalobkyne, že nebola ochotná uzatvoriť so žalovaným nájomnú zmluvu ohľadom
nájmu jej pozemku v rozsahu 2 m2, ktorý je zastavaný stavbou žalovaného bez právneho titulu,
konajúci súd opätovne pripomína, že výška bezdôvodného obohatenia vlastníka stavby za užívanie
pozemku pod stavbou alebo jeho časti bez právneho titulu zodpovedá výške obvyklého nájomného
za nájom podobného pozemku v danej lokalite a v danom čase, a preto žalobkyňa nemohla dosiahnuť

predmetnou žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch vo výrazne vyššej sume, než
za ktorú sumu by bol možno žalovaný ochotný platiť jej nájomné za zastavanú časť jej pozemku jeho
stavbou. Pokiaľ žalobkyňa chcela do bezdôvodného obohatenia zahrnúť aj akúsi ujmu za nemožnosť
užívania voľnej plochy medzi múrmi stavieb strán sporu, táto ujma nemôže byť súčasťou bezdôvodnéhoobohatenia, nakoľko náhrada škody (aj ušlého zisku) a bezdôvodné obohatenie sú dva odlišné právne
inštitúty, z ktorého dôvodu aj vylúčil súd v roku 2016 nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenianasamostatnékonanie,avpôvodnomkonanípokračovalsúdojejnárokunanáhraduškody.

Keďže vlastník pozemku si môže postaviť stavbu na hranici pozemkov, je otázne, či vôbec žalobkyni
vznikla reálna ujma z dôvodu, že nemôže využívať časť pozemku medzi múrmi stavieb strán sporu
(o ktorom sa vyjadrila, že ide pás dlhý 10m a široký cca 40 cm). Výsluchom znalca Ing. Gombára
bolo vyvrátené presvedčenie žalobkyne, že táto je ukrátená vo svojich potencionálnych investičných
aktivitách na vlastnom pozemku z dôvodu, že žalovaný postavil svoju stavbu na hranici pozemkov

a sčasti na jej pozemku, k čomu znalec uviedol, že stavba žalovaného sa nachádza na pozemku
žalobkyne vo veľmi úzkom páse cca 30 alebo 40 cm pod bývalou rímsou, a keďže ide o malú plochu,
nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na jej potencionálne investičné aktivity, čo ani nebolo predmetom
tohto sporu. Bezdôvodným obohatením je už získaný majetkový prospech na úkor iného bez právneho
titulu,anienáhradaujmyzodpovedajúca minimálnemuažžiadnemuobmedzeniumožnýchinvestičných
aktivít vlastnícka zvyšnej časti pozemku ako oprávneného z bezdôvodného obohatenia, ku ktorým

investičným aktivitám možno ani vlastník pozemku nepristúpi.

128. Nakoľko predmetom tohto sporu, t. j. vylúčeného nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie
je náhrada škody (ktorá zostala predmetom pôvodného konania vecného Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. PN-15C/5/2014 (predtým Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 15C/5/2014), nezaoberal

sa súd v tomto spore listinami, ktoré boli predlžené žalobkyňou duplicitne do oboch konaní v rozsahu,
v ktorom sa týkali náhrady škody.

129. Keďže súd pozná právo, a nie je viazaný rozhodnutiami iných všeobecných súdov iných veciach,
nezaoberal sa rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, preloženým žalovanou stranou, ktorý sa

týkal zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti konajúci súd
iba pripomína, že ak súd dospel k zisteniu o nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie
v tomto spore, žalobu by zamietol bez potreby vykonania rozsiahleho dokazovania a bez potreby
študovania rozsudku iného súdu v inej veci, kedy iný súd tiež zamietol žalobu. Iba pre úplnosť súd
dodáva, že nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby,

a nie na zastavenie konania, ani na odmietnutie žaloby (súd rozhoduje odmietnutie mu vznesením
pre nedostatok procesných podmienok, nie však v prípade, ak je subjektom sporu niekto, to nemôže
byť, avšak takýto subjekt stále existuje ako subjekt práva). V danom prípade však bola preukázaná aj
aktívna vecná legitimácia žalobkyne, aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, a preto nemohol súd
žalobu zamietnuť iba preto, že tak opakovane navrhoval žalovaný.

130. K tvrdeniu žalovaného, že právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil stavebný úrad
mesta Piešťany žalovanému užívať predmetnú prístavbu k jeho domu, je právoplatné, a že bolo
právoplatné po celú dobu trvania tohto súdneho sporu, že ho nemožno svojvoľne retroaktívne (spätne)
zrušiť v tomto súdnom spore, konajúci súd poznamenáva, že predmetom tohto sporu nie je ani

zrušenie kolaudačného rozhodnutia, ani preskúmavanie jeho zákonnosti, pretože spor o vydanie
bezdôvodného obohatenia je sporom občianskoprávnym, a nie konaním v rámci správneho súdnictva,
konkrétne konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Túto skutočnosť súd
aj viackrát zdôraznil vo svojich predbežných právnych posúdeniach na niektorých pojednávaniach,
avšak napriek opakovanému poučeniu zo strany konajúceho súdu, obe strany predkladali súdu rôzne

rozhodnutia stavebných úradov a ich vyjadrenia na preukázanie pravdivosti svojich vlastných, navzájom,
protichodných, tvrdení.

131. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom, že na LV č. XXXX pre kat. úz. K. by mal byť pri
oboch pozemkoch uvedený ako druh právneho vzťahu kód 1, ktorý podľa vyhlášky č. 461/2009 Z.z.

znamená, že vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku. K tomuto
svojmu tvrdeniu (napríklad v písomnej záverečnej reči) nepripojil výpis z listu vlastníctva, z ktorého
by to bolo nepochybné. Súd konštatuje, že v žiadnom výpise z LV č. XXXX pre kat. úz. K., ktoré sa
nachádzajú v súdnom spise, nie je uvedený žiadny kód právneho vzťahu. žalovaný v záverečnej reči,
kde argumentoval kódom právneho vzťahu K obom pozemkom

132. Súd zdôrazňuje, že vlastník pozemku, na ktorom je postavená stavba iného bez právneho
titulu, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia už samotným faktom, že na jeho pozemku
je postavená stavba iného bez občianskoprávneho titulu, t. j. bez nájomnej zmluvy bez dohodyo bezodplatnom užívaní pozemku pod stavbou, bez zriadenia vecného bremena za pod. Na účely
Občianskeho zákonníka totiž nie je rozhodujúce, či predmetná stavba bola alebo nebola vydaná v súlade
so zákonom, či vo vzťahu k tejto stavbe bolo alebo nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a nie je

rozhodujúce ani to, že či je kolaudačné rozhodnutie právoplatné. Inak povedané, právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia má vlastník pozemku už samotným faktom, že na jeho pozemku je
postavená stavba iného bez občianskoprávneho titulu, aj keby bola legálna aj keby bolo vo vzťahu
k nej vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie (ktorým opakovane argumentoval žalovaný v tomto
spore ako dôvodom pre zamietnutie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ). Právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia vzniká vlastníkovi takéhoto pozemku bez ohľadu na to, či vlastník stavby
zavinil alebo nezavinil skutočnosť, že jeho stavba je postavená úplne alebo sčasti na pozemku iného
bez občianskoprávneho titulu. inak povedané, skutočnosť, že žalovaný má na svoju na užívanie
predmetnej stavby právoplatného kolaudačného rozhodnutia, nevylučuje že tento v skutočnosti má
postavenýsvojustavbučiastočneajna pozemkužalobkyne,akeďžebolopreukázané,ženapostavenie
stavby na pozemku žalobkyne nemal žalovaný žiadne občianskoprávny titul, je povinný vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku žalobkyne už len tým spôsobom že má na ňom postavenú
žalovaný svoju stavbu

133. Nesporná bola medzi stranami skutočnosť, žalobkyňa nepodala správnu žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia KSÚ Trnava, ktorým tento odmietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu

stavebného úradu mesta Piešťany, ktorým stavebný úrad mesta Piešťany nepovolil obnovu
predmetného kolaudačného konania. Nepodanie správnej žaloby však nemá žiadny vplyv na právo
vlastníka pozemku na vydanie bezdôvodného obohatenia od vlastníka stavby, ktorý svojou stavbou
zasahuje do pozemku iného vlastníka bez občianskoprávneho titulu. Vlastník pozemku má teda právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia aj od vlastníka takej stavy, na užívanie ktorej má vlastnícka stavby

právoplatné kolaudačné rozhodnutie, čo bol aj daný prípad.

134. Keďže existencia právoplatného kolaudačného rozhodnutia vlastníka v právo stavby nemá
žiadny vplyv na jeho povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vlastníkovi pozemku, na ktorom je
jeho stavba postavená bez toho, aby mal na to občianskoprávny titul (nájomná zmluva, dohoda

o bezodplatnom užívaní pozemku, zriadenie vecného bremena ) a že údaje o vlastníctve zapísané v liste
vlastne katastrálnom operáte liste vlastníctva sa síce považujú za pravdivé, ale iba vtedy, ak nebol
preukázaný opak a v tomto prípade bol preukázaný opak a to tá skutočnosť, že stavba žalovaného
skutočne zasahuje do pozemku žalobkyne, samotným zistením preukázaním, že stavba žalovaného
je sčasti postavený na pozemku žalobkyne o výmere 2 metrov štvorcových vzniká žalobkyni právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej zastavanej časti pozemku stavbou žalovaného
bez občianskoprávneho titulu, bez ohľadu na to či zastavanie po či postavenie stavby na pozemku
žalobkyni z žalovaný zavinil alebo nezavinil.

135. K tvrdeniu žalovanej strany, že ani v geometrickom pláne z roku 2018, ktorý si dala vyhotoviť

žalobkyňa, nie je uvedené, že by stavba žalovaného bola postavená na pozemku žalobkyne s parc.
č. XXXX/X, že ako vlastník stavby na tomto pozemku je v geometrickom pláne aj na LV č. XXXX
pre kat. úz. K. uvedená žalobkyňa, ktoré skutočnosti (nesprávne) považoval žalovaný za dostatočné
pre zamietnutie žaloby, konajúci súd zdôrazňuje, že znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Wágnerom
bolo preukázateľné, že vlastníkom stavby na pozemku žalobkyne s parc. č. XXXX/X o výmere 2m2 je

žalovaný, a nie žalobkyne, a že údaj na LV č. XXXX o vlastníkovi stavby na tomto pozemku je nesprávny.

136. Súd zdôrazňuje, že spory o určenie vlastníckeho práva sú oprávnené riešiť výlučne všeobecné
súdy (nie správne súdy, nie správne orgány), a práve preto geodet pri zameraní časti pozemku
žalobkyne, na ktorom je postavená stavba žalovaného, mohol vyhotoviť geometrický plán ako podklad

pre rozdelenie pozemku na novovytvorené parcely tak aby jedna z novovytvorených parciel svojím
zameraním predstavovala zastavanú časť pozemku žalobkyne stavbou žalovaného. Geodet však nie
je oprávnený uviesť geometrickom pláne iných vlastníkov pozemkov a stavieb, než ktorí boli uvedení
v katastri nehnuteľností v čase vyhotovenia geometrického plánu. Inak povedané, hoci geodet
v teréne zistil, že stavba žalovaného je reálne postavená na časti pozemku žalobkyne, ktorú časť

geodet geometrickým plánom zameral ako novovytvorenú parcelu č. XXXX/X, nebol geodet oprávnený
do geometrického plánu (konkrétne do výkazu výmer) uviesť iného vlastníka stavby, než ktorý bol
uvedený v katastri nehnuteľnosti v čase vyhotovenia geometrického plánu, ktorým vlastníkom bola
podľa údajov v katastri nehnuteľnosti žalobkyňa (keďže bola evidovaná ako vlastníčka domu napozemku pôvodnej parcely č. XXXX), pretože tým by prekročil rozsah svojich oprávnení. Znalec H. O.
potvrdil správnosť zamerania predmetnej časti pozemku žalobkyne v geometrickom pláne z roku 2018.
Nepotvrdil však správnosť údaju v geometrickom pláne z roku 2018 o vlastníkovi stavby, vyznačenom

vo výkaze výmer, ako to nesprávne prezentoval žalovaný.

137. Občianskoprávne spory slúžia práveže aj na to, aby osoby, ktoré sa cítia byť dotknuté na svojich
právach zápismi v katastri nehnuteľností, ktoré zápisy sú v rozpore so skutočným stavom, sa mohli
domôcť svojich občianskoprávnych práv. Je síce pravdou, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa

preukazuje výpisom z listu vlastníctva, avšak aj katastrálny zákon (v § 70) počíta s možnosťou, že
údaje uvedené v liste vlastníctva sa môžu ukázať ako nesprávne.

138. Argumentácia žalovaného, že súd je povinný vychádzať z údajov v liste vlastníctva, nebola
dostatočná pre zamietnutie žaloby, pretože v tomto spore bola preukázaná nesprávnosť zápisu údaju
o vlastníkovi stavby na pozemku s parc. č. XXXX/X. V tejto súvislosti súd dodáva, že ak by boli súdy

boli povinné v civilnom sporovom konaní zakaždým vychádzať iba z listov vlastníctva, a údaje v nich
zakaždým považovať za správne a neomylné, potom by všetky spory o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam by boli nepotrebné a neúčelné, s čím sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť.

139. Poukazovanie žalovaným na tvrdenie sudkyne, ktorá uviedla pri obhliadke nehnuteľností, že videla

ohyb steny v pôdoryse nehnuteľnosti žalovaného, že napriek tomu nariadil súd znalecké dokazovanie,
bolo nedostatočné pre zamietnutie žaloby. Súd poznamenáva, že práveže obhliadkou na mieste samou
dospel súd k zisteniu, že súd nie je schopný sám jednoznačne vyhodnotiť, či stavba žalovaného
je alebo nie je postavená na pozemku žalobcu, keďže na toto vyhodnotenie sú potrebné odborné
vedomosti(súdpoznáprávo,aniegeodetickézameriavania),právepretonáslednenariadilsúdznalecké

dokazovanie geodetom, konkrétne Ing. Wágnerom, aby tento jednoznačne určil, či stavba žalovaného
zasahuje alebo nezasahuje do pozemku žalobkyne.

140. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal
za preukázané, že žalovaný má postavený svoju stavbu na J. Q. L. K. so súp. č. XXXX nielen

na svojom pozemku (parc. reg. C KN č. XXXX/X), ale aj na pozemku žalobkyne parc. reg. C KN číslo
XXXX/X o výmere 2 m2, čím žalovaný užíva pozemok žalobkyne bezodplatne bez občianskoprávneho
titulu, a teda základy žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je daný. Súd zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v peniazoch za jednotlivé rozhodného obdobia vo
výške bezdôvodného obohatenia, zodpovedajúcej obvyklému nájmu za užívanie podobného pozemku

v danej lokalite a v danom čase, určenú znalcom Ing. Róbertom Gombárom v jeho ZP č. 99/2021, a
priznal žalobkyni zároveň úroky z omeškania z priznaných súm bezdôvodného obohatenia od prvého
dňa, kedy sa preukázateľne dostal žalovaný do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia
za jednotlivé rozhodného obdobia (viac v odsekoch 83. až 95. tohto odôvodnenia) tak, ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (II. výrok), pretože

žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie vyššej hodnoty bezdôvodného obohatenia,
nepreukázala ani skorší dátum, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a vydaním bezdôvodného
obohatenia, a nepreukázala ani svoje tvrdenie, že žalovaný zasahuje svojou stavbou do jej pozemku
rozsahom 4 m2, a nie iba 2 m2.

141.Ďalšieargumentystránsporukonajúcisúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

142.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.143. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

144. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

145. V tomto spore bola žalobkyňa úspešná iba v časti o zaplatenie sumy 217,26 eura s príslušenstvom,
čo predstavuje 3,62 % predmetu sporu, a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumu 5.782,74 eura
s príslušenstvom, čo predstavuje 96,38 % predmetu sporu. Nakoľko žalovaný mal v spore výrazne

väčší úspech než žalobkyňa, a súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 CSP, súd nárok na náhradu
trov konania pomerne rozdelil podľa § 255 ods. 2, a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
proti žalobkyni vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobkyne vo veci samej (3,62 %) a
pomerom úspechu žalovaného (96,38 %), v zodpovedajúcom rozsahu 92,76 % (III. výrok), o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s §

262 ods. 2 CSP.

146. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
nepovažoval súd dôchodkový vek žalobkyne, pretože táto sa v tomto spore domáhala od žalovaného
vydania neprimerane vysokej sumy bezdôvodného obohatenia za zastavanú časť jej pozemku o výmere

2 m2 (o ktorom neúspešne tvrdila, že je vo výmere 4 m2), ktorý sa nachádza medzi obvodovými múrmi
stavieb strán sporu, ktorú časť pozemku by nebola využívala ani vtedy, ak by nebol zastavaný stavbou
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia

rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.