Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201172
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia,
s. r. o., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, so sídlom
Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480398/2019 zo
dňa 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101480398/2019
zo dňa 17. júna 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (26.08.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101480398/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty č. 102590624/2018 zo dňa 13.12.2018. Prvostupňovým rozhodnutím
správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku tejto daňovej kontroly správca

dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018 (ďalej len „protokol“).
Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto
zisteniam vyjadril podaním zo dňa 26.04.2018.

3. Žalovaný a správca dane neuznali žalobcovi uplatnené právo na oslobodenie od dane pri
intrakomunitárnom dodaní hutného materiálu pre zahraničného odberateľa – maďarskú spoločnosť
NAVARRA FÉNYE KFT.

4. Správca dane vykonal u žalobcu dňa 30.04.2015 a 25.05.2015 miestne zisťovanie na základe žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo strany orgánov maďarskej finančnej správy. Vžiadosti zahraničné orgány štátnej správy uviedli, že spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. nepriznala
nadobudnutie tovaru, ktorý podľa údajov systému „VIES“ mal predmetnej spoločnosti dodať žalobca.

5. Žalobca predložil správcovi dane písomné doklady, vrátane podrobného výpisu pohybu vozidiel z
vážneho systému, ktorý obsahoval EČV prepravných vozidiel, dátum a čas vstupu a výstupu, váženú
hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Na kúpnych zmluvách bola pečiatka odberateľa s nečitateľným
podpisom. Objednávky mal za odberateľa zadávať telefonicky A. B. alebo B. C., za dodávateľa (žalobcu)
predajca – D. E. F.. Predfaktúry a kúpne zmluvy boli odberateľovi zasielané na adresu F..

6. Prepravu tovaru mal zabezpečiť kupujúci – odberateľ a zmluvne dohodnuté miesto dodania bolo
NAVARRA FÉNYE KFT., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111. Podľa predložených CMR
dokladov mali prepravu tovaru vykonať spoločnosti MAJA-TRANS BT., GYUCSA KFT. a OMEGA
CARGO Kft. V týchto je ako miesto vykladania tovaru uvedené G. H. alebo I. X Budapešť. Prevzatie
tovaru je potvrdené pečiatkou odberateľa s nečitateľným podpisom.

7. Prostredníctvom MVI správca dane zistil, že spoločnosť MAJA-TRANS BT. mala spoločnosti
NAVARRA FÉNYE KFT. poskytnúť prepravné služby v treťom kvartáli roku 2013 v hodnote 132.957
HUF. Podľa dodacích listov poskytnutých prepravnou spoločnosťou bola prepravovaná betonárska oceľ
z Budapešti do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Preprava bola vykonaná vozidlom s EČV D., o

inýchvozidláchneboliposkytnutéúdajeaanioprepravetovaruzoSlovenskadoBudapešti.Kprepravnej
spoločnosti GYUCSA KFT. správca dane prostredníctvom MVI zistil, že jej konateľom bol pán F. J. K..
Nedostavil sa k príslušnému zahraničnému správcovi dane a nereagoval na jeho výzvy. Z dostupných
bankových informácií vyplýva, že žalobca a ani odberateľská spoločnosť nepreviedli žiadne finančné
prostriedky spoločnosti GYUCSA KFT. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou GYUCSA

KFT. neboli preukázané.

8. Na základe vyššie uvedených zistení sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca
nepreukázal, že v Maďarsku nadobudla tovar spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT., resp. že tovar bol
prepravený do zahraničia. Zistenia správcu dane spochybňujú tiež pravdivosť údajov uvedených na

CMR dokladoch.

9. Žalovaný zdôraznil, že nespochybňuje existenciu tovaru, výpovede svedkov, že poznali zmluvné
strany a ich zástupcov, že sa niektorí svedkovia zúčastňovali na tvorbe listinných dokumentov a
evidenciiapod.Zamestnancižalobcuvšakvykonávalilenniektoréčinnostipodľapracovnéhozaradenia,

ale nemali vedomosť o celkovom priebehu obchodov. O tomto malo vedomosť len vedenie žalobcu.
Vykonanévýpovedeakocelok,hocisúzhodné,nepreukazujúpodľanázoružalovanéhokonaniežalobcu
vdobrejviere.ŽalovanýpoukázalnavýpoveďpánaF.,konkrétneneštandardnosťprocesupotvrdzovania
dokumentov, keď tieto by sa za normálnych okolností mali potvrdzovať odberateľom až v mieste dodania
a po ukončení prepravy. Svedok totiž uviedol, že ak bol na prevádzke žalobcu osobne, tak videl,

že do prevádzky žalobcu prišiel pán B. C. alebo jeho zástupca a potvrdzovali pečiatkou odberateľskej
spoločnosti sprievodné doklady – dodací list, kúpnu zmluvu, CMR, prípadne iné doklady. Podľa názoru
žalovaného doklady potvrdené priamo na prevádzke žalobcu nepreukazujú prevzatie tovaru v inom
členskom štáte a ani reálnu prepravu tovaru do iného členského štátu.

10. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálnu prepravu tovaru z tuzemska do iného
členského štátu pre zahraničného odberateľa.

11. Žalovaný k návrhu na vykonanie výsluchov svedkov pána F., pána L. a pani D. uviedol, že žalobca
bol oboznámený so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly. Už v tejto fáze mohol navrhnúť

výsluch svedkov – najneskôr vo vyjadrení k protokolu. Dodatočné navrhnutie vypočutia týchto svedkov
až vo vyrubovacom konaní považoval preto správca dane za účelové a nemajúce oporu v § 46 ods. 8
zákona č. 563/2009 Z. z., s čím sa stotožnil aj žalovaný.

III. Žaloba

12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101480398/2019 zo dňa 17.06.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.13. V podanej žalobe namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to z dôvodu
nesprávneho určenia okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane.

Žalobca má za to, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila pominuli dňa 24.10.2017, a nie
ako správca dane určil, po obdržaní odpovede na žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment
ukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť, podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie
medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti
s touto odpoveďou vykonávaných slovenskými daňovými orgánmi, ale moment pokračovania je

vymedzený zákonom, a to okamihom pominutia prekážok a nie dátumom, ktorý eventuálne správca
dane do oznámenia uvedie.

14. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft.
uviedol, že toto bolo odôvodnené tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru do Maďarskej republiky
tomuto odberateľovi. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná existencia tovaru, jeho naloženie

v skladoch žalobcu a nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom na území
Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Vo vzťahu k odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. žalobca namieta
nedostatočné zistenie skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie. Žalobca sa v danej
veci dovoláva aplikácie relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), najmä
poukázal na rozhodnutia SD EÚ C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-

Gabona KFT. K uplatneniu oslobodenia dôjde za splnenia dvoch podmienok – že právo nakladať
s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol
odoslanýaleboprepravenýdoinéhočlenskéhoštátuavdôsledkutohtoodoslaniaaleboprepravyfyzicky
opustil územie členského štátu dodania. Žalobca uviedol, že v prípade tohto odberateľa predložil všetky
zákonom vyžadované doklady upravené v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Predložil faktúru, CMR
a potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, pričom vždy minimálne na jednom z týchto dokumentov je
potvrdenéprevzatietovaruodberateľomapreukázalúhraduzaodobratýtovar.Nauvedenýchdokladoch
je presná identifikácia prepravcu, meno a číslo identifikačného preukazu vodiča, EČV vozidla. Ďalej
žalobca predložil príslušné objednávky tovaru, kúpnu zmluvu, inšpekčné certifikáty k tovaru, vážny

lístok k nakládke tovaru v sklade žalobcu, ktorý obsahuje EČV vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu
vozidla, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Uvádza, že z rozhodnutí daňových orgánov
vyplýva, že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom
NAVARRA FÉNYE Kft. na území Slovenska, t. j. v okamihu naloženia tovaru na vozidlá prepravcov.
V súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na svoj účet, pričom bolo

určené presné miesto dodania tovaru v Maďarsku. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obchodné transakcie
prebiehali štandardným spôsobom v súlade so smernicou žalobcu. Žalobca navrhol už správcovi dane,
aby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme, ktoré môžu preukázať prítomnosť
predmetných vozidiel a ich prepravnú trasu zo SR do Maďarska a u prepravcov, ktorí preverení
neboli sa s týmto návrhom na vykonanie dôkazov správne orgány vôbec nevysporiadali, napriek tomu

spochybňujú samotnú prepravu do zahraničia. Žalobca poukázal na to, že správca dane preveroval
prepravu prostredníctvom MVI iba u 2 prepravcov. Počas spolupráce v období júl 2013 bol prepravcom
aj OMEGA CARGO Kft., ktorý preverený vôbec nebol. K informáciám, ktoré poskytla maďarská daňová
správa žalobca uviedol, že nekontaktnosť prepravcu GYUCSA Kft. v čase preverovania a nemožnosť
overenia si skutočností u neho nie je dôkazom o tom, že preprava sa neuskutočnila tak, ako je uvedené

na príslušných CMR. Zároveň informácia, že táto spoločnosť nevykázala IC transakcie so žalobcom,
nespochybňuje vykonanie prepravy tak, ako to uvádza žalobca, keďže ani nebol objednávateľom
prepravy. Prepravca MAJA-TRANS Bt. neposkytol maďarskej finančnej správe kompletné doklady
a informácie, čo však nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Z dostupných dokladov je zrejmé, že tento
prepravca mal zmluvné vzťahy s odberateľom žalobcu a vo svojich daňových priznaniach vykázal

poskytnutie služieb pre neho. Skutočnosť, že predložil len časť dokladov preukazujúcich prepravu
tovaru medzi Budapešťou a Dunakeszi, resp. Dunaújvárosom, nie je dôkazom o tom, že preprava
podľa predložených CMR nebola zrealizovaná. Žalobca namietal, že bol opodstatnený jeho návrh na
preverenie prepravy aj v mýtnom systéme, keďže práve týmto preverením v nadväznosti na čas výstupu
vozidla z areálu je možné zároveň preukázať trasu vozidla a čas príchodu na hranice. Skutkový stav

tak podľa žalobcu nebol zistený dostatočne. Nemožno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno, ak
došlo k odmietnutiu vykonania dôkazov, ktoré môžu vyvrátiť skutočnosti kladené mu na ťarchu.15. Žalobcovi je pričítané na ťarchu aj to, že v dokladoch CMR nie je presná adresa vykládky tovaru.
Žalobcapoukázalnato,žeprepravcoviapoznajúpresnéurčenieuliceačíslaodobjednávateľaprepravy.
V niektorých CMR je aj presné označenie ulice – a to v Budapešti Varogepgyár utca 6 a v Dunakeszi

– Orgonafuszer utca. Podľa dohovoru o CMR nepresnosť v tomto údaji nespôsobuje neplatnosť CMR.
Právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa pri nakládke tovaru (toto nespochybňujú
ani daňové orgány) a na uplatnenie oslobodenia podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je rozhodujúce
skúmanie, či tovar opustil územie SR.

16. Žalobca namietal, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá
je platná v danom odvetví a ktorá bola na základe dlhoročných skúseností premietnutá aj do interných
smerníc a postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti. Dodržanie týchto smerníc a postupov
potvrdili aj daňové orgány. V odôvodnení rozhodnutia absentuje podľa žalobcu akýkoľvek poukaz na to,
v čom konkrétne bol tento postup v rozpore s bežnou obchodnou praxou. V zmysle judikatúry SD EÚ
tak nie je možné žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť DPH z dodávok tovaru pre odberateľa NAVARRA

FÉNYE Kft., v prípade ak daňové orgány nemajú istotu, že fyzicky dodaný tovar opustil územie SR.
K spochybneniu náležitej starostlivosti na základe výpovede svedka p. F. žalobca uviedol, že daňové
orgány si účelovo vybrali len niektoré časti výpovede a vytrhli ich z kontextu. Tento svedok nevypovedal,
že doklady vzťahujúce sa k prepraveniu tovaru do Maďarska boli potvrdzované pred začatím prepravy.
Či CMR alebo potvrdenie o prijatí tovaru po jeho prijatí podpíše zástupca spoločnosti a zašle ho

poštou, alebo uvedené potvrdí pri ďalšej ceste do prevádzky, nie je podstatné. Tento odberateľ žalobcu
bol overený, obchod schvaľovaný ako pri množstve iných odberateľov a neexistovali žiadne indície
uvádzané SD EÚ, ktoré majú obozretný subjekt viesť k ďalším overovaniam nad rámec bežnej praxe.

17. Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že tovar bol spoločnosti NAVARRA FÉNYE Kft.

dodaný (došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa momentom naloženia
tovaru na vozidlá prepravcu v sklade žalobcu). Žalobca nemal žiadne pochybnosti, že tovar bol
prepravený na územie iného členského štátu a pri overovaní si tohto odberateľa postupoval s náležitou
starostlivosťou, ktorá bola v súlade s bežnou obchodnou praxou. Žalobca je toho názoru, že splnil
podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu upravené v § 43 ods. 1 zákona

č. 222/2004 Z. z. Súčasne ani neporušil § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nadväzne na § 19 ods.
1 a § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. Ak aj žalovaný má pochybnosti o preprave tovaru,
nie sú splnené podmienky vyžadované záväzným výkladom SD EÚ na to, aby a posteriori bola uložená
žalobcovi povinnosť zaplatiť daň z dodávok pre odberateľa.

18.Žalobcaďalejnamietalporušenieprávanaspravodlivýproces,pretožežalovanýanisprávcadanesa
nevysporiadali s jeho argumentáciou a predloženými dôkazmi. Žalobca vo svojich podaniach predostrel
interné kontrolné mechanizmy, pričom aj svedkovia vypovedali, že pri daných obchodných transakciách
išlo o bežnú prax. Namietal tiež nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov – M. F., p. L. a p.
D.. Odmietnutie ich výsluchu je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Dôvodom odmietnutia

bolo, že žalobca ich nenavrhol vypočuť už vo svojom vyjadrení k protokolu, ale až následne po tom,
keď bol na ústnom pojednávaní oboznámený s výsledkami dokazovania. Skutočnosť, že žalobca
navrhol vypočuť predmetných svedkov až dňa 10.12.2018 vyplynula z oznámenia správcu dane, že
vykonanévýsluchyzamestnancovnaprevádzkachnepovažujezaspôsobilézvrátiťzáverykonštatované
v protokole.

IV. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu podania

žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil
žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, kvôli ktorým bola prerušená daňová kontrola. Za
relevantný dátum, od ktorého je určený okamih pominutia dôvodov na prerušenie kontroly, je možné
považovať len ten dátum, kedy správca dane prijme odpoveď, nie kedy bola doručená oddeleniu CLO.
Toto oddelenie je možné chápať len ako koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce. Jeho

úkony sa nepovažujú za úkony správcu dane.

20. Žalovaný poukázal na to, že v prejednávanej veci je sporná skutočnosť, že tovar si odberateľ
prostredníctvom prepravcu prevzal v sklade žalobcu, t. j. na území SR. Uviedol, že podľa zistenéhoskutkového stavu v tomto konkrétnom prípade bola podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z.
preprava tovaru zabezpečená dopravcom (t. j. inou osobou ako dodávateľ alebo odberateľ). V takomto
prípade musí mať dodávateľ (žalobca) buď kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené

odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný
dokladpreukazujúciprevzatietovaruvinomčlenskomštáte.Doklady,ktorépredložilžalobca,preukazujú
podľa názoru žalovaného prevzatie tovaru prepravcami zo skladu a nie nadobudnite tovaru odberateľom
v inom členskom štáte. Práve skutočnosť, že prepravu tovaru si zabezpečoval sám odberateľ zo skladu
tuzemského dodávateľa mala viesť k zvýšenej obozretnosti, pretože zodpovednosť za dodanie tovaru,

ako aj fyzickú prepravu tovaru do iného členského štátu, je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje
oslobodenie od dane z tohto titulu. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že k uplatneniu oslobodenia
dodania tovaru od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník
je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do
iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského
štátu dodania. Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska

do iného členského štátu nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia
jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti – objekt, subjekt i právnu skutočnosť.
Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Keďže
ide o hmotnoprávne podmienky nestačí k takému záveru len samotná existencia dokladov, ale musí
sa overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Žalovaný z výpovede

p. F. vyvodil pochybnosť o prevzatí tovaru v inom členskom štáte, ako aj pochybnosť o existencii
dokladu, ktorý by to preukazoval. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom nie je takým dokladom, ktorý by
preukazoval prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak je vystavený zamestnancom žalobcu v mieste
nakládky, t. j. v SR a z obsahu je zrejmé, že ide o tovar, ktorý prevzal prepravca, t. j. opätovne slúži len
na preukázanie prevzatia tovaru prepravcami zo skladu žalobcu a nie ako doklad, ktorý by preukazoval

nadobudnutie tovaru odberateľom v inom členskom štáte.

21. Vo vzťahu k odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. vykonal správca dane dokazovanie, v rámci ktorého
od maďarského správcu dane zistil, že spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. nepriznal nadobudnutie
tovaru,ktorýpodľaúdajovzosystémuVIESdodalžalobca.Prepravutohtotovarumalvykonaťodberateľ,

teda spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. Podľa kúpnych zmlúv bolo dohodnuté miesto plnenia (dodania
tovaru):NAVARRAFÉNYEKft.,2724ÚJLENGYELKOSSUTHLAJOSUTCA111avýdajnýskladtovaru:
Sklad 22, Nitra, Dvorčanská 70, Nitra 5 alebo sklad 31 Košice, Londýnska 8, Košice. Prepravu tovaru
z územia SR na územie Maďarska mali v zdaňovacom období júl 2013 vykonať maďarské spoločnosti
MAJA-TRANS BT., GYUCSA KFT. a OMEGA CARGO Kft., ktoré sú uvedené na predložených CMR

dokladoch, a teda sú účastníkmi transakcie, ktorí by mohli potvrdiť, či bol predmetný tovar skutočne
prepravený z územia SR do Maďarska. V časti 3 predložených prepravných dokladoch CMR –
miesto vykladania tovaru sú uvedené mestá G. H. alebo I. X Budapesť. Správca dane preveroval
uskutočnenie prepravy od žalobcu k uvedenému odberateľovi, avšak preprava do iného členského štátu
uvedenými spoločnosťami sa nepreukázala. Spoločnosť MAJA-TRANS BT poskytla prepravné služby

pre spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. v hodnote 132.957 HUF, pričom tovar bol prepravený z Budapešti
do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Na dodacích listoch nebola uvedená preprava zo Slovenska
do Budapešti. Konateľ prepravnej spoločnosti GYUCSA KFT. sa nedostavil na miestne príslušný úrad
na výsluch a ani žiadne doklady o preprave nepredložil. Podľa žalovaného tak predložené nákladné
listy CMR nepreukazujú deklarované skutočnosti, týkajúce sa prepravy tovaru a zakladajú oprávnenú

pochybnosť o dôveryhodnosti dokladov.

22. Žalovaný ani správca dane nespochybňovali výpovede svedkov, týkajúce sa uskutočnených
obchodných transakcií. Žalovaný má za to, že tieto výpovede nepotvrdzujú splnenie podmienok
preukázania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa

NAVARRA FÉNYE Kft.

23. K námietke žalobcu o nevypočutí 3 svedkov žalovaný uviedol, že dodatočné navrhovanie svedkov
vo vyrubovacom konaní, o ktorých mal žalobca vedomosť už počas daňovej kontroly, nemá oporu v § 46
ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. a toto konanie žalobcu možno považovať za účelové. Právo navrhovať

dôkazy bolo žalobcovi počas daňového konania umožnené a správca dane postupoval v rámci daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania podľa platnej legislatívy.

24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.V. Pojednávanie

25. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon
súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

6S/182/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/182/2019.

26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 10.10.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

VI. Relevantné právne predpisy

27. Podľa čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty v znení účinnom do 1. januára 2014, teda v čase realizácie zdaniteľných obchodov,

(ďalej len „Smernica“) členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného
do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na
ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú
v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.

28. Podľa čl. 139 ods. 1 druhá veta Smernice oslobodenie od dane sa neuplatňuje ani na dodanie tovaru
zdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci
Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1.

29. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období

oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

30. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky

oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

31. Za zásadnú správny súd považoval námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca túto námietku obsahovo vymedzil s
poukazom na to, že správca dane nesprávne určil okamih pominutia dôvodov na prerušenie daňovejkontroly, v dôsledku čoho lehota na jej vykonanie uplynula ešte pred doručením Protokolu žalobcovi,
a jej pokračovanie po tomto dátume bolo nezákonné. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za
neopodstatnenú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 21.10.2014.

V priebehu daňovej kontroly došlo z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo
strany správcu dane k vydaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa
17.06.2015podľa§61ods.1písm.b/zákonač.563/2009Z.z.stým,žekontrolabolaprerušenáododňa
23.06.2015.Oznámenímč.102405201/2017zodňa20.11.2017správcadanežalobcovioznámil,žedňa
16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a následne vo výkone daňovej

kontroly pokračoval. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu žalobcovi dňa 14.03.2018.
S poukazom na znenie § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého lehoty počas prerušenia
konania neplynú, správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola
zachovaná.

32. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila podľa § 61 ods.

4 zákona č. 563/2009 Z. z., pominuli už dňom 24.10.2017, nie dňom 17.11.2017 (správne malo byť
16.11.2017 – pozn. správneho súdu), ako to uviedol správca dane, toto správny súd vyhodnotil ako
odporujúce obsahu administratívneho spisu. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že požadovaná
odpoveď č. 35717/15/MAZ v rámci medzinárodnej výmeny informácií bola správcovi dane doručená dňa
16.11.2017 formou e-mailovej správy, obdržanej od oddelenia CLO, ktoré bolo zriadené na Finančnom

riaditeľstve Slovenskej republiky ako osobitné oddelenie v rámci koordinácie pre medzinárodnú výmenu
informácií, teda tento dátum je zároveň dňom, kedy sa správca dane o doručení odpovede dozvedel
a mal možnosť s ňou nakladať. Skutočnosť, že dátum zaslania odpovede je v príslušnom tlačive
pre medzinárodnú výmenu informácií vyznačené na deň 24.10.2017, nie je z hľadiska preukázania
momentu, kedy správca dane získal vedomosť o obsahu odpovede, relevantná. Jednak tento dátum

označuje dátum zaslania odpovede (bez konkretizácie subjektu, ktorému bola určená), nie dátum
doručenia odpovede správcovi dane, jednak nebol vo vzťahu k doručeniu odpovede správcovi dane
ničím potvrdený (ide len o údaj na tlačive, nie o doručenku, či e-mail). Jediným overiteľným údajom
z obsahu administratívneho spisu je práve dátum 16.11.2017, kedy správca dane odpoveď obdržal e-
mailom, a teda pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Túto skutočnosť vyhodnotil

správny súd ako nespornú.

33. Správny súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že na splnenie podmienok podľa § 61
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly) sa vyžaduje splnenie
účelu, kvôli ktorému k prerušeniu daňovej kontroly došlo, t. j. v tomto prípade získanie konkrétnych

informácií [§ 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z.]. O získaní informácií však možno hovoriť až
vtedy, ak sú požadované informácie v dispozičnej sfére správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu,
ktorý ich následne môže v súlade so zákonom a s ich určením použiť v ďalšom konaní, resp. využiť
ich ako podklad svojho následného postupu a rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Obdržanie
odpovede oddelením CLO žalovaného, ktoré je koordinátorom pre medzinárodnú výmenu informácií a

jeho úlohy sú odlišné od úloh a kompetencií správcu dane, tak nie je rozhodujúcim okamihom pre záver
o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, ale je ním objektívna skutočnosť, a to poskytnutie
odpovede správcovi dane. K problematike ukončenia prerušenia daňovej kontroly pri medzinárodnej
výmene informácií sa vyjadril aj NSS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022,
v ktorom vyslovil, že: „Ustanovenie § 61 ods. 4 DP upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej

kontroly moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly.
Z tohto ustanovenia DP je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od úvahy správcu
dane, ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania. S ohľadom na
znenie [§ 61 ods. 1 písm. b) DP] je takýmto momentom (pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI)
ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií podľa Nariadenia. Skutočnosťou

spôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI
je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom
správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj
pre nenaplnenie podmienok podľa [čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia]).“

34. V súvislosti s nastolenou otázkou dôkazného bremena pri preukazovaní podmienok uplatneného
práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní správny súd uvádza, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok
oslobodenia od dane, (ii) formálnych podmienok oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku naoslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na oslobodenie od dane z
dôvodu zneužitia práva.

35. Hmotnoprávnymi podmienkami na priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní
podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník
bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený
(predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku
odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy,

(iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých
nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18
a 19). Ide teda o podmienky (i) statusu - postavenia zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať
s vecou ako vlastník a (iii) fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu,
ktoré nemožno rozširovať (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o.,

C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 20). Tieto východiská a materiálne podmienky sú následne
premietnuté vnútroštátnym zákonodarcom v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zatiaľ čo medzi
materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa resp. jeho
správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci B2 Energy
s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater

ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021, body 26, 27).

36. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky na priznanie práva
na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom na odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí

vo faktúre či v iných predložených dokladoch (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je
(obdobne v prípade odpočítania DPH rozhodnutia SD EÚ vo veci Paper Consult zo dňa 19. októbra
2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie,
bod 29). Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že

hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy
s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane

(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára
2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách
Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by

mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).

37. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj
iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, na účely riadneho výberu DPH a na predchádzanie

daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky
spochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality DPH ako taký
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci

Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 28).

38. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z.; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len

po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie
uznané(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžfk/1/2019zodňa21.apríla2020,
bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod

R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

39. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

40. Zákonodarca vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok oslobodenia od dane ustanovuje
okruh dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. „Ich preukázaním platiteľ dane
unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do
iného členského štátu... Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa
presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť daňovým subjektom

predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo ...
musí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého daňovým
podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31).

41. Inými slovami, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť
o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších
dôkazov (§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na
účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18.
marca 2024, bod 46).

42. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok na
priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (mutatis mutandis rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS

86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47).

43. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z.).

44. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa

snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

45. V súvislosti s podanou žalobou správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v daňovom konaní
je úlohou správcu dane (žalovaného) riadne zistiť skutkový stav veci, teda zabezpečiť relevantné

dôkazy, tieto vykonať, vyhodnotiť a na základe vykonaného dokazovania vyvodiť a odôvodniť relevantné
právne závery. V predmetnom prípade správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi uplatnené právo na
oslobodenieoddanepriintrakomunitárnomdodanítovaruzdôvodu,žežalobcaneuniesolsvojedôkazné
bremeno a nepreukázal splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok tohto daňového oprávnenia –
fyzické premiestnenie tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu. Právnym dôvodom

nepriznania daňových oprávnení vymedzeným orgánmi finančnej správy je správny súd viazaný.

46. Správny súd konštatuje, že správca dane po predložení relevantných dokladov vykonaným
dokazovaním preveroval skutočnosti vyplývajúce z dokladov predložených žalobcom. Spochybnil pritom
to, že tovar v deklarovaných obchodných vzťahoch bol skutočne prepravený do Maďarska. Pochybnosti

správcu dane spočívali v tom, že (i) zahraničný odberateľ nepriznal intrakomunitárne dodanie tovarov od
žalobcu,(ii)prepravcoviauvedenínaCMRdokladochainýchlistinnýchdokladochbolinekontaktní,resp.
nepredložili doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska,
(iii) svedok pán F. vypovedal, že relevantné doklady pri dodaní tovaru boli podpisované odberateľom na
území Slovenskej republiky. Tieto skutkové okolnosti aj správny súd považuje za relevantné, spôsobilé

spochybniť podmienku práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spočívajúcu
vo fyzickom premiestnení tovaru z jedného do druhého členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z.).

47. Napriek takto vzneseným pochybnostiam žalobca nezostal nečinný. V predmetnej veci je medzi

žalovaným a žalobcom nesporné, že tento v daňovom konaní predložil k jednotlivým dodaniam
vážne lístky, ktoré obsahovali časové a hmotnostné údaje o nakládke ako aj EČV vozidiel, ktoré
mali prepravu vykonať a navrhol tiež vykonať zisťovanie prostredníctvom mýtneho systému Národnej
diaľničnej spoločnosti, a. s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel. Správny súd zastáva názor, že
išlo o relevantný dôkazný návrh, prostredníctvom ktorého bolo možné preveriť, či vozidlá prepravujúce

tovar, v rozhodujúcom období prepravovali tovar do Maďarska – teda či bola splnená podmienka
práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní spočívajúca vo fyzickom premiestnení
tovaru z jedného do druhého členského štátu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neposkytol žiadnu
ucelenú argumentáciu, prečo dôkazný návrh žalobcu vykonaním zisťovania prostredníctvom mýtneho
systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel s príslušnými

EČV nebol relevantný na preukázanie prepravy do iného členského štátu alebo prečo nebol vykonaný.
Orgány finančnej správny nemôžu bez akejkoľvek argumentácie odoprieť vykonať dôkaz navrhovaný
účastníkom konania, ktorý (racionálne) môže prispieť k vyvráteniu vznesených pochybností o splnení
hmotnoprávnych podmienok daňového oprávnenia – prepravy tovaru do iného členského štátu. Taktiež
je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že prepravca OMEGA CARGO Kft. nebol preverený

vôbec, resp. nie je o ňom v napadnutých administratívnych rozhodnutiach žiadna zmienka. Rovnako
skutočnosť, že prepravná skutočnosť MAJA-TRANS BT. neposkytla maďarskej finančnej správe
kompletné doklady, nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcu. Nesplnenie si povinností
na strane odberateľa - NAVARRA FÉNYE Kft. nie je možné pričítať bez ďalšieho na ťarchu daňového
subjektu, ktorý predloží dôkazy o odoslaní tovaru odberateľovi.

48. V prípade, že daňové orgány pritom dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné doplniť,
prípadne zopakovať, tento postup zrealizujú v súlade so zákonom, pri zachovaní práv žalobcu. V
prípade, že budú návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania odmietnuté, vrátane výsluchov žalobcomnavrhovaných svedkov – pána F., pána L. a pani D., daňové orgány budú povinné náležite odôvodniť
takéto odmietnutie. V prípade odmietnutia ich výsluchu sa budú musieť daňové orgány vysporiadať
s argumentáciou žalobcu, že tieto návrhy neboli oneskorené, ale boli odôvodnené dokazovaním

vykonaným vo vyrubovacom konaní.

49. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou
žalovaného postupovať v súlade s prijatými závermi správneho súdu, osobitne vo vzťahu k posúdeniu

v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie. Následne bude
potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných
orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).