Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 71C/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125316149
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6125316149.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.
FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
o zaplatenie sumy 129,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 129,59 eur, spolu s úrokom z omeškania 7,65 % ročne zo
sumy 129,59 eur od 16.04.2025 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania a postúpenej
tunajšiemu súdu dňa 21.07.2025, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 129,59 eur
s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2025 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej

bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B.,
nar.: X.X.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 305/2025 zo dňa 25.02.2025, na základe
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
25.2.2025 do 28.2.2025 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do objektívnej a

reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu
poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a
nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 3212025 splatnú dňa 15.03.2025 na
sumu 769,99 eur s DPH za 4 dni, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná

suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkoužalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.02.2025 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 769,99 eur s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov

účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 01.04.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 640,40 eur. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov

na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené
sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v

celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 15.04.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.03.2025 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 129,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 %
ročne od 16.04.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.

§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca ďalej poukázal na súdnu prax v skutkovo podobných
veciach.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol, že
žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 15.01.2025 došlo v Bratislave k

dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K
vzniku spôsobenej škody malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku

č. 305/2025 zo dňa 25.02.2025 (ďalej len „Zmluva o nájme“), na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenémunáhradnémotorovévozidlo(ďalejlen„náhradnévozidlo“).Nájomnáhradnéhovozidlamal
trvaťod25.02.2025do28.02.2025.Poukončenídobytrvanianájmunáhradnéhovozidlavystavilžalobca
poškodenému faktúru č. 3212025 splatnú dňa 15.03.2025 na sumu 769,99 eur s DPH za 4 dni, t.j. dobu
užívania náhradného vozidla, pričom vo fakturovanej sume mal byť zahrnutý aj jednorazový poplatok za

pristavenie a prevzatie náhradného vozidla (ďalej len „faktúra“). Poškodený mal zároveň dňa postúpiť
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Na základe Oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 31.03.2025 (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“) zaslaného žalobcovi došlo k skončeniu
prešetrovania a následnému vybaveniu škodovej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie

za prenájom náhradného vozidla celkovo vo výške 640,40 eur. Žalovaný v súvislosti s uplatneným
nárokom žalobcu uvádza, že tento neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Vo vzťahu
k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným, sa odvolávame na odôvodnenie uvedené
v Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného
vozidlavrozsahuuplatňovaných4dní,avšakpriprimeranejaobvyklejdennejsadzbeprenájmuvovýške

120,- eur bez DPH/deň (t. j. 147,60 eur s DPH/deň) porovnateľného motorového vozidla. Obvyklosť a
primeranosť žalovaným aplikovanej dennej sadzby prenájmu preukazujeme predkladanými cenníkmi.
Žalovaný zároveň priznal a vyplatil poplatok za pristavenie a prevzatie Náhradného vozidla vo výške 50,-
eur s DPH. Z Oznámenia o poistnom plnení sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov
a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani

nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola
poskytnutá.

4. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že žalovaný stanovil dennú sadzbu za prenájom náhradného
vozidla vo výške 147,60 eur za deň, pričom uviedol, že vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s

ohľadom na typ poškodeného vozidla. Na podloženie svojich tvrdení predložil spolu s odporom cenníky
autopožičovní, ktoré majú preukazovať denný nájom pre daný typ vozidla. Ak sa žalovaný odvoláva
na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa nášho
názoru účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jehotvrdeniam. Žalovaný zámerne predkladá cenníky s najnižším denným nájmom, čo absolútne nemožno
akceptovať. Sme toho názoru, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom
rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko

z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná
cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu
147,60 eur, takýto postup považujeme za svojvoľný a neopodstatnený. Poukazujeme na to, že výška
denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla,
s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška

denného nájomného vozidla BMW X4 v danom prípade stanovená na sumu 180,- eur aj s prihliadnutím
na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla BMW X5. Za účelom preukázania našich tvrdení
si dovoľujeme predložiť súdu prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel regióne Bratislava
– (i) Autopožičovňa HOFFER RENT poskytuje prenájom porovnateľného motorového vozidla Range
Rover Velar vo výške 170,- eur bez DPH, resp. 209,10 eur s DPH a podľa cenovej ponuky spoločnosti
(ii) Rai.sk predstavuje denné nájomné za prenájom vozidla Volkswagen Touareg sumu vo výške od

150,- eur bez DPH, resp. 184,50 eur s DPH. Podľa cenníka spoločnosti (iii) 365cars.sk, predstavuje
cena denného nájmu porovnateľného vozidla Porsche Cayenne, sumu 190,- eur. Ďalej predkladáme
cenník spoločnosti (iv) businesscar.sk, ktorá ponúka prenájom porovnateľných motorových vozidiel typu
SUV, a to Mercedes Benz GLC vo výške od 140,- eur bez DPH, resp. 172,20 eur s DPH. Vzhľadom
na uvedené máme za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 180,- eur je cenou

primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu
obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaný pri
určovaní ceny prenájmu vychádza pravdepodobne tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v
závislosti od dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať
za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne

nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú
svoje podnikateľské aktivity. Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu
prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený
ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do
úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej

zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým
ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti – vykonania opravy poškodeného vozidla a
vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na
tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal
vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel

uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného)
alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá
však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy – kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak
byopravapoškodenéhovozidlaskončilaskôrakodohodnutádobanájmu,poškodenýbypravdepodobne
stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového

vozidla musel znášať sám. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer,
resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom

okruhu požičovní prostredníctvom internetu.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.10.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručením súdu dňa 09.10.2025.
Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom nároku a v krátkosti zrekapituloval

svoje prechádzajúce vyjadrenia v spore, na ktorých zotrval.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 24.04.2022 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a A. B. ako nájomca, Zmluvu o nájme č. 305/2025.
Na základe zmluvy bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo BMW X4, na obdobie od 25.02.2025 do
28.02.2025. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 180,- eur, zmluvné nájomné 180,- eur, poplatok
za pristavenie a odobratie vozidla 50,- eur.8. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla ďalej vyplýva, že poškodené vozidlo bolo BMW X4, škodu
spôsobil škodca vozidlom Renault Clio poisteným u žalovaného.

9. Čestným prehlásením zo dňa 28.02.2025, poškodený A. B. vyhlásila, že mal od žalobcu zapožičané
predmetné náhradné vozidlo od 25.02.2025 do 28.02.2025, v trvaní 4 dni z dôvodu, že jeho vozidlo
bolo po poistnej udalosti č. 9853509782 v autoservise, až kým servis opravu vozidla neukončil. Zároveň
prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom bol nevyhnutný.

10. Z potvrdenia spoločnosti Auto Palace Bratislava s.r.o. zo dňa 10.04.2025 vyplýva, že vozidlo
poškodeného bolo po poistnej udalosti prevzaté do autoservisu dňa 25.02.2025. Po ukončení opravy
dňa 28.02.2025 a doručení krycieho listu zo strany žalovaného, bolo poškodené vozidlo bezodkladne
odovzdané držiteľovi a to dňa 28.02.2025.

11. Dňa 28.02.2025 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 03212025, ktorou mu fakturoval prenájom
motorového vozidla v celkovej sume 769,99 eur s DPH.

12. Dňa 28.02.2025 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky.

13. Podľa čl. 1 zmluvy, postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurace Group, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Renault Clio, vo výške 769,99 eur s DPH,
z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Ide o nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
15.01.2025 na vozidle BMW X5.

14. Podľa čl. 4 a 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1
je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 769,99 eur s DPH, ktorá zodpovedá
faktúre č. 03212025, vystavenej náhradným vozidlom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla BMW X4. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na

úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom náhradné vozidlo si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet.
15. Oznámením zo dňa 28.02.2025, oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

16. Listom zo dňa 28.02.2025 si žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky
vo výške 769,99 eur s DPH.

17. Listom zo dňa 31.03.2025 informoval žalovaný žalobcu, že dňa 31.03.2025 ukončil šetrenie poistnej

udalosti, na základe čoho poukazuje na účet žalobcu sumu 640,40 eur. Žalovaný priznal žalobcovi denný
nájomlenvsume147,60eursDPHzadeňnájmu.Zvýpisubankovéhoúčtužalobcuvyplývapoukázanie
tejto sumy na účet žalobcu dňa 01.04.2025.

18. Z cenníkov požičovní AUTO Prestige vyplýva cena nájmu motorového vozidla BMW X4 na 129,67

eur na deň s DPH pri dobe nájmu 4 dni.

19. Z cenníka spoločnosti Dream Cars vyplýva cena nájmu motorového vozidla BMW X4 na 140,- eur
na deň.

20. Z cenníka spoločnosti AUTO - PARK vyplýva cena nájmu motorového vozidla BMW X4 na 130,-
eur na deň s DPH.

21. Z cenníka spoločnosti HOFFER RENT vyplýva cena nájmu motorového vozidla Rang Rover Velar
na 170,- eur na deň bez DPH.

22. Z cenníka spoločnosti RAI vyplýva cena nájmu motorového vozidla Volkswagen Touareg na 150,-
eur na deň.23. Z cenníka spoločnosti 365 Cars vyplýva cena nájmu motorového vozidla Porsche Cayenne na 190,-
eur na deň.

24. Z cenníka spoločnosti BUSINESS CARS vyplýva cena nájmu motorového vozidla Mercedes GLC
na 140,- eur na deň.

25. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa§4ods.2písm.c)zákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza

neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

Podľa§526ods.1a2OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto

jej súd vyhovel v celom rozsahu.

27. Súd mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k škodovej udalosti dňa 15.01.2025,
ktorúzavinilovozidlopoistenéužalovaného.Taktiežnebolosporné,ževzniklapoškodenému(právnemu
predchodcovi žalobcu) potreba prenájmu náhradného vozidla, nakoľko žalovaný čas sumy uhradil,

čím uznal dôvodnosť potreby prenájmu náhradného vozidla. Sporná nebola ani dĺžka nájmu. Spornou
skutočnosťou nebol ani typ prenajatého vozidla, teda súd bude vychádzať z toho, že prenajaté vozidlo
a vozidlo poškodené boli obdobných kategórii. Spornou skutočnosťou zostala len cena za prenájom,
konkrétne suma denného nájmu.

28. Pokiaľ ide o primeranosť ceny nájmu tejto sa venovala aj rozhodovacia prax, v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp. zn. 3MCdo/3/2015, prišiel Najvyšší súd k záveru, že skutočnú
škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na
prevádzku motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej
je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto je pri určení skutočnej
škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom miesta
a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou
s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.

Uvedené rozhodnutie však nezakladá povinnosť pre poškodeného v čase keď nemôže používať svoje
motorové vozidlo, aby si robil prieskum trhu a hľadal najlacnejšie vozidlo, po dobu, ktrorú nemôže
používať vlastné vozidlo, a to bez vlastnej viny, a tým tak šetril finančné prostriedky poisťovne. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení ani ustanovenia Občianskeho zákonníka
neustanovujú poškodenému povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej

spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku nákladov túto je nevyhnutné posudzovať
v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno
považovať iba takú cenu, ktorá výrazne nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Je
potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda tak najnižších, ale aj najvyšších cien. Nejde teda
o cenu priemernú. Pokiaľ cena z tejto sumy nevybočuje, je potrebné ju považovať za obvyklú (uznesenie

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/161/2022). Podľa názoru súdu za neprimerane vysokú cenu
možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase.

29. K cene prenájmu motorového vozidla obe sporové strany doložili cenníky. Cenníky predložené
žalovaným vychádzali z ceny denného prenájmu, ktorí bol nižší ako cenníky predložené žalobcom.

U žalovaného, ktorého cenníky sa nachádzajú na č. l. 23 až 27 sa cena denného prenájmu pri poskytnutí
obdobného vozidla v danom miesta a čase pohybovala od 130,- eur do 140,- eur bez DPH. U žalobcu,
ktorého sa cenníky sa nachádzajú na č. l. 32 až 35 sa predložená cena pohybovala od 140 - eur do
190,- eur bez DPH.

30. Žalobcom požadovaný denný nájom je vo výške 180,- eur s DPH denne, súd dospel k záveru, že
žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že účtovaná výška denného nájmu je primeraná
a obvyklá. Aj keď cenníky nájomného predložené žalovaným sú nižšie, ako denný nájom účtovaný
žalobcompoškodenému,súdmáajsohľadomnaustálenúrozhodovaciupraxsúdovzato,žepoškodenýnie je povinný pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu. Preto bol postup
žalovaného, ktorá krátila poistné plnenie znížením denného nájmu nedôvodný. Stanovenie denného
nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla na základe aritmetického priemeru nemá oporu

v zákone. K cenníkom predloženým žalobcom súd uvádza, že tieto nepovažoval za úplne relevantné,
nakoľko ide o cenníky iných vozidiel ako bol náhradné vozidlo (BMX X4), aj keď sa jedná o vozidlá
obdobnej kategórie. K cenníkom predložených žalovaným, ktoré preukazujú ceny nájmu rovnakého typu
vozidlaakoboloprenajaténáhradnévozidlosúduvádza,žepokiaľideocenníkpredloženýspoločnosťou
AUTO Prestige cena 129,67 eur s DPH bola stanovená pri dĺžke nájmu 4 dni, k uvedenému súd uvádza,

že žalobca nie je klasickou autopožičovňou, účtuje si vždy skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za
každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť
dĺžku trvania opravy. Z údajov dostupných na webovej stránke tejto spoločnosti je zrejmé, že cena nájmu
pri nájme 1 deň predstavuje sumu cca 147,- eur s DPH. Cenník spoločnosti Dream Cars na sumu 140,-
eur nezahŕňa podľa údajov uvedených na webovej stránke tejto spoločnosti sumu DPH. Cena nájmu za
1 deň po zahrnutí DPH potom predstavuje 172,20 eur. Pokiaľ ide o cenník spoločnosti AUTO – PARK na

sumu 130,- eur s DPH, súd konštatuje, že na webovej stránke tejto spoločnosti v sekcii prenájom vozidiel
je pri vozidla BMW X4 a dobe nájmu na 1-3 dni síce uvedená cena 130,- eur, avšak ďalej je uvedené, že
ceny sú uvedené bez DPH. Súd preto nepovažoval cenník predložený žalovaným v ktorom je uvedená
cena nájmu 130,- eur s DPH pri dobe nájmu 1-3 dni za relevantný. Pokaľ by prišlo k zarátaniu sumy DPH
cena nájmu by v tejto spoločnosti predstavoval sumu 159,90 eur za deň. Súd si je vedomý, že všetky

uvedené ceny sú fakticky vyššie ako cena nájmu stanovená žalobcom, avšak je potrebné dodať, že
pri nájme vozidla v klasickej autopožičovni, je potrebné počítať s určitými obmedzeniami, ako napríklad
denný limit kilometrov. Pri klasickej autopožičovni je rovnako bežnou praxou nutnosť zloženia vratného
depozitu v nie zanedbateľnej výške. Obmedzenia denného nájazdu alebo nutnosť zloženia vysokého
depozitu vyplývajú aj z cenníkov autopožičovní predložených žalovaným. S poukazom na uvedené súd

považoval dennú výšku nájmu 180 eur s DPH za primeranú v danom čase a mieste. Súd má za to, že
práve poškodený bol tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú
ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t. j. žalovaného) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie
náhradného vozidla.

31. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči
žalovanému v sume 769,99 eur a zaplatenou čiastkou 640,40 eur, strany v konaní nespochybňovali,
že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného
motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom
vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných

ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto
je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide
o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné
vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť

potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii,
kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.
Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré
by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody
poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu

vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla.

32. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 7,65% ročne od 16.04.2025 do zaplatenia, tento
podľa názoru súdu bol zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania so
svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení

poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil
šetrenie dňa 31.03.2025, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 15.04.2025. Nasledujúcim
dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd svoj právny názor podporuje odkazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok

poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a
oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však
nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho
samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti sosamotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods.
8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s
plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade

s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu
povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení
šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému

vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd
Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009 uvádza: „Námitku
dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal
dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z
prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení,

tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci
nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované)
nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a
protožezákonč.168/19995b.neobsahuješpeciálniúpravuproprípadprodlenísposkytnutímpojistného
plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst.

2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).