Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Joblesa-FTK s.r.o., so sídlom:
Werferova 3782/6, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 46 257 896, právne zastúpený: JUDr. Peter
Majerník, advokát so sídlom: Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101465920/2021 zo dňa 11.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101465920/2021 zo dňa 11.08.2021 ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice, č. 100587410/2021 zo dňa 13.04.2021 a

vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.:

100587410/2021 zo dňa 13.04.2021 podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej
aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2019. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení
ustanovení § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej
aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“ alebo „zákon o DPH“). Správca dane nepriznal žalobcovi právo
na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie júl 2019 v celkovej sume 9.400,00 eur z troch faktúr od
dodávateľa HTH č. 20190710 zo dňa 10.07.2019 (suma s DPH 16.800,- eur) , č. 201907302 zo dňa

30.07.2019 (suma s DPH 20.400,- eur) a č. 201907319 (suma s DPH 19.200,- eur) zo dňa 31.07.2019.

2. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že neuznal uplatnené odpočítanie dane z
predmetných faktúr dodávateľa HTH, s.r.o. z dôvodu, že vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a tým aj
právoodpočítaťdaňdaňovémusubjektunepovažovalzapreukázané.Správcadanevyjadrilpochybnosti
o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom.

3. Správca dane uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že splnomocnený zástupca dodávateľa žalobcu
(HTH, s.r.o.) A. B. uviedol, že tovar a pracovníkov zabezpečili spoločnosti Building Home, s.r.o.,
BASS, s.r.o. prostredníctvom rumunskej spoločnosti ARIANA TAXI DISPATCH, na základe zistení
správcu bolo preukázané, že spoločnosti Building Home, s.r.o., BASS, s.r.o. neboli evidované akožiadatelia o pracovné povolenia, štátni príslušníci tretích krajín tieto práce nemohli vykonať. Správca tiež
poukázal na skutočnosť, že z vyjadrenia splnomocneného zástupcu A. B., že pracovníkov zabezpečili
spoločnosti Building Home, s.r.o., BASS, s.r.o., pričom spoločnosť HTH, s.r.o. predložila správcovi

zoznam pracovníkov pre ArxVita SK s.r.o (žalobcu) - mala toto sprostredkovanie fakturovať uvedeným
spoločnostiam, avšak z predložených dokladov spoločnosti HTH, s.r.o. sa v zozname vystavených faktúr
tietospoločnostinenachádzajú.Zpredloženéhovýpisuzrumunskejdatabázywww.datoriepublica.gov.ro
vyplývalo, že spoločnosť ARIANA TAXI DISPATCH sa zaoberá prepravnou činnosťou - taxi službou a
je to taxi operátor s 3 zamestnancami. Správca dane tak uzatvoril, že predložený zoznam poskytnutých

pracovníkov, ktorí mali vykonávať práce uvedené na predmetných faktúrach obsahuje mená osôb,
ktoré na prácu v Slovenskej republike nemajú povolenie, poprípade im pracovné povolenie bolo
vydané pre iného zamestnávateľa. Správca dane konštatoval, že dodávateľ žalobcu (HTH, s.r.o.) nemal
zamestnancov a predmetné práce a služby neboli vykonané tak, ako to deklaruje na ním vystavených
faktúrach pre žalobcu. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade, že je vystavená
faktúra, ale dodanie tovaru a služby neuskutoční dodávateľ je v súlade s § 69 ods. 5 zákona o

DPH povinný zaplatiť daň uvedenú na faktúre, čo je v danom prípade určitou formou sankcie za
neoprávnené konanie platiteľa, ale daňová povinnosť nevzniká a rovnako nevzniká ani odberateľovi
právo na odpočítanie dane. Uzavrel, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na
odpočítanie, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Pritom zo strany daňového
subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie, s poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/111/2014, v ktorom Najvyšší súd
konštatoval, že iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH,
ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie
formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie

dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Kontrolný výkaz zasielaný kontrolovaným
daňovýmsubjektom,jeodrazomzaslanéhodaňovéhopriznania,avšaknepreukazuje,žekuskutočneniu
zdaniteľných obchodov došlo tak, ako to daňový subjekt deklaruje. Správca dane tiež argumentoval,
že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje
dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno

svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný
ako dôvodný.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101465920/2021 zo dňa 11.08.2021 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako

vecne správne potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o
porušení ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď správca

dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019
v celkovej sume 9.400,00 eur z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane
z pridanej hodnoty.

6. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie júl 2019 získal dôkazy a preukázal, že poskytnuté služby (vykonanie prác) neboli
vykonané tak, ako to deklaroval žalobca ako daňový subjekt a opakovane uviedol, že nespochybnil
dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu
jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o. (URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. –

BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že
správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, pretože daňový subjekt nepreukázal, že tovar a služby fakturované spoločnosťou HTH,
s.r.o. táto spoločnosť skutočne dodala. Daňový subjekt síce tvrdil, že tovar a služby boli reálne dodané,
ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce

dodanie tovaru a služieb spoločnosťou HTH, s.r.o., ktorá vystavila preverované faktúry.

II.Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj

rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. V správnej žalobe namietal: nesprávne právne posúdenie veci
§ 191 ods.1 písm. c) SSP; nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov § 191
ods.1 písm. d ) SSP; to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci
§ 191 ods.1 písm. e) SSP a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základe napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi § 191 ods.1 písm. f) SSP alebo v nich nemá oporu

a tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

8. Žalobca namietal, že správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane, pretože vznik daňovej
povinnosti u dodávateľa, a tým aj právo odpočítať daň žalobcu nepovažuje za preukázané. Žalobca

zdôraznil, že za rozhodujúce považuje to, že kontrolné výkazy spoločnosti HTH, s.r.o. zodpovedajú
kontrolným výkazom žalobcu. Žalobca tiež zdôraznil, že správca dane napadnuté rozhodnutie opiera
výlučne o skutočnosti na strane dodávateľa - HTH, s.r.o. a zdôraznil, že ide o skutočnosti mimo
neho, ako aj skutočnosť, že správca dane nikdy nespochybnil vykonanie prác, zapožičanie techniky a
dodanie telekomunikačného materiálu spoločnosť HTH, s.r.o.. Žalobca ďalej dôvodil, že už len samotná

faktúra vystavená dodávateľom je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo dodanie
tovaru, respektíve služieb s poukazom na judikatúru Súdneho Dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp,
C-227/14. Žalobca tiež namietal že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadom vierohodnosti,
preukaznosti, správnosti, úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov, je však povinný identifikovať
a preukázať konkrétne dôvodné pochybnosti a zdôraznil, že správca dane v rámci tejto daňovej

kontroly nepredložil žiadne vlastné zistenia, jasne preukazujúce pochybnosti o tvrdeniach žalobcu.
Zdôraznil, že pokiaľ spoločnosť HTH, s.r.o. nedokáže preukázať dodanie služieb subdodávateľom,
ide o neunesenie dôkazného bremena touto spoločnosťou ohľadom jej daňovej povinnosti, pretože
žalobcu je irelevantné akým spôsobom jeho dodávateľ vyprodukoval objednané služby, či vlastnými
zamestnancami, svojimi dodávateľmi alebo iným spôsobom, nakoľko žalobcovi boli služby riadne a včas

dodané práve spoločnosťou HTH, s.r.o. Namietal, že prípadné nepoctivé konanie jeho dodávateľa alebo
jeho snaha o poníženie vlastnej daňovej povinnosti nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože tento nemá
najehokonaniežiadendosahanemáoňomanižiadnuvedomosť,nakoľkoideoinformáciepodliehajúce
bankovému tajomstvu.

9. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalobca uviedol, že každý účastník správneho
konania má právo na to, aby rozhodnutie, ktorého zaväzuje na určité konanie bolo riadne odôvodnené.
Uviedol, že z rozhodnutia by malo byť žalobcovi zrejmé, na základe akých úvah a dôkazov správca
dane dospel by k ním prezentovaným záverom. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za chaotické,
a podľa jeho názoru sú v ňom opakovane uvádzané vykonštruované závery bez akejkoľvek opory vo

vykonaných dôkazoch.

10. K námietke nepreskúmateľnosti žalobca uviedol, že medzi dôvody nezrozumiteľnosti patrí absencia
právnych záverov vyplývajúca z rozhodujúcich skutkových okolností a ich nejednoznačnosť. Žalobca
namietal, že správne orgány nereagovali na pripomienky žalobcu a obmedzujú sa iba na opakovanie

už skôr zistených skutočností z daňovej kontroly. Žalobca tiež namietal, že žalovaný iba zopakoval
zistenia správcu dane. Žalobca zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je formulované takým spôsobom,
že jeho obsah sa výlučne venuje dôkazom týkajúcim sa dodávateľa žalobcu a navyše správca dane
dôkazy predložené žalobcom vôbec nevyhodnotil a z rozhodnutia sa nedozvedáme, prečo správca
dane považuje objektívne zdokumentovaná dodanie služieb a tovarov, prenájom strojov a techniky za

nedostatočné. Žalobca považuje závery žalovaného obsiahnuté v rozhodnutí za svojvoľné a arbitrárne
a výklad právnej normy za ústavne nesúladný a závery žalovaného považuje za neodôvodnené.

11. Žalobca ďalej namietal, že závery správcu dane vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného
skutkového stavu, ktorý mal za následok nesprávne posúdenie právneho nároku daňového subjektu,

ďalej namietal, že správca dane hodnotil dôkazy nesprávne, respektíve sa nimi vôbec nezaoberal a
rozhodnutie tak trpí vadou nezákonnosti.12. Žalobca považoval rozhodnutie za svojvoľné a arbitrárne. Podľa názoru žalobcu, došlo z jeho strany
k uneseniu dôkazného bremena, keď preukázal, že služby a tovary, ktoré si od svojich dodávateľov
objednal mu boli riadne dodané a podľa jeho názoru pokiaľ žalovaný spochybňuje nárok na odpočítanie

DPH iba z dôvodu pochybností, ktoré majú svoj základ v konaní iných obchodných spoločností, tak
v takom prípade je namieste aplikovať rozsudok Súdneho Dvora EÚ v prípadoch C-354/03 (Optigen)
a C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House). Zdôraznil, že dôkazné bremeno sa
vzťahuje výlučne na preukázanie skutočností viažucich sa k jeho daňovej povinnosti a navyše iba
ku skutočnostiam ním tvrdeným, a nie je možné, aby správca dane zaťažoval žalobcu preukázaním

skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/67/2015.

13. Žalobca tiež zdôraznil, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod
podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol
dodanýtovaraleboposkytnutáslužbazakladajúcaprávonaodpočítaniedane,vedelaalebomalavedieť,

že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej
daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.02.2022 zotrval na svojej argumentácii
uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. Uviedol, že správca dane získal dostatok dôkazov, na základe

ktorých dospel k oprávnenému záveru, že deklarované dodanie tovaru a služieb žalobcovi dodávateľom
HTH, s.r.o. nebolo preukázané ako reálne a žiadal žalobu zamietnuť, pričom súhlasil s nariadením
pojednávania vo veci.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi, ktorý naň reagoval replikou doručenou súdu

(pôvodne Krajskému súdu v Košiciach) dňa 01.04.2022, v ktorej zotrval na svojej doterajšej právnej
argumentácií, mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov
dodávateľom, pričom správca dane a následne aj žalovaný svoje rozhodnutie založili výlučne na
skutočnostiach na strane dodávateľa a subdodávateľov.

16. Žalovaný už na repliku žalobcu na základe výzvy súdu duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

17. Správny súd v Košiciach je od 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto
rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle
§ 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola
jej pridelená sp. zn. 6S/90/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v
Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. KE-6S/90/2021.

18. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj „SSP“) ), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa
28.10.2025zaúčastipoverenéhozástupcužalovanéhoadospelkzáveru,žesprávnažaloba jedôvodná

a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) SSP,
ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému
správnemu orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).

19. Právny zástupca žalobcu napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný sa

pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, hoci vo
veci žiadal, aby správny súd nariadil pojednávanie.20. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených vo
vyjadreniach, ako aj v odôvodnení rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol v celom rozsahu.

21. Vo svojom prednese uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia
bolo porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane tým, že okrem
tvrdenia, že služby a tovar dodala spoločnosť HTH a predloženia len rámcovej zmluvy a dodávateľských

faktúr s prílohami a ich priradeniu k odberateľským faktúram pre odberateľa Slovak Telekom a poukázal
na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky po vydaní Rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie.

IV.
Relevantná právna úprava

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

24. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnostido užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň

odovzdania tovaru nájomcovi.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V.
Právny názor správneho súdu

36. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101465920/2021 zo
dňa 11.08.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
100587410/2021 zo dňa 13.04.2021 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 9.400,- eur
za zdaňovacie obdobie júl 2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánunamietanévžalobe,čiuvedenéprocesnépochybeniasprávnehoorgánusútakouvadoukonania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného

rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnuúvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom, na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

39. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou

každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). SSP upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje
na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne
nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z

vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť
zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove
námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

40. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa

žalovaný v odôvodnení nevysporiadal ani so skutkovou, ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd
sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako

aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri svojom
rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení
veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov,
dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne
posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami

žalobcu. Tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že
v danom prípade nevznikol nárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že správca dane pri výkone
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 získal dôkazy a preukázal,
že poskytnuté služby (vykonanie prác) neboli vykonané tak, ako to deklaroval žalobca ako daňový
subjekt a opakovane uviedol, že nespochybnil dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak

Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi
v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o.
(URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca). Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods.
1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože daňový subjekt nepreukázal, že tovar a

služby fakturované spoločnosťou HTH, s.r.o. táto spoločnosť skutočne dodala.

41. V danom prípade však správny súd má za to, že žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym
posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, keď opakovane uviedol, že nespochybnil dodanie
prác uskutočnených pre odberateľa Slovak Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných

obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho
deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o. (URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS,
s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca), teda že spochybnil dodanie služby (vykonanie prác) subdodávateľmi
dodávateľa žalobcu a z tohto dôvodu konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že žalobca

nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou
v nesprávnom právnom posúdení veci.42. V otázke právneho posúdenia veci tak správny súd poukazuje na to, že právo na odpočítanie
dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane, ktorými sú v prvom rade to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom)

je iná osoba registrovaná pre daň, po druhé to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde
o fiktívne plnenie a v neposlednom rade po tretie to, že prijaté plnenie je príjemcom použité v
rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto tri hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, teda
status deklarovaného dodávateľa, materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia v rámci
ekonomickej činnosti príjemcu nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na

odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

43. Tieto tri podmienky, ktoré explicitne vychádzajú zo Smernice 2006/112/ES, a ktoré boli
transponovaného do právneho poriadku Slovenskej republiky a sú súčasťou zákona o dani z pridanej
hodnoty, v zmysle ktorého si daňový subjekt môže odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
zákona o dani z pridanej hodnoty), zároveň je potrebné, aby daňová povinnosť vznikla dňom dodania

tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s
tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty). Následne daň, ktorej odpočet si
platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb,
ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň
musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a)

zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je v tomto prípade formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.

44. Odpočítanie dane môže byť v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho
správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo v prípade zneužitia práva.

45. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 zo dňa 03.09.2020, podľa ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity

a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej
daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej
za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,

čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po
druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,

že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“.

46. Právne záväzný názor Súdneho dvora bol neskôr pretavený aj do rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 v bode 28 k
posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom v prípade, ak
správca dane spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa, teda pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali
personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda
nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, nakoľko v prípade
spochybnenia subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
sťažovateľovi len, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode,

alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým
podvodom.47. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil
ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže
podľa neho nebolo preukázané, že nespochybnil dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak

Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi
v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o.
(URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca), teda že spochybnil
dodanie služby (vykonanie prác) subdodávateľmi dodávateľa žalobcu.

48. Správny súd v otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa poukazuje aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 z 09.12.2021 kde v závere prijal jednoznačný postoj: „Smernica
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má
vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej
na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa
dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa

zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že
tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba
nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ
vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú
údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie“. Teda,

že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, v danom prípade žalobca.

49. V tomto prípade bola deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť HTH, s.r.o.. Podstatou

spochybnenia zo strany správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný sa týkali okolností mimo
priamej dispozičnej sféry žalobcu, nakoľko ide o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa
subdodávateľov v obchodných reťazcoch s účasťou žalobcu. Pokiaľ však ide o skutočnosti týkajúce
sa subdodávateľov, tieto v zásade nemajú priamy súvis so spornými obchodnými prípadmi medzi
žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, v zmysle vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok

na uplatnenie práva na odpočítanie dane samotným žalobcom.

50. Z uvedeného je možno prijať jednoznačný záver o tom, že pre záver správcu dane a žalovaného,
že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu, a takýto záver nie je a ani nemôže

byť podmienený cenou samotného plnenia, ani personálnym prepojením spoločností v reťazci alebo
miery ich obozretnosti, materiálno-technickým vybavením na realizáciu dodania služieb alebo či
disponovali nevyhnutnými prostriedkami alebo personálom na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V
prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie
dane žalobcovi, ak bolo v konaní právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba

aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie
súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný
subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

51. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovení daňového poriadku v otázke prenosu

dôkazného bremena správny súd vzhľadom na zistené nesprávne právne posúdenie veci zo strany
žalovaného, ako aj správcu dane v predmetnej veci a potrebu opätovného rozhodovania zo strany
správnych orgánov túto námietku v tomto okamihu vyhodnotil ako predčasnú.

52. Správny súd aj napriek tomu v stručnosti pripomína, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má

dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie, však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie

správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní
predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie
len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby
správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktorévzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje
dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane
daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne

spochybnil (v tejto súvislosti viď. napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový
subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda
prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

53. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor EÚ“).

54. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj Najvyššieho
správneho súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo, ak došlo k zneužitiu práva. V

nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade
daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

55. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít zároveň tiež platí, že súd nie je povinný

reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný
a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie.

56. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

57. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom
správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného
skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania
odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní a správnej žalobe a vec opätovne správne právne posúdiť a rovnako tak vyhodnotiť

prípadnú dostatočnosť zisteného skutkového stavu, tak aby korešpondovalo s platnou právnou úpravou,
judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

58. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán

verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy
pokutu.

59. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške, ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).